一、日间卧息判定论
1. Divāseyyavinicchayakathā
1此中,“日间卧息”是指白天躺卧。对此有如下判定:“诸比丘,我允许白天独处休息者关门后独处休息。”(《波罗夷》77)根据这一教言,白天躺卧时应关门后躺卧。虽然巴利圣典中并未明说“此是犯戒”,但由于不关门躺卧的过失所引发的事件中,世尊允许了关门躺卧,因此注释书指出,不关门而躺卧者犯恶作(《波罗夷注释》1.77)。因为了知世尊的意趣,优波离长老等确立了注释书。“就义理而言,白天犯戒,而非夜晚”(《遍问》323),依此也可成立。
1. Tattha divāseyyāti divānipajjanaṃ. Tatrāyaṃ vinicchayo – ‘‘anujānāmi, bhikkhave, divā paṭisallīyantena dvāraṃ saṃvaritvā paṭisallīyitu’’nti (pārā. 77) vacanato divā nipajjantena dvāraṃ saṃvaritvā nipajjitabbaṃ. Ettha ca kiñcāpi pāḷiyaṃ ‘‘ayaṃ nāma āpattī’’ti na vuttā, vivaritvā nipannadosena pana uppanne vatthusmiṃ dvāraṃ saṃvaritvā nipajjituṃ anuññātattā asaṃvaritvā nipajjantassa aṭṭhakathāyaṃ dukkaṭaṃ (pārā. aṭṭha. 1.77) vuttaṃ. Bhagavato hi adhippāyaṃ ñatvā upālittherādīhi aṭṭhakathā ṭhapitā. ‘‘Atthāpatti divā āpajjati, no ratti’’nti (pari. 323) imināpi cetaṃ siddhaṃ.
2那么,什么样的门应关闭,什么样的门不应关闭?用木、竹片、席子、树叶等任意材料制成门扇,下方插入门臼、上方插入门楣而做成的旋转门,才应关闭。其他的门,如牛栏中那样的木栓荆棘门、装有轮子的村镇大门、以两三块木板或帘子配上轮子制成的滑动帘门、店铺中所用的上翻帘门、在叶屋中以竹签编缀的签柄门、布幔门——这些门都不应关闭。然而,对于用手推开门的比丘,只有推开布幔门不犯戒,推开其余门则犯戒。对于白天独处休息的比丘,只有旋转门才涉及犯戒,其余的门无论是否关闭而躺卧,都不犯戒,但应关闭后躺卧,这是应尽的义务。
2. Kīdisaṃ pana dvāraṃ saṃvaritabbaṃ, kīdisaṃ na saṃvaritabbaṃ? Rukkhapadaraveḷupadarakilañjapaṇṇādīnaṃ yena kenaci kavāṭaṃ katvā heṭṭhā udukkhale upari uttarapāsake ca pavesetvā kataṃ parivattakadvārameva saṃvaritabbaṃ. Aññaṃ gorūpānaṃ vajesu viya rukkhasūcikaṇṭakadvāraṃ, gāmathakanakaṃ cakkalakayuttadvāraṃ, phalakesu vā kiṭikāsu vā dve tīṇi cakkalakāni yojetvā kataṃ saṃsaraṇakiṭikadvāraṃ, āpaṇesu viya kataṃ ugghāṭanakiṭikadvāraṃ, dvīsu tīsu ṭhānesu veḷusalākā gopphetvā paṇṇakuṭīsu kataṃ salākahatthakadvāraṃ, dussasāṇidvāranti evarūpaṃ dvāraṃ na saṃvaritabbaṃ. Pattahatthassa kavāṭappaṇāmane pana ekaṃ dussasāṇidvārameva anāpattikaraṃ, avasesāni paṇāmentassa āpatti. Divā paṭisallīyantassa pana parivattakadvārameva āpattikaraṃ, sesāni saṃvaritvā vā asaṃvaritvā vā nipajjantassa āpatti natthi, saṃvaritvā pana nipajjitabbaṃ, etaṃ vattaṃ.
