三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页藏外童子入门4. Taddhitakaṇḍa

4. Taddhitakaṇḍa · 4. Taddhitakaṇḍa

112 段 · CSCD 巴利原典
4. Taddhitakaṇḍa4. 二次衍生品
Apaccataddhita
非属格派生词缀
§232
232.Vāṇapacce.
232.森林中的贪欲。
Chaṭṭhantā saddā ‘‘tassāpacca’’miccasmiṃ atthe ṇo vā hoti. Vāti vākyatthaṃ. Ṇenevāpaccatthassa vuttattā apaccasaddāppayogo.
第六句中『tassāpacca』一词,在本义中不应解释为错误的贪欲。应理解为语境或句意中的贪欲。因为依此前所说的『apacca』义,使用贪欲一词是符合语境的。
‘‘Tesaṃ vibhatyā’’ do tesaṃgahaṇena vibhattilopo. Tathottaratra.
『tesaṃ vibhatyā』即指二者合取时的分解或消失,随后则有说明。
‘‘Tesaṃ ṇo lopaṃ’’ti paccayānaṃ ṇassa lopo.
『彼等之「ṇ」脱落』者,谓诸词缀中「ṇ」之脱落也。
‘‘Vuddhādisarassa vā saṃyogantassa saṇe ce’’ti saṇakāre pare asaṃyogantassādisarassa vuddhi.
『增音等元音或以复辅音结尾者,于「saṇa」词缀前,若有条件则可』者,谓在「sa」音(即「saṇa」词缀)之后,非以复辅音结尾之词首元音发生增音也。
Tassāpaniyame –
关于其限制规则如下:
Ayuvaṇṇānañcāyo vuddhi.
「a」类韵与「u」类韵各有其增音形式。
Akārivaṇṇuvaṇṇānaṃ āeovuddhiyo honti, casaddena kvaci na.
「a」韵、「i」韵、「u」韵诸音,其增音形式分别为「ā」、「e」、「o」;又,依「ca」字之义,于某些情况下则不作增音。
Saralopādi, taddhitattā nāmamiva kate syādi.
『萨拉洛』等词,因属派生词之故,如名词一般,可附加系词词尾。
Taddhitābhidheyyaliṅga–vibhattivacanā siyuṃ.
派生词所指称之性、格、数,随所指之义而定。
Samūhabhāvajā bhīyo, sakatthe ṇyo napuṃsake.
表集合义与抽象义者较多;『ṇya』[Pali: ṇyo]后缀用于自身义及中性词。
Tā tutthiyaṃ nipātā te, dhāmithaṃpaccayantakā.
此为第三品节选,称为「断结转易品」。
Vasiṭṭhassāpaccaṃ poso vāsiṭṭho, itthī vāsiṭṭhī, napuṃsakaṃ vāsiṭṭhaṃ. Vikappavidhānato taddhitena samāsassāccantaṃ bādhāyā bhāvā vasiṭṭhā paccantipi hoti.
关于最长老者的后代:即最长老比库、最长老比库尼、以及最长老非男非女者。因其变化形式多样,且由此所生的相续也有变化,因此此后代也称为最长老并存在继续转变,虽有障碍,但依然保持其存在性。
Napuṃsakena vāpīti, saddasatthavidū viduṃ.
所谓非男非女者,是所有教法意义上的世尊们所知晓的。
§233
233. Vā apacceti cādhikāro.
第二百三十三条文:『或称为后代,或称为最高权利者。』
Ṇāyana ṇāna vacchādito.
从诸根之感知、知觉等义讲述之。
Vacchādito gottagaṇato ṇāyano ṇāno ca vā hoti.
此处讲感知、知觉等,基于出生种姓的区别,感知和智识有所不同。
Apaccaṃ paputtappabhuti gottaṃ. Kaccassāpaccaṃ kaccāyano, kaccāno vā. Saṃyogantattā na vuddhi.
『后裔』谓子孙及其以下之族姓。咖萨巴之后裔,称『咖吒亚那』,或作『咖吒那』。因词根以辅音群结尾,故不作增音。
§234
234. ‘‘Ṇeyyo kattikādīhī’’ti ṇeyyo, vinatāya apaccaṃ venateyyo vinateyyo vā. Na pakkhe vuddhi, ṇeyyoti yogavibhāgena ‘‘tassa dīyate’’ tyatthepi ṇeyyo, dakkhiṇā dīyate yassa so dakkhiṇeyyo.
