88如是我闻:一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。那时,木匠般遮康嘎来到优陀夷尊者处,向尊者礼敬后,退坐一面。退坐一面已,木匠般遮康嘎对优陀夷尊者说:“优陀夷尊者,世尊说过有几种受?” “木匠,世尊说过三种受:乐受、苦受、不苦不乐受。木匠,这便是世尊所说的三种受。” 听毕,木匠般遮康嘎对优陀夷尊者说:“优陀夷尊者,世尊并未说过三种受,世尊说过两种受:乐受与苦受。尊者,这不苦不乐受,是世尊在寂静胜妙之乐中所说的。” 第二次,优陀夷尊者对木匠般遮康嘎说:“居士,世尊并未说过两种受,世尊说过三种受:乐受、苦受、不苦不乐受。木匠,这便是世尊所说的三种受。” 第二次,木匠般遮康嘎对优陀夷尊者说:“优陀夷尊者,世尊并未说过三种受,世尊说过两种受:乐受与苦受。尊者,这不苦不乐受,是世尊在寂静胜妙之乐中所说的。” 第三次,优陀夷尊者对木匠般遮康嘎说:“木匠,世尊并未说过两种受,世尊说过三种受:乐受、苦受、不苦不乐受。木匠,这便是世尊所说的三种受。” 第三次,木匠般遮康嘎对优陀夷尊者说:“优陀夷尊者,世尊并未说过三种受,世尊说过两种受:乐受与苦受。尊者,这不苦不乐受,是世尊在寂静胜妙之乐中所说的。” 优陀夷尊者未能令木匠般遮康嘎纳受其说,木匠般遮康嘎亦未能令优陀夷尊者纳受其说。
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho pañcakaṅgo thapati yenāyasmā udāyī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ udāyiṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘kati nu kho, bhante udāyi, vedanā vuttā bhagavatā’’ti? ‘‘Tisso kho, thapati , vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Evaṃ vutte, pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā; dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Dutiyampi kho āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ etadavoca – ‘‘na kho, gahapati, dve vedanā vuttā bhagavatā; tisso vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Dutiyampi kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā; dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante , adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Tatiyampi kho āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ etadavoca – ‘‘na kho, thapati, dve vedanā vuttā bhagavatā; tisso vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Tatiyampi kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā, dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Neva kho sakkhi āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ saññāpetuṃ na panāsakkhi pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ saññāpetuṃ.
89阿难尊者听到了具寿优陀夷与木匠般遮康嘎之间的这番交谈。于是,阿难尊者前往世尊处,抵达后向世尊礼敬,坐于一旁。坐在一旁后,阿难尊者将具寿优陀夷与木匠般遮康嘎之间的全部交谈内容禀告了世尊。世尊听后,对阿难尊者说:“阿难,木匠般遮康嘎虽不认可优陀夷的某种解说,那解说却是正确的;同样,优陀夷虽不认可木匠般遮康嘎的某种解说,那解说也是正确的。阿难,我曾在一种解说中宣说二受,在另一种解说中宣说三受,也宣说过五受、六受、十八受、三十六受,乃至一百零八受。阿难,法正是我以如此种种方便所教导的。阿难,既然我以种种方便教导了法,若有人对彼此间的善说善语不认同、不认可、不随喜,那么可以预见:他们将会陷入争吵、争斗,耽于口角,彼此以口舌之箭相互刺伤而共住。阿难,法正是我以如此种种方便所教导的。阿难,既然我以种种方便教导了法,若有人对彼此间的善说善语认同、认可、随喜,那么可以预见:他们将和合无诤,融洽相处,如水乳交融,彼此以慈爱的目光相视而共住。”
Assosi kho āyasmā ānando āyasmato udāyissa pañcakaṅgena thapatinā saddhiṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando yāvatako ahosi āyasmato udāyissa pañcakaṅgena thapatinā saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi. Evaṃ vutte, bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘santaññeva kho, ānanda, pariyāyaṃ pañcakaṅgo thapati udāyissa nābbhanumodi, santaññeva ca pana pariyāyaṃ udāyī pañcakaṅgassa thapatissa nābbhanumodi. Dvepānanda, vedanā vuttā mayā pariyāyena , tissopi vedanā vuttā mayā pariyāyena, pañcapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, chapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, aṭṭhārasapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, chattiṃsapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, aṭṭhasatampi vedanā vuttā mayā pariyāyena. Evaṃ pariyāyadesito kho, ānanda, mayā dhammo. Evaṃ pariyāyadesite kho, ānanda, mayā dhamme ye aññamaññassa subhāsitaṃ sulapitaṃ na samanujānissanti na samanumaññissanti na samanumodissanti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ – bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharissanti. Evaṃ pariyāyadesito kho, ānanda, mayā dhammo. Evaṃ pariyāyadesite kho, ānanda, mayā dhamme ye aññamaññassa subhāsitaṃ sulapitaṃ samanujānissanti samanumaññissanti samanumodissanti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ – samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharissanti’’.
