173如是我闻:一时,世尊住王舍城竹林栗鼠饲养处。那时,有一住林野、行持粗野的比丘,名曰瞿尼师,为事来到僧团中。在那里,舍利弗尊者就瞿尼师比丘而告诸比丘:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena goliyāni nāma bhikkhu āraññiko padasamācāro saṅghamajjhe osaṭo hoti kenacideva karaṇīyena. Tatra kho āyasmā sāriputto goliyāniṃ bhikkhuṃ ārabbha bhikkhū āmantesi –
朋友们,一位住林野的比丘来到僧团、于僧团中共住,应对同梵行者心怀恭敬与尊重。朋友们,如果一位住林野的比丘来到僧团、于僧团中共住,却对同梵行者不恭敬、不尊重,就会有人这样说他:‘这位尊贵的住林野者,独自在林中自在而住,又有何用呢?——他竟对同梵行者不恭敬、不尊重。’会有人这样议论他。是故,住林野的比丘来到僧团、于僧团中共住,应对同梵行者心怀恭敬与尊重。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena sabrahmacārīsu sagāravena bhavitabbaṃ sappatissena. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto sabrahmacārīsu agāravo hoti appatisso, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena, yo ayamāyasmā sabrahmacārīsu agāravo hoti appatisso’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena sabrahmacārīsu sagāravena bhavitabbaṃ sappatissena.
贤友们,林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当善巧于座位,心中应如是思惟:‘我不会挤入长老比丘们中间就座,也不会以座位推阻新学比丘。’贤友们,如果林野比丘来到僧团、在僧团中生活,却不善巧于座位,就会有人这样议论他:‘这位尊贵的林野比丘,独自在林中自在而住,却连座位都不知如何安排,这有什么用呢?’会有人这样议论他。因此,林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当善巧于座位。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena āsanakusalena bhavitabbaṃ – ‘iti there ca bhikkhū nānupakhajja nisīdissāmi nave ca bhikkhū na āsanena paṭibāhissāmī’ti. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto na āsanakusalo hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena, yo ayamāyasmā āsanakusalo na hotī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena āsanakusalena bhavitabbaṃ.
朋友们,一位住林野的比丘来到僧团、在僧团中安住时,应当通晓微细的威仪法。朋友们,如果一位住林野的比丘来到僧团、在僧团中安住,却不通晓微细的威仪法,便会有人这样议论他:‘这位尊贵的住林野者,一个人在林中自在而住,有什么用呢?——他竟连微细的威仪法都不懂。’因此,住林野的比丘来到僧团、在僧团中安住时,应当通晓微细的威仪法。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena ābhisamācārikopi dhammo jānitabbo. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto ābhisamācārikampi dhammaṃ na jānāti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā ābhisamācārikampi dhammaṃ na jānātī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena ābhisamācārikopi dhammo jānitabbo .
贤友们,一位住林野的比丘来到僧团、安住于僧团之中时,不应过早进入村落,也不应过晚返回。贤友们,若一位住林野的比丘来到僧团、安住于僧团之中,却过早进入村落又过晚返回,便会有人这样议论他:“这位尊贵的林野住者,独自在林野中自由安住,又有何用呢?——他竟过早入村,又过晚返回。”会有这样的议论。所以,住林野的比丘来到僧团、安住于僧团之中时,不应过早进入村落,也不应过晚返回。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena nātikālena gāmo pavisitabbo nātidivā paṭikkamitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto atikālena gāmaṃ pavisati atidivā paṭikkamati, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā atikālena gāmaṃ pavisati atidivā paṭikkamatī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena nātikālena gāmo pavisitabbo, nātidivā paṭikkamitabbaṃ.
“贤友们,一位林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,不应在饭前饭后到诸居士家游访往来。贤友们,若林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,却在饭前饭后到诸居士家游访往来,便会有人这样议论他:‘这位林野尊者,独居林野、自在随意而住,必定习惯于在不适当的时间四处行走,如今来到僧团,这习气也跟着显现了。’会有人这样议论他。因此,林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,不应在饭前饭后到诸居士家游访往来。”
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena na purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjati, tassa bhavanti vattāro. ‘Ayaṃ nūnimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena viharato vikālacariyā bahulīkatā, tamenaṃ saṅghagatampi samudācaratī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena na purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjitabbaṃ.
