1. Sandhi kaṇḍa · 1. Sandhi kaṇḍa
1. Sandhi kaṇḍa一、连声章
Saññā
『想』者,心识对境生起的心理印象也。
§2
2.Akkharāpādayo ekacattālīsaṃ.
第二,『字母』共有四十一种。
Akkharāpi akārādayo ekacattālīsaṃ suttantopakārā. Taṃ yathā-a ā-i ī-u ū-e o, ka kha ga gha ṅa, ca cha ja jha ña, ṭa ṭha ḍa ḍha ṇa, ta tha da dha na, pa pha ba bha ma, ya ra la va sa ha ḷa aṃ-iti.
所谓字母,自生形之字母亦有四十一种,作为经文中所用的字母。如阿、吖、衣、乌、欸、噢;卡、卡呵、伽、伽呵、昂;查、查呵、迦、迦呵、涅;塔、塔呵、达、达呵、那;达、发、跋、跋呵、摩;耶、罗、拉、瓦、萨、哈、拉;及安姆音,盖此为四十一字母。
§3
3.Tatthodantāsarā aṭṭha.
第三,『口音』有八种。
Tattha akkharesu okārantā aṭṭha sarā nāma. Tattheti vattate.
此处所谓字母中以元音为开端者,有八种口音。所谓口音者,谓字母之声调也。
§4
4.Lahumattā tayo rassā.
第四,『轻重三种声韵』。
Tattha saresu lahumattā a, i, u iti tayo rassā.
其间辅音中有轻短元音a、i、u三种音质。
§5
5.Aññe dīghā.
第五、长元音。
Tattha saresu rassehaññe dīghā.
其间辅音中部分为长元音。
Saṃyogato pubbe eo rassā ivoccante, anantarā byañjanā saṃyogo. Ettha, seyyo, oṭṭho, sotthi.
由合音而成的辅音中,前者称为音质,后者称为非延续的辅音连缀。在此,较佳者为o、ṭṭh、sotthi。
§6
6.Sesā byañjanā.
第六、余留辅音。
Sare ṭhapetvā sesā kādayo niggahītantā byañjanā.
辅音中加入元音后,残余的部分称为余留辅音,是所束缚而未独立成音的部分。
§7
7.Vaggā pañcapañcaso mantā.
第七类为五十个篆法。
Byañjanānaṃ kādayo makārantā pañcapañcaso akkharavanto vaggā.
字母从若干发音构成,声母与韵母相结合,共有五十个字母的篆法。
§8
8. Vaggānaṃ paṭhamadutiyā so cāghoso. Ḷantāññe ghosā. Ghosāghosasaññā ca ‘‘parasamaññā payoge’’ti saṅgahītā. Evaṃ liṅga, sabbanāma, pada, upasagga, nipāta, taddhita, ākhyāta, kammappavacanīyādisaññā ca.
第八类篆法包括第一和第二类篆法,亦称为声音。对有发声效果的响音有特定称谓,称为“别称”等相应用法,且此类含有词性标志、所有词类、词根、前缀、副词、语助词、派生词尾、动词、及言语行为等。
§9
9.Aṃiti niggahītaṃ.
以‘阿’字为结尾的称为结尾法。
Aṃiti akārato paraṃ yo bindu sūyate, taṃ niggahītaṃ nāma.
所谓以‘阿’字终结的,是指末端含有点状符号的,称为结尾法。
Bindu cūḷāmaṇākāro, niggahītanti vuccate.
此点符号形如珠宝的细小圆形,故称为结尾法。
Kevalassā ppayogattā, akāro sannidhīyate.
由于作用的完全消失,形态才显现存在。
§10
10. A, kavagga, hā kaṇḍajā, i, cavagga, yā tālujā, u, pavaggā oṭṭhajā, ṭavagga, ra, ḷā muddhajā, tavagga, la, sā dantajā, e kaṇṭhatālujo, o kaṇṭhoṭṭhajo, vo dantoṭṭhajo.
