三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页藏外CaturārakkhadīpanīKāyapaccavekkhaṇā

Kāyapaccavekkhaṇā · Kāyapaccavekkhaṇā

396 段 · CSCD 巴利原典
Kāyapaccavekkhaṇā身的省察
§1
1.
Nādikāla viparita, jana bhūtattha dassino;
『Nādikāla』者,音声之时,谓声音之起止;『viparita』者,反转、颠倒也;合之,意指观察人群所在之处,音声却反其常理而起,于此教法中,乃示众生未得正知故,音声与实际所观不相应也。
Dātume kantikassādaṃ, satthu pādo timānito.
『Dātume』者,赠与、供养也;『kantikassādaṃ』,指光明祥瑞之供养;『satthu pādo timānito』,谓供养世尊足趾之三重净洁。此句释世尊足趾被敬供养,其光明祥瑞溢出三倍之洁净,表明礼敬之殊胜功德。
§2
2.
Sīse pilandiyā modī, sambuddha caraṇa mbujaṃ;
以庄严头部之花鬘,礼敬正自觉者莲足;
Sādhu tuṭṭhikaraṃ brūmi, sukāya paccavekkhaṇaṃ.
吾说此乃善妙悦心,令人安乐之省察法。
§3
3.
Yoniso manasīkatvā, nādā viruddha maññitaṃ;
如理作意而思惟,所述未悖于正义;
Sādhavo ta mudikkhantu, mayāpi mandabuddhino.
愿诸善士予以认可,虽吾慧浅识不足。
§4
4.
Icchitabbāna māyattā, tesañca cayabhāvato;
此处云欲取者,依其聚合之性;
Tadākārena vattitā, kāyo jeguccha puñjako.
依其所引事理而行,身为聚合之集合体。
§5
5.
Punappunaṃva okkama, ñāṇa manto pavesiya;
如反复登阶,智慧与意念相通;
Bāhiraṃva anālamba, ikkhaṇā paccavekkhaṇā.
似无依凭于外,而随时审视自心。
§6
6.
Maṃsacchanna ṭṭhirūpeva, manoja vāyu cālite;
如肉所覆,实而不动,心与风则运动;
Nārī gatāti yācintā, neva sāpaccavekkhaṇā.
女人若行乞,非因善意而审察。
§7
7.
Saññādiṭṭhica cittañca, vipallāsā imetayo;
名色和见分别心,以及这等错误认知,
Ta dākārena vattanti, avijjo ttharitā bhusaṃ.
以此缘故起作用,无明为地而建立的秸秆。
§8
8.
Āsā viparite yesaṃ,
那些渴望的反面,
Vipallāsāti tematā;
以错误认知为名;
Āsā āsisanā vuttā,
渴望本是所欲,
Taṇhāyeva sabhāvato.
本质即为渴爱。
§9
9.
Asubheva subhamiti, anicceeva niccato;
不美者即美者,无常者如常者;
Dukkheyeva sukhaṃvāti, anattaniva attato.
苦者即乐者,无我者如我者。
§10
10.
Saññāṇaṃ dassanaṃ cintā,
想法、知觉、见解,
Dvādasā kārato tayo;
共有十二种类,分为三组;
Diṭṭhisā cādi maggena,
有以见为首的见类,
Sesā sesehi vajjhitā.
各类分别彼此划分。
§11
11.
Taṇhā tassi mametanti, māno maññi ahantica;
渴爱是自我的、是我的的执着,或是执为自我所有的我见;
Yassi diṭṭhica attāti, papañcā nāmime tayo.
若有见解认为“我就是自己”,便由此生起三种分别执着;
§12
12.
Papañcanti saṃsāraṃ, tasmā papañcanāmakā;
分别执着者即轮回,故称之为分别生心;
Bhavayante payojentā, mokkhaṃ nādaṃsu te ciraṃ.
它们作用于造作,驱使轮回,久远不能灭尽,不能得解脱;
§13
13.
Bhavapaṅke ni mujjantā, papañcānaṃ vasānugā;
陷于轮回淤泥中沉没,分别执著之类随其转流;
Cirassaṃ dukkhitā honti, ārā nibbānato tiva.
故久远受苦,远离涅槃之境。
§14
14.
