175如是我闻:一时,世尊住在释迦族迦毗罗卫城的榕树园中。那时,释迦族的马哈那马来到世尊处,向世尊礼敬后,退坐一面。坐定后,释迦族的马哈那马对世尊这样说:“尊者,长久以来,我这样理解世尊所教导的法:‘贪是心的随烦恼,嗔是心的随烦恼,痴是心的随烦恼。’尊者,我正是如此理解世尊的教导。可是,有时贪法会盘踞我心而住,嗔法会盘踞我心而住,痴法会盘踞我心而住。尊者,我因此这样想:‘我内心里究竟还有什么法尚未断除,以致贪法、嗔法、痴法有时会盘踞我心而住呢?’”
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘dīgharattāhaṃ, bhante, bhagavatā evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāmi – ‘lobho cittassa upakkileso, doso cittassa upakkileso, moho cittassa upakkileso’ti. Evañcāhaṃ , bhante, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi – ‘lobho cittassa upakkileso, doso cittassa upakkileso, moho cittassa upakkileso’ti. Atha ca pana me ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. Tassa mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘kosu nāma me dhammo ajjhattaṃ appahīno yena me ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhantī’’’ti.
176“马哈那马,正是你内心里那个尚未断除的法,使得贪法、嗔法、痴法有时会盘踞你心而住。马哈那马,如果你内心里那个法已被断除,你便不会过着在家生活,也不会受用欲乐了。马哈那马,正因为你内心里那个法尚未断除,所以你才过着在家生活,受用欲乐。”
‘‘So eva kho te, mahānāma, dhammo ajjhattaṃ appahīno yena te ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. So ca hi te, mahānāma, dhammo ajjhattaṃ pahīno abhavissa, na tvaṃ agāraṃ ajjhāvaseyyāsi, na kāme paribhuñjeyyāsi. Yasmā ca kho te, mahānāma, so eva dhammo ajjhattaṃ appahīno tasmā tvaṃ agāraṃ ajjhāvasasi, kāme paribhuñjasi.
177“马哈那马,即使一位圣弟子已以正慧如实彻见:‘诸欲乐味少、苦多、恼多,其中过患更甚’,若他尚未证得远离诸欲、远离不善法而生起的喜乐,或其他比那更殊胜的寂静,那么,他仍未能于诸欲不再沉迷。然而,马哈那马,当一位圣弟子既以正慧如实彻见:‘诸欲乐味少、苦多、恼多,其中过患更甚’,同时又证得了远离诸欲、远离不善法而生起的喜乐,或其他比那更殊胜的境界,他便能于诸欲不再沉迷。”
‘‘‘Appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti – iti cepi, mahānāma, ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ nādhigacchati, aññaṃ vā tato santataraṃ; atha kho so neva tāva anāvaṭṭī kāmesu hoti. Yato ca kho, mahānāma, ariyasāvakassa ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti – evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ adhigacchati aññaṃ vā tato santataraṃ; atha kho so anāvaṭṭī kāmesu hoti.
摩诃男,在我觉悟之前,当我还是未觉醒却志求觉悟的菩萨时,我亦曾以正慧如实见:‘诸欲少味,苦多恼多,其中过患更甚。’然而,只要我尚未证得离欲、离诸不善法而生的喜与乐,或比那更殊胜的境界,那时我便无法确认自己已不退转于诸欲。摩诃男,后来我以正慧如实见:‘诸欲少味,苦多恼多,其中过患更甚’,并证得离欲、离诸不善法而生的喜与乐,乃至更殊胜的境界时,我才确认自己已不退转于诸欲。
‘‘Mayhampi kho, mahānāma , pubbeva sambodhā, anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato, ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti – evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ nājjhagamaṃ, aññaṃ vā tato santataraṃ; atha khvāhaṃ neva tāva anāvaṭṭī kāmesu paccaññāsiṃ. Yato ca kho me, mahānāma, ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti – evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ ahosi, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ ajjhagamaṃ, aññaṃ vā tato santataraṃ; athāhaṃ anāvaṭṭī kāmesu paccaññāsiṃ.
