三法论母句义解释显示巴利原文
Tikamātikāpadavaṇṇanā
我正如此宣说此阿毗达摩之论;
请聚心谛听,此论甚为难值。
显示巴利原文 Iti me bhāsamānassa, abhidhammakathaṃ imaṃ; Avikkhittā nisāmetha, dullabhā hi ayaṃ kathāti.
如此许下的阿毗达摩之论,如今宣说的时机已经成熟。在此,所谓阿毗达摩,即《法集论》等七部论书;而《法集论》依心生品等又可别为四品;心生品复依母论句与分别说而分为二类;其中又以母论为始;母论再分为三法母论与二法母论两种;其中,三法母论为先;在三法母论中,善法这一句则为最首;是故——显示巴利原文
Evaṃ paṭiññātāya abhidhammakathāya kathanokāso sampatto. Tattha yasmā abhidhammo nāma dhammasaṅgaṇīādīni sattappakaraṇāni; dhammasaṅgaṇīpi cittuppādakaṇḍādīnaṃ vasena cattāri kaṇḍāni; cittuppādakaṇḍampi mātikāpadabhājanīyavasena duvidhaṃ; tattha mātikā ādi; sāpi tikamātikā dukamātikāti duvidhā; tattha tikamātikā ādi; tikamātikāyapi kusalattikaṃ kusalattikepi kusalā dhammāti idaṃ padaṃ; tasmā –
从这里开始,此论所说甚深,我将为诸位开演阿毗达摩义。
显示巴利原文 Ito paṭṭhāya gambhīraṃ, abhidhammakathaṃ imaṃ; Vuccamānaṃ nisāmetha, ekaggā sādhu sādhavoti.
1 一、“善法、不善法、无记法”——这是以首词而立名的“善三法”。又如“与乐受相应之法、与苦受相应之法、与不苦不乐受相应之法”——这是以全部词而立名的“受三法”。如此,或以首词,或以全部词而安立名称,应知总共有三种受。这些又依十五种分类而广说。其中,苦受有三种,另有一组,共十四种。“缘起法、非缘起法”等六种苦,其因与缘之义相相互关联,犹如以簧环扣珠,紧密相连,故名为“因缘取著层”。又有“缘起法、非缘起法”等七种苦,彼此并无牵带,仅因同具受苦之相,相继嵌合,如瓮与瓮相叠,于大苦中作小苦,故名“小苦层”。继而有烦恼苦等遮蔽层,名为“烦恼取著层”;又有结缚烦恼层,名为“结缚烦恼取著层”;憍慢烦恼层,名为“傲慢取著层”。其余五种烦恼亦属“傲慢取著层”。以上七层,皆应了知。其后,有“随观四念处”等十四种苦,名为“大苦层”。随后,有著取苦六种,名为“著取取著层”;又有染污苦八种,名为“染污取著层”;复有见断、破灭苦十八种,于《阿毗达摩法义》末尾列出,名为“余苦层”。“慧有边法、无明边法”等四十二显示巴利原文
1. ‘‘Kusalā dhammā, akusalā dhammā, abyākatā dhammā’’ti ayaṃ tāva ādipadena laddhanāmo kusalattiko nāma. ‘‘Sukhāya vedanāya sampayuttā dhammā, dukkhāya vedanāya sampayuttā dhammā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā dhammā’’ti ayaṃ sabbapadehi laddhanāmo vedanāttiko nāma. Evaṃ ādipadavasena vā sabbapadavasena vā sabbesampi tikadukānaṃ nāmaṃ veditabbaṃ . Sabbeva cete pañcadasahi paricchedehi vavatthitā. Tikānañhi eko paricchedo, dukānaṃ catuddasa. ‘‘Hetū dhammā, nahetū dhammā’’tiādayo hi cha dukā ganthato ca atthato ca aññamaññasambandhena kaṇṇikā viya ghaṭā viya hutvā ṭhitattā ‘hetugocchako’ti vuccati. Tato apare ‘‘sappaccayā dhammā appaccayā dhammā’’tiādayo satta dukā, aññamaññaṃ asambandhā, kevalaṃ dukasāmaññato uccinitvā uccinitvā visuṃ visuṃ gocchakantare ṭhapitattā aññehi ca mahantaradukehi cūḷakattā ‘cūḷantaradukā’ti veditabbā. Tato paraṃ āsavadukādīnaṃ channaṃ vasena ‘āsavagocchako’ ; tathā saṃyojanadukādīnaṃ vasena ‘saṃyojanagocchako’; tathā ganthaoghayoganīvaraṇadukādīnaṃ vasena ‘ganthaoghayoganīvaraṇagocchakā’; parāmāsadukādīnaṃ pañcannaṃ vasena ‘parāmāsagocchako’ti. Sabbepi satta gocchakā veditabbā. Tato paraṃ ‘‘sārammaṇā dhammā’’tiādayo catuddasa dukā ‘mahantaradukā’ nāma. Tato upādānadukādayo cha dukā ‘upādānagocchako’ nāma. Tato kilesadukādayo aṭṭha dukā ‘kilesagocchako’ nāma. Tato paraṃ dassanenapahātabbadukādayo aṭṭhārasa dukā abhidhammamātikāya pariyosāne ṭhapitattā ‘piṭṭhidukā’ nāma. ‘‘Vijjābhāgino dhammā avijjābhāgino dhammā’’tiādayo pana dvācattālīsa dukā ‘suttantikadukā’ nāma. Evaṃ sabbepete pañcadasahi paricchedehi vavatthitāti veditabbā.