Name nāhaṃ naattāti, etehi vivadaṃ kare;
我不是这样说,不与这些人争辩;
Bhaṇḍantā vivadantā te, nibbānato adūrino.
这些毁谤、争辩的人,离涅槃尚远。
§15
15.
Vipallāse papañceca, dvepiete pahātave;
错乱和痴迷的事,应予摒弃;
Sopaccavekkhitabbe vaṃ, kāyo jegucchapuñjako.
亦当观察其因,本身如聚集的蛆虫。
§16
16.
Kesā lomā nakhādantā,
头发、体毛、指甲和牙齿,
Taṇhāyāpica gocarā;
亦是渴爱所执着之物;
Tasmā te daṭṭhukāmena,
因此,对欲望的观察者,
Taṇhā nivāritā sadā.
渴爱常被制止。
§17
17.
Laggikā chaviyaṃyeva, taṇhā bāhiragocarā;
执着犹如目利,渴爱属于外境;
Tasmā ettha tacovāha, sambuddho na bahicchaviṃ.
所以在此,世尊称此为非外境。
§18
18.
Esā tacapariyanta, padenāpi nivāritā;
此即如此之非外境,以语句亦被制止;
Ato chavi manālamba, tacasīva manekare.
由此目利承载,似目之多者如是。
§19
19.
Jigucchitāni chādeti, aṭṭhi maṃsa tacādini;
(皮肤)覆盖诸令厌秽之物,骨、肉、皮肤等;
Ñāṇena chindi tabbāca, tasmā chavīti vuccati.
依凭智慧而断除此等不净之物,故此谓之断(chindi);因此被称为『chavī』,意即舍弃、离弃。
§20
20.
Chaviṃ chetvā tacaṃ passe,
舍弃污秽之后,如同见到皮毛被剥离,
Taṃ chetvā maṃsakādayo;
再次披舍掉肉体等污秽,
Gabbhevatthūni dīpena,
如同以灯火照亮腹内之物,
Yathā paññāpadīpiko.
犹如智慧之灯普照,洞见内里真相。
§21
21.
Jeguccho chaviyā kāyo,
贪欲如焰火燃烧的身体,
Asubhova subhāyate;
以不净身呈现美妙之态;
Nicchavā tacamattena,
由不净而生,执著其中,
Kathaṃ subhāyate ayaṃ.
此身何以能称为美妙?
§22
22.
Nhārubandho ṭṭhisaṅghāto, maṃsalohi ta limpito;
皮肤如木板般坚硬,筋络交错,肉体覆盖血脉;
Chaviyāva vimoheti, tacacchanno imaṃ pajaṃ.
如若至死方休,迷惑由此形成,其所覆蔽的乃这众生。
§23
23.
Vaṇṇa saṇṭhāna toceva,
色相相续如同壁垢,
Gandho kāsā sayehica;
气味如粪污,
Jegucchā paṭikulyāca,
令人厌恶且令人反感,
Kesānāma na mepiyā.
我不爱护诸发。
§24
24.
Ekekaṃ manasīkatvā, naye nicceva mādinā;
须一一观思,勿恣意牵引;
Bhāvetabbā samārambha, yathāpaññāyate tathā.
应如理智所知,专心修习善法。
§25
25.
Pūritaṃ matthaluṅgassa, sīsaṭṭhipi jigucchitaṃ;
满溢着瘰疬肿块,头骨亦感作呕厌恶;
Mukha nāsakkhi kaṇṇādi, chiddā vachidda duddasaṃ.
面、鼻、眼及诸根皆残缺割裂,语言支解难以言说。
§26
26.
Pūti vāyu vicarita, kucchiṭṭhantāni lohitaṃ;
肮脏腐臭之气流动,肚脐周围满是血污;
Pittaṃ semhañca papphāsaṃ, hadayaṃ yakanampi dhī.
胆汁炽热且病状显著,心脏亦如同鬼神所伤。
§27
27.
Anna pānaṃ manuññampi, kheḷa tinta madhopari;
人饮食皆失常,混杂杂乱于嗜欲之中;
Dantehi pisitaṃ svāna, vamathūva jigucchitaṃ.
牙齿松动如同腐肉,惊扰动摇令人厌恶。
§28
28.
Yāvatāyu adhotevā, māsaye gilitaṃ ṭhitaṃ;
在寿命尚未减少的时期,所吞食的饮食均在月中保持完好无损;
Kimikūla samākiṇṇe, tahimevā sitāsitaṃ.
