Pañcavaggo五品
Pañcavaggo五品
1. Kammavaggo1. 甘马品
§482
Cattāri kammāni. Apalokanakammaṃ, ñattikammaṃ, ñattidutiyakammaṃ, ñatticatutthakammaṃ – imāni cattāri kammāni. Katihākārehi vipajjanti? Imāni cattāri kammāni pañcahākārehi vipajjanti – vatthuto vā ñattito vā anussāvanato vā sīmato vā parisato vā.
四种甘马。无需告白甘马、白甘马、白二甘马、白四甘马——这些是四种甘马。以多少种方式失败?这四种甘马以五种方式失败——从事由、从白、从告知、从界、从众。
§483
Kathaṃ ? Sammukhākaraṇīyaṃ kammaṃ asammukhā karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; paṭipucchākaraṇīyaṃ kammaṃ apaṭipucchā karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; paṭiññāya karaṇīyaṃ kammaṃ apaṭiññāya karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; sativinayārahassa amūḷhavinayaṃ deti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; amūḷhavinayārahassa tassapāpiyasikākammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; tassapāpiyasikākammārahassa tajjanīyakammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; tajjanīyakammārahassa niyassakammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; niyassakammārahassa pabbājanīyakammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; pabbājanīyakammārahassa paṭisāraṇīyakammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; paṭisāraṇīyakammārahassa ukkhepanīyakammaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; ukkhepanīyakammārahassa parivāsaṃ deti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ ; parivāsārahaṃ mūlāya paṭikassati, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; mūlāyapaṭikassanārahassa mānattaṃ deti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; mānattārahaṃ abbheti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; abbhānārahaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; anuposathe uposathaṃ karoti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ; apavāraṇāya pavāreti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Evaṃ vatthuto kammāni vipajjanti.
如何?应当面做的甘马不当面做,事由失败的非法甘马;应当询问而做的甘马不询问而做,事由失败的非法甘马;应当承诺而做的甘马不承诺而做,事由失败的非法甘马;对应得忆念律者给予不痴律,事由失败的非法甘马;对应得不痴律者做自言治甘马,事由失败的非法甘马;对应得自言治甘马者做举罪甘马,事由失败的非法甘马;对应得举罪甘马者做依止甘马,事由失败的非法甘马;对应得依止甘马者做驱出甘马,事由失败的非法甘马;对应得驱出甘马者做下意甘马,事由失败的非法甘马;对应得下意甘马者做举罪甘马,事由失败的非法甘马;对应得举罪甘马者给予别住,事由失败的非法甘马;应得别住者令回退回原本,事由失败的非法甘马;应得回退回原本者给予僧悦,事由失败的非法甘马;应得僧悦者出罪,事由失败的非法甘马;应得出罪者授达上,事由失败的非法甘马;非伍波萨他日做伍波萨他,事由失败的非法甘马;非自恣时自恣,事由失败的非法甘马。如此,诸甘马从事由失败。
§484
Kathaṃ ? Pañcahākārehi ñattito kammāni vipajjanti – vatthuṃ na parāmasati, saṅghaṃ na parāmasati, puggalaṃ na parāmasati, ñattiṃ na parāmasati, pacchā vā ñattiṃ ṭhapeti – imehi pañcahākārehi ñattito kammāni vipajjanti.
如何?以五种方式从白诸甘马失败——不提及事由、不提及僧团、不提及人、不提及白、或后置白——以这五种方式从白诸甘马失败。
§485
Kathaṃ ? Pañcahākārehi anussāvanato kammāni vipajjanti – vatthuṃ na parāmasati, saṅghaṃ na parāmasati, puggalaṃ na parāmasati, sāvanaṃ hāpeti, akāle vā sāveti – imehi pañcahākārehi anussāvanato kammāni vipajjanti.
如何?以五种方式从告知诸甘马失败——不提及事由、不提及僧团、不提及人、省略告知、或非时告知——以这五种方式从告知诸甘马失败。
§486
Kathaṃ ? Ekādasahi ākārehi sīmato kammāni vipajjanti – atikhuddakaṃ sīmaṃ sammannati, atimahatiṃ sīmaṃ sammannati, khaṇḍanimittaṃ sīmaṃ sammannati, chāyānimittaṃ sīmaṃ sammannati, animittaṃ sīmaṃ sammannati, bahisīme ṭhito sīmaṃ sammannati, nadiyā sīmaṃ sammannati, samudde sīmaṃ sammannati, jātassare sīmaṃ sammannati, sīmāya sīmaṃ sambhindati, sīmāya sīmaṃ ajjhottharati – imehi ekādasahi ākārehi sīmato kammāni vipajjanti.
