136如是我闻:一时,世尊住在舍卫城的祇树给孤独园。那时,世尊唤诸比丘:“诸比丘。”比丘们应答:“尊者。”世尊说道:“诸比丘,我将为你们开示有近因、有资具的圣正定。你们要仔细聆听,善作意,我要说了。”诸比丘回答:“是的,尊者。”世尊这样说:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘ariyaṃ vo, bhikkhave, sammāsamādhiṃ desessāmi saupanisaṃ saparikkhāraṃ. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
“诸比丘,什么是有近因、有资具的圣正定呢?即是:正见、正思惟、正语、正业、正命、正精进、正念。诸比丘,以这七支为资助的心一境性,便称为有近因的圣正定,也称为有资具的圣正定。”诸比丘,在这里,正见是前导。诸比丘,正见如何成为前导呢?他了知邪见为'邪见',了知正见为'正见'——这就是他的正见。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, ariyo sammāsamādhi saupaniso saparikkhāro? Seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati; yā kho, bhikkhave, imehi sattahaṅgehi cittassa ekaggatā parikkhatā – ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyo sammāsamādhi saupaniso itipi, saparikkhāro itipi. Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Micchādiṭṭhiṃ ‘micchādiṭṭhī’ti pajānāti, sammādiṭṭhiṃ ‘sammādiṭṭhī’ti pajānāti – sāssa hoti sammādiṭṭhi.
“诸比丘,什么是邪见?‘没有布施,没有供养,没有祭祀;没有善行恶行业报的异熟;没有此世,没有他世;没有母亲,没有父亲;没有化生的有情;在这世间,没有那些依正道、依正修而自证此世他世并加以宣说的沙门、婆罗门。’诸比丘,这就是邪见。”
‘‘Katamā ca, bhikkhave, micchādiṭṭhi? ‘Natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti – ayaṃ, bhikkhave, micchādiṭṭhi.
诸比丘,什么是正见?诸比丘,我说正见有两种:一种是有漏、属福德、能感得依着果报的正见;另一种是圣、无漏、出世间的道支正见。诸比丘,什么是有漏、属福德、能感得依着果报的正见?‘有布施,有供养,有祭祀;有善行恶行诸业的果报与异熟;有此世,有他世;有母亲,有父亲;有化生有情;在这个世间,有那些正确行道、正确修行的沙门婆罗门,他们依自己的胜智亲自证得此世与他世后,加以宣说。’——诸比丘,这就是有漏、属福德、能感得依着果报的正见。
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? Sammādiṭṭhiṃpahaṃ , bhikkhave, dvāyaṃ vadāmi – atthi, bhikkhave, sammādiṭṭhi sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā; atthi, bhikkhave, sammādiṭṭhi ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā. Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā ? ‘Atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti – ayaṃ, bhikkhave, sammādiṭṭhi sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā.
诸比丘,什么是圣、无漏、出世间的道支正见?诸比丘,当圣心者、无漏心者、具足圣道者在修习圣道时,那种慧——慧根、慧力、择法觉支、正见道支——这就称为圣、无漏、出世间的道支正见。他为断除邪见、具足正见而精进,这就是他的正精进。他正念断除邪见,正念具足正见而安住,这就是他的正念。如此,这三种法随正见而行、围绕正见而转,即正见、正精进、正念。
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā? Yā kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato paññā paññindriyaṃ paññābalaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo sammādiṭṭhi maggaṅgaṃ – ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā. So micchādiṭṭhiyā pahānāya vāyamati, sammādiṭṭhiyā, upasampadāya, svāssa hoti sammāvāyāmo. So sato micchādiṭṭhiṃ pajahati, sato sammādiṭṭhiṃ upasampajja viharati, sāssa hoti sammāsati. Itiyime tayo dhammā sammādiṭṭhiṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.
