(21) 1. 金毗罗品
(21) 1. Kimilavaggo
金毗罗经
1. Kimilasuttaṃ
201一时,世尊住在金毗罗的竹林。那时,具寿金毗罗来到世尊所在处,向世尊礼敬后,退坐一面。坐定后,具寿金毗罗对世尊这样说:“尊者,是什么因、是什么缘,使得如来般涅槃后正法不能久住?”“金毗罗,在此,如来般涅槃后,比丘、比丘尼、近事男、近事女对导师无恭敬、无敬顺而住,对法无恭敬、无敬顺而住,对僧伽无恭敬、无敬顺而住,对学处无恭敬、无敬顺而住,彼此之间也无恭敬、无敬顺而住。金毗罗,这就是因,这就是缘,以此因缘,如来般涅槃后正法不能久住。”
Ekaṃ samayaṃ bhagavā kimilāyaṃ viharati veḷuvane. Atha kho āyasmā kimilo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā kimilo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo, yena tathāgate parinibbute saddhammo na ciraṭṭhitiko hotī’’ti? ‘‘Idha, kimila, tathāgate parinibbute bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo satthari agāravā viharanti appatissā, dhamme agāravā viharanti appatissā, saṅghe agāravā viharanti appatissā, sikkhāya agāravā viharanti appatissā, aññamaññaṃ agāravā viharanti appatissā. Ayaṃ kho, kimila, hetu ayaṃ paccayo, yena tathāgate parinibbute saddhammo na ciraṭṭhitiko hotī’’ti.
“尊者,那么,是什么因、是什么缘,使得如来般涅槃后正法得以久住?”“金毗罗,在此,如来般涅槃后,比丘、比丘尼、近事男、近事女对导师有恭敬、有敬顺而住,对法有恭敬、有敬顺而住,对僧伽有恭敬、有敬顺而住,对学处有恭敬、有敬顺而住,彼此之间有恭敬、有敬顺而住。金毗罗,这就是因,这就是缘,以此因缘,如来般涅槃后正法得以久住。”
‘‘Ko pana, bhante, hetu ko paccayo, yena tathāgate parinibbute saddhammo ciraṭṭhitiko hotī’’ti? ‘‘Idha, kimila, tathāgate parinibbute bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo satthari sagāravā viharanti sappatissā, dhamme sagāravā viharanti sappatissā, saṅghe sagāravā viharanti sappatissā, sikkhāya sagāravā viharanti sappatissā, aññamaññaṃ sagāravā viharanti sappatissā. Ayaṃ kho, kimila, hetu ayaṃ paccayo, yena tathāgate parinibbute saddhammo ciraṭṭhitiko hotī’’ti. Paṭhamaṃ.
闻法经
2. Dhammassavanasuttaṃ
202“诸比丘,听闻正法有这五种利益。哪五种?未闻者得闻,已闻者得清净,除去疑惑,令见解正直,心得净信。诸比丘,这便是听闻正法的五种利益。” 第二经。
‘‘Pañcime , bhikkhave, ānisaṃsā dhammassavane. Katame pañca? Assutaṃ suṇāti , sutaṃ pariyodāpeti, kaṅkhaṃ vitarati , diṭṭhiṃ ujuṃ karoti, cittamassa pasīdati. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā dhammassavane’’ti. Dutiyaṃ.
良马经
3. Assājānīyasuttaṃ
203诸比丘,具足五支的国王良马,堪为王乘、适任王用,被称为国王之分。
‘‘Pañcahi , bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño bhadro assājānīyo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgantveva saṅkhaṃ gacchati.
是哪五种?正直、速度、柔和、忍耐、温顺。诸比丘,具足这五支的国王良马,堪为王乘、适任王用,被称为国王之分。同样地,诸比丘,具足五法的比丘应受供养、应受款待、应受布施、应受合掌,为世间无上福田。
‘‘Katamehi pañcahi? Ajjavena, javena, maddavena, khantiyā, soraccena – imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño bhadro assājānīyo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgantveva saṅkhaṃ gacchati. ‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.
