6. 烦恼相应
6. Kilesasaṃyuttaṃ
1. 眼经
1. Cakkhusuttaṃ
322缘起于舍卫城。“诸比丘,于眼的欲贪,是心的随烦恼;于耳的欲贪,是心的随烦恼;于鼻的欲贪,是心的随烦恼;于舌的欲贪,是心的随烦恼;于身的欲贪,是心的随烦恼;于意的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘在这六处断除了心的随烦恼时,他的心便倾向于出离。以出离修习而成熟的心,对于应以证智体证的诸法,便显现为能够运作。”第一经。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhusmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo ghānasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo jivhāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo kāyasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo manasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Paṭhamaṃ.
323舍卫城因缘。 “诸比丘,对色的欲贪,是心的随烦恼;对声的……对香的……对味的……对所触的……对法的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘在这六处断除心的随烦恼时,他的心便倾向于出离。经过出离修习的心,变得适于运作,能实证那些应以证智作证的诸法。” 第二经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, rūpesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddesu… yo gandhesu… yo rasesu… yo phoṭṭhabbesu… yo dhammesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Dutiyaṃ.
识经。
3. Viññāṇasuttaṃ
324舍卫城因缘。 “诸比丘,对眼识的欲贪,是心的随烦恼;对耳识的……对鼻识的……对舌识的……对身识的……对意识的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘在这六处断除心的随烦恼时,他的心便倾向于出离。经过出离修习的心,变得适于运作,能实证那些应以证智作证的诸法。” 第三经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhuviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotaviññāṇasmiṃ… yo ghānaviññāṇasmiṃ… yo jivhāviññāṇasmiṃ… yo kāyaviññāṇasmiṃ… yo manoviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho , bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Tatiyaṃ.
第四 触经
4. Samphassasuttaṃ
325一时,世尊在舍卫城。
“诸比丘,对眼触的欲贪,是心的随烦恼;对耳触……对鼻触……对舌触……对身触……对意触的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当一位比丘……乃至……能以证智亲证的诸法,他即能实证。”
第四经。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhusamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassasmiṃ… yo ghānasamphassasmiṃ… yo jivhāsamphassasmiṃ… yo kāyasamphassasmiṃ… yo manosamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno…pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Catutthaṃ.
第五 触所生经
5. Samphassajasuttaṃ
326舍卫城因缘。“诸比丘,对眼触所生之受的欲贪,是心的随烦恼。对耳触所生之受的……对鼻触所生之受的……对舌触所生之受的……对身触所生之受的……对意触所生之受的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘……(中略)……能于应以证智作证的诸法中,亲自证知。” 第五经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhusamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassajāya vedanāya… yo ghānasamphassajāya vedanāya… yo jivhāsamphassajāya vedanāya… yo kāyasamphassajāya vedanāya… yo manosamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno…pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Pañcamaṃ.
6. 想经
6. Saññāsuttaṃ
327舍卫城因缘。“诸比丘,对色想的欲贪,是心的随烦恼。对声想的……对香想的……对味想的……对所触想的……对法想的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘……(中略)……能于应以证智作证的诸法中,亲自证知。” 第六经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, rūpasaññāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddasaññāya… yo gandhasaññāya… yo rasasaññāya… yo phoṭṭhabbasaññāya… yo dhammasaññāya chandarāgo, cittasseso upakkileso . Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno…pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Chaṭṭhaṃ.
7. 思经
7. Sañcetanāsuttaṃ
328在舍卫城。“比丘们,对色思的欲贪,即是心的随烦恼。对声思的欲贪……对香思的欲贪……对味思的欲贪……对触思的欲贪……对法思的欲贪,即是心的随烦恼。比丘们,当比丘……于应以证智作证的诸法……”第七。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, rūpasañcetanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddasañcetanāya… yo gandhasañcetanāya… yo rasasañcetanāya… yo phoṭṭhabbasañcetanāya… yo dhammasañcetanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno…pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Sattamaṃ.
8. 渴爱经
8. Taṇhāsuttaṃ
329在舍卫城。
“诸比丘,于色爱的欲贪,即是心的随烦恼;于声爱的欲贪……于香爱的欲贪……于味爱的欲贪……于触爱的欲贪……于法爱的欲贪,即是心的随烦恼。诸比丘,当比丘……(中略)……于应以证智作证的诸法。”第八。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Yo, bhikkhave, rūpataṇhāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddataṇhāya… yo gandhataṇhāya… yo rasataṇhāya… yo phoṭṭhabbataṇhāya… yo dhammataṇhāya chandarāgo , cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno…pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Aṭṭhamaṃ.
