1. 根双论
1. Mūlayamakaṃ
标举分释
Uddesavāravaṇṇanā
1根本双论、蕴双论、处双论、界双论、谛双论、行双论、随眠双论、心双论、法双论、根双论——依此十种双论,这部论典分为十类阐述。在此,依此十种双论将此论典分为十类,其与论典名称的关联应如此了知:以何义名为“双”?以“成对”义。因为成对即称为“双”,如“双神变”、“双娑罗树”等。如此,由于依“成对”这一含义而宣说的论,这十种论中的每一种便称为“双论”。又因为这些双论集合在一起,应知整部论典即称为《双论》。
1. Mūlayamakaṃ , khandhayamakaṃ, āyatanayamakaṃ, dhātuyamakaṃ, saccayamakaṃ, saṅkhārayamakaṃ, anusayayamakaṃ, cittayamakaṃ, dhammayamakaṃ, indriyayamakanti imesaṃ dasannaṃ yamakānaṃ vasena idaṃ pakaraṇaṃ dasavidhena vibhattanti hi vuttaṃ. Tattha yesaṃ dasannaṃ yamakānaṃ vasena idaṃ pakaraṇaṃ dasavidhena vibhattaṃ, tesañceva imassa ca pakaraṇassa nāmattho tāva evaṃ veditabbo – kenaṭṭhena yamakanti? Yugaḷaṭṭhena. Yugaḷañhi yamakanti vuccati – ‘yamakapāṭihāriyaṃ, yamakasālā’tiādīsu viya. Iti yugaḷasaṅkhātānaṃ yamakānaṃ vasena desitattā imesu dasasu ekekaṃ yamakaṃ nāma. Imesaṃ pana yamakānaṃ samūhabhāvato sabbampetaṃ pakaraṇaṃ yamakanti veditabbaṃ.
其中,由于依“根”而设问答宣说,在十者中最初所说的即称为《根本双论》。它分为标举分与解说分两种。其中,由于应依所标举的次第而解说,故标举分为先。它以“凡是善法,它们都是善根吗?或者,凡是善根,它们都是善法吗?”这一对问答为起始。应知此双论有三种双性:依善与不善根这两种义理,称为“义双”;依顺逆流转的教法,称为“法双”;依顺逆流转的提问,称为“问双”。其余诸论也是如此。
Tattha mūlavasena pucchāvissajjanaṃ katvā desitattā dasannaṃ tāva sabbapaṭhamaṃ mūlayamakanti vuttaṃ. Tassa uddesavāro, niddesavāroti dve vārā honti . Tesu uddiṭṭhānukkamena niddisitabbattā uddesavāro paṭhamo. Tassa ye keci kusalā dhammā, sabbe te kusalamūlā; ye vā pana kusalamūlā, sabbe te dhammā kusalāti idaṃ yamakaṃ ādi . Tassa kusalākusalamūlasaṅkhātānaṃ dvinnaṃ atthānaṃ vasena atthayamakanti vā, tesaññeva atthānaṃ vasena anulomapaṭilomato pavattapāḷidhammavasena dhammayamakanti vā, anulomapaṭilomato pavattapucchāvasena pucchāyamakanti vā tidhā yamakabhāvo veditabbo. Sesesupi eseva nayo.
现在,在这依诸双论而阐述的《根本双论》中,标举分的巴利文句安立,当依理则、双论、提问、义分等差别而如此了知:即,依善三法母论中的“善法”这句起始语,有根理则、根根理则、根所成理则、根根所成理则四种理则。每一种理则中,各有根本双论、一根本双论、相互根本双论三种双论。如此,四种理则共有十二种双论;每一种双论又依顺逆方式各有一对提问,故有二十四问;每一问又依决定与疑惑的义理各有二义,故有四十八义。
Idāni imesaṃ yamakānaṃ vasena desite imasmiṃ mūlayamake uddesavārassa tāva nayayamakapucchāatthavārappabhedavasena pāḷivavatthānameva evaṃ veditabbaṃ – kusalattikamātikāya hi ‘kusalā dhammā’ti idaṃ ādipadaṃ nissāya mūlanayo, mūlamūlanayo, mūlakanayo, mūlamūlakanayoti ime cattāro nayā honti. Tesaṃ ekekasmiṃ naye mūlayamakaṃ, ekamūlayamakaṃ, aññamaññamūlayamakanti tīṇi tīṇi yamakāni. Evaṃ catūsu nayesu dvādasa yamakāni, ekekasmiṃ yamake anulomapaṭilomavasena dve dve pucchāti catuvīsati pucchā, ekekāya pucchāya sanniṭṭhānasaṃsayavasena dve dve atthāti aṭṭhacattālīsa atthāti.
