7. Sattakanipāto7. 七集
7. Sattakanipāto7. 七集
1. Kukkuvaggo
1. 鸡品
396. Kukkujātakaṃ (7-1-1)
396. 鸡本生(7-1-1)
Diyaḍḍhakukkū udayena kaṇṇikā, vidatthiyo aṭṭha parikkhipanti naṃ;
一肘半高的鸡,顶端有一个尖顶,八指宽的木板围绕着它;
Sā siṃsapā sāramayā apheggukā, kuhiṃ ṭhitā upparito na dhaṃsati.
那是由实心木制成的无节的辛沙巴木,无论站在何处,从上面不会倒塌。
Yā tiṃsati sāramayā anujjukā, parikiriya gopāṇasiyo samaṃ ṭhitā ;
那三十根实心木制成的不弯曲的木板,围绕着,与牛轭木平齐地站立;
Tāhi susaṅgahitā balasā pīḷitā , samaṃ ṭhitā upparito na dhaṃsati.
被那些木板善加支撑,被力量压迫,平齐地站立,从上面不会倒塌。
Evampi mittehi daḷhehi paṇḍito, abhejjarūpehi sucīhi mantibhi;
如是,贤者被坚固的朋友们,不可破坏的、清净的、有智慧的人们,
Susaṅgahīto siriyā na dhaṃsati, gopāṇasī bhāravahāva kaṇṇikā.
善加支撑,不会从吉祥中倒塌,如同承载重担的牛轭木支撑着尖顶。
Kharattacaṃ bellaṃ yathāpi satthavā, anāmasantopi karoti tittakaṃ;
如同铁匠将粗糙的铁块打造成刀剑,即使不弯曲也使其锋利;
Samāharaṃ sāduṃ karoti patthiva, asāduṃ kayirā tanubandhamuddharaṃ .
国王将收集来的东西制成美好的,应当除去不美好的束缚。
Evampi gāmanigamesu paṇḍito, asāhasaṃ rājadhanāni saṅgharaṃ;
如是,在村镇中的智者,无暴力地收集王家的财富;
Dhammānuvattī paṭipajjamāno, sa phāti kayirā aviheṭhayaṃ paraṃ.
随法而行、实践着,他应当获得利益而不恼害他人。
Odātamūlaṃ sucivārisambhavaṃ, jātaṃ yathā pokkharaṇīsu ambujaṃ;
如同生于池塘中的莲花,根白净、由清净水生起;
Padumaṃ yathā agginikāsiphālimaṃ, na kaddamo na rajo na vāri limpati.
如同莲花从火焰般的太阳中绽放,泥不染、尘不染、水不染。
Evampi vohārasuciṃ asāhasaṃ, visuddhakammantamapetapāpakaṃ;
如是,言行清净、无暴力、业清净、离恶者;
Na limpati kammakilesa tādiso, jātaṃ yathā pokkharaṇīsu ambujanti.
业与烦恼不染污这样的人,如同生于池塘中的莲花。
Kukkujātakaṃ paṭhamaṃ. · 公鸡本生第一
397. Manojajātakaṃ (7-1-2)
397. 玛诺迦迦答咖(7-1-2)
Yathā cāpo ninnamati, jiyā cāpi nikūjati;
犹如弓弯曲,弓弦也呻吟;
Haññate nūna manojo, migarājā sakhā mama.
玛诺迦确实被杀,兽王是我的朋友。
Handa dāni vanantāni, pakkamāmi yathāsukhaṃ;
现在我将前往森林深处,随意而行;
Netādisā sakhā honti, labbhā me jīvato sakhā.
像这样的朋友不会有,我活着时能得到的朋友。
Na pāpajanasaṃsevī, accantaṃ sukhamedhati;
亲近恶人者,绝不会得到快乐;
Manojaṃ passa semānaṃ, giriyassānusāsanī .
看玛诺迦躺着,是山羊的教诫。
Na pāpasampavaṅkena, mātā puttena nandati;
母亲不会因恶行的儿子而欢喜;
Manojaṃ passa semānaṃ, acchannaṃ samhi lohite.
看那由意所生的黏液,隐藏在血液中。
Evamāpajjate poso, pāpiyo ca nigacchati;
如此人堕落,且变得更恶;
Yo ve hitānaṃ vacanaṃ, na karoti atthadassinaṃ.
他不奉行善意者所说的、能见利益的话语。
Evañca so hoti tato ca pāpiyo, yo uttamo adhamajanūpasevī;
如此他变成那样,且更恶,最上者亲近下劣之人;
Passuttamaṃ adhamajanūpasevitaṃ , migādhipaṃ saravaraveganiddhutaṃ.
看那最上者亲近下劣之人,兽中之王被箭的速度所击倒。
Nihīyati puriso nihīnasevī, na ca hāyetha kadāci tulyasevī;
人因亲近下劣者而衰退,亲近同等者则永不退失;
Seṭṭhamupagamaṃ udeti khippaṃ, tasmāttanā uttaritaraṃ bhajethāti.
亲近最胜者则迅速上升,因此应亲近比自己更殊胜者。
Manojajātakaṃ dutiyaṃ. · 意生本生第二
398. Sutanujātakaṃ (7-1-3)
398. 苏答努本生(7-1-3)
Rājā te bhattaṃ pāhesi, suciṃ maṃsūpasecanaṃ;
国王送食物给你,清净的肉与汤汁;
Maghadevasmiṃ adhivatthe, ehi nikkhamma bhuñjassu.
当玛哈德瓦住世时,请出来享用吧。
Ehi māṇava orena, bhikkhamādāya sūpitaṃ;
学童啊,请下来,拿着乞食与汤;
Tvañca māṇava bhikkhā ca , ubho bhakkhā bhavissatha.
学童你和乞食,两者都将被食用。
Appakena tuvaṃ yakkha, thullamatthaṃ jahissasi;
亚卡啊,你以少许,将舍弃大利益;
Bhikkhaṃ te nāharissanti, janā maraṇasaññino.
人们有死想,将不会拿乞食给你。
Laddhāya yakkhā tava niccabhikkhaṃ, suciṃ paṇītaṃ rasasā upetaṃ;
亚卡啊,已得到你的常乞食,清净、殊胜、具诸美味;
Bhikkhañca te āhariyo naro idha, sudullabho hehiti bhakkhite mayi.
而在此应被你食用的乞食者,极难得,当我被食时。
Mameva sutano attho, yathā bhāsasi māṇava;
学童,正如你所说,我的儿子的利益确实重要;
Mayā tvaṃ samanuññāto, sotthiṃ passāhi mātaraṃ.
