317如是我闻:一时,尊者大迦旃延住在马杜拉的军荼林。马杜拉的阿旺帝之子王听闻:“尊者,听说有位名叫迦旃延的沙门,住在马杜拉的军荼林。关于迦旃延尊者的好名声是这样传扬的:‘他是智者,聪慧明辨,博学多闻,善于言辞,辩才无碍,既是长老,又是阿拉汉。’能见到这样的阿拉汉,确实是件好事。”于是,马杜拉的阿旺帝之子王命人备好一辆辆上好车乘,自己登上一辆好车,在众多车乘的簇拥下,凭着他的盛大王威,驶出马杜拉,前往拜见尊者大迦旃延。车子行至道路尽头,他便下车,步行来到尊者大迦旃延的所在。到了之后,他与尊者大迦旃延互相问候,亲切有礼地交谈一番,然后坐在一旁。坐在一旁的马杜拉的阿旺帝之子王对尊者大迦旃延这样说:“迦旃延尊者,婆罗门们是这样说的:‘唯有婆罗门才是最高种姓,其他种姓皆是低劣;唯有婆罗门是洁白种姓,其他种姓皆是黑暗;唯有婆罗门清净,非婆罗门则不清净;婆罗门是梵天之子,是其亲生子,从口而生,由梵天所化,为梵天所造,是梵天的继承者。’对此,迦旃延尊者您是如何说的?”大迦旃延回答:“大王,世间对此不过流传着这样一种说法:‘唯有婆罗门才是最高种姓……是梵天的继承者。’大王,您正可依此理了知,世间何以仅是这般传闻:‘唯有婆罗门才是最高种姓……是梵天的继承者。’”
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā mahākaccāno madhurāyaṃ viharati gundāvane. Assosi kho rājā mādhuro avantiputto – ‘‘samaṇo khalu, bho, kaccāno madhurāyaṃ viharati gundāvane. Taṃ kho pana bhavantaṃ kaccānaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘paṇḍito viyatto medhāvī bahussuto cittakathī kalyāṇapaṭibhāno vuddho ceva arahā ca’. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti. Atha kho rājā mādhuro avantiputto bhadrāni bhadrāni yānāni yojāpetvā bhadraṃ yānaṃ abhiruhitvā bhadrehi bhadrehi yānehi madhurāya niyyāsi mahaccarājānubhāvena āyasmantaṃ mahākaccānaṃ dassanāya. Yāvatikā yānassa bhūmi yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikova yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā mahākaccānena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rājā mādhuro avantiputto āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavoca – ‘‘brāhmaṇā, bho kaccāna, evamāhaṃsu – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo; brāhmaṇova sukko vaṇṇo, kaṇho añño vaṇṇo; brāhmaṇāva sujjhanti, no abrāhmaṇā; brāhmaṇāva brahmuno puttā orasā mukhato jātā brahmajā brahmanimmitā brahmadāyādā’ti. Idha bhavaṃ kaccāno kimakkhāyī’’ti? ‘‘Ghosoyeva kho eso, mahārāja, lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo; brāhmaṇova sukko vaṇṇo, kaṇho añño vaṇṇo; brāhmaṇāva sujjhanti, no abrāhmaṇā; brāhmaṇāva brahmuno puttā orasā mukhato jātā brahmajā brahmanimmitā brahmadāyādā’ti. Tadamināpetaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghosoyeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo…pe… brahmadāyādā’’’ti.
318“大王,你意如何?若有一个刹帝利凭藉钱财、谷物、银子或金子而富足,是否会有其他刹帝利甘愿比他早起、比他晚睡、听从他使唤、讨他欢喜、对他说悦耳的话呢?……婆罗门会吗?……吠舍会吗?……首陀罗会吗?”国王回答:“迦旃延尊者,若有一个刹帝利凭藉钱财、谷物、银子或金子而富足,确实会有其他刹帝利甘愿比他早起、比他晚睡、听从他使唤、讨他欢喜、对他说悦耳的话;同样地,婆罗门也会如此,吠舍也会如此,首陀罗也会如此。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, khattiyassa cepi ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā khattiyopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… brāhmaṇopissāssa… vessopissāssa… suddopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti? ‘‘Khattiyassa cepi, bho kaccāna, ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā khattiyopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… brāhmaṇopissāssa… vessopissāssa… suddopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti.