137诸比丘,在这当中,正见是前导。诸比丘,正见如何是前导呢?诸比丘,对于有正见的人,正思惟便会生起;对于有正思惟的人,正语便会生起;对于有正语的人,正业便会生起;对于有正业的人,正命便会生起;对于有正命的人,正精进便会生起;对于有正精进的人,正念便会生起;对于有正念的人,正定便会生起;对于有正定的人,正智便会生起;对于有正智的人,正解脱便会生起。诸比丘,如此,具足八支者便成为有学,具足十支者便成为阿拉汉。(依此正智,诸多邪恶不善法得以断除,修习臻于圆满。)
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Sammādiṭṭhissa , bhikkhave, sammāsaṅkappo pahoti, sammāsaṅkappassa sammāvācā pahoti, sammāvācassa sammākammanto pahoti, sammākammantassa sammāājīvo pahoti, sammāājīvassa sammāvāyāmo pahoti, sammāvāyāmassa sammāsati pahoti, sammāsatissa sammāsamādhi pahoti, sammāsamādhissa sammāñāṇaṃ pahoti, sammāñāṇassa sammāvimutti pahoti. Iti kho, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgato sekkho , dasaṅgasamannāgato arahā hoti. (Tatrapi sammāñāṇena aneke pāpakā akusalā dhammā vigatā bhāvanāpāripūriṃ gacchanti).
诸比丘,何为邪思惟?即欲思惟、恚思惟、害思惟——诸比丘,此即邪思惟。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, micchāsaṅkappo? Kāmasaṅkappo, byāpādasaṅkappo, vihiṃsāsaṅkappo – ayaṃ, bhikkhave, micchāsaṅkappo.
“诸比丘,何等为正思惟?诸比丘,我说正思惟分二种:诸比丘,有有漏、感福德果报、引后有果报的正思惟;也有圣、无漏、出世间、道支的正思惟。诸比丘,何等为有漏、感福德果报、引后有果报的正思惟?即出离思惟、无恚思惟、不害思惟——诸比丘,此即是有漏、感福德果报、引后有果报的正思惟。”
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Sammāsaṅkappaṃpahaṃ, bhikkhave, dvāyaṃ vadāmi – atthi, bhikkhave, sammāsaṅkappo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko; atthi, bhikkhave, sammāsaṅkappo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko? Nekkhammasaṅkappo, abyāpādasaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappo – ‘ayaṃ, bhikkhave, sammāsaṅkappo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko’’’.
诸比丘,什么是圣的、无漏的、出世间的道支正思惟?诸比丘,凡是圣心者、无漏心者、具足圣道者、修习圣道者的思惟、考量、思维、安住、深植、心之投向、语行——诸比丘,这就是圣的、无漏的、出世间的道支正思惟。他为舍断邪思惟而精进,为成就正思惟而精进,这便是他的正精进。他具念地舍断邪思惟,具念地成就并安住于正思惟,这便是他的正念。如此,这三法围绕正思惟运行、随转,即:正见、正精进、正念。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo? Yo kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato takko vitakko saṅkappo appanā byappanā cetaso abhiniropanā vacīsaṅkhāro – ayaṃ, bhikkhave, sammāsaṅkappo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. So micchāsaṅkappassa pahānāya vāyamati, sammāsaṅkappassa upasampadāya, svāssa hoti sammāvāyāmo. So sato micchāsaṅkappaṃ pajahati, sato sammāsaṅkappaṃ upasampajja viharati; sāssa hoti sammāsati. Itiyime tayo dhammā sammāsaṅkappaṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.
