346 如是我闻:一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。那时,世尊对诸比丘说:“诸比丘。”比丘们回答:“尊者。”世尊这样说:显示巴利原文
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
诸比丘,具足十一法的牧牛人,便无力照料牛群、令牛群繁盛。哪十一种呢?诸比丘,于此,牧牛人不识色,不巧于相,不除牛蝇之卵,不裹伤口,不放驱虫烟,不知渡口,不知饮水处,不识道路,不善择牧场,且是挤奶至尽者。对那些为牛群之父、为牛群之首的公牛,他不以额外恭敬加以尊重。诸比丘,若牧牛人具足此十一法,便无力照料牛群、令牛群繁盛。同样地,诸比丘,若比丘具足十一法,便无力于此法、律中增长、壮大、圆满。哪十一种呢?诸比丘,于此,比丘不识色,不巧于相,不除牛蝇之卵,不裹伤口,不放驱虫烟,不知渡口,不知饮水处,不识道路,不善择牧场,且于接受时不知量。对那些出家久、经验丰、为僧团之父、僧团之首的长老比丘,他不以额外恭敬加以尊重。显示巴利原文
‘‘Ekādasahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato gopālako abhabbo gogaṇaṃ pariharituṃ phātiṃ kātuṃ . Katamehi ekādasahi? Idha, bhikkhave, gopālako na rūpaññū hoti, na lakkhaṇakusalo hoti, na āsāṭikaṃ hāretā hoti, na vaṇaṃ paṭicchādetā hoti, na dhūmaṃ kattā hoti, na titthaṃ jānāti, na pītaṃ jānāti, na vīthiṃ jānāti, na gocarakusalo hoti anavasesadohī ca hoti. Ye te usabhā gopitaro gopariṇāyakā te na atirekapūjāya pūjetā hoti. Imehi kho, bhikkhave, ekādasahi aṅgehi samannāgato gopālako abhabbo gogaṇaṃ pariharituṃ phātiṃ kātuṃ. Evameva kho, bhikkhave, ekādasahi dhammehi samannāgato bhikkhu abhabbo imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjituṃ. Katamehi ekādasahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na rūpaññū hoti, na lakkhaṇakusalo hoti, na āsāṭikaṃ hāretā hoti, na vaṇaṃ paṭicchādetā hoti, na dhūmaṃ kattā hoti, na titthaṃ jānāti, na pītaṃ jānāti, na vīthiṃ jānāti, na gocarakusalo hoti, anavasesadohī ca hoti. Ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te na atirekapūjāya pūjetā hoti.
347 “诸比丘,怎样是比丘不知色呢?诸比丘,比丘对任何色、一切色,不如实了知:‘那只是四大种,及四大种所造色。’诸比丘,比丘便是不知色。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na rūpaññū hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu yaṃ kiñci rūpaṃ sabbaṃ rūpaṃ ‘cattāri mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na rūpaññū hoti.
比丘们,比丘如何是不善巧于相的人呢?比丘们,在此,比丘不如实了知:“愚者以业行而为相,智者以业行而为相。”比丘们,比丘就是这样不善巧于相的人。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na lakkhaṇakusalo hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘kammalakkhaṇo bālo, kammalakkhaṇo paṇḍito’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na lakkhaṇakusalo hoti.
比丘们,比丘如何是不挑除蝇卵的人呢?比丘们,在此,比丘对于生起的欲寻思,忍受它,不舍弃、不祛除、不令灭尽、不使归于无有;对于生起的恚寻思……(省略)……对于生起的恶、不善法,他都忍受,不舍弃、不祛除、不令灭尽、不使归于无有。比丘们,这便是比丘不挑除蝇卵的人。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na āsāṭikaṃ hāretā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ kāmavitakkaṃ adhivāseti, nappajahati na vinodeti na byantī karoti na anabhāvaṃ gameti. Uppannaṃ byāpādavitakkaṃ…pe… uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ…pe… uppannuppanne pāpake akusale dhamme adhivāseti, nappajahati na vinodeti na byantī karoti na anabhāvaṃ gameti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na āsāṭikaṃ hāretā hoti.