是哪五种?正直、速度、柔和、忍耐、温顺。诸比丘,具足这五法的比丘应受供养、应受款待、应受布施、应受合掌,为世间无上福田。第三经。
‘‘Katamehi pañcahi? Ajjavena, javena, maddavena, khantiyā, soraccena – imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Tatiyaṃ.
204诸比丘,有此五力。何等为五?信力、惭力、愧力、精进力、慧力。诸比丘,这便是五力。第四经。
‘‘Pañcimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni pañca? Saddhābalaṃ, hiribalaṃ, ottappabalaṃ, vīriyabalaṃ, paññābalaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca balānī’’ti. Catutthaṃ.
心荒地经
5. Cetokhilasuttaṃ
205诸比丘,有五种心荒地。是哪五种呢?比丘对导师生起疑惑、犹豫,不信解、不净信。诸比丘,若比丘对导师生起疑惑、犹豫,不信解、不净信,他的心便不倾向于热忱、精勤、持续、精进。若心不倾向于热忱、精勤、持续、精进,这便是第一种心荒地。
‘‘Pañcime, bhikkhave, cetokhilā. Katame pañca? Idha, bhikkhave , bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetokhilo.
“再者,比丘对法生起疑惑、犹豫,不信解、不净信,这是第二种心荒地。比丘对僧团生起疑惑、犹豫,不信解、不净信,这是第三种心荒地。比丘对学处生起疑惑、犹豫,不信解、不净信,这是第四种心荒地。比丘对同梵行者心怀愤怒、不满,内心受伤,生起荒芜。诸比丘,若比丘对同梵行者心怀愤怒、不满,内心受伤,生起荒芜,他的心便不倾向于热忱、精勤、持续、精进。若心不倾向于热忱、精勤、持续、精进,这便是第五种心荒地。诸比丘,这便是五种心荒地。”
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati…pe… saṅghe kaṅkhati…pe… sikkhāya kaṅkhati…pe… sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto. Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetokhilo. Ime kho, bhikkhave, pañca cetokhilā’’ti. Pañcamaṃ.
6. 心缚经
6. Vinibandhasuttaṃ
206“诸比丘,有此五种心缚。哪五种呢?诸比丘,在此,比丘对诸欲未离贪、未离欲求、未离爱恋、未离渴望、未离热恼、未离渴爱。诸比丘,凡是比丘对诸欲未离贪、未离欲求、未离爱恋、未离渴望、未离热恼、未离渴爱者,他的心便不趋向热忱、专修、恒常与精勤。凡是心不趋向热忱、专修、恒常与精勤者,这便是第一种心缚。
‘‘Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā . Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetasovinibandho.
“再者,诸比丘,比丘于身未离贪……于色未离贪……饱食之后,耽溺于卧床之乐、躺卧之乐、睡眠之乐而住……他为了投生某天众而修梵行,心想:‘我凭此戒、此愿、此苦行或此梵行,将成为天神或投生天界。’诸比丘,凡是比丘为了投生某天众而修梵行,心想:‘我凭此戒、此愿、此苦行或此梵行,将成为天神或投生天界’者,他的心便不趋向热忱、专修、恒常与精勤。凡是心不趋向热忱、专修、恒常与精勤者,这便是第五种心缚。诸比丘,这些便是五种心缚。”
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe… rūpe avītarāgo hoti…pe… yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati…pe… aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetasovinibandho. Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā’’ti. Chaṭṭhaṃ.
207诸比丘,粥有五种利益。哪五种?能除饥,能解渴,能调顺风,能净膀胱,能消化所余未消之食。诸比丘,此即粥之五种利益。第七经
‘‘Pañcime , bhikkhave, ānisaṃsā yāguyā. Katame pañca? Khuddaṃ paṭihanati, pipāsaṃ paṭivineti, vātaṃ anulometi, vatthiṃ sodheti, āmāvasesaṃ pāceti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā yāguyā’’ti. Sattamaṃ.
