三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页藏外NaradakkhadīpanīAbhiyācaka

Abhiyācaka · Abhiyācaka

256 段 · CSCD 巴利原典
Abhiyācaka乞求者
§4
4.
Dhamma-saṅghaṃ vanditvāna,
礼敬法与僧团,
Sabba-lokassa nāyakaṃ;
一切世界的领导者;
Yācito tikakrapa-therena,
由求请的三钳叭长老,
Māṇavena ca dhīmatā.
以及聪明的学童。
§5
5.
Uttānameva saṅkhepaṃ,
简明地予以提升,
Nānā-sattha-sudhāritaṃ;
以多种目的净化利养;
Nara-dakkhaṃ likhissami,
我将写下使人明了之事,
Passantu dhīra-māmakā.
愿那些自觉智慧者得以看到。
§6
6.
Kosajjaṃ bhayato disvā,
恐惧之中见床榻,
Vīriyañjāpi khemato;
勇士即便安然也不会懈怠;
Āraddhavīriyā hotha;
愿当具足精进,
Esā buddhānusāsanī.
此乃如来的教导也。
§7
7.
Vīriyavā kho bhikkhave ariyasāvako,
比库啊,有精进的圣弟子,
Akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti;
断除不善法,培养善法;
Sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti,
断除有过失的,修习无过失的,
Suddhamattānaṃ pariharatīti.
使自身清净无垢。
Vīriyavato kiṃ nāma kammaṃ na sijjhati;
有精进者,何种功德不生呢?
Purisakāro nāma na nassati,
人格尊严不会消失,
Sukhe patiṭṭhāpetīti jānāmi.
我知安乐为立基。
§8
8.
Yathā khittaṃ nabhe leḍḍu,
如同云间落下的蜜饼,
Dhuvaṃ patati bhūmiyaṃ;
必然降落于地;
Tatheva buddha-seṭṭhānaṃ,
如是佛陀圣者的
Vacanaṃ dhuva-sassataṃ.
教法亦常久绵延。
§9
9.
A-dvejjhavacanā buddhā,
诸佛所说言语,皆无嗔恨。
A-moghavacanā jinā.
不虚妄语者为胜利者。
§10
10.
Sussusā labhate paññaṃ,
勤苦努力者获得智慧,
Uṭṭhātā vindate dhanaṃ;
奋斗者获得财富;
Tasmā pāḷiṃ guruṃ katvā,
故当重视巴利文,
Imaṃ passāhi sobhaṇaṃ.
当瞻彼美好之法。
§11
11.
Sussusā suta-buddhinī,
勤苦努力,具清明智慧者,
Sutaṃ paññāya vaḍḍhanaṃ;
由智慧增长获得听闻;
Paññāya atthaṃ jānāti,
借助智慧了解其义理,
Ñāto attho sukhāvaho.
所了解的义理带来安乐。
§12
12.
Satataṃjjhāyanaṃ vāda,
常行禅那之思惟,
Para-tantavalokanaṃ;
观察他人之过失;
Sabbijjācera-sevāca,
及一切欲界众生之供应与侍奉,
Buddhi-mati-karo guṇo.
智慧与思维是品德的一部分。
§13
13.
Ati-dīghova nīgho hi,
过于冗长反而变得沉闷,
Kusīto hīna-vīriyo;
懒惰则意志薄弱;
Tasmā vīriyaṃ katvāna,
因此,善士应当努力精勤,
Vijjaṃ esantu sādhavo.
以此完成智慧。
§14
14.
Suporiso tāva sippaṃ,
贤人完全具备这种技艺,
Uggaṇheyya paraṃ dhanaṃ;
应当不断增长财物,
Gaveseyya tato mantaṃ,
之后应寻求谋划,
Katheyya sacca-bhāsitaṃ.
应当阐说真实所说。
§15
15.
Pathamaṃ na parājaye sippaṃ,
第一种技艺不可为败坏,
Dutīyaṃ na parājaye dhanaṃ;
第二种财物不可为败坏;
Tatīyaṃ na parājaye dhanaṃ,
第三种财物不可为败坏,
Catutthamatthaṃ kiṃ karissati.
