398如是我闻:一时,世尊住在舍卫城的祇树给孤独园。那时,大爱道·乔达弥与大约五百位比丘尼一同来到世尊处,顶礼世尊后,立于一面。立于一面的大爱道·乔达弥对世尊这样说:“尊者,愿世尊教诫诸比丘尼;尊者,愿世尊指导诸比丘尼;尊者,愿世尊为诸比丘尼作法的开示。”
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho mahāpajāpatigotamī pañcamattehi bhikkhunisatehi saddhiṃ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho mahāpajāpatigotamī bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ovadatu, bhante, bhagavā bhikkhuniyo; anusāsatu, bhante, bhagavā bhikkhuniyo; karotu, bhante, bhagavā bhikkhunīnaṃ dhammiṃ katha’’nti .
而那时,长老比丘们正依次轮流教诫比丘尼。具寿难陀迦不愿依次轮值教诫比丘尼。于是,世尊问具寿阿难:“阿难,今日该轮到谁依次教诫比丘尼了?”“尊者,所有人都已依次轮过,轮到具寿难陀迦了。尊者,这位具寿难陀迦不愿依次教诫比丘尼。”
Tena kho pana samayena therā bhikkhū bhikkhuniyo ovadanti pariyāyena. Āyasmā nandako na icchati bhikkhuniyo ovadituṃ pariyāyena. Atha kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘kassa nu kho, ānanda, ajja pariyāyo bhikkhuniyo ovadituṃ pariyāyenā’’ti? ‘‘Sabbeheva, bhante, kato pariyāyo bhikkhuniyo ovadituṃ pariyāyena. Ayaṃ, bhante, āyasmā nandako na icchati bhikkhuniyo ovadituṃ pariyāyenā’’ti.
那时,世尊对具寿难陀迦说:“难陀迦,请你教诫比丘尼们;难陀迦,请你教导比丘尼们。婆罗门,请你为比丘尼们作法的开示。”“是的,尊者。”具寿难陀迦应诺世尊后,于午前时分着衣,持钵与衣,进入舍卫城乞食。他在舍卫城乞食后,食毕,从施食处返回,便与一位同伴前往王园。那些比丘尼们远远看见具寿难陀迦过来,便准备好座位,并备好洗足水。具寿难陀迦坐在备好的座位上,洗了脚。比丘尼们礼敬具寿难陀迦后,退坐一面。具寿难陀迦对坐在一旁的比丘尼们这样说:“姊妹们,这将是一场以问答谈法。若自知者,便说‘我们了知’;不知者,便说‘我们不了知’。若有疑惑或犹豫之处,也可向我发问:‘尊者,这是何义?此中含义为何?’”“尊者,仅因难陀迦尊者允许我们发问,我们就已对难陀迦尊者感到满意与欢喜了。”
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ nandakaṃ āmantesi – ‘‘ovada, nandaka, bhikkhuniyo; anusāsa, nandaka, bhikkhuniyo; karohi tvaṃ, brāhmaṇa, bhikkhunīnaṃ dhammiṃ katha’’nti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā nandako bhagavato paṭissutvā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto attadutiyo yena rājakārāmo tenupasaṅkami. Addasaṃsu kho tā bhikkhuniyo āyasmantaṃ nandakaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna āsanaṃ paññāpesuṃ, udakañca pādānaṃ upaṭṭhapesuṃ. Nisīdi kho āyasmā nandako paññatte āsane. Nisajja pāde pakkhālesi. Tāpi kho bhikkhuniyo āyasmantaṃ nandakaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho tā bhikkhuniyo āyasmā nandako etadavoca – ‘‘paṭipucchakathā kho, bhaginiyo, bhavissati. Tattha ājānantīhi – ‘ājānāmā’ tissa vacanīyaṃ, na ājānantīhi – ‘na ājānāmā’ tissa vacanīyaṃ. Yassā vā panassa kaṅkhā vā vimati vā ahameva tattha paṭipucchitabbo – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ; imassa kvattho’’’ti? ‘‘Ettakenapi mayaṃ, bhante, ayyassa nandakassa attamanā abhiraddhā yaṃ no ayyo nandako pavāretī’’ti.