第八 齿木经
8. Dantakaṭṭhasuttaṃ
208诸比丘,不嚼齿木有五种过患。哪五种?不利眼,口生恶臭,味窍不得清净,胆汁与痰裹覆食物,于食而不悦味。诸比丘,此即不嚼齿木之五种过患。
‘‘Pañcime, bhikkhave, ādīnavā dantakaṭṭhassa akhādane. Katame pañca? Acakkhussaṃ, mukhaṃ duggandhaṃ hoti, rasaharaṇiyo na visujjhanti, pittaṃ semhaṃ bhattaṃ pariyonandhati , bhattamassa nacchādeti. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā dantakaṭṭhassa akhādane.
诸比丘,这五种是嚼齿木的利益。哪五种?有益于眼,令口不臭,令味觉清净,胆汁与痰不会覆裹食物,令食物有味。诸比丘,这即是五种嚼齿木的利益。第八经。
‘‘Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā dantakaṭṭhassa khādane. Katame pañca? Cakkhussaṃ, mukhaṃ na duggandhaṃ hoti, rasaharaṇiyo visujjhanti, pittaṃ semhaṃ bhattaṃ na pariyonandhati, bhattamassa chādeti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā dantakaṭṭhassa khādane’’ti. Aṭṭhamaṃ.
第九,歌声经。
9. Gītassarasuttaṃ
209诸比丘,这五种是以延长的歌咏声说法的过患。哪五种?自己对那声音生贪染,他人也对那声音生贪染,居士们也非难道:‘正如我们唱歌,这些沙门释迦子也这样唱歌。’当乐于修饰音声时,定力便遭到破坏,后代人则沿袭成见。诸比丘,这即是以延长的歌咏声说法的五种过患。第九经。
‘‘Pañcime , bhikkhave, ādīnavā āyatakena gītassarena dhammaṃ bhaṇantassa. Katame pañca? Attanāpi tasmiṃ sare sārajjati, parepi tasmiṃ sare sārajjanti, gahapatikāpi ujjhāyanti – ‘yatheva mayaṃ gāyāma, evamevaṃ kho samaṇā sakyaputtiyā gāyantī’ti, sarakuttimpi nikāmayamānassa samādhissa bhaṅgo hoti, pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjati. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā āyatakena gītassarena dhammaṃ bhaṇantassā’’ti. Navamaṃ.
十、失念经
10. Muṭṭhassatisuttaṃ
210诸比丘,失念、不正知而入睡者,有此五种过患。哪五种?不得安眠,不得安稳醒来,得见噩梦,诸天不守护,不净漏失。诸比丘,这便是失念、不正知而入睡者的五种过患。
‘‘Pañcime, bhikkhave, ādīnavā muṭṭhassatissa asampajānassa niddaṃ okkamayato . Katame pañca? Dukkhaṃ supati, dukkhaṃ paṭibujjhati, pāpakaṃ supinaṃ passati, devatā na rakkhanti, asuci muccati. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā muṭṭhassatissa asampajānassa niddaṃ okkamayato.
诸比丘,正念、正知而入睡者,有此五种利益。哪五种?安眠,安稳醒来,不见噩梦,诸天守护,不净不漏失。诸比丘,这便是正念、正知而入睡者的五种利益。第十。
‘‘Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā upaṭṭhitassatissa sampajānassa niddaṃ okkamayato. Katame pañca? Sukhaṃ supati, sukhaṃ paṭibujjhati, na pāpakaṃ supinaṃ passati , devatā rakkhanti, asuci na muccati. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā upaṭṭhitassatissa sampajānassa niddaṃ okkamayato’’ti. Dasamaṃ.
金毗罗品第一
Kimilavaggo paṭhamo.
Kimilo dhammassavanaṃ, ājānīyo balaṃ khilaṃ; Vinibandhaṃ yāgu kaṭṭhaṃ, gītaṃ muṭṭhassatinā cāti.