41如是我闻:一时,世尊住在萨咖国的萨玛嘎马村。那时,尼乾陀若提子新近在波婆城去世。由于他的去世,那些尼乾陀弟子便分裂为两派,陷入争吵、口角与冲突中。他们彼此以尖锐如刀的话语相互刺戳,如此共住。他们这样说:‘你不通达此法与律,我通达此法与律。你怎可能通达此法与律!你是邪行者,我是正行者。我所说有次第,你所说无次第。应先说的你置于后说,应后说的你置于先说。你长时所持的见解已被翻转。你的主张已被驳斥。你落败了。去吧,去解救你的言论;你若能,便自行理清吧。’我感觉到,在那些尼乾陀若提子的追随者当中,他们简直是在相互残害。甚至尼乾陀若提子的那些在家白衣弟子,对于这些尼乾陀的出家众,也显出厌离、冷漠与疏远的样子,恰如人们对待一个被错误宣讲、错误宣说,不能导向出离,不能导向寂静,非由正自觉者所宣说,根基毁坏、无所依怙的法和律那样。
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati sāmagāme. Tena kho pana samayena nigaṇṭho nāṭaputto pāvāyaṃ adhunākālaṅkato hoti. Tassa kālaṅkiriyāya bhinnā nigaṇṭhā dvedhikajātā bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti – ‘‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi. Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi! Micchāpaṭipanno tvamasi, ahamasmi sammāpaṭipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Purevacanīyaṃ pacchā avaca , pacchāvacanīyaṃ pure avaca. Adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ. Āropito te vādo. Niggahitosi, cara vādappamokkhāya; nibbeṭhehi vā sace pahosī’’ti. Vadhoyeva kho maññe nigaṇṭhesu nāṭaputtiyesu vattati. Yepi nigaṇṭhassa nāṭaputtassa sāvakā gihī odātavasanā tepi nigaṇṭhesu nāṭaputtiyesu nibbinnarūpā virattarūpā paṭivānarūpā yathā taṃ durakkhāte dhammavinaye duppavedite aniyyānike anupasamasaṃvattanike asammāsambuddhappavedite bhinnathūpe appaṭisaraṇe.
42那时,沙弥准陀在波婆城雨安居圆满之后,便前往萨玛嘎马村,来到阿难尊者处。抵达后,他向阿难尊者顶礼,退坐一面。退坐一面后,沙弥准陀对阿难尊者这样说道:“尊者,尼乾陀若提子近日在波婆城命终。因其命终,尼干陀众发生分裂,分成两派……他们根基毁坏,无所依怙。”闻此,阿难尊者对沙弥准陀说:“准陀贤友,这确是一件值得面见世尊禀陈之事。来,准陀贤友,我们一同去往世尊那里,到了之后,便将此事禀告世尊。”沙弥准陀回答:“是的,尊者。”
Atha kho cundo samaṇuddeso pāvāyaṃ vassaṃvuṭṭho yena sāmagāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho cundo samaṇuddeso āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘nigaṇṭho, bhante, nāṭaputto pāvāyaṃ adhunākālaṅkato. Tassa kālaṅkiriyāya bhinnā nigaṇṭhā dvedhikajātā…pe… bhinnathūpe appaṭisaraṇe’’ti. Evaṃ vutte, āyasmā ānando cundaṃ samaṇuddesaṃ etadavoca – ‘‘atthi kho idaṃ, āvuso cunda, kathāpābhataṃ bhagavantaṃ dassanāya. Āyāma, āvuso cunda, yena bhagavā tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā etamatthaṃ bhagavato ārocessāmā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho cundo samaṇuddeso āyasmato ānandassa paccassosi.
于是,阿难尊者和沙弥准陀来到世尊处。抵达后,顶礼世尊,退坐一面。退坐一面后,阿难尊者对世尊这样说:“尊者,这位沙弥准陀如此说:‘尊者,尼乾陀若提子近日于波婆城去世。由于他的去世,那些尼乾陀弟子们便分裂成两派……他们已失依怙,根基毁坏。’尊者,那时我心中便生起这样的念头:‘愿世尊入灭后,僧团中不生起争论。那样的争论,将给许多人带来损害与不幸,对许多人无益,给人与天人都带来痛苦。’”
Atha kho āyasmā ca ānando cundo ca samaṇuddeso yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, bhante, cundo samaṇuddeso evamāha – ‘nigaṇṭho , bhante, nāṭaputto pāvāyaṃ adhunākālaṅkato. Tassa kālaṅkiriyāya bhinnā nigaṇṭhā dvedhikajātā…pe… bhinnathūpe appaṭisaraṇe’ti. Tassa mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘māheva bhagavato accayena saṅghe vivādo uppajji; svāssa vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussāna’’’nti.
