第16章
16. Soḷasamo paricchedo
从这以后,我要讲能清净智慧的殊胜之法。
五种神通亦只是简要示现而已。
Ito paraṃ karissāmi, paññāsuddhikaraṃ paraṃ; Pañcannampi abhiññānaṃ, mukhamattanidassanaṃ.
色界与无色界的等至
生起之后又让它确立;
世间神通也是
应当由有智慧的人修习。
Rūpārūpasamāpattī, Nibbattetvā panaṭṭhapi; Lokikāpi abhiññāyo, Bhāvetabbā vibhāvinā.
1045(此段原文缺失,无法翻译。)
1045.
即使在第四禅那中,已善修习而获得自在的具念者;
瑜伽行者应当致力于诸神通。
Catutthajjhānamattepi, suciṇṇavasinā satā; Anuyogamabhiññāsu, kātuṃ vattati yogino.
神通名为比丘们之[神通],于具神通者中为无上;
被称为庄严、救护与导师。
Abhiññā nāma bhikkhūnaṃ, sābhiññānaṃ anuttaro; Alaṅkāro hi tāṇanti, satthanti ca pavuccati.
已经生起种种神通的瑜伽行者比丘,
他的定力修习,到那时就应该达到圆满。
Nibbattitāsvabhiññāsu, yogāvacarabhikkhunā; Samādhibhāvanā hissa, tadā niṭṭhaṅgatā siyā.
天眼、天耳、神变智与他心智;
宿命智,这些就是五种神通。
Dibbāni cakkhusotāni, iddhicittavijānanaṃ; Pubbenivāsañāṇanti, pañcābhiññā imā siyuṃ.
通过遍的随顺等法,以及十四种行道方式;
想要证得神通的人,应当调伏自己的心。
Kasiṇānulomatādīhi, catuddasanayehi ca; Dametabbamabhiññāyo, pattukāmena mānasaṃ.
当内心调伏、安住于定,纯净、明净、没有垢染时;
当心不受烦恼覆盖、变得柔软,堪能作业、稳固不动摇时。
Dante samāhite suddhe, pariyodāte anaṅgaṇe; Nupaklese mudubhūte, kammanīye ṭhitācale.
如是,当心具足八支、为神变故引导其心时,
神变示现即得成就。
Iti aṭṭhaṅgasampanne, citte iddhividhāya ca; Abhinīharati ce cittaṃ, sijjhatiddhivikubbanaṃ.
他进入作为神通基础的禅那,然后从那里出来;
从定中出来之后,随其所欲,能忆念百生,甚至千生。
Abhiññāpādakajjhānaṃ, samāpajja tato pana; Vuṭṭhāya hi sataṃ vāpi, sahassaṃ vā yadicchati.
他心里这样作意:“我是一百,我是一百。”
进入以神通为基础的禅那,然后从那里。
‘‘Sataṃ homi sataṃ homī’’-ccevaṃ katvāna mānasaṃ; Abhiññāpādakajjhānaṃ, samāpajja tato pana.
出定之后,他再次决意,
以与决意相应之心
那位瑜伽行者确实成为百。
对于千数等,方法也是这样。
Vuṭṭhāya punadhiṭṭhāti, Sahādhiṭṭhānacetasā; Sataṃ hoti hi so yogī, Sahassādīsvayaṃ nayo.
不过,作为基础的禅那心,应该是以相为所缘的。
而遍作心在这里,具百所缘。
Pādakajjhānacittaṃ tu, nimittārammaṇaṃ siyā; Parikammamanānettha, satārammaṇikāni tu.
彼决意之心,亦以百为所缘;
犹如前说之安止心,紧随种姓心之后。
Tadādhiṭṭhānacittampi , satārammaṇameva taṃ; Pubbe vuttappanācittaṃ, viya gotrabhunantaraṃ.
在那里,生起一个属于第四禅的意。
只有准备工作有差别,其余部分和前面一样。
Tamekaṃ jāyate tattha, catutthajjhānikaṃ mano; Parikammavisesova, sesaṃ pubbasamaṃ idha.