“大王,您认为如何?假使有一位婆罗门,凭借钱财、谷物、银两或黄金而富足,是否会有其他婆罗门甘愿比他早起、比他晚睡,听从他的差遣,做令他欢喜的事,对他说悦耳的话呢?……吠舍是否也会如此?……首陀罗是否也会如此?……刹帝利是否也会如此?”国王回答:“迦旃延尊者,确实会有。假使一位婆罗门凭借钱财、谷物、银两或黄金而富足,其他的婆罗门、吠舍、首陀罗,乃至刹帝利,都会甘愿比他早起、比他晚睡,听从他的差遣,做令他欢喜的事,对他说悦耳的话。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, brāhmaṇassa cepi ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā brāhmaṇopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… vessopissāssa… suddopissāssa … khattiyopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti? ‘‘Brāhmaṇassa cepi, bho kaccāna, ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā brāhmaṇopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… vessopissāssa… suddopissāssa … khattiyopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti.
“大王,您意下如何?如果一位吠舍凭藉财物、谷物、银钱或黄金而致富,是否会有其他吠舍为他早起、为他晚睡、听从他使唤、令他欢喜、对他说温和悦意的话?……首陀罗是否也会为他早起、为他晚睡、听从他使唤、令他欢喜、对他说温和悦意的话?……刹帝利是否也会?……婆罗门是否也会?
迦旃延尊者,会的。如果一位吠舍凭藉财物、谷物、银钱或黄金而致富,那么其他吠舍、首陀罗、刹帝利乃至婆罗门,都会为他早起、为他晚睡、听从他使唤、令他欢喜、对他说温和悦意的话。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, vessassa cepi ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā vessopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… suddopissāssa… khattiyopissāssa… brāhmaṇopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti? ‘‘Vessassa cepi, bho kaccāna, ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā vessopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… suddopissāssa… khattiyopissāssa… brāhmaṇopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti.
“大王,你意下如何?假若一个首陀罗因钱财、谷物、银子或金子而富足,是不是会有其他首陀罗甘愿比他早起、比他晚睡、听他使唤、投他所好、对他说悦耳的话?……刹帝利会不会也甘愿比他早起、比他晚睡、听他使唤、投他所好、对他说悦耳的话?……婆罗门会不会也甘愿比他早起、比他晚睡、听他使唤、投他所好、对他说悦耳的话?……吠舍会不会也甘愿比他早起、比他晚睡、听他使唤、投他所好、对他说悦耳的话?"
"迦旃延先生,会的。假若一个首陀罗因钱财、谷物、银子或金子而富足,其他首陀罗、刹帝利、婆罗门乃至吠舍,都会甘愿比他早起、比他晚睡、听他使唤、投他所好、对他说悦耳的话。"”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, suddassa cepi ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā suddopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī… khattiyopissāssa… brāhmaṇopissāssa… vessopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti? ‘‘Suddassa cepi, bho kaccāna, ijjheyya dhanena vā dhaññena vā rajatena vā jātarūpena vā suddopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādīti… khattiyopissāssa… brāhmaṇopissāssa… vessopissāssa pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī’’ti.
“大王,你意下如何?若如你方才所说,这四种姓是平等,还是不平等?对此你作何见解?”
“迦旃延先生,若果真如此,这四种姓无疑是全然平等的。我于此中,不见有任何差别。”
“大王,由此事理,亦当可知:世间所传‘唯婆罗门为最上种姓,其余皆为下劣……唯婆罗门是梵天之子’之说,不过是虚传之辞罢了。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho kaccāna, evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti. Nesaṃ ettha kiñci nānākaraṇaṃ samanupassāmī’’ti. ‘‘Imināpi kho etaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghoso yeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo…pe… brahmadāyādā’’’ti.