43阿难,你意如何?那些我以证智为你们宣说的法,即四念处、四正勤、四神足、五根、五力、七觉支、圣八正道——阿难,你可曾见过有哪两位比丘于这些法上见解相异?” “尊者,世尊以证智所宣说的这些法,即四念处、四正勤、四神足、五根、五力、七觉支、圣八正道,于这些法上,我确实未曾见过有两位比丘持有不同见解。然而,尊者,有些怀着仰望之心随世尊而住的人,当世尊入灭之后,或许会因对增上活命戒或增上巴帝摩卡的看法不同,而在僧团中引生诤论。那样的诤论,将令多人受损、多人不幸、多人无益,令天与人皆受苦痛。” “阿难,关于增上活命戒或增上巴帝摩卡的诤论,尚属小事。阿难,若僧团中因道或行道而兴起诤论,那才堪为大患。那样的诤论,方将令多人受损、多人不幸、多人无益,令天与人皆受苦痛。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ānanda, ye vo mayā dhammā abhiññā desitā, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā cattāro sammappadhānā cattāro iddhipādā pañcindriyāni pañca balāni satta bojjhaṅgā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, passasi no tvaṃ, ānanda, imesu dhammesu dvepi bhikkhū nānāvāde’’ti? ‘‘Ye me, bhante, dhammā bhagavatā abhiññā desitā, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā cattāro sammappadhānā cattāro iddhipādā pañcindriyāni pañca balāni satta bojjhaṅgā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, nāhaṃ passāmi imesu dhammesu dvepi bhikkhū nānāvāde. Ye ca kho , bhante, puggalā bhagavantaṃ patissayamānarūpā viharanti tepi bhagavato accayena saṅghe vivādaṃ janeyyuṃ ajjhājīve vā adhipātimokkhe vā. Svāssa vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussāna’’nti. Appamattako so, ānanda, vivādo yadidaṃ – ajjhājīve vā adhipātimokkhe vā. Magge vā hi, ānanda, paṭipadāya vā saṅghe vivādo uppajjamāno uppajjeyya; svāssa vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ.
44阿难,有六种诤论的根源。哪六种呢?阿难,在此处,有一位比丘易怒而心怀怨恨。阿难,这样的比丘,他对导师便住于无恭敬、无尊重,对法便住于无恭敬、无尊重,对僧便住于无恭敬、无尊重,在戒学上也不能圆满受持。阿难,像这样对导师住于无恭敬、无尊重,对法……对僧住于无恭敬、无尊重,在戒学上不能圆满受持的比丘,他就会在僧团中制造诤论。而那种诤论,会给许多人带来损害,给许多人带来不幸,对许多人没有利益,给天与人都带来痛苦。阿难,如果你们在自己内心或者外部发现有像这样的诤论根源,那时,你们就应当为了断除那一个不善的诤论根源而精勤努力。阿难,如果你们在自己内心或者外部没有发现这样的诤论根源,那时,你们就应当为了不让那不善的诤论根源在未来生起而修习。这就是断此不善诤论根源,这就是令此不善诤论根源于未来不生起的方法。
‘‘Chayimāni, ānanda, vivādamūlāni. Katamāni cha? Idhānanda, bhikkhu kodhano hoti upanāhī. Yo so, ānanda, bhikkhu kodhano hoti upanāhī so sattharipi agāravo viharati appatisso, dhammepi agāravo viharati appatisso, saṅghepi agāravo viharati appatisso, sikkhāyapi na paripūrakārī hoti. Yo so, ānanda, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso, dhamme… saṅghe agāravo viharati appatisso, sikkhāya na paripūrakārī hoti, so saṅghe vivādaṃ janeti; yo hoti vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya, bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. Evarūpañce tumhe, ānanda, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha, tatra tumhe, ānanda, tasseva pāpakassa vivādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpañce tumhe, ānanda, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha. Tatra tumhe, ānanda, tasseva pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa pahānaṃ hoti, evametassa pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavo hoti.
