(十一)1. 正觉品
(11) 1. Sambodhavaggo
1. 正觉以前经
1. Pubbevasambodhasuttaṃ
104诸比丘!在我成正觉之前,还是未觉悟的菩萨时,我这样想:‘世间中,什么是味?什么是患?什么是出离?’诸比丘!我这样想:‘凡是缘于世间而生起的乐与喜悦,这是世间的味。凡世间是无常、苦、变易之法,这是世间的患。凡是在世间调伏欲贪、舍断欲贪,这是世间的出离。’诸比丘!只要我未能如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离,诸比丘!我便不在包括天、魔、梵的世间,以及沙门、婆罗门、天、人众中宣称证悟无上正自觉。诸比丘!然而,当我如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离时,诸比丘!我才在包括天、魔、梵的世间,以及沙门、婆罗门、天、人众中宣称证悟无上正自觉。而且我的智与见生起:‘我的解脱不可动摇,这是我的最后生,现在不再有后有。’”第一。
‘‘Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi – ‘ko nu kho loke assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇa’nti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘yaṃ kho lokaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ loke assādo. Yaṃ loko anicco dukkho vipariṇāmadhammo, ayaṃ loke ādīnavo. Yo loke chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ loke nissaraṇa’nti . Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, evaṃ lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca khvāhaṃ , bhikkhave, evaṃ lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi – ‘akuppā me vimutti , ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti. Paṭhamaṃ.
2. 第一味经
2. Paṭhamaassādasuttaṃ
105诸比丘!我遍寻世间的味,便证得了世间的味。世间所有的味,我皆以慧善见。诸比丘!我遍寻世间的患,便证得了世间的患。世间所有的患,我皆以慧善见。诸比丘!我遍寻世间的出离,便证得了世间的出离。世间所有的出离,我皆以慧善见。诸比丘!只要我未能如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离,诸比丘!我便不在包括天、魔、梵的世间,以及沙门、婆罗门、天、人众中宣称证悟无上正自觉。诸比丘!然而,当我如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离时,诸比丘!我才在包括天、魔、梵的世间,以及沙门、婆罗门、天、人众中宣称证悟无上正自觉。而且我的智与见生起:‘我的解脱不可动摇,这是我的最后生,现在不再有后有。’”第二。
‘‘Lokassāhaṃ , bhikkhave, assādapariyesanaṃ acariṃ. Yo loke assādo tadajjhagamaṃ. Yāvatako loke assādo, paññāya me so sudiṭṭho. Lokassāhaṃ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṃ acariṃ . Yo loke ādīnavo tadajjhagamaṃ. Yāvatako loke ādīnavo, paññāya me so sudiṭṭho. Lokassāhaṃ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṃ acariṃ. Yaṃ loke nissaraṇaṃ tadajjhagamaṃ. Yāvatakaṃ loke nissaraṇaṃ, paññāya me taṃ sudiṭṭhaṃ. Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi – ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti. Dutiyaṃ.
