181如是我闻:一时,大目犍连尊者住在跋嘎国的鳄鱼山贝萨咖拉林鹿野苑。那时,尊者对比丘们说:“贤友们,比丘们!”“贤友!”比丘们回应。大目犍连尊者这样说:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā mahāmoggallāno bhaggesu viharati susumāragire bhesakaḷāvane migadāye. Tatra kho āyasmā mahāmoggallāno bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso, bhikkhavo’’ti. ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato mahāmoggallānassa paccassosuṃ. Āyasmā mahāmoggallāno etadavoca –
“贤友们,即使有比丘这样邀请:‘请贤友们开口教导我,我应当接受贤友们的教导。’但若他自身是难以劝告之人,具备那难以劝告的品性,不能忍耐,不虚心接受、不善加领会教导,那么,同梵行者们便会认为:不应与他说话,不应教导他,也不应对此人生起信赖。
‘‘Pavāreti cepi, āvuso, bhikkhu – ‘vadantu maṃ āyasmanto, vacanīyomhi āyasmantehī’ti, so ca hoti dubbaco, dovacassakaraṇehi dhammehi samannāgato, akkhamo appadakkhiṇaggāhī anusāsaniṃ, atha kho naṃ sabrahmacārī na ceva vattabbaṃ maññanti, na ca anusāsitabbaṃ maññanti, na ca tasmiṃ puggale vissāsaṃ āpajjitabbaṃ maññanti.
贤友们,什么是令人难以接受劝告的性质呢?贤友们,在此,一位比丘有恶欲,为恶欲所支配。比丘有恶欲、为恶欲所支配——这便是一种令人难以接受劝告的性质。
‘‘Katame cāvuso, dovacassakaraṇā dhammā? Idhāvuso, bhikkhu pāpiccho hoti, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato. Yampāvuso, bhikkhu pāpiccho hoti, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友们,一位比丘抬高自己、贬低他人。比丘抬高自己、贬低他人——这也是一种令人难以接受劝告的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu attukkaṃsako hoti paravambhī. Yampāvuso, bhikkhu attukkaṃsako hoti paravambhī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友们,一位比丘心怀愤怒,因愤怒而与人结怨。比丘心怀愤怒、因愤怒而与人结怨——这也是一种令人难以接受劝告的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhahetu abhisaṅgī. Yampāvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhahetu abhisaṅgī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
复次,贤友们,一位比丘常怀愤怒,因愤怒而怀恨在心。贤友们,比丘常怀愤怒、因愤怒而怀恨在心——这也是一种令人难以受教的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso , bhikkhu kodhano hoti kodhahetu upanāhī. Yampāvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhahetu upanāhī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
复次,贤友们,一位比丘常怀愤怒,因愤怒而口出粗语。贤友们,比丘常怀愤怒、因愤怒而口出粗语——这也是一种令人难以受教的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā. Yampāvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
复次,贤友们,一位比丘常怀愤怒,为愤怒所制伏。贤友们,比丘常怀愤怒、为愤怒所制伏——这也是一种令人难以受教的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhābhibhūto. Yampāvuso, bhikkhu kodhano hoti kodhābhibhūto – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,一位比丘被人规劝时,却反过来回击规劝者。贤友,一位比丘被人规劝时,却反过来回击规劝者——这也是一种导致难以规劝的习性。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ paṭippharati. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ paṭippharati – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,一位比丘被人规劝时,却反过来贬斥规劝者。贤友,一位比丘被人规劝时、却反过来贬斥规劝者——这也是一种导致难以规劝的习性。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ apasādeti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ apasādeti – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,一位比丘被人规劝时,却反过来指控规劝者。贤友,一位比丘被人规劝时、却反过来指控规劝者——这也是一种导致难以规劝的习性。