我允许你,学童,愿你平安地见到母亲。
Khaggaṃ chattañca pātiñca, gacchamādāya māṇava;
学童,拿着剑、伞和钵去吧;
Sotthiṃ passatu te mātā, tvañca passāhi mātaraṃ.
愿你的母亲平安地见到你,你也平安地见到母亲。
Evaṃ yakkha sukhī hohi, saha sabbehi ñātibhi;
如此,愿亚卡你与所有亲族一起快乐;
Dhanañca me adhigataṃ, rañño ca vacanaṃ katanti.
我已获得财富,也完成了国王的命令。
Sutanujātakaṃ tatiyaṃ. · 善子本生第三
399. Mātuposakagijjhajātakaṃ (7-1-4)
399. 养母鹫本生(7-1-4)
Te kathaṃ nu karissanti, vuddhā giridarīsayā;
他们将如何做呢,那些年老住在山洞的;
Ahaṃ baddhosmi pāsena, nilīyassa vasaṃ gato.
我被罗网所缚,落入隐藏者的控制。
Kiṃ gijjha paridevasi, kā nu te paridevanā;
你为何悲叹,秃鹫?你有什么悲叹?
Na me suto vā diṭṭho vā, bhāsanto mānusiṃ dijo.
我未曾听闻或见过,说人类语言者。
Bharāmi mātāpitaro, vuddhe giridarīsaye;
我奉养父母,住在山洞的年老者;
Te kathaṃ nu karissanti, ahaṃ vasaṃ gato tava.
我既已落入你的控制,他们将如何是好?
Yaṃ nu gijjho yojanasataṃ, kuṇapāni avekkhati;
秃鹫啊,你观察百由旬之内的尸体;
Kasmā jālañca pāsañca, āsajjāpi na bujjhasi.
为何你触及罗网与绳索,却不觉知?
Yadā parābhavo hoti, poso jīvitasaṅkhaye;
当人在命终时遭遇失败;
Atha jālañca pāsañca, āsajjāpi na bujjhati.
然而,即使被网与陷阱所缠,他也不觉知。
Bharassu mātāpitaro, vuddhe giridarīsaye;
猎人啊!你应当奉养父母,以及住在山洞的长者们;
Mayā tvaṃ samanuññāto, sotthiṃ passāhi ñātake.
我已允许你,愿你平安地见到亲族们。
Evaṃ luddaka nandassu, saha sabbehi ñātibhi;
如是,猎人难达与所有亲族一起欢喜:
Bharissaṃ mātāpitaro, vuddhe giridarīsayeti.
「我将奉养父母,以及住在山洞的长者们。」
Mātuposakagijjhajātakaṃ catutthaṃ. · 养母鹫本生第四
400. Dabbhapupphajātakaṃ (7-1-5)
400. 达巴花本生(7-1-5)
Anutīracārī bhaddante, sahāyamanudhāva maṃ;
「尊者!沿岸而行者,请跟随我这同伴;
Mahā me gahito maccho, so maṃ harati vegasā.
我捕获了一条大鱼,它正快速地拖着我。」
Gambhīracārī bhaddante, daḷhaṃ gaṇhāhi thāmasā;
「尊者,深行者,以力坚固地抓住;
Ahaṃ taṃ uddharissāmi, supaṇṇo uragāmiva .
「我将救起你,如金翅鸟(救起)蛇。」
Vivādo no samuppanno, dabbhapuppha suṇohi me;
「我们之间生起了争论,达跋巴布帕,请听我说;
Samehi medhagaṃ samma, vivādo vūpasammataṃ.
「正确地会合于中流,争论已平息。」
Dhammaṭṭhohaṃ pure āsiṃ, bahū aḍḍā me tīritā ;
「我先前住于法,许多渡口被我渡过;
Samemi medhagaṃ samma, vivādo vūpasammataṃ.
「我正确地会合于中流,争论已平息。」
Anutīracāri naṅguṭṭhaṃ, sīsaṃ gambhīracārino;
「沿岸行者的拇指,深行者的头;
Accāyaṃ majjhimo khaṇḍo, dhammaṭṭhassa bhavissati.
「中间的部分将属于住于法者。」
Cirampi bhakkho abhavissa, sace na vivademase;
食物本可长久存在,如果我们不争论的话;
Asīsakaṃ anaṅguṭṭhaṃ, siṅgālo harati rohitaṃ.
无头无拇指的,豺狼夺走了罗希答鱼。
Yathāpi rājā nandeyya, rajjaṃ laddhāna khattiyo;
犹如刹帝利王获得王国后会欢喜;
Evāhamajja nandāmi, disvā puṇṇamukhaṃ patiṃ.
如是我今日欢喜,见到满面笑容的丈夫。
Kathaṃ nu thalajo santo, udake macchaṃ parāmasi;
你是陆生者,如何在水中捕捉鱼?
Puṭṭho me samma akkhāhi, kathaṃ adhigataṃ tayā.
被问者请如实告诉我,你是如何获得的。
Vivādena kisā honti, vivādena dhanakkhayā;
因争论而消瘦,因争论而财富耗尽;
Jīnā uddā vivādena, bhuñja māyāvi rohitaṃ.
胜者因争论而疲惫,诡诈者享用罗希答鱼吧。
Evameva manussesu, vivādo yattha jāyati;
同样地,在人们之中,当诤论生起时;
Dhammaṭṭhaṃ paṭidhāvanti, so hi nesaṃ vināyako;
他们违背法立处,那确实是他们的导师;
Dhanāpi tattha jīyanti, rājakoso pavaḍḍhatīti .
财富也在那里失去,王库增长。
Dabbhapupphajātakaṃ pañcamaṃ. · 达巴花本生第五
401. Paṇṇakajātakaṃ (7-1-6)
401. 叶本生(7-1-6)
Paṇṇakaṃ tikhiṇadhāraṃ, asiṃ sampannapāyinaṃ;
锋利刃的叶,具足威力的剑;
Parisāyaṃ puriso gilati, kiṃ dukkarataraṃ tato;
人在众中吞下,有何比此更难做之事;
Yadaññaṃ dukkaraṃ ṭhānaṃ, taṃ me akkhāhi pucchito.
若有其他难做之处,请对我所问说明。
Gileyya puriso lobhā, asiṃ sampannapāyinaṃ;
人因贪而吞下,具足威力的剑;
Yo ca vajjā dadāmīti, taṃ dukkarataraṃ tato;
而说「我将给予」者,那比那更难做;
Sabbaññaṃ sukaraṃ ṭhānaṃ, evaṃ jānāhi maddava .
