礼敬彼世尊、阿拉汉、正自觉者
小部·法句经
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa · Khuddakanikāye · Dhammapadapāḷi
法句经
全书 967 段
1诸法以意为先导,意为最胜,由意所成
若以染污心,或语或造作;
苦便会随之而来,犹如车轮紧随拉车者的脚。
2诸法以意为前导,以意为最胜,由意所成。
若以清净的意,或言语或造作,
那么乐便会追随他,如影随形,永不分离。
3他辱骂我,殴打我,击败我,夺走我的财物;
那些执取怨恨的人,他们的怨结不会止息。
4他辱骂我、殴打我、胜过我、夺走我的财物;
若人对此不怀怨恨,仇恨便在他们之中止息。
5在这世间,仇恨绝不会以仇恨平息;
唯有以无恨才能平息,这是亘古不易的法。
6他人却不了知:“我们终将死在这里。”
那些了知此义者,争执便由此平息。
7住于观净相者,于诸根不加防护,
于食不知节量,懈怠,精进羸弱,
魔罗必能征服他,犹如狂风吹倒脆弱的树。
8安住不净观者,于诸根善加防护;
于食知量者,具足信、已发精进者;
魔罗确实无法胜过他,犹如风吹不动石山。
9若有人未离垢染,却披上这袈裟衣,
不具调御与真实,他便不配着此袈裟。
10已吐尽垢秽,于诸戒善安住
具足调御与真实,彼实堪着袈裟
11于无实中执以为实,于有实中视作无实。
那些以邪思惟为行处的人,无法获得实质。
12了知实质即是实质,了知非实质即非实质;
那些以正思惟为行处的人,得以证得实质。
13如同覆盖不周的屋舍,雨水便会漏入;
如是,未修习之心,贪欲即能将其刺透。
14如同覆盖严密的屋舍,雨水不会漏入;
同样地,善修之心,贪欲便无法渗入。
15作恶者今生悲伤,死后亦悲伤,于两处皆悲伤;
他悲伤,他备受折磨,因见到自己业的染污。
16行善积德者今生欢喜,来世欢喜,于两处皆得欢喜;
他欢喜,他欣悦,因为见到了自己业的清净。
17作恶者今生受苦,来世受苦,于两处皆受苦。
“他因念及‘我已作恶’而痛苦,堕入恶趣后,痛苦更增。”
18行善者现世欢喜,来世亦欢喜,于两处皆得欢喜。
“他因念及‘我已作福’而欢喜,投生善趣后,欢喜更增。”
19纵使能诵持众多经典,若放逸而不依教奉行,也仅是徒托空谈。
犹如牧牛人替别人数牛,这样的人,亦非沙门生活的分享者。
20纵使只讲说少许经典,却能法随法行的人,
他断除了贪、嗔、痴,正知而住,心善解脱;
于此世或彼世皆无所执取,彼即得享沙门之分。
Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā; Manasā ce paduṭṭhena, bhāsati vā karoti vā; Tato naṃ dukkhamanveti, cakkaṃva vahato padaṃ. Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā; Manasā ce pasannena, bhāsati vā karoti vā; Tato naṃ sukhamanveti, chāyāva anapāyinī . Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini maṃ ahāsi me; Ye ca taṃ upanayhanti, veraṃ tesaṃ na sammati. Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini maṃ ahāsi me; Ye ca taṃ nupanayhanti, veraṃ tesūpasammati. Na hi verena verāni, sammantīdha kudācanaṃ; Averena ca sammanti, esa dhammo sanantano. Pare ca na vijānanti, mayamettha yamāmase; Ye ca tattha vijānanti, tato sammanti medhagā. Subhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu asaṃvutaṃ; Bhojanamhi cāmattaññuṃ, kusītaṃ hīnavīriyaṃ; Taṃ ve pasahati māro, vāto rukkhaṃva dubbalaṃ. Asubhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu susaṃvutaṃ; Bhojanamhi ca mattaññuṃ, saddhaṃ āraddhavīriyaṃ; Taṃ ve nappasahati māro, vāto selaṃva pabbataṃ. Anikkasāvo kāsāvaṃ, yo vatthaṃ paridahissati; Apeto damasaccena, na so kāsāvamarahati. Yo ca vantakasāvassa, sīlesu susamāhito; Upeto damasaccena, sa ve kāsāvamarahati. Asāre sāramatino, sāre cāsāradassino; Te sāraṃ nādhigacchanti, micchāsaṅkappagocarā. Sārañca sārato ñatvā, asārañca asārato; Te sāraṃ adhigacchanti, sammāsaṅkappagocarā. Yathā agāraṃ ducchannaṃ, vuṭṭhī samativijjhati; Evaṃ abhāvitaṃ cittaṃ, rāgo samativijjhati. Yathā agāraṃ suchannaṃ, vuṭṭhī na samativijjhati; Evaṃ subhāvitaṃ cittaṃ, rāgo na samativijjhati. Idha socati pecca socati, pāpakārī ubhayattha socati; So socati so vihaññati, disvā kammakiliṭṭhamattano. Idha modati pecca modati, katapuñño ubhayattha modati; So modati so pamodati, disvā kammavisuddhimattano. Idha tappati pecca tappati, pāpakārī ubhayattha tappati; ‘‘Pāpaṃ me kata’’nti tappati, bhiyyo tappati duggatiṃ gato. Idha nandati pecca nandati, katapuñño ubhayattha nandati; ‘‘Puññaṃ me kata’’nti nandati, bhiyyo nandati suggatiṃ gato. Bahumpi ce saṃhita bhāsamāno, na takkaro hoti naro pamatto; Gopova gāvo gaṇayaṃ paresaṃ, na bhāgavā sāmaññassa hoti. Appampi ce saṃhita bhāsamāno, dhammassa hoti anudhammacārī; Rāgañca dosañca pahāya mohaṃ, sammappajāno suvimuttacitto; Anupādiyāno idha vā huraṃ vā, sa bhāgavā sāmaññassa hoti.