诸比丘,比丘如何是不包扎伤口者?诸比丘,于此,比丘眼见到色后,执取整体的相状,执取细部的特征。由于他住于不防护眼根,贪欲、忧恼等不善、邪恶的心念便涌入其中。他不为此修习防护,不守护眼根,于眼根不具足防护。以耳闻声之后……以鼻嗅香之后……以舌尝味之后……以身触触之后……以意识法之后,执取整体的相状,执取细部的特征。由于他住于不防护意根,贪欲、忧恼等不善、邪恶的心念便涌入其中。他不为此修习防护,不守护意根,于意根不具足防护。诸比丘,比丘便是如此不包扎伤口者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na vaṇaṃ paṭicchādetā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye na saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati manindriyaṃ, manindriye na saṃvaraṃ āpajjati. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na vaṇaṃ paṭicchādetā hoti.
诸比丘,怎样是比丘不作烟呢?诸比丘,于此,比丘对他所听闻、所领受的法,不详细为他人解说。诸比丘,比丘这样便是不作烟的。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na dhūmaṃ kattā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ na vitthārena paresaṃ desetā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na dhūmaṃ kattā hoti.
诸比丘,比丘怎样是不知浅滩的呢?诸比丘,这里有比丘,对那些多闻、承继传承、持法、持律、持论母的比丘们,并不按时前往亲近,不请问,不询问:‘尊者,这是怎么回事?这有什么含义?’那些尊者们对他,未开显的法不予以开显,不清楚的法不予澄清,于种种法上生起疑惑时,也不为他除去疑惑。诸比丘,比丘这样便是不知浅滩的。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na titthaṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā na paripucchati, na paripañhati – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ? Imassa ko attho’ti? Tassa te āyasmanto avivaṭañceva na vivaranti, anuttānīkatañca na uttānī karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭhānīyesu dhammesu kaṅkhaṃ na paṭivinodenti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na titthaṃ jānāti.
诸比丘,比丘怎样是不知喜悦的呢?诸比丘,于此,当如来所开示的法与律被讲授时,比丘于义不获欣悦,于法不获欣悦,不生起与法相应的欢喜。诸比丘,比丘这样便是不知喜悦的。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na pītaṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne na labhati atthavedaṃ, na labhati dhammavedaṃ, na labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na pītaṃ jānāti.
诸比丘,如何是比丘不知道路?诸比丘,于此,比丘不能如实了知八圣道。诸比丘,如是,比丘即是不知道路者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na vīthiṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ariyaṃ aṭṭhaṅgikaṃ maggaṃ yathābhūtaṃ nappajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu na vīthiṃ jānāti.
诸比丘,如何是比丘不善于行处?诸比丘,于此,比丘不能如实了知四念住。诸比丘,如是,比丘便是不善行处者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu na gocarakusalo hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cattāro satipaṭṭhāne yathābhūtaṃ nappajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave , bhikkhu na gocarakusalo hoti.
诸比丘,如何是比丘无余榨乳?诸比丘,于此,有信心的在家居士们以衣服、饮食、住所、医药必需品邀比丘随意取用,而此比丘在接受时不知节制。诸比丘,如是,比丘即是无余榨乳者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu anavasesadohī hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhuṃ saddhā gahapatikā abhihaṭṭhuṃ pavārenti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi, tatra bhikkhu mattaṃ na jānāti paṭiggahaṇāya. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu anavasesadohī hoti.
“诸比丘,比丘又如何对那些长老比丘——出家日久、久经岁月、是僧团之父、僧团之导者,行以格外恭敬呢?诸比丘,于此,比丘对诸长老比丘——出家日久、久经岁月、僧团之父、僧团之导者,于明处、于暗处,皆令慈心之身业现前;于明处、于暗处,皆令慈心之语业现前;于明处、于暗处,皆令慈心之意业现前。诸比丘,这便是比丘对那些长老比丘——出家日久、久经岁月、僧团之父、僧团之导者,行以格外恭敬。”显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā, te atirekapūjāya pūjetā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā tesu mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca; mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca; mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te atirekapūjāya pūjetā hoti.
诸比丘,具足此十一法的比丘,便不能于此法、律中获得增长、增广与广大。显示巴利原文
‘‘Imehi kho bhikkhave ekādasahi dhammehi samannāgato bhikkhu abhabbo imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjituṃ.