3. 第二味经
3. Dutiyaassādasuttaṃ
106诸比丘!若世间无味,众生便不会贪著世间。然而,诸比丘,正因为世间有味,众生才贪著世间。
诸比丘!若世间无患,众生便不会厌离世间。然而,诸比丘,正因为世间有患,众生才厌离世间。
诸比丘!若世间无出离,众生便不会从世间出离。然而,诸比丘,正因为世间有出离,众生才出离世间。
诸比丘!只要众生对世间的味不如实了知为味,对患不如实了知为患,对出离不如实了知为出离,那么,诸比丘,他们就无法从含括天界、魔界、梵界的世间,从含括沙门、婆罗门、天与人的众生界中出离、离缚、解脱,以心远离界限而住。
然而,诸比丘!当众生对世间的味如实了知为味,对患如实了知为患,对出离如实了知为出离时,那么,诸比丘,他们就得以从含括天界、魔界、梵界的世间,从含括沙门、婆罗门、天与人的众生界中出离、离缚、解脱,以心远离界限而住。」第三
‘‘No cedaṃ , bhikkhave, loke assādo abhavissa, nayidaṃ sattā loke sārajjeyyuṃ. Yasmā ca kho, bhikkhave, atthi loke assādo, tasmā sattā loke sārajjanti. No cedaṃ, bhikkhave, loke ādīnavo abhavissa, nayidaṃ sattā loke nibbindeyyuṃ. Yasmā ca kho, bhikkhave, atthi loke ādīnavo, tasmā sattā loke nibbindanti. No cedaṃ, bhikkhave, loke nissaraṇaṃ abhavissa, nayidaṃ sattā lokamhā nissareyyuṃ. Yasmā ca kho, bhikkhave, atthi loke nissaraṇaṃ, tasmā sattā lokamhā nissaranti. Yāvakīvañca, bhikkhave, sattā lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsuṃ , neva tāva, bhikkhave, sattā sadevakā lokā samārakā sabrahmakā sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya nissaṭā visaṃyuttā vippamuttā vimariyādīkatena cetasā vihariṃsu. Yato ca kho, bhikkhave, sattā lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsuṃ, atha, bhikkhave, sattā sadevakā lokā samārakā sabrahmakā sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya nissaṭā visaṃyuttā vippamuttā vimariyādīkatena cetasā viharantī’’ti. Tatiyaṃ.
4. 沙门婆罗门经
4. Samaṇabrāhmaṇasuttaṃ
107“诸比丘,若任何沙门或婆罗门,未能如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离,诸比丘,他们便不是我认可为沙门中的沙门,或婆罗门中的婆罗门;而且,那些具寿在现法中,也不能以自己的证智证得、具足并安住于沙门义或婆罗门义。然而,诸比丘,若任何沙门或婆罗门,如实了知世间的味为味、患为患、出离为出离,诸比丘,他们便是我所认可的沙门中的沙门,或婆罗门中的婆罗门;而且,那些具寿在现法中,能以各自的证智证得、具足并安住于沙门义与婆罗门义。第四。”
‘‘Ye keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nappajānanti, na me te , bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu vā samaṇasammatā brāhmaṇesu vā brāhmaṇasammatā, na ca pana te āyasmanto sāmaññatthaṃ vā brahmaññatthaṃ vā diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanti. Ye ca kho keci , bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā lokassa assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ pajānanti, te kho, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu vā samaṇasammatā brāhmaṇesu vā brāhmaṇasammatā, te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti . Catutthaṃ.
108“诸比丘,在圣者律中,歌唱即是哭泣,舞蹈即是疯狂,过度露齿大笑即是幼稚。是故,诸比丘,应断歌唱之桥,断舞蹈之桥;而你们这些以法为乐者,微笑但止于微笑,便已足够。”
‘‘Ruṇṇamidaṃ , bhikkhave, ariyassa vinaye yadidaṃ gītaṃ. Ummattakamidaṃ, bhikkhave, ariyassa vinaye yadidaṃ naccaṃ. Komārakamidaṃ, bhikkhave, ariyassa vinaye yadidaṃ ativelaṃ dantavidaṃsakahasitaṃ . Tasmātiha, bhikkhave, setughāto gīte, setughāto nacce, alaṃ vo dhammappamoditānaṃ sataṃ sitaṃ sitamattāyā’’ti. Pañcamaṃ.
不知足经
6. Atittisuttaṃ
109“诸比丘,对三种事物的受用,永无满足。哪三种?诸比丘,睡眠的受用,永无满足;饮用酒类的受用,永无满足;行淫欲法的受用,永无满足。诸比丘,对此三种受用,永无满足。”第六。
‘‘Tiṇṇaṃ, bhikkhave, paṭisevanāya natthi titti. Katamesaṃ tiṇṇaṃ? Soppassa, bhikkhave, paṭisevanāya natthi titti. Surāmerayapānassa, bhikkhave, paṭisevanāya natthi titti. Methunadhammasamāpattiyā, bhikkhave, paṭisevanāya natthi titti. Imesaṃ, bhikkhave, tiṇṇaṃ paṭisevanāya natthi tittī’’ti. Chaṭṭhaṃ.