3旋转门怎样才算关闭?当插上门闩或门钩时,即已关闭。而且,即使仅插入签子也可,仅挂上门钩也可,仅靠上门框放置也可,稍有未触到也可。以最下限的方式,只要头部无法进入,即使未触到门框也可。若在多人共同使用的处所,对比丘或沙弥说“贤友,请照看门”后躺卧也是可以的。若比丘们坐着做衣或做其他事情,心中作意“他们会照看门”后躺卧也可。《古伦达注释》中说:“即使告知近事男,或作意‘他会照看’后躺卧也可,唯独告知比丘尼或女人不可。”这是合理的。如此,在一切处,凡是后来所传的上座部传统或注释书传统,都应奉为准则。
3. Parivattakadvāraṃ kittakena saṃvutaṃ hoti? Sūcighaṭikāsu dinnāsu saṃvutameva hoti. Apica kho sūcimattepi dinne vaṭṭati, ghaṭikāmattepi dinne vaṭṭati, dvārabāhaṃ phusitvā ṭhapitamattepi vaṭṭati, īsakaṃ aphusitepi vaṭṭati, sabbantimena vidhinā yāvatā sīsaṃ nappavisati, tāvatā aphusitepi vaṭṭati. Sace bahūnaṃ vaḷañjanaṭṭhānaṃ hoti, bhikkhuṃ vā sāmaṇeraṃ vā ‘‘dvāraṃ, āvuso, jaggāhī’’ti vatvāpi nipajjituṃ vaṭṭati. Atha bhikkhū cīvarakammaṃ vā aññaṃ vā kiñci karontā nisinnā honti, ‘‘ete dvāraṃ jaggissantī’’ti ābhogaṃ katvāpi nipajjituṃ vaṭṭati. Kurundaṭṭhakathāyaṃ pana ‘‘upāsakampi āpucchitvā vā ‘esa jaggissatī’ti ābhogaṃ katvā vā nipajjituṃ vaṭṭati, kevalaṃ bhikkhuniṃ vā mātugāmaṃ vā āpucchituṃ na vaṭṭatī’’ti vuttaṃ, taṃ yuttaṃ. Evaṃ sabbatthapi yo yo theravādo vā aṭṭhakathāvādo vā pacchā vuccati, so sova pamāṇanti gahetabbaṃ.
4如果门臼或门楣破损、未安装而导致无法关门,或者为了施工而在门内堆放了砖堆、泥土等,又或搭建了高台,造成无法关门——遇到这类障碍时,允许不关门而躺卧。如果没有门扇,则视为已得许可。在设有梯子的高处躺卧者,应撤去梯子后方可躺卧。若梯子顶端有盖板,盖上后躺卧也是许可的。在内室躺卧者,关闭内室门或正门中的任意一扇后躺卧即许可。若是在单间小屋,两侧都开了门并同时使用,则两扇门都应照看。在三层殿堂中,门也同样应当照看。当乞食归来后,众多比丘为日间休息而进入如铜殿般的殿堂时,僧众上座对守门人交代“照看门”之后,或者作意“照看门是此人的责任”之后,进入躺卧即可。直到僧众中的最下座,都应如此而行。对于先进入者,作意“照看门是后进入者的责任”也是可以的。若不告知、也不作意,就在内室或不关门的室外躺卧者,犯戒。在内室或室外躺卧时,作意“照看门是大门处守门人的责任”之后躺卧,同样允许。如此,在铜殿等处的露台上躺卧者,也应当关好门。
4. Atha dvārassa udukkhalaṃ vā uttarapāsako vā bhinno hoti aṭṭhapito vā, saṃvarituṃ na sakkoti, navakammatthaṃ vā pana iṭṭhakapuñjo vā mattikādīnaṃ vā rāsi antodvāre kato hoti, aṭṭaṃ vā bandhanti, yathā saṃvarituṃ na sakkoti. Evarūpe antarāye sati asaṃvaritvāpi nipajjituṃ vaṭṭati. Yadi pana kavāṭaṃ natthi, laddhakappameva. Upari sayantena nisseṇiṃ āropetvā nipajjitabbaṃ. Sace nisseṇimatthake thakanakaṃ hoti, thaketvāpi nipajjitabbaṃ. Gabbhe nipajjantena gabbhadvāraṃ vā pamukhadvāraṃ vā yaṃ kiñci saṃvaritvā nipajjituṃ vaṭṭati. Sace ekakuṭṭake gehe dvīsu passesu dvārāni katvā vaḷañjanti, dvepi dvārāni jaggitabbāni, tibhūmakepi pāsāde dvāraṃ jaggitabbameva. Sace bhikkhācārā paṭikkamma lohapāsādasadisaṃ pāsādaṃ bahū bhikkhū divāvihāratthaṃ pavisanti, saṅghattherena dvārapālassa ‘‘dvāraṃ jaggāhī’’ti vatvā vā ‘‘dvārajagganaṃ nāma etassa bhāro’’ti ābhogaṃ katvā vā pavisitvā nipajjitabbaṃ. Yāva saṅghanavakena evameva kātabbaṃ. Pure pavisantānaṃ ‘‘dvārajagganaṃ nāma pacchimānaṃ bhāro’’ti evaṃ ābhogaṃ kātumpi vaṭṭati. Anāpucchā vā ābhogaṃ akatvā vā antogabbhe vā asaṃvutadvāre bahi vā nipajjantānaṃ āpatti. Gabbhe vā bahi vā nipajjanakālepi ‘‘dvārajagganaṃ nāma mahādvāre dvārapālassa bhāro’’ti ābhogaṃ katvā nipajjituṃ vaṭṭatiyeva. Evaṃ lohapāsādādīsu ākāsatale nipajjantenapi dvāraṃ saṃvaritabbameva.
