9. 阿吒那胝经
9. Āṭānāṭiyasuttaṃ
第一诵品
Paṭhamabhāṇavāro
275如是我闻:一时,世尊住在王舍城鹫峰山。那时,四大天王统率着大夜叉军、大乾闼婆军、大鸠槃荼军与大龙军,在四方设下守护、设下警戒、设下屏障后,于深夜时分,以殊胜光彩照亮整座鹫峰山,来到世尊所在之处。到达后,顶礼世尊,退坐一面。诸夜叉中,有些顶礼世尊后退坐一面;有些与世尊互相致意,亲切交谈并叙说令人铭记的话语后,退坐一面;有些向世尊合掌后退坐一面;有些通报姓名后退坐一面;有些则默然不语,退坐一面。
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho cattāro mahārājā mahatiyā ca yakkhasenāya mahatiyā ca gandhabbasenāya mahatiyā ca kumbhaṇḍasenāya mahatiyā ca nāgasenāya catuddisaṃ rakkhaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ gumbaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ ovaraṇaṃ ṭhapetvā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ pabbataṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Tepi kho yakkhā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
276退坐一面,毗沙门大王(多闻天王)对世尊这样说:
“尊者,确有高等的夜叉对世尊不信乐。
尊者,确有高等的夜叉对世尊信乐。
尊者,确有中等的夜叉对世尊不信乐。
尊者,确有中等的夜叉对世尊信乐。
尊者,确有低等的夜叉对世尊不信乐。
尊者,确有低等的夜叉对世尊信乐。
然而,尊者,大多数夜叉对世尊并不信乐。
那是什么缘故呢?尊者,世尊教导远离杀生,教导远离不与取,教导远离欲邪行,教导远离妄语,教导远离成为放逸之缘的谷酒、果酒与酒类。
可是,尊者,大多数夜叉不远离杀生,不远离不与取,不远离欲邪行,不远离妄语,不远离成为放逸之缘的谷酒、果酒与酒类。
对他们而言,这些是不可爱、不可意的。
尊者,确有世尊的弟子们亲近那些森林、林野、边地的住处,那些地方声响稀少、音声寂静、无人烟、远离人群、适合独处静修。
在那里,有高等的夜叉居住,他们对世尊的教法不信乐。
尊者,为了令他们生起信心,愿世尊受持阿吒那胝护卫,以作为比丘、比丘尼、近事男、近事女的守护、保护、不受伤害和安乐住。”
世尊默然应允。
Ekamantaṃ nisinno kho vessavaṇo mahārājā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato pasannā. Santi hi , bhante, majjhimā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, majjhimā yakkhā bhagavato pasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṃ kissa hetu? Bhagavā hi, bhante, pāṇātipātā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, adinnādānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, kāmesumicchācārā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, musāvādā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, surāmerayamajjappamādaṭṭhānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā, appaṭiviratā adinnādānā, appaṭiviratā kāmesumicchācārā, appaṭiviratā musāvādā, appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā . Tesaṃ taṃ hoti appiyaṃ amanāpaṃ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṃ bhagavato pāvacane appasannā. Tesaṃ pasādāya uggaṇhātu, bhante, bhagavā āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.
那时,毗沙门大天王了知世尊已默许,便在那个时刻诵出了这篇阿吒那胝护卫:
Atha kho vessavaṇo mahārājā bhagavato adhivāsanaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ abhāsi –
礼敬拘那含佛,梵行已立的婆罗门;
礼敬迦叶佛,于一切处得解脱者;
“礼敬光辉者,吉祥的释迦子;”
他宣说此法,能灭除一切苦。
世间已证涅槃者,如实观见;
那些人不说谗谤之语,心量广大,无所畏怖。
他们礼敬的那位乔达摩,利益诸天与人;
明行具足,伟大而无畏。
‘当太阳——阿底提之子、巨大的日轮——升起时,’
当其升起时,夜亦灭去;
谁的太阳升起,便称之为“白昼”;
那里有深湖,有流水之海;
如此,他们在那里了知:‘这是有众流汇入的海。’
‘从这里,那是东方。’人们这样说明它;
那个方向由一位赫赫有名的大王守护,
乾闼婆众之主,名为提多罗咤;
他欣乐于歌舞,为乾闼婆众所拥戴。
“我听说他有众多儿子,同一名字;”
总共九十一位,都名为因陀罗,皆具大威力。
“他们遥见佛陀,那位日种佛陀,”
“便从远处礼敬这伟大、离畏的大丈夫。”
“我们常听闻此事,因此我们这样说:”
“礼敬胜者乔达摩!我们礼敬胜者乔达摩,”
明行具足,我们礼敬乔达摩佛陀。'
那些离间者与背后中伤者,据说会往生彼处,成为饿鬼。
“那是南方”,人们这样称说;
那一方由声名显赫的大王所守护,
鸠槃荼众之主,名为增长天王;
他以歌舞为乐,为鸠槃荼众所尊崇围绕;
他也有众多儿子,我听说他们皆同一名;
九十一,俱名因陀罗,具大威力。
他们见到了佛陀——太阳族亲的佛陀;
从远处便礼敬,那伟大的离怖畏者。
我们常常被问及:“你们礼敬胜利者乔达摩吗?”因此我们这样说。
礼敬胜者乔达摩!我们礼敬胜者乔达摩;
礼敬明行足,我们礼敬佛陀乔达摩。’
‘太阳——阿提底之子,那大圆轮——落下去的地方,
当它沉落时,白昼也随之止息;
当太阳落下时,便称为『夜晚』。
彼处有深湖,大海纳众流;
他们这样了知那里:‘那是众河之水汇成的大海。’
人们这样指说:‘从这里过去,那是西方。’
那方由一位声名显赫的大王守护,
诸龙之主,名叫广目天王;
他喜好歌舞,为龙众所尊崇。
他有许多儿子,且我听闻,他们皆同一名;
九十一,皆名因陀罗,有大威德。
他们得见佛陀、太阳族亲的佛陀,
遥致礼敬,礼敬此心量广大、无所畏怖的圣者。