399“姊妹们,你们意下如何?眼是常,还是无常?”“是无常的,尊者。”“那么,凡是无常的,是苦还是乐?”“是苦,尊者。”“那无常、苦、变易之法,可适合将它观作‘这是我的,这是我,这是我的真我’吗?”“不适合,尊者。”“姊妹们,你们意下如何?耳是常,还是无常?……鼻……舌……身……意是常,还是无常?”(一切皆答)“是无常的,尊者。”“那么,凡是无常的,是苦还是乐?”“是苦,尊者。”“那无常、苦、变易之法,可适合将它观作‘这是我的,这是我,这是我的真我’吗?”“不适合,尊者。”“这是什么原因呢?”“尊者,我们过去便已以正慧如实善巧地洞见:‘这六种内处,确实都是无常的。’”“善哉!善哉!姊妹们!以正慧如实观见的圣弟子,所见正是如此,姊妹们。”
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ , bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, sotaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante…pe… ghānaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’… ‘‘jivhā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’… ‘‘kāyo nicco vā anicco vā’’ti? ‘‘Anicco, bhante’’… ‘‘mano nicco vā anicco vā’’ti? ‘‘Anicco, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ , kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha ajjhattikā āyatanā aniccā’’’ti. ‘‘Sādhu, sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
400诸姐妹,你们如何思惟?色是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "诸姐妹,你们如何思惟?声是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "诸姐妹,你们如何思惟?香是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "诸姐妹,你们如何思惟?味是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "诸姐妹,你们如何思惟?触是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "诸姐妹,你们如何思惟?法是常,还是无常?" "无常,尊者。" "那么,凡是无常的,是苦还是乐?" "是苦,尊者。" "那么,凡是无常、苦、变易之法,合宜作这样的观察吗:'此是我所拥有的,此是我,此是我的我'?" "不合宜,尊者。" "这是什么原因呢?" "尊者,我们先前对这六外处,已离欲、极善离欲,并以智慧如实善加洞察。" "善哉!善哉!诸姐妹!圣弟子以正慧如实观见,正是如此,诸姐妹。
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, rūpā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, saddā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante…pe… gandhā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’… ‘‘rasā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’… ‘‘phoṭṭhabbā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā , bhante’’… ‘‘dhammā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha bāhirā āyatanā aniccā’’’ti . ‘‘Sādhu, sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
401姐妹们,你们认为如何?眼识是常的还是无常的?
“是无常的,尊者。……(中略)……耳识是常的还是无常的?”
“是无常的,尊者。……鼻识是常的还是无常的?”
“是无常的,尊者。……舌识是常的还是无常的?”
“是无常的,尊者。……身识是常的还是无常的?”
“是无常的,尊者。……意识是常的还是无常的?”
“是无常的,尊者。”
“而凡是无常的,是苦还是乐呢?”
“是苦的,尊者。”
“那么,这无常、苦、变易的法,适合被这样看待吗:‘这是我的,这是我,这是我的我’?”
“不适合,尊者。”
“是什么原因呢?”
“尊者,我们先前便以正慧如实善巧洞见了:‘正是如此,这六种识身都是无常的。’”
“很好!很好!姐妹们!对以正慧如实观见的圣弟子来说,正是如此,姐妹们。”
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, cakkhuviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, sotaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante…pe… ghānaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’… ‘‘jivhāviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’… ‘‘kāyaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’… ‘‘manoviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vāti’’? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha viññāṇakāyā aniccā’’’ti. ‘‘Sādhu, sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
402“姐妹们,犹如一盏油灯在燃烧,油是无常、变易之法,灯芯是无常、变易之法,火焰是无常、变易之法,光也是无常、变易之法。姐妹们,若有人这样说:‘那盏燃烧的油灯,油是无常、变易之法,灯芯是无常、变易之法,火焰是无常、变易之法,然而那光却是常、稳固、永恒、不变易之法。’姐妹们,他这样说,说得正确吗?”“尊者,不正确。”“为何呢?”“尊者,那盏燃烧的油灯,油确实是无常、变易之法,灯芯亦是无常、变易之法,火焰也是无常、变易之法,那光便更不待言,是无常、变易之法。”“正是如此,姐妹们。若有人这样说:‘我的这六个内处是无常,但依这六个内处为缘所生的乐受、苦受或不苦不乐受,则是常、稳固、永恒、不变易之法。’姐妹们,他这样说,说得正确吗?”“尊者,不正确。”“为何呢?”“尊者,依于各自的缘,便有各自的受生起;各自的缘息灭,各自的受便随之息灭。”“善哉!善哉!姐妹们!一位圣弟子以正慧如实观察时,事情正是如此。”
‘‘Seyyathāpi , bhaginiyo, telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā, ābhāpi aniccā vipariṇāmadhammā. Yo nu kho, bhaginiyo, evaṃ vadeyya – ‘amussa telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā; yā ca khvāssa ābhā sā niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā’ti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amussa hi, bhante, telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā; pagevassa ābhā aniccā vipariṇāmadhammā’’ti. ‘‘Evameva kho, bhaginiyo, yo nu kho evaṃ vadeyya – ‘cha khome ajjhattikā āyatanā aniccā ; yañca kho cha ajjhattike āyatane paṭicca paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā taṃ niccaṃ dhuvaṃ sassataṃ avipariṇāmadhamma’nti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Tajjaṃ tajjaṃ, bhante, paccayaṃ paṭicca tajjā tajjā vedanā uppajjanti. Tajjassa tajjassa paccayassa nirodhā tajjā tajjā vedanā nirujjhantī’’ti. ‘‘Sādhu, sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