138诸比丘,于此,正见为前导。诸比丘,正见如何为前导?诸比丘,正见者,其邪见即被摧破。凡以邪见为缘而生起的种种邪恶不善法,于彼亦悉被摧破。以正见为缘,种种善法则得修习圆满。诸比丘,正思惟者,其邪思惟即被摧破……(中略)……诸比丘,正语者,其邪语即被摧破……诸比丘,正业者,其邪业即被摧破……诸比丘,正命者,其邪命即被摧破……诸比丘,正精进者,其邪精进即被摧破……诸比丘,正念者,其邪念即被摧破……诸比丘,正定者,其邪定即被摧破……诸比丘,正智者,其邪智即被摧破……诸比丘,正解脱者,其邪解脱即被摧破。凡以邪解脱为缘而生起的种种邪恶不善法,于彼亦悉被摧破。以正解脱为缘,种种善法则得修习圆满。
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Sammādiṭṭhissa, bhikkhave, micchādiṭṭhi nijjiṇṇā hoti. Ye ca micchādiṭṭhipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti te cassa nijjiṇṇā honti. Sammādiṭṭhipaccayā aneke kusalā dhammā bhāvanāpāripūriṃ gacchanti. Sammāsaṅkappassa, bhikkhave, micchāsaṅkappo nijjiṇṇo hoti…pe… sammāvācassa, bhikkhave, micchāvācā nijjiṇṇā hoti… sammākammantassa, bhikkhave, micchākammanto nijjiṇṇo hoti… sammāājīvassa, bhikkhave, micchāājīvo nijjiṇṇo hoti… sammāvāyāmassa , bhikkhave , micchāvāyāmo nijjiṇṇo hoti… sammāsatissa, bhikkhave, micchāsati nijjiṇṇā hoti… sammāsamādhissa, bhikkhave, micchāsamādhi nijjiṇṇo hoti… sammāñāṇassa, bhikkhave, micchāñāṇaṃ nijjiṇṇaṃ hoti… sammāvimuttassa, bhikkhave, micchāvimutti nijjiṇṇā hoti. Ye ca micchāvimuttipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti te cassa nijjiṇṇā honti. Sammāvimuttipaccayā ca aneke kusalā dhammā bhāvanāpāripūriṃ gacchanti.
139诸比丘,于此,正见为前导。诸比丘,正见如何为前导?他知邪语为‘邪语’,知正语为‘正语’;这就是他的正见。诸比丘,何谓邪语?妄语、离间语、粗恶语、杂秽语——诸比丘,此即邪语。诸比丘,何谓正语?诸比丘,我说正语有两种:有漏、有福德果报、感后有之正语;圣的、无漏的、出世间的、道支之正语。诸比丘,何者是有漏、有福德果报、感后有之正语?远离妄语、远离离间语、远离粗恶语、远离杂秽语——诸比丘,此即是有漏、有福德果报、感后有之正语。诸比丘,何者是圣的、无漏的、出世间的、道支之正语?诸比丘,凡具圣心、无漏心、具足圣道而修习圣道者,于四种语恶行之远离、弃舍、回避、断除——诸比丘,此即是圣的、无漏的、出世间的、道支之正语。他为断邪语而精进,为具足正语而精进,这就是他的正精进。他具念断邪语,具念证得正语而安住,这就是他的正念。如是,此三法即随行、随转于正语。即:正见、正精进、正念。
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Micchāvācaṃ ‘micchāvācā’ti pajānāti, sammāvācaṃ ‘sammāvācā’ti pajānāti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Katamā ca, bhikkhave, micchāvācā? Musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo – ayaṃ, bhikkhave, micchāvācā. Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā? Sammāvācaṃpahaṃ, bhikkhave, dvāyaṃ vadāmi – atthi, bhikkhave, sammāvācā sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā; atthi, bhikkhave , sammāvācā ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā. Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā? Musāvādā veramaṇī, pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī – ayaṃ, bhikkhave, sammāvācā sāsavā puññabhāgiyā upadhivepakkā. Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā? Yā kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato catūhi vacīduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī – ayaṃ, bhikkhave, sammāvācā ariyā anāsavā lokuttarā maggaṅgā. So micchāvācāya pahānāya vāyamati, sammāvācāya upasampadāya; svāssa hoti sammāvāyāmo. So sato micchāvācaṃ pajahati, sato sammāvācaṃ upasampajja viharati; sāssa hoti sammāsati. Itiyime tayo dhammā sammāvācaṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.