不守护经
7. Arakkhitasuttaṃ
110那时,给孤独居士前往世尊那里。到了之后,礼敬世尊,在一旁坐下。世尊对坐在一旁的给孤独居士说:“居士,当心不守护时,身业便不守护,语业便不守护,意业便不守护。对于这样不守护身业、不守护语业、不守护意业者,身业便有漏泄,语业便有漏泄,意业便有漏泄。对于这样身业有漏泄、语业有漏泄、意业有漏泄者,身业便会腐败,语业便会腐败,意业便会腐败。对于这样身业腐败、语业腐败、意业腐败者,他的命终不善妙,死时亦不善妙。
Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca – ‘‘citte, gahapati, arakkhite kāyakammampi arakkhitaṃ hoti, vacīkammampi arakkhitaṃ hoti , manokammampi arakkhitaṃ hoti. Tassa arakkhitakāyakammantassa arakkhitavacīkammantassa arakkhitamanokammantassa kāyakammampi avassutaṃ hoti, vacīkammampi avassutaṃ hoti, manokammampi avassutaṃ hoti. Tassa avassutakāyakammantassa avassutavacīkammantassa avassutamanokammantassa kāyakammampi pūtikaṃ hoti, vacīkammampi pūtikaṃ hoti, manokammampi pūtikaṃ hoti. Tassa pūtikāyakammantassa pūtivacīkammantassa pūtimanokammantassa na bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, na bhaddikā kālaṅkiriyā.
居士,譬如尖顶屋覆盖不良:屋顶便不守护,椽便不守护,墙壁便不守护;屋顶便漏泄,椽便漏泄,墙壁便漏泄;屋顶便腐败,椽便腐败,墙壁便腐败。
‘‘Seyyathāpi, gahapati, kūṭāgāre ducchanne kūṭampi arakkhitaṃ hoti, gopānasiyopi arakkhitā honti, bhittipi arakkhitā hoti; kūṭampi avassutaṃ hoti, gopānasiyopi avassutā honti, bhittipi avassutā hoti; kūṭampi pūtikaṃ hoti, gopānasiyopi pūtikā honti, bhittipi pūtikā hoti.
正是如此,居士,当心不守护时,身业便不守护,语业便不守护,意业便不守护。对于这样不守护身业、不守护语业、不守护意业者,身业便有漏泄,语业便有漏泄,意业便有漏泄。对于这样身业有漏泄、语业有漏泄、意业有漏泄者,身业便会腐败,语业便会腐败,意业便会腐败。对于这样身业腐败、语业腐败、意业腐败者,他的命终不善妙,死时亦不善妙。
‘‘Evamevaṃ kho, gahapati, citte arakkhite kāyakammampi arakkhitaṃ hoti, vacīkammampi arakkhitaṃ hoti, manokammampi arakkhitaṃ hoti. Tassa arakkhitakāyakammantassa arakkhitavacīkammantassa arakkhitamanokammantassa kāyakammampi avassutaṃ hoti, vacīkammampi avassutaṃ hoti, manokammampi avassutaṃ hoti. Tassa avassutakāyakammantassa avassutavacīkammantassa avassutamanokammantassa kāyakammampi pūtikaṃ hoti, vacīkammampi pūtikaṃ hoti, manokammampi pūtikaṃ hoti. Tassa pūtikāyakammantassa pūtivacīkammantassa pūtimanokammantassa na bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, na bhaddikā kālaṅkiriyā.