您以善巧观照,非人亦来礼敬您;
我们常被问及:‘你们礼敬胜者乔达摩吗?’因此我们这样说。
我们应当这样宣告:'你们礼敬胜者乔达摩,我们礼敬胜者乔达摩;
明行具足,我们礼敬觉悟者乔达摩。'
那里是悦意的北俱卢,有美丽的善见大须弥山。
「他们既不播种,也不牵犁耕田;
人们所食的稻米,不经耕耘,自然成熟。
无糠无壳,清净纯粹,米粒芬芳;
放入烤炉煮熟后,他们便享此食。
整备母牛为独蹄坐骑后,随行于四方;
整备牲畜为独蹄坐骑后,随行于四方。
以女人为运载后,随行于四方;
以男子为运载后,随行于四方。
以少女为运载后,随行于四方;
以少年为运载后,随行于四方。
周游一切方向
那位国王的巡行
象乘、马乘、天乘,皆已备妥
那位名声显赫的大王,拥有宫殿与轿舆,
他还有诸城,
于空中善加建造;
阿吒那胝、库西那吒、巴拉库西那吒
那吒日天子、巴拉库西吒那吒
“北方有迦尸瓦多”
以及北方的迦毗梵塔城,再往远处,还有座人群汇流之城;
还有九十九城、安巴拉城与安巴拉瓦提城,
以及名为阿喇咖曼达的王都。
仁者,俱毗罗大王有座王都,名为维沙那;
因此,俱毗罗大王被称作‘毗沙门’。
他们探寻着,照耀着:塔托喇、塔塔喇、塔托塔喇,
欧加西、德加西、塔托加西,苏罗、拉加、阿利德多、内米。
那里还有一座名为达喇尼的湖,云雨从中降下;
雨水从那里散落。那里还有一座名为沙喇瓦提的会堂。
夜叉常游之处,树木终年结果;
种种鸟群来集,孔雀与鹭鸶交鸣;
及杜鹃等,音声和婉。
那里有命命鸟的鸣叫,还有郭公鸟的啼唤;
有鸡与鹌鹑,林间还有莲池悦意鸟。
那里有鹦鹉与八哥的鸣声,还有丹达摩纳瓦鸟的啼叫;
俱毗罗的莲池,恒时美妙,常为庄严。
“那是北方”,人们这样指称;
那一方,由赫赫有名的大王所守护。
夜叉之主,名为“俱毗罗”;
他乐于歌舞,为众夜叉所尊崇围绕。
他也有众多儿子,我听说他们共有同一个名字;
九十一位,皆名因陀罗,具大威力。
他们见到佛陀,见到太阳族亲的佛陀;
远远地便向他礼敬,礼敬这伟大、离怖畏者。
你以善巧作观察,非人亦向你礼敬;
此事我们常有所闻,因此我们如是说。
‘‘Vipassissa ca namatthu, cakkhumantassa sirīmato. Sikhissapi ca namatthu, sabbabhūtānukampino. ‘‘Vessabhussa ca namatthu, nhātakassa tapassino; Namatthu kakusandhassa, mārasenāpamaddino. ‘‘Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato; Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi. ‘‘Aṅgīrasassa namatthu, sakyaputtassa sirīmato; Yo imaṃ dhammaṃ desesi , sabbadukkhāpanūdanaṃ. ‘‘Ye cāpi nibbutā loke, yathābhūtaṃ vipassisuṃ; Te janā apisuṇātha , mahantā vītasāradā. ‘‘Hitaṃ devamanussānaṃ, yaṃ namassanti gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘‘Yato uggacchati sūriyo , ādicco maṇḍalī mahā. Yassa cuggacchamānassa, saṃvarīpi nirujjhati; Yassa cuggate sūriye, ‘divaso’ti pavuccati. ‘‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako; Evaṃ taṃ tattha jānanti, ‘samuddo saritodako’. ‘‘Ito ‘sā purimā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘‘Gandhabbānaṃ adhipati , ‘dhataraṭṭho’ti nāmaso; Ramatī naccagītehi, gandhabbehi purakkhato. ‘‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’. ‘‘Yena petā pavuccanti, pisuṇā piṭṭhimaṃsikā. Pāṇātipātino luddā , corā nekatikā janā. ‘‘Ito ‘sā dakkhiṇā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘‘Kumbhaṇḍānaṃ adhipati, ‘virūḷho’ iti nāmaso; Ramatī naccagītehi, kumbhaṇḍehi purakkhato. ‘‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’. ‘‘Yattha coggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā. Yassa coggacchamānassa, divasopi nirujjhati; Yassa coggate sūriye, ‘saṃvarī’ti pavuccati. ‘‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako; Evaṃ taṃ tattha jānanti, ‘samuddo saritodako’. ‘‘Ito ‘sā pacchimā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘‘Nāgānañca adhipati, ‘virūpakkho’ti nāmaso; Ramatī naccagītehi, nāgeheva purakkhato. ‘‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’. ‘‘Yena uttarakuruvho , mahāneru sudassano. Manussā tattha jāyanti, amamā apariggahā. ‘‘Na te bījaṃ pavapanti, napi nīyanti naṅgalā; Akaṭṭhapākimaṃ sāliṃ, paribhuñjanti mānusā. ‘‘Akaṇaṃ athusaṃ suddhaṃ, sugandhaṃ taṇḍulapphalaṃ; Tuṇḍikīre pacitvāna, tato bhuñjanti bhojanaṃ. ‘‘Gāviṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Pasuṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘‘Itthiṃ vā vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Purisaṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘‘Kumāriṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Kumāraṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘‘Te yāne abhiruhitvā, Sabbā disā anupariyāyanti ; Pacārā tassa rājino. ‘‘Hatthiyānaṃ assayānaṃ, dibbaṃ yānaṃ upaṭṭhitaṃ; Pāsādā sivikā ceva, mahārājassa yasassino. ‘‘Tassa ca nagarā ahu, Antalikkhe sumāpitā; Āṭānāṭā kusināṭā parakusināṭā, Nāṭasuriyā parakusiṭanāṭā. ‘‘Uttarena kasivanto , Janoghamaparena ca; Navanavutiyo ambaraambaravatiyo, Āḷakamandā nāma rājadhānī. ‘‘Kuverassa kho pana, mārisa, mahārājassa visāṇā nāma rājadhānī; Tasmā kuvero mahārājā, ‘vessavaṇo’ti pavuccati. ‘‘Paccesanto pakāsenti, tatolā tattalā tatotalā; Ojasi tejasi tatojasī, sūro rājā ariṭṭho nemi. ‘‘Rahadopi tattha dharaṇī nāma, yato meghā pavassanti; Vassā yato patāyanti, sabhāpi tattha sālavatī nāma. ‘‘Yattha yakkhā payirupāsanti, tattha niccaphalā rukkhā; Nānā dijagaṇā yutā, mayūrakoñcābhirudā; Kokilādīhi vagguhi. ‘‘Jīvañjīvakasaddettha, atho oṭṭhavacittakā; Kukkuṭakā kuḷīrakā, vane pokkharasātakā. ‘‘Sukasāḷikasaddettha, daṇḍamāṇavakāni ca; Sobhati sabbakālaṃ sā, kuveranaḷinī sadā. ‘‘Ito ‘sā uttarā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘‘Yakkhānañca adhipati, ‘kuvero’ iti nāmaso; Ramatī naccagītehi, yakkheheva purakkhato. ‘‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. ‘‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotama’’’nti.
尊者,这便是阿吒那胝护卫,用以守护、保护比丘、比丘尼、近事男、近事女,令他们免于伤害,安隐而住。
‘‘Ayaṃ kho sā, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya.
282尊者,若有比丘、比丘尼、近事男或近事女,善巧受持、完整受持、完全通晓此阿吒那胝护卫,倘若任何非人——无论是夜叉、女夜叉、夜叉童子、夜叉童女、夜叉大臣、夜叉随从或夜叉使者,或是乾闼婆、女乾闼婆、乾闼婆童子、乾闼婆童女、乾闼婆大臣、乾闼婆随从或乾闼婆使者,或是鸠槃荼、女鸠槃荼、鸠槃荼童子、鸠槃荼童女、鸠槃荼大臣、鸠槃荼随从或鸠槃荼使者,或是龙、女龙、龙童子、龙童女、龙大臣、龙随从或龙使者——以恶心跟随行走中的此人,或立于站立者之旁,或坐于坐者之旁,或卧于卧者之旁,那么,尊者,此非人在村落或城镇中将得不到任何尊敬与恭敬。尊者,此非人在名为阿喇咖曼达的王都,将得不到土地,也得不到住处。尊者,此非人将不得参加夜叉之集会。再者,尊者,诸非人将不让他被迎娶,也不让她被出嫁。再者,尊者,诸非人将以充满攻击的言语辱骂他。再者,尊者,诸非人将把空钵倒扣于他头上。再者,尊者,诸非人将令他的头破裂为七分。
‘‘Yassa kassaci, mārisa, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā upāsakassa vā upāsikāya vā ayaṃ āṭānāṭiyā rakkhā suggahitā bhavissati samattā pariyāputā . Taṃ ce amanusso yakkho vā yakkhinī vā yakkhapotako vā yakkhapotikā vā yakkhamahāmatto vā yakkhapārisajjo vā yakkhapacāro vā, gandhabbo vā gandhabbī vā gandhabbapotako vā gandhabbapotikā vā gandhabbamahāmatto vā gandhabbapārisajjo vā gandhabbapacāro vā, kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā kumbhaṇḍapotako vā kumbhaṇḍapotikā vā kumbhaṇḍamahāmatto vā kumbhaṇḍapārisajjo vā kumbhaṇḍapacāro vā, nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā, paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Na me so, mārisa, amanusso labheyya gāmesu vā nigamesu vā sakkāraṃ vā garukāraṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya āḷakamandāya nāma rājadhāniyā vatthuṃ vā vāsaṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya yakkhānaṃ samitiṃ gantuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā anāvayhampi naṃ kareyyuṃ avivayhaṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā attāhipi paripuṇṇāhi paribhāsāhi paribhāseyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā rittaṃpissa pattaṃ sīse nikkujjeyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā sattadhāpissa muddhaṃ phāleyyuṃ.