319“大王,您意下如何?假设有一位刹帝利,他杀生、偷盗、行邪淫,说妄语、搬弄是非、言语粗恶、闲言赘语,心怀贪欲、瞋恚,持着邪见,在身坏命终之后,他会不会投生到苦界、恶趣、堕处、地狱呢?还是说,您对此怎么看?”“尊者迦旃延,即便是刹帝利,如果杀生、偷盗、行邪淫,说妄语、搬弄是非、言语粗恶、闲言赘语,心怀贪欲、瞋恚,持着邪见,在身坏命终之后,他也会投生到苦界、恶趣、堕处、地狱。这是我对此的看法,而这件事我也曾从诸阿拉汉那里听闻。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idhassa khattiyo pāṇātipātī adinnādāyī kāmesumicchācārī musāvādī pisuṇavāco pharusavāco samphappalāpī abhijjhālu byāpannacitto micchādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Khattiyopi hi, bho kaccāna, pāṇātipātī adinnādāyī kāmesumicchācārī musāvādī pisuṇavāco pharusavāco samphappalāpī abhijjhālu byāpannacitto micchādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Evaṃ me ettha hoti, evañca pana me etaṃ arahataṃ suta’’nti.
“善哉,善哉,大王!大王,您能这样想,善哉;您能从阿拉汉那里听闻此事,亦为善哉。大王,你怎么看?如果有一位婆罗门……一位吠舍……一位首陀罗,他杀生、不与取……怀邪见,在身坏命终后,会不会投生到苦界、恶趣、堕处、地狱呢?或者说,你对此有什么想法?”“尊者迦旃延,即使是首陀罗,若杀生、不与取……怀邪见,在身坏命终后,也会投生到苦界、恶趣、堕处、地狱。我确实这么认为,这也是我从诸位阿拉汉那里听来的。”
‘‘Sādhu sādhu, mahārāja! Sādhu kho te etaṃ, mahārāja, evaṃ hoti, sādhu ca pana te etaṃ arahataṃ sutaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idhassa brāhmaṇo…pe… idhassa vesso…pe… idhassa suddo pāṇātipātī adinnādāyī…pe… micchādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Suddopi hi, bho kaccāna, pāṇātipātī adinnādāyī…pe… micchādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Evaṃ me ettha hoti, evañca pana me etaṃ arahataṃ suta’’nti.
“善哉,善哉,大王!大王,如此想,甚好;从阿罗汉处听闻此事,亦甚好。大王,你意下如何?若真如此,这四种姓是平等的,还是不平等?你对此作何感想?” “迦旃延尊者,若真如此,四种姓必定平等。于此,我看不出它们有任何差别。” “大王,由这个角度也应能了解,世间那种传说——‘婆罗门是最高种姓,其他种姓低劣……是梵天的继承者’——究竟是怎么回事了。”
‘‘Sādhu sādhu, mahārāja! Sādhu kho te etaṃ, mahārāja, evaṃ hoti, sādhu ca pana te etaṃ arahataṃ sutaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho kaccāna, evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti. Nesaṃ ettha kiñci nānākaraṇaṃ samanupassāmī’’ti. ‘‘Imināpi kho etaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghoso yeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo…pe… brahmadāyādā’’’ti.
320“大王,你意下如何?譬如这里有一位刹帝利,他远离杀生、远离偷盗、远离邪淫、远离妄语、远离离间语、远离粗恶语、远离绮语,无贪、无瞋、具足正见。他身坏命终之后,是否会投生善趣、天界?对此,你是怎么想的?”“尊者迦旃延,哪怕是刹帝利,若能远离杀生……无瞋、具足正见,身坏命终之后,也会投生善趣、天界。我这样认为,而这件事也是我从阿罗汉们那里听闻来的。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idhassa khattiyo pāṇātipātā paṭivirato, adinnādānā paṭivirato, kāmesumicchācārā paṭivirato, musāvādā paṭivirato, pisuṇāya vācāya paṭivirato, pharusāya vācāya paṭivirato, samphappalāpā paṭivirato, anabhijjhālu abyāpannacitto sammādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Khattiyopi hi, bho kaccāna, pāṇātipātā paṭivirato, adinnādānā paṭivirato, kāmesumicchācārā paṭivirato, musāvādā paṭivirato, pisuṇāya vācāya paṭivirato, pharusāya vācāya paṭivirato, samphappalāpā paṭivirato, anabhijjhālu abyāpannacitto sammādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya. Evaṃ me ettha hoti, evañca pana me etaṃ arahataṃ suta’’nti.