居士,心若得到守护,则身业得到守护,语业得到守护,意业得到守护。身业得到守护者、语业得到守护者、意业得到守护者,身业便无漏失,语业也无漏失,意业也无漏失。身业无漏失者、语业无漏失者、意业无漏失者,身业不腐败,语业不腐败,意业不腐败。身业不腐败者、语业不腐败者、意业不腐败者,死时安乐,命终善妙。
‘‘Citte , gahapati, rakkhite kāyakammampi rakkhitaṃ hoti, vacīkammampi rakkhitaṃ hoti, manokammampi rakkhitaṃ hoti. Tassa rakkhitakāyakammantassa rakkhitavacīkammantassa rakkhitamanokammantassa kāyakammampi anavassutaṃ hoti, vacīkammampi anavassutaṃ hoti, manokammampi anavassutaṃ hoti. Tassa anavassutakāyakammantassa anavassutavacīkammantassa anavassutamanokammantassa kāyakammampi apūtikaṃ hoti, vacīkammampi apūtikaṃ hoti, manokammampi apūtikaṃ hoti. Tassa apūtikāyakammantassa apūtivacīkammantassa apūtimanokammantassa bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, bhaddikā kālaṅkiriyā.
“居士,譬如重阁之屋覆盖严密,则屋脊得到保护,椽子得到保护,墙壁得到保护;屋脊不漏雨,椽子不漏雨,墙壁不漏雨;屋脊不腐朽,椽子不腐朽,墙壁也不腐朽。”
‘‘Seyyathāpi, gahapati , kūṭāgāre succhanne kūṭampi rakkhitaṃ hoti, gopānasiyopi rakkhitā honti, bhittipi rakkhitā hoti; kūṭampi anavassutaṃ hoti, gopānasiyopi anavassutā honti, bhittipi anavassutā hoti; kūṭampi apūtikaṃ hoti, gopānasiyopi apūtikā honti, bhittipi apūtikā hoti.
正是如此,居士,心若得到守护,身业便得到守护,语业便得到守护,意业便得到守护。身业得到守护者、语业得到守护者、意业得到守护者,身业便无漏失,语业也无漏失,意业也无漏失。身业无漏失者、语业无漏失者、意业无漏失者,身业不腐败,语业不腐败,意业不腐败。身业不腐败者、语业不腐败者、意业不腐败者,死时安乐,命终善妙。
Evamevaṃ kho, gahapati, citte rakkhite kāyakammampi rakkhitaṃ hoti, vacīkammampi rakkhitaṃ hoti, manokammampi rakkhitaṃ hoti. Tassa rakkhitakāyakammantassa rakkhitavacīkammantassa rakkhitamanokammantassa kāyakammampi anavassutaṃ hoti, vacīkammampi anavassutaṃ hoti, manokammampi anavassutaṃ hoti. Tassa anavassutakāyakammantassa anavassutavacīkammantassa anavassutamanokammantassa kāyakammampi apūtikaṃ hoti, vacīkammampi apūtikaṃ hoti, manokammampi apūtikaṃ hoti. Tassa apūtikāyakammantassa apūtivacīkammantassa apūtimanokammantassa bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, bhaddikā kālaṅkiriyā’’ti. Sattamaṃ.
8. 嗔恨经
8. Byāpannasuttaṃ
111世尊对坐在一旁的给孤独居士说:“居士,当心生嗔恨时,身业也嗔恨,语业也嗔恨,意业也嗔恨。其身业嗔恨、语业嗔恨、意业嗔恨者,死时不祥,命终不善。居士,譬如尖顶屋覆盖不善,屋顶即败坏,椽也败坏,墙也败坏;正是如此,居士,当心生嗔恨时,身业也嗔恨,语业也嗔恨,意业也嗔恨。其身业嗔恨、语业嗔恨、意业嗔恨者,死时不祥,命终不善。”
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca – ‘‘citte, gahapati, byāpanne kāyakammampi byāpannaṃ hoti, vacīkammampi byāpannaṃ hoti, manokammampi byāpannaṃ hoti. Tassa byāpannakāyakammantassa byāpannavacīkammantassa byāpannamanokammantassa na bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, na bhaddikā kālaṅkiriyā. Seyyathāpi, gahapati, kūṭāgāre ducchanne kūṭampi byāpannaṃ hoti, gopānasiyopi byāpannā honti, bhittipi byāpannā hoti; evamevaṃ kho, gahapati, citte byāpanne kāyakammampi byāpannaṃ hoti, vacīkammampi byāpannaṃ hoti, manokammampi byāpannaṃ hoti. Tassa byāpannakāyakammantassa byāpannavacīkammantassa byāpannamanokammantassa na bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, na bhaddikā kālaṅkiriyā.