其中,“凡任何善法”一句,因对善法并无“此为善,抑或非善”的疑惑,故应知是决定义。“他们皆为善根耶”一句,则是以“这些善法皆为善根,抑或非耶”的犹疑而发问,故应知是疑惑义。而此是为于应调伏众生有疑惑处示现疑惑而说,然如来则无有疑惑。此后其余问句,亦同此理。
Tattha ye keci kusalā dhammāti kusalesu ‘‘kusalā nu kho, na kusalā nu kho’’ti sandehābhāvato imasmiṃ pade sanniṭṭhānattho veditabbo. Sabbe te kusalamūlāti ‘‘sabbe te kusalā dhammā kusalamūlā nu kho, nanu kho’’ti evaṃ vimativasena pucchitattā imasmiṃ pade saṃsayattho veditabbo. So ca kho veneyyānaṃ saṃsayaṭṭhāne saṃsayadīpanatthaṃ vutto, tathāgatassa pana saṃsayo nāma natthi. Ito paresupi pucchāpadesu eseva nayo.
如同依于“善”句而有此四种理则,每一理则中依三种双论而成十二种双论,每一双论中依二问而有二十四问,每一问中依二义则有四十八义。依“不善”句亦然。依“无记”句亦然。将三句合于一处而解说的“名”句亦复如是。如是,于善三法母论之四句,依标举分所说,总共有十六理则、四十八双论、九十六问、一百九十二义。至此,名为“根分”的第一部分已标举。
Yathā ca kusalapadaṃ nissāya ime cattāro nayā, ekekasmiṃ naye tiṇṇaṃ tiṇṇaṃ yamakānaṃ vasena dvādasa yamakāni, ekekasmiṃ yamake dvinnaṃ dvinnaṃ pucchānaṃ vasena catuvīsati pucchā; ekekāya pucchāya dvinnaṃ dvinnaṃ atthānaṃ vasena aṭṭhacattālīsa atthā ca honti. Akusalapadaṃ nissāyapi tatheva. Abyākatapadaṃ nissāyapi tatheva. Tīṇipi padāni ekato katvā niddiṭṭhaṃ nāmapadaṃ nissāyapi tathevāti kusalattikamātikāya catūsu padesu sabbepi soḷasa nayā, aṭṭhacattālīsa yamakāni , channavuti pucchā, dvenavutisataṃ atthā ca uddesavasena vuttāti veditabbā. Ettāvatā mūlavāro nāma paṭhamaṃ uddiṭṭho hoti.
此后,“凡任何善法,他们皆为善因耶”等,即作为该根分的同义词,标举了九种分。如是,根分、因分、缘分、生分、起分、集起分、食分、所缘分、缘分、集分——总共有十分。其中,依根分中所确立的范围,其余诸分中的理则等亦应了知。当知于此十分中,共标举一百六十理则、四百八十双论、九百六十问、一千九百二十义。如此,在标举分中,当知依理则、双论、问、义之差别而安立巴利文句。
Tato paraṃ ye keci kusalā dhammā, sabbe te kusalahetūtiādayo tasseva mūlavārassa vevacanavasena nava vārā uddiṭṭhā. Iti mūlavāro, hetuvāro, nidānavāro, sambhavavāro, pabhavavāro, samuṭṭhānavāro, āhāravāro, ārammaṇavāro, paccayavāro, samudayavāroti sabbepi dasa vārā honti. Tattha mūlavāre āgataparicchedeneva sesesupi nayādayo veditabbāti sabbesupi dasasu vāresu saṭṭhisatanayā, asītiadhikāni cattāri yamakasatāni, saṭṭhiadhikāni navapucchāsatāni, vīsādhikāni ekūnavīsati atthasatāni ca uddiṭṭhānīti veditabbāni. Evaṃ tāva uddesavāre nayayamakapucchāatthavārappabhedavasena pāḷivavatthānameva veditabbaṃ.
