第4品·Taddhita 品
4. Taddhitakaṇḍa
非属格派生词缀(apaccataddhita)
Apaccataddhita
232vā ṇa apacce.
232.Vāṇapacce.
以第六格结尾的词,在表示“此人的后代”这一意义时,可选择性地加上 ṇa 词缀。“vā”表示可选择性。由于 ṇa 词缀本身已经表达了非属格的意义,因此不再使用 apacca 一词。
Chaṭṭhantā saddā ‘‘tassāpacca’’miccasmiṃ atthe ṇo vā hoti. Vāti vākyatthaṃ. Ṇenevāpaccatthassa vuttattā apaccasaddāppayogo.
“Tesaṃ vibhatyā”一句中,以 tesaṃ 的引用表示词尾脱落。后续亦然。
‘‘Tesaṃ vibhatyā’’ do tesaṃgahaṇena vibhattilopo. Tathottaratra.
“Tesaṃ ṇo lopaṃ”意指词缀中 ṇ 的脱落。
‘‘Tesaṃ ṇo lopaṃ’’ti paccayānaṃ ṇassa lopo.
“Vuddhādisarassa vā saṃyogantassa saṇe ce”意为:当 saṇa 词缀随后时,不以复辅音结尾之词的首元音发生增音。
‘‘Vuddhādisarassa vā saṃyogantassa saṇe ce’’ti saṇakāre pare asaṃyogantassādisarassa vuddhi.
其限制规则如下:
Tassāpaniyame –
而a、i、u诸韵的增音分别是ā、e、o。
Ayuvaṇṇānañcāyo vuddhi.
a、i、u诸韵的增音分别是ā、e、o;而“ca”一词表示,在某些情况下则不发生增音。
Akārivaṇṇuvaṇṇānaṃ āeovuddhiyo honti, casaddena kvaci na.
由于是taddhita派生词,在如同名词般构成时,可附加syādi等词尾,并适用元音省略等规则。
Saralopādi, taddhitattā nāmamiva kate syādi.
taddhita派生词的性、格、数应依其所表之义而定。
Taddhitābhidheyyaliṅga–vibhattivacanā siyuṃ.
表集合与状态义者较为常见;后缀ṇya用于自身义,且构成中性词。
Samūhabhāvajā bhīyo, sakatthe ṇyo napuṃsake.
这些是不变词,以“dhā”与“ithaṃ”等为后缀。
Tā tutthiyaṃ nipātā te, dhāmithaṃpaccayantakā.
瓦塞塔的后代:男性称瓦塞塔子,女性称瓦塞塔女,中性称瓦塞塔物。由于有替代规则,通过派生后缀构词可完全排除复合词,因此也有“瓦塞塔后裔”的说法。
Vasiṭṭhassāpaccaṃ poso vāsiṭṭho, itthī vāsiṭṭhī, napuṃsakaṃ vāsiṭṭhaṃ. Vikappavidhānato taddhitena samāsassāccantaṃ bādhāyā bhāvā vasiṭṭhā paccantipi hoti.
或以中性词形式,声论学者们如是了知。
Napuṃsakena vāpīti, saddasatthavidū viduṃ.
233“vā”与“apacca”等词皆为统摄词。
233. Vā apacceti cādhikāro.
“ṇāyana”与“ṇāna”后缀,适用于“vaccha”等词之后。
Ṇāyana ṇāna vacchādito.
从“vaccha”等族姓词起,可加后缀“ṇāyana”或“ṇāna”。
Vacchādito gottagaṇato ṇāyano ṇāno ca vā hoti.
“后裔”谓自孙辈乃至其后之族姓。迦旃的后裔,称为迦旃延,或称作迦旃那。因词根以辅音丛结尾,故不发生增音。
Apaccaṃ paputtappabhuti gottaṃ. Kaccassāpaccaṃ kaccāyano, kaccāno vā. Saṃyogantattā na vuddhi.
234“ṇeyya后缀加于kattikā等词”——即ṇeyya;Vinatā的后代,称为Venateyya或Vinateyya。辅音前不增音。又依句别规则,“ṇeyya”亦用于“施予彼”之义:若供养施予彼人,此人即称dakkhiṇeyya(应受供养者)。
234. ‘‘Ṇeyyo kattikādīhī’’ti ṇeyyo, vinatāya apaccaṃ venateyyo vinateyyo vā. Na pakkhe vuddhi, ṇeyyoti yogavibhāgena ‘‘tassa dīyate’’ tyatthepi ṇeyyo, dakkhiṇā dīyate yassa so dakkhiṇeyyo.
235规则二三五:从以“a”结尾的词,可选择附加后缀“ṇi”。
235.Ato ṇi vā.
从以“a”结尾之词,表后裔义时,可选加“ṇi”后缀;再由“vā”一词,亦可加“ṇika”;至于以“a”结尾及不以“a”结尾之词,亦可加“bho”后缀。
Akārantato apacce ṇi vā hoti, puna vāsaddena ṇiko, akārantā anakārantā ca bopi.
例词如:dakkhi、sakyaputtiko、maṇḍabbo、bhātubbo。此中有双写。
Dakkhi, sakyaputtiko, maṇḍabbo, bhātubbo. Dvittaṃ.
236“Ṇavo pagvādīhī”:此句意为,于“pavādī”等词后加“ṇava”后缀。Manu的后裔,即māṇava。
236. ‘‘Ṇavo pagvādīhī’’ ti ṇavo. Manuno apaccaṃ māṇavo.
237“Ṇera”接在“vidhavā”等词之后,故为“ṇera”,如“sāmaṇera”。
237. ‘‘Ṇera vidhavādito’’ti ṇero, sāmaṇero.