140诸比丘,于此,正见为前导。诸比丘,正见如何为前导呢?他了知邪业为‘邪业’,了知正业为‘正业’,这就是他的正见。诸比丘,什么是邪业呢?杀生、不与取、邪淫——诸比丘,这就是邪业。诸比丘,什么是正业呢?诸比丘,我说正业有两种:诸比丘,有漏、有福德果报、能带来未来有的正业;诸比丘,也有圣的、无漏的、出世间的、道支的正业。诸比丘,什么是有漏、有福德果报、能带来未来有的正业呢?远离杀生、远离不与取、远离邪淫——诸比丘,这就是有漏、有福德果报、能带来未来有的正业。诸比丘,什么是圣的、无漏的、出世间的、道支的正业呢?诸比丘,凡是具有圣心、无漏心,具足圣道、正修习圣道者,对三种身恶行的远离、弃绝、回避、断除——诸比丘,这就是圣的、无漏的、出世间的、道支的正业。他为舍断邪业而精进,为成就正业而精进,这就是他的正精进。他正念地弃舍邪业,正念地进入并安住于正业,这就是他的正念。如是,此三法随正业而转,即:正见、正精进、正念。
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Micchākammantaṃ ‘micchākammanto’ti pajānāti, sammākammantaṃ ‘sammākammanto’ti pajānāti ; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Katamo ca, bhikkhave, micchākammanto? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro – ayaṃ, bhikkhave, micchākammanto. Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto? Sammākammantaṃpahaṃ, bhikkhave , dvāyaṃ vadāmi – atthi, bhikkhave, sammākammanto sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko; atthi, bhikkhave, sammākammanto ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko? Pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī – ayaṃ, bhikkhave, sammākammanto sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko. Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo? Yā kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato tīhi kāyaduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī – ayaṃ, bhikkhave, sammākammanto ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. So micchākammantassa pahānāya vāyamati, sammākammantassa upasampadāya; svāssa hoti sammāvāyāmo. So sato micchākammantaṃ pajahati, sato sammākammantaṃ upasampajja viharati; sāssa hoti sammāsati. Itiyime tayo dhammā sammākammantaṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.
141诸比丘,于此,正见为前导。诸比丘,正见如何为前导?他了知邪命是邪命,了知正命是正命;这就是他的正见。诸比丘,什么是邪命?欺骗、谄媚、占相、威逼、以利求利——诸比丘,这就是邪命。诸比丘,什么是正命?诸比丘,我说正命有两种:诸比丘,有有漏、有福德果报、引向未来有的正命;诸比丘,也有圣的、无漏的、出世间的、道支的正命。诸比丘,什么是有漏、有福德果报、引向未来有的正命?诸比丘,在此,圣弟子舍断邪命,以正命维持生活——诸比丘,这就是有漏、有福德果报、引向未来有的正命。诸比丘,什么是圣的、无漏的、出世间的、道支的正命?诸比丘,凡是具足圣心、无漏心、具足圣道、正在修习圣道者,对邪命的远离、戒绝、回避、禁绝——诸比丘,这就是圣的、无漏的、出世间的、道支的正命。他为舍断邪命而精进,为具足正命而精进,这就是他的正精进。他具念地舍断邪命,具念地成就并安住于正命,这就是他的正念。如此,这三法随行、随转于正命。即:正见、正精进、正念。
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Micchāājīvaṃ ‘micchāājīvo’ti pajānāti, sammāājīvaṃ ‘sammāājīvo’ti pajānāti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Katamo ca, bhikkhave, micchāājīvo? Kuhanā, lapanā, nemittikatā, nippesikatā, lābhena lābhaṃ nijigīsanatā – ayaṃ, bhikkhave, micchāājīvo. Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? Sammāājīvaṃpahaṃ, bhikkhave , dvāyaṃ vadāmi – atthi, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko; atthi, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko? Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappeti – ayaṃ, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko. Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo? Yā kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato micchāājīvā ārati virati paṭivirati veramaṇī – ayaṃ, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. So micchāājīvassa pahānāya vāyamati, sammāājīvassa upasampadāya ; svāssa hoti sammāvāyāmo. So sato micchāājīvaṃ pajahati, sato sammāājīvaṃ upasampajja viharati; sāssa hoti sammāsati. Itiyime tayo dhammā sammāājīvaṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.