“根、因、缘”等偈颂,是十种分的摄颂。其中,“根”等一切皆是原因的同义词。即:原因以建立之义而为“根”;它为了产生自己的果而推动、转起,故为“因”;如同展现“来,抓住它”一般,它使自己的果安立,故为“缘”;从此产生果,故为“生”;它生起,故为“起”;果在此中生起,或依此而生起,故为“集起”;它带来自己的果,故为“食”;它被不可拒绝的自己的果所执取,故为“所缘”;依此而不拒绝地,果到来、转起,故为“缘”;从此果集起,故为“集”。应如此了知这些词句的语义。
Mūlaṃ hetu nidānañcāti gāthā dasannampi vārānaṃ uddānagāthā nāma. Tattha mūlādīni sabbānipi kāraṇavevacanāneva. Kāraṇañhi patiṭṭhānaṭṭhena mūlaṃ. Attano phalanipphādanatthaṃ hinoti pavattatīti hetu. ‘Handa, naṃ gaṇhāthā’ti dassentaṃ viya attano phalaṃ nidetīti nidānaṃ. Etasmā phalaṃ sambhotīti sambhavo. Pabhavatīti pabhavo. Samuṭṭhāti ettha phalaṃ, etena vā samuṭṭhātīti samuṭṭhānaṃ. Attano phalaṃ āharatīti āhāro. Appaṭikkhipitabbena attano phalena ālambiyatīti ālambaṇaṃ. Etaṃ paṭicca appaṭikkhipitvā phalaṃ eti pavattatīti paccayo. Etasmā phalaṃ samudetīti samudayo. Evametesaṃ padānaṃ vacanattho veditabbo.
解说分释
Niddesavāravaṇṇanā
5050. 现在,以“凡诸善法”等方式开始论说之章。其中,“凡诸”是无余的说法。“善法”是指在善三法分别中所说的无过失、乐果报的善性之法。“彼一切皆以善为根”是问:彼一切是否都是善根?“唯三善根”:并非彼一切皆是善根,唯无贪等三者是善根,这是其义。其余善法非善根:其余如触等善法,不称为善根。或者,其余如触等只是善法而非善根,亦是此义。又,“凡为善根者”:即第一问中第二句所说的善根,指无贪等三者。“彼一切法皆是善”是问:彼三者是否一切皆是善法?“是的”:这是认可一切善根皆具善性而说。以上是根论中根双论的意义。依此方法,应知一切问中的解答方式。然而,若有特别之处,我们将会解说。
50. Idāni yekeci kusalā dhammātiādinā nayena niddesavāro āraddho. Tattha ye kecīti anavasesavacanaṃ. Kusalā dhammāti kusalattikassa padabhājane vuttalakkhaṇā anavajjasukhavipākā kusalasabhāvā. Sabbe te kusalamūlāti kiṃ te sabbeyeva kusalamūlāti pucchati. Tīṇevakusalamūlānīti na te sabbe kusalamūlāni, alobhādīni pana tīṇi eva kusalamūlānīti attho. Avasesā kusalā dhammā na kusalamūlāti avasesā phassādayo kusalā dhammā kusalamūlāni nāma na honti. Atha vā avasesā phassādayo kusalā dhammāyeva nāma, na kusalamūlānītipi attho. Ye vā pana kusalamūlāti ye vā pana paṭhamapucchāya dutiyapadena kusalamūlāti tayo alobhādayo gahitā. Sabbe te dhammā kusalāti kiṃ te sabbe tayopi dhammā kusalāti pucchati. Āmantāti sabbesampi kusalamūlānaṃ kusalabhāvaṃ sampaṭicchanto āha. Ayaṃ tāva mūlanaye mūlayamakassa attho. Iminā upāyena sabbapucchāsu vissajjananayo veditabbo. Yaṃ pana yattha visesamattaṃ atthi, tadeva vaṇṇayissāma.