第十节,元音的类别:a 为开口音,i 为中舌音,u 为闭口音,ṭ(硬颚音)为卷舌音,ra 为舌尖音,ḷ(擦通音)为辅音,la 为齿龈音,e 为喉音开口音,o 为喉音闭口音,vo 为齿音闭口音。
Saññā · 术语。
Sarasandhi
这是一处音节连接的规则。
§11
11. Loka aggoityasmiṃ – ‘‘pubbamadhoṭhita massaraṃ sarena viyojaye’’ti pubbabyañjanaṃ sarato puthakkātabbaṃ.
第十一条说:“世间首领者,在上而下发出声音时,音板间产生分离”,此为发音前的基础作用,应当记忆。
Sarā sare lopaṃ.
音板彼此相连,则声音连贯不间断。
Anantare sare pare sarā lopaṃ papponti.
随即与其他音板彼此相连,声音保持连续。
‘‘Nare paraṃ yutte’’ti assaro byañjano parakkharaṃ netabbo lokaggo.
「人与他者结合」是指声音,应避免轻率发出,此言指涉世俗大众。
Saretyasmiṃ opasilesiko kāsasattamī, tato vaṇṇakālabyavadhāne kāriyaṃ na hoti. Yathā-maṃ ahā sīti, ‘‘pamādamanuyuñjantī’’tyādigāthāyaṃ ‘janā appamāda’nti ca. Evaṃ sabbasandhīsu.
在此,具戒者被称为十四类中的一员,因此不应因嬉戏嬉笑而作恶。如同诗句云:「我不妄语」,以及「人们应当谨慎不懈怠」诸句,适用于一切结集场合。
Anantaraṃ parassa sarassa lopaṃ vakkhati, tasmānena pubbassa lopo ñāyati, teneva sattamīniddiṭṭhassa paratāpi gamyate.
紧随前者者,辩说后者之灭除,故应知先前之灭除,亦应推及其异。
§12
12. Saretyadhikāro. Pana ime pana imetīha-sarā lopaṃ itveva.
第十二节:有关灭除的权能。此处论及此灭除——即此处之灭除。
Vā paro asarūpo.
或者是他者之无形声。
Asamānarūpāsaramhā paro saro vā lupyate, paname, panime.
无相之音响中,或他者之音会被遮蔽,然此为有些之例,有些则不然。
§13
13. Bandhussa iva, na upetītīdha –
如同被束缚一般,不生起于此地。
Kvacāsavaṇṇaṃ lutte.
此处的色质何处存在?
Sare lutte parasarassa kvaci asavaṇṇo hotīti i u iccetesaṃ ṭhānāsannā e o. Bandhusseva. Nopeti.
色质何处?有时并非色质。有时是接近处的色质,此处意谓如此。就如同被束缚一般,不生起。
§14
14. Tatra ayaṃ, yāni idha, bahu upakāraṃ, saddhā idha, tathā upamantyetasmiṃ –
在此,诸多利益于此生起,信心亦如是,因此在此处相应调伏——
Dīghaṃ.
长音。
Sare lutte paro saro kvaci ṭhānāsannaṃ dīghaṃ yāti. Tatrāyaṃ, yānīdha, bahūpakāraṃ, saddhīdha, tathūpamaṃ.
色质何处?色质常在何处相接?长久地滞留。此处所言诸多利益与信心,皆如是长久相应。
§15
15. Kiṃsu idhetyatra –
十五、何谓此处所说者──
Pubbo ca.
前文亦已论及。
Sare lutte pubbo ca kvaci dīghaṃ yāti. Kiṃ sūdha.
众生整体上或者在何地趋向长远?何为纯洁?
§16
16. Te ajja, te ahaṃtettha –
十六、他们今天,那我于此──
Yamedantassādeso.
以此示现其意。
Sare pare antassa ekārassa kvaci yo ādeso hoti, tyajja, ‘‘dīgha’’nti byañjane pare kvaci dīgho, tyāhaṃ.
整体上于他处统一末尾处,有某一指示即弃置并称之为『长远』之标志;于他处亦有长远,我依此解说。
Kvacīti kiṃ. Nettha.
【有时】作何解?此处不适用。
§17
17. So assa, anu etityettha –
17. 此处「assa」(其/彼之)、「anu eti」(随行)等词——
Vamodudantānaṃ.