403“姐妹们,譬如一棵大树,屹立而有坚实的树心:树根是无常的、变易之法;树干是无常的、变易之法;枝叶也是无常的、变易之法;树荫同样是无常的、变易之法。姐妹们,假若有人这样说:‘那棵屹立而有坚实树心的大树,树根是无常的、变易之法,树干是无常的、变易之法,枝叶也是无常的、变易之法;然而这棵树的树荫却是常恒的、坚固的、永恒的、不变易之法。’姐妹们,他这样说,说得正确吗?”“尊者,不正确。”“何以故?”“尊者,因为那棵屹立而有坚实树心的大树,树根确是无常的、变易之法,树干也是无常的、变易之法,枝叶也是无常的、变易之法,那树荫就更不必说了,也是无常的、变易之法。”“正是如此,姐妹们。假若有人这样说:‘我的这六个外处是无常的;然而,依这六个外处为缘所感受的乐受、苦受或不苦不乐受,则是常恒的、坚固的、永恒的、不变易之法。’姐妹们,他这样说,说得正确吗?”“尊者,不正确。”“何以故?”“尊者,因为依于各个不同的缘,便有各个不同的受生起;随着各个不同缘的息灭,便有各个不同的受息灭。”“很好,很好,姐妹们!一位圣弟子以正慧如实观察时,道理正是如此。”
‘‘Seyyathāpi, bhaginiyo, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, chāyāpi aniccā vipariṇāmadhammā. Yo nu kho, bhaginiyo, evaṃ vadeyya – ‘amussa mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, yā ca khvāssa chāyā sā niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā’ti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amussa hi, bhante, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ; pagevassa chāyā aniccā vipariṇāmadhammā’’ti. ‘‘Evameva kho, bhaginiyo, yo nu kho evaṃ vadeyya – ‘cha khome bāhirā āyatanā aniccā . Yañca kho cha bāhire āyatane paṭicca paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā taṃ niccaṃ dhuvaṃ sassataṃ avipariṇāmadhamma’nti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Tajjaṃ tajjaṃ, bhante, paccayaṃ paṭicca tajjā tajjā vedanā uppajjanti. Tajjassa tajjassa paccayassa nirodhā tajjā tajjā vedanā nirujjhantī’’ti. ‘‘Sādhu, sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
404“姐妹们,譬如一位熟练的屠牛者或屠牛的学徒,宰杀了一头牛后,用锋利的屠牛刀切割它,既不伤及内部的肉,也不伤及外部的皮。那里所有内在的嫩肉、筋腱、结缔,他全用那把锋利的屠牛刀切断、割裂、剖开、彻底割断。这样切断、割裂、剖开、彻底割断之后,他剥下外部的皮,又用那张皮把牛覆盖起来,然后说:‘这头牛还是和原来一样,与这张皮长在一起。’姐妹们,他这样说,说得正确吗?”“尊者,不正确。”“为什么呢?”“尊者,那位熟练的屠牛者或屠牛的学徒,宰牛后用锋利的屠牛刀切割,既不伤及内部的肉,也不伤及外部的皮。里面所有的嫩肉、筋腱、结缔,他全用那把锋利的屠牛刀切断、割裂、剖开、彻底割断;如此切断、割裂、剖开、彻底割断后,他剥下外部的皮,又用那张皮把牛覆盖起来。虽然他这样说:‘这头牛还是和原来一样,与这张皮长在一起。’但实际上,那头牛已经与那张皮分离了。”
‘‘Seyyathāpi, bhaginiyo, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā tiṇhena govikantanena gāviṃ saṅkanteyya anupahacca antaraṃ maṃsakāyaṃ anupahacca bāhiraṃ cammakāyaṃ. Yaṃ yadeva tattha antarā vilimaṃsaṃ antarā nhāru antarā bandhanaṃ taṃ tadeva tiṇhena govikantanena sañchindeyya saṅkanteyya sampakanteyya samparikanteyya. Sañchinditvā saṅkantitvā sampakantitvā samparikantitvā vidhunitvā bāhiraṃ cammakāyaṃ teneva cammena taṃ gāviṃ paṭicchādetvā evaṃ vadeyya – ‘tathevāyaṃ gāvī saṃyuttā imināva cammenā’ti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amu hi, bhante, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā tiṇhena govikantanena gāviṃ saṅkanteyya anupahacca antaraṃ maṃsakāyaṃ anupahacca bāhiraṃ cammakāyaṃ. Yaṃ yadeva tattha antarā vilimaṃsaṃ antarā nhāru antarā bandhanaṃ taṃ tadeva tiṇhena govikantanena sañchindeyya saṅkanteyya sampakanteyya samparikanteyya. Sañchinditvā saṅkantitvā sampakantitvā samparikantitvā vidhunitvā bāhiraṃ cammakāyaṃ teneva cammena taṃ gāviṃ paṭicchādetvā kiñcāpi so evaṃ vadeyya – ‘tathevāyaṃ gāvī saṃyuttā imināva cammenā’ti; atha kho sā gāvī visaṃyuttā teneva cammenā’’ti.
姐妹们,我设此譬喻,是为了阐明义理。此中义理即是:姐妹们,‘内里的肉身’者,这是六内处的称谓;姐妹们,‘外部的皮体’者,这是六外处的称谓;姐妹们,‘内里的嫩肉、筋腱与结缚’者,这是喜贪的称谓;姐妹们,‘锋利的屠牛刀’者,这是圣慧的称谓;而这圣慧能切断、割裂、剖开、彻底割断内里的烦恼、结使与结缚。
‘‘Upamā kho me ayaṃ, bhaginiyo, katā atthassa viññāpanāya. Ayamevettha attho; ‘antarā maṃsakāyo’ti kho, bhaginiyo, channetaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ; ‘bāhiro cammakāyo’ti kho bhaginiyo, channetaṃ bāhirānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ; ‘antarā vilimaṃsaṃ, antarā nhāru, antarā bandhana’nti kho, bhaginiyo, nandīrāgassetaṃ adhivacanaṃ; ‘tiṇhaṃ govikantana’nti kho, bhaginiyo, ariyāyetaṃ paññāya adhivacanaṃ; yāyaṃ ariyā paññā antarā kilesaṃ antarā saṃyojanaṃ antarā bandhanaṃ sañchindati saṅkantati sampakantati samparikantati.