规则二三四:『从咖提嘉等词附加「ṇeyya」后缀』——维纳达之后裔,称『韦那帝亚』或『维那帝亚』。辅音之前不作增音。又依词条分用之法,『ṇeyya』亦可用于『施予彼』之义,凡施予右侧供养者,称『达吉内亚』(应受供养者)。
§235
235.Ato ṇi vā.
规则二三五:从『a』结尾词,可选择附加『ṇi』后缀。
Akārantato apacce ṇi vā hoti, puna vāsaddena ṇiko, akārantā anakārantā ca bopi.
【规则】以『阿』字母结尾之词,其后裔词缀或用『尼』,再以『瓦』字所示,亦可用『尼咖』;以『阿』字母结尾者及非『阿』字母结尾者,亦可用『波』词缀。
Dakkhi, sakyaputtiko, maṇḍabbo, bhātubbo. Dvittaṃ.
〔例词〕『达基』、『沙咖子』、『曼达播』、『帕督播』。〔说明〕此为双写规则。
§236
236. ‘‘Ṇavo pagvādīhī’’ ti ṇavo. Manuno apaccaṃ māṇavo.
【第二三六条】「『那瓦』词缀用于『玛努』等词之后」,故用『那瓦』词缀。『玛努』之后裔,即『玛那瓦』(学童)。
§237
237. ‘‘Ṇera vidhavādito’’ti ṇero, sāmaṇero.
【第二三七条】「『内拉』词缀用于『寡妇』等词之后」,故用『内拉』词缀,〔如〕『沙玛内拉』。
Saṃsaṭṭhādianekatthataddhita
【标题】与……混合等多义助词
§238
238. ‘‘Yena vā saṃsaṭṭhaṃ tarati carati vahati ṇiko’’ti ṇiko. Vākārena nekatthenekapaccayā ca. Ghatena saṃsaṭṭho ghātiko, odano. Uḷūpena taratīti oḷūpiko, uḷūpiko vā, na pakkhe vuddhi.
238. 「Ṇiko」意为『以某物承载、行进、携带的器物』。在词义上,有多重条件依赖。用罐子盛载者称为『罐子』,盛米者称为『米袋』。以骨头承载者称为『骨器』,非指长大。以车行进者称为『车器』。以头承载者称为『头器』,非指长大。
Sakaṭena caratīti sākaṭiko. Sīsena vahatīti sīsiko, na vuddhi.
以车轮行走者称为『车器』。以头作为承载者称为『头器』,非指长大。
Itthiliṅgato eyyako, ṇako ca. Campāyaṃ jāto campeyyako. Evaṃ bārāṇaseyyako. Ṇako – kusinārāyaṃ vasatīti kosinārako. Janapadato ṇako ca – magadhesu vasati, tesaṃ issaro vā māgadhako.
由女性词基加『艾亚咖』词缀,亦可加『那咖』词缀。〔例〕生于占巴城者,称『占贝亚咖』;同理,〔生于巴拉纳西者,称〕『巴拉纳谢亚咖』。〔用〕『那咖』词缀:〔例〕住于拘尸那罗者,称『国西纳拉咖』。由国名加『那咖』词缀:〔例〕住于马嘎达者,或为其主者,称『玛嘎达咖』。
Tajjātiyā visiṭṭhatthe ājānīyo. Assajātiyā visiṭṭho assājānīyo. Ño - agganti jānitabbaṃ aggaññaṃ, dvittaṃ.
同族中身份尊贵者称为『ājānīyo』。外族中身份尊贵者称为『assājānīyo』。『Ño』表示『首领』之意,须确定其为最高首领或第二首领。
§239
239.Tamadhīte tena katādisannidhānaniyogasippabhaṇḍa jīvikatthesu ca.
