4. 舍断论义注
6 段
4. 舍弃论
4. Jahatikathā
非因论的解释
1. Nasuttāharaṇakathāvaṇṇanā
279此处开始为「舍弃论」。其中,有人抱持这样的见解:“得禅那的凡夫,在现观真理的同时便成为不还者,他的欲贪和嗔恚在凡夫阶段即已断除。”例如现今的正量部。为了破除他们的这种见解,自宗论师问“是否舍弃凡夫”,他宗论师由于未见到那些虽被禅那镇伏却仍会现起的烦恼而承认。然而,那些烦恼纵使被禅那镇伏,也唯有通过不还道才能彻底断除,因此自宗论师再以“彻底”等词展开追问;他宗论师则因不存在那样的断除而否定。自宗论师就“镇伏”一词,意指彻底的镇伏而发问。此后,结合不还道行者,展开与凡夫的关联讨论。这部分意义清楚。
279. Idāni jahatikathā nāma hoti. Tattha yesaṃ ‘‘jhānalābhī puthujjano saha saccābhisamayā anāgāmī nāma hoti, tassa puthujjanakāleyeva kāmarāgabyāpādā pahīnā’’ti laddhi seyyathāpi etarahi sammitiyānaṃ, tesaṃ taṃ laddhiṃ bhindituṃ jahati puthujjanoti pucchā sakavādissa, jhānavikkhambhitānaṃ pana tesaṃ pariyuṭṭhānaṃ apassantassa paṭiññā paravādissa. Yasmā pana tesaṃ jhānavikkhambhitānampi anāgāmimaggeneva accantaṃ pahānaṃ hoti, tasmā puna accantantiādianuyogo sakavādissa, tathārūpassa pahānassa abhāvato paṭikkhepo itarassa. Vikkhambhetīti accantavikkhambhanameva sandhāya pucchā sakavādissa. Tato paraṃ anāgāmimaggaṭṭhena saddhiṃ puthujjanasaṃsandanaṃ hoti. Taṃ uttānatthameva.
280此后,被问及“是否住立于不还果”时,他依禅那的不还性而承认。被问及“是否住立于阿拉汉果”时,他予以否定,因为见道无法断除上分结。
280. Tato paraṃ anāgāmiphale saṇṭhātīti puṭṭho jhānānāgāmitaṃ sandhāya paṭijānāti. Arahatte saṇṭhātīti puṭṭho dassanamaggena uddhambhāgiyānaṃ pahānābhāvato paṭikkhipati.
被问及“是否无前无后地证得三道”时,他因并无那样的修习而否定。再次被问时,他针对三道各有其作用的实情而承认。在关于沙门果的提问中,也是同样的道理。被问及“由何道”时,他依于禅那的不还性而说“由不还道”。再次被问及结的断除时,他否定,因为那些烦恼并非由不还道所断除。第二次被问时,他基于初道即是以禅那而证的不还道而承认。此处其余内容明显。
Apubbaṃ acarimaṃ tayo maggeti puṭṭho tathārūpāya bhāvanāya abhāvā paṭikkhipati. Puna puṭṭho tiṇṇaṃ maggānaṃ kiccasabbhāvaṃ sandhāya paṭijānāti. Sāmaññaphalapucchāsupi eseva nayo. Katamena maggenāti puṭṭho anāgāmimaggenāti jhānānāgāmitaṃ sandhāya vadati. Puna saṃyojanappahānaṃ puṭṭho tiṇṇaṃ anāgāmimaggena tesaṃ kilesānaṃ appaheyyattā paṭikkhipati. Dutiyaṃ puṭṭho paṭhamamaggasseva jhānānāgāmimaggabhāvaṃ sandhāya paṭijānāti. Sesamettha uttānatthamevāti.
舍弃论。