「va」、「o」、「u」、「d」、「u」、「dant」等末尾字母之规则。
Sare pare anto kārukārānaṃ kvaci vo ādeso hoti. Svassa, anveti.
当后面跟有元音时,『anto』(即『anta』的末音)有时会被替换为『v』,用于『kāru』、『kāra』等词中。例如:『svassa』(由『sassa』变来)、『anveti』(由『anv-eti』即『随行』变来)。
Kvacīti kiṃ. Tayassu, sametāyasmā.
为何说『有时』呢?因为并非总是如此。例如:『tayassu』、『sametāyasmā』——这些词中末音并未发生该替换。
§18
18. Idha ahaṃ tīdha –
第十八条。此处,『ahaṃ』一词,读作『tīdha』——
Do dhassa ca.
『Do』者,属于『dha』字者也。
Sare pare dhassa kvaci do hoti. Dīghe – idāhaṃ. Kvacīti kiṃ. Idheva. Cakārena byañjanepi, idha bhikkhave.
在后接元音时,『dha』有时变作『do』。长音例如:『idāhaṃ』(我于此处)。加『有时』一词何意?因为有时并不转变,如『idheva』(就在此处)。以连词『ca』(及)表示,在后接辅音时亦同理,如『idha bhikkhave』(诸比库,此处)。
§19
19. Pati antuṃ, vutti assetīha –
19. 『pati』之后接『antuṃ』,此处述说规则如下——
Ivaṇṇo yannavā.
『i』类元音,或转变为『ya』,或不转变。
Sare pare ivaṇṇassa yo navā hoti. Kata yakārassa tissa ‘‘sabbo cantī’’ti kvaci cādese ‘‘paradvebhāvo ṭhāne’’ti sarato parabyañjanassa ṭhānāsannavasā dvittaṃ. Paccantaṃ, vutyassa.
在后接元音时,『i』类元音,有时转变为『ya』,有时不转变。对于已完成转变为『ya』的,依据『一切加ca字……』之规则,在有时加『ca』的变换中,依据『当位双写』之规则,由于后接辅音在发音部位上与前面元音相邻,故进行双写。例如『paccantaṃ』(边地)、『vutyassa』(说法之属格)。
Navāti kiṃ. Paṭaggi,
『九』者何也?举『巴达嘎耆』为例,
Ettha ‘‘kvaci paṭi patisse’’ti patissa paṭi, vaṇṇaggahaṇaṃ sabbattha rassadīgha saṅgahaṇatthaṃ.
此处「某些情况下以『巴帝』替代『巴帝萨』」,即『巴帝萨』可用『巴帝』,采用此字形,是为了在各处统摄短音、长音两种情形。
§20
20. Yathā evetīha –
第二十节 如是——
Evādissa ri pubbo ca rasso.
『eva』等字之『ri』,其前字母亦短音化。
Sarato parassa evassādiekāro rittaṃ navā yāti. Pubbo ca ṭhānāsannaṃ rassaṃ. Yathariva. Yatheva.
就如他处江河单一明流般,季节更替水流更新;起初则为水源之地。如是,如实。
§21
21. Na imassa, ti aṅgikaṃ, lahu essati, attha atthaṃ, ito āyati, tasmā iha, sabbhi eva, cha abhiññā, putha eva, pā evatīha vā tveva –
第二十一节 此义非肢体之轻重,非彼此本义或次第推移。故于此,诸法皆通悉,透彻理解,正如本处之『pa』所示。
Ya va ma da na ta ra ḷā cāgamā.
『ya、va、ma、da、na、ta、ra、ḷa』等,皆为可增插之辅音。
Sare pare yādayo āgamā vā honti, cakārena go ca. Nayimassa, tivaṅgikaṃ, lahumessati, attadatthaṃ, itonāyati, tasmātiha, sabbhireva, chaḷabhiñā, puthageva, ‘‘rassa’’nti byañjane pare kvaci rasso. Pageva.
「舍利等外来语或外来表达,犹如牛之毛发。此种词汇,乃由三个部分构成,轻微弯曲,具有词义,体现由此而生之义。故此处,所有六种智境中之别译,都如同谷实一般,常以‘rassa’(络丝)之词于他方出现。此处即是此义。
Vāti kiṃ. Cha abhiññā, putha eva, pā eva.