“善哉,善哉,大王!大王,你如此思惟,甚好;此事你又从阿罗汉们那里听闻,亦甚好。大王,你意下如何?假如这里有婆罗门,有吠舍,有首陀罗,他们远离杀生、远离偷盗……具足正见,身坏命终之后,是否会投生善趣、天界?对此,你是怎么想的?”“尊者迦旃延,哪怕是首陀罗,若能远离杀生……具足正见,身坏命终之后,也会投生善趣、天界。我这样认为,而这件事也是我从阿罗汉们那里听闻来的。”
‘‘Sādhu sādhu, mahārāja! Sādhu kho te etaṃ, mahārāja, evaṃ hoti, sādhu ca pana te etaṃ arahataṃ sutaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idhassa brāhmaṇo, idhassa vesso, idhassa suddo pāṇātipātā paṭivirato adinnādānā paṭivirato…pe… sammādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Suddopi hi, bho kaccāna, pāṇātipātā paṭivirato, adinnādānā paṭivirato…pe… sammādiṭṭhi kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya. Evaṃ me ettha hoti, evañca pana me etaṃ arahataṃ suta’’nti.
“善哉,善哉,大王!大王,如此想,甚好;从阿罗汉处听闻此事,亦甚好。大王,你意下如何?若真如此,这四种姓是平等的,还是不平等?你对此作何感想?” “迦旃延尊者,若真如此,四种姓必定平等。于此,我看不出它们有任何差别。” “大王,由这个角度也应能了解,世间那种传说——‘婆罗门是最高种姓,其他种姓低劣……是梵天的继承者’——究竟是怎么回事了。”
‘‘Sādhu sādhu, mahārāja! Sādhu kho te etaṃ, mahārāja, evaṃ hoti, sādhu ca pana te etaṃ arahataṃ sutaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho kaccāna, evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti. Nesaṃ ettha kiñci nānākaraṇaṃ samanupassāmī’’ti . ‘‘Imināpi kho etaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghoso yeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo…pe… brahmadāyādā’’’ti.
321“大王,你意下如何?假如有一个刹帝利,他凿墙破户、抢夺掠夺、入室行窃、拦路劫掠、私通他人之妻。你的部下将他捕获,押到你面前,说:‘大王,此人是盗贼,是恶行者。请对他施以您所愿的任何刑罚。’你将如何处置此人?”“尊者迦旃延,我们会处决他,或课以罚金,或流放,或依情形处置。何以故?尊者迦旃延,因为那‘刹帝利’的称呼在他身上已不复存在;他只被视为盗贼而已。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha khattiyo sandhiṃ vā chindeyya, nillopaṃ vā hareyya, ekāgārikaṃ vā kareyya, paripanthe vā tiṭṭheyya, paradāraṃ vā gaccheyya, tañce te purisā gahetvā dasseyyuṃ – ‘ayaṃ te, deva, coro āgucārī. Imassa yaṃ icchasi taṃ daṇḍaṃ paṇehī’ti. Kinti naṃ kareyyāsī’’ti? ‘‘Ghāteyyāma vā, bho kaccāna, jāpeyyāma vā pabbājeyyāma vā yathāpaccayaṃ vā kareyyāma. Taṃ kissa hetu? Yā hissa , bho kaccāna, pubbe ‘khattiyo’ti samaññā sāssa antarahitā; corotveva saṅkhyaṃ gacchatī’’ti.
“大王,你意下如何?若有婆罗门、吠舍或首陀罗,破墙而入、掠夺财物、入室行窃、拦路抢劫,或与他人妻子私通。假如你的人将他捉住,带来见你,禀告:‘大王,此人是盗贼、恶行之人。请您对他施以您所乐意的任何刑罚。’你将如何处置他?”“尊者迦旃延,我们会将他处死、罚款、驱逐,或视情况处理。何以故?尊者迦旃延,因为他先前‘首陀罗’的名分已灭去,如今他只是盗贼。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha brāhmaṇo, idha vesso, idha suddo sandhiṃ vā chindeyya, nillopaṃ vā hareyya, ekāgārikaṃ vā kareyya, paripanthe vā tiṭṭheyya, paradāraṃ vā gaccheyya, tañce te purisā gahetvā dasseyyuṃ – ‘ayaṃ te, deva, coro āgucārī. Imassa yaṃ icchasi taṃ daṇḍaṃ paṇehī’ti. Kinti naṃ kareyyāsī’’ti? ‘‘Ghāteyyāma vā, bho kaccāna, jāpeyyāma vā pabbājeyyāma vā yathāpaccayaṃ vā kareyyāma. Taṃ kissa hetu? Yā hissa, bho kaccāna, pubbe ‘suddo’ti samaññā sāssa antarahitā; corotveva saṅkhyaṃ gacchatī’’ti.