“居士,当心离嗔恨时,身业亦离嗔恨,语业亦离嗔恨,意业亦离嗔恨。其身业离嗔恨、语业离嗔恨、意业离嗔恨者,死时吉祥,命终善妙。居士,譬如尖顶屋覆盖善好,屋顶不败坏,椽也不败坏,墙也不败坏;正是如此,居士,当心离嗔恨时,身业亦离嗔恨,语业亦离嗔恨,意业亦离嗔恨。其身业……意业离嗔恨者,死时吉祥,命终善妙。”第八经。
‘‘Citte , gahapati, abyāpanne kāyakammampi abyāpannaṃ hoti, vacīkammampi abyāpannaṃ hoti, manokammampi abyāpannaṃ hoti. Tassa abyāpannakāyakammantassa abyāpannavacīkammantassa abyāpannamanokammantassa bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, bhaddikā kālaṅkiriyā. Seyyathāpi, gahapati, kūṭāgāre succhanne kūṭampi abyāpannaṃ hoti, gopānasiyopi abyāpannā honti, bhittipi abyāpannā hoti; evamevaṃ kho, gahapati, citte abyāpanne kāyakammampi abyāpannaṃ hoti, vacīkammampi abyāpannaṃ hoti, manokammampi abyāpannaṃ hoti. Tassa abyāpannakāyakammantassa…pe… abyāpannamanokammantassa bhaddakaṃ maraṇaṃ hoti, bhaddikā kālaṅkiriyā’’ti. Aṭṭhamaṃ.
9. 第一因缘经
9. Paṭhamanidānasuttaṃ
112“诸比丘,此三种为诸业集起之因。哪三种?贪为诸业集起之因,嗔为诸业集起之因,痴为诸业集起之因。诸比丘,凡是贪所造、贪所生、以贪为因、依贪而集起的业,彼业为不善,彼业有过患,彼业招感苦果,彼业导向业之集起,而非导向业之灭尽。诸比丘,凡是嗔所造、嗔所生、以嗔为因、依嗔而集起的业,彼业为不善,彼业有过患,彼业招感苦果,彼业导向业之集起,而非导向业之灭尽。诸比丘,凡是痴所造、痴所生、以痴为因、依痴而集起的业,彼业为不善,彼业有过患,彼业招感苦果,彼业导向业之集起,而非导向业之灭尽。诸比丘,此三种为诸业集起之因。”
‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, nidānāni kammānaṃ samudayāya. Katamāni tīṇi? Lobho nidānaṃ kammānaṃ samudayāya, doso nidānaṃ kammānaṃ samudayāya, moho nidānaṃ kammānaṃ samudayāya. Yaṃ, bhikkhave, lobhapakataṃ kammaṃ lobhajaṃ lobhanidānaṃ lobhasamudayaṃ, taṃ kammaṃ akusalaṃ taṃ kammaṃ sāvajjaṃ taṃ kammaṃ dukkhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati. Yaṃ, bhikkhave, dosapakataṃ kammaṃ dosajaṃ dosanidānaṃ dosasamudayaṃ, taṃ kammaṃ akusalaṃ taṃ kammaṃ sāvajjaṃ taṃ kammaṃ dukkhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati. Yaṃ, bhikkhave, mohapakataṃ kammaṃ mohajaṃ mohanidānaṃ mohasamudayaṃ, taṃ kammaṃ akusalaṃ taṃ kammaṃ sāvajjaṃ taṃ kammaṃ dukkhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi nidānāni kammānaṃ samudayāya.