90“阿难,有这五种欲的功用。哪五种呢?眼所识知的色,悦意、可爱、可意、欢喜、与欲相连、能引生染着;耳所识知的声……鼻所识知的香……舌所识知的味……身所识知的触,也是悦意、可爱、可意、欢喜、与欲相连、能引生染着——阿难,这就是五种欲的功用。阿难,依这五种欲的功用而生起的喜与乐,便称为欲乐。”
‘‘Pañca kho ime, ānanda, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā…pe… jivhāviññeyyā rasā…pe… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā – ime kho, ānanda, pañca kāmaguṇā. Yaṃ kho, ānanda, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ idaṃ vuccati kāmasukhaṃ.
“阿难,若有人这样说:‘这便是众生所经验到的最高、最极的喜乐’,我并不认同。何以故?阿难,因为还有比此乐更殊胜、更微妙的另一种乐。阿难,什么是比此乐更殊胜、更微妙的乐呢?阿难,在此,一位比丘彻底远离感官欲乐、远离不善法,有寻有伺,由远离而生起的喜与乐,进入并安住于初禅。阿难,这便是比那种乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati . Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,若有人这样说:‘这便是众生所经验到的最高、最极的喜乐’,我并不认同。何以故?阿难,因为还有比此乐更殊胜、更微妙的另一种乐。阿难,什么是比此乐更殊胜、更微妙的乐呢?阿难,在此,一位比丘止息了寻与伺,……进入并安住于第二禅。阿难,这便是比那种乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,如果有人这样说……阿难,什么是比那种乐更殊胜、更微妙的另一种乐呢?阿难,此处,比丘以喜的远离……进入并安住于第三禅。阿难,这就是比那种乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,如果还有人这样说……阿难,比那种乐更殊胜、更微妙的另一种乐是什么呢?阿难,此处,比丘舍断乐与苦……进入并安住于第四禅那。阿难,这就是比那种乐更殊胜、更微妙的另一种乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,如果还有人这样说……阿难,比那种乐更殊胜、更微妙的另一种乐是什么呢?阿难,此处,比丘完全超越一切色想,有对想消失,不作意种种想,了知“虚空无边”,进入并安住于空无边处。阿难,这就是比那种乐更殊胜、更微妙的另一种乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca ? Idhānanda, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā, paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā, nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,若有人这么说……阿难,比此更殊胜、更微妙的乐是什么呢?阿难,于此,比丘完全超越空无边处,了知‘识是无边的’,进入并安住于识无边处。阿难,这就是比那乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,若有人这么说……阿难,比此更殊胜、更微妙的乐是什么呢?阿难,于此,比丘完全超越识无边处,了知‘无所有’,进入并安住于无所有处。阿难,这就是比那乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,若有人这样说……阿难,比此乐更殊胜、更微妙的乐是什么呢?阿难,在此,比丘完全超越了无所有处,进入并安住于非想非非想处。阿难,这便是比彼乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
“阿难,若有人这样说:‘众生所感受的乐与喜悦,以此为最上。’对此,我不赞同。为什么呢?阿难,因为还有比此乐更殊胜、更微妙的乐。阿难,比此乐更殊胜、更微妙的乐是什么呢?阿难,在此,比丘完全超越非想非非想处,入想受灭定而安住。阿难,这就是比那乐更殊胜、更微妙的乐。”
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
91阿难,有可能外道游方者会这样说:‘沙门乔达摩宣说了想受灭定,还把它安立为乐。这到底是什么?为何这样说呢?’阿难,对那些这样说的外道游方者,应这样回答:‘贤友,世尊并非只依乐受而安立乐;贤友,无论于何处、以何种方式获得乐,如来都如实将它安立为乐。’
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, ānanda, vijjati yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘saññāvedayitanirodhaṃ samaṇo gotamo āha; tañca sukhasmiṃ paññapeti. Tayidaṃ kiṃsu, tayidaṃ kathaṃsū’ti? Evaṃvādino, ānanda, aññatitthiyā paribbājakā evamassu vacanīyā – ‘na kho, āvuso, bhagavā sukhaṃyeva vedanaṃ sandhāya sukhasmiṃ paññapeti; api ca, āvuso, yattha yattha sukhaṃ upalabbhati yahiṃ yahiṃ taṃ taṃ tathāgato sukhasmiṃ paññapetī’’’ti.