第二百三十九条。以此为依止而行者,是指诸如技艺相应的应合,在生活之用等方面。
Taṃ adhīte iccādīsvatthesu ādisaddena hatādīsu ca ṇiko vā hoti. Abhidhammamadhīteti ābhidhammiko, abhidhammiko vā, na pakkhe vuddhi. Vacasā kataṃ kammaṃ vācasikaṃ. Evaṃ mānasikaṃ, ettha –
在此依止诸欲等词语之首,或以止息等语作结尾时,称为绳头。所谓《阿毗达摩》中所言的“阿毗达摩者”、“阿毗达摩家”非指分科,而是指以言论所作行为的言语形式,如此的心理形式也同。此处——
‘‘Sa sare vāgamo’’tīhānuvattitādisaddena sāgamo.
“若乃行之乎法”,谓以三处依仗而相承的前言。
Sarīre sannidhānā vedanā sārīrikā. Dvāre niyutto dovāriko, ettha- ‘‘māyūnamāgamo ṭhāne’’ti vakārato pubbe okārāgamo.
现身中所依止者谓感受,为身的感受。于两门相应者为门感受,此处谓“无明来临于处”是以言语欲前导之言语起始。
Sippanti gītādikalā, vīṇā assa sippanti veṇiko, atra vīṇeti vīṇāvādanaṃ. Gandho assa bhaṇḍanti gandhiko, mage hantvā jīvatīti māgaviko, vakārāgamo. Jālena hato jāliko, suttena baddho suttiko, cāpo assa āyudhanti cāpiko, vāto assa ābādho atthīti vā vātiko, buddhe pasanno buddhiko, vatthena kītaṃ bhaṇḍaṃ vatthikaṃ.
技艺者谓歌唱等诸艺,琴者谓唢呐,此中谓唢呐之音声。香气谓气味,器物谓器用,以它杀生谓猎捕,唤语起始。网所伤谓网罟者,以网拴缚称为网者,以钩为兵器者谓钩者,风所疾谓风害,称为风者,觉者谓如来觉者者,布施所受称为衣物等器物受者。
Kumbho assa parimāṇaṃ, ta marahati, tesaṃ rāsi vā kumbhiko. Akkhena dibbatīti akkhiko, magadhesu vasati, jātoti vā māgadhiko iccādi.
器皿谓坛器大小,其器壁易破为坛器者。眼者谓神通眼,住于摩揭陀者,生者谓摩揭陀氏族者等诸属。
§240
240.Ṇa rāgā tena rattaṃ tassedamaññatthesu ca.
240.【『染』者】非因贪而染,此义及其余义亦然。
Tena rattaṃ tyādyatthesu ṇo vā hoti. Kasāvena rattaṃ kāsāvaṃ.
以此色而非着于他义。以『kasāva』为色者,是为『光滑色』。
Evaṃ nīlaṃ pītamiccādi. Na vuddhi, mahisassa idaṃ māhisaṃ, siṅgaṃ.
如是诸色如青、黄等。非谓此为长大,如牛者之大牛,乃至牛角。
Evaṃ rājaporisaṃ, ettha ‘‘ayuvaṇṇānañcā’’ do puna vuddhiggahaṇena uttarapadassa vuddhi. Magadhehi āgato, tatra jāto, tesaṃ issaro, te assa nivāsoti vā māgadho, kattikādīhi yutto kattiko, māso.
如是王臣,此中所谓『ayuvaṇṇānañca』,以增长归纳为上方之增长。为摩揭陀而来,生于其地,为其主者,即名为摩揭陀,十一月中俱与十月相接,即为月。
Buddho assa devatāti buddho. Byākaraṇaṃ avecca adhīteti veyyākaraṇo. Ettha ‘‘māyūnamā’’dinā yakārato pubbe e āgamo, yassa dvittaṃ. Sagarehi nibbatto sāgaroiccādi.
『佛陀』者,以彼为天神之觉者,故曰『佛陀』。『毗耶迦拉纳』者,决定无疑地受持解答,故曰『毗耶迦拉纳』(授记者)。此处依『māyūnamā』等规则,在『ya』字母之前加『e』,并令该字母重叠。又如『由萨嘎罗诸人所生者曰萨嘎罗』等例。
§241
241.Jātādīnamimiyā ca.
241. 『生』等词,以『imi』及『iya』后缀构成。
Jātādīsu imo iyo ca hoti, casaddena kiyo ca. Pacchā jāto pacchimo, manussajātiyā jāto manussajātiyo. Ante niyutto antimo, antiyo.
生之初起等此为身,如声音等为声。生后次第为后,生于人类为人类者。终亦受限为终,终者也。
Evaṃ andhakiyo. Putto assa atthīti puttimo, puttiyo. Evaṃ kappiyo.
