4. 愚恶品
57 段
四、愚人与恶人篇
4. Bāladujjanakaṇḍo
68
68.
不可过于亲近,
不可怀有鄙陋的好奇;
即使被人以头相抵,也不应
如同半满的水瓶。
Atippiyo na kātabbo, Khalo kotūhalaṃ karo; Sirasā vahyamānopi, Aḍḍhapūro ghaṭo yathā.
69
69.
蛇是凶恶的,恶人是凶恶的,
蛇比恶人更凶恶。
有聪明善解者为良伴,
愚痴之人如何能得安宁?
Sappo duṭṭho khalo duṭṭho, Sappo duṭṭhataro khalo; Mantosadhehi so sappo, Khalo kenupasammati.
70
70.
若愚人自以为这是愚痴,
于此而言,纵然是智者,亦为愚者;
愚者自以为是智者,
他确切地被称为愚者。
Yo bālo maññati bālyaṃ, Paṇḍito vāpi tena so; Bālova paṇḍitamānī, So ve bāloti vuccati.
71
71.
愚人视之为甘露,
只要恶业尚未成熟;
而当恶业成熟时,
于是,他便遭逢苦厄。
Madhuṃva maññatī bālo, Yāva pāpaṃ na paccati; Yadāca paccatī pāpaṃ, Atha dukkhaṃ nigacchati.
72
72.
愚者虽具蛮力却非善士,
唯以粗暴逞强攫取财富。
愚者身坏命终
堕入地狱。
Na sādhu balavā bālo, Sahasā vindate dhanaṃ; Kāyassa bhedā duppañño, Nirayaṃ sopapajjati.
73
73.
家中的恶者与鼠。
林中之恶为猿猴,
鸟中之恶为乌鸦,
人中亦有恶婆罗门。
Ghare duṭṭho ca mūsīko ca, Vane duṭṭho ca vānaro; Sakuṇe ca duṭṭho kāko, Nare duṭṭhoca brāhmaṇo.
74
74.
对于警觉者,一夜漫长;
对于疲倦者,路途漫长;
愚人的轮回漫长。
却不了解正法。
Dīghā jāgarato ratti, Dīghaṃ santassa yojanaṃ; Dīgho bālāna saṃsāro, Saddhammaṃ a-vijānataṃ.
75
75.
对他人芝麻大的过失,
也看得见那微小的过失。
椰子纵有瑕疵,自身亦无恶意;
生于卑劣之人,却不见自身之恶。
Tila mattaṃ paresaṃva, Appa dosañca passati; Nāḷikerampi sadosaṃ, Khala-jāto na passati.
76
76.
不识己过,却能明察他人之失。
明知者当见他人过失;
如龟藏匿肢节于壳中,
亦当觉察他人之过恶。
Nattadosaṃ pare jaññā, Jaññā dosaṃ parassatu; Guyhe kummo aṅgāni, Para dosañca lakkhaye.
77
77.
此是贤者的称赞,
愚者只会施加杖罚;
贤者唯由贤者所称誉,
犹如以金饰金。
Paṇḍitassa pasaṃsāya, Daṇḍo bālena dīyate; Paṇḍito paṇḍiteneva, Vaṇṇitova suvaṇṇito.
78
78.
当以利义摄受刚暴者,
对固执者,当以合掌礼敬。
随顺欲乐而行,是谓愚痴。
依如实理而行,是谓智者。
Luddhaṃ atthena gaṇheyya, Thaddhaṃ añjali kammunā; Chandānuvattiyā mūḷhaṃ, Yathābhūtena paṇḍitaṃ.
愚人与恶人篇终。