142“诸比丘,于此,正见为前导。诸比丘,正见如何为前导?他了知邪思惟是邪思惟,了知正思惟是正思惟——这就是他的正见。”
‘‘Tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. Kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? Micchāsaṅkappaṃ ‘micchāsaṅkappo’ti pajānāti, sammāsaṅkappaṃ ‘sammāsaṅkappo’ti pajānāti, sāssa hoti sammādiṭṭhi .
诸比丘,如是,有二十善品、二十不善品。这名为‘大四十法门’的教法已被转动,于此世间,无论是沙门、婆罗门、天神、魔罗、梵天,还是其他任何众生,都无法将它逆转。
‘‘Iti kho, bhikkhave, vīsati kusalapakkhā, vīsati akusalapakkhā – mahācattārīsako dhammapariyāyo pavattito appaṭivattiyo samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ.
143诸比丘,若有任何沙门或婆罗门,认为此“大四十法门”应当予以指责、予以驳斥,则在现法之中,他便招致十种依于正法的应受呵责之口实。若尊驾指责正见,则那些持邪见的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正思惟,则那些持邪思惟的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正语,则那些持邪语的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正业,则那些持邪业的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正命,则那些持邪命的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正精进,则那些持邪精进的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正念,则那些持邪念的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正定,则那些持邪定的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正智,则那些持邪智的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。若尊驾指责正解脱,则那些持邪解脱的沙门婆罗门,便成为尊驾所应恭敬、所应赞叹者。诸比丘,若有任何沙门或婆罗门,认为此“大四十法门”应当予以指责、予以驳斥,则在现法之中,他便招致这十种依于正法的应受呵责之口实。诸比丘,即便是那些来自欧卡拉的、食瓦萨果的、持无因论者、持无作论者、持虚无见者,他们也不认为此“大四十法门”是可以指责、可以驳斥的。这是什么原因呢?因为他们害怕遭受谴责、攻击与诘问。
‘‘Yo hi koci, bhikkhave, samaṇo vā brāhmaṇo vā imaṃ mahācattārīsakaṃ dhammapariyāyaṃ garahitabbaṃ paṭikkositabbaṃ maññeyya tassa diṭṭheva dhamme dasasahadhammikā vādānuvādā gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchanti – sammādiṭṭhiṃ ce bhavaṃ garahati, ye ca micchādiṭṭhī samaṇabrāhmaṇā te bhoto pujjā, te bhoto pāsaṃsā; sammāsaṅkappaṃ ce bhavaṃ garahati , ye ca micchāsaṅkappā samaṇabrāhmaṇā te bhoto pujjā, te bhoto pāsaṃsā; sammāvācaṃ ce bhavaṃ garahati…pe… sammākammantaṃ ce bhavaṃ garahati… sammāājīvaṃ ce bhavaṃ garahati… sammāvāyāmaṃ ce bhavaṃ garahati… sammāsatiṃ ce bhavaṃ garahati… sammāsamādhiṃ ce bhavaṃ garahati… sammāñāṇaṃ ce bhavaṃ garahati … sammāvimuttiṃ ce bhavaṃ garahati, ye ca micchāvimuttī samaṇabrāhmaṇā te bhoto pujjā, te bhoto pāsaṃsā. Yo koci, bhikkhave, samaṇo vā brāhmaṇo vā imaṃ mahācattārīsakaṃ dhammapariyāyaṃ garahitabbaṃ paṭikkositabbaṃ maññeyya tassa diṭṭheva dhamme ime dasasahadhammikā vādānuvādā gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchanti. Yepi te, bhikkhave, ahesuṃ okkalā vassabhaññā ahetuvādā akiriyavādā natthikavādā tepi mahācattārīsakaṃ dhammapariyāyaṃ na garahitabbaṃ napaṭikkositabbaṃ amaññiṃsu . Taṃ kissa hetu? Nindābyārosaupārambhabhayā’’ti.