一切其他的情况都容易,你应如此了知,马德瓦。
Byākāsi āyuro pañhaṃ, atthaṃ dhammassa kovido;
阿由罗已解答了问题,他精通法义;
Pukkusaṃ dāni pucchāmi, kiṃ dukkarataraṃ tato;
现在我问布库萨,什么比那更难做;
Yadaññaṃ dukkaraṃ ṭhānaṃ, taṃ me akkhāhi pucchito.
若有其他难做的情况,请你被问时告诉我。
Na vācamupajīvanti, aphalaṃ giramudīritaṃ;
他们不依靠言语为生,不说出无果的话语;
Yo ca datvā avākayirā, taṃ dukkarataraṃ tato;
而给予后不说者,那比那更难做;
Sabbaññaṃ sukaraṃ ṭhānaṃ, evaṃ jānāhi maddava.
一切其他的情况都容易,你应如此了知,马德瓦。
Byākāsi pukkuso pañhaṃ, atthaṃ dhammassa kovido;
善巧于法义者布咖萨分别论了问题;
Senakaṃ dāni pucchāmi, kiṃ dukkarataraṃ tato;
现在我问些那咖,什么比那更难做;
Yadaññaṃ dukkaraṃ ṭhānaṃ, taṃ me akkhāhi pucchito.
若有其他难做之处,被问时请告诉我。
Dadeyya puriso dānaṃ, appaṃ vā yadi vā bahuṃ;
若人布施,无论少或多;
Yo ca datvā nānutappe , taṃ dukkarataraṃ tato;
施后不后悔者,那比那更难做;
Sabbaññaṃ sukaraṃ ṭhānaṃ, evaṃ jānāhi maddava.
一切处皆易做,玛答瓦你应如此了知。
Byākāsi āyuro pañhaṃ, atho pukkusaporiso;
阿由罗分别论了问题,还有布咖萨之人;
Sabbe pañhe atibhoti, yathā bhāsati senakoti.
些那咖超越了一切问题,如其所说。
Paṇṇaka jātakaṃ chaṭṭhaṃ. · 般纳咖本生第六
402. Sattubhastajātakaṃ (7-1-7)
402. 谷袋本生(7-1-7)
Vibbhantacitto kupitindriyosi, nettehi te vārigaṇā savanti;
你心散乱,诸根愤怒,从你眼中泪水流出;
Kiṃ te naṭṭhaṃ kiṃ pana patthayāno, idhāgamā brahme tadiṅgha brūhi.
你失去了什么?或者你期望什么?来到这里,婆罗门,请告诉我这些。
Miyyetha bhariyā vajato mamajja, agacchato maraṇamāha yakkho;
「我妻子今日将死,如果我去,亚卡说死亡;
Etena dukkhena pavedhitosmi, akkhāhi me senaka etamatthaṃ.
我因此苦而战栗,请告诉我,些那咖,这件事的意义。」
Bahūni ṭhānāni vicintayitvā, yamettha vakkhāmi tadeva saccaṃ;
「思考了许多处所后,我将说这真实之事;
Maññāmi te brāhmaṇa sattubhastaṃ, ajānato kaṇhasappo paviṭṭho.
婆罗门,我认为你的谷袋,黑蛇在不知情时进入了。
Ādāya daṇḍaṃ parisumbha bhastaṃ, passeḷamūgaṃ uragaṃ dujivhaṃ ;
拿起棍子,清空谷袋,看那愚钝、迟缓、双舌的蛇;」
Chindajja kaṅkhaṃ vicikicchitāni, bhujaṅgamaṃ passa pamuñca bhastaṃ.
应断除疑惑、犹豫不决,看那蛇,放开袋子。
Saṃviggarūpo parisāya majjhe, so brāhmaṇo sattubhastaṃ pamuñci;
在众人中间,那位惊恐的婆罗门放开了装蛇的袋子;
Atha nikkhami urago uggatejo, āsīviso sappo phaṇaṃ karitvā.
然后那条威力强大的龙蛇爬了出来,那条毒蛇张开了头颈。
Suladdhalābhā janakassa rañño, yo passatī senakaṃ sādhupaññaṃ;
国王的获得是善得的利益,他见到了具善慧的些那咖;
Vivaṭṭachaddo nusi sabbadassī, ñāṇaṃ nu te brāhmaṇa bhiṃsarūpaṃ.
揭开了遮盖,你是一切知者,婆罗门,你的智是可怖的形相。
Imāni me sattasatāni atthi, gaṇhāhi sabbāni dadāmi tuyhaṃ;
我有这七百,我把一切都给你,拿去吧;
Tayā hi me jīvitamajja laddhaṃ, athopi bhariyāya makāsi sotthiṃ.
因为今天我从你那里获得了生命,而且你也为我的妻子作了安全。
Na paṇḍitā vetanamādiyanti, citrāhi gāthāhi subhāsitāhi;
智者不接受报酬,以美妙的偈颂、善说的话语;
Itopi te brahme dadantu vittaṃ, ādāya tvaṃ gaccha sakaṃ niketanti.
婆罗门,愿那些天人们给你财富,你取了之后回自己的住处吧。
Sattubhastajātakaṃ sattamaṃ. · 敌麦袋本生第七
403. Aṭṭhisenakajātakaṃ (7-1-8)
403. 阿提色那咖本生(7-1-8)
Yeme ahaṃ na jānāmi, aṭṭhisena vanibbake;
那些我不认识的人,阿提色那的商队成员们;
Te maṃ saṅgamma yācanti, kasmā maṃ tvaṃ na yācasi.
他们聚集起来向我乞求,为何你不向我乞求?
Yācako appiyo hoti, yācaṃ adadamappiyo;
乞求者不受欢迎,被乞求而不给者也不受欢迎;
Tasmāhaṃ taṃ na yācāmi, mā me videssanā ahu.
因此我不向你乞求,愿我不被憎恶。
Yo ve yācanajīvāno, kāle yācaṃ na yācati;
凡是以乞求为生者,到了时候不乞求,
Parañca puññā dhaṃseti, attanāpi na jīvati.
既使他人失去福德,自己也无法生活。
Yo ca yācanajīvāno, kāle yācañhi yācati ;
以乞食为生者,在适当的时候乞食;
Parañca puññaṃ labbheti, attanāpi ca jīvati.
他使他人获得功德,自己也得以生活。
Na ve dessanti sappaññā, disvā yācakamāgate;
有智者见到乞食者来到,不会不布施;
Brahmacāri piyo mesi, vada tvaṃ bhaññamicchasi .
「梵行者对我来说是可爱的,你说你想要什么食物。」
Na ve yācanti sappaññā, dhīro ca veditumarahati;
有智者不会乞求,但智者应当了知;
Uddissa ariyā tiṭṭhanti, esā ariyāna yācanā.