如何?以十一种方式从界诸甘马失败——结极小的界、结极大的界、结有缺标相的界、结影标相的界、结无标相的界、站在界外结界、在河中结界、在海中结界、在天然湖中结界、以界切断界、以界覆盖界——以这十一种方式从界诸甘马失败。
§487
Kathaṃ ? Dvādasahi ākārehi parisato kammāni vipajjanti – catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te anāgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti, catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti, catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando āhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti. Pañcavaggakaraṇe kamme…pe… dasavaggakaraṇe kamme…pe… vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te anāgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti, vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā, te āgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti, vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā, te āgatā honti, chandārahānaṃ chando āhaṭo hoti sammukhībhūtā paṭikkosanti – imehi dvādasahi ākārehi parisato kammāni vipajjanti.
如何?以十二种方式从众诸甘马失败——在四人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们未到,应得欲者的欲未取,在场者反对;在四人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们已到,应得欲者的欲未取,在场者反对;在四人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们已到,应得欲者的欲已取,在场者反对。在五人众所做的甘马中……在十人众所做的甘马中……在二十人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们未到,应得欲者的欲未取,在场者反对;在二十人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们已到,应得欲者的欲未取,在场者反对;在二十人众所做的甘马中,凡应得甘马的比库们已到,应得欲者的欲已取,在场者反对——以这十二种方式从众诸甘马失败。
§488
Catuvaggakaraṇe kamme cattāro bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā . Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Pañcavaggakaraṇe kamme pañca bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Dasavaggakaraṇe kamme dasa bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Vīsativaggakaraṇe kamme vīsati bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho.
在四人众所做的甘马中,四位比库因清净而应得甘马,其余者因清净而应得欲。僧团对其做甘马者既非应得甘马者也非应得欲者,但是应得甘马者。在五人众所做的甘马中,五位比库因清净而应得甘马,其余者因清净而应得欲。僧团对其做甘马者既非应得甘马者也非应得欲者,但是应得甘马者。在十人众所做的甘马中,十位比库因清净而应得甘马,其余者因清净而应得欲。僧团对其做甘马者既非应得甘马者也非应得欲者,但是应得甘马者。在二十人众所做的甘马中,二十位比库因清净而应得甘马,其余者因清净而应得欲。僧团对其做甘马者既非应得甘马者也非应得欲者,但是应得甘马者。
§489
Cattāri kammāni – apalokanakammaṃ, ñattikammaṃ, ñattidutiyakammaṃ, ñatticatutthakammaṃ. Imāni cattāri kammāni katihākārehi vipajjanti? Imāni cattāri kammāni pañcahākārehi vipajjanti – vatthuto vā ñattito vā anussāvanato vā sīmato vā parisato vā.
四种甘马——无需告白甘马、白甘马、白二甘马、白四甘马。这四种甘马以多少种方式失败?这四种甘马以五种方式失败——从事由、从白、从告知、从界、从众。
§490
Kathaṃ ? Paṇḍakaṃ upasampādeti , vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Theyyasaṃvāsakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Titthiyapakkantakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Tiracchānagataṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Mātughātakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Pitughātakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Arahantaghātakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Bhikkhunidūsakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Saṅghabhedakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Lohituppādakaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Ubhatobyañjanaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Ūnavīsativassaṃ puggalaṃ upasampādeti, vatthuvipannaṃ adhammakammaṃ. Evaṃ vatthuto kammāni vipajjanti.