‘‘Puna caparaṃ , āvuso, bhikkhu codito codakena codakassa paccāropeti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakassa paccāropeti – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘受人劝诫时,以他事回避此事,将话题岔到不相干的方向,并显露出忿怒、嗔恚与不悦。贤友,比丘受人劝诫时,以他事回避此事,将话题岔到不相干的方向,显露出忿怒、嗔恚与不悦——这也是令人难以劝诫的性质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘受人劝诫时,对所劝之事不作说明。贤友,比丘受人劝诫时,对所劝之事不作说明——这也是令人难以劝诫的性质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena apadāne na sampāyati. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena apadāne na sampāyati – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘虚伪而固执。贤友,比丘虚伪而固执——这也是令人难以劝诫的性质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu makkhī hoti paḷāsī. Yampāvuso, bhikkhu makkhī hoti paḷāsī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘嫉妒、悭吝。贤友,比丘嫉妒、悭吝——这也是令人难劝诫的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu issukī hoti maccharī. Yampāvuso, bhikkhu issukī hoti maccharī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘狡诈、虚伪。贤友,比丘狡诈、虚伪——这也是令人难劝诫的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu saṭho hoti māyāvī. Yampāvuso, bhikkhu saṭho hoti māyāvī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘顽固、极度傲慢。贤友,比丘顽固、极度傲慢——这也是令人难劝诫的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu thaddho hoti atimānī. Yampāvuso, bhikkhu thaddho hoti atimānī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘执著己见、固执不舍、难以放下——贤友们,这也是一种令人难劝诫的法。贤友们,这些便称为令人难劝诫的法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī. Yampāvuso, bhikkhu sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī – ayampi dhammo dovacassakaraṇo. Ime vuccantāvuso, dovacassakaraṇā dhammā.
182贤友们,即使一位比丘并未这样表白:‘请尊者们教导我,我愿领受教导’,但他本身易受劝导,具足易受劝导的种种品质,能堪忍,恭敬领受教诫,那么同梵行者们仍会认为他值得被劝谕、值得被教导,也会对这样的人生起信赖。
‘‘No cepi, āvuso, bhikkhu pavāreti – ‘vadantu maṃ āyasmanto, vacanīyomhi āyasmantehī’ti, so ca hoti suvaco, sovacassakaraṇehi dhammehi samannāgato, khamo padakkhiṇaggāhī anusāsaniṃ, atha kho naṃ sabrahmacārī vattabbañceva maññanti, anusāsitabbañca maññanti, tasmiñca puggale vissāsaṃ āpajjitabbaṃ maññanti.
贤友们,哪些是易受劝导的品质呢?贤友们,于此,比丘没有邪恶的欲望,不随邪恶的欲望而转。贤友们,比丘没有邪恶的欲望,不随邪恶的欲望而转——这一品质,便是易受劝导的。
‘‘Katame cāvuso, sovacassakaraṇā dhammā? Idhāvuso, bhikkhu na pāpiccho hoti, na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato. Yampāvuso, bhikkhu na pāpiccho hoti na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不自赞、不毁他。贤友们,比丘不自赞、不毁他——这一法也是易受劝导的。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu anattukkaṃsako hoti aparavambhī. Yampāvuso, bhikkhu anattukkaṃsako hoti aparavambhī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不忿怒,不为忿怒所制。贤友们,比丘不忿怒,不为忿怒所制——这一法也是易受劝导的。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhābhibhūto. Yampāvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhābhibhūto – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不忿怒,不因忿怒而怀恨。贤友们,比丘不忿怒,不因忿怒而怀恨——这一法也是易受劝导的。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhahetu upanāhī. Yampāvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhahetu upanāhī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不忿怒,不因忿怒而心怀怨恨。贤友们,比丘不忿怒,不因忿怒而心怀怨恨——这也是易受劝导之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhahetu abhisaṅgī. Yampāvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhahetu abhisaṅgī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不恼怒,也不出言带怒。贤友们,比丘不恼怒,不出言带怒——这也是易受劝导之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu na kodhano hoti na kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā. Yampāvuso , bhikkhu na kodhano hoti na kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘受到劝诫时,不顶撞劝诫者。贤友们,受劝诫时能不对劝诫者反唇相讥——这也是易受劝导之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ nappaṭippharati. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ nappaṭippharati – ayampi dhammo sovacassakaraṇo .