以上详述总共十五种苦之分类,皆依五种组词分类,分为二十组。其中文句组、“形色法及非形色法”共计九十三种苦,名为句组。其余三组共计九十三种,名为组集。此中,句组包括受苦、思虑苦、喜苦、现行苦、已过苦及四种缘起苦,合共九种,谓为九十三句组。受苦组中,如缘起取着层等七取着层续尽九层,染污取着层三层,心相依赖及不依赖两层,及心聚合、心离散两层,共计十四层,称为大苦层。经文尾苦层中又分辞语苦、诠释苦及名称苦四层,余有三十八种苦,合计三十八种,称为余苦层。如此,共称为句组。其余两组也仅为组集。显示巴利原文
Evaṃ vavatthitā panete sappadesanippadesavasena dve koṭṭhāsā honti. Tesu hi nava tikā ekasattati ca dukā sappadesānaṃ rūpārūpadhammānaṃ pariggahitattā sappadesā nāma. Avasesā terasa tikā ekasattati ca dukā nippadesā nāma. Tattha tikesu tāva vedanāttiko vitakkattiko pītittiko uppannattiko atītattiko cattāro ārammaṇattikāti ime nava tikā sappadesā nāma. Dukesu hetugocchakādīnaṃ upādānagocchakapariyosānānaṃ navannaṃ gocchakānaṃ pariyosāne tayo tayo dukā, kilesagocchakapariyosāne cattāro dukā, ‘‘cittasampayuttā dhammā, cittavippayuttā dhammā’’‘‘cittasaṃsaṭṭhā dhammā, cittavisaṃsaṭṭhā dhammā’’ti dve mahantaradukā, suttantikadukesu adhivacanadukaṃ niruttidukaṃ paññattidukaṃ nāmarūpadukanti ime cattāro duke ṭhapetvā avasesā aṭṭhatiṃsa dukā cāti ete sappadesā nāma. Vuttāvasesā tikadukā sabbepi nippadesāti veditabbā.
现在,依次解释“善法”等论母句的义理。先看“善”这个词,它出现在无病、无过、巧妙、乐报等含义中。因为在“尊者是否安康?尊者是否无恙?”等语句中,它表达的是无病的含义。显示巴利原文
Idāni kusalā dhammātiādīnaṃ mātikāpadānaṃ ayamanupubbapadavaṇṇanā – ‘kusala’-saddo tāva ārogyaanavajjachekasukhavipākesu dissati. Ayañhi ‘‘kacci nu bhoto kusalaṃ, kacci bhoto anāmaya’’ntiādīsu (jā. 1.15.146; 2.20.129) ārogye dissati. ‘‘Katamo pana, bhante, kāyasamācāro kusalo? Yo kho, mahārāja, kāyasamācāro anavajjo’’ti (ma. ni. 2.361) ca, ‘‘aparaṃ pana, bhante, etadānuttariyaṃ yathā bhagavā dhammaṃ deseti kusalesu dhammesū’’ti (dī. ni. 3.145) ca evamādīsu anavajje. ‘‘Kusalo tvaṃ rathassa aṅgapaccaṅgānaṃ’’ (ma. ni. 2.87), ‘‘kusalā naccagītassa sikkhitā cāturitthiyo’’tiādīsu (jā. 2.22.94) cheke. ‘‘Kusalānaṃ, bhikkhave, dhammānaṃ samādānahetu’’ (dī. ni. 3.80), ‘‘kusalassa kammassa katattā upacitattā’’tiādīsu (dha. sa. 431) sukhavipāke. Svāyamidha ārogyepi anavajjepi sukhavipākepi vattati.
而“法”这个词,则出现在教法、因、功德、无众生、无命等含义中。因为在“他学习法——经、应颂”等语句中,它表达的是教法的含义;在“于因的智慧为法无碍解”等语句中,它表达的是因的含义。显示巴利原文
Dhammasaddo panāyaṃ pariyattihetuguṇanissattanijjīvatādīsu dissati. Ayañhi ‘‘dhammaṃ pariyāpuṇāti suttaṃ geyya’’ntiādīsu (a. ni. 4.102) pariyattiyaṃ dissati. ‘‘Hetumhi ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā’’tiādīsu (vibha. 720) hetumhi.
‘‘Na hi dhammo adhammo ca, ubho samavipākino; Adhammo nirayaṃ neti, dhammo pāpeti suggati’’nti. (theragā. 304; jā. 1.15.386) –
就‘功德’等义而言:如《法集论》所说‘而在那时,诸法存在’,《长部》所说‘于诸法中随观法而住’等语,皆是从‘无有情、无生命’的角度而言。此处的法,也正是就无有情、无生命而说。显示巴利原文
Ādīsu guṇe. ‘‘Tasmiṃ kho pana samaye dhammā honti’’ (dha. sa. 121), ‘‘dhammesu dhammānupassī viharatī’’tiādīsu (dī. ni. 2.373) nissattanijjīvatāyaṃ. Svāyamidhāpi nissattanijjīvatāyameva vaṭṭati.