45“再者,阿难,有比丘轻蔑、恶口……有比丘嫉妒、悭吝……有比丘狡诈、虚伪……有比丘恶欲、邪见……有比丘执取己见、固执不舍、难以放下。阿难,这样的比丘,于导师无恭敬、无尊重而住,于法无恭敬、无尊重而住,于僧无恭敬、无尊重而住,于戒学也不得圆满。阿难,凡比丘于导师无恭敬、无尊重,于法……于僧……于戒学不得圆满者,他将在僧团中生起诤论。而这种诤论,会为众人带来损害,为众人带来不幸,于人无利益,于人天带来痛苦。阿难,若你们在自己内心或于外部,发现像这样的诤论根源,那时,便应精勤断除那不善的诤论根源。阿难,若你们在自己内心或于外部,没有发现这样的诤论根源,那时,便应为令那不善的诤论根源于未来不起而修习。如此,便是这不善诤论根源的断除;如此,便是这不善诤论根源于未来不再生起的方法。阿难,这便是六种诤论根。”
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhu makkhī hoti paḷāsī…pe… issukī hoti maccharī…pe… saṭho hoti māyāvī…pe… pāpiccho hoti micchādiṭṭhi …pe… sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī. Yo so, ānanda, bhikkhu sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī so sattharipi agāravo viharati appatisso, dhammepi agāravo viharati appatisso, saṅghepi agāravo viharati appatisso, sikkhāyapi na paripūrakārī hoti. Yo so, ānanda, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso, dhamme… saṅghe… sikkhāya na paripūrakārī hoti so saṅghe vivādaṃ janeti; yo hoti vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya, bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. Evarūpañce tumhe, ānanda, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha. Tatra tumhe, ānanda, tasseva pāpakassa vivādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpañce tumhe, ānanda, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha, tatra tumhe, ānanda, tasseva pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa pahānaṃ hoti , evametassa pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavo hoti. Imāni kho, ānanda, cha vivādamūlāni.
46“阿难,有这四种诤事。哪四种?争讼诤事、指控诤事、罪过诤事、义务诤事。阿难,这便是四种诤事。阿难,又有七种灭诤法,为平息、止灭不断生起的诤事:应给予现前律,应给予忆念律,应给予不痴律,应依公开认过处理,应给予多数决,应给予恶欲罪过法,应给予如草覆地。”
‘‘Cattārimāni , ānanda, adhikaraṇāni. Katamāni cattāri? Vivādādhikaraṇaṃ, anuvādādhikaraṇaṃ, āpattādhikaraṇaṃ, kiccādhikaraṇaṃ – imāni kho, ānanda, cattāri adhikaraṇāni. Satta kho panime, ānanda, adhikaraṇasamathā – uppannuppannānaṃ adhikaraṇānaṃ samathāya vūpasamāya sammukhāvinayo dātabbo, sativinayo dātabbo, amūḷhavinayo dātabbo, paṭiññāya kāretabbaṃ, yebhuyyasikā, tassapāpiyasikā, tiṇavatthārako.
47“那么,阿难,如何是现前律呢?阿难,当比丘们争论:‘这是法’,‘这非是法’;‘这是律’,‘这非是律’。这时,阿难,那些比丘应当全体和合聚集一处。聚集之后,应共同仔细检审法的准则。检审法的准则之后,便依彼处所达成的共识,去平息那项诤事。阿难,这就是现前律。而在此,某些诤事的平息,正是这样——通过现前律。”
‘‘Kathañcānanda, sammukhāvinayo hoti? Idhānanda, bhikkhū vivadanti dhammoti vā adhammoti vā vinayoti vā avinayoti vā. Tehānanda, bhikkhūhi sabbeheva samaggehi sannipatitabbaṃ. Sannipatitvā dhammanetti samanumajjitabbā . Dhammanettiṃ samanumajjitvā yathā tattha sameti tathā taṃ adhikaraṇaṃ vūpasametabbaṃ. Evaṃ kho, ānanda, sammukhāvinayo hoti; evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – sammukhāvinayena.