在这里,天耳应当如何修习呢?
进入作为神通基础的禅那,然后再从它出定。
Dibbasotamidaṃ tattha, bhāvetabbaṃ kathaṃ siyā; Abhiññāpādakajjhānaṃ, samāpajja tato puna.
出定之后,以欲界心作准备。
声音是必须作意的,不论它是粗大的还是细微的。
Vuṭṭhāya parikammena, kāmāvacaracetasā; Saddo āvajjitabbova, mahanto sukhumopi ca.
当他这样把心放在声音的相上时,
他的天耳将会由此生起,就这样。
Tassevaṃ pana saddassa, nimittaṃ manasi kubbato; Dibbasotamidānissa, uppajjissati taṃ iti.
把各种声音里的某一种声音拿来当作所缘,然后
生起又灭去之后,再次在意识之门转向。
Saddesvaññataraṃ saddaṃ, katvā ārammaṇaṃ tato; Uppajjitvā niruddhe tu, manodvārāvajjane puna.
速行心确实会生起,其数有四或五;
在此,对于前诸心,则有三或四个。
Javanāni hi jāyante, tassa cattāri pañca vā; Purimānettha cittesu, tīṇi cattāri vā pana.
名为遍作、近行、随顺、种姓的;
第四或第五,被称为安止心。
Parikammopacārānu-lomagotrabhunāmakā; Catutthaṃ pañcamaṃ vāpi, appanācittamīritaṃ.
Sahajātaṃ tu yaṃ ñāṇaṃ, appanāmānasena hi; Taṃ ñāṇaṃ dibbasotanti, vadanti sutakovidā.
Thāmajātaṃ karontena, taṃ ñāṇaṃ tena yoginā; ‘‘Etthantaragataṃ saddaṃ, suṇāmī’’ti ca cetasā.
一指宽,两指宽,再宽一些,
一拃量、肘量也是这样;
村邑方域,从彼直至轮围界;
越彼轮围,更复有其外。
Aṅgulaṃ dvaṅgulaṃ bhiyyo, Vidatthi ratanaṃ tathā; Gāmo deso tato yāva, Cakkavāḷā tato paraṃ.
如是简别既定已,次第增长当修习;
彼已证得神通者,依基础所缘而成。
Iccevaṃ tu paricchijja, vaḍḍhetabbaṃ yathākkamaṃ; Eso adhigatābhiñño, pādakārammaṇena tu.
只要声音传到耳朵能触及的地方,他全都能听见。
他分别听着,就能分辨清楚。
Phuṭṭhokāsagate sadde, sabbe pana suṇāti so; Suṇanto pāṭiyekkampi, sallakkhetuṃ pahoti so.
那么,心他心智该怎么生起呢?
这个智正是依靠天眼才能显现出来。
Kathaṃ panuppādetabbaṃ, cetopariyamānasaṃ; Dibbacakkhuvaseneva, idaṃ ñāṇaṃ panijjhati.
光明既已增盛,遂以天眼;
依止心脏,照见流转之血。
Ālokaṃ pana vaḍḍhetvā, tasmā dibbena cakkhunā; Hadayaṃ pana nissāya, vattamānaṃ tu lohitaṃ.
见他人所知境,
比丘之心生起。
当心与欢喜相应时,
血应是红色的。
Disvā parassa viññeyyaṃ, Hoti cittaṃ tu bhikkhunā; Somanassayute citte, Lohitaṃ lohitaṃ siyā.
当忧伴随心时,它呈现为黑色;
当心与舍俱时,就像胡麻油一样。
Domanassayute citte, vattamāne tu kāḷakaṃ; Upekkhāsahite citte, tilatelūpamaṃ siyā.
因此,看到其他有情的心脏血之后,
那个达到力量程度的心智透视智是应当修的。
Tasmā parassa sattassa, disvā hadayalohitaṃ; Cetopariyañāṇaṃ taṃ, kātabbaṃ thāmataṃ gataṃ.