如是无明者。为子以利益故称为子,子者。亦如是应当者。
§242
242. ‘‘Tadassaṭṭhānamīyo ce’’ti īyo, cakārena hitādyatthepi, bandhanassa ṭhānaṃ bandhanīyaṃ, caṅkamanassa hitaṃ caṅkamanīyaṃ.
二百四十二『彼处为第六』者,亦用于手足或利器等,为系缚所依止处应为缚,行止之利应为行止。
§243
243. ‘‘Ālu tabbahule’’ti ālu. Abhijjhābahulo abhijjhālu.
二百四十三『贪欲多』者,贪欲多者谓多贪欲者。
Visesataddhita
【特别派生词】
§244
244.Visese taratamissikiyiṭṭhā.
二百四十四『逐次之优胜』者。
Atisayatthe tarādayo honti.
过于迅速就是匆忙、仓促。
Ayametesaṃ atisayena pāpoti pāpataro, pāpatamo, pāpissiko, pāpiyo, pāpiṭṭho vā.
这些过于迅速的恶业,称为比较恶劣的恶业,即更恶、更重、更深、更难治愈和更根深蒂固的恶业。
‘‘Vuddhassa jo iyiṭṭhesū’’ti vuddhassa jādese – ‘‘saralopā’’do pakatiggahaṇena pakatyabhāvā issa e. Jeyyo, jeṭṭho.
“在年长者中优越”这句是对年长者的称呼,意指“资历浅”的不足,不纯净的情况。这里“优越”的含义和“更优、更为年长”相类比。
Evaṃ ‘‘pasatthassa so ce’’ti sādese seyyo, seṭṭho.
同样,“对于圣人若是如此”则表示更好、更上乘。
Assatthitaddhita
作用于不正确的基础上。
§245
245. ‘‘Tadassatthīti vī ce’’ti vī. Medhā assa atthīti medhāvī.
第245条 “因此所说者,若具智慧者为‘智慧’,”意即有智慧的,称为智者。
§246
246. Evaṃ ‘‘tapādito sī’’ti sī, dvittaṃ, tapassī.
246. 『如是加热者』者即『加热』,分为两类,一为『苦行者』。
§247
247. ‘‘Daṇḍādito ika ī’’ti iko, ī ca. Daṇḍiko, daṇḍī.
247. 『杖头者』谓『杖』,亦称『杖者』。杖者即持杖者。
§248
248. ‘‘Guṇādito vantū’’ti vantu. Guṇavā, paññavā. Yadādinā rasso.
248. 『资质者』谓『有资质者』。资质者为有德、有慧之人。如『加』字所示其意。
§249
249. ‘‘Satyādīhi mantū’’ti mantu. Satimā, bhānumā.
249. 『真实等者』谓『真实者』。真实者即守正念、光明者。
§250
250. ‘‘Āyussukārāsmantumhī’’ti ussa asa. Āyasmā.
250. 『寿命工匠等者』谓『工匠』,其中含『长者』之义。
§251
251. ‘‘Saddhādito ṇa’’ iti ṇo. Saddho.
251. 『信心等者』谓『信者』。信者即具坚定信心者。
§252
252. ‘‘Tappakativacane mayo’’ti mayo. Suvaṇṇena pakataṃ sovaṇṇamayaṃ, suvaṇṇamayaṃ vā. Pakkhe - yadādinā vuddhi.
252.『以错用之语说为由』者,为『由夜』。由夜者,指以黄金表明之黄色,或称为黄金色。『Pakkhe』——其义为『自……起始上增益』。
Etesamo lope.
此等皆因略去所致。
Vibhattilope manādīnamantassa o hoti. Manomayaṃ.
【格语尾省略时】『mana』等词的词尾变为『o』。如『意所成』(意造)之例。
Saṅkhyātaddhita
数法加成。
§253
253. Saṅkhyāpūraṇe tyadhikāro.
253.数目充足时,谓之代理。
‘‘Dvitīhi tiyo’’ti tiyo, ‘‘tiye dutāpi ce’’ti dvitīnaṃ dutā. Dvinnaṃ pūraṇo dutiyo, evaṃ tatiyo.