“尊者,确有凶暴、粗野、残忍的非人,他们不遵从大王们,不遵从大王们的臣属,也不遵从大王们臣属的臣属。尊者,这些非人被称为大王们所不能制伏者。尊者,譬如在摩揭陀王的国土内,有大盗不遵从摩揭陀王,不遵从摩揭陀王的臣属,也不遵从摩揭陀王臣属的臣属。尊者,那些大盗便被称为摩揭陀王所不能制伏者。同样地,尊者,确有凶暴、粗野、残忍的非人,他们不遵从大王们,不遵从大王们的臣属,也不遵从大王们臣属的臣属。尊者,这些非人被称为大王们所不能制伏者。若有任何非人——无论是夜叉或女夜叉……或是乾闼婆或女乾闼婆……或是鸠槃荼或女鸠槃荼……或是龙或女龙、龙童子、龙童女、龙大臣、龙随从或龙使者——以恶心跟随行走的比丘、比丘尼、近事男或近事女,或立于站立者旁,或坐于坐者旁,或卧于卧者旁,便应向这些夜叉、大夜叉、将军、大将军们如此申诉、呼喊、叫喊:‘这夜叉正在捉取!这夜叉正在附身!这夜叉正在恼害!这夜叉正在扰害!这夜叉正在伤害!这夜叉正在损害!这夜叉不肯放开!’”
‘‘Santi hi, mārisa, amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Seyyathāpi, mārisa, rañño māgadhassa vijite mahācorā. Te neva rañño māgadhassa ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, mahācorā rañño māgadhassa avaruddhā nāma vuccanti. Evameva kho, mārisa, santi amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Yo hi koci, mārisa, amanusso yakkho vā yakkhinī vā…pe… gandhabbo vā gandhabbī vā … kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā… nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ – ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
283应向哪些夜叉、大夜叉、将军、大将军们上诉呢?
‘‘Katamesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ?
因陀罗、苏摩、伐楼那,婆罗德瓦遮、生主;
旃檀、咖玛瑟吒,金奴甘杜、尼甘杜;
巴那多、欧巴曼娘,以及天神的车夫摩得利;
“乾闼婆琴塔些诺、那喇王、佳内沙婆,”
雪山神沙他其罗、富那迦、咖拉帝约、古喇,
西瓦卡、目佳林达、韦沙密多、瑜甘达罗。
果巴喇、苏巴罗陀,希利、内帝、曼地耶,
般遮罗旃陀、阿拉瓦卡、巴朱那、苏摩那、苏穆卡,
陀提穆卡、摩尼、摩尼婆罗、提伽,及尸利沙迦。
‘‘Indo somo varuṇo ca, bhāradvājo pajāpati; Candano kāmaseṭṭho ca, kinnughaṇḍu nighaṇḍu ca. ‘‘Panādo opamañño ca, devasūto ca mātali; Cittaseno ca gandhabbo, naḷo rājā janesabho . ‘‘Sātāgiro hemavato, puṇṇako karatiyo guḷo; Sivako mucalindo ca, vessāmitto yugandharo. ‘‘Gopālo supparodho ca , hiri netti ca mandiyo; Pañcālacaṇḍo āḷavako, pajjunno sumano sumukho; Dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, atho serīsako saha.
对这些夜叉、大夜叉、将军、大将,应当这样谴责他、这样喊退他、这样喝退他:‘此夜叉捉人,此夜叉附体,此夜叉恼害,此夜叉侵害,此夜叉伤人,此夜叉害人,此夜叉不肯放人!’
‘‘Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ – ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
“贤友,这便是阿吒那吒守护,是为了比丘、比丘尼、优婆塞、优婆夷的守护、保护、无害与安乐住。贤友,我等现在告辞了,我们事务繁多,该做的还很多。”“大王,既如此,您可随时动身。”
‘‘Ayaṃ kho sā, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Handa ca dāni mayaṃ, mārisa, gacchāma bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tumhe mahārājāno kālaṃ maññathā’’ti.
284那时,四大天王从座而起,顶礼世尊,右绕之后,即于该处隐没。那些夜叉也从座而起:一部分顶礼世尊,右绕之后,即于该处隐没;一部分与世尊互相问候,叙说欢喜、值得忆念的话语之后,即于该处隐没;一部分朝世尊的方向合掌致敬之后,即于该处隐没;一部分报上自己的名字和族姓之后,即于该处隐没;又有一部分默然不语,即于该处隐没。
Atha kho cattāro mahārājā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Tepi kho yakkhā uṭṭhāyāsanā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā tatthevantaradhāyiṃsu . Appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā tatthevantaradhāyiṃsūti.