348 诸比丘,一位牧牛者如果具备十一种要素,就有能力照料牛群,使牛群兴盛壮大。是哪十一种呢?诸比丘,在此,一位牧牛者了知色相,善于辨认特征,会清除虫卵,会包扎伤口,会施放烟熏,知道浅滩,知道饮水之处,知道路径,善择牧场,挤奶时会留有余地。他对那些公牛——那些牛群之父、牛群之首,特别致以礼敬。诸比丘,一位牧牛者正是具备了这十一种要素,才有能力照料牛群,使牛群兴盛壮大。正是同样地,诸比丘,一位比丘如果具备十一种法,就有能力在这法与律中获得增长、增进与广大。是哪十一种呢?诸比丘,在此,一位比丘了知色,善于辨认特征,会清除虫卵,会包扎伤口,会施放烟熏,知道浅滩,知道饮水,知道路径,善择行处,接受时会留有余地。他对那些长老比丘——那些久经岁月、出家已久、是僧团之父、僧团导师的比丘们,特别致以礼敬。显示巴利原文
‘‘Ekādasahi , bhikkhave, aṅgehi samannāgato gopālako bhabbo gogaṇaṃ pariharituṃ phātiṃ kātuṃ. Katamehi ekādasahi? Idha, bhikkhave , gopālako rūpaññū hoti, lakkhaṇakusalo hoti, āsāṭikaṃ hāretā hoti, vaṇaṃ paṭicchādetā hoti, dhūmaṃ kattā hoti, titthaṃ jānāti, pītaṃ jānāti, vīthiṃ jānāti, gocarakusalo hoti, sāvasesadohī ca hoti. Ye te usabhā gopitaro gopariṇāyakā te atirekapūjāya pūjetā hoti. Imehi kho, bhikkhave, ekādasahi aṅgehi samannāgato gopālako bhabbo gogaṇaṃ pariharituṃ phātiṃ kātuṃ. Evameva kho, bhikkhave, ekādasahi dhammehi samannāgato bhikkhu bhabbo imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjituṃ. Katamehi ekādasahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu rūpaññū hoti, lakkhaṇakusalo hoti, āsāṭikaṃ hāretā hoti, vaṇaṃ paṭicchādetā hoti, dhūmaṃ kattā hoti, titthaṃ jānāti, pītaṃ jānāti, vīthiṃ jānāti, gocarakusalo hoti, sāvasesadohī ca hoti. Ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te atirekapūjāya pūjetā hoti.
349 诸比丘,比丘如何是知色者呢?在此,比丘如实地了知:一切色,无论何种,唯是四大元素与四大元素所造色。诸比丘,这样,比丘便是知色者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu rūpaññū hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu yaṃ kiñci rūpaṃ sabbaṃ rūpaṃ ‘cattāri mahābhūtāni , catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu rūpaññū hoti.
诸比丘,比丘如何是善辨特征者呢?在此,比丘如实地了知:愚者以业为特征,智者亦以业为特征。诸比丘,这样,比丘便是善辨特征者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu lakkhaṇakusalo hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu kammalakkhaṇo bālo, kammalakkhaṇo paṇḍitoti yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu lakkhaṇakusalo hoti.
诸比丘,比丘如何是清除虫卵者呢?在此,比丘对于已生起的欲寻,不容忍,而是舍弃它、驱除它、终结它,令其不复存在;对于已生起的瞋寻……(中略)……对于已生起的害寻……(中略)……对于不断生起的种种不善恶法,他不容忍,而是舍弃它们、驱除它们、终结它们,令其不复存在。诸比丘,比丘这样便是清除虫卵者。显示巴利原文
‘‘Kathañca , bhikkhave, bhikkhu āsāṭikaṃ hāretā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ kāmavitakkaṃ nādhivāseti, pajahati vinodeti byantī karoti anabhāvaṃ gameti. Uppannaṃ byāpādavitakkaṃ…pe… uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ…pe… uppannuppanne pāpake akusale dhamme nādhivāseti, pajahati vinodeti byantī karoti anabhāvaṃ gameti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu āsāṭikaṃ hāretā hoti.