再者,贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,不贬损劝诫者。贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,能不贬损劝诫者——这也是易于受教之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ na apasādeti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakaṃ na apasādeti – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,不反过来责难劝诫者。贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,能不反过来责难劝诫者——这也是易于受教之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena codakassa na paccāropeti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena codakassa na paccāropeti – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,不转移话题,不将话头岔向别处,也不流露忿怒、怨恨与不满。贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,能不转移话题,不将话头岔向别处,也不流露忿怒、怨恨与不满——这也是易于受教之法。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena na aññenaññaṃ paṭicarati, na bahiddhā kathaṃ apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena na aññenaññaṃ paṭicarati, na bahiddhā kathaṃ apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友,比丘受到劝诫者劝诫时,能恰如其分地回应。贤友,比丘受到劝诫者劝诫时能恰如其分地回应——这也是易于受劝诫的品德。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu codito codakena apadāne sampāyati. Yampāvuso, bhikkhu codito codakena apadāne sampāyati – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不虚伪、不顽固。贤友们,比丘若不虚伪、不顽固——这也是易于受劝诫的品德。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu amakkhī hoti apaḷāsī. Yampāvuso, bhikkhu amakkhī hoti apaḷāsī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不嫉妒、不悭吝。贤友们,比丘若不嫉妒、不悭吝——这也是易于受劝诫的品德。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu anissukī hoti amaccharī. Yampāvuso, bhikkhu anissukī hoti amaccharī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不狡诈、不虚伪。贤友们,比丘不狡诈、不虚伪——这也是一种易受劝诫的品质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu asaṭho hoti amāyāvī. Yampāvuso, bhikkhu asaṭho hoti amāyāvī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不刚愎、不傲慢。贤友们,比丘不刚愎、不傲慢——这也是一种易受劝诫的品质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu atthaddho hoti anatimānī. Yampāvuso, bhikkhu atthaddho hoti anatimānī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo.
再者,贤友们,比丘不执取己见、不顽固把持、善于放下。贤友们,比丘不执取己见、不顽固把持、善于放下——这也是一种易受劝诫的品质。贤友们,这些便称为易受劝诫的品质。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu asandiṭṭhiparāmāsī hoti anādhānaggāhī suppaṭinissaggī. Yampāvuso, bhikkhu asandiṭṭhiparāmāsī hoti, anādhānaggāhī suppaṭinissaggī – ayampi dhammo sovacassakaraṇo. Ime vuccantāvuso, sovacassakaraṇā dhammā.
183诸贤友,于此,比丘应这样以己度己:‘那种有恶欲、为恶欲所支配的人,于我是不可爱、不可意的;我若有恶欲、为恶欲所支配,于他人我也将成为不可爱、不可意者。’诸贤友,比丘如此了知后,应生起这样的心:‘我将不有恶欲,不为恶欲所支配。’
‘‘Tatrāvuso , bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ anuminitabbaṃ – ‘yo khvāyaṃ puggalo pāpiccho, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ pāpiccho pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na pāpiccho bhavissāmi, na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
‘那种抬高自己、贬低他人者,于我是不可爱、不可意的;若我自己也是抬高自己、贬低他人者,于他人我也将成为不可爱、不可意者。’贤友,比丘如此了知后,应当生起这样的心:‘我将不抬高自己,不贬低他人。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo attukkaṃsako paravambhī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ attukkaṃsako paravambhī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘anattukkaṃsako bhavissāmi aparavambhī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