当各类根芽杂合聚集之时,所食即为寒凉而滋养的食物。
§29
29.
Etaṃ udariyaṃ nāma, tamhā pakkāsayaṃ gataṃ;
这被称为腹部,即内里消化所及之处;
Dinaccaye karīsantaṃ, sā sayaṃ taṃdvayampi dhī.
在日渐损耗殆尽之时,正是此处两股气流积极作用的所在。
§30
30.
Pakāsetvā paveseti, annapānaṃ mahārahaṃ;
将食物烹调净熟后,使人进入饮食的安稳与舒畅;
Paṭicchanno niharati, tameva nto ṭhitaṃ jano.
当消化所阻,饮食被覆盖滞留,人即停留于此,难以进一步消受。
§31
31.
Pavese taṃ parivato,
进入那围绕之地,
Nihareko raho lino;
孤独隐秘且隐蔽;
Manuññaṃva pavīsante,
好像人们进入其中,
Nikkhamante jigucchitaṃ.
出离时则感厌恶。
§32
32.
Jeguccha paṭikulyāni, maṃsanhāru tacaṭṭhini;
令人厌恶拒绝的,肉骨皮毛等;
Napiyāni na tuṭṭhāni, nevaitthī napūpiso.
非美味且难满足,也非此处之果实。
§33
33.
Hattha pāda mukhādīni,
手足、面部诸端,
Natthaññāni jigucchitā;
无他,唯因忌憚;
Tatthā kumārikā kaññā,
那里少女女子,
Mohena atthisaññitā.
因愚痴执有我相。
§34
34.
Paccekaṃ vinibhuttesa, kesa loma nakhādisu;
个别分别各处,如头发、毛、甲等,
Natthikaññā kumārīvā, sampiṇḍitesu sā kuto.
无少女女子,聚集处从何而生。
§35
35.
Ākāsoyeva kāyāṅkhyo,
好比天空为身体的界限,
Tacādi parivārito;
以天空等为周围环绕;
Tathāsīsaṃ mukhaṃhattho,
如同头、脸和手部,
Pādoru kaṭiādayo.
以及足、膝等部位。
§36
36.
Thambhādīsviva gehoti,
又如柱子等构筑房屋,
Piṇḍite svesu sammuti;
聚合者居于其中构成。
Kāyoti itthiposoti,
『身体』者,指女性外形。
Saṃmuḷho tāyarajjati.
迷惑之人则生起忿怒。
§37
37.
Santaṃ cinteyya nāsantaṃ, santaṃ cintayato sukhaṃ;
当思安静者,如不安静者,不安者中安乐;
Asantaṃ anucintento, nānādukkhehi tappati.
不思安静者,因诸多苦而受苦。
§38
38.
Javatyā vijjamāneva, nāvijjā vijjamānake;
就如生于疾速之物,不生于无知;
Tasmātaṃnāmako moho, taṇhāpica tadanvitā.
因此,迷惑为此名,渴爱也与之相应。
§39
39.
Puṃkāyovāthīkāyovā , malāsucijigucchito;
身臭或死尸臭,又有污秽污渍;
Tassamaṃ natthigārayhaṃ, yvāmalampi malaṃkare.
对于此无益之物尚且不去除,更何况污秽者的制造。
§40
40.
Natthi kāyasamoverī,
无有身等的敌害,
Mahānatthakaro cīraṃ;
长期成就大利益;
Natthi kāyasamo vañco,
无有身等的欺骗,
Asubhova subhāyate.
丑者被视为美。
§41
41.
Thīpuṃ saparakāyoti, passatipi napassati;
「女与男及他身」,见之,亦不见之;
Jeguccha paṭikulyoti, sammā passati passati.
『厌恶、违逆』者,如实观察、如实观察也。
§42
42.
Subhosubhoti maññantā,
执取为净、为净者,
Dhīti dhīti jinerite;
『智哉、智哉』——此乃胜者所宣说;
Lokālokā nadhīyesaṃ,
世间与出世间之法,彼等皆不学习,
Bhavā bhavā vacārino.
于一有又一有中,随业流转者。
§43
43.