「“大王,你意下如何?若是如此,四种姓是平等,还是并非平等?你对此有何见解?”“尊者迦旃延,诚然,若是如此,四种姓即是平等。我在此中不见有任何差别。”“大王,从这一理趣也应当了知,所谓‘唯婆罗门为最上种姓,他种姓下劣……是梵天的继承者’不过是世间的一种言说。”」
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho kaccāna, evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti. Nesaṃ ettha kiñci nānākaraṇaṃ samanupassāmī’’ti. ‘‘Imināpi kho etaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghoso yeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo…pe… brahmadāyādā’’’ti.
322“大王,你意下如何?若有刹帝利剃除须发,披上袈裟,从在家出家而过无家生活。他远离杀生,远离不与取,远离妄语,不非时食,一日一食,行梵行,具戒,具足善法。你将如何待他?”“尊者迦旃延,我们会向他问讯,或起身迎接,或让座,或以衣服、饮食、住处、医药资具供养他,或为他安排如法的守护、防护与保护。何以故?尊者迦旃延,因为他先前‘刹帝利’的名分已灭去,如今他只是沙门。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha khattiyo kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito assa virato pāṇātipātā, virato adinnādānā, virato musāvādā, rattūparato, ekabhattiko, brahmacārī, sīlavā, kalyāṇadhammo? Kinti naṃ kareyyāsī’’ti? ‘‘Abhivādeyyāma vā , bho kaccāna, paccuṭṭheyyāma vā āsanena vā nimanteyyāma abhinimanteyyāma vā naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi dhammikaṃ vā assa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāma. Taṃ kissa hetu? Yā hissa, bho kaccāna, pubbe ‘khattiyo’ti samaññā sāssa antarahitā; samaṇotveva saṅkhyaṃ gacchatī’’ti.
“大王,您认为如何?假如此间有一位婆罗门、一位吠舍或一位首陀罗,剃除须发,披上袈裟,从在家生活中出家,过无家的生活,远离杀生,远离不与取,远离妄语,夜间不食,一日一食,修持梵行,具足戒行与善法,您会如何对待他呢?” “尊者迦旃延,我们会向他敬礼,或起身迎接,或请他入座,或供养他衣服、饮食、住处及病缘医药资具,并为他安排如法的保护、防卫与守护。原因何在?尊者迦旃延,因为他原先那个‘首陀罗’的称谓已经消失,他现在只被视作一位沙门。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha brāhmaṇo, idha vesso, idha suddo kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito assa virato pāṇātipātā, virato adinnādānā virato musāvādā, rattūparato, ekabhattiko, brahmacārī, sīlavā, kalyāṇadhammo? Kinti naṃ kareyyāsī’’ti? ‘‘Abhivādeyyāma vā, bho kaccāna, paccuṭṭheyyāma vā āsanena vā nimanteyyāma abhinimanteyyāma vā naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi dhammikaṃ vā assa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāma. Taṃ kissa hetu? Yā hissa, bho kaccāna, pubbe ‘suddo’ti samaññā sāssa antarahitā; samaṇotveva saṅkhyaṃ gacchatī’’ti.