此处词义解释如下:令污秽的恶法动摇、移动、震动、破坏,故名为「善」(kusalā)。或者,以污秽的方式而卧,称为「恶」(kusā)。那些切断称为不善之「恶」(kusā)者,故为「善」(kusalā)。或者,由于能削减、令微薄、令灭尽污秽之法,智称为「善」(kusa)。依彼「善」(kusa)而应被执取,故为「善」(kusalā);应被把握、令其转起,这是它的意义。又如同茅草(kusā)会割伤接触手部的两面,同样地,这些法也切断以已生与未生方式存在的两边烦恼聚。因此,如同茅草般切断,故亦为「善」(kusalā)。而能保持自性者,为「法」(dhammā)。或者,被缘所保持,或依自性而被保持,故为「法」。非善非不善的,便是「非善非不善」。如同朋友的对立面是「非朋友」,贪等的对立面是「无贪」等,这是善的对立面之义。未被记说的,是「无记」(abyākatā),即未以善或不善的状态而被说之义。其中,具有无过失、乐异熟相者为善;具有有过失、苦异熟相者为不善;具有无异熟相者为无记。显示巴利原文
Vacanattho panettha – kucchite pāpake dhamme salayanti calayanti kampenti viddhaṃsentīti kusalā. Kucchitena vā ākārena sayantīti kusā. Te akusalasaṅkhāte kuse lunanti chindantīti kusalā. Kucchitānaṃ vā sānato tanukaraṇato osānakaraṇato ñāṇaṃ kusaṃ nāma. Tena kusena lātabbāti kusalā; gahetabbā pavattetabbāti attho. Yathā vā kusā ubhayabhāgagataṃ hatthappadesaṃ lunanti, evamimepi uppannānuppannabhāvena ubhayabhāgagataṃ kilesapakkhaṃ lunanti. Tasmā kusā viya lunantītipi kusalā. Attano pana sabhāvaṃ dhārentīti dhammā. Dhāriyanti vā paccayehi, dhārīyanti vā yathāsabhāvatoti dhammā. Na kusalā akusalā. Mittapaṭipakkhā amittā viya, lobhādipaṭipakkhā alobhādayo viya ca, kusalapaṭipakkhāti attho. Na byākatāti abyākatā, kusalākusalabhāvena akathitāti attho. Tesu pana anavajjasukhavipākalakkhaṇā kusalā, sāvajjadukkhavipākalakkhaṇā akusalā, avipākalakkhaṇā abyākatā.
然而,这些「善」与「法」等词,到底是同义还是异义呢?在此应当如何看待?如果它们是同义,那么「善法」这一表述就变得与「善不善」的说法相似了。如果它们是异义,则会导致三法组与二法组变成六组与四组的情况,而且词语之间会失去关联。显示巴利原文
Kiṃ panetāni ‘kusalā’ti vā ‘dhammā’ti vātiādīni ekatthāni udāhu nānatthānīti? Kiñcettha? Yadi tāva ekatthāni ‘kusalā dhammā’ti idaṃ ‘kusalākusalā’tivuttasadisaṃ hoti. Atha nānatthāni tikadukānaṃ chakkacatukkabhāvo āpajjati padānañca asambandho.
如同说到「善」、「色」、「眼」时,这些词在意义上互不观照,没有任何关联,同样地,在此也会导致词语之间没有关联。而缺乏前后关联的词语,便成为无意义的。再者,这也与后面「哪些法是善」的提问产生矛盾。因为法并非就是善,然而却这样问:「哪些法是善」?再者,如果这些是同义,由于三种「法」都以法的状态而有同一性,善等也会变成同一。因为跟随善等之后的三种「法」以法的状态而具有同一性。因此,与三种法在意义上无差异的善等也会变成同一,即「凡是善,那就是不善,那就是无记」。如果你们不接受三种法的同一性,而说「以善为主的法是一个,以不善为主的法是另一个,以无记为主的法是另一个」,那么,法便意味着「有」(bhāva),而与「有」相异的便是「非有」(abhāva)。如此一来,以善为主的、称为「有」的法,与以不善为主的法相对,就成了「非有」;以无记为主的法也是如此。而且,以善为主的法也与它们相异。这样一来,当法变成了非有,与法无异的善等也就只能是非有了。显示巴利原文
Yathā hi ‘kusalā’ ‘rūpaṃ’‘cakkhumā’ti vutte atthavasena aññamaññaṃ anolokentānaṃ padānaṃ na koci sambandho, evamidhāpi padānaṃ asambandho āpajjati. Pubbāparasambandharahitāni ca padāni nippayojanāni nāma honti. Yāpi cesā parato ‘katame dhammā kusalā’ti pucchā, tāyapi saddhiṃ virodho āpajjati. Neva hi dhammā kusalā; atha ca panidaṃ vuccati – katame dhammā ‘kusalā’ti. Aparo nayo – yadi etāni ekatthāni, tiṇṇaṃ ‘dhammānaṃ’ ekattā kusalādīnampi ekattaṃ āpajjati. Kusalādiparānañhi tiṇṇampi ‘dhammānaṃ’ dhammabhāvena ekattaṃ. Tasmā dhammattayena saddhiṃ atthato ninnānatthānaṃ kusalādīnampi ekattaṃ āpajjati. ‘Yadeva kusalaṃ, taṃ akusalaṃ, taṃ abyākata’nti. ‘Athāpi tiṇṇaṃ dhammānaṃ ekattaṃ na sampaṭicchatha, aññova kusalaparo dhammo, añño akusalaparo dhammo, añño abyākataparo dhammoti vadatha, evaṃ sante dhammo nāma bhāvo, bhāvato ca añño abhāvoti kusalaparā bhāvasaṅkhātā dhammā añño akusalaparo dhammo abhāvo siyā, tathā abyākataparo. Tehi ca añño kusalaparopi. Evaṃ abhāvattaṃ āpannehi dhammehi anaññe kusalādayopi abhāvāyeva siyu’nti.