如何?授具足给般荼咖,事破坏,非法甘马。授具足给贼住者,事破坏,非法甘马。授具足给归外道者,事破坏,非法甘马。授具足给畜生,事破坏,非法甘马。授具足给杀母者,事破坏,非法甘马。授具足给杀父者,事破坏,非法甘马。授具足给杀阿拉汉者,事破坏,非法甘马。授具足给污比库尼者,事破坏,非法甘马。授具足给破僧者,事破坏,非法甘马。授具足给出〔佛身〕血者,事破坏,非法甘马。授具足给二根者,事破坏,非法甘马。授具足给未满二十岁的人,事破坏,非法甘马。如此,诸甘马从事而破坏。
§491
Kathaṃ ? Pañcahākārehi ñattito kammāni vipajjanti. Vatthuṃ na parāmasati, saṅghaṃ na parāmasati, puggalaṃ na parāmasati, ñattiṃ na parāmasati, pacchā vā ñattiṃ ṭhapeti – imehi pañcahākārehi ñattito kammāni vipajjanti.
如何?以五种方式,诸甘马从白而破坏。不触及事,不触及僧团,不触及人,不触及白,或者后置白——以此五种方式,诸甘马从白而破坏。
§492
Kathaṃ ? Pañcahākārehi anussāvanato kammāni vipajjanti – vatthuṃ na parāmasati, saṅghaṃ na parāmasati, puggalaṃ na parāmasati, sāvanaṃ hāpeti, akāle vā sāveti – imehi pañcahākārehi anussāvanato kammāni vipajjanti.
如何?以五种方式,诸甘马从告白而破坏——不触及事,不触及僧团,不触及人,省略告白,或者非时告白——以此五种方式,诸甘马从告白而破坏。
§493
Kathaṃ ? Ekādasahi ākārehi sīmato kammāni vipajjanti. Atikhuddakaṃ sīmaṃ sammannati, atimahatiṃ sīmaṃ sammannati, khaṇḍanimittaṃ sīmaṃ sammannati, chāyānimittaṃ sīmaṃ sammannati, animittaṃ sīmaṃ sammannati, bahisīme ṭhito sīmaṃ sammannati, nadiyā sīmaṃ sammannati, samudde sīmaṃ sammannati, jātassare sīmaṃ sammannati, sīmāya sīmaṃ sambhindati, sīmāya sīmaṃ ajjhottharati – imehi ekādasahi ākārehi sīmato kammāni vipajjanti.
如何?以十一种方式,诸甘马从界而破坏。结极小的界,结极大的界,结缺相的界,结影相的界,结无相的界,站在界外结界,在河中结界,在海中结界,在天然湖中结界,以界切断界,以界覆盖界——以此十一种方式,诸甘马从界而破坏。
§494
Kathaṃ ? Dvādasahi ākārehi parisato kammāni vipajjanti – catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te anāgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti, catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti. Catuvaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando āhaṭo hoti sammukhībhūtā paṭikkosanti. Pañcavaggakaraṇe kamme…pe… dasavaggakaraṇe kamme…pe… vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te anāgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti. Vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando anāhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti. Vīsativaggakaraṇe kamme yāvatikā bhikkhū kammapattā te āgatā honti, chandārahānaṃ chando āhaṭo hoti, sammukhībhūtā paṭikkosanti – imehi dvādasahi ākārehi parisato kammāni vipajjanti.
如何?以十二种方式,诸甘马从众而破坏——在四人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们未到,应持欲者的欲未取,在场者反对;在四人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们已到,应持欲者的欲未取,在场者反对;在四人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们已到,应持欲者的欲已取,在场者反对;在五人众所作的甘马中……在十人众所作的甘马中……在二十人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们未到,应持欲者的欲未取,在场者反对;在二十人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们已到,应持欲者的欲未取,在场者反对;在二十人众所作的甘马中,凡是应甘马的比库们已到,应持欲者的欲已取,在场者反对——以此十二种方式,诸甘马从众而破坏。
§495
Apalokanakammaṃ kati ṭhānāni gacchati? Ñattikammaṃ kati ṭhānāni gacchati? Ñattidutiyakammaṃ kati ṭhānāni gacchati? Ñatticatutthakammaṃ kati ṭhānāni gacchati? Apalokanakammaṃ pañca ṭhānāni gacchati. Ñattikammaṃ nava ṭhānāni gacchati. Ñattidutiyakammaṃ satta ṭhānāni gacchati. Ñatticatutthakammaṃ satta ṭhānāni gacchati.