178摩诃男,什么是诸欲的味?摩诃男,有这五种欲功德。哪五种?眼所识知的色,合意、可爱、愉悦、讨喜、与欲相连、能引发染着;耳所识知的声……鼻所识知的香……舌所识知的味……身所识知的触,合意、可爱、愉悦、讨喜、与欲相连、能引发染着。摩诃男,这便是五种欲功德。摩诃男,凡依此五种欲功德而生起的快乐与喜悦,这就是诸欲的味。
‘‘Ko ca, mahānāma, kāmānaṃ assādo? Pañcime, mahānāma, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā; sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā – ime kho, mahānāma, pañca kāmaguṇā. Yaṃ kho, mahānāma, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ – ayaṃ kāmānaṃ assādo.
摩诃男,云何为诸欲之过患?摩诃男,于此,有善男子依某种技艺而谋生——或依文书,或依计算,或依会计,或依农耕,或依经商,或依牧牛,或依射箭,或依王事,或依其余任何一种技艺——他须面对寒冷,忍受酷热,为蚊虻、风、烈日、爬虫的接触所侵逼,为饥渴所煎迫,命悬一线。摩诃男,此亦是诸欲的现见过患,即此苦蕴,以欲为因,以欲为缘,以欲为根源,纯然因欲而生。
‘‘Ko ca, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo? Idha, mahānāma, kulaputto yena sippaṭṭhānena jīvikaṃ kappeti – yadi muddāya yadi gaṇanāya yadi saṅkhānena yadi kasiyā yadi vaṇijjāya yadi gorakkhena yadi issatthena yadi rājaporisena yadi sippaññatarena, sītassa purakkhato uṇhassa purakkhato ḍaṃsamakasavātātapasarīṃsapasamphassehi rissamāno khuppipāsāya mīyamāno; ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
摩诃男,如果这位善男子如此努力、奋斗、精进之后,那些财富依旧没有获得,他便忧愁、疲惫、哀叹、捶胸痛哭,陷入迷乱,心想:‘我的辛劳白费了,我的努力毫无结果。’摩诃男,这也是欲乐现见的过患,是现生可见的苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯因欲而生。
‘‘Tassa ce mahānāma kulaputtassa evaṃ uṭṭhahato ghaṭato vāyamato te bhogā nābhinipphajjanti, so socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati ‘moghaṃ vata me uṭṭhānaṃ, aphalo vata me vāyāmo’ti. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
摩诃男,如果这位善男子如此努力、奋斗、精进之后,那些财富获得了,那么,为了守护这些财富,他会经历痛苦与忧恼,心中思惟:‘怎样能让国王不夺走我的财富,盗贼不偷走,大火不烧毁,洪水不冲走,那些不合己意的继承人也拿不去呢?’当他这样守护、保管时,那些财富却还是被国王夺走,被盗贼偷走,被大火烧毁,被洪水冲走,或被不合己意的继承人拿走。他便忧愁、疲惫、哀叹、捶胸痛哭,陷入迷乱,心想:‘我曾拥有这一切,如今却全都没了。’摩诃男,这也是欲乐现见的过患,是现生可见的苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯因欲而生。
‘‘Tassa ce, mahānāma, kulaputtassa evaṃ uṭṭhahato ghaṭato vāyamato te bhogā abhinipphajjanti. So tesaṃ bhogānaṃ ārakkhādhikaraṇaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti – ‘kinti me bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi daheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā vā dāyādā hareyyu’nti. Tassa evaṃ ārakkhato gopayato te bhoge rājāno vā haranti, corā vā haranti, aggi vā dahati, udakaṃ vā vahati, appiyā vā dāyādā haranti. So socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati – ‘yampi me ahosi tampi no natthī’ti. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
再者,摩诃男,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然因欲之故,人们造作身恶行、口恶行、意恶行。他们造作身恶行、口恶行、意恶行之后,身坏命终,投生到不幸处、恶道、堕落处、地狱。摩诃男,这也是欲乐来世的过患,是苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因。
‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā duccaritaṃ caranti. Te kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā, apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo samparāyiko , dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
再者,摩诃男,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因故:国王与国王争执,刹帝利与刹帝利争执,婆罗门与婆罗门争执,居士与居士争执;母亲与儿子争执,儿子与母亲争执;父亲与儿子争执,儿子与父亲争执;兄弟与兄弟争执,兄弟与姐妹争执,姐妹与兄弟争执;朋友与朋友争执。他们陷入争吵、口角与争论,便彼此以拳攻击,以土块、棍棒、刀剑互相攻击。彼时,他们中有的因此而死,有的遭受近乎死亡的痛苦。摩诃男,这便是诸欲现见的过患,现见的苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因。
‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu rājānopi rājūhi vivadanti, khattiyāpi khattiyehi vivadanti, brāhmaṇāpi brāhmaṇehi vivadanti, gahapatīpi gahapatīhi vivadanti, mātāpi puttena vivadati, puttopi mātarā vivadati, pitāpi puttena vivadati, puttopi pitarā vivadati, bhātāpi bhātarā vivadati, bhātāpi bhaginiyā vivadati, bhaginīpi bhātarā vivadati, sahāyopi sahāyena vivadati. Te tattha kalahaviggahavivādāpannā aññamaññaṃ pāṇīhipi upakkamanti, leḍḍūhipi upakkamanti, daṇḍehipi upakkamanti, satthehipi upakkamanti. Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ . Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
再者,摩诃男,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因故:人们执持剑盾,佩带弓箭,便冲入双方对阵的战场,那里箭矢纷飞,矛枪穿梭,刀剑交光。在那战场上,他们或被箭射中,或被矛刺中,或被刀砍下头颅。彼时,他们中有的因此而死,有的遭受近乎死亡的痛苦。摩诃男,这便是诸欲现见的过患,现见的苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因。
‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu asicammaṃ gahetvā, dhanukalāpaṃ sannayhitvā, ubhatobyūḷhaṃ saṅgāmaṃ pakkhandanti usūsupi khippamānesu, sattīsupi khippamānāsu, asīsupi vijjotalantesu. Te tattha usūhipi vijjhanti, sattiyāpi vijjhanti, asināpi sīsaṃ chindanti. Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
再者,摩诃男,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因故:人们执持剑盾,佩带弓箭,冲向湿泥涂墙的堡垒,那里箭矢纷飞,矛枪穿梭,刀剑交光。在彼处,他们或被箭射中,或被矛刺中,或被泼洒粪尿,或被重物碾压,或被刀砍下头颅。彼时,他们中有的因此而死,有的遭受近乎死亡的痛苦。摩诃男,这便是诸欲现见的过患,现见的苦蕴,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯然以欲为因。
‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu asicammaṃ gahetvā, dhanukalāpaṃ sannayhitvā, addāvalepanā upakāriyo pakkhandanti usūsupi khippamānesu, sattīsupi khippamānāsu, asīsupi vijjotalantesu. Te tattha usūhipi vijjhanti, sattiyāpi vijjhanti, chakaṇakāyapi osiñcanti, abhivaggenapi omaddanti, asināpi sīsaṃ chindanti. Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
马哈那马,再有,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯粹只以欲为因,人们破墙入室,拦路抢劫,侵犯他人妻子。国王们捕获他们后,便施以种种刑罚:用鞭子抽,用藤条抽,用短棍抽;砍断手,砍断脚,砍断手脚;割掉耳朵,割掉鼻子,割掉耳鼻;施以‘酸粥锅’刑,施以‘贝壳秃’刑,施以‘罗睺口’刑;施以‘火鬘’刑,施以‘手烛’刑;施以‘披草衣’刑,施以‘树皮衣’刑;施以‘羚羊’刑,施以‘钩肉’刑;施以‘铜钱’刑,施以‘碱水剥皮’刑;施以‘绕桩翻转’刑,施以‘稻草床’刑;用滚烫的油浇淋,让狗来啃食,活着穿在尖桩上,用刀砍下头颅。其中有人因此丧命,有人则遭受近乎死亡的痛苦。马哈那马,这便是诸欲现见的过患,是现见的苦聚,以欲为因、以欲为缘、以欲为根源,纯粹只以欲为因。
‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu sandhimpi chindanti, nillopampi haranti, ekāgārikampi karonti, paripanthepi tiṭṭhanti, paradārampi gacchanti. Tamenaṃ rājāno gahetvā vividhā kammakāraṇā kārenti – kasāhipi tāḷenti, vettehipi tāḷenti, aḍḍhadaṇḍakehipi tāḷenti; hatthampi chindanti, pādampi chindanti, hatthapādampi chindanti, kaṇṇampi chindanti, nāsampi chindanti, kaṇṇanāsampi chindanti; bilaṅgathālikampi karonti, saṅkhamuṇḍikampi karonti, rāhumukhampi karonti, jotimālikampi karonti, hatthapajjotikampi karonti, erakavattikampi karonti, cīrakavāsikampi karonti, eṇeyyakampi karonti, baḷisamaṃsikampi karonti, kahāpaṇikampi karonti, khārāpatacchikampi karonti, palighaparivattikampi karonti, palālapīṭhakampi karonti, tattenapi telena osiñcanti, sunakhehipi khādāpenti, jīvantampi sūle uttāsenti, asināpi sīsaṃ chindanti. Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ. Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.