当它这样达到力量时,接着就按顺序……
唯心了知,无见血。
Evaṃ thāmagate tasmiṃ, yathānukkamato pana; Cittameva vijānāti, vinā lohitadassanaṃ.
欲界心,以及色界与无色界的心;
他能了知一切,包括有贪等种种差别。
Kāmāvacaracittañca, rūpārūpesu mānasaṃ; Sabbameva vijānāti, sarāgādippabhedakaṃ.
应以宿命智随念之,
欲成就彼宿命随念的初学比丘。
禅那则有四种,要依照次第依次进入。
Pubbenivāsañāṇena, kattabbā tadanussati; Taṃ sampādetukāmena, ādikammikabhikkhunā; Jhānāni pana cattāri, samāpajjānupubbato.
从神通基础禅那出定之后,确实又再从那时起
比丘应当避免的,正是最后一种坐姿。
Abhiññāpādakajjhānā, vuṭṭhāya hi tato puna; Bhikkhunā vajjitabbāva, nisajjā sabbapacchimā.
Tato pabhuti sabbampi, paṭilomakkamā pana; Sabbamāvajjitabbaṃ taṃ, divase rattiyaṃ kataṃ.
1079(此段原文仅为偈颂编号,无实际可译内容)
1079.
完全按照逆序,在第二遍和第三遍时也是如此。
每天、每半月和每月,在每年中也是如此。
Paṭilomakkameneva, dutiye tatiyepi ca; Divase pakkhamāsesu, tathā saṃvaccharesupi.
1080(此段原文缺失,无法翻译。)
1080.
只要此有中尚有结生,那位比丘即应如是;
何者应避,于前有中亦应避。
Yāva asmiṃ bhave sandhi, tāva tena ca bhikkhunā; Katamāvajjitabbaṃ taṃ, purimasmiṃ bhavepi ca.
纵于命终刹那已生起之名色,亦当善巧作意;
当如是于彼名色作意之时,
Cutikkhaṇepi nibbattaṃ, nāmarūpañca sādhukaṃ; Evamāvajjite tasmiṃ, nāmarūpe yadā pana.
命终刹那,取彼名色以为所缘;
尔时,意门作意亦生起。
Tadevārammaṇaṃ katvā, nāmarūpaṃ cutikkhaṇe; Manodvāre manakkāro, uppajjati tadā pana.
当转向心灭去时,仍然以同一个所缘为目标;
生起四个或五个速行心之后,
其余的内容,有智慧的人应当依照前面所说的方法去了解。
Āvajjane niruddhasmiṃ, tadevārammaṇaṃ pana; Katvā javanacittāni, honti cattāri pañca vā; Pubbe vuttanayeneva, sesaṃ ñeyyaṃ vibhāvinā.
而前面那些则名为遍作等。
最后那个安止心,属于色界存在。
Parikammādināmāni, purimāni bhavanti tu; Pacchimaṃ appanācittaṃ, rūpāvacarikaṃ bhave.
与彼心相应之智,及与彼相应之念;
此念即名宿住随念。
Tena cittena yaṃ ñāṇaṃ, saṃyuttaṃ tena yā pana; Saṃyuttā sati sā pubbe-nivāsānussatīritā.
想要用天眼看见色的比丘,
以遍相为所缘的禅那,则是神通的基础。
Rūpaṃ passitukāmena, bhikkhunā dibbacakkhunā; Kasiṇārammaṇaṃ jhānaṃ, abhiññāpādakaṃ pana.
令其堪能引发之后,或唯火遍,
或白遍,或光明遍。
Abhinīhārakkhamaṃ katvā, tejokasiṇameva vā; Odātakasiṇaṃ vāpi, ālokakasiṇampi vā.
在这些由已修福者所成的遍之中,以及在那三种遍之中;
在这里,光遍被说成是最殊胜的。
Imesu katapuññehi, kasiṇesu ca tīsupi; Ālokakasiṇaṃ ettha, seṭṭhanti paridīpitaṃ.