这是世尊所说。那些比丘心满意足,对世尊的开示心生欢喜。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
大四十经 终 第七。
Mahācattārīsakasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Bhagavā | 世尊 | 说法者 |
| bhikkhū | 诸比丘 | 闻法众 |
事件
世尊在祇园精舍主动开示,宣称要为比丘们讲说“有近因、有资具的圣正定”。他随即展开,将圣正定定义为以正见至正念七支为支撑所成就的“心一境性”,并以正见作为贯穿始终的向导。经文逐步枚举邪与正,将八正道每个支分都拆解为世间与出世间两种,最终勾勒出一条从正见到正解脱的完整修证链条。
经文摘要
世尊开示圣正定的内涵(A) → 以正见为前导,逐一辨明八正道中各支的邪与正,并区分其世间有漏与出世间无漏的两种层次(B) → 进而阐明八正道各支互为缘起、逐支生起的道次第,最终抵达正解脱,并集结为“二十善品、二十不善品”的完整教法(C)。
中心思想(白话 + 重点拆解)
1. 背景:把“定”放回更大的修行地图里
这部经不是孤立地谈禅定,而是把你印象中静坐的“定”,重新定义为整个八正道系统的产物。世尊开宗明义就说,圣正定不是干巴巴的专注,而是由“正见、正思惟、正语……正念”这七支共同支撑起来的“心一境性”。也就是说,一个修行者的定力,其实是由他日常生活中的正确见解、语言和行为搭建而成的。
2. 核心:正见是大哥,领着七个兄弟向前走
经文最独特、最震撼的地方,在于把“正见”放到了绝对的首脑位置,说“于此,正见是前导”。它不只是八正道中的普通一个,而是驱动全局的引擎。
经文说:“他了知邪见为‘邪见’,了知正见为‘正见’——这是他的正见。” → 拆开看:这不只是背诵一个正确答案,而是一种深刻的洞察力,能清晰照见什么是错的。这种洞察本身就是正见,它能立刻带动后续的动作——为舍弃邪见而精进(正精进),并念念不忘地维持这种状态(正念)。经文不厌其烦地重复:“如此,这三法随行、随转正见,即:正见、正精进、正念。”→ 拆开看:这套“前导”模式是通用的。定力不是枯坐出来的,而是用慧眼看清邪与正的刹那,精进和正念自动就跟上,从正见一路贯穿到正解脱。就像领头羊一动,整个羊群都跟着走了。
3. 核心:两种“正确”,解决你的现实困惑
经文做了一个极其重要的区分,把八正道每一支都分成两种:一种是有漏的(能带来好报但不出轮回),一种是无漏的(圣出世间的)。
例如“正命”,世间层面是“圣弟子舍断邪命,以正命维持生活”,而出世间层面则是“圣心者……的离邪命”。 → 拆开看:这告诉我们,同一个行为(如正当谋生),可以只是积累福德的人天善法,也可以是圣者内心彻底洁净的表现。这既肯定了世间善行的价值,又指明了它们与解脱决心的根本差异,让你不会把求福报当成最终目标。
→ 一句话要旨:真正的定,不是技术层面的专注,而是以洞察邪正的慧见为龙头,驱动整个身、口、意彻底清净后,所自然达成的生命境界。
关键术语锚
- diṭṭhi=见/见解:本篇核心,它是“前导”,极易错。它不是被动接受的“观点”,而是能主动辨别邪正的慧眼,是驱动整个修行系统的第一因。
- vitakka=寻/思惟:此处作为“正思惟”的核心,指心主动投向目标(如出离、无嗔)。易错为“胡思乱想”,实则是心的最初导向力。
- 正命:世间层面指正当职业谋生,易被简单化。本篇特别指出它更有出世间层面,即圣者心中彻底远离邪命手段的绝对清净态,是一种内在状态而非外在职业。
- āsava=漏/烦恼:区分两种“正”的关键,指那些让心趋向生死流转的根本烦恼。有漏法是带烦恼的,无漏法则是斩断烦恼的。易错在于以为世间善法就没有烦恼,其实它只是被压制或导向善处,未断根源。