告知甘马去几处?白甘马去几处?白二甘马去几处?白四甘马去几处?告知甘马去五处。白甘马去九处。白二甘马去须跋。白四甘马去须跋。
§496
Apalokanakammaṃ katamāni pañca ṭhānāni gacchati? Osāraṇaṃ, nissāraṇaṃ, bhaṇḍukammaṃ, brahmadaṇḍaṃ, kammalakkhaṇaññeva pañcamaṃ – apalokanakammaṃ imāni pañca ṭhānāni gacchati . Ñattikammaṃ katamāni nava ṭhānāni gacchati? Osāraṇaṃ, nissāraṇaṃ, uposathaṃ, pavāraṇaṃ, sammutiṃ, dānaṃ, paṭiggahaṃ, paccukkaḍḍhanaṃ, kammalakkhaṇaññeva navamaṃ – ñattikammaṃ imāni nava ṭhānāni gacchati. Ñattidutiyakammaṃ katamāni satta ṭhānāni gacchati? Osāraṇaṃ, nissāraṇaṃ, sammutiṃ, dānaṃ, uddharaṇaṃ, desanaṃ, kammalakkhaṇaññeva sattamaṃ – ñattidutiyakammaṃ imāni satta ṭhānāni gacchati. Ñatticatutthakammaṃ katamāni satta ṭhānāni gacchati? Osāraṇaṃ, nissāraṇaṃ, sammutiṃ, dānaṃ, niggahaṃ, samanubhāsanaṃ, kammalakkhaṇaññeva sattamaṃ – ñatticatutthakammaṃ imāni satta ṭhānāni gacchati.
告知甘马去哪五处?降阶,驱出,折伏甘马,梵罚,以及甘马相为第五——告知甘马去此五处。白甘马去哪九处?降阶,驱出,伍波萨他,自恣,认可,施与,接受,撤销,以及甘马相为第九——白甘马去此九处。白二甘马去哪须跋?降阶,驱出,认可,施与,举罪,说示,以及甘马相为第七——白二甘马去此须跋。白四甘马去哪须跋?降阶,驱出,认可,施与,治罚,劝谏,以及甘马相为第七——白四甘马去此须跋。
§497
Catuvaggakaraṇe kamme cattāro bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Pañcavaggakaraṇe kamme pañca bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Dasavaggakaraṇe kamme dasa bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho. Vīsativaggakaraṇe kamme vīsati bhikkhū pakatattā kammapattā, avasesā pakatattā chandārahā. Yassa saṅgho kammaṃ karoti so neva kammapatto nāpi chandāraho, api ca kammāraho.
在四人众所作的甘马中,四位比库以本性而应甘马,其余者以本性而应持欲。僧团对其作甘马者既非应甘马也非应持欲,但是应被甘马。在五人众所作的甘马中,五位比库以本性而应甘马,其余者以本性而应持欲。僧团对其作甘马者既非应甘马也非应持欲,但是应被甘马。在十人众所作的甘马中,十位比库以本性而应甘马,其余者以本性而应持欲。僧团对其作甘马者既非应甘马也非应持欲,但是应被甘马。在二十人众所作的甘马中,二十位比库以本性而应甘马,其余者以本性而应持欲。僧团对其作甘马者既非应甘马也非应持欲,但是应被甘马。
Kammavaggo niṭṭhito paṭhamo. · 甘马品完,第一
2. Atthavasavaggo2. 义利品
§498
Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Saṅghasuṭṭhutāya, saṅghaphāsutāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dummaṅkūnaṃ puggalānaṃ niggahāya, pesalānaṃ bhikkhūnaṃ phāsuvihārāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgate sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Diṭṭhadhammikānaṃ āsavānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ āsavānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Diṭṭhadhammikānaṃ verānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ verānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Diṭṭhadhammikānaṃ vajjānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ vajjānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Diṭṭhadhammikānaṃ bhayānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ bhayānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Diṭṭhadhammikānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Gihīnaṃ anukampāya, pāpicchānaṃ pakkhupacchedāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Appasannānaṃ pasādāya, pasannānaṃ bhiyyobhāvāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ. Saddhammaṭṭhitiyā, vinayānuggahāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ.
缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了僧团的善妙,为了僧团的安乐——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了折伏恶人,为了善良比库的安乐住——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了防护现法诸漏,为了遮止来世诸漏——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了防护现法诸怨,为了遮止来世诸怨——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了防护现法诸过失,为了遮止来世诸过失——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了防护现法诸怖畏,为了遮止来世诸怖畏——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了防护现法诸不善法,为了遮止来世诸不善法——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了怜愍在家众,为了断除恶欲者的朋党——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了未信者生信,为了已信者增长——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。缘于两种义利,如来为诸弟子制定学处。为了正法久住,为了随顺于律——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定学处。
Atthavasavaggo niṭṭhito dutiyo. · 义利品完,第二
3. Paññattavaggo3. 制定品
§499
Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ pātimokkhaṃ paññattaṃ…pe… pātimokkhuddeso paññatto… pātimokkhaṭṭhapanaṃ paññattaṃ… pavāraṇā paññattā… pavāraṇāṭhapanaṃ paññattaṃ… tajjanīyakammaṃ paññattaṃ… niyassakammaṃ paññattaṃ… pabbājanīyakammaṃ paññattaṃ… paṭisāraṇīyakammaṃ paññattaṃ… ukkhepanīyakammaṃ paññattaṃ… parivāsadānaṃ paññattaṃ… mūlāyapaṭikassanā paññattā… mānattadānaṃ paññattaṃ… abbhānaṃ paññattaṃ… osāraṇīyaṃ paññattaṃ… nissāraṇīyaṃ paññattaṃ… upasampadaṃ paññattaṃ… apalokanakammaṃ paññattaṃ… ñattikammaṃ paññattaṃ… ñattidutiyakammaṃ paññattaṃ… ñatticatutthakammaṃ paññattaṃ…pe….
缘于两种义利,如来为诸弟子制定巴帝摩卡……(中略)……制定巴帝摩卡诵……制定巴帝摩卡停止……制定自恣……制定自恣停止……制定举罪甘马……制定依止甘马……制定驱出甘马……制定下意甘马……制定举罪甘马……制定给予别住……制定令回退回原本……制定给予僧悦……制定出罪……制定应摈……制定应驱出……制定达上……制定告白甘马……制定白甘马……制定白二甘马……制定白四甘马……(中略)……
Paññattavaggo niṭṭhito tatiyo. · 制定品完,第三
4. Apaññatte paññattavaggo4. 未制定中制定品
§500
…Pe… apaññatte paññattaṃ, paññatte anupaññattaṃ…pe… sammukhāvinayo paññatto…pe… sativinayo paññatto…pe… amūḷhavinayo paññatto…pe… paṭiññātakaraṇaṃ paññattaṃ…pe… yebhuyyasikā paññattā…pe… tassapāpiyasikā paññattā…pe… tiṇavatthārako paññatto saṅghasuṭṭhutāya, saṅghaphāsutāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dummaṅkūnaṃ puggalānaṃ niggahāya, pesalānaṃ bhikkhūnaṃ phāsuvihārāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Diṭṭhadhammikānaṃ āsavānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ āsavānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Diṭṭhadhammikānaṃ verānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ verānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Diṭṭhadhammikānaṃ vajjānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ vajjānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Diṭṭhadhammikānaṃ bhayānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ bhayānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Diṭṭhadhammikānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ paṭighātāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Gihīnaṃ anukampāya, pāpicchānaṃ pakkhupacchedāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Appasannānaṃ pasādāya, pasannānaṃ bhiyyobhāvāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto. Saddhammaṭṭhitiyā, vinayānuggahāya – ime dve atthavase paṭicca tathāgatena sāvakānaṃ tiṇavatthārako paññatto.
……(中略)……未制定者制定,已制定者不废除……(中略)……制定现前毗尼……(中略)……制定忆念毗尼……(中略)……制定不痴毗尼……(中略)……制定自言治……(中略)……制定多数决……(中略)……制定罪处所……(中略)……制定如覆草法,为了僧团的善妙,为了僧团的安乐——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了折伏恶人,为了善良比库的安乐住——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了防护现法诸漏,为了遮止来世诸漏——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了防护现法诸怨,为了遮止来世诸怨——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了防护现法诸过失,为了遮止来世诸过失——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了防护现法诸怖畏,为了遮止来世诸怖畏——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了防护现法诸不善法,为了遮止来世诸不善法——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了怜愍在家众,为了断除恶欲者的朋党——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了未信者生信,为了已信者增长——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。缘于两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。为了正法久住,为了随顺于律——缘于这两种义利,如来为诸弟子制定如覆草法。
Apaññatte paññattavaggo niṭṭhito catuttho. · 未制定中制定品完,第四
5. Navasaṅgahavaggo5. 九摄品
§501
Navasaṅgahā – vatthusaṅgaho, vipattisaṅgaho āpattisaṅgaho, nidānasaṅgaho, puggalasaṅgaho, khandhasaṅgaho, samuṭṭhānasaṅgaho, adhikaraṇasaṅgaho, samathasaṅgahoti.