179马哈那马,一时,我住在王舍城的鹫峰山。那时,有许多尼乾陀在仙人山侧的黑岩上,站着不坐,自我折磨,感受着剧烈、粗重、刺痛、尖利的苦受。马哈那马,傍晚时分,我从独处禅坐中起来,前往仙人山侧的黑岩去见那些尼乾陀。走近后,我对那些尼乾陀这样说:‘贤友们,你们尼乾陀为何站着不坐,自我折磨,感受这剧烈、粗重、刺痛、尖利的苦受呢?’马哈那马,我这样说了之后,那些尼乾陀这样回答我:‘贤友,尼乾陀若提子自称是全知者、全见者,宣称具足无余的知见,他宣称:“我无论是行走、站立、睡眠还是觉醒,智慧与知见都恒常不断地现前。”他这样说:“尼乾陀们,你们过去造了恶业,你们要以这严峻、难行的苦行将它消尽;而此生此刻,约束身、约束口、约束意,便是未来不再造恶业。如此,由苦行消灭旧业,由于不再造新业,未来便没有烦恼流向;未来没有烦恼流向,便灭尽业;灭尽业,便灭尽苦;灭尽苦,便灭尽感受;灭尽感受,一切苦都将消尽无余。”我们对此认可并接受,也因此感到满意。’
‘‘Ekamidāhaṃ, mahānāma, samayaṃ rājagahe viharāmi gijjhakūṭe pabbate. Tena kho pana samayena sambahulā nigaṇṭhā isigilipasse kāḷasilāyaṃ ubbhaṭṭhakā honti āsanapaṭikkhittā, opakkamikā dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti. Atha khvāhaṃ, mahānāma, sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena isigilipasse kāḷasilā yena te nigaṇṭhā tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā te nigaṇṭhe etadavocaṃ – ‘kinnu tumhe, āvuso, nigaṇṭhā ubbhaṭṭhakā āsanapaṭikkhittā, opakkamikā dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayathā’ti? Evaṃ vutte, mahānāma, te nigaṇṭhā maṃ etadavocuṃ – ‘nigaṇṭho, āvuso, nāṭaputto sabbaññū sabbadassāvī aparisesaṃ ñāṇadassanaṃ paṭijānāti – ‘‘carato ca me tiṭṭhato ca suttassa ca jāgarassa ca satataṃ samitaṃ ñāṇadassanaṃ paccupaṭṭhita’’nti. So evamāha – ‘‘atthi kho vo , nigaṇṭhā, pubbe pāpakammaṃ kataṃ, taṃ imāya kaṭukāya dukkarakārikāya nijjīretha ; yaṃ panettha etarahi kāyena saṃvutā vācāya saṃvutā manasā saṃvutā taṃ āyatiṃ pāpassa kammassa akaraṇaṃ; iti purāṇānaṃ kammānaṃ tapasā byantibhāvā, navānaṃ kammānaṃ akaraṇā, āyatiṃ anavassavo; āyatiṃ anavassavā kammakkhayo, kammakkhayā dukkhakkhayo, dukkhakkhayā vedanākkhayo, vedanākkhayā sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatī’’ti. Tañca panamhākaṃ ruccati ceva khamati ca, tena camha attamanā’ti.