48“阿难,如何是多数决?阿难,若那些比丘不能于其住处平息那件诤论事,那么,阿难,比丘们便应前往比丘更多的住处。到了那里,全体应和合共聚。聚集之后,应共同审阅法的准则。审阅法的准则之后,即依彼处达成的一致,平息那件诤论事。阿难,这便是多数决。而某些诤论事的平息,正是如此——以多数决而平息。”
‘‘Kathañcānanda, yebhuyyasikā hoti? Te ce, ānanda, bhikkhū na sakkonti taṃ adhikaraṇaṃ tasmiṃ āvāse vūpasametuṃ. Tehānanda, bhikkhūhi yasmiṃ āvāse bahutarā bhikkhū so āvāso gantabbo. Tattha sabbeheva samaggehi sannipatitabbaṃ. Sannipatitvā dhammanetti samanumajjitabbā. Dhammanettiṃ samanumajjitvā yathā tattha sameti tathā taṃ adhikaraṇaṃ vūpasametabbaṃ. Evaṃ kho, ānanda, yebhuyyasikā hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – yebhuyyasikāya.
49“阿难,什么是忆念调伏?在此,有比丘以重罪举发另一位比丘——或是驱摈罪,或是近驱摈罪——问道:‘尊者,您记得曾犯过如此重罪,或驱摈罪、或近驱摈罪吗?’那位比丘说:‘贤友,我确实不记得曾犯过那样的重罪,无论是驱摈罪还是近驱摈罪。’阿难,对于那位比丘,应施予忆念调伏。这便是忆念调伏。有些诤论事,正是依忆念调伏而得以平息。”
‘‘Kathañcānanda, sativinayo hoti? Idhānanda, bhikkhū bhikkhuṃ evarūpāya garukāya āpattiyā codenti pārājikena vā pārājikasāmantena vā – ‘saratāyasmā evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti? So evamāha – ‘na kho ahaṃ, āvuso, sarāmi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. Tassa kho , ānanda, bhikkhuno sativinayo dātabbo. Evaṃ kho, ānanda, sativinayo hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – sativinayena.
50“阿难,什么是不痴毗尼?在此,有比丘以重罪举发另一位比丘——或是驱摈罪,或是近驱摈罪——问道:‘尊者,您记得曾犯过如此重罪,或驱摈罪、或近驱摈罪吗?’他回答说:‘贤友,我确实不记得犯过那样的重罪,无论是驱摈罪还是近驱摈罪。’那位举发者却继续纠缠,追问道:‘尊者,请您仔细确认,您是否记得曾犯过这样的重罪,驱摈罪或近驱摈罪?’那位比丘说道:‘贤友,我曾心智失常,心念颠倒。在癫狂的状态下,我做了许多不符合沙门行的事,说了许多不如法的话。我对此并无记忆;那些都是我在痴迷中所为。’阿难,对这样的比丘,应施予不痴毗尼。这便是所谓不痴毗尼。有些诤论事,正是依不痴毗尼而得以平息。”
‘‘Kathañcānanda , amūḷhavinayo hoti? Idhānanda, bhikkhū bhikkhuṃ evarūpāya garukāya āpattiyā codenti pārājikena vā pārājikasāmantena vā – ‘saratāyasmā evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti? (So evamāha – ‘na kho ahaṃ, āvuso, sarāmi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. Tamenaṃ so nibbeṭhentaṃ ativeṭheti – ‘iṅghāyasmā sādhukameva jānāhi yadi sarasi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti.) So evamāha – ‘ahaṃ kho, āvuso, ummādaṃ pāpuṇiṃ cetaso vipariyāsaṃ. Tena me ummattakena bahuṃ assāmaṇakaṃ ajjhāciṇṇaṃ bhāsitaparikkantaṃ . Nāhaṃ taṃ sarāmi. Mūḷhena me etaṃ kata’nti. Tassa kho , ānanda, bhikkhuno amūḷhavinayo dātabbo. Evaṃ kho, ānanda , amūḷhavinayo hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – amūḷhavinayena.