“诸比丘,此三种为诸业集起之因。哪三种?无贪为诸业集起之因,无嗔为诸业集起之因,无痴为诸业集起之因。诸比丘,凡是无贪所造、无贪所生、以无贪为因、依无贪而集起的业,彼业为善,彼业无过患,彼业招感乐果,彼业导向业之灭尽,而非导向业之集起。诸比丘,凡是无嗔所造、无嗔所生、以无嗔为因、依无嗔而集起的业,彼业为善,彼业无过患,彼业招感乐果,彼业导向业之灭尽,而非导向业之集起。诸比丘,凡是无痴所造、无痴所生、以无痴为因、依无痴而集起的业,彼业为善,彼业无过患,彼业招感乐果,彼业导向业之灭尽,而非导向业之集起。诸比丘,此三种为诸业集起之因。第九经。”
‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, nidānāni kammānaṃ samudayāya. Katamāni tīṇi? Alobho nidānaṃ kammānaṃ samudayāya, adoso nidānaṃ kammānaṃ samudayāya, amoho nidānaṃ kammānaṃ samudayāya. Yaṃ, bhikkhave, alobhapakataṃ kammaṃ alobhajaṃ alobhanidānaṃ alobhasamudayaṃ, taṃ kammaṃ kusalaṃ taṃ kammaṃ anavajjaṃ taṃ kammaṃ sukhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati. Yaṃ, bhikkhave, adosapakataṃ kammaṃ adosajaṃ adosanidānaṃ adosasamudayaṃ, taṃ kammaṃ kusalaṃ taṃ kammaṃ anavajjaṃ taṃ kammaṃ sukhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati. Yaṃ, bhikkhave, amohapakataṃ kammaṃ amohajaṃ amohanidānaṃ amohasamudayaṃ, taṃ kammaṃ kusalaṃ taṃ kammaṃ anavajjaṃ taṃ kammaṃ sukhavipākaṃ, taṃ kammaṃ kammanirodhāya saṃvattati, na taṃ kammaṃ kammasamudayāya saṃvattati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi nidānāni kammānaṃ samudayāyā’’ti. Navamaṃ.
10. 第二因缘经
10. Dutiyanidānasuttaṃ
113“诸比丘,业因三种因缘而集起。哪三种?缘于过去可生欲贪的法,欲便生起;缘于未来可生欲贪的法,欲便生起;缘于现在可生欲贪的法,欲便生起。诸比丘,如何缘于过去可生欲贪的法,欲便生起?诸比丘,对过去可生欲贪的法,以心反复寻思、反复伺察。当他以心反复寻思、反复伺察过去可生欲贪的法时,欲便生起。欲既生起,他便被彼法所缚。诸比丘,我说这是结缚,也就是心的贪染。诸比丘,正是如此,缘于过去可生欲贪的法,欲便生起。”
‘‘Tīṇimāni , bhikkhave, nidānāni kammānaṃ samudayāya. Katamāni tīṇi? Atīte, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati; anāgate, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati; paccuppanne, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati. Kathañca, bhikkhave, atīte chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati? Atīte, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakketi anuvicāreti. Tassa atīte chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakkayato anuvicārayato chando jāyati. Chandajāto tehi dhammehi saṃyutto hoti. Etamahaṃ, bhikkhave, saṃyojanaṃ vadāmi yo cetaso sārāgo. Evaṃ kho, bhikkhave, atīte chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati.
“诸比丘,如何缘于未来可生欲贪的法,欲便生起?诸比丘,对未来可生欲贪的法,以心反复寻思、反复伺察。当他以心反复寻思、反复伺察未来可生欲贪的法时,欲便生起。欲既生起,他便被彼法所缚。诸比丘,我说这是结缚,也就是心的贪染。诸比丘,正是如此,缘于未来可生欲贪的法,欲便生起。”
‘‘Kathañca, bhikkhave, anāgate chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati? Anāgate, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakketi anuvicāreti. Tassa anāgate chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakkayato anuvicārayato chando jāyati. Chandajāto tehi dhammehi saṃyutto hoti. Etamahaṃ, bhikkhave, saṃyojanaṃ vadāmi yo cetaso sārāgo. Evaṃ kho, bhikkhave, anāgate chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati.