所有这些都毫无根据。为什么呢?因为世俗言说是依随顺认可而成立的。世俗言说正是对诸义如何认可、如何接受,便如此成立。而在“善法”这样的表述中,既不是以“善”为首而说“法”,也不是以“法”为主而说“善”,并不像“善、善”这样因本身没有义理差别而被智者所接受;也不像“善”“色”“眼”等词那样各有互不关联的意义。“善”一词在此被认可为表示无过失、乐异熟的意义,“不善”一词被认可为表示有过失、苦异熟的意义,“无记”一词被认可为表示无异熟的意义,“法”一词被认可为表示保持自性等意义。当这些词在彼此相邻中被说出时,便彰显了各自意义的共通性,因为所有这些都以保持自性等为特相而成为“法”。而“善”等词在“法”一词之前被说出时,则彰显了它各自的意义差别,因为法或是善,或是不善,或是无记。如此,当它们被分别说出时,因仅表示各自的意义而被认可。当与“法”一词一起被说出时,则因表示各自意义的共通性或意义差别,而在世间为智者所认可。因此,在此处,通过分别同义与异义而提出的所有那些归咎之因,都是毫无根据的。显示巴利原文
Sabbametaṃ akāraṇaṃ. Kasmā? Yathānumativohārasiddhitoti. Vohāro hi yathā yathā atthesu anumato sampaṭicchito tathā tatheva siddho. Na cāyaṃ ‘‘kusalā dhammā’’tiādīsu kusalapubbo dhammābhilāpo dhammaparo ca kusalābhilāpo, yathā ‘kusalā kusalā’ti evaṃ, attano atthavisesābhāvena paṇḍitehi sampaṭicchito; na ca ‘kusalā’ ‘rūpaṃ’cakkhumāsaddā viya aññamaññaṃ anolokitatthabhāvena. ‘Kusala’-saddo panettha anavajjasukhavipākasaṅkhātassa atthassa jotakabhāvena sampaṭicchito, ‘akusala’-saddo sāvajjadukkhavipākatthajotakattena, ‘abyākata’-saddo avipākatthajotakattena, ‘dhamma’-saddo sabhāvadhāraṇādiatthajotakattena. So etesaṃ aññatarānantare vuccamāno attano atthasāmaññaṃ dīpeti. Sabbeva hi ete sabhāvadhāraṇādinā lakkhaṇena dhammā. Kusalādisaddā cāpi dhammasaddassa purato vuccamānā attano attano atthavisesaṃ tassa dīpenti. Dhammo hi kusalo vā hoti akusalo vā abyākato vā. Evamete visuṃ visuṃ vuccamānā attano attano atthamattadīpakattena sampaṭicchitā. Dhammasaddena saha vuccamānā attano attano atthasāmaññaṃ atthavisesaṃ vā dīpakattena loke paṇḍitehi sampaṭicchitā. Tasmā yadetamettha ekatthanānātthataṃ vikappetvā dosāropanakāraṇaṃ vuttaṃ sabbametaṃ akāraṇaṃ. Ayaṃ tāva kusalattikassa anupubbapadavaṇṇanā. Imināva nayena sesatikadukānampi nayo veditabbo. Ito paraṃ pana visesamattameva vakkhāma.
2 在“对乐受”等语句中,“乐”(sukha)一词可见于乐受、乐根、乐所缘、乐因、乐缘处、无恼、涅槃等处。因为此词在“乐的舍断”等句中,见于乐受;在“诸佛出世是乐”“世间离欲是乐”等句中,见于乐根;在“摩诃利,因为色是乐、随乐而至、入于乐”等句中,见于乐所缘;在“比丘们,这是乐的同义词,即福德”等句中,见于乐因;在“比丘们,诸天界是多么乐,这难以用言语表达”“不见欢喜园者不知乐”等句中,见于乐缘处;在“这些法是现法乐住”等句中,见于无恼;在“涅槃是究竟乐”等句中,见于涅槃。然而在此处,此词应仅视为乐受。“受”(vedanā)一词在“已知受生起”等句中,仅用于感受本身。显示巴利原文
2.Sukhāya vedanāyātiādīsu ‘sukha’-saddo tāva sukhavedanāsukhamūlasukhārammaṇasukhahetusukhapaccayaṭṭhānaabyābajjhanibbānādīsu dissati. Ayañhi ‘‘sukhassa ca pahānā’’tiādīsu (dī. ni. 1.232) sukhavedanāyaṃ dissati. ‘‘Sukho buddhānaṃ uppādo’’ (dha. pa. 194), ‘‘sukhā virāgatā loke’’tiādīsu (udā. 11; mahāva. 5) sukhamūle ‘‘yasmā ca kho, mahāli, rūpaṃ sukhaṃ sukhānupatitaṃ sukhāvakkanta’’ntiādīsu (saṃ. ni. 3.60) sukhārammaṇe. ‘‘Sukhassetaṃ, bhikkhave, adhivacanaṃ yadidaṃ puññānī’’tiādīsu (a. ni. 7.62) sukhahetumhi. ‘‘Yāvañcidaṃ, bhikkhave, na sukaraṃ akkhānena pāpuṇituṃ yāva sukhā saggā’’ (ma. ni. 3.255), ‘‘na te sukhaṃ pajānanti ye na passanti nandana’’ntiādīsu (saṃ. ni. 1.11) sukhapaccayaṭṭhāne. ‘‘Diṭṭhadhammasukhavihārā ete dhammā’’tiādīsu (ma. ni. 1.82) abyābajjhe. ‘‘Nibbānaṃ paramaṃ sukha’’ntiādisu (dha. pa. 203-204) nibbāne. Idha panāyaṃ sukhavedanāyameva daṭṭhabbo. ‘Vedanā’-saddo ‘‘viditā vedanā uppajjantī’’tiādīsu (ma. ni. 3.208) vedayitasmiṃyeva vattati.
“苦”一词可见于苦受、苦事、苦所缘、苦因、苦因处等场合。因为它在“苦的舍断”等句中,见于苦受;在“生也是苦”等句中,见于苦事;在“摩诃利,因为色是苦、随苦而至、堕入苦”等句中,见于苦所缘;在“恶的积聚是苦”等句中,见于苦因;在“诸比丘,乃至地狱之苦,非言语所能尽述”等句中,见于苦因处。然而在此处,它只应被理解为苦受。显示巴利原文
‘Dukkha’-saddo dukkhavedanādukkhavatthudukkhārammaṇadukkhapaccayadukkhapaccayaṭṭhānādīsu dissati. Ayañhi ‘‘dukkhassa ca pahānā’’tiādīsu dukkhavedanāyaṃ dissati. ‘‘Jātipi dukkhā’’tiādīsu (dī. ni. 2.387; vibha. 190) dukkhavatthusmiṃ. ‘‘Yasmā ca kho, mahāli, rūpaṃ dukkhaṃ dukkhānupatitaṃ dukkhāvakkanta’’ntiādīsu dukkhārammaṇe. ‘‘Dukkho pāpassa uccayo’’tiādīsu (dha. pa. 117) dukkhapaccaye. ‘‘Yāvañcidaṃ, bhikkhave, na sukaraṃ akkhānena pāpuṇituṃ yāva dukkhā nirayā’’tiādīsu (ma. ni. 3.250) dukkhapaccayaṭṭhāne. Idha panāyaṃ dukkhavedanāyameva daṭṭhabbo.