‘那种忿怒、为忿怒所支配者,于我是不可爱、不可意的;若我自己也忿怒、为忿怒所支配,于他人我也将成为不可爱、不可意者。’贤友,比丘如此了知后,应当生起这样的心:‘我将不忿怒,不为忿怒所支配。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhābhibhūto, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo. Ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhābhibhūto, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhābhibhūto’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“凡有这样的人:他因忿怒而心怀怨恨,这样的人对我来说是不可爱、不可意的;而我自己若也因忿怒而心怀怨恨,我对他人来说也将是不可爱、不可意的。”贤友啊,一位比丘如此了知后,应当生起这样的心:“我将不成为忿怒者,不因忿怒而心怀怨恨。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhahetu upanāhī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhahetu upanāhī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhahetu upanāhī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“凡有这样的人:他因忿怒而固执执著,这样的人对我来说是不可爱、不可意的;而我自己若也因忿怒而固执执著,我对他人来说也将是不可爱、不可意的。”贤友啊,一位比丘如此了知后,应当生起这样的心:“我将不成为忿怒者,不因忿怒而固执执著。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhahetu abhisaṅgī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“凡有这样的人:他因忿怒而说出忿怒的言语,这样的人对我来说是不可爱、不可意的;而我自己若也因忿怒而说出忿怒的言语,我对他人来说也将是不可爱、不可意的。”贤友啊,一位比丘如此了知后,应当生起这样的心:“我将不成为忿怒者,我将不说忿怒的言语。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhasāmantā vācaṃ nicchāressāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
有一种人,被劝诫者劝诫时,却反过来反驳劝诫者,这于我是不可爱、不可意的。若我本身被劝诫者劝诫时,也反过来反驳劝诫者,我于他人亦将成为不可爱、不可意者。贤友,比丘如此了知后,应生起如是心念:‘当我被劝诫者劝诫时,不反驳劝诫者。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakaṃ paṭippharati, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho pana codito codakena codakaṃ paṭipphareyyaṃ , ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ nappaṭippharissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
有一种人,被劝诫者劝诫时,顶撞劝诫者,这于我是不可爱、不可意的。若我本身被劝诫者劝诫时,也如此顶撞,我于他人亦将成为不可爱、不可意者。贤友,比丘如此了知后,应生起如是心念:‘当我被劝诫者劝诫时,绝不顶撞劝诫者。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakaṃ apasādeti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho pana codito codakena codakaṃ apasādeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ na apasādessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
有一种人,被劝诫者劝诫时,反责劝诫者,这于我是不可爱、不可意的。若我本身被劝诫者劝诫时,也如此反责,我于他人亦将成为不可爱、不可意者。贤友,比丘如此了知后,应生起如是心念:‘当我被劝诫者劝诫时,绝不反责劝诫者。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakassa paccāropeti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho pana codito codakena codakassa paccāropeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakassa na paccāropessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“那个受劝诫者劝诫时,答非所问、转移话题,并表露愤怒、嗔恨与不悦的人,对我来说是不可爱、不可意的。如果我受劝诫者劝诫时,也答非所问、转移话题,并表露愤怒、嗔恨与不悦,那么我对他人而言也是不可爱、不可意的。”贤友,比丘了知这一点后,应生起这样的心:“受劝诫者劝诫时,我决不答非所问、转移话题,也决不会表露愤怒、嗔恨与不悦。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho pana codito codakena aññenaññaṃ paṭicareyyaṃ, bahiddhā kathaṃ apanāmeyyaṃ , kopañca dosañca appaccayañca pātukareyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena na aññenaññaṃ paṭicarissāmi, na bahiddhā kathaṃ apanāmessāmi, na kopañca dosañca appaccayañca pātukarissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“那个受劝诫者指出过失时,不接受劝诫的人,对我来说是不可爱、不可意的。如果我受劝诫者指出过失时,也不接受劝诫,那么我对他人而言也是不可爱、不可意的。”贤友,比丘了知这一点后,应生起这样的心:“受劝诫者指出过失时,我必定接受劝诫。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena apadāne na sampāyati, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho pana codito codakena apadāne na sampāyeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena apadāne sampāyissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“那个虚伪、傲慢的人,对我来说是不可爱、不可意的。如果我也是虚伪、傲慢的,那么我对他人而言也是不可爱、不可意的。”贤友,比丘了知这一点后,应生起这样的心:“我要成为不虚伪、不傲慢的人。”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo makkhī paḷāsī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ makkhī paḷāsī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘amakkhī bhavissāmi apaḷāsī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