180马哈那马,我这样说了之后,便对那些尼乾陀这样说:‘贤友们,你们尼乾陀可知道:“我们过去确实存在,并非不存在”吗?’他们答:‘贤友,这个我们不知道。’我又问:‘贤友们,你们尼乾陀可知道:“我们过去确实造了恶业,并非没有造”吗?’他们答:‘贤友,这个我们不知道。’我又问:‘贤友们,你们尼乾陀可知道:“我们造了如此这般的恶业”吗?’他们答:‘贤友,这个我们不知道。’我又问:‘贤友们,你们尼乾陀可知道:“已有这么多的苦被消尽,还有这么多的苦需要消尽,当这一定量的苦被消尽时,一切苦都将消尽无余”吗?’他们答:‘贤友,这个我们不知道。’我又问:‘贤友们,你们尼乾陀可知道:“如何于现法中断除不善法、成就善法”吗?’他们答:‘贤友,这个我们不知道。’
‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, mahānāma, te nigaṇṭhe etadavocaṃ – ‘kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha – ahuvamheva mayaṃ pubbe na nāhuvamhā’ti? ‘No hidaṃ, āvuso’. ‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha – akaramheva mayaṃ pubbe pāpakammaṃ na nākaramhā’ti? ‘No hidaṃ, āvuso’. ‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha – evarūpaṃ vā evarūpaṃ vā pāpakammaṃ akaramhā’ti? ‘No hidaṃ, āvuso’. ‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha – ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ, ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjīretabbaṃ , ettakamhi vā dukkhe nijjiṇṇe sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatī’ti? ‘No hidaṃ, āvuso’. ‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha – diṭṭheva dhamme akusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampada’nti? ‘No hidaṃ, āvuso’.
尼乾陀贤友们,由此看来,你们既不知道:“我们过去确实存在,并非不存在”;不知道:“我们过去确实造了恶业,并非未曾造”;不知道:“我们造了如此这般的恶业”;也不知道:“已有这么多的苦被灭尽,还有这么多的苦当被灭尽,当这么多量的苦灭尽时,一切苦便会灭尽无余”;更不知道:“如何于现法之中断除不善法、成就善法”。尼乾陀贤友们,既是如此,那么世间那些杀生取命、行事凶残、活计暴虐的人,倘若投生人中,岂不是都能在你们尼乾陀中出家了?”他们回答:“乔达摩贤友,快乐不能以快乐证得,只有以苦才能证得快乐。乔达摩贤友,如果能以快乐证得快乐,那么摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗也能证得快乐;摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗比起乔达摩尊者,可是住于更胜一筹的快乐之中的。”
‘‘‘Iti kira tumhe, āvuso nigaṇṭhā, na jānātha – ahuvamheva mayaṃ pubbe na nāhuvamhāti, na jānātha – akaramheva mayaṃ pubbe pāpakammaṃ na nākaramhāti, na jānātha – evarūpaṃ vā evarūpaṃ vā pāpakammaṃ akaramhāti, na jānātha – ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ, ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjīretabbaṃ, ettakamhi vā dukkhe nijjiṇṇe sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatīti. Na jānātha – diṭṭheva dhamme akusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadaṃ. Evaṃ sante, āvuso nigaṇṭhā, ye loke luddā lohitapāṇino kurūrakammantā manussesu paccājātā te nigaṇṭhesu pabbajantī’ti? ‘Na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ; sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenā’ti.