此处,词义为:能令快乐,故称为“乐”;能令痛苦,故称为“苦”;非苦非乐,故称为“不苦不乐”。其中‘ma’字是依连声规则而说。一切感受皆领纳、体验所缘之味,故称为“受”。其中,以领纳可意之味为相者,是乐受;以领纳不可意之味为相者,是苦受;以领纳与此二者相反之味为相者,是不苦不乐受。又,于此处出现的“相应”一词,其义为:以等同的方式相结合,故称为“相应”。以何等的方式?即以同生等方式。因为,在否定“是否没有任何法与其他任何法相应?是的”这一问题时,有言:“难道不是有某些法与其他某些法俱行、俱生、相杂、同生、同灭、同依处、同所缘吗?”如此,依同生等义而说“相应”。因此,以这些同生等方式相结合,故称为“相应”。显示巴利原文
Vacanattho panettha – sukhayatīti sukhā. Dukkhayatīti dukkhā. Na dukkhā na sukhāti adukkhamasukhā. ‘Ma-kāro padasandhivasena vutto. Sabbāpi ārammaṇarasaṃ vedayanti anubhavantīti vedanā. Tāsu iṭṭhānubhavanalakkhaṇā sukhā, aniṭṭhānubhavanalakkhaṇā dukkhā, ubhayaviparītānubhavanalakkhaṇā adukkhamasukhā. Yopanāyaṃ tīsupi padesu ‘sampayutta’-saddo, tassattho – samaṃ pakārehi yuttāti sampayuttā. Katarehi pakārehīti? Ekuppādatādīhi. ‘‘Natthi keci dhammā kehici dhammehi sampayuttāti? Āmantā’’ti hi imassa pañhassa paṭikkhepe ‘‘nanu atthi keci dhammā kehici dhammehi sahagatā sahajātā saṃsaṭṭhā ekuppādā ekanirodhā ekavatthukā ekārammaṇā’’ti (kathā. 473) evaṃ ekuppādatādīnaṃ vasena sampayogattho vutto. Iti imehi ekuppādatādīhi samaṃ pakārehi yuttāti sampayuttā.
3 三、异熟三法中,善与不善的、彼此有别的果报,称为“异熟”。这是对已达成异熟状态的无色法的称谓。“异熟法”即具有异熟性质的法。如同具有生、老性质,以生、老为本性的众生被称为“生法”“老法”一样,以能生异熟的意义而具有异熟性质、以异熟为本性的法,即此义。第三句是依对二者性质的否定而说。显示巴利原文
3.Vipākattike aññamaññavisiṭṭhānaṃ kusalākusalānaṃ pākāti vipākā. Vipakkabhāvamāpannānaṃ arūpadhammānametaṃ adhivacanaṃ. Vipākadhammadhammāti vipākasabhāvadhammā. Yathā jātijarāsabhāvā jātijarāpakatikā sattā jātidhammā jarādhammāti vuccanti evaṃ vipākajanakaṭṭhena vipākasabhāvā vipākapakatikā dhammāti attho. Tatiyapadaṃ ubhayasabhāvapaṭikkhepavasena vuttaṃ.
4 四、执取执取所依三法中,由以作所缘的方式被爱、见所伴随的业而执取,以果报的状态而被把握的,称为“执取”。成为所缘后,因与执取相关联而对诸执取有益的,称为“执取所依”。这是对成为执取之所缘缘的法的称谓。既是执取,又是执取所依,故为“执取执取所依”;这是对有漏业所生的色法、无色法的称谓。依此理,其余两句也应知为含否定之义。显示巴利原文
4.Upādinnupādāniyattike ārammaṇakaraṇavasena taṇhādiṭṭhīhi upetena kammunā ādinnā, phalabhāvena gahitāti upādinnā. Ārammaṇabhāvaṃ upagantvā upādānasambandhena upādānānaṃ hitāti upādāniyā. Upādānassa ārammaṇapaccayabhūtānametaṃ adhivacanaṃ. Upādiṇṇā ca te upādāniyā cāti upādiṇṇupādāniyā; sāsavakammanibbattānaṃ rūpārūpadhammānametaṃ adhivacanaṃ. Iti iminā nayena sesapadadvayepi paṭisedhasahito attho veditabbo.
5 五、在杂染、杂染所依的三法中,能杂染者名为“杂染”,即恼害、烧灼的意思。与杂染相应,是“杂染的”。以自己为所缘而转起,所以值得杂染,或者系属于杂染,因为不超越其作为所缘的状态,所以是“杂染所依”。这是对成为杂染的所缘缘的那些法的称呼。既是杂染的,又是杂染所依,因此称为“杂染杂染所依”。其余两句也应如前面三法中的解说那样去理解。显示巴利原文
5. Saṃkiliṭṭhasaṃkilesikattike saṃkilesetīti saṃkileso, vibādhati, upatāpeti cāti attho. Saṃkilesena samannāgatāti saṃkiliṭṭhā. Attānaṃ ārammaṇaṃ katvā pavattanena saṃkilesaṃ arahanti , saṃkilese vā niyuttā, tassa ārammaṇabhāvānatikkamanatoti saṃkilesikā. Saṃkilesassa ārammaṇapaccayabhūtānametaṃ adhivacanaṃ. Saṃkiliṭṭhā ca te saṃkilesikā cāti saṃkiliṭṭhasaṃkilesikā. Sesapadadvayampi purimattike vuttanayeneva veditabbaṃ.