贤友,凡是嫉妒、吝啬之人,在我眼中便不可爱、不可意。若我自己也是嫉妒、吝啬之人,我在他人眼中也必是不可爱、不可意的。一位比丘如此了知之后,便应生起这样的心念:‘我要做一个不嫉妒、不吝啬的人。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo issukī maccharī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ issukī maccharī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘anissukī bhavissāmi amaccharī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
“贤友,凡是狡诈、虚伪之人,在我眼中便不可爱、不可意。若我自己也是狡诈、虚伪之人,我在他人眼中也必是不可爱、不可意的。一位比丘如此了知之后,便应生起这样的心念:‘我要做一个不狡诈、不虚伪的人。’”
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo saṭho māyāvī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ saṭho māyāvī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘asaṭho bhavissāmi amāyāvī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
贤友,凡是顽固、极度傲慢之人,在我眼中便不可爱、不可意。若我自己也是顽固、极度傲慢之人,我在他人眼中也必是不可爱、不可意的。一位比丘如此了知之后,便应生起这样的心念:‘我要做一个不顽固、不极度傲慢的人。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo thaddho atimānī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ thaddho atimānī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘atthaddho bhavissāmi anatimānī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
贤友,凡是那种执取己见、固守不放、难以舍弃的人,对我来说是不可爱、不可意的。若我自己也是执取己见、固守不放、难以舍弃者,那在他人眼中我也必是不可爱、不可意的。比丘应当如此明了之后,便下定决心:‘我当成为不执取己见、不固守不放、容易舍弃的人。’
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; ahañceva kho panassaṃ sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘asandiṭṭhiparāmāsī bhavissāmi anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
184就此,比丘应如此自我审察:‘我是否是一个有恶欲的人?我是否已被种种恶欲所支配?’如果在审察时,他明白自己确实如此,那么他就应当为断除这些恶不善法而努力修行。但如果在审察时,他明白自己并非如此,那么他就应当以此喜悦与满足而安住,更日夜于诸善法中持续修学。
‘‘Tatrāvuso , bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi pāpiccho, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti? Sace, āvuso , bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘pāpiccho khomhi, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘na khomhi pāpiccho, na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,比丘应如此自我审察:‘我是否是一个自赞毁他的人?’若在审察时,他明白自己确实如此,便应为断除这些恶不善法而努力修行。但若在审察时,他明白自己并非如此,便应以此喜悦与满足而安住,更日夜于诸善法中持续修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi attukkaṃsako paravambhī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘attukkaṃsako khomhi paravambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘anattukkaṃsako khomhi aparavambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,一位比丘应当这样自我省察:‘我是否是一个有嗔恚、被嗔恚所压服的人呢?’如果他在这样省察时,知道:‘我确实是有嗔恚、被嗔恚所压服的人’,那么这位比丘便应当为断除这些恶不善法而精进努力。然而,如果他在省察时,知道:‘我并非有嗔恚、被嗔恚所压服的人’,那么这位比丘便应当以那份喜悦与满足而安住,日以继夜地在诸善法上继续修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhābhibhūto’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘kodhano khomhi kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘na khomhi kodhano kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,一位比丘应当这样自我省察:‘我是不是固执己见、坚执成见、难以放下的人呢?’如果他在省察时,知道:‘我确实是固执己见、坚执成见、难以放下的人’,那么他便应当为断除那些恶不善法而精进努力。但是,如果他在省察时,知道:‘我并非固执己见、坚执成见、难以放下的人’,那么他便应当以那份喜悦与满足而安住,日以继夜地在诸善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī’ti? Sace, āvuso , bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘sandiṭṭhiparāmāsī khomhi ādhānaggāhī duppaṭinissaggī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘asandiṭṭhiparāmāsī khomhi anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当如此自我省察:‘当我受劝诫者批评时,我是否以他语搪塞、将话题转向外部,并流露出愤怒、敌意与不满呢?’ 