圣者们为了(他人)而住立,这是圣者们的乞求。
Dadāmi te brāhmaṇa rohiṇīnaṃ, gavaṃ sahassaṃ saha puṅgavena;
「婆罗门,我布施你一千头红褐色的母牛,连同公牛;
Ariyo hi ariyassa kathaṃ na dajjā, sutvāna gāthā tava dhammayuttāti.
圣者听闻你如法的偈颂后,怎能不布施给圣者呢?」
Aṭṭhisenakajātakaṃ aṭṭhamaṃ. · 骨军本生第八
404. Kapijātakaṃ (7-1-9)
404. 猴本生(7-1-9)
Yattha verī nivasati, na vase tattha paṇḍito;
有敌人住的地方,智者不应住在那里;
Ekarattaṃ dirattaṃ vā, dukkhaṃ vasati verisu.
无论一夜或长夜,住在敌人中是苦的。
Diso ve lahucittassa, posassānuvidhīyato;
轻心者的方向,随顺养育者;
Ekassa kapino hetu, yūthassa anayo kato.
因一只猴子的缘故,给群体带来了灾难。
Bālova paṇḍitamānī, yūthassa parihārako;
愚者自以为智者,作为群体的保护者;
Sacittassa vasaṃ gantvā, sayethāyaṃ yathā kapi.
随自己的心意而行,如这只猴子般躺卧。
Na sādhu balavā bālo, yūthassa parihārako;
有力的愚者不善,作为群体的保护者;
Ahito bhavati ñātīnaṃ, sakuṇānaṃva cetako .
他对亲族无益,如鸟群的捕鸟者。
Dhīrova balavā sādhu, yūthassa parihārako;
贤者如强壮者善,是群众的守护者;
Hito bhavati ñātīnaṃ, tidasānaṃva vāsavo.
他对亲族有益,如萨咖对三十三天。
Yo ca sīlañca paññañca, sutañcattani passati;
凡达上与慧,以及多闻者;
Ubhinnamatthaṃ carati, attano ca parassa ca.
他行于两者之利,自己与他人的。
Tasmā tuleyya mattānaṃ, sīlapaññāsutāmiva ;
因此,贤者应衡量自己,如戒、慧、多闻;
Gaṇaṃ vā parihare dhīro, eko vāpi paribbajeti.
或守护群众,或独自游方。
Kapijātakaṃ navamaṃ. · 猴本生第九
405. Bakajātakaṃ (7-1-10)
405. 鹭本生(7-1-10)
Dvāsattati gotama puññakammā, vasavattino jātijaraṃ atītā;
果德玛!七十二种福业,能自在者已超越生老;
Ayamantimā vedagū brahmapatti , asmābhijappanti janā anekā.
这是最后的,吠陀通者,梵天的到达,众多的人们如此称说。
Appañhi etaṃ na hi dīghamāyu, yaṃ tvaṃ baka maññasi dīghamāyuṃ;
巴咖!这确实不少,也不是长寿,你认为是长寿的;
Sataṃ sahassāni nirabbudānaṃ, āyuṃ pajānāmi tavāha brahme.
梵天!我知道你的寿命是十万个无数劫。
Anantadassī bhagavāhamasmi, jātijjaraṃ sokamupātivatto;
我是无量见者世尊,已超越生老忧;
Kiṃ me purāṇaṃ vatasīlavattaṃ , ācikkha me taṃ yamahaṃ vijaññaṃ.
请告诉我你古老的戒行,我将了知那个。
Yaṃ tvaṃ apāyesi bahū manusse, pipāsite ghammani samparete;
你曾使许多人渡过,在渴求中、在热恼中、在死亡中;
Taṃ te purāṇaṃ vatasīlavattaṃ, suttappabuddhova anussarāmi.
那是你古老的戒行,我如从睡眠中醒来般忆念。
Yaṃ eṇikūlasmi janaṃ gahītaṃ, amocayī gayhaka niyyamānaṃ;
在伊尼库拉,你解救了被捕获的人,被捕者正被带走;
Taṃ te purāṇaṃ vatasīlavattaṃ, suttappabuddhova anussarāmi.
你那古老的戒行德行,我如睡醒般忆念。
Gaṅgāya sotasmiṃ gahītanāvaṃ, luddena nāgena manussakappā;
在恒河流中被捕获的船,被凶猛的龙所困,形似人类;
Amocayi tvaṃ balasā pasayha, taṃ te purāṇaṃ vatasīlavattaṃ;
你以力强行解救了他,你那古老的戒行德行;
Suttappabuddhova anussarāmi.
我如睡醒般忆念。
Kappo ca te baddhacaro ahosi, sambuddhimantaṃ vatinaṃ amaññaṃ;
咖波曾是你的弟子,他不尊重具正觉智慧的持戒者;
Taṃ te purāṇaṃ vatasīlavattaṃ, suttappabuddhova anussarāmi.
你那古老的戒行德行,我如睡醒般忆念。
Addhā pajānāsi mametamāyuṃ, aññampi jānāsi tathā hi buddho;
你确实知道我的寿命,你也知道其他的,因为你确实是佛;
Tathā hi tāyaṃ jalitānubhāvo, obhāsayaṃ tiṭṭhati brahmalokanti.
如是,她以燃烧的威力,照耀而住于梵天界。
Bakajātakaṃ dasamaṃ. · 鹭本生第十
Kukkuvaggo paṭhamo. · 公鸡品第一
Tassuddānaṃ –
其摄颂——
Varakaṇṇika cāpavaro sutano, atha gijjha sarohitamacchavaro;
瓦拉咖那尼咖与阿巴瓦拉、苏答那,然后鹫、沙罗希答、玛恰瓦拉;
Puna paṇṇaka senaka yācanako, atha veri sabrahmabakena dasāti.
再者,巴那咖、些那咖、亚恰那咖,然后韦利、沙梵天巴咖那,十则。
2. Gandhāravaggo
2. 甘达拉品
406. Gandhārajātakaṃ (7-2-1)
406. 甘达拉本生(7-2-1)
Hitvā gāmasahassāni, paripuṇṇāni soḷasa;
舍弃了一万六千个,充满的村落;
Koṭṭhāgārāni phītāni, sannidhiṃ dāni kubbasi.
仓库丰盛,现在你积聚储藏。
Hitvā gandhāravisayaṃ, pahūtadhanadhāriyaṃ ;
舍弃了甘达拉国土,拥有众多财富者;
Pasāsanato nikkhanto, idha dāni pasāsasi.