『两者及三者』者称为『三者』,『三者中若有两者,亦谓之两者之次』。以二为圆满,次为第二,依此类推至第三。
§254
254. ‘‘Catucchehi thaṭhā’’ti thaṭhā. Catuttho, chaṭṭho.
254. 『有四住处』者,即住处。四者为第四、六二也。
§255
255.Tesamaḍḍhūpapadena aḍḍhuḍḍha divaḍḍha diyaḍḍhāḍḍhatiyā.
255. 关于这些由数量表达的词语,分别有增、减、双数、三数、四数等形式。
Catuttha dutiya tatiyānaṃ aḍḍhūpapadena saha aḍḍhuḍḍha divaḍḍha diyaḍḍhāḍḍhatiyā honti.
第四、第二、第三数与数量表达形式合用时,分别呈现增、减、双数、三数、四数之状。
Aḍḍhena catuttho aḍḍhuḍḍho, aḍḍhena dutiyo divaḍḍho, diyaḍḍho vā, aḍḍhena tatiyo aḍḍhatiyo.
以加法而言,第四为增数,第二为双数,三数则为三数,皆相应加增。
§256
256. ‘‘Saṅkhyāpūraṇe mo’’ti mo, pañcamo. Itthiyaṃ pañcannaṃ pūraṇī pañcamī.
256. 『数满时称摩』者,摩为第五。当中女性形为第五的满数形式。
Eko ca dasa cāti dvande kate –
一与十也即双数关系,形成对立的二分法。
Dvekaṭṭhānamākāro vā.
两处所在地的形态或样式。
Saṅkhyāne uttarapade dviekaaṭṭhaiccetesa mantassa ā vā hoti. Ekādasa pañcīva. Evaṃ dvādasa.
在数字的上位中,若有两个“两处所在地”或“一处所在地”,则计数为十一。就是十一这个数字。十二也是如此。
Yadādinā tissa teādese ‘‘ekādito dassa ra saṅkhyāne’’ti dasasadde dassa ro. Terasa.
若从头数起,在这三个计数中,说“第一起始,请见数字”时,数字为十。共十三。
§257
257. ‘‘Catūpapadassa lopo tuttarapadādicassa cucopi navā’’ti catusadde tussa lopo cassa cu ca. Cuddasa.
章节二百五十七:“四种上辅音的减损,以及上位辅音的变化,‘cuc’也变为‘navā’”,此四音节中的音节及其齐头音皆有缺失。共十四。
‘‘Dase so niccañce’’ti chassa soādese – ‘‘ḷa darānaṃ’’ti dasasadde dassa ḷo. Soḷasa, aṭṭhārasa.
“十的是常存者”,此六个音节中的“ḷa”与“darānaṃ”及第十个音节“ḷo”皆在。共十六,十七。
§258
258. ‘‘Vīsati dasesu bā dvissa tū’’ti dvissa bā. Bāvīsati, ekādasannaṃ pūraṇo ekādasamo.
章节二百五十八:“二十之中,无论十还是二的部分”,二的部分及二十之中二的部分,二十一,是六十一的补足部分,十一是第一的一部分。
§259
259. ‘‘Ekādito dasassī’’ti itthiyaṃ ī. Ekādasī iccādi.
259.依『从『一』等数词,『十』变为『ī』』之规则,在阴性中加『ī』。如『第十一日』等例。
‘‘Dvādito konekatthe ce’’ti ko, dve parimāṇāni asseti dvikaṃ. Evaṃ tikādi.
『「二」开头,在表示某义时』:「二」者,具有两个量的东西,即「二组」。「三组」等以此类推。
§260
260. ‘‘Samūhatthe kaṇṇā’’ti kaṇa ca, ṇo ca. Manussānaṃ samūho mānussako, mānusso vā.
260. 『于集合义,用「kaṇṇā」』,即后缀「kaṇa」与「ṇa」。人之集合,称「mānussako」或「mānusso」。
Ṇe kate – ‘‘jhalānamiyuvā sare vā’’ tīha vākārena issa ayādese – dvayaṃ, tayaṃ. Evaṃ ‘‘gāmajanabandhusahāyādīhi tā’’ti tā. Gāmatā, nāgaratā.