贤友们,若此比丘在省察时,知见自己确实如此:‘我被批评时,以他语搪塞、将话题转向外部,并流露出愤怒、敌意与不满’,那么,这位比丘便应为断除那些恶不善法而精勤努力。然而,贤友们,若此比丘在省察时,知见自己并非如此:‘我被批评时,不以他语搪塞,不将话题转向外部,也不流露出愤怒、敌意与不满’,那么,这位比丘便应以此喜悦与欣悦而安住,日夜于善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi codito codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā kathaṃ apanāmemi, kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā kathaṃ apanāmemi, kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena na aññenaññaṃ paṭicarāmi, na bahiddhā kathaṃ apanāmemi, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当这样自我审察:‘当劝诫者以无端的理由批评我时,我是否不接受劝诫呢?’贤友们,如果这位比丘在审察时,确知自己正是如此:‘当被以无端的理由批评时,我不接受劝诫’,那么,他便应当为断除那些恶、不善的法而精勤努力。然而,贤友们,如果这位比丘在审察时,知道自己并非如此:‘当被以无端的理由批评时,我接受劝诫’,那么,他便应以此喜悦与满意而安住,昼夜不舍地在诸善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi codito codakena apadāne na sampāyāmī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena apadāne na sampāyāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena apadāne sampāyāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,一位比丘应当这样自我审视:‘我是嫉妒、悭吝的人吗?’ 学友们,如果这位比丘在审视时,知道自己确是如此:‘我是嫉妒、悭吝的’,那么,学友们,这位比丘便应当为断除这些恶不善法而付出努力。但是,学友们,如果这位比丘在审视时,知道自己并非如此:‘我不是嫉妒、悭吝的’,那么,学友们,这位比丘便应当以此喜悦与满足安住,日夜不断地在善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi issukī maccharī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘issukī khomhi maccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘anissukī khomhi amaccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,比丘应当这样自我省察:‘我是狡诈、虚伪之人吗?’ 学友们,如果那位比丘在省察时,这样了知:‘我是狡诈、虚伪的’,那么,他便应当为了断除那些恶不善法而精勤努力。但是,学友们,如果那位比丘在省察时,这样了知:‘我不狡诈、不虚伪’,那么,他便应以此喜悦与满意安住,日夜于诸善法中修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi saṭho māyāvī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘saṭho khomhi māyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘asaṭho khomhi amāyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,比丘应当这样自我省察:‘我是否固执而极度自我中心呢?’ 学友们,如果这位比丘在省察时,了知自己确实如此:‘我是固执而极度自我中心的人’,那么他就应当为断除这些恶、不善法而付出努力。但是,学友们,如果这位比丘在省察时,了知自己并非如此:‘我不是固执而极度自我中心的人’,那么他就应当以这份喜悦与满意安住,日日夜夜地在善法上继续修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi thaddho atimānī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘thaddho khomhi atimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘atthaddho khomhi anatimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,一位比丘应这样自我审视:‘我是否是一个因嗔恚而心怀怨恨的人?’学友们,若比丘在审视时,了知:‘我确实是一个因嗔恚而心怀怨恨的人’,那么,这位比丘便应为了断除那些不善的恶法而精进。然而,学友们,若比丘在审视时,了知:‘我不是一个因嗔恚而心怀怨恨的人’,那么,这位比丘便应以这份喜悦与满足安住,日夜不断在善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhahetu upanāhī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘kodhano khomhi kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘na khomhi kodhano kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,一位比丘应这样自我审视:‘我是否是一个因嗔恚而固执怨恨的人?’学友们,若比丘在审视时,了知:‘我确实是一个因嗔恚而固执怨恨的人’,那么,这位比丘便应为了断除那些不善的恶法而精进。然而,学友们,若比丘在审视时,了知:‘我不是一个因嗔恚而固执怨恨的人’,那么,这位比丘便应以这份喜悦与满足安住,日夜不断在善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhahetu abhisaṅgī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘kodhano khomhi kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘na khomhi kodhano kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,学友们,比丘应当如此自我审察:‘我是否是一个覆藏过失、骄慢者?’学友们,若比丘审察时如此了知:‘我是一个覆藏过失、骄慢者’,那么,学友们,那位比丘便应精进断除那些不善的恶法。然而,学友们,若比丘审察时如此了知:‘我不是覆藏过失、骄慢者’,那么,学友们,他便应以此喜悦与满足而安住,昼夜不断地在善法中修学。