405“姐妹们,有这七觉支,由修习、多修习这七觉支,比丘便能灭尽诸漏,就在现法中,以证智自作证,具足而住于无漏的心解脱、慧解脱。哪七个呢?姐妹们,在此,一位比丘修习念觉支,依止远离、依止离贪、依止灭,转向于舍离;修习择法觉支,修习精进觉支,修习喜觉支,修习轻安觉支,修习定觉支,修习舍觉支,一一依止远离、依止离贪、依止灭,转向于舍离。姐妹们,正是这七觉支,由修习、多修习,比丘便能灭尽诸漏,就在现法中,以证智自作证,具足而住于无漏的心解脱、慧解脱。”
‘‘Satta kho panime, bhaginiyo, bojjhaṅgā, yesaṃ bhāvitattā bahulīkatattā bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Katame satta? Idha, bhaginiyo, bhikkhu satisambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāveti…pe… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāveti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāveti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Ime kho, bhaginiyo, satta bojjhaṅgā, yesaṃ bhāvitattā bahulīkatattā bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’’ti.
406接着,具寿难陀迦以这番教诫教导了那些比丘尼后,便让她们离开,说道:“姐妹们,去吧,时候到了。”于是,那些比丘尼对具寿难陀迦的言说随喜、称许后,从座起身,向具寿难陀迦顶礼,右绕,朝世尊所在处走去。到了之后,向世尊顶礼,站在一旁。世尊对站在一旁的比丘尼们说道:“比丘尼们,去吧,时候到了。”于是,那些比丘尼向世尊顶礼,右绕后便离去了。接着,在那群比丘尼离去后不久,世尊告诉比丘们:“比丘们,就像在十四日布萨那天,人们不会多有疑虑:‘月亮是缺呢,还是圆呢?’因为那时月亮无疑是缺的。同样地,比丘们,那些比丘尼对难陀迦的说法虽然心生欢喜,但她们的心志尚未圆满。”
Atha kho āyasmā nandako tā bhikkhuniyo iminā ovādena ovaditvā uyyojesi – ‘‘gacchatha, bhaginiyo; kālo’’ti. Atha kho tā bhikkhuniyo āyasmato nandakassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā āyasmantaṃ nandakaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho tā bhikkhuniyo bhagavā etadavoca – ‘‘gacchatha, bhikkhuniyo; kālo’’ti. Atha kho tā bhikkhuniyo bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkamiṃsu. Atha kho bhagavā acirapakkantīsu tāsu bhikkhunīsu bhikkhū āmantesi – ‘‘seyyathāpi, bhikkhave, tadahuposathe cātuddase na hoti bahunojanassa kaṅkhā vā vimati vā – ‘ūno nu kho cando, puṇṇo nu kho cando’ti, atha kho ūno candotveva hoti. Evameva kho, bhikkhave, tā bhikkhuniyo nandakassa dhammadesanāya attamanā honti no ca kho paripuṇṇasaṅkappā’’ti.
407于是,世尊对具寿难陀迦说:“那么,难陀迦,你明日也应以同样的教诫去教导那些比丘尼。”“是的,尊者。”具寿难陀迦回答世尊。于是,具寿难陀迦在夜间过后,于午前时分着衣持钵,进入舍卫城托钵。在舍卫城托钵后,用食已,从施食处返回,与一位比丘同伴前往王园。那些比丘尼远远望见具寿难陀迦正朝这边走来,便铺设好座位,并准备了洗足水。具寿难陀迦在铺设的座位上坐下,坐下后洗足。那些比丘尼也向具寿难陀迦顶礼,然后坐在一旁。对坐在一旁的比丘尼们,具寿难陀迦说道:“姐妹们,接下来将会有问答的谈论。对此,了知的人应说‘我们了知’,不了知的人应说‘我们不了知’。若你们有任何疑惑或犹疑,就可以就此来问我:‘尊者,这是怎样一回事?这有何义理?’”“尊者,仅凭这点,我们对尊者难陀迦已深感满意、欢喜,因为尊者难陀迦允许我们发问。”
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ nandakaṃ āmantesi – ‘‘tena hi tvaṃ, nandaka, svepi tā bhikkhuniyo tenevovādena ovadeyyāsī’’ti. ‘‘Evaṃ , bhante’’ti kho āyasmā nandako bhagavato paccassosi. Atha kho āyasmā nandako tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto attadutiyo yena rājakārāmo tenupasaṅkami. Addasaṃsu kho tā bhikkhuniyo āyasmantaṃ nandakaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna āsanaṃ paññāpesuṃ, udakañca pādānaṃ upaṭṭhapesuṃ. Nisīdi kho āyasmā nandako paññatte āsane. Nisajja pāde pakkhālesi. Tāpi kho bhikkhuniyo āyasmantaṃ nandakaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho tā bhikkhuniyo āyasmā nandako etadavoca – ‘‘paṭipucchakathā kho, bhaginiyo, bhavissati. Tattha ājānantīhi ‘ājānāmā’ tissa vacanīyaṃ, na ājānantīhi ‘na ājānāmā’ tissa vacanīyaṃ. Yassā vā panassa kaṅkhā vā vimati vā, ahameva tattha paṭipucchitabbo – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ; imassa kvattho’’’ti. ‘‘Ettakenapi mayaṃ, bhante, ayyassa nandakassa attamanā abhiraddhā yaṃ no ayyo nandako pavāretī’’ti.