“大王,您认为如何?若是如此,这四种姓是平等的,还是不平等?您对此有何看法?” “迦旃延尊者,若是如此,这四种姓必定是平等的,我在此中看不出一丝一毫的差别。” “大王,凭此理趣也应当了知,所谓‘唯有婆罗门是最高种姓,其他种姓皆低劣;唯有婆罗门是白种姓,其他种姓皆黑种姓;唯有婆罗门清净,非婆罗门不清净;婆罗门是梵天的亲生子,从梵天之口所生,为梵所生、梵所化现、梵的继承者’,这些仅仅是世间的传闻罢了。”
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho kaccāna, evaṃ sante, ime cattāro vaṇṇā samasamā honti. Nesaṃ ettha kiñci nānākaraṇaṃ samanupassāmī’’ti. ‘‘Imināpi kho etaṃ, mahārāja, pariyāyena veditabbaṃ yathā ghoso yeveso lokasmiṃ – ‘brāhmaṇova seṭṭho vaṇṇo, hīno añño vaṇṇo; brāhmaṇova sukko vaṇṇo, kaṇho añño vaṇṇo; brāhmaṇāva sujjhanti, no abrāhmaṇā; brāhmaṇāva brahmuno puttā orasā mukhato jātā brahmajā brahmanimmitā brahmadāyādā’’’ti.
323听到这话,马杜拉的阿旺帝之子王便对尊者大迦旃延说:“善哉,迦旃延贤友!善哉,迦旃延贤友!迦旃延贤友,正如将倒扣的器物翻正过来,将掩盖的东西揭开,为迷途者指路,或在黑暗中擎举油灯,使明眼人能看见诸色;同样地,迦旃延贤友以种种方便将法阐发得明明白白。我即从此皈依您迦旃延贤友,亦皈依法与比丘僧团。愿迦旃延贤友铭记:我从今日起,尽此一生,便是已皈依的优婆塞。” “大王,您不要皈依我。您应当皈依那位我所皈依的世尊。” “然而,迦旃延贤友,彼世尊、阿拉汉、正自觉者如今住在何处呢?” “大王,彼世尊、阿拉汉、正自觉者现在已经般涅槃了。” “迦旃延贤友,即便我们听说彼世尊在十由旬之外,我们也会行十由旬之路前去拜见彼世尊、阿拉汉、正自觉者。迦旃延贤友,即便听说在二十由旬、三十由旬、四十由旬,乃至五十由旬之外,我们也愿意行五十由旬之路去见彼世尊、阿拉汉、正自觉者。迦旃延贤友,即便听说在百由旬之外,我们也愿意行百由旬之路去见彼世尊、阿拉汉、正自觉者。然而,迦旃延贤友,既然彼世尊已般涅槃,我们就皈依那位已般涅槃的世尊,亦皈依法与比丘僧团。愿迦旃延贤友铭记,我从今日起,尽此一生,是已皈依的优婆塞。”
Evaṃ vutte, rājā mādhuro avantiputto āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho kaccāna, abhikkantaṃ, bho kaccāna! Seyyathāpi, bho kaccāna, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā kaccānena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ kaccānaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca . Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ kaccāno dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. ‘‘Mā kho maṃ tvaṃ, mahārāja, saraṇaṃ agamāsi. Tameva tvaṃ bhagavantaṃ saraṇaṃ gaccha yamahaṃ saraṇaṃ gato’’ti. ‘‘Kahaṃ pana, bho kaccāna, etarahi so bhagavā viharati arahaṃ sammāsambuddho’’ti? ‘‘Parinibbuto kho, mahārāja, etarahi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho’’ti. ‘‘Sacepi mayaṃ, bho kaccāna, suṇeyyāma taṃ bhagavantaṃ dasasu yojanesu, dasapi mayaṃ yojanāni gaccheyyāma taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddhaṃ. Sacepi mayaṃ, bho kaccāna, suṇeyyāma taṃ bhagavantaṃ vīsatiyā