Bhiyyobhiyyova rāgaggi,
如怒欲日趋强烈般加剧,
Subhosubhotipassato;
似明媚美好之物得以洞察般明了;
Mandomandova soaggi,
如愚昧迟钝日渐增长一般,
Dhīvadhīvavipassato.
又如聪敏睿智日益明了般增长。
§44
44.
Bahussutopi bālova, asubhe subhamaññako;
广泛听闻如同愚人,误将不善视为善;
Asubhoti vipassanto, appassutopipaṇḍito.
而能观照不善之人,非多闻而是聪明。
§45
45.
Yoca sippāni jāneyya, satāni sahassānipi;
或许能够了解多项技艺,甚至数以千计;
Kāyekajānanaṃ seyyo, yañce añña vijānaṃnaṃ.
但身体的诞生更加殊胜,若无此难以知晓他法。
§46
46.
Kāyamekampi naññāmi, buddhāladdhanayo api;
我仅知一身之法,即使是觉者所获得的法;
Sutāca paṇḍitātyamhā, yuttoyevā tilajjituṃ.
望闻于经典和智者,唯有他们能够端正解说。
§47
47.
Subhatoyeva maññāmi, evaṃ jigucchitampinaṃ;
我认为唯有须跋陀那者,如此羞耻之人;
Mañca ñe paṇḍito tyāhu, alamevātilajjituṃ.
愚痴者反称智者,不过是不知道羞耻罢了。
§48
48.
Kāye asubhasaññaṃyo, nalabhāmi kadācipi;
对身体生起恶不净相的观念,我从未有过任何片刻的感受;
Suladdha sugato vādo, svārahovātilajjituṃ.
即使巧言善辩、口才灵巧,我也不曾因羞耻而黯然失色。
§49
49.
Kāyena saṃsarantopi, tadākāraṃ yathātathaṃ;
虽然身躯在轮回中流转不息,其形态却是这样变化无常;
Bhavebhave ajānanto, mamāyitvāva taṃ cajiṃ.
在无数生命中因无明不知真相,将其误认为“我”的东西我毅然舍弃。
§50
50.
Kāyena saṃsarantopi, naññā kāya jiguccataṃ;
即便身躯历劫轮回,我也无所厌恶这具身体;
Niccupādā mamāyanto, piyāyitvāva taṃ cajiṃ.
它虽经久难舍,无端依恋,却如亲爱之人一般被我抛弃。
§51
51.
Kubhāraṃ sārasaññāya, piyāyitvāva hiṃsakaṃ;
以恶业为根本,始于恶见,其心好伤害;
Anantadukkha māpādiṃ, vipallāso bhavebhave.
由此产生无量痛苦,生死轮回中纷扰颠倒。
§52
52.
Mahājānīya pattoti, saṃvejetvā sakaṃmanaṃ;
谓之大勇士,虽有畏惧却奋发精进;
Dirokata jinovādo, anivattita vīriyo.
虽言悍勇如胜者,实则不退转的坚毅。
§53
53.
Adiṭṭhapubba metassa, tathākāraṃva passatu;
请见其先前所行,犹如真实之现象显现;
Kicca mañña mupekkhāya, saṃsāra bhaya bhīruko.
若只以无所作为、冷漠观望,则为畏惧轮回的胆怯者。
§54
54.
Yañhikiccaṃ apaviṭṭhaṃ, akiccaṃ pana kayirā;
何为未断,何为应当作?
Unnaḷānaṃ pamattānaṃ, tesaṃ vaḍḍhanti āsavā.
放逸疏懈者,其烦恼渐增。
§55
55.
Yesañca susamāraddhā, niccaṃ kāyagatā sati;
然已善勤,恒行身念者;
Akiccaṃ te nasevanti, kicce sātata kārino;
懈怠者则灭此,恒勤作此功德;
Satānaṃ sampajānānaṃ, atthaṃ gacchanti āsavāti.
常正知者,彼烦恼得解脱。
§56
56.
Thomentā soṇṇaṃ kāyora,
口生脓污,如金属躯体,
Mukhakkhi tyādinā imaṃ;
以口舌等为本;
Ratte muṭṭhe karontete,
在夜晚昏睡之时也作是做;
Aññejane sayaṃviya.
在他人面前则亲自表现。
§57
57.
Kāyasobhya pakāsetā,
身体端正光明;
Vācā ve māradesanā;
言语如魔之教诲;
Tadasobhya pakāsetā,
随其光明显现。
Vācā sammuddha desanā.