51“阿难,什么是依公开认过处理呢?阿难,这里一位比丘,无论是否被指责,只要记起自己所犯的罪过,便坦白发露出来。那位比丘应前往较他年长的比丘那里,偏袒一肩,顶礼其足,然后蹲坐,合掌,对他这样说:‘尊者,我犯了某种罪过,就此发露忏悔。’较年长的比丘问:‘你确实见到这是罪过了吗?’他答:‘是的,我见到了。’年长的比丘说:‘未来你应自制防护。’(他答:‘我会自制防护。’)阿难,这便是依公开认过处理。有些诤事的平息,正是通过这样的依公开认过处理。”
‘‘Kathañcānanda, paṭiññātakaraṇaṃ hoti? Idhānanda, bhikkhu codito vā acodito vā āpattiṃ sarati, vivarati uttānīkaroti . Tena, ānanda, bhikkhunā vuḍḍhataraṃ bhikkhuṃ upasaṅkamitvā ekaṃsaṃ cīvaraṃ katvā pāde vanditvā ukkuṭikaṃ nisīditvā añjaliṃ paggahetvā evamassa vacanīyo – ‘ahaṃ, bhante, itthannāmaṃ āpattiṃ āpanno, taṃ paṭidesemī’ti. So evamāha – ‘passasī’ti? ‘Āma passāmī’ti. ‘Āyatiṃ saṃvareyyāsī’ti. (‘Saṃvarissāmī’ti.) Evaṃ kho, ānanda, paṭiññātakaraṇaṃ hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – paṭiññātakaraṇena.
52阿难,那么,什么是‘对屡过不改者的羯磨’呢?阿难,在此,有一位比丘以重罪——即巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪——这样指控另一位比丘:‘尊者,您是否记得自己曾犯过这样的重罪——巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪?’那位比丘这样回答:‘贤友,我不记得曾犯过这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪。’于是,那位最初指控的比丘便进一步追问这位试图澄清的比丘:‘请尊者务必仔细省察,您是否记得曾犯过这样的重罪——巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪?’他这样回答:‘贤友,我不记得曾犯过这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪;但是,贤友,我记得曾犯过一些微细的过失。’那位最初指控的比丘又进一步追问这位试图澄清的比丘:‘请尊者务必仔细省察,您是否记得曾犯过这样的重罪——巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪?’他这样回答:‘贤友,我不记得曾犯过这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪;但是,贤友,我记得曾犯过一些微细的过失。’接着他又说:‘贤友,我即使不被问起,对于所犯的微细过失也会主动承认;我若真的犯了这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪,怎么会在被问到时反而不承认呢?’那位最初指控的比丘这样说:‘贤友,你若是犯了微细的过失,也不会在不被问起时主动承认;那么你若是犯了这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪,被问到的时候又怎么会承认呢?请尊者务必仔细省察,您是否记得曾犯过这样的重罪——巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪?’他这样回答:‘贤友,我记得曾犯过这样的重罪,巴拉基嘎罪或近巴拉基嘎罪。之前我说“我不记得曾犯过这样的重罪……”,那是戏言,不过是随口说的罢了。’阿难,如此便是‘对屡过不改者的羯磨’。于此,某些诤论事正是通过这种‘对屡过不改者的羯磨’而得到平息。
‘‘Kathañcānanda , tassapāpiyasikā hoti? Idhānanda, bhikkhu bhikkhuṃ evarūpāya garukāya āpattiyā codeti pārājikena vā pārājikasāmantena vā – ‘saratāyasmā evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti? So evamāha – ‘na kho ahaṃ, āvuso, sarāmi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. Tamenaṃ so nibbeṭhentaṃ ativeṭheti – ‘iṅghāyasmā sādhukameva jānāhi yadi sarasi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. So evamāha – ‘na kho ahaṃ, āvuso, sarāmi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā; sarāmi ca kho ahaṃ, āvuso, evarūpiṃ appamattikaṃ āpattiṃ āpajjitā’ti. Tamenaṃ so nibbeṭhentaṃ ativeṭheti – ‘iṅghāyasmā sādhukameva jānāhi yadi sarasi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti? So evamāha – ‘imañhi nāmāhaṃ, āvuso, appamattikaṃ āpattiṃ āpajjitvā apuṭṭho paṭijānissāmi. Kiṃ panāhaṃ evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitvā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā puṭṭho napaṭijānissāmī’ti? So evamāha – ‘imañhi nāma tvaṃ, āvuso , appamattikaṃ āpattiṃ āpajjitvā apuṭṭho napaṭijānissasi, kiṃ pana tvaṃ evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitvā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā puṭṭho paṭijānissasi? Iṅghāyasmā sādhukameva jānāhi yadi sarasi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. So evamāha – ‘sarāmi kho ahaṃ, āvuso, evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā. Davā me etaṃ vuttaṃ, ravā me etaṃ vuttaṃ – nāhaṃ taṃ sarāmi evarūpiṃ garukaṃ āpattiṃ āpajjitā pārājikaṃ vā pārājikasāmantaṃ vā’ti. Evaṃ kho, ānanda, tassapāpiyasikā hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – tassapāpiyasikāya.