从统治中出离,现在于此教导。
Dhammaṃ bhaṇāmi vedeha, adhammo me na ruccati;
我在诸吠陀中说法,非法不为我所喜;
Dhammaṃ me bhaṇamānassa, na pāpamupalimpati.
当我说法时,恶不会染污我。
Yena kenaci vaṇṇena, paro labhati ruppanaṃ;
无论以何种方式,他人获得恼怒;
Mahatthiyampi ce vācaṃ, na taṃ bhāseyya paṇḍito.
即使是有大义利的话,智者也不应说那样的话。
Kāmaṃ ruppatu vā mā vā, bhusaṃva vikirīyatu;
随意让他恼怒或不恼怒,如糠般散去;
Dhammaṃ me bhaṇamānassa, na pāpamupalimpati.
当我说法时,恶不会染污我。
No ce assa sakā buddhi, vinayo vā susikkhito;
若无自己的智慧,或未善学于律;
Vane andhamahiṃsova careyya bahuko jano.
如盲者于森林中,众人将行于大险。
Yasmā ca panidhekacce, āceramhi susikkhitā;
因为某些人,于行为中善学;
Tasmā vinītavinayā, caranti susamāhitāti.
因此善调御于律者,行于善定。
Gandhārajātakaṃ paṭhamaṃ. · 甘达拉本生第一
407. Mahākapijātakaṃ (7-2-2)
407. 大咖比本生(7-2-2)
Attānaṃ saṅkamaṃ katvā, yo sotthiṃ samatārayi;
以自己作桥,使他们安全渡过;
Kiṃ tvaṃ tesaṃ kime tuyhaṃ, honti ete mahākapi.
你对他们是什么?他们对你是什么?大猿啊。
Rājāhaṃ issaro tesaṃ, yūthassa parihārako;
我是他们的王,是群众的守护者;
Tesaṃ sokaparetānaṃ, bhītānaṃ te arindama.
敌人的征服者啊!他们被忧愁所困,他们恐惧。
Ullaṅghayitvā attānaṃ, vissaṭṭhadhanuno sataṃ;
跨越自己,一百张松开的弓;
Tato aparapādesu, daḷhaṃ bandhaṃ latāguṇaṃ.
然后在另一只脚上,藤蔓绳索的坚固束缚。
Chinnabbhamiva vātena, nuṇṇo rukkhaṃ upāgamiṃ;
如同被风吹断的云,我被推向树木;
Sohaṃ appabhavaṃ tattha, sākhaṃ hatthehi aggahiṃ.
我在那里无力,用手抓住树枝。
Taṃ maṃ viyāyataṃ santaṃ, sākhāya ca latāya ca;
当我悬挂着,依靠树枝和藤蔓;
Samanukkamantā pādehi, sotthiṃ sākhāmigā gatā.
用脚踩踏而上,树枝上的人们安全地去了。
Taṃ maṃ na tapate bandho, mato me na tapessati;
那束缚不折磨我,死亡也不会折磨我;
Sukhamāharitaṃ tesaṃ, yesaṃ rajjamakārayiṃ.
我为那些人带来了安乐,我使他们不作王。
Esā te upamā rāja, taṃ suṇohi arindama ;
大王,这是你的譬喻,请听,降伏敌者;
Raññā raṭṭhassa yoggassa, balassa nigamassa ca;
对于适合王国的王、对于军队和城镇,
Sabbesaṃ sukhameṭṭhabbaṃ, khattiyena pajānatāti.
刹帝利应知,一切安乐是应当寻求的。
Mahākapijātakaṃ dutiyaṃ. · 大猴本生第二
408. Kumbhakārajātakaṃ (7-2-3)
408. 陶师本生(7-2-3)
Ambāhamaddaṃ vanamantarasmiṃ, nīlobhāsaṃ phalitaṃ saṃvirūḷhaṃ;
在森林中间的芒果林,青色光辉、果实成熟、繁茂生长;
Tamaddasaṃ phalahetu vibhaggaṃ, taṃ disvā bhikkhācariyaṃ carāmi.
我看见它因果实而破裂,见此后我行乞食行。
Selaṃ sumaṭṭhaṃ naravīraniṭṭhitaṃ , nārī yugaṃ dhārayi appasaddaṃ;
磨得很光滑的石头由人中雄者完成,女人无声地负着轭;
Dutiyañca āgamma ahosi saddo, taṃ disvā bhikkhācariyaṃ carāmi.
第二次来到时有声音,见此我行比库行。
Dijā dijaṃ kuṇapamāharantaṃ, ekaṃ samānaṃ bahukā samecca;
鸟见鸟携带尸体,一个相同的,众多聚集;
Āhārahetū paripātayiṃsu, taṃ disvā bhikkhācariyaṃ carāmi.
为食物之因而使其堕落,见此我行比库行。
Usabhāhamaddaṃ yūthassa majjhe, calakkakuṃ vaṇṇabalūpapannaṃ;
公牛我曾压迫群中,车轮般,具足色力;
Tamaddasaṃ kāmahetu vitunnaṃ, taṃ disvā bhikkhācariyaṃ carāmi.
我见其因欲而被刺穿,见此我行比库行。
Karaṇḍako kaliṅgānaṃ, gandhārānañca naggaji;
咖兰荼咖是咖林嘎人的,甘达拉人的那咖基;
Nimirājā videhānaṃ, pañcālānañca dummukho;
尼弥拉嘉是韦德哈人的,般遮拉人的度木咖;
Ete raṭṭhāni hitvāna, pabbajiṃsu akiñcanā.
舍弃这些国土后,无一物者出家。
Sabbepime devasamā samāgatā, aggī yathā pajjalito tathevime;
所有这些天人般的聚会,如同燃烧的火焰一般;
Ahampi eko carissāmi bhaggavi, hitvāna kāmāni yathodhikāni.
世尊,我也将独自行,舍弃诸欲如其所有。
Ayameva kālo na hi añño atthi, anusāsitā me na bhaveyya pacchā;
此时正是时候,没有其他时候,我不应在后被教诫;
Ahampi ekā carissāmi bhaggava, sakuṇīva muttā purisassa hatthā.
世尊,我也将独自行,如鸟从人手中得解脱。
Āmaṃ pakkañca jānanti, atho loṇaṃ aloṇakaṃ;
他们知道生的和熟的,以及有盐的和无盐的;
Tamahaṃ disvāna pabbajiṃ, careva tvaṃ carāmahanti.
见此之后我出家了,你行吧,我们也行。
Kumbhakārajātakaṃ tatiyaṃ. · 陶师本生第三
409. Daḷhadhammajātakaṃ (7-2-4)
409. 坚法本生(7-2-4)
Ahaṃ ce daḷhadhammassa , vahanti nābhirādhayiṃ;
如果我不能令坚法者喜悦;
Dharantī urasi sallaṃ, yuddhe vikkantacārinī.