言语被缠缚的说法。
§58
58.
Asubhoti jinuddiṭṭhaṃ, kāyaṃ subhoti gāhino;
身体被诸恶所玷污,如同疾病侵袭;
Saṃmuḷhāte na muccanti, bhavā buddha virodhino.
心意受缠绕时难以解脱,此即与世尊教法相违背者。
§59
59.
Asubhoti jinuddiṭṭhaṃ, kāyaṃ tatheva gāhino;
身心若被诸恶所玷污,亦如疾病侵袭;
Paṇḍitā teva muccanti, bhavā buddhamatānugā.
唯有智者方能解脱,此即随顺如来正法者。
§60
60.
Sodhentelaṅkaronteva , malāsavantikāyato;
犹如净衣之饰,在身体污秽之前清洗除垢;
Alaṃ kāyavisodhena, bālova taṃ garuṃ karo.
这身躯虽未经净化,如愚人般执重此身。
§61
61.
Gopenteva arogāya,
正如养护畜牲以保其健康,
Kāyo rogenasaṃvase;
身躯亦需防止病痛的发生;
Gāyaguttaṃ mudhāyeva,
愚钝者附着于歌声的咽喉,
Cittaguttaṃva sātthakaṃ.
有智者则执著于心识的安稳。
§62
62.
Candanādi vilittopi,
即使涂抹有檀香等香料,
Muttomaṇi vibhūsito;
其宝石璀璨光辉辉映;
Taṃsabhāvova sokāyo,
正如其性质,忧伤专属于彼处,
Vissavanto tatotato.
自彼处四面散布;
§63
63.
Patiteca apatite,
无论落在善业或非善业上,
Viseso natthi kiñcipi;
没有丝毫分别;
Kāyo cemanuñño tamhā,
其体如同彼处唯一存在的那样,
Patitopi tathāsiyā.
纵使堕落者亦然。
§64
64.
Kāyo manussajātīnaṃ, tiracchāna ttabhāvato;
身体因人类本生而起,具三有趣的特性;
Jegucchita tarohoti, dubbisodhoca dubbharo.
虽然污秽难除且重负难承,仍向上而跃。
§65
65.
Yathājātena kāyena, sakkā viharituṃ naca;
由本生身躯,尚可修行而不懈;
Paccahaṃ sodhanīyoca, dhovana majjanādibhi.
亦应从根本清净,反复洗涤、浸没等事而净除。
§66
66.
Rattaṃ pātuṃ chaviṃ chetvā, sakkā ḍaṃsādayopinaṃ;
夜间应当饮食,断齿并除虱蚤等污秽,方可。
Chetvā maṃsa ṭṭhikādīni, dhīro nālambituṃ kathaṃ.
放弃肉食等种种,智者如何能依止?
§67
67.
Lagganti chavimatte ye, makkhikā sedapā yathā;
陷入贪欲者,如同被蚊蝇叮咬;
Thīpuṃ mukhādi saññāya, te pamuḷhā mahātapā.
因执著口等诸根的颜色知见,愚痴且大热恼。
§68
68.
Cārī agocare kāme, laggālepe kapīriva;
游荡于禁断之外的欲境,如猿猴被涂抹黏液;
Bahūhi pīḷitā rīhi, maranti atidukkhino.
受多种痛苦折磨,如稻米被啄食,极度悲苦而死。
§69
69.
Rāgāriṃ dujjayaṃ jeyyuṃ, jayabhummāsubhe carā;
若能战胜贪欲的凶敌,行于胜利土地和美妙之处;
Sītānissita laṭukī, senakaṃva mahabbalaṃ.
清凉而柔软如丝绒,坚韧如强劲的芦苇。
§70
70.
Kāyadhi ggocaro veso,
体衣是身体所依之物,
Jayabhūbuddha duttiyā;
乃胜利世尊之第二礼服;
Ettheva gocarā hontu,
愿其成为内外明净之穿着,
Mābho kāme jayatthikā.
不为欲乐所胜。
§71
71.
Kāyā subhaṃ vipassantu, dibba kkhināpya passiyaṃ;
愿身体清净明朗,具神通力量而得观察。
Āyatiṃ maggalābhāya, taṃ dassanaṃ bhavissati.