“诸比丘,又如何缘于现在能起贪、可染着的法而生欲呢?诸比丘,对于现在能起贪、可染着的法,以心反复作意、反复审察。当他对于现在能起贪、可染着的法,以心反复作意、反复审察时,欲便生起。心怀欲贪,便被那些法所系缚。诸比丘,我说这结使就是心的贪染。诸比丘,便是这样缘于现在能起贪、可染着的法,欲生起。诸比丘,这三种是诸业集起的因。”
‘‘Kathañca, bhikkhave, paccuppanne chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati? Paccuppanne, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakketi anuvicāreti. Tassa paccuppanne chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha cetasā anuvitakkayato anuvicārayato chando jāyati. Chandajāto tehi dhammehi saṃyutto hoti. Etamahaṃ, bhikkhave, saṃyojanaṃ vadāmi yo cetaso sārāgo. Evaṃ kho, bhikkhave, paccuppanne chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando jāyati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi nidānāni kammānaṃ samudayāya.
比丘们,有三种业生起的因缘。哪三种呢?比丘们,对于过去世能成为欲贪所依的诸法,欲不再生起;比丘们,对于未来世能成为欲贪所依的诸法,欲不再生起;比丘们,对于现在世能成为欲贪所依的诸法,欲不再生起。比丘们,如何对于过去世能成为欲贪所依的诸法,欲不再生起呢?比丘们,他了知过去世那些能成为欲贪所依的诸法的未来果报。了知未来果报之后,他便从中回心转离。从中回心转离之后,他以心洞察,以慧超越而得见。比丘们,正是这样,对于过去世能成为欲贪所依的诸法,欲不再生起。
‘‘Tīṇimāni , bhikkhave, nidānāni kammānaṃ samudayāya. Katamāni tīṇi? Atīte, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati; anāgate bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati; paccuppanne, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati. Kathañca, bhikkhave, atīte chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati? Atītānaṃ, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniyānaṃ dhammānaṃ āyatiṃ vipākaṃ pajānāti. Āyatiṃ vipākaṃ viditvā tadabhinivatteti. Tadabhinivattetvā cetasā abhinivijjhitvā paññāya ativijjha passati. Evaṃ kho, bhikkhave, atīte chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati.
诸比丘,如何缘于未来能起贪、可染着的法,欲不生起呢?诸比丘,他如实了知未来能起贪、可染着的法的将来果报。了知将来果报后,他便从此处回转。从此处回转后,以心洞察,更以智慧超越而随观。诸比丘,便是这样缘于未来能起贪、可染着的法,欲不生起。
‘‘Kathañca, bhikkhave, anāgate chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati? Anāgatānaṃ, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniyānaṃ dhammānaṃ āyatiṃ vipākaṃ pajānāti. Āyatiṃ vipākaṃ viditvā tadabhinivatteti. Tadabhinivattetvā cetasā abhinivijjhitvā paññāya ativijjha passati. Evaṃ kho, bhikkhave, anāgate chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati.
比丘们,如何缘于现在能引生贪染的法,而欲贪却不生起呢?比丘们,他明了这些现在能引生贪染之法的未来果报;明了未来果报后,他便从中回转;从中回转后,他以心洞察,以慧超越得见。比丘们,正是这样缘于现在能引生贪染的法,欲贪不生起。比丘们,这三种便是诸业集起的因缘。
‘‘Kathañca, bhikkhave, paccuppanne chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati? Paccuppannānaṃ, bhikkhave, chandarāgaṭṭhāniyānaṃ dhammānaṃ āyatiṃ vipākaṃ pajānāti, āyatiṃ vipākaṃ viditvā tadabhinivatteti, tadabhinivattetvā cetasā abhinivijjhitvā paññāya ativijjha passati. Evaṃ kho, bhikkhave, paccuppanne chandarāgaṭṭhāniye dhamme ārabbha chando na jāyati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi nidānāni kammānaṃ samudayāyā’’ti. Dasamaṃ.
正觉品第一
Sambodhavaggo paṭhamo.
Pubbeva duve assādā, samaṇo ruṇṇapañcamaṃ; Atitti dve ca vuttāni, nidānāni apare duveti.