第四义应作何行为?
§16
16.
Sobhanti a-milātāni,
光彩照人者非不鲜明,
Pupphāniva pilandhituṃ;
如花般似将盛开;
Tathā sobhanti dārakā,
同样,少年儿女,
Yobbaneyeva sikkhituṃ.
确如青壮之时宜教导。
§17
17.
Tasmā have guṇādhāraṃ,
因此,品质乃其根本,
Paññā-vaḍḍhanamuttamaṃ;
智慧增长为至上;
Sikkheyya matimā poso,
应当修习聪慧而有节制,
Patthento hitamattano.
用心守护自身利益。
§18
18.
Alaṃ vāyamituṃ sippe,
本无力气欲强暴努力,
Attha-kāmena jantunā;
众生因利益而为之;
Kataṃ vijaññā vijjādi,
作已所知属于智慧者,
Vayo te mā upajjhagā.
你们不要衰老。
§19
19.
Vijjaṃ sikkhe, care sīlaṃ,
学习智慧,行持戒律,
Dhīrena saha saṃvase;
与有智慧者同住;
Dhanācaye, kare kammaṃ,
积集财富,作正当业,
Piyaṃ vācañca saṃvade.
语和悦,善言说。
§20
20.
Na tveva supituṃ hoti,
却不能真正入眠,
Ratti nakkhatta-mālinī;
夜为星辰的花饰,
Paṭijaggitumevesā,
就为显现此事,
Ratti hoti vijānataṃ.
夜晚存在于了知之中。
§21
21.
Uṭṭhāhatha nisīdatha,
奋起吧,坐起来,
Ko attho supitena vo;
熟睡者于你们有何益?
Sādhu kho sippa-vijjāhvā,
技艺与学问实为可贵,
Vijjaṃ sikkhatha santataṃ.
当常学智慧。
§22
22.
Ārabbhatha sadā puttā,
诸子常当发起,
Bahussutaṃ gavesituṃ;
勤于探求广闻。
Yasmā loke sippavantā,
因为世间工巧的人,
Sabbā-disāsu pākaṭā.
在各方皆为明显。
§23
23.
Sakyarūpaṃ pure santaṃ,
昔日舍卫城内已有释子。
Mayā sippaṃ na sikkhitaṃ;
我未曾修习过技巧;
Kicchā vutti a-sippassa,
无技巧者难以谋生,
Iti pacchā nutappati.
此理事后自感懊悔。
§24
24.
Lokatthaṃ loka-kammantaṃ,
为了世间,为了世间的事务,
Icchanto pariyesituṃ;
渴望追求查访;
Niccameva vīriyañca,
必定要具足精进与勇猛,
Atthaṃ mantañja cintaye.
应当深思其义。
§25
25.
Dhanavā guṇavā loke,
富有且有德行者在世间,
Sabbā-disāya pākaṭo;
在一切方向皆显现无疑;
Sīlavā paññavā macco,
品行端正且智慧具足者,
Sabba-lokehi pūjito.
被众世间人所尊敬敬仰。
§26
26.
Sajīvati yaso yassa,
其名声如活生生般长存,
Kitti yassa sajīvati;
声誉若得生存,
Yasa-kitti vihīnassa,
无名无声誉者,
Jīvantopi matopamā.
活着亦无有如是。
§27
27.
Saddhīdha vittaṃ purisassa seṭṭhaṃ,
信心乃男子最胜财富,
Dhammo suciṇṇo sukhamāvahāti;
法清净者带来安乐;
Saccaṃ have sādutaraṃ rasānaṃ,
真实乃胜过诸美味,
Paññājīviṃ jīvitamāhu seṭṭhanti.
智者谓生命为最胜。
§28
28.
Satimato sadā bhaddaṃ,
具念者常得善法,
Satimā sukhamedhati;
具念者安适而活;
Satimato suve seyyo,
具念者身心皆胜,
Verā ca parimuccati.
怨恨亦得解脱。
§29
29.