53「阿难,如何是如草覆地呢?阿难,于此,诸比丘已起争斗、口角,陷入诤论,而有许多非沙门的言行。阿难,那些比丘应当全体和合集会。集会后,一方比丘中,一位有能力的比丘应从座而起,偏袒一肩,合掌,向僧团告知——」
‘‘Kathañcānanda , tiṇavatthārako hoti? Idhānanda, bhikkhūnaṃ bhaṇḍanajātānaṃ kalahajātānaṃ vivādāpannānaṃ viharataṃ bahuṃ assāmaṇakaṃ ajjhāciṇṇaṃ hoti bhāsitaparikkantaṃ. Tehānanda, bhikkhūhi sabbeheva samaggehi sannipatitabbaṃ. Sannipatitvā ekatopakkhikānaṃ bhikkhūnaṃ byattena bhikkhunā uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ cīvaraṃ katvā añjaliṃ paṇāmetvā saṅgho ñāpetabbo –
「尊者们,请僧团听我说。我们长久以来相诤、相争、陷入彼此论斗,做了许多不合沙门行的事,说了许多不合沙门行的话。若僧团认为恰当,我愿为了这些具寿们的利益与我自己的利益,在僧团中以如草覆地的方式发露这些具寿们的罪过和我自己的罪过——重罪除外,与在家众有关的罪除外。」
‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṃ amhākaṃ bhaṇḍanajātānaṃ kalahajātānaṃ vivādāpannānaṃ viharataṃ bahuṃ assāmaṇakaṃ ajjhāciṇṇaṃ bhāsitaparikkantaṃ . Yadi saṅghassa pattakallaṃ, ahaṃ yā ceva imesaṃ āyasmantānaṃ āpatti yā ca attano āpatti, imesañceva āyasmantānaṃ atthāya attano ca atthāya, saṅghamajjhe tiṇavatthārakena deseyyaṃ, ṭhapetvā thullavajjaṃ ṭhapetvā gihipaṭisaṃyutta’’’nti.
「然后,对方比丘中一位有能力的比丘应从座起身,偏袒一肩之衣,合掌,告知僧团:」
‘‘Athāparesaṃ ekatopakkhikānaṃ bhikkhūnaṃ byattena bhikkhunā uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ cīvaraṃ katvā añjaliṃ paṇāmetvā saṅgho ñāpetabbo –
尊者,请僧团听我说。我们这些长久以来相诤、相争、陷入彼此论斗而住的人,造作了许多不合沙门行的事,说了许多不合沙门行的话。若僧团认为适当,我愿为了这些具寿们的利益与我自己的利益,在僧团中以如草覆地的方式发露这些具寿们的罪过和我自己的罪过——重罪除外,与在家众有关的罪除外。
‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṃ amhākaṃ bhaṇḍanajātānaṃ kalahajātānaṃ vivādāpannānaṃ viharataṃ bahuṃ assāmaṇakaṃ ajjhāciṇṇaṃ bhāsitaparikkantaṃ. Yadi saṅghassa pattakallaṃ, ahaṃ yā ceva imesaṃ āyasmantānaṃ āpatti yā ca attano āpatti, imesañceva āyasmantānaṃ atthāya attano ca atthāya, saṅghamajjhe tiṇavatthārakena deseyyaṃ, ṭhapetvā thullavajjaṃ ṭhapetvā gihipaṭisaṃyutta’’’nti.
「阿难,这便是覆草法。某些诤事正是这样——以覆草法而得以止息。」
‘‘Evaṃ kho, ānanda, tiṇavatthārako hoti, evañca panidhekaccānaṃ adhikaraṇānaṃ vūpasamo hoti yadidaṃ – tiṇavatthārakena.