6 六、在寻的三法中,以相应方式转起而与寻俱行的,是“有寻”。与伺俱行的,是“有伺”。既有寻又有伺,所以是“有寻有伺”。两者都不具备的,是“无寻无伺”。在寻与伺当中,只有伺作为其分量、其标准,因此这些法称为“伺量”,意思是不超过伺而与寻相应。既是无寻,又是伺量,所以是“无寻唯伺量”。显示巴利原文
6.Vitakkattike sampayogavasena vattamānena saha vitakkena savitakkā. Saha vicārena savicārā. Savitakkā ca te savicārā cāti savitakkasavicārā. Ubhayarahitā avitakkaavicārā. Vitakkavicāresu vicārova mattā, pamāṇaṃ, etesanti vicāramattā. Vicārato uttari vitakkena saddhiṃ sampayogaṃ na gacchantīti attho. Avitakkā ca te vicāramattā cāti avitakkavicāramattā.
7 七、在喜的三法中,与喜达到同生等状态,所以是“喜俱行”,即与喜相应的意思。其余两句道理相同。在这里,“舍”是指不苦不乐受。因为那种受对苦和乐的生起方式保持舍置,以中舍的方式安住,便以那种方式转起,所以称为“舍”。如此,只取受的三法中的两句,为了显示无喜之乐与有喜之乐的差别而宣说这三法。显示巴利原文
7.Pītittike pītiyā saha ekuppādādibhāvaṃ gatāti pītisahagatā, pītisampayuttāti attho. Sesapadadvayepi eseva nayo. Upekkhāti cettha adukkhamasukhā vedanā vuttā. Sā hi sukhadukkhākārappavattiṃ upekkhati, majjhattākārasaṇṭhitattā tenākārena pavattatīti upekkhā. Iti vedanāttikato padadvayameva gahetvā nippītikassa sukhassa sappītikasukhato visesadassanavasena ayaṃ tiko vutto.
8 八、见三法中,“以见”指以入流道。因为此道最初得见涅槃,故说为“见”。然而,种姓智虽见道更早,但如同有人因事前来晋见国王,从远处看见乘着象背在街上行进的国王,被问“你见到国王了吗?”时,虽已得见,却因应办之事未办,便说“我没见到”。同样,种姓智虽见涅槃,但应作的断除烦恼尚未成就,故不称为“见”。因为那种智处于转向道的阶段。“以修”是指其余三道。因为其余三道依于初道所见之法,以修习的方式生起,不再见任何前所未见之法,故称为“修”。第三句是遮遣两者的方式而说。显示巴利原文
8.Dassanattike dassanenāti sotāpattimaggena. So hi paṭhamaṃ nibbānaṃ dassanato dassananti vutto. Gotrabhu pana kiñcāpi paṭhamataraṃ passati, yathā pana rañño santikaṃ kenacideva karaṇīyena āgato puriso dūratova rathikāya carantaṃ hatthikkhandhagataṃ rājānaṃ disvāpi ‘diṭṭho te rājā’ti puṭṭho disvāpi kattabbakiccassa akatattā ‘na passāmī’ti āha. Evameva nibbānaṃ disvāpi kattabbassa kilesappahānassābhāvā na dassananti vuccati. Tañhi ñāṇaṃ maggassa āvajjanaṭṭhāne tiṭṭhati. Bhāvanāyāti sesamaggattayena. Sesamaggattayañhi paṭhamamaggena diṭṭhasmiṃyeva dhamme bhāvanāvasena uppajjati, adiṭṭhapubbaṃ kiñci na passati, tasmā bhāvanāti vuccati. Tatiyapadaṃ ubhayapaṭikkhepavasena vuttaṃ.
9 九、次第三法中,“以见应断的因是这些法具有的因”,故为“见所断因”。第二句同理。第三句不应理解为“既非以见也非以修应断的因是这些法的因”,而应理解为“既非以见也非以修应断的因,为这些法所具有”。否则,无因法就不会被含摄在内;因为无因法完全不存在那种以见、修应断的因。在有因法中,除因之外的其余法有断,而因本身不断;因为对这些法而言,被说为“既非以见也非以修应断”的是“因”,而非那些其余法。而这两者都不是论中所期望的。因此,应取“既非以见也非以修应断的因,这些法有之”,即“非见所断非修所断因”之义。显示巴利原文
9.Tadanantarattike dassanena pahātabbo hetu etesanti dassanena pahātabbahetukā. Dutiyapadepi eseva nayo. Tatiyapade neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo hetu etesanti evamatthaṃ aggahetvā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo hetu etesaṃ atthīti evamattho gahetabbo . Itarathā hi ahetukānaṃ aggahaṇaṃ bhaveyya; hetuyeva hi tesaṃ natthi yo dassanabhāvanāhi pahātabbo siyā. Sahetukesupi hetuvajjānaṃ pahānaṃ āpajjati, na hetūnaṃ; hetuyeva hi etesaṃ ‘neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo’ti vutto, na te dhammā. Ubhayampi cetaṃ anadhippetaṃ. Tasmā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo hetu etesaṃ atthīti nevadassanena nabhāvanāya pahātabbahetukāti ayamattho gahetabbo.
