4. 林野品
(19) 4. Araññavaggo
1. 林野住者经
1. Āraññikasuttaṃ
181“诸比丘,有五种阿兰若住者。哪五种?因愚钝、痴迷而住阿兰若者,因恶欲、被欲所驱使而住阿兰若者,因疯狂、心乱而住阿兰若者,因佛陀与佛陀弟子所称赞而住阿兰若者,为依少欲、依知足、依损减、依远离、依此义而住阿兰若者。诸比丘,这便是五种阿兰若住者。诸比丘,在这五种阿兰若住者中,那位为依少欲、依知足、依损减、依远离、依此义而住阿兰若者,于这五种阿兰若住者中,是最上、最胜、最尊、最高、最妙者。”
‘‘Pañcime , bhikkhave, āraññikā . Katame pañca? Mandattā momūhattā āraññiko hoti, pāpiccho icchāpakato āraññiko hoti, ummādā cittakkhepā āraññiko hoti, vaṇṇitaṃ buddhehi buddhasāvakehīti āraññiko hoti, appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya āraññiko hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca āraññikā. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ āraññikānaṃ yvāyaṃ āraññiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya āraññiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ āraññikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca.
诸比丘,譬如从牛出乳,从乳出酪,从酪出生酥,从生酥出熟酥,从熟酥出醍醐,醍醐在其中被称为最上。同样地,诸比丘,在这五种阿兰若住者中,那位为依少欲、依知足、依损减、依远离、依此义而住阿兰若者,于这五种阿兰若住者中,是最上、最胜、最尊、最高、最妙者。第一。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo, sappimaṇḍo tattha aggamakkhāyati; evamevaṃ kho, bhikkhave, imesaṃ pañcannaṃ āraññikānaṃ yvāyaṃ āraññiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya āraññiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ āraññikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā’’ti. Paṭhamaṃ.
2. 衣经
2. Cīvarasuttaṃ
182诸比丘,有五种尘堆衣者。哪五种?有人因愚钝、迷痴而成为尘堆衣者……乃至……有人依于此义而成为尘堆衣者。诸比丘,这便是五种尘堆衣者。第二。
‘‘Pañcime , bhikkhave, paṃsukūlikā. Katame pañca? Mandattā momūhattā paṃsukūliko hoti…pe… idamatthitaṃyeva nissāya paṃsukūliko hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca paṃsukūlikā’’ti. Dutiyaṃ.
3. 树下住者经
3. Rukkhamūlikasuttaṃ
183诸比丘,有五种树下住者。哪五种?有人因愚钝、迷痴而成为树下住者……乃至……有人依于此义而成为树下住者。诸比丘,这便是五种树下住者。第三。
‘‘Pañcime, bhikkhave, rukkhamūlikā. Katame pañca? Mandattā momūhattā rukkhamūliko hoti…pe… idamatthitaṃyeva nissāya rukkhamūliko hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca rukkhamūlikā’’ti. Tatiyaṃ.
4. 冢墓间住者经
4. Sosānikasuttaṃ
184“诸比丘,有五种冢墓间住者。哪五种?有因愚钝、痴迷而成为冢墓间住者……乃至……有依于此义利而成为冢墓间住者。诸比丘,这便是五种冢墓间住者。”第四。
‘‘Pañcime , bhikkhave, sosānikā. Katame pañca? Mandattā momūhattā sosāniko hoti…pe… idamatthitaṃyeva nissāya sosāniko hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca sosānikā’’ti. Catutthaṃ.
5. 露地坐者经
5. Abbhokāsikasuttaṃ
185诸比丘,有五种露地住者……乃至……。第五。
‘‘Pañcime, bhikkhave, abbhokāsikā…pe…. Pañcamaṃ.
6. 常坐不卧者经
6. Nesajjikasuttaṃ
186诸比丘,有五种常坐不卧者……乃至……。第六。
‘‘Pañcime, bhikkhave, nesajjikā…pe…. Chaṭṭhaṃ.
随处住者经
7. Yathāsanthatikasuttaṃ
187诸比丘,有五种随处住者……乃至……第七。
‘‘Pañcime, bhikkhave, yathāsanthatikā…pe…. Sattamaṃ.
一座食者经
8. Ekāsanikasuttaṃ
188诸比丘,有这五种一座食者……乃至……此为第八。
‘‘Pañcime, bhikkhave, ekāsanikā…pe…. Aṭṭhamaṃ.
第九 不受后食者经
9. Khalupacchābhattikasuttaṃ
189诸比丘,有这五种不受后食者……乃至……此为第九。
‘‘Pañcime , bhikkhave, khalupacchābhattikā…pe…. Navamaṃ.
第十 钵食者经
10. Pattapiṇḍikasuttaṃ
190诸比丘,有此五种钵食者。是哪五种?因愚钝、痴迷而为钵食者;因恶欲、为欲所驱使而为钵食者;因疯狂、心乱而为钵食者;因“为诸佛、诸佛弟子所赞叹”而为钵食者;依止少欲、依止知足、依止削减、依止远离、依止此义而为钵食者。诸比丘,这便是五种钵食者。诸比丘,在这五种钵食者中,凡是依止少欲、依止知足、依止削减、依止远离、依止此义而为钵食者,便是其中最上、最胜、最尊、最高、最妙者。
‘‘Pañcime, bhikkhave, pattapiṇḍikā. Katame pañca? Mandattā momūhattā pattapiṇḍiko hoti, pāpiccho icchāpakato pattapiṇḍiko hoti, ummādā cittakkhepā pattapiṇḍiko hoti, ‘vaṇṇitaṃ buddhehi buddhasāvakehī’ti pattapiṇḍiko hoti, appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya pattapiṇḍiko hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca pattapiṇḍikā. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ yvāyaṃ pattapiṇḍiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya pattapiṇḍiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca.
诸比丘,譬如从牛出乳,从乳出酪,从酪出生酥,从生酥出熟酥,从熟酥出醍醐,醍醐在此中被誉为最上;同样地,诸比丘,在这五种钵食者中,凡是依止少欲、依止知足、依止削减、依止远离、依止此义而为钵食者,便是其中最上、最胜、最尊、最高、最妙者。第十。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo, sappimaṇḍo tattha aggamakkhāyati; evamevaṃ kho, bhikkhave, imesaṃ pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ yvāyaṃ pattapiṇḍiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya pattapiṇḍiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā’’ti. Dasamaṃ.
林野品第四
Araññavaggo catuttho.
林野、粪扫衣、树下、冢间、露地;
行不倒卧、随处坐、一坐食,用不受后食之钵食者。
Araññaṃ cīvaraṃ rukkha, susānaṃ abbhokāsikaṃ; Nesajjaṃ santhataṃ ekāsanikaṃ, khalupacchāpiṇḍikena cāti.