“显然,这些尼乾陀尊者轻率而不加思择,便说出了这样的话:‘乔达摩贤友,快乐不能以快乐证得,只有以苦才能证得快乐。乔达摩贤友,如果能以快乐证得快乐,那么摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗也能证得快乐;摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗比起乔达摩尊者,可是住于更胜一筹的快乐之中的。’其实,在此事上,他们应当反过来问我才是:‘尊者当中,是谁住于更胜一筹的快乐?是摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗,还是乔达摩尊者?’”他们听了便说:“乔达摩贤友,我们确实是轻率而不加思择,说出了这样的话:‘乔达摩贤友,快乐不能以快乐证得,只有以苦才能证得快乐……摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗比起乔达摩尊者,可是住于更胜一筹的快乐之中的。’姑且不论此事,现在请允许我们请问乔达摩尊者:‘尊者当中,是谁住于更胜一筹的快乐?是摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗,还是乔达摩尊者?’”
‘‘‘Addhāyasmantehi nigaṇṭhehi sahasā appaṭisaṅkhā vācā bhāsitā – na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ; sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenā’’ti. Api ca ahameva tattha paṭipucchitabbo – ko nu kho āyasmantānaṃ sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro āyasmā vā gotamo’ti? Addhāvuso gotama, amhehi sahasā appaṭisaṅkhā vācā bhāsitā, na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ; sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenāti. Api ca tiṭṭhatetaṃ, idānipi mayaṃ āyasmantaṃ gotamaṃ pucchāma – ko nu kho āyasmantānaṃ sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro āyasmā vā gotamo’ti?
“尼乾陀贤友们,既如此,我便就此事反问你们,你们可以随分作答。尼乾陀贤友们,你们认为如何?摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗,能于身体不动、口中不言的情况下,领受纯一乐而住七天七夜吗?”他们回答:“贤友,这不能。”
‘‘‘Tena hāvuso nigaṇṭhā, tumheva tattha paṭipucchissāmi, yathā vo khameyya tathā naṃ byākareyyātha. Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, pahoti rājā māgadho seniyo bimbisāro, aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, satta rattindivāni ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharitu’nti? ‘No hidaṃ, āvuso’.
“尼乾陀的贤友们,你们怎么看?摩揭陀王色尼亚频毗沙罗,能够身不动、口不语,六天五夜……五天五夜……四天五夜……三天五夜……两天五夜……一天一夜,纯粹安住于乐中吗?”“贤友,这不可能。”
‘‘‘Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, pahoti rājā māgadho seniyo bimbisāro, aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, cha rattindivāni…pe… pañca rattindivāni… cattāri rattindivāni… tīṇi rattindivāni… dve rattindivāni… ekaṃ rattindivaṃ ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharitu’nti? ‘No hidaṃ, āvuso’.
“尼乾陀的贤友们,我能做到身不动、口不语,一天一夜纯粹安住于乐中。贤友们,我能做到身不动、口不语,两天两夜……三天三夜……四天四夜……五天五夜……六天六夜……七天七夜,纯粹安住于乐中。尼乾陀的贤友们,你们怎么看?若真是这样,摩揭陀王色尼亚频毗沙罗与我,谁住得更快乐呢?”“若真是这样,乔达摩大师确实比摩揭陀王色尼亚频毗沙罗住得更快乐。”
‘‘‘Ahaṃ kho, āvuso nigaṇṭhā, pahomi aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, ekaṃ rattindivaṃ ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharituṃ. Ahaṃ kho, āvuso nigaṇṭhā, pahomi aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, dve rattindivāni… tīṇi rattindivāni… cattāri rattindivāni… pañca rattindivāni… cha rattindivāni… satta rattindivāni ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharituṃ. Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, evaṃ sante ko sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro ahaṃ vā’ti? ‘Evaṃ sante āyasmāva gotamo sukhavihāritaro raññā māgadhena seniyena bimbisārenā’’’ti.