10 十、积集趣向论中,由业与烦恼所积集,故称“积集”。这是结生、死、趣、转起的总称。凡成为其因、以能生起的状态而趣向彼积集,或令其转起的补特伽罗如前所述趣向积集,皆称“积集趣向”;这是有漏善与不善法的别名。正因如此,从被称为积集的“集”中离去,涅槃即是离集,故称“离集”。以彼为所缘而转起,便趣向离集,称“离集趣向”;这是圣道的别名。再者,如同砌墙的砖匠,随着转起不断堆积之砖而趣向,故为“积集趣向”。如同有人摧毁已堆砌的砖块,随着转起不断拆解之砖而趣向,故为“离集趣向”。第三句是以双遮的方式而说。显示巴利原文
10.Ācayagāmittike kammakilesehi āciyatīti ācayo. Paṭisandhicutigatippavattānaṃ etaṃ nāmaṃ. Tassa kāraṇaṃ hutvā nipphādanakabhāvena taṃ ācayaṃ gacchanti, yassa vā pavattanti taṃ puggalaṃ yathāvuttameva ācayaṃ gamentītipi ācayagāmino; sāsavakusalākusalānaṃ etaṃ adhivacanaṃ. Tato eva ācayasaṅkhātā cayā apetattā, nibbānaṃ apetaṃ cayāti apacayo. Taṃ ārammaṇaṃ katvā pavattanato apacayaṃ gacchantīti apacayagāmino; ariyamaggānametaṃ adhivacanaṃ. Apica pākāraṃ iṭṭhakavaḍḍhakī viya pavattaṃ ācinantā gacchantīti ācayagāmino. Tena citaṃ citaṃ iṭṭhakaṃ viddhaṃsayamāno puriso viya tadeva pavattaṃ apacinantā gacchantīti apacayagāmino. Tatiyapadaṃ ubhayapaṭikkhepena vuttaṃ.
11 十一、在“有学”论中:于三学中已生起者,故称为“有学”。七种有学的这些法亦称为“有学”。由于未圆满所学,自己仍在修习,故亦称为“有学”。因更无所应学,故非“有学”,而为“无学”。或已达增长者,故“有学”亦可称为“无学”。这是阿拉汉果法的别名。第三句是以双遮的方式宣说。显示巴利原文
11.Sekkhattike tīsu sikkhāsu jātāti sekkhā. Sattannaṃ sekkhānaṃ etetipi sekkhā. Apariyositasikkhattā sayameva sikkhantītipi sekkhā. Upari sikkhitabbābhāvato na sekkhāti asekkhā. Vuḍḍhippattā vā sekkhātipi asekkhā. Arahattaphaladhammānaṃ etaṃ adhivacanaṃ. Tatiyapadaṃ ubhayapaṭikkhepena vuttaṃ.
12 十二、在“小”论中:因从各方面被割裂,故称为微少、小;如“小牛粪团”等。这些法也因威力微劣,如同小,故为“小”;这是欲界法的别名。因具有镇伏烦恼的能力、广大的果报及长久的相续,故达至大性;或因由大欲、大精进、大心、大慧者所趣入、所行道,故亦为“大”。能作衡量的法,贪等名为“量”。无论从所缘或相应而言,这些法无量,且是量的对治,故为“无量”。显示巴利原文
12.Parittattike samantato khaṇḍitattā appamattakaṃ parittanti vuccati; ‘parittaṃ gomayapiṇḍa’ntiādīsu (saṃ. ni. 3.96) viya. Imepi appānubhāvatāya parittā viyāti parittā; kāmāvacaradhammānametaṃ adhivacanaṃ. Kilesavikkhambhanasamatthatāya vipulaphalatāya dīghasantānatāya ca mahantabhāvaṃ gatā, mahantehi vā uḷāracchandavīriyacittapaññehi gatā paṭipannātipi mahaggatā. Pamāṇakarā dhammā rāgādayo pamāṇaṃ nāma. Ārammaṇato vā sampayogato vā natthi etesaṃ pamāṇaṃ, pamāṇassa ca paṭipakkhāti appamāṇā.
13 十三、在“小所缘”论中:以小者为所缘,故称为“小所缘”。其余两句亦以此类推。显示巴利原文
13.Parittārammaṇattike parittaṃ ārammaṇaṃ etesanti parittārammaṇā. Sesapadadvayepi eseva nayo.
14 十四、在“劣”论中,“劣”指低劣、不善的法。处于劣与胜中间者,故为“中”。其余的三地法,以最上义及无热恼义,称为“胜”;也就是出世间法。显示巴利原文
14.Hīnattike hīnāti lāmakā akusalā dhammā. Hīnappaṇītānaṃ majjhe bhavāti majjhimā. Avasesā tebhūmakā dhammā uttamaṭṭhena atappakaṭṭhena ca paṇītā; lokuttarā dhammā.
15 十五、在“邪性”论中,虽被人期许“将为我带来利益安乐”,实际却并非如此;且如“于不净等中见净”这般颠倒转起,故其自性为邪,称为“邪性”。若给与果报,则在诸蕴坏灭后立即给与果报,因此称为“决定”。既是邪性,又是决定,故名“邪性决定”。与此义相反,自性为正,故为“正性”;既是正性,又因立即给与果报而决定,故名“正性决定”。于两方面皆不决定者,称为“不决定”。显示巴利原文
15.Micchattattike ‘hitasukhāvahā me bhavissantī’ti evaṃ āsīsitāpi tathā abhāvato, ‘asubhādīsuyeva subha’ntiādi viparītappavattito ca micchāsabhāvāti micchattā; vipākadāne sati khandhabhedānantarameva vipākadānato niyatā; micchattā ca te niyatā cāti micchattaniyatā. Vuttaviparītena atthena sammāsabhāvāti sammattā; sammattā ca te niyatā ca anantarameva phaladānenāti sammattaniyatā. Ubhayathāpi na niyatāti aniyatā.
16 十六、在“道所缘”论中,能趣求涅槃、探寻涅槃,或杀灭烦恼而前行,故称为“道”。以道为所缘者,即是“道所缘”。八支圣道以缘的意义作为这些法的因,故为“道因”。或者说,与道相应之因,或道中之因,称为“道因”。这些因是它们的因,故也称“道因”。正见自身既是道亦是因。如此,道是这些法的因,故亦称“道因”。以增上的意义转起,道是这些法的增上,故为“道增上”。显示巴利原文
16.Maggārammaṇattike nibbānaṃ maggati, gavesati, kilese vā mārento gacchatīti maggo. Maggo ārammaṇaṃ etesanti maggārammaṇā. Aṭṭhaṅgikopi maggo paccayaṭṭhena etesaṃ hetūti maggahetukā. Maggasampayuttā vā hetū magge vā hetūti maggahetū. Te etesaṃ hetūtipi maggahetukā. Sammādiṭṭhi sayaṃ maggo ceva hetu ca. Iti maggo hetu etesantipi maggahetukā. Abhibhavitvā pavattanaṭṭhena maggo adhipati etesanti maggādhipatino.