“诸比丘,比丘如何是包扎伤口之人呢?诸比丘,于此,比丘以眼看见色之后,不执取整体相,不执取细节特征。若眼根住于无防护,则贪、忧等不善恶法便会涌入。为了防护眼根,他精勤行道,守护眼根,于眼根上成就防护。以耳听到声音之后……以鼻嗅到气味之后……以舌尝到味道之后……以身触到所触之后……以意了知法之后,不执取整体相,不执取细节特征。若意根住于无防护,则贪、忧等不善恶法便会涌入。为了防护意根,他精勤行道,守护意根,于意根上成就防护。诸比丘,比丘正是这样包扎伤口的。”显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu vaṇaṃ paṭicchādetā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu vaṇaṃ paṭicchādetā hoti.
诸比丘,比丘如何是散布烟者?诸比丘,于此,比丘依照所听闻、所学持的法,详细地为他人宣说。诸比丘,比丘正是如此成为散布烟者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu dhūmaṃ kattā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ desetā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu dhūmaṃ kattā hoti.
诸比丘,比丘如何是知晓渡口者?诸比丘,于此,比丘对那些多闻、传承圣教、持法、持律、持纲要的比丘们,时常前往拜访,请问:“尊者,此为何义?有何意义?”那些尊者便为他开显未开显的,阐明未阐明的,并于种种可生疑惑的法上,为他断除疑惑。诸比丘,比丘正是如此成为知晓渡口者。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu titthaṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharā te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā paripucchati, paripañhati – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ? Imassa ko attho’ti? Tassa te āyasmanto avivaṭañceva vivaranti, anuttānīkatañca uttānī karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭhānīyesu dhammesu kaṅkhaṃ paṭivinodenti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu titthaṃ jānāti.
诸比丘,比丘怎样才是知饮水者呢?诸比丘,在此,当如来所宣说的法与律被教导时,比丘获得义理上的喜悦、法上的喜悦,以及与法相应的欢悦。诸比丘,比丘即是这样成为知饮水者的。显示巴利原文
‘‘Kathañca bhikkhave, bhikkhu pītaṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne labhati atthavedaṃ, labhati dhammavedaṃ, labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu pītaṃ jānāti.
诸比丘,比丘怎样才是知道路者呢?诸比丘,在此,比丘如实了知圣八支道。诸比丘,比丘即是这样成为知道路者的。显示巴利原文
‘‘Kathañca , bhikkhave, bhikkhu vīthiṃ jānāti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ariyaṃ aṭṭhaṅgikaṃ maggaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu vīthiṃ jānāti.
诸比丘,比丘怎样才是善巧于牧场者呢?诸比丘,在此,比丘如实了知四念处。诸比丘,比丘即是这样成为善巧于牧场者的。显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu gocarakusalo hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cattāro satipaṭṭhāne yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu gocarakusalo hoti.
诸比丘,比丘怎样是‘有余而榨乳’呢?诸比丘,在此,具信的在家居士迎请比丘,供养衣服、食物、住处,以及病时所需的医药与资具。这位比丘在接受时知道限量、懂得节制。诸比丘,这样子比丘就是‘有余而榨乳’。显示巴利原文
‘‘Kathañca bhikkhave, bhikkhu sāvasesadohī hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhuṃ saddhā gahapatikā abhihaṭṭhuṃ pavārenti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi. Tatra bhikkhu mattaṃ jānāti paṭiggahaṇāya. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sāvasesadohī hoti.
“诸比丘,比丘如何是对那些长老比丘——出家已久、经验丰富,是僧团之父、僧团的导师——不行特别恭敬礼敬呢?诸比丘,在此,有比丘对那些出家已久、经验丰富,是僧团之父、僧团的导师的长老比丘,于公开、于私下,皆不修习慈爱的身业;于公开、于私下,皆不修习慈爱的语业;于公开、于私下,皆不修习慈爱的意业。诸比丘,如此,比丘即是不对那些长老比丘——出家已久、经验丰富,是僧团之父、僧团的导师——行特别恭敬礼敬。”显示巴利原文
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te na atirekapūjāya pūjetā hoti ? Idha, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā, tesu na mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca; na mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca; na mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhāpeti āvi ceva raho ca. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te na atirekapūjāya pūjetā hoti.
“诸比丘,一位比丘只要具备了这十一种法,他就有能力在这法、律中获得增长、增广与圆满。”显示巴利原文
‘‘Imehi kho, bhikkhave, ekādasahi dhammehi samannāgato bhikkhu bhabbo imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjitu’’nti.