Mā vo khaṇaṃ virādhetha,
愿尔等永不轻慢戒律,
Khaṇātītā hi socare;
此处采用‘间过’者,即指众生轮回生死过程中时间的推移。
Sadatthe vāyameyyātha,
‘安立’者,指在某一特定时空内的行为、修行,譬如此处指所应努力修持的法门。
Khaṇo vo paṭipādito.
‘时’者,是指具体的当下刻,表明行为或修行必须于此时此刻展开。
§30
30.
Yathicchitaṃ na pappoti,
‘所愿未得者’,谓所求、所欲尚未实现。
A-phiyo nāvikoṇṇave;
‘非智者亦非无智慧者’,指非纯粹智慧之人,亦非全然愚昧之辈,介于两者之间。
Tathevāvīriyopettha,
‘正如此以精进而行’,说明应当以恰当之精进态度继续修行,不得懈怠。
Tasmārabheyya sāsanaṃ.
故此,称为教法。
§31
31.
Vāyametheva puriso,
当此人应当努力,
Yāva atthassa nipphadā;
直到目标圆满,
Nipphannasobhaṇo attho,
目标得以圆满光明,
Khantā bhiyyo na vijjati.
宽忍者更无敌对,
§32
32.
Sameva ñāṇa-vāyāme,
正如智慧的用功,
Sukhāvaho su-maṅgalo;
带来快乐且吉祥的,
Ñunedhike tathā no hi,
在那支持者中同样如此,
Dvayena sādhu sampadā.
双重的善法是美好的成就。
§33
33.
Kāya-kammāni sijjhanti,
身体的业行得以消灭,
Vacī-kammāni vīriyaṃ;
言语的业行与精进,
Na hi kiccāni cintāhi,
实无须藉由思虑而成就业务,
Kareyyāthīdha vāyamaṃ.
应当在此处努力精进。
§34
34.
Paṭikacceva kareyya,
有时候也应当去做,
Taṃ jaññā hitamattano;
那是因知晓对己有益;
Na sākaṭikacintāya,
非因担忧车轮之事,
Mandā dhīro parakkame.
迟钝的人缺乏勇猛。
§35
35.
Thirena saka-kammena,
以稳固的善业力,
Vaḍḍhatiyeva saṃ phalaṃ;
果报如实增长,
A-thirena alasena,
非懒惰与怠惰之人,
Kara-kammaṃ phalañca no.
故不行恶业且果报不现。
§36
36.
Āsīsetheva puriso,
智慧人如栖息于椅者,
Na nibbindeyya paṇḍito;
不应心生厌离,
Passāmi vohaṃ attānaṃ,
我见自性明见,
Yathā icchiṃ tathā ahu.
如愿便成。
§37
37.
Aṇaṇo ñātīnaṃ hoti,
是亲属,没有债务,
Devānaṃ pitunañca so;
对天人和父亲亦然;
Karaṃ purisa-kiccāni,
承担男子的职责,
Na ca pacchānutappati.
不然后悔。
§38
38.
Hiyyoti hiyyati poso,
减少,是减少的修行者,
Karissāmi pareti yo;
我将作他(应作的事);
Ajja kattabba kammaṃ sve,
今日当做的功课,
So tato parihāyati.
后来必能除却。
§39
39.
So a-ppamatto a-kuddho,
此人不疏忽,不恼怒,
Tāta kiccāni kāraya;
亲自办理事端;
Vāyāmassu sa-kiccesu,
在事中努力精进,
Nālaso vindate sukhaṃ.
不能发现安乐。
§40
40.
Hīna-jaccopi ce hoti,
即使是下贱出身,
Uṭṭhātā dhitimā naro;
有坚定意志的人;
Ācāra-sīla-sampanno,
具足行为与戒律,
Nise aggīva bhāsati.
如火种般发出光明。
§41
41.
Yo pubbe karaṇīyāni,
那个以前应当做的,
Pacchā so kātumicchati;
后来他想要行恶;
Varuṇakaṭṭhabhañjova,
如同折断了的树枝一般,
Sa pacchā anutappati.
于是他随后感到懊悔。
§42
42.
Uṭṭhānakālamhi anuṭṭhahāno,
在起身的时间里,他尚未起身,
Yuvā balī ālasiyaṃ upeto;
年轻、强壮却懒惰地卧倒着;
A-puṇṇasaṅkappamano kusīto,
未具完全的坚定念头,乃至意志软弱懈怠,
Paññāya maggaṃ alaso na vindati.
