第六 力相应
6. Balasaṃyuttaṃ
1. 恒河略品
1. Gaṅgāpeyyālavaggo
1-12. 力等十二经
1-12. Balādisuttadvādasakaṃ
705-716“诸比丘,有此五力。何等为五?信力、精进力、念力、定力、慧力——诸比丘,这便是五力。诸比丘,犹如恒河向东低斜、向东倾斜、向东倾注;同样地,修习五力、多修五力的比丘,向涅槃低斜、向涅槃倾斜、向涅槃倾注。诸比丘,比丘如何修习五力、多修五力,便向涅槃低斜、向涅槃倾斜、向涅槃倾注呢?诸比丘,于此,比丘依远离、依离贪、依灭、转向舍遣而修习信力;修习精进力……修习念力……修习定力……依远离、依离贪、依灭、转向舍遣而修习慧力。诸比丘,正是这样,修习五力、多修五力的比丘,向涅槃低斜、向涅槃倾斜、向涅槃倾注。 第十二经。”
‘‘Pañcimāni , bhikkhave, balāni. Katamāni pañca? Saddhābalaṃ, vīriyabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca balānīti. Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañcabalāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddhābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, vīriyabalaṃ…pe… satibalaṃ… samādhibalaṃ… paññābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro’’ti. Dvādasamaṃ.
恒河广说品第一
Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.
六则倾向东方,六则倾向大海;
这两个六项合为十二,品便依此而得名。
Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato; Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.
2. 不放逸品
2. Appamādavaggo
不放逸品应广分别。
Appamādavaggo vitthāretabbo.
如来、足迹、屋脊,根、心材、茉莉;
国王、日月,以衣为第十句。
Tathāgataṃ padaṃ kūṭaṃ, mūlaṃ sārena vassikaṃ; Rājā candimasūriyā, vatthena dasamaṃ padanti.
“力所作品”应详说。
Balakaraṇīyavaggo vitthāretabbo.
力、种子、龙,树、瓶、穗,
以及虚空、二种云、船、客舍、河。
Balaṃ bījañca nāgo ca, rukkho kumbhena sūkiyā; Ākāsena ca dve meghā, nāvā āgantukā nadīti.
寻求品应广说。
Esanāvaggo vitthāretabbo.
寻求、分别、诸漏,有与三苦;
荒芜、垢秽与逼恼,受、渴爱与贪求。
Esanā vidhā āsavo, bhavo ca dukkhatā tisso; Khilaṃ malañca nīgho ca, vedanā taṇhā tasinā cāti.
暴流等十经
1-10. Oghādisuttadasakaṃ
749-758“诸比丘,有五种上分结。哪五种?色贪、无色贪、慢、掉举、无明。诸比丘,这便是五种上分结。诸比丘,为了证知、遍知、遍尽、舍断这五种上分结,应当修习五力。哪五种?诸比丘,于此,比丘修习信力,依远离、依离贪、依灭、转向于舍;修习精进力……修习念力……修习定力……修习慧力,依远离、依离贪、依灭、转向于舍。诸比丘,为了证知、遍知、遍尽、舍断这五种上分结,应当修习此五力。(当如是广说)第十。”
‘‘Pañcimāni , bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya pañca balāni bhāvetabbāni. Katamāni pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu, saddhābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, vīriyabalaṃ…pe… satibalaṃ…pe… samādhibalaṃ…pe… paññābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya imāni pañca balāni bhāvetabbānī’’ti. (Evaṃ vitthāretabbā). Dasamaṃ.
暴流品第五
Oghavaggo pañcamo.
暴流品第五
Oghavaggo pañcamo.
Ogho yogo upādānaṃ, ganthā anusayena ca; Kāmaguṇā nīvaraṇā, khandhā oruddhambhāgiyāti.
6. 恒河重复品
6. Gaṅgāpeyyālavaggo
1-12. 东方等经十二则
1-12. Pācīnādisuttadvādasakaṃ
759-770“诸比丘,犹如恒河倾向东方、斜向东方、坡向东方;同样地,诸比丘,修习五力、多修习五力的比丘,便倾向涅槃、斜向涅槃、坡向涅槃。诸比丘,比丘如何修习五力、多修习五力,而倾向涅槃、斜向涅槃、坡向涅槃呢?诸比丘,在此,比丘修习信力……最终止息贪、最终止息嗔、最终止息痴……(中略)……诸比丘,比丘如此修习五力、多修习五力,便倾向涅槃、斜向涅槃、坡向涅槃。第十二。”
‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā ; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu, saddhābalaṃ bhāveti rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ…pe… evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro’’ti. (Vitthāretabbā) dvādasamaṃ.