54阿难,有这六种可随念的法,能令人感到亲切、受人敬重,导向团结、无诤、和合与统一。哪六种呢?阿难,在此,比丘于梵行同伴中,无论在公开场合还是私下,他的身业皆充满慈爱。此法亦是可随念的,能令人感到亲切、受人敬重,导向团结、无诤、和合与统一。
‘‘Chayime , ānanda, dhammā sāraṇīyā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti. Katame cha? Idhānanda, bhikkhuno mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
45再者,阿难,比丘于梵行同伴中,无论在公开场合还是私下,他的语业皆充满慈爱。此法亦是可随念的,能令人感到亲切、受人敬重,导向团结、无诤、和合与统一。
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhuno mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
45再者,阿难,比丘于梵行同伴之间,或公开或私下,常怀慈心之业。此法亦能令人铭记于心,生起亲近、受人敬重,导向和合、无诤、团结与一心。
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhuno mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
45再者,阿难,比丘对于如法所得、如法获得的利养,哪怕仅是钵中少许食物,也不私自独享,而与持戒的梵行同伴共同受用、毫无保留。此法亦能令人铭记于心,生起亲近、受人敬重,导向和合、无诤、团结与一心。
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhu – ye te lābhā dhammikā dhammaladdhā antamaso pattapariyāpannamattampi tathārūpehi lābhehi – apaṭivibhattabhogī hoti, sīlavantehi sabrahmacārīhi sādhāraṇabhogī. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
45再者,阿难,比丘于那些无缺、无隙、无瑕、无秽、清净、为智者所称叹、无谬、能导向定的戒行,或公开或私下,皆与梵行同伴一致安住。此法亦能令人铭记于心,生起亲近、受人敬重,导向和合、无诤、团结与一心。
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhu – yāni tāni sīlāni akhaṇḍāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni viññuppasatthāni aparāmaṭṭhāni samādhisaṃvattanikāni tathārūpesu sīlesu – sīlasāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
45“再者,阿难,比丘无论在公开场合或私下,都与梵行同伴共住于同一见地——那是一种圣洁、能导向解脱、能令奉行者正确迈向苦之灭尽的见。这一法同样值得忆念,能生亲切、令人敬重,导向和合、无诤、融洽、融为一体。阿难,这六种可忆念的法,能生亲切、令人敬重,导向和合、无诤、融洽、融为一体。”
‘‘Puna caparaṃ, ānanda, bhikkhu – yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayā tathārūpāya diṭṭhiyā – diṭṭhisāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati. Ime kho, ānanda, cha sāraṇīyā dhammā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti.
“阿难,若你们领受并奉行这六种可忆念的法,你们可曾发现,有任何或小或大的批评,会令你们无法安忍?”“不会的,世尊。”“因此,阿难,你们应当领受并奉行这六种可忆念的法。那将为你们长夜带来利益与安乐。”
‘‘Ime ce tumhe, ānanda, cha sāraṇīye dhamme samādāya vatteyyātha, passatha no tumhe, ānanda, taṃ vacanapathaṃ aṇuṃ vā thūlaṃ vā yaṃ tumhe nādhivāseyyāthā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda , ime cha sāraṇīye dhamme samādāya vattatha. Taṃ vo bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti.
世尊说了这些。尊者阿难心满意足,对世尊所说欢喜信受。
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Ānanda | 阿难 | 世尊侍者,本经主要对话者 |
| Cunda | 准达 | 沙弥,向阿难报告尼干陀教团分裂事件 |
| Nigaṇṭha Nāṭaputta | 尼干陀·那他子 | 耆那教教主,刚于巴瓦城去世,其教团随之分裂 |
事件
沙弥准达在巴瓦城亲眼目睹耆那教教主尼干陀·那他子去世后,其追随者因教义和生活纪律陷入严重争吵与分裂。他将此事告知阿难,阿难深感忧虑,担心世尊入灭后僧团也会出现类似纷争。世尊因此不分项地系统开示了僧团可能生起诤论的六个内在根源、七种平息诤论的程序和六种导向和合共住的原则。
经文摘要
外道分裂事件引发忧虑 → 世尊指出诤论的核心根源在于内心烦恼,而非表面议题 → 开示具体的灭诤程序与根本的六和敬法,作为僧团和合的完整方案。
中心思想(白话 + 重点拆解)
这篇经文的背景很现实:阿难看到别人家的大佬一去世,门徒们立刻因为“你懂个屁的法,我才懂”、“你的修行路子错了”这种破事吵得不可开交,甚至到了互相想弄死对方的地步。他一下就焦虑了,跑来问佛陀:“咱以后可别这样啊!”