408「“姐妹们,你们怎么看?眼是常的,还是无常的?”“无常的,尊者。”“凡是无常的,是苦还是乐?”“是苦,尊者。”“凡是无常、苦、变易之法,适合视之为‘这是我的,我是这个,这是我的我’吗?”“不,尊者。”“姐妹们,你们怎么看?耳是常的,还是无常的?”“无常的,尊者。”“鼻……舌……身……意是常的,还是无常的?”“无常的,尊者。”“凡是无常的,是苦还是乐?”“是苦,尊者。”“凡是无常、苦、变易之法,适合视之为‘这是我的,我是这个,这是我的我’吗?”“不,尊者。”“是何因故?”“尊者,我等先前已以正慧如实善见:‘这六内处确是无常的。’”“善哉!善哉!姐妹们!以正慧如实见的圣弟子,确实应当如此。”」
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ , bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, sotaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante…pe… ghānaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante… jivhā… kāyo… mano nicco vā anicco vā’’ti? ‘‘Anicco, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha ajjhattikā āyatanā aniccā’’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
409「“诸姊妹,你们怎么看?色是常还是无常?”“尊者,无常。”“那么,凡无常者是苦还是乐?”“尊者,是苦。”“凡无常、苦、变易者,适合把它视为‘这是我的,我是这个,这是我的我’吗?”“尊者,不适合。”“诸姊妹,你们怎么看?声是常还是无常?”“尊者,无常……香是常还是无常?”“尊者,无常……味是常还是无常?”“尊者,无常……触是常还是无常?”“尊者,无常……法是常还是无常?”“尊者,无常。”“凡无常者是苦还是乐?”“尊者,是苦。”“凡无常、苦、变易者,适合把它视为‘这是我的,我是这个,这是我的我’吗?”“尊者,不适合。”“这是什么原因呢?”“尊者,我们先前已以正慧如实善见:‘如此这六外处是无常的。’”“善哉!善哉!诸姊妹,对于以正慧如实见的圣弟子,情形正是如此。”」
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, rūpā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, saddā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante…pe… gandhā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante… rasā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante… phoṭṭhabbā niccā vā aniccā vā’’ti ? ‘‘Aniccā, bhante… dhammā niccā vā aniccā vā’’ti? ‘‘Aniccā, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha bāhirā āyatanā aniccā’’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
410「“诸姊妹,你们怎么看?眼识是常还是无常?”“尊者,无常……耳识是常还是无常?”“尊者,无常……鼻识是常还是无常?”“尊者,无常……舌识是常还是无常?”“尊者,无常……身识是常还是无常?”“尊者,无常……意识是常还是无常?”“尊者,无常。”“凡无常者是苦还是乐?”“尊者,是苦。”“凡无常、苦、变易者,适合把它视为‘这是我的,我是这个,这是我的我’吗?”“尊者,不适合。”“这是什么原因呢?”“尊者,我们先前已以正慧如实善见:‘如此这六识身是无常的。’”“善哉!善哉!诸姊妹,对于以正慧如实见的圣弟子,情形正是如此。”」
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhaginiyo, cakkhuviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante…pe… sotaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante… ghānaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante… jivhāviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante… kāyaviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante… manoviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pubbeva no etaṃ, bhante, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ – ‘itipime cha viññāṇakāyā aniccā’’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
411“诸姊妹,譬如一盏正在燃烧的油灯:油无常、变易,灯芯无常、变易,火焰无常、变易,光亮也无常、变易。诸姊妹,若有人这样说:‘这盏燃烧的油灯,油无常、变易,灯芯无常、变易,火焰无常、变易;然而它的光亮则是常、恒、永恒、不变易的。’诸姊妹,他这样说,说得对吗?”“尊者,不对。”“这是什么原因呢?”“尊者,因为那盏燃烧的油灯,它的油确实无常、变易,灯芯无常、变易,火焰无常、变易,光亮自然更是无常、变易。”“同样地,诸姊妹,若有人这样说:‘我的这六种内处是无常的,但我依于这六种内处所感受的乐受、苦受或不苦不乐受,则是常、恒、永恒、不变易的。’诸姊妹,他这样说,说得对吗?”“尊者,不对。”“这是什么原因呢?”“尊者,依于各各的缘,各各的受便生起。随着各各的缘灭去,各各的受也就灭去。”“善哉!善哉!诸姊妹,对于以正慧如实见的圣弟子,情形正是如此。”
‘‘Seyyathāpi, bhaginiyo, telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā, ābhāpi aniccā vipariṇāmadhammā. Yo nu kho, bhaginiyo, evaṃ vadeyya – ‘amussa telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā; yā ca khvāssa ābhā sā niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā’ti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amussa hi, bhante, telappadīpassa jhāyato telampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, vaṭṭipi aniccā vipariṇāmadhammā, accipi aniccā vipariṇāmadhammā ; pagevassa ābhā aniccā vipariṇāmadhammā’’ti. ‘‘Evameva kho, bhaginiyo, yo nu kho evaṃ vadeyya – ‘cha khome ajjhattikā āyatanā aniccā. Yañca kho cha ajjhattike āyatane paṭicca paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā taṃ niccaṃ dhuvaṃ sassataṃ avipariṇāmadhamma’nti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Tajjaṃ tajjaṃ, bhante, paccayaṃ paṭicca tajjā tajjā vedanā uppajjanti. Tajjassa tajjassa paccayassa nirodhā tajjā tajjā vedanā nirujjhantī’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
412「诸姊妹,譬如有棵坚实的大树,安立不动,其根无常、是变易法,其干无常、是变易法,其枝叶无常、是变易法,其树荫亦无常、是变易法。若有这样说:‘那棵坚实安立的大树,其根无常、是变易法,其干无常、是变易法,其枝叶无常、是变易法,而其树荫则是常、恒、永恒、不变易法。’诸姊妹,这样说的人,说得正确吗?”