‘‘Puna caparaṃ , āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi makkhī paḷāsī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘makkhī khomhi paḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘amakkhī khomhi apaḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当这样自己对自己进行省察:‘我是一个因嗔恚而说出带嗔意话语的人吗?’贤友们,如果那位比丘在省察时这样了知:‘我是一个因嗔恚而说出带嗔意话语的人’,那么,贤友们,那位比丘便应当为了断除那些不善的恶法而精进。然而,贤友们,如果那位比丘在省察时这样了知:‘我不是一个因嗔恚而说出带嗔意话语的人’,那么,贤友们,那位比丘便应当以此喜悦与满足而安住,日夜不懈地于善法中修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘kodhano khomhi kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘na khomhi kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当如此自我审察:‘被劝诫者劝诫时,我是否会对劝诫者加以反驳?’贤友们,若比丘审察时如此了知:‘被劝诫者劝诫时,我会对劝诫者加以反驳’,那么,贤友们,那位比丘便应精进断除那些不善的恶法。然而,贤友们,若比丘审察时如此了知:‘被劝诫者劝诫时,我不会对劝诫者加以反驳’,那么,贤友们,他便应以此喜悦与满足而安住,昼夜不断地在善法中修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘codito khomhi codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena codakaṃ nappaṭippharāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当如此自我省察:‘当受到劝诫者的劝诫时,我是否在贬低劝诫者呢?’贤友们,若那位比丘审察时这样了知:‘当受到劝诫者的劝诫时,我会贬低劝诫者’,那么,贤友们,他便应当为了断除这些不善的恶法而精进。然而,贤友们,若那位比丘审察时这样了知:‘当受到劝诫者的劝诫时,我不会贬低劝诫者’,那么,他便可以依此喜悦与满足而安住,昼夜无间地在善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakaṃ apasādemī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘codito khomhi codakena codakaṃ apasādemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena codakaṃ na apasādemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
再者,贤友们,比丘应当如此自我省察:‘当受到劝诫者的劝诫时,我是否会反过来指责劝诫者呢?’贤友们,若那位比丘审察时这样了知:‘当受到劝诫者的劝诫时,我会反过来指责劝诫者’,那么,贤友们,他便应当为了断除这些不善的恶法而精进。然而,贤友们,若那位比丘审察时这样了知:‘当受到劝诫者的劝诫时,我不会反过来指责劝诫者’,那么,他便可以依此喜悦与满足而安住,昼夜无间地在善法上修学。
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – ‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakassa paccāropemī’ti? Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena codakassa paccāropemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘codito khomhi codakena codakassa na paccāropemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
贤友们,若比丘审察时,见到自身这些恶、不善法尚未断除,他便应为断除这一切恶、不善法而精进。贤友们,若比丘审察时,见到自身这些恶、不善法已经断除,那么,他便可以依此喜悦与满足而安住,昼夜无间地在善法上修学。
‘‘Sace , āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme appahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā sabbesaṃyeva imesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme pahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
贤友们,好比一位年轻、喜爱打扮的女子或男子,在一面清净光洁的镜子中,或在一盆清澈的水里,端详自己面容的映像。若在其中看到尘垢或瑕疵,便会设法去除那尘垢或瑕疵;若不见任何尘垢或瑕疵,他便因此感到满足:‘这真是我的收获,我的面容洁净。’同样地,贤友们,若一位比丘在自我审视时,见到自身中这些恶不善法尚未断除,那么,这位比丘便应为断除这一切恶不善法而精勤努力。若一位比丘在自我审视时,见到自身中这些恶不善法已经断除,那么,这位比丘便应以此喜悦与满足而安住,昼夜于诸善法中修学。
‘‘Seyyathāpi, āvuso, itthī vā puriso vā, daharo yuvā maṇḍanajātiko, ādāse vā parisuddhe pariyodāte, acche vā udakapatte, sakaṃ mukhanimittaṃ paccavekkhamāno, sace tattha passati rajaṃ vā aṅgaṇaṃ vā, tasseva rajassa vā aṅgaṇassa vā pahānāya vāyamati; no ce tattha passati rajaṃ vā aṅgaṇaṃ vā, teneva attamano hoti – ‘lābhā vata me, parisuddhaṃ vata me’ti. Evameva kho, āvuso, sace bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme appahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā sabbesaṃyeva imesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme pahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesū’’ti.