胸前持箭,战场上行勇猛行。
Nūna rājā na jānāti , mama vikkamaporisaṃ;
国王必定不知道,我的勇猛与男子气概;
Saṅgāme sukatantāni, dūtavippahitāni ca.
在战斗中善作之事,以及派遣使者之事。
Sā nūnāhaṃ marissāmi, abandhu aparāyinī ;
我必定将死去,无亲无依者;
Tadā hi kumbhakārassa, dinnā chakaṇahārikā.
那时,给予陶工六枚迦哈巴拿。
Yāvatāsīsatī poso, tāvadeva pavīṇati;
男子只要有所希求,就会如此熟练;
Atthāpāye jahanti naṃ, oṭṭhibyādhiṃva khattiyo.
当利益消失时,他们舍弃她,如刹帝利舍弃唇疾。
Yo pubbe katakalyāṇo, katattho nāvabujjhati;
先前作善者,已作利益却不忆念;
Atthā tassa palujjanti, ye honti abhipatthitā.
他所期望的诸利益将会失坏。
Yo pubbe katakalyāṇo, katattho manubujjhati;
先前已作善业者,忆念已作之利益;
Atthā tassa pavaḍḍhanti, ye honti abhipatthitā.
他所期望的诸利益将会增长。
Taṃ vo vadāmi bhaddante , yāvantettha samāgatā;
诸位贤者,我对在此集会的所有人说:
Sabbe kataññuno hotha, ciraṃ saggamhi ṭhassathāti.
「你们都应当知恩,将长久住于天界。」
Daḷhadhammajātakaṃ catutthaṃ. · 坚法本生第四
410. Somadattajātakaṃ (7-2-5)
410. 索马达答本生(7-2-5)
Yo maṃ pure paccuḍḍeti , araññe dūramāyato;
先前在远离的森林中载我者,
So na dissati mātaṅgo, somadatto kuhiṃ gato.
那头象不见了,索马达答去了哪里?
Ayaṃ vā so mato seti, allasiṅgaṃva vacchito ;
这位已死者躺卧着,如被剥去湿角的小牛;
Bhumyā nipatito seti, amarā vata kuñjaro.
他倒卧在地上,大象确实已死。
Anagāriyupetassa, vippamuttassa te sato;
对于已出家、已解脱、具念的你;
Samaṇassa na taṃ sādhu, yaṃ petamanusocasi.
作为沙门,悲伤已死者并不适当。
Saṃvāsena have sakka, manussassa migassa vā;
确实,萨咖啊,通过共住,无论是人或鹿;
Hadaye jāyate pemaṃ, taṃ na sakkā asocituṃ.
心中生起爱,那是无法不悲伤的。
Mataṃ marissaṃ rodanti, ye rudanti lapanti ca;
那些哭泣和哀叹的人,为已死者和将死者而哭;
Tasmā tvaṃ isi mā rodi, roditaṃ moghamāhu santo.
因此,仙人啊,你不要哭泣,寂静者说哭泣是徒劳的。
Kanditena have brahme, mato peto samuṭṭhahe;
婆罗门!由于渴爱,死者、逝者确实生起;
Sabbe saṅgamma rodāma, aññamaññassa ñātake.
我们全部聚集哭泣,彼此的亲属。
Ādittaṃ vata maṃ santaṃ, ghatasittaṃva pāvakaṃ;
我确实燃烧着,如同被火焰浇上酥油;
Vārinā viya osiñcaṃ, sabbaṃ nibbāpaye daraṃ.
如同用水浇灌,熄灭一切怖畏。
Abbahī vata me sallaṃ, yamāsi hadayassitaṃ;
确实为我拔除了箭,那支住于心的;
Yo me sokaparetassa, puttasokaṃ apānudi.
他为被忧所困的我,驱除了子忧。
Sohaṃ abbūḷhasallosmi, vītasoko anāvilo;
我已拔除箭,离忧、无浊;
Na socāmi na rodāmi, tava sutvāna vāsavāti.
听闻你的话后,我不忧、不哭,瓦沙瓦!
Somadattajātakaṃ pañcamaṃ. · 索玛达德本生第五
411. Susīmajātakaṃ (7-2-6)
411. 苏西玛本生(7-2-6)
Kāḷāni kesāni pure ahesuṃ, jātāni sīsamhi yathāpadese;
以前头上适当之处,头发曾是黑色的;
Tānajja setāni susīma disvā, dhammaṃ cara brahmacariyassa kālo.
苏西玛!今见它们已变白,应行法,是梵行之时。
Mameva deva palitaṃ na tuyhaṃ, mameva sīsaṃ mama uttamaṅgaṃ;
大王!白发是我的,不是你的,是我的头,我的最上肢;
‘‘Atthaṃ karissa’’nti musā abhāṇiṃ , ekāparādhaṃ khama rājaseṭṭha.
我说「我将做事」是虚妄语,请宽恕一次过失,王中之最胜者。
Daharo tuvaṃ dassaniyosi rāja, paṭhamuggato hosi yathā kaḷīro;
大王!你年轻,值得观看,如初生的迦利罗树;
Rajjañca kārehi mamañca passa, mā kālikaṃ anudhāvī janinda.
请治理王国并照顾我,人中之主!莫追逐时机。
Passāmi vohaṃ dahariṃ kumāriṃ, sāmaṭṭhapassaṃ sutanuṃ sumajjhaṃ;
我看见年轻的少女,有美丽的眼睛,身材苗条,腰肢优美;
Kāḷappavāḷāva pavellamānā, palobhayantīva naresu gacchati.
如黑色的珊瑚般闪耀,她行走于男人之中,仿佛在诱惑。
Tamena passāmiparena nāriṃ, āsītikaṃ nāvutikaṃ va jaccā;
然后我看见那位女子在另一边,年龄八十或九十岁;
Daṇḍaṃ gahetvāna pavedhamānaṃ, gopānasībhoggasamaṃ carantiṃ.
手持拐杖,颤抖着,行走时如同屋顶的横梁般弯曲。
Sohaṃ tamevānuvicintayanto, eko sayāmi sayanassa majjhe;
我独自躺在床的中央,思惟着她;
‘‘Ahampi evaṃ’’ iti pekkhamāno, na gahe rame brahmacariyassa kālo.
「我也会如此」,如此观察着,我不乐于家,是梵行的时候了。
Rajjuvālambanī cesā, yā gehe vasato rati;
对于住在家中者,那欲乐是绳索与束缚;
Evampi chetvāna vajanti dhīrā, anapekkhino kāmasukhaṃ pahāyāti.