“不,尊者。”
“是什么原因呢?”
“尊者,因为那棵坚实安立的大树,根尚且无常、是变易法,干尚且无常、是变易法,枝叶尚且无常、是变易法,更不必说其树荫是无常、是变易法了。”
“同样的,诸姊妹,若有人这样说:‘这六外处是无常的,然而依于外处所感受的乐,或苦,或不苦不乐,是常、恒、永恒、不变易法。’诸姊妹,这样说的人,说得正确吗?”
“不,尊者。”
“是什么原因呢?”
“尊者,依于种种缘,种种受而生起;种种缘息灭,种种受便息灭。”
“善哉!善哉!诸姊妹。对于以正慧如实而见的圣弟子,确实是这样的。」
‘‘Seyyathāpi, bhaginiyo, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, chāyāpi aniccā vipariṇāmadhammā. Yo nu kho, bhaginiyo, evaṃ vadeyya – ‘amussa mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ; yā ca khvāssa chāyā sā niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā’ti; sammā nu kho so bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amussa hi, bhante, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato mūlampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ, khandhopi anicco vipariṇāmadhammo, sākhāpalāsampi aniccaṃ vipariṇāmadhammaṃ; pagevassa chāyā aniccā vipariṇāmadhammā’’ti. ‘‘Evameva kho, bhaginiyo, yo nu kho evaṃ vadeyya – ‘cha khome bāhirā āyatanā aniccā. Yañca kho bāhire āyatane paṭicca paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā taṃ niccaṃ dhuvaṃ sassataṃ avipariṇāmadhamma’nti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Tajjaṃ tajjaṃ, bhante, paccayaṃ paṭicca tajjā tajjā vedanā uppajjanti. Tajjassa tajjassa paccayassa nirodhā tajjā tajjā vedanā nirujjhantī’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, bhaginiyo! Evañhetaṃ, bhaginiyo, hoti ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya passato’’.
413「诸姊妹,譬如熟练的屠牛人或其弟子,杀死牛后,以锋利的屠牛刀剖开牛身,不伤内部肉身,也不伤外表皮身。牛身内那些筋膜、筋腱、结缚,他都以锋利的屠牛刀切断、剖开、完全剖开、彻底剖开。如此切断、剖开、完全剖开、彻底剖开之后,他剥下外皮,再用那张皮将牛覆盖起来,并说:‘这牛还和这张皮连在一起。’诸姊妹,这样说的人,说得正确吗?”
“不,尊者。”
“是什么原因呢?”
“尊者,因为那位熟练的屠牛人或其弟子,杀死牛后,以锋利的屠牛刀剖开牛身,不伤内部肉身,也不伤外表皮身。里面那些筋膜、筋腱、结缚,他都以锋利的屠牛刀切断、剖开、完全剖开、彻底剖开。切断、剖开、完全剖开、彻底剖开后,剥下外皮,再用那张皮将牛覆盖起来。即使他说‘这牛还和这张皮连在一起’,那牛实际已与此皮分离了。」
‘‘Seyyathāpi, bhaginiyo, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā tiṇhena govikantanena gāviṃ saṅkanteyya anupahacca antaraṃ maṃsakāyaṃ anupahacca bāhiraṃ cammakāyaṃ. Yaṃ yadeva tattha antarā vilimaṃsaṃ antarā nhāru antarā bandhanaṃ taṃ tadeva tiṇhena govikantanena sañchindeyya saṅkanteyya sampakanteyya samparikanteyya. Sañchinditvā saṅkantitvā sampakantitvā samparikantitvā vidhunitvā bāhiraṃ cammakāyaṃ teneva cammena taṃ gāviṃ paṭicchādetvā evaṃ vadeyya – ‘tathevāyaṃ gāvī saṃyuttā imināva cammenā’ti; sammā nu kho so, bhaginiyo, vadamāno vadeyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amu hi, bhante, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā tiṇhena govikantanena gāviṃ saṅkanteyya anupahacca antaraṃ maṃsakāyaṃ anupahacca bāhiraṃ cammakāyaṃ. Yaṃ yadeva tattha antarā vilimaṃsaṃ antarā nhāru antarā bandhanaṃ taṃ tadeva tiṇhena govikantanena sañchindeyya saṅkanteyya sampakanteyya samparikanteyya. Sañchinditvā saṅkantitvā sampakantitvā samparikantitvā vidhunitvā bāhiraṃ cammakāyaṃ teneva cammena taṃ gāviṃ paṭicchādetvā kiñcāpi so evaṃ vadeyya – ‘tathevāyaṃ gāvī saṃyuttā imināva cammenā’ti; atha kho sā gāvī visaṃyuttā teneva cammenā’’ti.