为了长远获得圣道的利益,这种显现必将出现。
§72
72.
Dhīcakkhunāva dhikkāyaṃ, passe na maṃsacakkhunā;
用愚钝的眼睛来看,而非用肉眼观察;
Ummilitvāva dhīcakkhuṃ, vivekaṭṭho udikkhatu.
恰如开启的愚钝之眼,正当以清净觉察提升警觉。
§73
73.
Pañcaṅgāni yathā kummo, cakkhādīni nigūhaye;
如同隐藏五肢残废,察觉眼等诸根敏锐;
Verī labhatu mokāsaṃ, pañcadvārā arakkhitā.
敌人得以自由,而五门大开无人防护。
§74
74.
Cakkhurūpena saṃvāsā, rāgaputtaṃ vijāyati;
以眼为形象居住,欲爱之子因而生起;
Mahānatthakaro soca, saṃvāsaṃ tena vāraye.
大造作者引起忧伤,应以离欲而防止其生起。
§75
75.
Rūpādīsusañjantīti, sattā itthyādi saññāya;
由于对色等诸法生起知觉,众生因此起名色等的分别。
Natveva khandhasaññāya, taṃsaññihi virāgino.
并非仅以蕴为分别,而以对此分别生起离欲者为不分别。
§76
76.
Sakāyeparakāyeca ,
(此分别)遍及本身及他身,
Āsaṃ chindeyya paṇḍito;
贤者应当斩断此分别的根本,
Āsaṃ chetvā sukhaṃseti,
斩断之后,便得安乐安住。
Āsāya dukkhitā pajā.
众生因所爱之境而苦恼。
§77
77.
Dassane savane kāya,
于见闻触之时,身心生起作用,
Saṃsagge methunepica;
与缘合及缠缚成配合;
Nirāso sukhito hoti,
若无所爱的,则得安乐,
Anirāsotidukkhito.
若极无所爱,则极为苦恼。
§78
78.
Bahīva sodhitaṃ yassa, na vanto jeguccha puñjakaṃ;
对于外境若能充分清净,则不从境缘生起烦恼之结。
Taṃkāyaṃ asutaṃjāna, tanurāgo siyāttani.
若未闻此身之真实,其身则为情欲所染。
§79
79.
Kāyevirāga micchanto, nupasseyya tadantaraṃ;
身体若心存贪欲,必然堕入邪见,不能见此之间之真理;
Antodassī atappanto, labhe saṃsāramocanaṃ.
唯有内心勤恳觉悟者,方能获得从轮回中解脱之道。
§80
80.
Sattā sattā bahiṭṭhevā, sāraṃsāraṃ mamāyino;
众生之间相互牵连,彼等轮回萦绕不绝,皆因迷惑所致;
Santosanto vipassanto, navānavāyatiṃbhave.
唯有满足且洞察,方能于新生中自在呼吸,安然自在。
§81
81.
Alaṃ alaṃ katvā kāyaṃ, malāmalāsavantito;
身体若频频以邪见玷污,便如腐臭污秽之积聚一般难以洁净。
Sobhaṃ sobhaṃ naye ṭhānaṃ, manaṃ manaṃ pyalaṃ kataṃ.
光彩莹然,新处庄严,心意渐次,交往渐浓。
§82
82.
Saṃsaggajātassa bhavanti snehā,
亲近相生,遂生爱怜,
Snehānvayaṃ dukkha midaṃ pahoti;
爱怜之缘,苦患由生;
Ādinavaṃ snehajaṃpekkha māno,
由爱而起,嫉妒疑心,
Eko carekhagga visāṇa kappo.
独自漂泊,如同无主弃舟。
§83
83.
Khiṭṭā rati hoti sahāya majjhe,
爱乐消散,伙伴中间疏离,
Puttesuca vipulaṃ hoti pemaṃ;
对子女的爱护极为广大充足;
Piyavippayogaṃ vijigucchamāno,
因分别亲疏而生厌恶,
Eko care khaggavisāṇa kappo.
唯有独自行动,如持锋利毒箭者。
§84
84.
Vaṃso visāloyathā visatto,
如同竹节中空而宽广,
Puttesu dāresuca yāapekkhā;
对子女则怀有期待和爱护;
Vaṃsakaḷirova asajjamāno,
却如竹节之壳,无所依傍而渐渐干枯。
Eko care khaggavisāṇa kappo.