恒河中略品第六。
Gaṅgāpeyyālavaggo chaṭṭho.
Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato;
此二六合成十二,此品因此而得名。
Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.
不放逸力所作品,应广说。
Appamāda-balakaraṇīyavaggā vitthāretabbā.
第九 寻求品
9. Esanāvaggo
一至十二 寻求等十二经
1-12. Esanādisuttadvādasakaṃ
792-802如是,此寻之经文应详加阐述:以调伏贪为究竟,以调伏嗔为究竟,以调伏痴为究竟。
Evaṃ esanāpāḷi vitthāretabbā – rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ.
寻求品第九
Esanāvaggo navamo.
第九 寻求品
Esanāvaggo navamo.
寻求、慢类、漏,有,及三种苦;
荒芜、垢秽与恼害,受、渴爱与渴求。
Esanā vidhā āsavo, bhavo ca dukkhatā tisso; Khilaṃ malañca nīgho ca, vedanā taṇhā tasinā cāti.
第十 暴流品
10. Oghavaggo
第一至十 暴流等十经
1-10. Oghādisuttadasakaṃ
803-812“诸比丘,有五种上分结。哪五种?色贪、无色贪、慢、掉举、无明。诸比丘,这便是五上分结。诸比丘,为了证知、遍知、灭尽、舍断这五上分结,应当修习五力。哪五种?诸比丘,于此,比丘修习信力……乃至……修习慧力,以调伏贪为终极、以调伏嗔为终极、以调伏痴为终极。诸比丘,为了证知、遍知、灭尽、舍断这五上分结,应当修习这五力。第十经。”
‘‘Pañcimāni , bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya pañca balāni bhāvetabbāni. Katamāni pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddhābalaṃ bhāveti…pe… paññābalaṃ bhāveti rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya imāni pañca balāni bhāvetabbānī’’ti. Dasamaṃ.
暴流品第十
Oghavaggo dasamo.
暴流品第十
Oghavaggo dasamo.
暴流、轭、取、结及随眠;
欲功德、诸盖、诸蕴及上下分结。
Ogho yogo upādānaṃ, ganthā anusayena ca; Kāmaguṇā nīvaraṇā, khandhā oruddhambhāgiyāti.
力相应第六
Balasaṃyuttaṃ chaṭṭhaṃ.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
这组在讲什么
“力相应”围绕佛陀所说的“五力”(信力、精进力、念力、定力、慧力)编辑。全组经文用各种譬喻,反复讲解比丘如何借由修习、多修习这五力,并使之“依远离、依离贪、依灭、转向舍遣”,最终令心朝向涅槃低斜、倾斜、趣入。本相应也包括以五力断除五上分结(色贪、无色贪、慢、掉举、无明)等烦恼的教导,结构上与觉支相应等品高度平行。
出场人物 / 对告众
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Bhagavā | 世尊 | 说法者 |
| bhikkhave | 诸比丘 | 主要对告众 |
核心法义(白话+重点)
这一组的中心教法是“五力”的实际修法及其目标。五力不是普通的心理能力,而是经过系统培育后,能对治烦恼、引导心流向涅槃的五种善法力量。关键是修习时带着“依远离、依离贪、依灭、转向舍遣”的态度。
→ 拆开看:“比丘修习五力、多修习五力者,向涅槃低斜、向涅槃倾斜、向涅槃坡斜。”这句话表明,五力修习不是单纯的“积累功夫”,而是一个不断调整心的朝向、让心自然而然“滑向”解脱的过程。如同恒河必定流向大海,持续正修的心必定流向涅槃。
→ 要旨: 五力是信、精进、念、定、慧;修五力时,必须以“远离、离贪、灭、舍遣”为心法,最终导向涅槃。
关键术语锚
| Pali | 中文(经文用名) | 为何易错 |
|---|
| vīriya | 精进(力) | 易理解为心理学的“意志力”或单纯的“努力”;在法义中特指善法上的持久与勇悍心力。 |
| saddhā | 信(力) | 易混为一般的“相信”;这里是基于如实知见而对三宝和修证的确定信心,有净化心力的作用。 |
| paññā | 慧(力) | 易误解为哲学思辨或知识;特指照见诸行无常、苦、无我的观智。 |
| upādāna | 取 | 在此组暴流品等语境下,指对五蕴的四种执取,是五上分结同一烦恼阵营的支撑。 |
| pañcimāni ce imāni | 五力(信/进/念/定/慧) | 当当作“五种力气”,忘记它们本质是能摧伏烦恼的无漏道品。 |
代表经(本组重点)
- 恒河重复品
- 不放逸品
- 暴流品(五上分结修习五力)
- 寻品
- 恒河中略品