智者们即使如此切断后离去,舍弃欲乐,无所期待。
Susīmajātakaṃ chaṭṭhaṃ. · 苏西玛本生第六
412. Koṭasimbalijātakaṃ (7-2-7)
412. 果答心巴利本生(7-2-7)
Ahaṃ dasasataṃbyāmaṃ, uragamādāya āgato;
我带来了一千由旬长的龙,
Tañca mañca mahākāyaṃ, dhārayaṃ nappavedhasi .
你承载那大身者时,并不颤抖。
Athimaṃ khuddakaṃ pakkhiṃ, appamaṃsataraṃ mayā;
然而对于这只小鸟,比我更少肉,
Dhārayaṃ byathasi bhītā , kamatthaṃ koṭasimbali .
你承载时却痛苦恐惧,为何如此,阔塔心跋利?
Maṃsabhakkho tuvaṃ rāja, phalabhakkho ayaṃ dijo;
你是食肉者,大王,这鸟是食果者;
Ayaṃ nigrodhabījāni, pilakkhudumbarāni ca;
这鸟吃了榕树种子、毕钵罗树和优昙婆罗树的种子,
Assatthāni ca bhakkhitvā, khandhe me ohadissati.
以及菩提树的种子后,将排泄在我的肩上。
Te rukkhā saṃvirūhanti, mama passe nivātajā;
那些树木将生长起来,在我的侧面,无风之处生长;
Te maṃ pariyonandhissanti, arukkhaṃ maṃ karissare.
「它们将围绕我,将使我无法攀登。」
Santi aññepi rukkhā se, mūlino khandhino dumā;
「还有其他树木,有根、有干的树;」
Iminā sakuṇajātena, bījamāharitā hatā.
「被这种鸟类带来种子而毁坏。」
Ajjhārūhābhivaḍḍhanti , brahantampi vanappatiṃ;
「它们攀附生长,甚至覆盖大树;」
Tasmā rāja pavedhāmi, sampassaṃnāgataṃ bhayaṃ.
「因此,大王,我恐惧,见到未来的危险。」
Saṅkeyya saṅkitabbāni, rakkheyyānāgataṃ bhayaṃ;
「应当怀疑可疑之事,应当防护未来的危险;」
Anāgatabhayā dhīro, ubho loke avekkhatīti.
「智者对未来的危险,观察两个世间。」
Koṭasimbalijātakaṃ sattamaṃ. · 果德新巴利本生第七
413. Dhūmakārijātakaṃ (7-2-8)
413. 度摩咖利迦本生(7-2-8)
Rājā apucchi vidhuraṃ, dhammakāmo yudhiṭṭhilo;
喜法的尤地提喇王问维度拉:
Api brāhmaṇa jānāsi, ko eko bahu socati.
「婆罗门,你可知道,谁是一人忧虑多?」
Brāhmaṇo ajayūthena, pahūtedho vane vasaṃ;
「婆罗门阿迦由他那,住在森林中有许多柴薪,
Dhūmaṃ akāsi vāseṭṭho, rattindivamatandito.
瓦些塔不疲倦地日夜制造烟。
Tassa taṃ dhūmagandhena, sarabhā makasaḍḍitā ;
因那烟的气味,被蚊虫叮咬的鹿群
Vassāvāsaṃ upāgacchuṃ, dhūmakārissa santike.
来到那制烟者的近处过雨安居。
Sarabhesu manaṃ katvā, ajā so nāvabujjhatha;
他把心放在鹿群上,对山羊不觉察;
Āgacchantī vajantī vā , tassa tā vinasuṃ ajā.
那些山羊来来去去,他的山羊就失去了。」
Sarabhā sarade kāle, pahīnamakase vane;
在秋季时节,于落叶的森林中;
Pāvisuṃ giriduggāni, nadīnaṃ pabhavāni ca.
沙拉巴鹿进入了山险之处,以及诸河流的源头。
Sarabhe ca gate disvā, ajā ca vibhavaṃ gatā ;
见到沙拉巴鹿已去,山羊也失去了财富;
Kiso ca vivaṇṇo cāsi, paṇḍurogī ca brāhmaṇo.
婆罗门变得瘦弱、憔悴,且患了黄疸病。
Evaṃ yo saṃ niraṃkatvā, āgantuṃ kurute piyaṃ;
如是,凡是舍弃自己的,而使来者成为所爱的;
So eko bahu socati, dhūmakārīva brāhmaṇoti.
他独自多忧愁,犹如冒烟者,婆罗门。
Dhūmakārijātakaṃ aṭṭhamaṃ. · 烟者本生第八
414. Jāgarajātakaṃ (7-2-9)
414. 觉醒本生经 (7-2-9)
Kodha jāgarataṃ sutto, kodha suttesu jāgaro;
谁在醒者中睡眠,谁在睡者中觉醒;
Ko mametaṃ vijānāti, ko taṃ paṭibhaṇāti me.
「谁为我了知此,谁为我回答?」
Ahaṃ jāgarataṃ sutto, ahaṃ suttesu jāgaro;
「我于醒者中睡眠,我于睡眠者中醒觉;」
Ahametaṃ vijānāmi, ahaṃ paṭibhaṇāmi te.
「我了知此,我为你回答。」
Kathaṃ jāgarataṃ sutto, kathaṃ suttesu jāgaro;
「如何于醒者中睡眠,如何于睡眠者中醒觉;」
Kathaṃ etaṃ vijānāsi, kathaṃ paṭibhaṇāsi me.
「如何了知此,如何为我回答?」
Ye dhammaṃ nappajānanti, saṃyamoti damoti ca;
「凡不了知法、律仪与调伏者;」
Tesu suppamānesu, ahaṃ jaggāmi devate.
「当彼等熟睡时,我醒觉,天人。」
Yesaṃ rāgo ca doso ca, avijjā ca virājitā;
「凡彼等之贪、嗔与无明已离染者;」
Tesu jāgaramānesu, ahaṃ suttosmi devate.
天人,当他们醒觉时,我睡眠。
Evaṃ jāgarataṃ sutto, evaṃ suttesu jāgaro;
如此醒觉者睡眠,如此睡眠者醒觉;
Evametaṃ vijānāmi, evaṃ paṭibhaṇāmi te.
我如此了知,如此回答你。
Sādhu jāgarataṃ sutto, sādhu suttesu jāgaro;
善哉!醒觉者睡眠,善哉!睡眠者醒觉;
Sādhumetaṃ vijānāsi, sādhu paṭibhaṇāsi meti.