独自游行,锋利如剑的毒蛇。
§85
85.
Kāmaṃ kāmaya mānassa, tassacetaṃ samijjhati;
欲念生于心者,彼心便起嗔恨;
Addhā pītimano hoti, macco laddhā yadicchati.
因之生此喜悦,执著于所期求者。
§86
86.
Tassace kāmayānassa, chandajātassa jantuno;
彼有欲乐之心,欲生者众生;
Tekāmā parihāyanti, sallaviddhova ruppati.
三欲皆被摒弃,如箭刺入肉中。
§87
87.
Yokāme parivajjeti, sappasseva padā siro;
远离欲乐之境,如爪尖抹头顶般。
Somaṃ visattikaṃ loke, sato samativattati.
世尊为乐趣者,意念尚未斩断,在世间中,觉悟之人常常远离贪恋。
§88
88.
Khettaṃ vatthuṃ taḷākaṃvā, gavassaṃ dāsaporisaṃ;
犹如农夫耕田、池塘,为牛及仆役所用,种植诸作物,
Thiyo bandhū puthukāme, yonaro anugijjhati.
众多的亲属因欲望而生,种族间彼此追求而嫉妒,
§89
89.
Abalā naṃ balīyanti, maddantenaṃ parissayā;
软弱者不会胜过强者,懈怠者也不敌奋发之人;
Tatonaṃ dukkhamanveti, nāvaṃ bhinna mivodakaṃ.
因此苦难随之而来,如同破船漂浮于水面一般,
§90
90.
Tasmājantu sadāsato, kāmāni parivajjaye;
故此,常处觉醒者必当远离欲乐。
Te pahāya tare oghaṃ, nāvaṃ sitvāva pāragū.
舍弃彼激流,如舟坐稳即渡彼岸。
§91
91.
Kāmato jāyate soko,
由欲生忧愁,
Kāmato jāyate bhayaṃ;
由欲生恐怖;
Kāmato vippamuttassa,
于欲已断者,
Natthi soko kuto bhayaṃ.
无忧则何来恐怖?
§92
92.
Subhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu asaṃvutaṃ;
善观行者住于此,感官不被所染。
Bhojanamhi amattaññuṃ, kusitaṃ hīna vīriyaṃ;
在饮食上缺乏节制,烦恼肆虐而精进不足;
Taṃve pasahati māro, vāto rukkhaṃva dubbalaṃ.
正因此,魔障如风般动摇其身,犹如软弱无力的枯木。
§93
93.
Asubhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu susaṃvutaṃ;
住于观见不净之相,感官严密约束;
Bhojanamhica mattaññuṃ, saddhaṃ āraddha vīriyaṃ;
于饮食中虽节制有度,然信心与精进俱备;
Taṃve nappasahati māro, vāto selaṃva pabbataṃ.
然魔障无法动摇,如岩山之稳固如铁石一般。
§94
94.
Yathā agāraṃ ducchannaṃ, vuṭṭhi samati vijjhati;
譬如隐蔽不善之屋,有蚯蚓在其中钻蛀,
Evaṃ abhāvitaṃ cittaṃ, rāgo samativijjhati.
如是,心念既已灭灭,贪欲亦随之消散。
§95
95.
Tadevaṃ paccavekkhanti, ye te rāgaggidubbalā;
那些因贪欲之火薄弱而软弱的人,正是如此反复观照自身;
Patiṭṭhaṃ sāsane laddhā, nukkaṇṭhā nalasā ratā.
已在教法中建立,不起嗔恨,亦非欢喜所缚。
§96
96.
Buddhāvādaṃ labhitvāpi, nāhaṃsakkā navomhiti;
虽已得闻佛所宣说,我却无所新的自称;
Dosaṃ taṇhaṃ anāsento, paripakko kadābhave;
未曾纵任嗔恨与渴爱,究竟成熟是何时乎?
Puññakammaṃ akaronto, paravajjaṃ akhamanto.
不作功德行为,轻慢戒律,弃舍邪行。
§97
97.
Kāya saṅkhārikā taṇhā, nīcānīcakarāca sā;
身体所造作者为渴爱,其性质为卑劣低下。
Cittasaṅkhārikā saddhā, uccā uccakarāca sā.