第二诵品。
Dutiyabhāṇavāro
285那夜过后,世尊对诸比丘说:“诸比丘,昨夜,四大天王率领着庞大的夜叉军、庞大的乾闼婆军、庞大的鸠槃荼军、庞大的龙军,于四方设下守护、安立哨岗、布下屏障。深夜时分,他们以殊胜的容色遍照整座灵鹫山,来到我的所在处。来后,向我顶礼,坐在一旁。诸比丘,那些夜叉,有的向我顶礼后坐在一旁;有的与我相互问候,共叙令人欢喜、值得忆念的交谈后,坐在一旁;有的朝我合掌致敬后,坐在一旁;有的报上自己的名字和族姓后,坐在一旁;有的则默然静坐在一旁。”
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi – ‘‘imaṃ, bhikkhave, rattiṃ cattāro mahārājā mahatiyā ca yakkhasenāya mahatiyā ca gandhabbasenāya mahatiyā ca kumbhaṇḍasenāya mahatiyā ca nāgasenāya catuddisaṃ rakkhaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ gumbaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ ovaraṇaṃ ṭhapetvā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ pabbataṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Tepi kho, bhikkhave, yakkhā appekacce maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce mayā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
286“诸比丘,坐在一旁的毗沙门大王这样对我说:‘尊者,有些高等夜叉对世尊不信仰……(中略)……尊者,有些低等夜叉对世尊信仰。然而,尊者,绝大多数夜叉并不信仰世尊。这是什么缘故呢?尊者,因为世尊教导远离杀生之法,也教导远离那作为放逸处的谷酒、果酒、酒类之法。可是,尊者,绝大多数夜叉并未远离杀生,也并未远离那作为放逸处的谷酒、果酒、酒类。对他们而言,这些法是令人不喜、不悦的。尊者,世尊的弟子们常亲近森林、林野、边远之地的住所,那些地方寂静无喧、远离人群,适合独处静修。就在那些地方,住着一些对世尊教法不信仰的高等夜叉。尊者,为了让他们生起信仰,恳请世尊受持此阿吒那胝护卫,以守护、保护比丘、比丘尼、近事男、近事女,令不受伤害,安稳生活。’诸比丘,我当时默然应允。诸比丘,毗沙门大王知道我应允后,就在那时诵出了这阿吒那胝护卫:
‘‘Ekamantaṃ nisinno kho, bhikkhave, vessavaṇo mahārājā maṃ etadavoca – ‘santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato appasannā…pe… santi hi , bhante nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṃ kissa hetu? Bhagavā hi, bhante, pāṇātipātā veramaṇiyā dhammaṃ deseti… surāmerayamajjappamādaṭṭhānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā… appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Tesaṃ taṃ hoti appiyaṃ amanāpaṃ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṃ bhagavato pāvacane appasannā, tesaṃ pasādāya uggaṇhātu, bhante, bhagavā āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā’ti. Adhivāsesiṃ kho ahaṃ, bhikkhave, tuṇhībhāvena. Atha kho, bhikkhave, vessavaṇo mahārājā me adhivāsanaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ abhāsi –
礼敬毗舍婆佛,净浴的苦行者;
礼敬拘留孙佛,摧破魔军者。
礼敬拘那含佛,成就梵行的婆罗门;
礼敬迦叶佛,于一切处得解脱者。
“礼敬光辉者,具祥瑞的释迦子;”
他宣说此法,能除遣一切苦。
那些在世间证得涅槃的人,皆依如实之见而观照;
这些人不行两舌,他们是伟大者,已离执着与怖畏。
为诸天与人的利益,他们礼敬乔达摩世尊;
明行具足,伟大、远离怖畏者。
当那太阳——巨大的日轮——升起之时,
当它升起时,黑夜便隐没无踪;
当太阳升高时,便称之为“白昼”。
那里有深邃的湖泊,还有大海与江河之水;
在那里,他们如此了知:“大海与江河之水”。
乾闼婆之主,名为“提多罗咤”(持国天王);
他以歌舞为乐,乾闼婆众前后围绕。
“我听说他有众多儿子,名字都相同;
共九十一子,皆名因陀罗,具大威力。”
他们见到佛陀——太阳族的佛陀;
远远地,便向那位伟大、离畏者恭敬合掌。
你以善观察,非人亦礼敬你;
这不是常常听闻之事吗?因此我们这样说。
那些被称作饿鬼的,是两舌者、背后中伤者,
杀生者、残忍者、盗贼、诡诈之徒。
他也有众多儿子,我听闻他们同名;
九十一位,俱名因陀罗,具大威力。
他们见到佛陀——太阳族的佛陀;
从远处便向他礼敬,礼敬这伟大的离怖畏者。
你以善观察,非人亦礼敬你;
此乃常闻,故我等如是说。
那里亦有深湖、海洋与河流之水;
他们在那里如此了知:大海即是河流之水。
他也有许多儿子,我听说他们皆为同名;
九十一子,皆名因陀罗,具大威力。
他们见到佛陀——太阳族亲的佛陀后,
从远处便礼敬,那伟大的离畏者。
“礼敬您,人中之胜者,礼敬您,人中之上者;
您以善巧观察,非人亦来礼敬您;
此事我们时常听闻,因此我们这样说;
礼敬胜者乔达摩,我们礼敬胜者乔达摩;
明行具足,我们礼敬乔达摩佛陀。
他们不播种子,也不驱犁耕田;
人们享用自然成熟、不耕不耘的稻米。
那米粒无糠无壳、清净、芳香,
于石锅中烹煮已,便受用饮食。
整备母牛为独蹄坐骑后,随行于四方;
整备牲畜为独蹄坐骑后,随行于四方。
以女人为运载后,随行于四方;
以男子为运载后,随行于四方。
以少女为运载后,随行于四方;
以少年为运载后,随行于四方。
他们登上那些乘具,
遍行一切方所;
那位国王的侍从们。
象车、马车,
天车已备妥;
宫殿与轿舆,
名望显赫的大王所有。
他拥有诸多城邑,
善立于虚空;
阿吒那吒天子、库西那吒天子、帕拉库西那吒天子,
那吒苏利耶天子、帕拉库西他那吒天子。
北方为迦尸瓦多,
西方为佳诺嘎玛;
北方为迦尸瓦多,
佳诺嘎玛位于西方;
那瓦那瓦提与安巴拉安巴拉瓦提,
名为阿喇咖曼达的王都。
尊者,俱毗罗大王的王都名为维沙那;
因此,俱毗罗大王被称为‘毗沙门’。
巴切散多、巴咖散帝、答多喇、答答喇、答多答喇;
欧加西、德加西、答多加西、苏喇、阿利德多王、内米。
那里还有一个名为达喇尼的湖,云从那里降雨;
雨从那里降下,那里还有一座名为沙喇瓦帝的大厅。
“夜叉亲近之处,树木常年结果;”
种种鸟群相聚,孔雀、鹭鸶相鸣;
以及杜鹃等鸟,啭声悦耳。
那里传来命命鸟的鸣声,还有鹈鹕;
雄鸡与鹌鹑,以及林中的白鹭。
那里传来鹦鹉、八哥的鸣叫,还有棕头鸦雀;
俱毗罗的莲池,恒时美丽。
“那边是北方”,人们这样指示;
那位名声显赫的大王,守护着那方。
诸夜叉的统领,名为‘俱毗罗’;
他耽乐于歌舞,由诸夜叉簇拥着;
他也有众多儿子,我听闻他们皆同一名;
有九十一尊,同名为因陀罗,具大威力。
他们见到佛陀,见到日亲之佛陀;
从远处便礼敬,礼敬大无畏者。
您以善巧观察,非人亦向您礼敬;
我们常闻此事,因此如是说:
“礼敬胜者乔达摩!我等礼敬胜者乔达摩;
明行具足,我们礼敬佛陀乔达摩。」