善哉!你如此了知,善哉!你如此回答我。
Jāgarajātakaṃ navamaṃ. · 醒觉本生第九
415. Kummāsapiṇḍijātakaṃ (7-2-10)
415. 库马沙宾地本生(7-2-10)
Na kiratthi anomadassisu, pāricariyā buddhesu appikā ;
对诸无上正觉者的须跋,确实不是少的;
Sukkhāya aloṇikāya ca, passaphalaṃ kummāsapiṇḍiyā.
干的、无盐的库马沙团的果报,看见了。
Hatthigavassā cime bahū , dhanadhaññaṃ pathavī ca kevalā;
这些众多的象、牛、马,财富、谷物与整个大地;
Nāriyo cimā accharūpamā, passaphalaṃ kummāsapiṇḍiyā.
这些女人极其美丽,这是库玛沙饼的果报。
Abhikkhaṇaṃ rājakuñjara, gāthā bhāsasi kosalādhipa;
王中之象啊,你不断地说偈,国萨拉之主;
Pucchāmi taṃ raṭṭhavaḍḍhana, bāḷhaṃ pītimano pabhāsasi.
我问你,国土增长者,你以极喜之心说话。
Imasmiññeva nagare, kule aññatare ahuṃ;
就在这城中,在某个家族里;
Parakammakaro āsiṃ, bhatako sīlasaṃvuto.
我曾是为他人工作者,是持戒的雇工。
Kammāya nikkhamantohaṃ, caturo samaṇeddasaṃ;
当我为工作而出发时,我见到四位沙门;
Ācārasīlasampanne, sītibhūte anāsave.
具足行与戒,已清凉,无漏。
Tesu cittaṃ pasādetvā, nisīdetvā paṇṇasanthate;
在他们之中令心净信后,坐在叶座上;
Adaṃ buddhāna kummāsaṃ, pasanno sehi pāṇibhi.
以自己的手,净信地供养诸佛粥饭。
Tassa kammassa kusalassa, idaṃ me edisaṃ phalaṃ;
那善业的果报,这是我如此的果报;
Anubhomi idaṃ rajjaṃ, phītaṃ dharaṇimuttamaṃ.
我享受这王国,繁荣的最胜大地。
Dadaṃ bhuñja mā ca pamādo , cakkaṃ vattaya kosalādhipa;
布施、受用,莫放逸,转动法轮,国萨拉王;
Mā rāja adhammiko ahu, dhammaṃ pālaya kosalādhipa.
莫成为非法之王,护持法,国萨拉王。
Sohaṃ tadeva punappunaṃ, vaṭumaṃ ācarissāmi sobhane;
我将在善美中,一次又一次地行那同样的行仪;
Ariyācaritaṃ sukosale, arahanto me manāpāva passituṃ.
在善国萨拉中的圣者行,诸阿拉汉是我所乐见的。
Devī viya accharūpamā, majjhe nārigaṇassa sobhasi;
犹如天女般极美丽,你在众女人中闪耀;
Kiṃ kammamakāsi bhaddakaṃ, kenāsi vaṇṇavatī sukosale.
你造了什么善业,为何你在苏科萨喇如此美丽?
Ambaṭṭhakulassa khattiya, dāsyāhaṃ parapesiyā ahuṃ;
我是安跋咖族的刹帝利,曾是奴婢,为他人服务;
Saññatā ca dhammajīvinī, sīlavatī ca apāpadassanā.
我自制且如法生活,持戒且无过失。
Uddhaṭabhattaṃ ahaṃ tadā, caramānassa adāsi bhikkhuno;
那时我将剩余的食物,布施给正在行乞的比库;
Vittā sumanā sayaṃ ahaṃ, tassa kammassa phalaṃ mamedisanti.
我自己欢喜满足,这是我那业的果报。
Kummāsapiṇḍijātakaṃ dasamaṃ. · 粥团本生第十
416. Parantapajātakaṃ (7-2-11)
416. 巴兰答巴本生(7-2-11)
Āgamissati me pāpaṃ, āgamissati me bhayaṃ;
恶将来到我身上,怖畏将来到我身上;
Tadā hi calitā sākhā, manussena migena vā.
那时树枝被摇动,或被人或被鹿。
Bhīruyā nūna me kāmo, avidūre vasantiyā;
住在不远处的我,恐怕会因恐惧而生欲望;
Karissati kisaṃ paṇḍuṃ, sāva sākhā parantapaṃ.
那树枝将使我消瘦、苍白,折磨他人者。
Socayissati maṃ kantā, gāme vasamaninditā;
住在村中受责难的爱人将为我悲伤;
Karissati kisaṃ paṇḍuṃ, sāva sākhā parantapaṃ.
那树枝将使我消瘦、苍白,折磨他人者。
Tayā maṃ asitāpaṅgi , sitāni bhaṇitāni ca;
黑肢者,你对我说了冷酷的话;
Kisaṃ paṇḍuṃ karissanti, sāva sākhā parantapaṃ.
那些树枝将使我消瘦、苍白,折磨他人者。
Agamā nūna so saddo, asaṃsi nūna so tava;
那声音确实已去,那确实是你的。
Akkhātaṃ nūna taṃ tena, yo taṃ sākhamakampayi.
「那位摇动树枝者,确实已被告知。」
Idaṃ kho taṃ samāgamma, mama bālassa cintitaṃ;
「遇到这件事后,这是我这愚者的想法:」
Tadā hi calitā sākhā, manussena migena vā.
「『那时树枝摇动,是由于人或鹿。』」
Tatheva tvaṃ avedesi, avañci pitaraṃ mama;
「你就这样告知,欺骗了我的父亲;」
Hantvā sākhāhi chādento, āgamissati me bhayanti.
「『杀死后用树枝覆盖,我的恐惧将会来临。』」
Parantapajātakaṃ ekādasamaṃ. · 热恼本生第十一
Gandhāravaggo dutiyo. · 甘达拉品第二
Tassuddānaṃ –
其摄颂──
Varagāma mahākapi bhaggava ca, daḷhadhamma sakuñjara kesavaro;
「瓦喇嘎马、大猿、跋嘎瓦,达喇昙马、沙昆佳喇、给沙瓦喇;」
Urago vidhuro puna jāgarataṃ, atha kosalādhipa parantapa cāti.
「龙、维度喇,再者警寤者,以及憍萨喇王、折伏敌者。」
Atha vagguddānaṃ –
其次,品偈颂——
Atha sattanipātamhi, vaggaṃ me bhaṇato suṇa;
其次,在七集中,请听我所说的品;
Kukku ca puna gandhāro, dveva guttā mahesināti.
库库与又一次甘达拉,两个古答由大仙所说。
Sattakanipātaṃ niṭṭhitaṃ. · 七集完