贤友们,一位林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当不掉举、不轻躁。贤友们,若林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,变得掉举、轻躁,便会有人批评他说:‘这位林野尊者,独居林野、自在随意而住,想必纵容了掉举轻躁的习气,如今来到僧团,这习气便流露出来了。’因此,林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当不掉举、不轻躁。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena anuddhatena bhavitabbaṃ acapalena. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto uddhato hoti capalo, tassa bhavanti vattāro. ‘Idaṃ nūnimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena viharato uddhaccaṃ cāpalyaṃ bahulīkataṃ, tamenaṃ saṅghagatampi samudācaratī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena anuddhatena bhavitabbaṃ acapalena.
贤友们,一位林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当不饶舌、不散言杂语。贤友们,若林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,多嘴多舌、言语散乱,便会有人批评他说:‘这位林野尊者既独居林野、自在随意而住,何以竟这般饶舌、散言杂语呢?’因此,林野比丘来到僧团、在僧团中生活时,应当不饶舌、不散言杂语。
‘‘Āraññikenāvuso , bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena amukharena bhavitabbaṃ avikiṇṇavācena. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto mukharo hoti vikiṇṇavāco, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā mukharo vikiṇṇavāco’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena amukharena bhavitabbaṃ avikiṇṇavācena.
贤友们,住在林中的比丘来到僧团、在僧团中住时,应当易受劝诫、有善友相伴。贤友们,若林住比丘来到僧团、在僧团中住时,难以劝诫、与恶友为伍,便会有人批评他说:‘这位林住尊者独自在林中自在而住,何故却难以劝诫、又有恶友呢?’因此,住在林中的比丘来到僧团、在僧团中住时,应当易受劝诫、有善友相伴。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena suvacena bhavitabbaṃ kalyāṇamittena. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto dubbaco hoti pāpamitto, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā dubbaco pāpamitto’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena suvacena bhavitabbaṃ kalyāṇamittena.
贤友们,住在林中的比丘应当守护根门。贤友们,若林住比丘未守护根门,便会有人批评他说:‘这位林住尊者独自在林中自在而住,何故却不守护根门呢?’因此,住在林中的比丘应当守护根门。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā indriyesu guttadvārena bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu indriyesu aguttadvāro hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā indriyesu aguttadvāro’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā indriyesu guttadvārena bhavitabbaṃ.
贤友们,住在林中的比丘应当于饮食知量。贤友们,若林住比丘于饮食不知量,便会有人批评他说:‘这位林住尊者独自在林中自在而住,何故于饮食却不知量呢?’因此,住在林中的比丘应当于饮食知量。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā bhojane mattaññunā bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhojane amattaññū hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā bhojane amattaññū’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā bhojane mattaññunā bhavitabbaṃ.
贤友们,住林比丘应当精勤于警寤。贤友们,若住林比丘不精勤于警寤,便会有人批评他说:“这位住林尊者在林子里独住自在,怎么却不精勤于警寤呢?”因此,住林比丘应当精勤于警寤。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā jāgariyaṃ anuyuttena bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu jāgariyaṃ ananuyutto hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā jāgariyaṃ ananuyutto’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā jāgariyaṃ anuyuttena bhavitabbaṃ.
贤友们,住林比丘应当精进不懈。贤友们,若住林比丘懈怠,便会有人批评他:“这位住林尊者在林子里独住自在,为何却如此懈怠?”因此,住林比丘应当精进不懈。
‘‘Āraññikenāvuso , bhikkhunā āraddhavīriyena bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu kusīto hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā kusīto’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā āraddhavīriyena bhavitabbaṃ.