这是世尊所说的。阿难尊者内心欢喜,对世尊的教导随喜赞叹。
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Pañcakaṅga thapati | 木匠般遮康嘎 | 在家居士,木匠,发起提问者 |
| Udāyī | 优陀夷 | 比丘,先与木匠般遮康嘎争论 |
| Ānanda | 阿难 | 比丘,世尊侍者,传递信息者 |
事件
木匠般遮康嘎问伍大夷,世尊说受有几种。伍大夷说三种(乐、苦、不苦不乐),而木匠坚持世尊只说两种(乐、苦),认为不苦不乐受就是寂静胜妙之乐。两人反复争论三轮都没能说服对方。阿难听闻后禀报世尊。世尊开示“受”可以依不同方式分成二、三、五、六、十八、三十六、一百零八种,并指出争论的过失:若彼此不认可,会像用言语的箭互相刺伤;若和合,则如水乳交融。然后世尊层层递进,从五欲之乐讲到初禅、二禅、三禅、四禅、四无色定,直到想受灭定,说明每一种都比前一种更殊胜、更微妙。最后指出:如来说某处有“乐”,不只是依据乐受本身,而是依据任何可获得乐之处而施设为乐。
经文摘要
争论受有二或三种→世尊开示受有多种分类方式→从欲乐到禅定之乐层层递进,直至想受灭→确立乐的定义:任何可获得乐之处,如来都施设为乐。
中心思想(白话 + 重点拆解)
第一层:争论源于固化框架
这部经一开始就是两个人的“杠精现场”。伍大夷说世尊讲受有三种,木匠般遮康嘎非说只有两种。两个人都没说错,但都认为“只有我说的对”。这件事的关键不是谁对谁错,而是一个心理模式:当人把自己所理解的“框架”当成唯一真理时,就会产生争论。世尊的反应很有意思——他先没评判谁对,而是直接说:受可以是二种、三种、五种、六种、十八种、三十六种、一百零八种,没有任何一种说法是错的。
→ 拆开看:世尊在这里说的核心不是“受到底分几种”,而是“别把分类当成实体”。分类只是方便说,是应机说,不是绝对真理。执着于“两种”或“三种”都是把手指当月亮的错误。真正要关注的是人听了法之后,是陷入争论还是和合。“以口舌之箭互相刺伤”这个比喻很残酷——语言本应是工具,一旦被“我是对的”这种执念驱动,就变成了武器。反过来,能互相认可的僧团“如水乳交融,以慈眼互相看待”——这是世尊对共修团体的标准画像。
第一层白话小结:世尊教法的核心不是死记硬背某个数字,而是看这教法让人走到一起还是互相撕扯。
第二层:逐层递进的乐——禅悦不是终点,是过程
世尊接着用了很大篇幅,给出一个从低到高的“乐”的阶梯。他先说欲界的五欲之乐——眼耳鼻舌身接触好看、好听、好闻、好吃、好触的东西生起的乐。但马上说:这不是最上的。初禅由远离五欲产生的喜乐比欲乐殊胜,二禅由定内心净产生的喜乐比初禅殊胜,三禅离喜而有乐比二禅殊胜,四禅是舍念清净的寂静比三禅殊胜。然后继续往上,四个无色界定一层比一层微细,直推到非想非非想处,最后是“想受灭”——一切感受和知觉都灭,却被称为“更殊胜的乐”。这里出现一个认知上的巨震:一个完全没有感受的状态,还能叫乐吗?
→ 拆开看:世尊借阿难的口给出一个爆炸性答案——外道可能会质问“想受灭啥都感觉不到,你凭什么说这是乐”。世尊的回应没有掉进“感觉好=乐”这个框架里。他直接重新定义了乐:“在任何地方获得乐,就在那里施设为乐”。“获得”这个动作是关键——不是被动感觉,而是主动达成。想受灭之所以是乐,不是因为里面有什么好感觉(里面什么都没有),而是因为从一切扰动中彻底解脱出来这件事本身,就是最大的安乐。这打破了“乐等于快感”的方程式。
第二层白话小结:从吃好吃的,到初禅喜乐,再到想受灭——世尊给出的是一个“苦的递减、安宁的递增”的路径。最后的乐不是爽,是安宁到极致。
→ 一句话要旨:别争“受有几种”,看清乐的阶梯——从欲乐到想受灭,层层趋近真正的安宁。如来在“有安宁可得”处就立为乐,不只在有快感处立乐。
关键术语锚
- vedanā→受(五蕴/心所):整个争论的起点。易错在把它当成一个固定的实数(二种或三种),实际上在教法中可以按不同维度开合——五蕴里的受只是心所维度;十二因缘里的受是缘起链一环;这里的多角度施设是防止把名相固化为实体。
- sukha→乐:本篇的核心词。易错在用欲界“舒服”的乐去套禅定和灭尽的乐。世尊在经尾明确说“不必根据乐受才施设乐”,说明 sukha 在这经的深层义是“无苦的安稳状态”,而非仅仅是愉悦的感受。
- vihāra→住/安住(心境):每个禅定和果位都用“具足住/成就住”来描述。易错在认为“住”只是物理待着,实际上 vihāra 指心的一种稳定停留状态,是“安住在那样的觉知品质中”,本身就是一个修行的落脚点。
- samādhi→定(三学之一):虽然经文没频繁出现这个词,但四禅的递进描述(寻、伺、喜、乐的一一舍离)是典型的定学次第。易错在当做一个固定的静止状态,实际上每个禅支的舍离本身就是定的深化,是个动态过程。
- āyatana→处:空无边处、识无边处、无所有处、非想非非想处中的“处”不是物理地点,而是心的所缘领域。易错在把“处”当成某个天界空间,而它真正的意思是“识在此处落脚安住的那个所缘本身”,是一个认知域。