九种摄——事摄、失坏摄、罪摄、因缘摄、人摄、蕴摄、生起摄、诤事摄、止灭摄。
Adhikaraṇe samuppanne sace ubho atthapaccatthikā āgacchanti ubhinnampi vatthu ārocāpetabbaṃ. Ubhinnampi vatthu ārocāpetvā ubhinnampi paṭiññā sotabbā. Ubhinnampi paṭiññaṃ sutvā ubhopi vattabbā – ‘‘amhākaṃ imasmiṃ adhikaraṇe vūpasamite ubhopi tuṭṭhā bhavissathā’’ti. Sace āhaṃsu – ‘‘ubhopi tuṭṭhā bhavissāmā’’ti, saṅghena taṃ adhikaraṇaṃ sampaṭicchitabbaṃ. Sace alajjussannā hoti, parisā ubbāhikāya vūpasametabbaṃ. Sace bālussannā hoti, parisā vinayadharo pariyesitabbo yena dhammena yena vinayena yena satthusāsanena taṃ adhikaraṇaṃ vūpasammati. Tathā taṃ adhikaraṇaṃ vūpasametabbaṃ.
诤事生起时,若双方诤论者都来,应令双方都陈述事由。令双方都陈述事由后,应听取双方的承认。听取双方的承认后,应对双方都说——「在我们止灭此诤事时,你们双方都会满意吗?」若他们说「双方都会满意」,僧团应接受该诤事。若有无惭者,应以驱出众会来止灭。若有愚痴者,众会应寻求持律者,以何法、以何律、以何导师教诫来止灭该诤事。应如是止灭该诤事。
Vatthu jānitabbaṃ, gottaṃ jānitabbaṃ, nāmaṃ jānitabbaṃ, āpatti jānitabbā.
应知事,应知种类,应知名称,应知罪。
Methunadhammoti vatthu ceva gottañca – pārājikanti nāmañceva āpatti ca.
「行淫法」即是事与种类——「巴拉基咖」即是名称与罪。
Adinnādānanti vatthu ceva gottañca – pārājikanti nāmañceva āpatti ca.
「不与取」即是事与种类——「巴拉基咖」即是名称与罪。
Manussaviggahoti vatthu ceva gottañca – pārājikanti nāmañceva āpatti ca.
人形:事与种类——巴拉基咖:名与罪。
Uttarimanussadhammoti vatthu ceva gottañca – pārājikanti nāmañceva āpatti ca.
上人法:事与种类——巴拉基咖:名与罪。
Sukkavissaṭṭhīti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
精液漏泄:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Kāyasaṃsaggoti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
身触:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Duṭṭhullavācāti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
粗恶语:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Attakāmanti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
为自己欲:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Sañcarittanti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
媒嫁:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Saññācikāya kuṭiṃ kārāpananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
为自己乞求而令造小屋:事与种类——桑喀地谢萨:名与罪。
Mahallakaṃ vihāraṃ kārāpananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「令建造大住所」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Bhikkhuṃ amūlakena pārājikena dhammena anuddhaṃsananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「以无根的巴拉基咖法诽谤比库」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Bhikkhuṃ aññabhāgiyassa adhikaraṇassa kiñci desaṃ lesamattaṃ upādāya pārājikena dhammena anuddhaṃsananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「取其他事件的某部分、些许为依据,以巴拉基咖法诽谤比库」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Saṅghabhedakassa bhikkhuno yāvatatiyaṃ samanubhāsanāya na paṭinissajjananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「破僧的比库至第三次劝告仍不舍弃」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Bhedakānuvattakānaṃ bhikkhūnaṃ yāvatatiyaṃ samanubhāsanāya na paṭinissajjananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「随从破僧者的诸比库至第三次劝告仍不舍弃」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Dubbacassa bhikkhuno yāvatatiyaṃ samanubhāsanāya na paṭinissajjananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca.