5151. 在一根双论中,首先,“彼一切以善根为一根”不应取计数的意义而理解为“有一根”,而应取相同的意义来理解。此处之义为:彼一切以善根为同一根。即触等的根,与受等的根是同一个。然后,认可其如此性而说“是的”。“善等起”是指善心等起的色法。“一根”:以无贪等善根为同一根。正如无贪等是触等的根,因为是因缘;同样,它们也是他们起色的根,但由于缺乏善的特征,彼色并非善。
51. Ekamūlayamake tāva sabbe te kusalamūlena ekamūlāti gaṇanaṭṭhena ekamūlakaṃ aggahetvā samānaṭṭhena gahetabbā. Ayañhettha attho – sabbe te kusalamūlena samānamūlā. Yaṃ phassassa mūlaṃ, tadeva vedanādīnanti. Atha nesaṃ tathābhāvaṃ sampaṭicchanto āmantāti āha. Kusalasamuṭṭhānanti kusalacittasamuṭṭhānarūpaṃ dassitaṃ. Ekamūlanti alobhādinā kusalamūlena samānamūlaṃ . Yatheva hi phassādīnaṃ alobhādayo hetupaccayattā mūlaṃ, tathā taṃ samuṭṭhānarūpassāpi, kusalalakkhaṇābhāvena pana taṃ na kusalaṃ.
5252. 在相互双论中,不问‘凡是善’,而问‘凡以善根为一根’。为何?因为以此文句也能表达同一意义。‘善根’:这是对前者的限定。虽然已说‘凡是诸根一同生起的’,但这些根可以是善根,也可以是不善根或无记根,此处说‘善根’是为了显示差别。‘且互为根’:即互为因缘而成为缘,这是其义。在逆问中,不问‘彼一切法以善根为一根’,而问‘彼一切法是善’。为何?因为无义理差别。若问‘以善根为一根’,则依前文所述‘凡是诸根一同生起’的方式作答即可,如此则无义理差别,故不那样问而如此发问。以此方法,于根根论等中,亦当了知相互双论中的问法差别。
52. Aññamaññayamake ‘yekeci kusalā’ti apucchitvā yekeci kusalamūlena ekamūlāti pucchā katā. Kasmā? Imināpi byañjanena tassevatthassa sambhavato. Kusalamūlānīti idaṃ purimassa visesanaṃ. ‘Mūlāni yāni ekato uppajjantī’ti hi vuttaṃ, tāni pana kusalamūlānipi honti akusalaabyākatamūlānipi, idha kusalamūlānīti visesadassanatthamidaṃ vuttaṃ. Aññamaññamūlāni cāti aññamaññaṃ hetupaccayena paccayā hontīti attho. Tasseva paṭilomapucchāya ‘sabbe te dhammā kusalamūlena ekamūlā’ti avatvā sabbe te dhammā kusalāti vuttaṃ. Kasmā? Atthavisesābhāvato. Kusalamūlena ekamūlāti hi pucchāya katāya ‘mūlāni yāni ekato uppajjantī’ti heṭṭhā vuttanayeneva vissajjanaṃ kātabbaṃ bhaveyya, evañca sati atthavisesābhāvo hoti. Tasmā tathā akatvā evaṃ pucchā katā. Iminā upāyena mūlamūlanayādīsupi aññamaññamūlayamake pucchāviseso veditabbo.