贤友们,住林比丘应当保持正念现前。贤友们,若住林比丘忘失正念,便会有人批评他:“这位住林尊者在林子里独住自在,为何却如此失念?”因此,住林比丘应当保持正念现前。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā upaṭṭhitassatinā bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu muṭṭhassatī hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā muṭṭhassatī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā upaṭṭhitassatinā bhavitabbaṃ.
贤友们,住林的比丘应当于内心安住于定。贤友们,若住林的比丘心未入定,就会有人议论他:‘这位住林尊者独居林中、自在而住,却心未入定,这有何意义呢?’因此,住林的比丘应当于内心安住于定。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā samāhitena bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu asamāhito hoti, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā asamāhito’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā samāhitena bhavitabbaṃ.
贤友们,住林的比丘应当具足智慧。贤友们,若住林的比丘智慧不足,就会有人议论他:‘这位住林尊者独居林中、自在而住,却智慧不足,这有何意义呢?’因此,住林的比丘应当具足智慧。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā paññavatā bhavitabbaṃ. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu duppañño hoti, tassa bhavanti vattāro . ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā duppañño’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā paññavatā bhavitabbaṃ.
贤友们,住林的比丘应当致力于增上法与增上律。贤友们,会有人向住林的比丘提出关于增上法与增上律的问题。贤友们,若住林的比丘被问及增上法与增上律的问题却无法回答,就会有人议论他:‘这位住林尊者独居林中、自在而住,被问及增上法与增上律的问题却无法回答,这有何意义呢?’因此,住林的比丘应当致力于增上法与增上律。
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā abhidhamme abhivinaye yogo karaṇīyo. Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ abhidhamme abhivinaye pañhaṃ pucchitāro. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu abhidhamme abhivinaye pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā abhidhamme abhivinaye pañhaṃ puṭṭho na sampāyatī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā abhidhamme abhivinaye yogo karaṇīyo.
贤友,住林比丘应当致力于那些超越色界的、寂静的无色解脱。贤友,会有人就那些超越色界的、寂静的无色解脱向住林比丘提问。贤友,若住林比丘被问及这些而答不出来,便会有人批评说:‘这位尊者独自在林野中自在而住,为何对这些超越色界的寂静无色解脱也答不出来呢?’因此,住林比丘应当致力于那些超越色界的、寂静的无色解脱。
‘‘Āraññikenāvuso , bhikkhunā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha yogo karaṇīyo. Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ pucchitāro. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ puṭṭho na sampāyatī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha yogo karaṇīyo.
“贤友们,林野比丘应当致力于上人法。贤友们,会有人就上人法向林野比丘提问。贤友们,若那位林野比丘被问及上人法而无法回答,便会有人这样批评他。他们会说:‘这位尊者独自在林野中自由安住,却不知自己为何出家——那目标何在?这有何意义呢?’他们会这样批评他。因此,林野比丘应当致力于上人法。”
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā uttari manussadhamme yogo karaṇīyo. Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ uttari manussadhamme pañhaṃ pucchitāro. Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu uttari manussadhamme pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro. ‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā yassatthāya pabbajito tamatthaṃ na jānātī’ti – tassa bhavanti vattāro. Tasmā āraññikena bhikkhunā uttari manussadhamme yogo karaṇīyo’’ti.