此处略述其要:此白日独处的规定,是就任何有围墙、有门扇的处所而言。因此,在露天、树下或凉亭等任何有门扇的地方躺卧者,必须关门后方可躺卧。若是大庭院,如大菩提场、铜殿场那样多人出入之处,在那里即使关了门,门也无法保持在关闭的位置,人们摸不到门,甚至翻墙出入,所以在那里没有关门的义务。夜间开着门躺卧,若于黎明破晓时起身,不犯戒。然而,如果醒来后又再度入睡,则犯戒。若有人决意“我将在黎明破晓时起身”之后,夜间不关门而躺卧,即便如其所决意那般起身,他仍然犯戒。但在《大帕阇利》中说:“如此躺卧者,亦不免于轻慢恶作。”
Ayañhettha saṅkhepo – idaṃ divāpaṭisallīyanaṃ yena kenaci parikkhitte sadvārabandhe ṭhāne kathitaṃ, tasmā abbhokāse vā rukkhamūle vā maṇḍape vā yattha katthaci sadvārabandhe nipajjantena dvāraṃ saṃvaritvāva nipajjitabbaṃ. Sace mahāpariveṇaṃ hoti mahābodhiyaṅgaṇalohapāsādaṅgaṇasadisaṃ bahūnaṃ osaraṇaṭṭhānaṃ, yattha dvāraṃ saṃvutampi saṃvutaṭṭhāne na tiṭṭhati, dvāraṃ alabhantā pākāraṃ āruhitvāpi vicaranti, tattha saṃvaraṇakiccaṃ natthi. Rattiṃ dvāraṃ vivaritvā nipanno aruṇe uggate vuṭṭhāti, anāpatti. Sace pana pabujjhitvā puna supati, āpatti. Yo pana ‘‘aruṇe uggate vuṭṭhahissāmī’’ti paricchinditvāva dvāraṃ asaṃvaritvā rattiṃ nipajjati, yathāparicchedameva vuṭṭhāti, tassa āpattiyeva. Mahāpaccariyaṃ pana ‘‘evaṃ nipajjanto anādariyadukkaṭāpi na muccatī’’ti vuttaṃ.
5若有人夜间长时间未睡,或长途远行之后,白日身体疲乏,坐在床上,双脚未离地面,因睡意而躺下,这不犯戒。如果睡意深沉,不知不觉中将双脚放上了床,便犯戒。坐着靠背而卧者,不犯戒。若有人为了驱除睡意而经行,跌倒后迅速起身,也不犯戒。然而,若是跌倒后便就地躺卧,不起身,即犯戒。
5. Yo pana bahudeva rattiṃ jaggitvā addhānaṃ vā gantvā divā kilantarūpo mañce nisinno pāde bhūmito amocetvāva niddāvasena nipajjati, tassa anāpatti. Sace okkantaniddo ajānantopi pāde mañcakaṃ āropeti, āpattiyeva. Nisīditvā apassāya supantassa anāpatti. Yopi ca ‘‘niddaṃ vinodessāmī’’ti caṅkamanto patitvā sahasā vuṭṭhāti, tassapi anāpatti. Yo pana patitvā tattheva sayati, na vuṭṭhāti, tassa āpatti.
谁得脱罪,谁不得脱罪?《大护持》中先说:“唯以单一姿势躺卧者得脱罪。然而,即使将脚从地面抬起而躺卧者、被夜叉所捉者、昏迷不醒者,皆不得脱罪。”《库伦达注》中则说:“唯被捆绑后强令躺卧者得脱罪。”《大注》中又说:“若有人经行时昏倒,即于该处入睡,此人因不在其境界内,不见有犯。然诸师长并不如此说,故大莲长老说:‘实为有犯。’但有二人确实从犯戒中得脱:即被夜叉所捉者,与被捆绑后强令躺卧者。”
Ko muccati, ko na muccatīti? Mahāpaccariyaṃ tāva ‘‘ekabhaṅgena nipannako eva muccati. Pāde pana bhūmito mocetvā nipannopi yakkhagahitakopi visaññībhūtopi na muccatī’’ti vuttaṃ. Kurundaṭṭhakathāyaṃ pana ‘‘bandhitvā nipajjāpitova muccatī’’ti vuttaṃ. Mahāaṭṭhakathāyaṃ pana ‘‘yo caṅkamanto mucchitvā patito tattheva supati, tassapi avisayatāya āpatti na dissati. Ācariyā pana evaṃ na kathayanti, tasmā āpattiyevāti mahāpadumattherena vuttaṃ. Dve pana janā āpattito muccantiyeva, yo ca yakkhagahitako, yo ca bandhitvā nipajjāpito’’ti.