世尊如此开示。释迦族的摩诃男心满意足,对世尊所说随喜赞叹。
Idamavoca bhagavā. Attamano mahānāmo sakko bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Bhagavā | 世尊 | 佛陀 |
| Mahānāma Sakka | 释迦族马哈那马 | 向世尊请法的释迦族人 |
| Nigaṇṭhaputta | 尼乾陀子 | 苦行者 |
| Nigaṇṭhanāṭaputta | 尼乾陀若提子 | 外道领袖 |
| Seniya Bimbisāra | 摩揭陀国王色尼亚频毗沙罗 | 摩揭陀国王 |
事件
释迦族马哈那马向世尊请教:虽然知晓世尊开示贪、嗔、痴是心的随烦恼,但这些不善法仍占据其心。世尊先点出核心——正因内心有法未断,才会居家受用诸欲。接着,世尊详细开示欲乐的过患,从谋生艰辛、财产守护与争战之苦,直至身坏命终堕入地狱。最后,世尊以自身与尼乾陀苦行者的对话为例,用“七昼夜领受纯一乐而住”的事实,破斥“苦行方能得乐”之见,揭示超越诸欲的真乐。
经文摘要
马哈那马因贪嗔痴未断而请法 → 世尊开示须如实见欲乐味少苦多并证得出离乐 → 广说现世与后世诸欲过患 → 以己身禅定之乐破斥尼乾陀苦行说。
中心思想(白话 + 重点拆解)
这才是重点。问题不在你知道多少佛法的道理,而在于你有没有亲身尝到“离欲之乐”的滋味。
马哈那马的问题很现代:他都懂,但做不到。世尊的回答一针见血——你内心还有对欲乐的潜在贪着没断,所以你才会继续在家享受五欲。
第一层:为什么你明明懂了却做不到?
世尊说,光是理论上知道“诸欲乐味少而苦多、恼多,其中过患更多”是不够的,关键在于你“未证得离诸欲、离诸不善法的喜乐”。这就好比一个医生清楚告诉你垃圾食品的危害,但你如果从没吃过一顿真正健康又美味的饭,你就还是会去吃垃圾食品。
第二层:欲乐的过患到底有多深?
世尊用一整段生动到残酷的描述,从打工谋生受的苦、守财防失受的苦,到为了争财而彼此打仗、遭受酷刑、乃至死后下地狱的苦。这一连串的推导都在说“以欲为因、以欲为缘、以欲为根源——仅以欲为因”。核心不是禁欲,而是让你看清你死死抓着不放的乐,其背后是一整条完整的苦链。
第三层:真正的“乐”是什么?不靠苦行,也能得乐。
经文高潮在尼乾陀子那段。那些苦行者认为必须用极端的苦来消旧业、求解脱,还反呛佛陀:“不能以乐得乐,应以苦得乐;如果靠乐能得乐,那频毗沙罗国王比你都快乐。”世尊平静反问他们:“频毗沙罗王能七天七夜不动不语,纯享一乐吗?”“我不能。”“我能。”这一下就推翻了“苦=修行,乐=堕落”的粗浅等式。世尊用他的“定中乐”(一种不依赖外在感官刺激的内在安稳之乐)告诉我们:真正让你不被欲乐绑住的,不是咬牙忍苦,而是找到一种更高级、更纯净的快乐。
→ 一句话要旨: 想要挣脱对欲望的依赖,不能只靠认识它的坏处,更要用亲身实证出的、更清净的内心喜乐去取代它。
关键术语锚
- kāma / 欲: 在此经特指引发贪染的“欲功德”(五种感官对象)。易错点:常被笼统译为“欲望”,但此处偏重“感官享乐的对象及其带来的快感”。
- sukha / 乐: 经中对比了两种“乐”——依赖感官的“欲乐”和不依赖感官的“离欲喜乐/禅定之乐”。易错点:同一个词,一个会导致束缚,一个能导向解脱,需根据上下文精准区分。
- dukkha / 苦: 在“诸欲过患”的描述中,不只是最终的地狱苦,更强调“现见的苦聚”——谋生、竞争、争执等日常可见的逼迫性。易错点:不能只理解为终极的“苦谛”,此处大量用于描述世俗经验的烦恼和痛苦。
- āsava / 漏: 经文背景中反复出现的“未断之法”即指“漏”(内心深处的烦恼倾向)。易错点:不是表面的烦恼,而是潜伏的、能“占据心而住”的根本性染污。
- samādhi / 定: 世尊“身不动、语不发、七日领受纯一乐而住”的状态,正是禅定的成就。易错点:不是发呆或死寂,而是心高度专注统一所带来的极纯净、极平稳的“乐受”。