yojanesu, tiṃsāya yojanesu, cattārīsāya yojanesu, paññāsāya yojanesu, paññāsampi mayaṃ yojanāni gaccheyyāma taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddhaṃ. Yojanasate cepi mayaṃ bho kaccāna, suṇeyyāma taṃ bhagavantaṃ, yojanasatampi mayaṃ gaccheyyāma taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddhaṃ. Yato ca, bho kaccāna, parinibbuto so bhagavā, parinibbutampi mayaṃ bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ kaccāno dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Mahākaccāna | 大迦旃延 | 说法者,具寿/尊者 |
| Avantiputta rājā (Mādhurassa) | (经中未具名:“马杜拉的阿旺帝之子王”) | 提问者,国王 |
事件
马杜拉的阿旺帝之子王慕名前来拜访尊者大迦旃延,询问他对于婆罗门自称“最上种姓”之说的看法。大迦旃延没有直接驳斥,而是引导国王从“财富能否令人为己所役”、“善恶业是否因种姓而异果报”、“法律前是否因种姓而差别对待”、“出家修行是否因种姓而分尊卑”四个层面进行逻辑推演。国王在每一层推论中都承认四种姓完全平等,最终皈依三宝,成为佛陀的在家弟子。
经文摘要
国王问种姓优越论 → 大迦旃延以财富、业报、法律、出家四重逻辑问破虚妄的种姓差别 → 国王亲证平等,导向皈依。
中心思想(白话 + 重点拆解)
1. 背景:一种傲慢的社会论调
当时婆罗门阶层宣扬“唯有婆罗门是最高种姓,是梵天从口生的亲子,清净、白净”,其他种姓则低劣、黑暗。这像是一种基于出身的、世代相传的优越感。国王把这个问题提给了大迦旃延。
2. 核心:不直接反驳,用生活逻辑彻底拆穿
大迦旃延没用教义对轰,而是拉着国王一起做“思想实验”。
- 第一问,财富的效力: 他问,无论是刹帝利、婆罗门、吠舍还是首陀罗,只要拥有了财富,其他种姓的人会不会为他“早起晚睡、听从差遣”?国王承认:会。由此引出第一个结论:“如果是这样,这四种姓是平等的。”财富与劳役的关系,不看血统。
- 第二问,恶业的果报: 再问,无论哪种姓的人,只要干了杀生、偷盗、邪淫、撒谎这些坏事,死后会不会投生恶道?国王承认:会。“如果是这样,这四种姓是平等的。”因果法则面前,没有特权种姓。
- 第三问,善业的果报: 反过来,无论哪种姓的人,只要不做坏事、心怀善意,死后会不会投生善道?国王也承认:会。“如果是这样,这四种姓是平等的。”善行的回报同样不看出身。
- 第四问,法律与社会的判准: 大迦旃延把场景拉到现实,无论哪种姓的人犯了罪被抓来,国王会怎么判?国王果断回答:杀、罚、驱逐,因为“他先前‘刹帝利’的称呼已经消失了;他只被算作盗贼”。社会公共规则面前,种姓标签失效了。
- 第五问,精神生活的尊卑: 最后,无论哪种姓的人出家修行,过着离欲、持戒的清净生活,国王会怎么对待?国王答:会恭敬供养他,因为“他先前‘首陀罗’的称呼已经消失了;他只被算作沙门”。在追求解脱的道路上,人因行为而被尊为沙门,而非因出身被贬为贱民。
大迦旃延每一次都用国王自己的回答,逼出同一个结论:“尊者迦旃延,确实,如果是这样的话,这四种种姓是平等的。我在此看不出它们之间有任何差别。”这句话连着出现了好几次,像锤子一样,把那个空洞的“世间传说”彻底敲碎。
→ 一句话要旨: 人的价值由其行为(Kamma)决定,而不由出生(Jāti)的标签定义。所谓的种姓优越,不过是一种与现实运作、因果法则、法律规则和精神追求处处相悖的“世间的声音”。
关键术语锚
- vaṇṇa → 种姓: 核心争论焦点。在巴利语中原意为“颜色、种类”,在此语境下特指社会阶层,绝不可译为颜色,否则整篇对话逻辑不通。
- samaṇa → 沙门: 指出家修行者。本篇的关键结论之一,即任何人出家后,其社会种姓身份即被剥离,只保留“沙门”这一个基于行为的身份。
- loka → 世间/传说: “大王,这只是世间的声音”中的“世间(loka)”,在此处指普遍大众流传的未经检验的说法、俗见,而非指物质世界或宇宙,译为“传说”更贴切其贬义。
- sugati → 善趣: 指死后投生的美好归宿,常与天界连用。不像“天堂”那样带有永恒或审判的意味,而是基于善业自然招感的乐报状态。
- pāṇa-metum → 杀生: 十恶业之首。“pāṇa”指有气息的生命,“metum”指杀死。在这里,做此行为的果报是坠恶趣,完全与种姓无关,是论证平等的核心论据之一。