心意所造作者为信心,其性质为高昂崇高。
§98
98.
Dassanīye ratā taṇhā, saddhāsvācārabhattikā;
所乐见者为渴爱,信心则依言语修持。
Vikiṇṇacārikā taṇhā, saddhā visadacārinī.
散乱行为为渴爱,信心则为纯净修行。
§99
99.
Manokilesikā taṇhā, sānugānanta dukkhadā;
心染污者为渴爱,随顺所染者而生苦;
Cittappasādikā saddhā, attānuga sukhāvahā.
令心安详者为信心,随顺自己而生乐。
§100
100.
Taṇhā saddhāna miccevaṃ, visesaṃ jāna tatvato;
渴爱如信心,依其差别而生,但若从根本真实知之;
Ñatvā taṇhaṃ vināseyya, saddhaṃbhāveyya cetasi.
知得渴爱则灭,信心由心而生。
§101
101.
Ucchukaṃ yantapattampi, sañcuṇṇitampi candanaṃ;
如熏香之火焰,即使火熄且檀香残留;
Madhuraṃva sugandhaṃva, mettiva hiṃsitopi saṃ.
甜美且芬芳,慈心虽受伤害亦无损。
§102
102.
一百零二。
Attacchedampi vāseti, sugandheniva candanaṃ;
自己斋戒清净,犹如檀香芬芳;
Santo mettāsugandhena, attahiṃsampi vāsaye.
持有慈心善乐,心中护持不害。
§103
103.
一百零三。
Kadācipi na duggandhi, sukkhaṃ cuṇṇampi candanaṃ;
任何时候不恶臭,净如檀香细末;
Tatheva dukkhapattopi, na santo pāpakārako.
同样痛苦之中,善行无恶不作。
§104
104.
Khame vajjaṃ kareyyatthaṃ, buddhakhanti manussaraṃ;
应当随时放下应受责罚的行为,这是对世尊忍辱的遵守;
Mettātintena verīpi, nupanāho siyattani.
因慈心无边,即便敌人也不应怀有害意。
§105
105.
Nagacchati ta makkoso, mamevā natthakārako;
恶意批评者多有损害,唯我独无害;
Iti ñatvāva sappañño, neva kkoseyya kiñcanaṃ.
明智者了解此理,绝不轻易发怒于任何事。
§106
106.
Akkoso maṃ naāgacche,
不要生嗔恨我,
Tassevā natthakārako;
对那嗔恨无所作为;
Iti ñatvā titikkheyya,
了知此理应忍耐,
Na paccakkosanaṃ kare.
不作回嗔报复。
§107
107.
Akkosaka nayaṃ gaṇhi,
愤怒者,当收摄此心,
Paccakkoso na so varo;
发怒乃非善行;
Budho taṃ nānugāheyya,
智慧者应当不随波逐流,
Mā sova pāpiyo bhave.
勿使其成为恶人。
§108
108.
Taṇhāvijjāca mūlādve, saṃsāravisapādape;
渴爱与无明为根本,乃轮回之毒枝。
Sabbhatti saddhammassutaṃ, dveyeva madhurā phalā.
一切处闻法,唯有二种果实甘美。
§109
109.
Sodhe citta mupakkamma, suddhaṃ upakkamena taṃ;
汝心若净,凭清净之修行;
Vahe sukhaṃ asaṅkheyyaṃ, dukkhaṃ asodhitaṃ mali.
便流无量安乐,苦恼则不染污垢。
§110
110.
Sodhitaṃ sugatiṃneti, duggatiṃva asodhitaṃ;
净者通向善趣,不净如通恶趣。
Cittaṃ sodhetu mālimpe, rāgadosa malehi taṃ.
心应当清净,无染于烦恼的垢秽。
§111
111.
一百一十一。
Dosejā nāsitā yena,
由于消灭了烦恼所生者,
Sāsanevatthi sonayo;
在此教法中生去烦恼;
Natthaññattha tamādāya,
除此别无余义,
Budho nāsetu taṃdvayaṃ.
觉者应当除灭此对烦恼。
§112
112.
一百一十二。
Ranakunavāsi katāvāse, daguṃcetī puratthime;
居住于兰那国境内,位于东方的达谷城;
Vasatā aggadhammena, therena racito ayanti.
由长老依教法制定条文,维持教法而行持。