「诸姊妹,我为令义理明了而作此譬喻,其义如此:‘内部肉身’,这是六内处的同义语;‘外表皮身’,这是六外处的同义语;‘里面的筋膜、筋腱、结缚’,这是喜贪的同义语;‘锋利的屠牛刀’,这是圣慧的同义语——那圣慧能切断、剖开、完全剖开、彻底剖开内在的烦恼、结与缚。」
‘‘Upamā kho me ayaṃ, bhaginiyo, katā atthassa viññāpanāya ayamevettha attho. ‘Antarā maṃsakāyo’ti kho, bhaginiyo, channetaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ; ‘bāhiro cammakāyo’ti kho, bhaginiyo, channetaṃ bāhirānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ; ‘antarā vilimaṃsaṃ antarā nhāru antarā bandhana’nti kho, bhaginiyo, nandīrāgassetaṃ adhivacanaṃ; ‘tiṇhaṃ govikantana’nti kho, bhaginiyo, ariyāyetaṃ paññāya adhivacanaṃ; yāyaṃ ariyā paññā antarā kilesaṃ antarā saṃyojanaṃ antarā bandhanaṃ sañchindati saṅkantati sampakantati samparikantati.
414「姊妹们,有此七觉支,由修习、多修习故,比丘诸漏已尽,于现法中,以证智自作证,具足安住于无漏的心解脱与慧解脱。哪七种?于此,姊妹们,比丘修习依于远离、依于离贪、依于灭、导向舍遣的念觉支。他修习择法觉支……他修习精进觉支……他修习喜觉支……他修习轻安觉支……他修习定觉支……他修习依于远离、依于离贪、依于灭、导向舍遣的舍觉支。姊妹们,便是这七觉支,由修习、多修习故,比丘诸漏已尽,于现法中,以证智自作证,具足安住于无漏的心解脱与慧解脱。」
‘‘Satta kho panime, bhaginiyo, bojjhaṅgā, yesaṃ bhāvitattā bahulīkatattā bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Katame satta? Idha, bhaginiyo, bhikkhu satisambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāveti…pe… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāveti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāveti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Ime kho, bhaginiyo, satta bojjhaṅgā yesaṃ bhāvitattā bahulīkatattā bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’’ti.
415那时,尊者难陀迦以此教诫教导了那些比丘尼后,便遣她们离开,说:“姊妹们,去吧,时候到了。”那些比丘尼对尊者难陀迦的开示欢喜、随喜,从座而起,礼敬尊者难陀迦,右绕之后,便去世尊那里。到了之后,礼敬世尊,立于一旁。世尊对站在一旁的比丘尼们说:“比丘尼们,去吧,时候到了。”那些比丘尼便礼敬世尊,右绕后离去。那时,世尊在那些比丘尼离去不久,对比丘们说:“比丘们,譬如在十五布萨日,众人不会疑惑或犹豫:‘月亏还是月圆?’而确定是‘月圆’。同样的,比丘们,那些比丘尼对难陀迦的说法满意,所愿圆满。比丘们,那五百比丘尼中,最末的比丘尼也是入流者,不堕恶趣,决定,以正觉为彼岸。”
Atha kho āyasmā nandako tā bhikkhuniyo iminā ovādena ovaditvā uyyojesi – ‘‘gacchatha, bhaginiyo; kālo’’ti. Atha kho tā bhikkhuniyo āyasmato nandakassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā āyasmantaṃ nandakaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho tā bhikkhuniyo bhagavā etadavoca –‘‘gacchatha, bhikkhuniyo; kālo’’ti. Atha kho tā bhikkhuniyo bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkamiṃsu. Atha kho bhagavā acirapakkantīsu tāsu bhikkhunīsu bhikkhū āmantesi – ‘‘seyyathāpi, bhikkhave, tadahuposathe pannarase na hoti bahuno janassa kaṅkhā vā vimati vā – ‘ūno nu kho cando, puṇṇo nu kho cando’ti, atha kho puṇṇo candotveva hoti; evameva kho, bhikkhave, tā bhikkhuniyo nandakassa dhammadesanāya attamanā ceva paripuṇṇasaṅkappā ca. Tāsaṃ, bhikkhave, pañcannaṃ bhikkhunisatānaṃ yā pacchimitā bhikkhunī sā sotāpannā avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyanā’’ti.
世尊如是说。诸比丘对世尊所说欢喜赞叹。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
教诫难陀迦经终。第四。
Nandakovādasuttaṃ niṭṭhitaṃ catutthaṃ.