‘Vipassissa ca namatthu, cakkhumantassa sirīmato. Sikhissapi ca namatthu, sabbabhūtānukampino. ‘Vessabhussa ca namatthu, nhātakassa tapassino; Namatthu kakusandhassa, mārasenāpamaddino. ‘Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato; Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi. ‘Aṅgīrasassa namatthu, sakyaputtassa sirīmato; Yo imaṃ dhammaṃ desesi, sabbadukkhāpanūdanaṃ. ‘Ye cāpi nibbutā loke, yathābhūtaṃ vipassisuṃ; Te janā apisuṇātha, mahantā vītasāradā. ‘Hitaṃ devamanussānaṃ, yaṃ namassanti gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘Yato uggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā. Yassa cuggacchamānassa, saṃvarīpi nirujjhati; Yassa cuggate sūriye, ‘‘divaso’’ti pavuccati. ‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako; Evaṃ taṃ tattha jānanti, ‘‘samuddo saritodako’’. ‘Ito ‘‘sā purimā disā’’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘Gandhabbānaṃ adhipati, ‘‘dhataraṭṭho’’ti nāmaso; Ramatī naccagītehi, gandhabbehi purakkhato. ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tassā evaṃ vademase. ‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’’. ‘Yena petā pavuccanti, pisuṇā piṭṭhimaṃsikā. Pāṇātipātino luddā, corā nekatikā janā. ‘Ito ‘‘sā dakkhiṇā disā’’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘Kumbhaṇḍānaṃ adhipati, ‘‘virūḷho’’ iti nāmaso; Ramatī naccagītehi, kumbhaṇḍehi purakkhato. ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’’. ‘Yattha coggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā. Yassa coggacchamānassa, divasopi nirujjhati; Yassa coggate sūriye, ‘‘saṃvarī’’ti pavuccati. ‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako; Evaṃ taṃ tattha jānanti, samuddo saritodako. ‘Ito ‘‘sā pacchimā disā’’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘Nāgānañca adhipati, ‘‘virūpakkho’’ti nāmaso; Ramatī naccagītehi, nāgeheva purakkhato. ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’’. ‘Yena uttarakuruvho, mahāneru sudassano. Manussā tattha jāyanti, amamā apariggahā. ‘Na te bījaṃ pavapanti, nāpi nīyanti naṅgalā; Akaṭṭhapākimaṃ sāliṃ, paribhuñjanti mānusā. ‘Akaṇaṃ athusaṃ suddhaṃ, sugandhaṃ taṇḍulapphalaṃ; Tuṇḍikīre pacitvāna, tato bhuñjanti bhojanaṃ. ‘Gāviṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Pasuṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘Itthiṃ vā vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Purisaṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘Kumāriṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ; Kumāraṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ. ‘Te yāne abhiruhitvā, Sabbā disā anupariyāyanti; Pacārā tassa rājino. ‘Hatthiyānaṃ assayānaṃ, Dibbaṃ yānaṃ upaṭṭhitaṃ; Pāsādā sivikā ceva, Mahārājassa yasassino. ‘Tassa ca nagarā ahu, Antalikkhe sumāpitā; Āṭānāṭā kusināṭā parakusināṭā, Nāṭasuriyā parakusiṭanāṭā. ‘Uttarena kasivanto, Janoghamaparena ca; ‘Uttarena kasivanto, Janoghamaparena ca; Navanavutiyo ambaraambaravatiyo, Āḷakamandā nāma rājadhānī. ‘Kuverassa kho pana, mārisa, mahārājassa visāṇā nāma rājadhānī; Tasmā kuvero mahārājā, ‘‘vessavaṇo’’ti pavuccati. ‘Paccesanto pakāsenti, tatolā tattalā tatotalā; Ojasi tejasi tatojasī, sūro rājā ariṭṭho nemi. ‘Rahadopi tattha dharaṇī nāma, yato meghā pavassanti; Vassā yato patāyanti, sabhāpi tattha sālavatī nāma. ‘Yattha yakkhā payirupāsanti, tattha niccaphalā rukkhā; Nānā dijagaṇā yutā, mayūrakoñcābhirudā; Kokilādīhi vagguhi. ‘Jīvañjīvakasaddettha, atho oṭṭhavacittakā; Kukkuṭakā kuḷīrakā, vane pokkharasātakā. ‘Sukasāḷika saddettha, daṇḍamāṇavakāni ca; Sobhati sabbakālaṃ sā, kuveranaḷinī sadā. ‘Ito ‘‘sā uttarā disā’’, iti naṃ ācikkhatī jano; Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so. ‘Yakkhānañca adhipati, ‘‘kuvero’’ iti nāmaso; Ramatī naccagītehi, yakkheheva purakkhato. ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ; Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā. ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ; Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ. ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama; Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti; Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase. ‘‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ; Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotama’’nti.