加上「ṇe」之后——依据『jhalānam iya uva,于元音前或不』此规则,以「vā」字表示,将「i」替换为「aya」——得「dvayaṃ」(二)、「tayaṃ」(三)。同理,依『由「gāmajana」、「bandhu」、「sahāya」等词,加「tā」后缀』之规则,得「tā」。如「gāmatā」(村之状态)、「nāgaratā」(城市之状态)。
Bhāvataddhita
【词缀解释】
§261
261.Ṇyattatā bhāve tu.
在表示性质、状态义时,则加「纳亚」「达」「达」诸后缀。
Bhāvatthe ṇyattatā honti. Tusaddena ttano ca. Sakatthādīsupi ṇyo, sakatthe tā ca.
「存在」的意思是「下置」的特性。以「声音」为例,本体也是如此。以「所属关系」等亦是「下置」的特性,即指归属与所依赖者。
§262
262.
二百六十二。
Hontyasmā saddañāṇāni,
所谓『此即是诸声音知识』者,
Bhāvo sā saddavuttiyā;
所谓『存在』者,是指该声音的发出及报导,
Nimittabhūtaṃ nāmañca,
是指构成其所依标记及名称的因素,
Jāti dabbaṃ kriyā guṇo.
或是生命、感觉、行为、品质等。
§263
263. Yathā – candassa bhāvo candattaṃ. Iha nāmavasā candasaddo candaddabbe vattate, nimittassa rūpānugatañca ñāṇaṃ. Evaṃ manussattanti manussajātivasā. Yadādinā īssa rasse – daṇḍittanti daṇḍaddabbasambandhā. Pācakattanti pacanakriyāsambandhā. Nīlattanti nīlaguṇavasā.
263. 如同月亮的本质是月亮本身。这里所谓的「月亮声」乃指月亮的名称及其标志所随从的相应知识。正如人类因属人类种类而有其存在。当提及刀时,乃指与刀柄相关的事物。称作烹煮,是指与烹饪动作相关联的事。称为蓝色,是指具有蓝色特质的事物。
Evaṃ ṇyādīsupi yathāyogaṃ ñeyyaṃ. Ṇyo.
因此,以此类推,类似诸义亦应依照相应的关系来理解。所谓类比。
Avaṇṇo ye lopañca.
(此句指)那些没有颜色的事物是除去色彩的。
Ye pare avaṇṇo lupyate, cakārena ikāropi.
那些其他没有颜色的事物,借助人(工匠)的手,被加以覆盖或修饰。
Yavataṃ talaṇadakārānaṃ byañjanāni calaña jakāratta’’nti yakārayuttānaṃ tādīnaṃ cādayo, kāraggahaṇena sakapabhamādito parayakārassa pubbena saha kvaci pubbarūpañca, dvittaṃ. Paṇḍiccaṃ, kosallaṃ, sāmaññaṃ, sohajjaṃ, porissaṃ, nepakkaṃ, sāruppaṃ, osabbhaṃ, opammaṃ.
至于如麦穗刮枝般声响者,是指由于辅音的起伏变化而生起的声响,所谓辅音的起声带动先前的辅助元音连带出现,曾经在某些情况下与前形态共存,存在两重性。包括「愚者、巧者、普通者、天生、砖头、完备、样貌、粗俗、类比」等多种用法。
Āttañca.
还包括「自身」的用法。
Iuiccetesaṃ ā hoti, rikārāgamo ca ṭhāne.
此处存在『无活力』之义,犹如荒芜沙荒之地。
Saralopādinā ilopo. Isino bhāvo.
以简明质朴之言表达,谓之无拙劣之情态。此为禅定静处之状态。
Ārissaṃ . Evaṃ mudutā, arahatā, ntassa yadādinā lopo.
谓彼苦行者,如此柔和寂静,阿拉汉之境,正是此处本源无缺。
Puthujjanattanaṃ, akiñcanameva ākiñcaññaṃ, kuṇḍaniyā apaccaṃ koṇḍañño, ettha vuddhādo vākārena saṃyogantassāpi vuddhi.
此为凡夫所具,甚为贫乏,仅存微末之不足,如同陀罗尼的小合,虽有发生,实无益处。此处虽有声音连合之像,其增长却为无益。
Padāya hitaṃ pajjaṃ, dhanāyaṃ saṃvattanikaṃ dhaññaṃ, satito sambhūtaṃ saccaṃ, ilopo, tīsu na vuddhi. Devo eva devatā.