━━ 归纳讲解,仅供参考 ━━
人物名册
| Pali | 中文(经文用名) | 角色 |
|---|
| Bhagavā | 世尊 | 佛陀,说法者 |
| Nandaka | 难陀迦 | 具寿,受世尊之命教诫比丘尼者 |
| Ānanda | 阿难 | 具寿,佛陀侍者 |
| Mahāpajāpatī Gotamī | 大爱道·乔达弥(汉传:摩诃波阇波提) | 请求世尊教诫比丘尼 |
| Pañcamattāni bhikkhunisatāni | 五百比丘尼 | 受教诫对象,最后证得入流果 |
| Therā bhikkhū | 诸长老比丘 | 背景角色,轮流教诫者 |
| Bhikkhū | 诸比丘 | 听闻世尊印证教诫成果的僧团 |
事件
摩诃波阇波提·乔达弥率五百比丘尼请求世尊说法教诫。世尊询问轮到谁教诫时,发现所有长老皆已轮过,唯独具寿难德咖起初不愿。世尊因此指派难德咖前往王园教诫比丘尼。
难德咖以问答形式展开教导,层层引导比丘尼们观察六内处(眼耳鼻舌身意)、六外处(色声香味触法)及六识身,确认这一切皆为“无常、苦、变易法”,并指出不应将其执着为“我的、我、我的我”。他通过油灯、大树和屠牛者三个譬喻,阐明“因缘而生”的乐受苦受也同样是缘生缘灭的无常法,不应执着。
次日,世尊令难德咖以完全相同的教诫复讲。复讲结束后,世尊印证这些比丘尼已完全领会法义,其中“最后的比丘尼”也已证得入流果,心满意足,再无欠缺。
经文摘要
以问答确认六根、六尘、六识皆为无常(凡无常即苦,不可执为“我的”)→ 以譬喻(油灯、大树、屠牛)论证受、慧及喜贪皆为缘生法,非“我” → 以“圣慧”如利刀切断“喜贪”内缚 → 导向修习七觉支,证得无漏心解脱。
中心思想(白话 + 重点拆解)
这是核心。
1. 背景: 难德咖尊者起初不愿教诫比丘尼,但奉世尊之命前往。他没有直接讲大道理,而是用最根本、最犀利的“无常”拷问,活生生剖开“苦”的本质。他不是要得到一个“我懂”的答案,而是要她们亲身体验那个“懂了之后,抓取的手自然松开”的过程。
2. 核心:剥皮见肉——无常的穿透与“抓取”的斩断。
难德咖从头问到尾,从眼到意,从色到法,无一处不是“无常的,苦的,变易法”。紧接着最关键的一问贯穿全文:这种刹那都在变的东西,“适合被认为‘这是我的,这是我,这是我的我’吗?”
→ 拆开看: 这里不是在玩哲学游戏。难德咖在用铁一样的事实瓦解“我执”的根基:你拼命想抓住、想据为己有的那个“我”和“我的”,其本质是一个动态变化的、不可控的流程,抓也抓不住,抓住也是苦。这就像用手去握水流,注定徒劳。
屠牛者的譬喻是全篇的惊心之笔:
- “内部的肉身” = 六内处(六根)。
- “外部的皮体” = 六外处(六尘)。
- “筋膜、筋腱、结缚” = 喜贪(内心对六根、六尘的粘着、连接和打结)。
- “锋利的屠牛刀” = 圣慧(如实观照的智慧)。
用圣慧这把利刀,把连接“内在感官”和“外在对象”的“喜贪”之筋全部斩断。斩断后,即使再拿“外皮”(六尘)去盖住“肉身”(六根),两者也早已分离,不再构成捆绑。这告诉我们,断烦恼不是消灭外境或毁掉感官,而是切断两者之间那个“抓取、贪爱”的神经。
3. 要旨:无常的彻底观察不是终点,而是那把刀。
经文末指向七觉支,表明基于这种锋利智慧的观察(择法觉支),自然会生起精进、喜、轻安、定和舍。通过这种内在的“舍得”来安住,最终达到“无漏的心解脱、慧解脱”。
→ 一句话要旨: 看穿一切感官经验和感受都是“无常、抓不住”的,就是用智慧的利刀,切断那根把“我”和“苦”缝在一起的喜贪之筋。
关键术语锚
- khandha (蕴) —> 五蕴。本文虽未直接展开五蕴列表,但“六内处、六外处、六识、受”的观察覆盖了五蕴的作用场,是剖析其无常的入口。易混为实有的“组成部分”。
- vedanā (受) —> 受。本篇“缘各各的缘,各各的受生起。随着各各的缘的灭,各各的受灭”是关键教义。易被错认为纯粹被动、可以被永久抓住的乐。
- rāga (喜贪) —> 贪/喜贪。本篇将“喜贪”比作连接根尘的“筋腱”。极其形象。易被浅化为表面的喜欢,实则为内在深层的粘着抓取。
- āsava (漏/烦恼) —> 漏。驱动轮回的根本性烦恼。是这把智慧刀最终要斩断的对象,是“心解脱”的对应去除物。
- vihāra (住/安住) —> 住。修行成果的处所状态,如“证得无漏的心解脱、慧解脱后而住”。不是物理居住,而是心安定于法的证境中。
- dhamma (法中“六外处”的“法”) —> 此处指意根所对的精神对象(念头、概念、法尘)。易全盘被理解为“佛法”,忽略其作为「六外尘」的感官对象这一面。