9. 界经
9. Dhātusuttaṃ
330在舍卫城。
“诸比丘,于地界的欲贪,即是心的随烦恼;于水界的欲贪……于火界的欲贪……于风界的欲贪……于空界的欲贪……于识界的欲贪,即是心的随烦恼。诸比丘,若比丘于此六处舍断心的随烦恼,心便倾向于出离;以出离修习的心,即显现为堪任作业,于应以证智作证的诸法。”第九。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, pathavīdhātuyā chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo āpodhātuyā… yo tejodhātuyā… yo vāyodhātuyā… yo ākāsadhātuyā… yo viññāṇadhātuyā chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Navamaṃ.
10. 蕴经
10. Khandhasuttaṃ
331于舍卫城。“诸比丘,对色的欲贪,是心的随烦恼……对识的欲贪,是心的随烦恼。诸比丘,当比丘在这五处断除了心的随烦恼时,他的心便倾向出离。以出离修习的心,对于应以证智证知的诸法,显现为适合作业。”第十。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Yo, bhikkhave, rūpasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso…pe… yo viññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu pañcasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. Dasamaṃ.
眼、色、识,触与受;
想、思、渴爱、界与蕴,此即十类。
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca; Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
这组在讲什么
这组经典聚焦于「心的随烦恼」这一核心概念,逐一盘点了从六根、六境到五蕴、六界等种种对象上的「欲贪」如何染污心。每部经结构一致,先指出对特定对象的欲贪是心的随烦恼,进而点明舍断这随烦恼之后,心就会自动转向出离。十部经涵括了整个经验世界的维度,等于把修行要放下的关键附着点全数检查了一遍。
出场人物 / 对告众
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| — | 佛陀(世尊) | 说法者 |
| bhikkhave | 诸比丘(比丘众) | 对告众 |
核心法义(白话+重点)
这组的中心教法极其直白:欲贪本身就是心的污垢,而不是贪什么对象的问题。 不管是对眼、色、识、触、受、想、思、渴爱、界、蕴,只要还有「欲贪」粘在上面,这个心就是不干净的。舍掉欲贪不是打压六根,而是让心从六处解套,心一旦解套,自然倾向出离,出离的心才能如实知见。
→ 拆开看:
“诸比丘,于眼的欲贪,这是心的随烦恼……当比丘于这六处舍断了心的随烦恼时,他的心倾向于出离。” 这里划清界线:随烦恼不是眼本身,是对眼的「欲贪」;舍的不是眼,是「欲贪」。一舍,心就转变方向——这不是修定压住,是斩断附着。
→ 要旨:染污在心不在境,干净在舍不在得。
关键术语锚
- kilesa → 烦恼(本组特指“随烦恼”): 易错成「根本烦恼」。这组的 kilesa 是“upakkilesa”(随烦恼/随染),指覆盖在清净心上的次层染着,不是贪嗔痴三根本,特指对六处粘着的欲贪。
- chandarāga → 欲贪: 易拆成“欲+贪”,但这里是整词——是“带着欲望的染着/贪爱”,不是两个不同的东西。每个经的着力点就是对某对象的 chandarāga。
- nekkhamma → 出离: 易错成“出家/外相离欲”。这里指心从烦恼中抽身出来的内在转向,是自然而然的倾向,不是强迫抑制。
- citta → 心(在本组重复率极高): 易错成“思惟/念头”。这组中 citta 指整体心意识,随烦恼染污它,出离让它“适业”。
- abhiññā sacchikaraṇīyā dhammā → 应以证智作证的诸法: 易误作“神通所见法”。abhiññā 此处是“证智/究竟智”,即出离后心意适于证知的真理——四圣谛、涅槃等。
代表经(本组重点)
- 1. 眼经: 首经定调,六根是修行起点,欲贪是锁,出离是钥匙。
- 4. 触经: 从“感官入口”到“触的当下”,欲贪如何渗入缘起链中段。
- 6. 想经: 「想」是认知标记,对色想、声想等起欲贪,等于把记忆和认知也拽进烦恼。
- 10. 蕴经: 归总到五蕴——色、受、想、行、识——对任一蕴的欲贪即是随烦恼,整组的总括。
- 9. 界经: 将视野从五蕴扩到六界(地水火风空识),对最根本的构成要素也一样,欲贪即是染。