是故智者,次第生起彼或余已;
住立近行地中,智者乃成办彼。
Tasmā tamitaraṃ vāpi, uppādetvā yathākkamaṃ; Upacārabhūmiyaṃyeva, ṭhatvā taṃ pana paṇḍito.
应当先让它增长,再把它安立下来,而不应生起安止(定)。
如果生起,就是依止于基础禅那的。
Vaḍḍhetvāna ṭhapetabbaṃ, na uppādeyya appanaṃ; Uppādeti sace hoti, pādakajjhānanissitaṃ.
对于禅那已增长的瑜伽行者,应观禅那所摄之色;
于有中应观色,然而对于正在观者,那色是其所观。
Jhānassa vaḍḍhitassanto-gataṃ rūpaṃ tu yoginā; Passitabbaṃ bhave rūpaṃ, passato pana tassa taṃ.
Parikammassa vāro hi, atikkamati tāvade; Ālokopi tato tassa, khippamantaradhāyati.
那光消失时,色法亦不见;
他于是入基础禅那,其后再次(入)。
Tasmiṃ antarahite rūpa-gatampi ca na dissati; Tenātha pādakajjhānaṃ, pavisitvā tato puna.
从出定之后,比丘就应当把光明遍满。
就这样一步步来,光才会变得强而有力。
Vuṭṭhāya pana āloko, pharitabbova bhikkhunā; Evaṃ anukkameneva, āloko thāmavā siyā.
“愿此处有光明,”
其光唯随所量之处。
就在那里限定。
不过,光依然存在。
‘‘Āloko ettha hotū’’ti, Yattakaṃ ṭhānameva so; Paricchindati tattheva, Āloko pana tiṭṭhati.
就算坐了一整天,能看的还是照样看得见;
拿着草火炬走上道路,在此,人是一个比喻。
Divasampi nisīditvā, passato hoti dassanaṃ; Tiṇukkāya gato maggaṃ, purisettha nidassanaṃ.
天眼生起的次第,在这里就是:
把上面说的那种色法拿来当作所缘之后。
Uppādanakkamopissa, tatrāyaṃ dibbacakkhuno; Vuttappakārarūpaṃ taṃ, katvā ārammaṇaṃ pana.
意门作意生起时,凡彼同一者;
以色为所缘,速行心确实生起。
Manodvāre manakkāre, jāte yāni tadeva ca; Rūpaṃ ārammaṇaṃ katvā, jāyanti javanāni hi.
欲界心有四类或五类。
其余内容,应由明辨者按照前面所说的方式来了知。
Kāmāvacaracittāni , tāni cattāri pañca vā; Heṭṭhā vuttanayeneva, sesaṃ ñeyyaṃ vibhāvinā.
那能成办利益的心,被认为是属于第四禅的。
与那心相应的智,被称为天眼。
Atthasādhakacittaṃ taṃ, catutthajjhānikaṃ mataṃ; Taṃcittasaṃyutaṃ ñāṇaṃ, dibbacakkhunti vuccati.
未来分智与随业趣智,
遍作非各别存在,它们由天眼成就。
Anāgataṃsañāṇassa , yathākammupagassa ca; Parikammaṃ visuṃ natthi, ijjhanti dibbacakkhunā.
死生智,或者也叫天眼。
从含义上说,这只是同一回事;但在文辞表达上,则各有不同。
Cutūpapātañāṇampi, dibbacakkhunti vā pana; Atthato ekamevedaṃ, byañjane pana nānatā.
若有人于此听闻此无上论典,并于心中践行——
比丘啊,
他(到达)阿毗达摩大海洋的彼岸,
用它作为船渡越过去。
Yodha suṇāti karoti ca citte, Ganthamimaṃ paramaṃ pana bhikkhu; So abhidhammamahaṇṇavapāraṃ, Yāti anena tarena taritvā.
以上就是《阿毗达摩入门》里的“神通解说”这一部分。
Iti abhidhammāvatāre abhiññāniddeso nāma