292尊者,这是阿吒那胝护卫,为守护、保护比丘、比丘尼、近事男、近事女,令其不受伤害、安乐而住。尊者,若有比丘、比丘尼、近事男或近事女,善持此阿吒那胝护卫,完全受持,遍学通达;其时若有无形非人——夜叉或女夜叉……乃至……乾闼婆或女乾闼婆……乃至……鸠槃荼或女鸠槃荼……乃至……龙或女龙、龙子或龙女、龙大臣或龙眷属、龙侍从——心怀恶意,于行走时跟随行走之比丘、比丘尼、近事男或近事女,于站立时靠近站立者,于坐时靠近坐者,于卧时靠近卧者,则尊者,彼非人于村邑或城镇中,将不得恭敬、不得尊重。尊者,彼非人于我所居之阿喇咖曼达王都,将不得土地、不得住处。尊者,彼非人将不得参与夜叉之集会。尊者,且诸非人将不许彼迎娶,不许彼婚嫁。尊者,且诸非人将以充足而周遍之呵责,痛加呵责于彼。尊者,且诸非人将倒扣空钵于其头上。尊者,且诸非人将令其头颅破裂为七分。尊者,确实有凶暴、粗野、暴戾的诸非人,他们既不服从于大王,亦不服从于大王之辅臣,亦不服从于辅臣之随从。尊者,此类非人被称为大王的叛逆者。尊者,犹如摩揭陀王境内有大盗,他们既不服从摩揭陀王,亦不服从于王之臣属,亦不服从于臣属之随从。尊者,此类大盗被称为摩揭陀王的叛逆者。正等如是,尊者,有凶暴、粗野、暴戾的诸非人,他们既不服从于大王,亦不服从于大王之辅臣,亦不服从于辅臣之随从。尊者,此类非人被称为大王的叛逆者。尊者,任何非人——夜叉或女夜叉……乃至……乾闼婆或女乾闼婆……乃至……鸠槃荼或女鸠槃荼……乃至……龙或女龙……乃至——若怀恶意,于行走时接近行走之比丘、比丘尼、近事男或近事女,于站立时靠近站立者,于坐时靠近坐者,于卧时靠近卧者,应向他们夜叉、大夜叉、将军、大将军申诉、呼喊、高声而唤:‘此夜叉捉取,此夜叉附身,此夜叉恼害,此夜叉扰害,此夜叉伤害,此夜叉损害,此夜叉不令解脱。’
‘Ayaṃ kho sā, mārisa , āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Yassa kassaci, mārisa, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā upāsakassa vā upāsikāya vā ayaṃ āṭānāṭiyā rakkhā suggahitā bhavissati samattā pariyāputā taṃ ce amanusso yakkho vā yakkhinī vā…pe… gandhabbo vā gandhabbī vā…pe… kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā…pe… nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā, paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Na me so, mārisa, amanusso labheyya gāmesu vā nigamesu vā sakkāraṃ vā garukāraṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya āḷakamandāya nāma rājadhāniyā vatthuṃ vā vāsaṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya yakkhānaṃ samitiṃ gantuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā anāvayhampi naṃ kareyyuṃ avivayhaṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā attāhi paripuṇṇāhi paribhāsāhi paribhāseyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā rittaṃpissa pattaṃ sīse nikkujjeyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā sattadhāpissa muddhaṃ phāleyyuṃ. Santi hi, mārisa, amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Seyyathāpi, mārisa, rañño māgadhassa vijite mahācorā. Te neva rañño māgadhassa ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, mahācorā rañño māgadhassa avaruddhā nāma vuccanti. Evameva kho, mārisa, santi amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Yo hi koci, mārisa, amanusso yakkho vā yakkhinī vā…pe… gandhabbo vā gandhabbī vā…pe… kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā…pe… nāgo vā nāgī vā…pe… paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā upagaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ – ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
293「哪些夜叉、大夜叉、将军、大将军?」
‘Katamesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ?
因陀罗、苏摩、瓦鲁那,婆罗堕阇、巴迦巴帝,
旃檀那、咖马些德,金奴甘杜、尼甘杜,
巴那多、欧巴曼若,天苏多与摩得利,
乾闼婆吉达瑟那、那罗王、迦内沙婆。
萨陀耆利、亥瓦摩多、富那迦、迦罗提由、古罗;
湿婆伽、穆迦林陀、维沙密多、尤甘陀罗。
‘Indo somo varuṇo ca, bhāradvājo pajāpati; Candano kāmaseṭṭho ca, kinnughaṇḍu nighaṇḍu ca. ‘Panādo opamañño ca, devasūto ca mātali; Cittaseno ca gandhabbo, naḷo rājā janesabho. ‘Sātāgiro hevamato, puṇṇako karatiyo guḷo; Sivako mucalindo ca, vessāmitto yugandharo. ‘Gopālo supparodho ca, hiri netti ca mandiyo; Pañcālacaṇḍo āḷavako, pajjunno sumano sumukho; Dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, atho serīsako saha.
“应当对这些夜叉、大夜叉、将军、大将军们宣告、呼喝、呐喊:‘这个夜叉在捉人,这个夜叉在附身,这个夜叉在恼害,这个夜叉在侵逼,这个夜叉在伤害,这个夜叉在损害,这个夜叉不肯放开。’尊者,这阿吒那胝护卫是为了比丘、比丘尼、近事男、近事女的守护、保护、不遭伤害、安乐住。尊者,现在我们要告辞了,我们事务繁多,应作的事也很多。”大王们,若你们觉得是时候了,就请随意吧。”
‘Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ – ‘‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’’ti. Ayaṃ kho, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Handa ca dāni mayaṃ, mārisa, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’’ti. ‘‘‘Yassa dāni tumhe mahārājāno kālaṃ maññathā’’’ti.