佛陀的回应非常深刻,分三层把他担心的“外部灾难”直接转向了“内部防疫”:
第一层:别搞错了真正的战场。
阿难担心的是关于生存物资或戒条细则的争论,佛陀直接说这是“小争论”。真正毁灭性的,是关于“道”或“道迹”的争论,也就是在根本知见上互相攻击、否定。外道分裂的惨状,就是这种知见斗争的恶果。而佛陀指出,他所教导的三十七道品,在真正的修行者之间不存在异议的土壤,因为这是实证的路径,不是哲学观点。
第二层:揪出制造分裂的六个心毒(六种诤论根)。
佛陀列举了六种内在性格缺陷:
1. 易怒、怀恨
2. 轻蔑、恶口
3. 嫉妒、悭吝
4. 狡诈、虚伪
5. 恶欲、邪见
6. 最关键的一个:“执取己见、坚持执取、难以舍弃”
这第六个是重中之重。一个人如果把自己的见解当成“我”的一部分,批评我的见解就等于在杀“我”,那争论立刻就会从理性探讨变成你死我活的情感战争。“他对导师也无恭敬而住、无尊重”——当一个人的“我见”膨胀到极致时,他眼里根本没有老师、没有法义、没有集体,只有捍卫自己观点的疯狂。这就是一切分裂的心理根源。
→ 拆开看: “执取己见、坚持执取、难以舍弃”这句话不是指拥有明确的见解,而是指一种病态的执着方式。这种人把“我的看法”当成“我的孩子”甚至“我的命根子”来保护,任何不同意见都被他体验为生存威胁。于是,讨论变成“杀戮”,这恰恰是经中描述外道分裂时用的词。佛陀的逻辑链很清晰:个人内心的固执 → 失去对导师和集体的尊重与戒律 → 在僧团中制造导致众人痛苦的争论。→ 一句话要旨:不是争论的“话题”本身有多大,而是争论者的“我执”有多大,决定了争议的破坏力。
第三层:先治病,再疗伤(七种灭诤法 + 六和敬法)。
既然有人已经因为心毒而引发冲突,佛陀给出了非常具体、流程化、带有法律精神的“七种灭诤法”,比如“多数决”、“公开自认过失”、“如草覆地”(即双方有代表性的智者相互忏悔,一把将全部小恩怨抹平重来)。但这只是事后补救,真正的预防针是“六和敬法”:在身业、口业、意业上公开和私下都保持善意;在经济上利养共享;在道德规范上持戒一致;最根本的,在正见上保持高度一致。这个“见和同解”不是强迫洗脑,而是像佛陀在第一层说的,是基于对同一个实证道路的共同确认,是六和敬的灵魂。
关键术语锚
- Adhikaraṇa → 诤事/诤论事:在戒律语境中,这不只是一般的“争吵”,而是依据内容被分成四种:普通争论、诽谤、罪过、仪式义务的争议。为何易错?因为它框定了处理程序,不同种类的“事”适用的灭诤法不同。
- Dhammanetti → 法的准则/法的轨则:在现前毗尼和多数决流程中都出现了“审察法的轨则”。这不是让人去翻一本法典,而是指根据共同的教法精神、经律依据来寻找共识和判断标准。为何易错?容易被误解为“谁引用经文多谁就对”,其实强调的是以集体智慧寻求与法义最大公约数的过程。
- Diṭṭhi → 见/见解:在本经中,“见”是中性的,但当它与“执取(upādāna)”结合为“执取己见”时,就成了毒根;而当它是“圣的、出离的、导向苦尽的见”时,就成了僧团和合的根本支柱。为何易错?同一个词,从“成佛之因”到“分裂之根”,全在于心中有无我执的粘着。
- Saṅgha → 僧/僧团:在本经后半部分,此词高频出现,作为法律程序(白二/白四羯磨)的主体和和合精神的承载者。为何易错?容易只将其看作一群人的集合,而忽略它是一种依法而住、依律而行的契约共同体,灭诤法的运作前提,正是对这一共同体权威的绝对尊重。