大目犍连尊者说了这番话。比丘们对大目犍连尊者所说感到满意,心生欢喜。
Idamavocāyasmā mahāmoggallāno. Attamanā te bhikkhū āyasmato mahāmoggallānassa bhāsitaṃ abhinandunti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Āyasmā Mahāmoggallāna | 大目犍连 | 说法者 |
| bhikkhū | 诸比丘 | 听法众 |
事件
大目犍连尊者召集比丘们,开示如何辨别谁是僧团中真正“可劝诫”或“不可劝诫”的人。他首先详尽列举了十六种令人难以接受教导的“难劝诫性之恶法”,以及相对的十六种“易劝诫性之善法”。接着,他教导比丘们将这些法用作自我审视的镜子,通过推己及人的方式来自我省察,断除已存恶法,或对已断除的恶法心生喜悦而继续精进修学。
经文摘要
大目犍连列举恶法与善法 → 教导以“推己及人”之法自我省察 → 对有恶法者应精进断除,对已断恶法者应以喜悦之心日夜修学。
中心思想(白话 + 重点拆解)
1. 背景:一部僧团人际互动的“体检指南”
这篇经文非常务实,讨论的是修行群体里,什么样的人能听得进别人的建议和批评,什么样的人油盐不进。大目犍连尊者就像一位社群诊断师,他不谈高深的禅定或空性,而是从最基础的品德和心理反应入手,给出了一份详尽的负面清单和正面清单。这直接关系到僧团的和合与个人修行的进步。
2. 核心:从“照别人”到“照自己”的推度法
经文的重心不是让你拿着清单去审判别人,而是用一把黄金法则的钥匙,把所有的问题都转回自己身上。核心操作是“比丘应以自身比量自身”,用自己内心“可不可爱、可不可意”的感受作为检测标准。
例如,经文问:“凡此恶欲者、受恶欲支配者,于我是不可爱、不可意的”,那么推度一下:“若我是恶欲者、受恶欲支配者,我对他人也将是不可爱、不可意的”。
→ 拆开看: 这就是“己所不欲,勿施于人”的修行版。它建立了一种深刻的共情与反省机制:如果别人的某种言行让你讨厌,那你若有同样言行,也必然会被别人讨厌。这个逻辑无可辩驳,直接绕过了“我不是那样的人”这类自我辩护,强制把观察力从对外的批判转向对内的审视。
3. 要旨:自我检测后的行动闭环
自我审视不是为了自我肯定,而是启动一个“精进-喜悦”的修行循环。经文用一个绝妙的比喻点题:“譬如年轻少妇或少男…于清净皎洁的镜中…观看自面容,若在其中见到尘垢或污点,便为断除那尘垢或污点而精进;若在其中不见尘垢或污点,便为此而满意”。
→ 一句话要旨: 把佛法作为一面镜子,不是为了照别人脸上的灰尘,而是看清自己内心的污点并坚决洗掉,若已清净,则欢喜精进,莫失莫忘。
关键术语锚
- bhikkhu → 比丘
- 为何易错:专指出家受具足戒的男性修行者,非泛指所有佛教徒或“和尚”。是本篇讨论的特定对象。
- dhamma → 法/性质
- 为何易错:本经中出现的“难劝诫性之诸法”,其“法”非指佛陀教义,而是指某种“心理状态、品性或事情”。易与抽象的“教法”混淆。
- māna → 慢
- 为何易错:本篇末提到的“极慢者”的“慢”并非单指骄傲,而是佛教专有名词,指一切“我执”引发的自我膨胀感,包括自大、自卑、攀比等微细心理。易仅从字面理解为“傲慢”。
- vīriya → 精进
- 为何易错:经文多次强调“应精进以断除”,此“精进”非普通的努力勤劳,而是“正精进”,特指在断恶修善的修行上投入心力,是八正道之一。