17 在“已生”论中,从生起直至坏灭,已生起、已转起者,称为“已生”。非已生者,称为“未生”。因已具足部分必具之因缘,必定当生起者,称为“当生”。显示巴利原文
17.Uppannattike uppādato paṭṭhāya yāva bhaṅgā uddhaṃ pannā gatā pavattāti uppannā. Na uppannāti anuppannā. Pariniṭṭhitakāraṇekadesattā avassaṃ uppajjissantīti uppādino.
18 在“过去”论中,已超越自性,或已到达生起等刹那而过去者,称为“过去”。尚未到达彼二者,称为“未来”。依各自因缘而生起者,称为“现在”。显示巴利原文
18.Atītattike attano sabhāvaṃ uppādādikkhaṇaṃ vā patvā atikkantāti atītā. Tadubhayampi na āgatāti anāgatā. Taṃ taṃ kāraṇaṃ paṭicca uppannāti paccuppannā.
19 在“过去所缘”论中,以过去为所缘者,称为“过去所缘”。其余两句亦同此理。显示巴利原文
19.Anantarattike atītaṃ ārammaṇaṃ etesanti atītārammaṇā. Sesapadadvayepi eseva nayo.
20 二十、在“内”论中,以“如此转起的我们是我”的执取,或以“我们将去”之类的意图,将自我作为主题而转起,故为“内”。然而,“内”一词出现于四种意义:行境内、自境内、内六处内、境界内。例如:“阿难,比丘应即于彼先前之定相中,将心安住于内”(中部尼柯耶3.188)、“内乐、等持者”(法句362)等,此处见于行境内。“内净信”(长部尼柯耶1.228;法集161)、“于内法中随观法而住”(长部尼柯耶2.373)等,见于自境内。“六内处”(中部尼柯耶3.304)等,见于内六处内。“阿难,此住乃如来所现等觉,即由不作意一切相,具足内空而住”(中部尼柯耶3.187)等,见于境界内,即自在处之义。因为果等至是诸佛的自在处。但在此处,意指自境内。因此,应知在自己相续中转起的、属个人的法为“内”。与此相对,属于外在的、无论与根相连或不与根相连者,名为“外”。第三句依此二者而宣说。显示巴利原文
20.Ajjhattattike ‘evaṃ pavattamānā mayaṃ attā’ti gahaṇaṃ, ‘gamissāmā’ti iminā viya adhippāyena attānaṃ adhikāraṃ katvā pavattāti ajjhattā. ‘Ajjhatta’-saddo panāyaṃ gocarajjhatte niyakajjhatte ajjhattajjhatte visayajjhatteti catūsu atthesu dissati. ‘‘Tenānanda, bhikkhunā tasmiṃyeva purimasmiṃ samādhinimitte ajjhattameva cittaṃ saṇṭhapetabbaṃ’’ (ma. ni. 3.188), ‘‘ajjhattarato samāhito’’tiādīsu (dha. pa. 362) hi ayaṃ gocarajjhatte dissati. ‘‘Ajjhattaṃ sampasādanaṃ’’ (dī. ni. 1.228; dha. sa. 161), ‘‘ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharatī’’tiādīsu (dī. ni. 2.373) niyakajjhatte. ‘‘Cha ajjhattikāni āyatanānī’’tiādīsu (ma. ni. 3.304) ajjhattajjhatte. ‘‘Ayaṃ kho panānanda, vihāro tathāgatena abhisambuddho yadidaṃ sabbanimittānaṃ amanasikārā ajjhattaṃ suññataṃ upasampajja viharatī’’tiādīsu (ma. ni. 3.187) visayajjhatte; issariyaṭṭhāneti attho. Phalasamāpatti hi buddhānaṃ issariyaṭṭhānaṃ nāma. Idha pana niyakajjhatte adhippeto. Tasmā attano santāne pavattā pāṭipuggalikā dhammā ajjhattāti veditabbā. Tato bāhirabhūtā pana indriyabaddhā vā anindriyabaddhā vā bahiddhā nāma. Tatiyapadaṃ tadubhayavasena vuttaṃ.
21 二十一、在“无间”论中,乃是以此三种法为所缘而转起的方式所宣说。显示巴利原文
21. Anantarattiko teyeva tippakārepi dhamme ārammaṇaṃ katvā pavattanavasena vutto.
22 二十二、在“可见”论中,与称为可见性的“见”俱,故为“可见”;与称为撞击性的“碍”俱,故为“有碍”。既是可见,又是有碍,故为“可见有碍”。没有称为可见性的“见”者,故为“不可见”。不可见者,又依前述之理而有碍,故为“不可见有碍”。第三句是以双遮的方式宣说。以上为论母之逐句释义。显示巴利原文
22.Sanidassanattike daṭṭhabbabhāvasaṅkhātena saha nidassanenāti sanidassanā. Paṭihananabhāvasaṅkhātena saha paṭighenāti sappaṭighā. Sanidassanā ca te sappaṭighā cāti sanidassanasappaṭighā. Natthi etesaṃ daṭṭhabbabhāvasaṅkhātaṃ nidassananti anidassanā. Anidassanā ca te vuttanayeneva sappaṭighā cāti anidassanasappaṭighā. Tatiyapadaṃ ubhayapaṭikkhepena vuttaṃ. Ayaṃ tāva tikamātikāya anupubbapadavaṇṇanā.