「难谏的比库至第三次劝告仍不舍弃」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪。
Kuladūsakassa bhikkhuno yāvatatiyaṃ samanubhāsanāya na paṭinissajjananti vatthu ceva gottañca – saṅghādisesoti nāmañceva āpatti ca…pe….
「污家者比库至第三次劝告仍不舍弃」是事相与种类——「桑喀地谢萨」是名称与罪……(中略)……
Anādariyaṃ paṭicca udake uccāraṃ vā passāvaṃ vā kheḷaṃ vā karaṇanti vatthu ceva gottañca – dukkaṭanti nāmañceva āpatti cāti.
「因不恭敬而在水中大便或小便或吐痰」是事相与种类——「恶作」是名称与罪。
Navasaṅgahavaggo niṭṭhito pañcamo. · 九摄品完,第五
Tassuddānaṃ – · 其偈颂
Apalokanaṃ ñatti ca, dutiyaṃ catutthena ca;
告白、白,第二与第四,
Vatthu ñatti anussāvanaṃ, sīmā parisameva ca.
事、白、宣告,界、众,
Sammukhā paṭipucchā ca, paṭiññā vinayāraho;
现前、反问,承诺、应律者,
Vatthu saṅghapuggalañca, ñattiṃ na pacchā ñatti ca.
事、僧与人,白、非后白,
Vatthuṃ saṅghapuggalañca, sāvanaṃ akālena ca;
事、僧与人,宣告、非时,
Atikhuddakā mahantā ca, khaṇḍacchāyā nimittakā.
过小、过大,破影、有相,
Bahinadī samudde ca, jātassare ca bhindati;
外河、海中,生声处破,
Ajjhottharati sīmāya, catu pañca ca vaggikā.
界内覆盖,四、五为众。
Dasa vīsativaggā ca, anāhaṭā ca āhaṭā;
十、二十品,以及未打击与已打击;
Kammapattā chandārahā, kammārahā ca puggalā.
业所得者、欲阿拉汉、业阿拉汉以及诸人。
Apalokanaṃ pañcaṭṭhānaṃ, ñatti ca navaṭhānikā;
观察、五处,以及白为九处;
Ñatti dutiyaṃ sattaṭṭhānaṃ, catutthā sattaṭhānikā.
白二为须跋,白四为须跋。
Suṭṭhu phāsu ca dummaṅku, pesalā cāpi āsavā;
极善、安乐与恶作,以及柔和者与诸漏;
Veravajjabhayañceva, akusalaṃ gihīnañca.
怨、罪、怖畏,以及不善与在家者的。
Pāpicchā appasannānaṃ, pasannā dhammaṭṭhapanā;
恶欲者、不信者的,信者、法的建立;
Vinayānuggahā ceva, pātimokkhuddesena ca.
律的摄受,以及由于巴帝摩卡的诵出。
Pātimokkhañca ṭhapanā, pavāraṇañca ṭhapanaṃ;
波提木叉的确立,以及自恣的确立;
Tajjanīyā niyassañca, pabbājanīya paṭisāraṇī;
举罪、依止、驱出、下意;
Ukkhepana parivāsaṃ, mūlamānattaabbhānaṃ;
举罪、别住、退回原本、僧悦;
Osāraṇaṃ nissāraṇaṃ, tatheva upasampadā.
出罪、驱出,以及达上。
Apalokanañatti ca, dutiyañca catutthakaṃ;
告白甘马,以及第二和第四;
Apaññattenupaññattaṃ, sammukhāvinayo sati.
未制定与已制定,现前毗尼存在。
Amūḷhapaṭiyebhuyya, pāpiya tiṇavatthārakaṃ;
不痴毗尼、多人觅罪、如草覆地;
Vatthu vipatti āpatti, nidānaṃ puggalena ca.
事、过失、罪、因缘以及补特伽罗。
Khandhā ceva samuṭṭhānā, adhikaraṇameva ca;
诸蕴与生起,以及事
Samathā saṅgahā ceva, nāmaāpattikā tathāti.
止与摄,以及名与罪
Parivāro niṭṭhito. · 附随完
Parivārapāḷi niṭṭhitā. · 附随部完