53-5553-55. 在根根论中,‘彼一切是善根之根’,即是问:彼一切即是名为善根的根。‘一根之根’:以同一意义,他们唯有一根作为根,故称为一根之根。‘互为根之根’:互为根即互相为根;以因缘的意义,他们以此互为根为根,故称为互为根之根。
53-55. Mūlamūlanaye sabbe te kusalamūlamūlāti sabbe te kusalamūlasaṅkhātā mūlāti pucchati. Ekamūlamūlāti samānaṭṭhena ekameva mūlamūlaṃ etesanti ekamūlamūlā. Aññamaññamūlamūlāti aññamaññassa mūlaṃ aññamaññamūlaṃ, aññamaññamūlaṃ hetupaccayaṭṭhena mūlaṃ etesanti aññamaññamūlamūlā.
5656. 在根论中,‘以善为根’:以因缘的意义,善是他们的根,故称为以善为根。
56. Mūlakanaye kusalamūlakāti hetupaccayaṭṭhena kusalaṃ mūlaṃ etesanti kusalamūlakā.
57-61在根根论中,“以善根为根”:善之根即是善根。由因缘之义,善根为他们之根,故名“以善根为根”。以上是依于善句,在论双问中的差别义。
57-61. Mūlamūlakanaye kusalamūlamūlakāti kusalānaṃ mūlaṃ kusalamūlaṃ. Hetupaccayaṭṭheneva kusalamūlaṃ mūlaṃ etesanti kusalamūlamūlakāti. Ayaṃ tāva kusalapadaṃ nissāya nayayamakapucchāsu visesattho.
62-73在不善句等中,亦复如是。然而,此处有一差别:“无因的不善”,是就与疑及掉举相应的痴而说。
62-73.Akusalapadādīsupi eseva nayo. Ayaṃ pana viseso, ahetukaṃ akusalanti vicikicchāya ceva uddhaccena ca sampayuttaṃ mohaṃ sandhāya vuttaṃ.
74-85“无因的无记”,指十八种心生色及涅槃。“不以无记根为一根”:此处,除有因无记等起之色外,其余皆可得。有因无记等起之色以无记根为一根,但将其视为非胜义,唯依共同可得而作此解答。
74-85.Ahetukaṃabyākatanti aṭṭhārasa cittuppādā rūpaṃ, nibbānañca. Abyākatamūlena na ekamūlanti idha pana ṭhapetvā sahetukaabyākatasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ, sesaṃ labbhati. Sahetukaabyākatasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ abyākatamūlena ekamūlaṃ hoti, taṃ abbohārikaṃ katvā ekato labbhamānakavaseneva cetaṃ vissajjanaṃ kataṃ.
86-97「名为法」:即称为名的法。从义理上说,它们是四种无色蕴与涅槃。「唯九名根」:依善、不善、无记根而有九种根。「无因名不以名根为一根」:一切无因的、十八种心生起的、与疑及掉举相应的痴,以及涅槃所称为名者,不以名根为一根,因为不与彼一同生起。「有因名以名根」:此言有因名以名根为根。其余各处,意义皆明显。
86-97.Nāmā dhammāti nāmasaṅkhātā dhammā. Te atthato cattāro arūpino khandhā, nibbānañca. Naveva nāmamūlānīti kusalākusalaabyākatamūlavasena nava mūlāni. Ahetukaṃ nāmaṃ nāmamūlena na ekamūlanti ahetukaṃ sabbampi aṭṭhārasa cittuppādavicikicchuddhaccasampayuttamohanibbānasaṅkhātaṃ nāmaṃ nāmamūlena na ekamūlaṃ . Na hi taṃ tena saddhiṃ uppajjati. Sahetukaṃnāmaṃ nāmamūlenāti padepi sahetukaṃ nāmaṃ nāmamūlenāti attho. Sesaṃ sabbattha uttānatthamevāti.
98-99在因章等中,亦应以此方法了知其义理。「根、因、缘」等偈颂,是依所指示的十种章,再次以摄颂的方式而说。
98-99. Hetuvārādīsupi imināvupāyena attho veditabbo. Mūlaṃ hetu nidānañcātigāthā yathāniddiṭṭhānaṃ dasannampi vārānaṃ puna uddānavaseneva vuttāti.