听闻此言,大目犍连尊者对舍利弗尊者说:“舍利弗贤友,这些法应当仅由住林比丘受持而修习,还是住在村落附近的比丘也应如此呢?”“目犍连贤友,这些法,住林比丘尚且应当受持而修习,更不用说住在村落附近的比丘了。”
Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – ‘‘āraññikeneva nu kho, āvuso sāriputta, bhikkhunā ime dhammā samādāya vattitabbā udāhu gāmantavihārināpī’’ti ? ‘‘Āraññikenāpi kho, āvuso moggallāna, bhikkhunā ime dhammā samādāya vattitabbā pageva gāmantavihārinā’’ti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Sāriputta | 舍利弗 | 尊者,本经说法者、上首弟子 |
| Goliyāni | 瞿尼师 | 住林野比丘,行持粗野,事件缘起者 |
| Mahāmoggallāna | 大目犍连 | 尊者,末段提问者、上首弟子 |
事件
一名叫果利亚尼的住林乞食比丘因事来到僧团中。舍利弗尊者以此为契机,向众比丘开示住阿兰若(林野)的比丘在融入僧团生活时,应当遵守的十七项行为准则与内在修养。舍利弗逐一列举这些法,并特别指出住林者若违犯,必遭同梵行者非议,令其林居修行失去意义。最后,大目犍连尊者确认,连住林者都必须如此,住在村落边缘的比丘就更应当受持了。
经文摘要
果利亚尼比丘入僧团 → 舍利弗开示住林比丘十七种应行法(从外在礼仪到内在解脱) → 大目犍连确认此等法对一切比丘皆适用。
中心思想(白话 + 重点拆解)
1. 背景:一份“林居者”的纪律清单
这篇经文的核心场景是,一位习惯独居的比丘回到集体中,舍利弗没有直接批评他做了什么,而是公开列出十七条“住林者应当如何”的标准。这其实是在保护他:把对个人的指正变成一项普世的、针对某种特定修行身份的公开教学。目的不是羞辱,而是防止那些“独居自在,却不懂人际尊重”的行为,让在家居士或同修对出家人的整体修行产生误解。
2. 核心:从“席位”到“上人法”的阶梯
这十七条不是随意堆砌的,它有一条从外到内的清晰脉络。
- 开头讲的是“恭敬、善巧于座位、知晓礼仪”这种最粗浅的僧团规矩。舍利弗的逻辑很直接:“独自在林中的安静住,有何用?”这句话→ 拆开看:他在戳破一种幻觉,即认为形式上的离群索居就等于内心的清净。如果连对人的基本尊重都做不到,那所谓的‘林居’只是逃避,不是修行。
- 中间进一步深入到“守护根门、食知量、勤修警寤、精进、具念、得定、具慧”。这已经是禅修者素质的核心了。这些项目说明,头陀行不只是身体在森林里,而是心要能管住自己的感官、睡眠和精力,否则独处反而容易懒散或胡思乱想。
- 最高潮是最后三项:“超胜色界之无色解脱”、“上人法”。→ 拆开看:这指四无色界定,是极深禅定,但舍利弗要求住林者对此专注且能被问难时不卡关,他点明若答不出,别人会质疑“你不知道自己出家是为啥吗?”→ 一句话要旨: 独居不是终点,证得超越物质束缚的寂静与解脱才是目的。山林,只是为达成此目的而选择的最优工具,而不是修行本身。
3. 要旨:在集体中检验独居的成绩
当大目犍连问“只有住林者要守这些吗?”舍利弗回答“更何况住村边的呢!”这最后一击彻底打破了头陀行的孤高感。这段对话表明,这些标准是衡量一切比丘修行的通用标尺。林居者的灵性是纯金,天然就该经受住大火(集体生活)的检验;而住在村落旁的比丘,面对更多诱惑,更需要主动用这些戒律和定慧的标准来保护自己。
关键术语锚
- Āraññaka → 住阿兰若/林居者:不是地理名词的“森林”,而是专指选择“头陀支”中“林野住支”的修行者,有特定的身份与期许。人们自然认为他应有更高的定慧成就。
- vihāra → 住/安住:本经中反复出现“安乐住”,此词易浅化为“住下来”。它实指内心持续安住于某种禅修状态,因此“林中的安乐住”若没有内在安住,就毫无意义。
- sīla → 戒/戒行/礼仪:经中开头讲礼仪(座位、不语、出入时间),用这个词深层指这些礼节本身就是sīla在集体中的具体展现。易被误解为繁琐小事,实则关乎念正知与不放逸。
- samādhi → 定 与 paññā → 慧:经文末尾并列要求,戳破只偏禅定或只偏思惟的误区。住林者若只修定未得慧,会被判为“劣慧”,证得无色界禅定却缺乏解脱慧,仍是半截子。
- phassa → 触/非时行:经中批评“食前食后串门”是障道,因它让眼耳鼻舌身意不断接触杂染的所缘,损耗精进力。这是收摄六根的实践细节。