294那时,比丘们,四大天王从座起身,向我顶礼、右绕之后,便在那里消失不见了。比丘们,那些夜叉也从座起身,其中一部分向我顶礼、右绕之后,便在那里消失不见了;一部分与我互相问候,叙说了温和、友善的话语之后,便在那里消失不见了;一部分向我合掌礼敬之后,便在那里消失不见了;一部分报上自己的名字与族姓之后,便在那里消失不见了;还有一部分默然无语,便在那里消失不见了。
‘‘Atha kho, bhikkhave, cattāro mahārājā uṭṭhāyāsanā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Tepi kho, bhikkhave, yakkhā uṭṭhāyāsanā appekacce maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce mayā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā tatthevantaradhāyiṃsu.
295“诸比丘,学习这阿吒那胝护卫吧!诸比丘,掌握这阿吒那胝护卫吧!诸比丘,受持这阿吒那胝护卫吧!诸比丘,这阿吒那胝护卫能带来利益,是为了比丘、比丘尼、近事男、近事女的守护、保护、不遭侵害、安乐住。”世尊这样说。那些比丘对世尊的教导心满意足,随喜赞叹。
‘‘Uggaṇhātha , bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Pariyāpuṇātha, bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Dhāretha, bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Atthasaṃhitā , bhikkhave, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Bhagavā | 世尊 | 经中的核心听者与最终教授者 |
| Vessavaṇo | 毗沙门(汉传:多闻天) | 四大王之一,代表众夜叉向佛陀禀报并诵出护卫偈 |
| Vipassissa | 毗婆尸佛 | 过去佛,在护卫偈中被礼敬 |
| Cattāro mahārājāno | 四大天王 | 带领非人军队前来守护、闻法的天王群体 |
| yakkha | 夜叉 | 在场的非人大众 |
| gandhabba | 乾闼婆 | 在场的非人大众 |
| kumbhaṇḍa | 鸠槃荼 | 在场的非人大众 |
| nāga | 龙 | 在场的非人大众 |
事件
深夜,四大天王率领庞大的非人军团(夜叉、乾闼婆、鸠槃荼、龙)来到灵鹫山拜见佛陀。多闻天(毗沙门)向佛陀解释:大多数非人因不持守五戒,而对“教导离杀生、不与取等戒法”的佛陀心生不满。他请求佛陀传授“阿吒那胝护卫偈”,用以保护那些在荒野、森林中独自修行的佛弟子免受恶心非人的侵害。佛陀默许后,多闻天诵出此护卫偈,并详述其威慑力:能令骚扰修行者的非人遭受被排斥、头破七分等严重后果。事后,佛陀确认此护经的效力,嘱咐所有弟子学习并受持。
经文摘要
四大天王恳请(因夜叉不满戒法)→ 多闻天代众诵出“阿吒那胝护卫偈”并阐述其功用 → 佛陀嘱咐弟子们学习此护卫,以获得保护与安乐。
中心思想(白话 + 重点拆解)
背景
这部经很直白,就是在解决一个实际困难:佛弟子们爱去那些没人的深山老林里打坐修行,但那些地方恰恰是许多不信佛、不守戒律的非人(夜叉、鬼怪等)的大本营。这些非人看不惯佛陀教人戒杀、戒盗、戒酒,所以可能会对落单的修行者搞恶作剧甚至发起攻击。
核心
多闻天王因此向佛陀求了一套“安防密码”——“阿吒那胝护卫偈”,本质上是一份具有佛法力量的镇邪宣言。它不是教你如何主动攻击,而是“以相信之名,行喝退之实”。经文里直接列出了那些护法大夜叉的名字,并发出严厉警告:哪个非人敢对持此偈的比丘“以恶心跟随行走……或站在站立者旁……或卧在卧者旁”,后果非常具体——“诸非人将使他不被迎娶、不被出嫁。……将把空钵倒扣在他头上。……将把他的头破成七分。”
→ 拆开看:这里用的比喻非常生活化且致命。过去的社会里,不被嫁娶意味着彻底的社会性死亡;空钵倒扣头是僧侣化不到食物的终极耻辱;头破七分更是直白的生命威胁。这份护卫偈不是在乞求鬼神的怜悯,而是在宣告一种法界秩序的制裁力——你侵犯持戒者,就等于冒犯了护法神体系,这等于自绝于鬼神社会的所有正常生活。
要旨
→ 一句话要旨:面对外界看不见的恶意与干扰,佛陀不否认它们的存在,而是提供了一种“用法作铠甲”的积极守护,让修行者能安心独处,前提是你必须“善持、周遍通达”这份护卫,以此坚定自己对正法的归依心。
关键术语锚
| Pali | 中文(经文用名) | 为何易错 |
|---|
| **Saraṇa** | **归依/庇护所** | 本经的“护卫”本质上就是发挥“saraṇa”的作用,但它容易流于表面,被误认为只是一种求神拜佛的安保。这里的庇护更接近皈依三宝的精神力量,是“戒”的防守延伸,而非巫术咒语。 |
| **Deva** | **天/天神** | 本经出现了以毗沙门为首的“四大王”,他们是护法天(Deva),但底下统率着“夜叉(Yakkha)”、“乾闼婆”、“鸠槃荼”等更低级的鬼神。不能把所有非人都统称作“天神”,夜叉在这里更多是凶暴、难调伏的。 |
| **Saṅgha** | **僧/僧团** | 虽然护持范围包括了比丘、比丘尼、近事男、近事女,但本经的主要防护对象是“亲近森林、林野、边地的住所”的比丘个体。这词在本经中更侧重于具体的独居修行者,而不仅仅是指集体组织。 |
| **Sīla** | **戒/戒行** | 这是双方矛盾的根源。非人之所以不信佛,是因为佛陀“教导离杀生……离饮酒放逸处之法”。这里的“戒”是划分是否与佛法相应的分水岭,也是决定护卫是否生效的前提——不持戒而念诵,即为无效。 |