由于懒惰,智慧通达之道无法获得。
§43
43.
Dummedho puriso loke,
愚痴的人,在世间,
Kusīto hīna-vīriyo;
懈怠而缺乏奋发;
Appassuto anācāro,
行为不洁,不合礼法,
Parihāyati vuḍḍhiyā.
则由此年老时反受损害。
§44
44.
Appassutāyaṃ puriso,
此人行为不洁,
Balībaddova jīrati;
如同枯朽的木柴一般腐败衰败;
Maṃsāni tassa vaḍḍhanti,
其肉体却日益增长,
Paññā tassa na vaḍḍhati.
其智慧却不增长。
§45
45.
Yassa manussa-bhūtassa,
对于已成为人身者,
Natthi bhogā ca sippakaṃ;
既无享受亦无技巧,
Kiṃphalaṃ tassa mānussaṃ,
这人身又有何利益呢?
Dvipādaṭṭho hi so migo.
双足着地的动物即是猎物。
§46
46.
Yo ca vassasataṃ jīve,
那位寿命达一百年的,
Kusīto hīna-vīriyo;
但懒惰且缺乏勇气;
Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo,
一生当中最好的,
Vīriyārabbhato daḷaṃ.
当从精进努力开始。
§47
47.
Yo ca dhamma-vibhaṅgaññū,
了解法义断别者,
Kāluṭṭhāyī a-tandito;
『荒废』者,不懈怠也。
Anuṭṭhahati kālena,
『随时起立』者,随顺时令不违也。
Phalaṃ tassa samijjhati.
『其果实成熟』者,果报随之而现也。
§48
48.
A-caritvā brahmacariyaṃ,
『修行出家生活』者,奉行梵行也。
A-laddhā yobbane dhanaṃ;
『未得少年时财富』者,青春未及积聚财产也。
Jiṇṇakoñcāva jhāyanti,
『老鹳掠过』者,形象比喻年迈身体衰弱如老鹳飞翔般摇摆也。
Khīṇamaccheva pallale.
如同干涸的池塘中的死鱼。
§49
49.
A-caritvā brahmacariyaṃ,
断除后修习梵行,
A-laddhā yobbane dhanaṃ;
未曾取得尘世财富;
Sentti cāpātikhīṇāva,
犹如断尽的钩索,
Purāṇāni anutthunaṃ.
旧事业终不复兴。
§50
50.
Appakenāpi medhāvī,
即使资质平庸,聪慧者,
Pābhatena vicakkhaṇo;
清晨时具智慧者,
Samuṭṭhāpeti attānaṃ,
激励自身,
Aṇuṃ aggiṃva sandhamaṃ.
如微小火苗般熠熠闪耀。
§51
51.
Vāyāmetheva puriso,
正如人努力,
Na nibbindeyya paṇḍito;
智者不生厌倦;
Vāyāmassa phalaṃ passa,
应当见努力的果报,
Bhuttā ambā anītihaṃ.
所食之果实乃自前世所积累。
§52
52.
Anuṭṭhahaṃ a-vāyāmaṃ,
修行之事,非强迫而作,
Sukhaṃ yatrādhi gacchati;
幸福由此而生,所达之处乃安乐之地;
Suvira tattha gacchāhi,
勇猛者应当前往,
Mañca tattheva pāpaya.
柔弱之人亦当随之而去。
§53
53.
Yatthālaso anuṭṭhātā,
懈怠者则放任懈怠,
Accantaṃ sukhamedhati;
安乐完满安住其间;
Suvira tattha gacchāhi,
刚强勇猛于此而进;
Mañca ttattheva pāpaya.
然而在此却显恶业。
§54
54.
Adhippāya-phalaṃ loke,
于世间中的主宰果报,
Dhītimanttassa sijjhati;
智慧深明者消灭之;
Vīriyameva kattabbaṃ,
唯有精进行动当为之。
Etaṃ buddhehi vaṇṇitaṃ.
此为佛所赞唱。