世尊如此说了。那些比丘心满意足,欢喜信受世尊所说。显示巴利原文
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册 Pali 中文(经文用名) 角色 Bhagavā 世尊/世尊 说法者 bhikkhū 比丘/比丘 受众 Therā bhikkhū 长老比丘 经中被要求特别礼敬的对象 gopālaka 牧牛者 比喻中的引出者 usabha 公牛 比喻中的牛群引导者
事件 世尊在给孤独园,以牧牛者的十一种成功/失败要素为比喻,向比丘们开示。他指出,牧牛者若缺乏某些特质便无法护持牛群增长;同理,比丘若缺乏相应的法门,也无法在法、律中成长。反之,若具足这些特质,则能令牛群繁盛,比丘亦能令法身增广。世尊随后详细解说了比丘的十一种法与非法。
经文摘要 世尊以牧牛者的比喻(不善巧→不能护持牛群增长)对应到比丘修行(具足十一非法→不能在法与律中增长),然后再反过来讲具足十一善法能令两者增长,并逐一解释这十一法。
中心思想(白话 + 重点拆解) 这篇经文的宗旨,就像是一套僧团管理与发展手册,核心在讲:比丘的个人修行与僧团的和合壮大,就像经营一份事业,有它必定失败与必定成功的十一条法则。
背景:看到问题本质
世尊先用牧牛人做例子。一个牧牛人如果连牛的“色”(身体特征)都不认识,那就不可能把牛群照顾好。把这个逻辑搬到比丘身上,这十一条就是修行的关键绩效指标,缺一不可。
核心层:失败的十一法 vs. 成功的十一法
这十一条就是一张修行对照检查表,我从里面拆几个最要命的:
* “不知色” :经文讲得很明白,比丘若不了知“一切色是四大种,以及四大种所造色”。这是根本。→ 拆开看: 意思是你得看穿身体的本质就是地水火风这些元素的组合,看透了,你就不会对这个皮囊那么执着了。这是智慧的基础。
* “不善巧相” :经文说,不了知“愚者以业为相,智者以业为相”就是不善于分辨。→ 拆开看: “相”在这里指的是行为透露出来的信号。你得有眼力劲儿,能看出什么样的行为会导致苦,什么样的行为会带来乐。这就像中医的“望诊”,看一个人的言行,就知道他的内心状态和未来的走向。
* “作烟” → “如所闻、如所学,详细地为他人说法”:这一条极其生动。牧牛人放烟是为了驱散牛虻,保护牛群。比丘说法就像放烟,是为了驱散众生心中的无明与烦恼,也保护了自己不被外在的染污和邪见侵扰。这是利他即自利的最佳体现。
* “无余榨乳” → “于接受时不知适量”:这就是贪婪的代名词。牧牛人把奶挤得一滴不剩,下次牛就没奶可产了。比丘接受在家人的供养不知节制,一来会引发供养者的厌烦,二来自己也容易陷入物欲,毁掉法身慧命。这背后就是“贪欲”在作祟。
→ 一句话要旨:
比丘的修行不是孤立的,而是建立在正知见、善抉择、精进断恶、守护根门、传法、亲近善知识、法喜、持戒、安住正念、知足感恩、尊重僧团等一系列完整的生态链上,任何一个环节的缺失,都会导致整个修行系统的崩塌与停滞。
关键术语锚 - rūpa → 色(物质的/身体的) : 在本经“不知色”的语境下,特指 身体和一切物质现象 的构成元素(四大及四大所造),而非视觉对象“颜色”。易错在误解为只是眼睛看到的东西,实则是对身体及物质世界的根本洞察。
- nimitta → 相(特征/信号) : 在本经中并非指禅修中的光明“禅相”,而是指 行为特征、业力所现的迹象 ,是判断一个人智慧或愚昧的根据。若解为禅相,则完全偏离文意。
- āyatana → 行处/牧场(转比喻修行所依处) : 巴利语“行处”(gocara)原指牛的牧地,比丘借用为 修行所缘、活动的范围 。在本经对应的是“四念处”。易错在只是理解为物理空间,实则是心所安住的善法对象。
- saraṇa → 依怙/渡口(转比喻庇护所) : 经中“渡处”,即从迷乱到觉悟的过渡依靠,指的是 持法持律的善知识与圣典 。易错在认为这只是随口问问,实则缺乏主动求法、解惑的过程。