于正足之处,对财富之聚,犹如庄稼,乃由真实谨慎生起,无缺乏,三法中无增长。此为天神真正之神性。
§264
264. ‘‘Ṇa visamādīhī’’ti bhāve ṇo. Vesamaṃ. Ujuno bhāvo ajjavaṃ. Ettha ussa ātte parūkārassa yadādinā avo.
264章『无差异』之义则非。谓不合宜者。正直之态度恒常显现,此处谓自主解脱之起始及本源消除。
§265
265. ‘‘Ramaṇīyādito kaṇti kaṇa. Mānaññakaṃ.
『由「可爱」等词,加「咖纳」后缀』:即「咖纳」后缀。例如「值得尊敬的」(mānaññakaṃ)。
Abyayataddhita
不变词类的「达希达」(附缀词缀)。
§266
266. ‘‘Vibhāge dhā ce’’ti dhā, cakārena soppaccayo ca. Ekena vibhāgena ekadhā, nipātattā silopo. Padavibhāgena padaso.
266. 『表分别义时,用「dhā」,并以「ca」字兼摄「so」后缀』:以一种方式分别,即「ekadhā」(一一地),因属不变化词,故「si」格尾省略。以词语分别,则为「padaso」(逐词地)。
§267
267. ‘‘Sabbanāmehi pakāravacane tu thā’’ti thā. Tukārena thattā ca. Sabbo pakāro, sabbena pakārena vā sabbathā. Evaṃ aññathattā.
267. 「由一切名词构成方式副词时,用『thā』」——故得词尾 thā;又因句中『tu』字,亦得词尾 thattā(即 thā 之变体)。『一切方式』或『以一切方式』,即 sabbathā(以一切方式)。同理,aññathattā(以另一方式存在之状态)亦依此规则类推而得。
§268
268. ‘‘Kimimehi tha’’nti thaṃ, kādese-kathaṃ. Iādese-itthaṃ, thanti yogavibhāgena thaṃ-bahutthaṃ.
268. 「由 kim、ima 等词构成副词时,用『tha』」——故得词尾 thaṃ;将词根换为 ka,即得 kathaṃ(如何);将词根换为 i,即得 itthaṃ(如此);又藉由规则拆分运用,进一步得 thaṃ 与 bahutthaṃ(在许多地方)。
§269
269. Amalinaṃ malinaṃ karotītyādyatthe-abhūtatabbhāve gamyamāne karabhūyoge sati nāmato yadādinā īppaccayo, malinīkaroti setaṃ. Abhasmano bhasmano karaṇanti bhasmīkaraṇaṃ kaṭṭhassa. Amalino malino bhavatīti malinībhavati seto. Īppaccayantopi nipāto. Abhūtatabbhāveti kiṃ, ghaṭaṃ karoti, ghaṭo bhavati.
269. 凡表「将非某性状者变为某性状」等义——即可推知系表「非本有之性状之转化」——且与「作」或「成」相结合时,从名词以「yā」等规则加「ī」后缀:「malinīkaroti setaṃ」(令白布染污)。「将非灰者变为灰」之行为,为「bhasmīkaraṇaṃ」(薪柴之灰化)。「将非污者变为污」之状态,为「malinībhavati seto」(白布变污)。加「ī」后缀者亦作语助词用。设问「非本有之性状之转化」一语有何用?若云「作瓶」(ghaṭaṃ karoti)、「成为瓶」(ghaṭo bhavati),则不适用此规则——因此处本来即是瓶,非将非瓶者转化为瓶。
Karabhūyogeti kiṃ, amalino malino jāyate.
设问「与『作』或『成』相结合」一语有何用?若云「非污者自然生起为污」(amalino malino jāyate),则不适用此规则——因此处用「生起」而非「作」或「成」。
Avatthāvatovatthayā, bhūtassaññāya vatthuno.
所谓『Avatthāvatovatthayā』,乃以存在之所缘,执着于事物之相。此即「实体观」之识,依事物而断定其有。
Tāyāvatthāya bhavanaṃ, abhūtatabbhavaṃ viduṃ.
依此实体之相,诸行生灭变迁,实非永恒不变者,彼等闻知无常之生灭之理也。
Taddhito.
此即结论。