何谓‘瓦提’?此非六种智境,而唯是谷实与法界之别。
Ettha ‘‘sare kvacī’’ti sarānaṃ pakati hoti, sassarūpameva, na vikārotyattho.
这里所谓‘舍利何处’,意指舍利之表象,实同谷实形态,不为变化之义。
§22
22. Abhi uggatotyatra –
22. 关于「上升超越」——
‘‘Abbho abhī’’ti abhissa abbho. Abbhuggato.
「『阿毗』换作『阿博』」,即『abhi』变为『abbho』。故『abbhuggato』(超然升起)。
Sarasandhi · 元音连声。
Byañjanasandhi
辅音连声。
§23
23. Byañjanetyadhikāro. Kvacītveva. So bhikkhu, kacci nu tvaṃ, jānema tantīha –
第二十三章:「音义」之论。有时即指空间的存在。汝比库,可曾知晓此处有绳索?
Lopañca tatrākāro.
所谓断绝即是该处的形态。
Byañjane pare sarānaṃ kvaci lopohoti, tatra lutte ṭhāne akārāgamo, cakārena okārukārāpi. Sabhikkhu kaccino tvaṃ, jānemu taṃ.
他处的众多声音中有时会有消失,此处失去之所在为无形之处,借助轮转(声轮)之力,亦可作无形之相。诸比库,汝可知此理乎?
Kvacīti kiṃ, somuni.
什么是空间呢,尊者?
§24
24. Ughoso , ākhātantīha – dvebhāve ṭhāne itveva.
第二十四章:称为「空气」者此处为声息结于二处之所。
Vagge ghosāghosānaṃ tatiyapaṭhamā.
此为辩部音声中的第三和第一声调。
Vagge ghosāghosānaṃ catutthadutiyānaṃ tabbagge tatiyapaṭhamā honti yathāsaṅkhyaṃ yutte ṭhāne, ugghoso, rasse akkhātaṃ.
于语言部分中,第四和第二段中,第一和第三的位置上,按数理排列,发声即呼喊已宣说完毕。
§25
25. Para sahassaṃ, atippakhotīha – ‘‘kvaci o byañjane’’ti okārāgamo. Parosahassaṃ. Gāgame ca, atippagokho.
25. 他处千数,在此为突出语气——“何处或于音节”之助引声。于他处千数。在行旅之中,突出语尾。
§26
26. Ava naddhātyatra – ‘‘o avasse’’ti kvaci avassa o. Onaddhā.
26. 关于『Ava naddhā』等处——依据「『o』用于『avassa』」之规则,『avassa』中的『o』在某些情况下(得以保留)。故成『Onaddhā』。
Kvacīti kiṃ. Avasussatu.
何谓此?噫,应受憎恶。
Byañjanasandhi. · 辅音连声。
Niggahītasandhi
连结助词合成。
§27
27. Niggahītantyadhikāro . Kiṃ kato, saṃ jāto, saṃ ṭhito, taṃ dhanaṃ, taṃ mittantiha –
27. 关于连结助词的追加用法。何谓完成,何谓产生,何谓安住,诸如财物与友伴等概念,皆属于此处所论。
Vaggantaṃ vā vagge.
句末或在句中。
Vaggabyañjane pare bindussa tabbagganto vā hoti. Kiṅkato, sañjāto, saṇṭhito, tandhanaṃ, tammittaṃ.
在句中省略标志的另一种情况是词汇之间的连接。此时可能出现附属词、衔接词、关联词、助词或分词。
Vāti kiṃ. Na taṃ kammaṃ.
于此,何谓?此非行为也。
Vākāreneva le lo ca. Pulliṅgaṃ.
只是于语言的形态中,通过词尾变化,标示阳性。
§28
28. Vātyadhikāro . Evaṃ assa, etaṃ avocetīha –
第28章 关于词尾增益。如此而言,如此宣说于此——
Madā sare.
『狂傲』,即是骄傲自大。
Sare pare binduno ma dā vā honti. Evamassa, etadavoca.
诸根并非彼此相续。此中所言即此义也。
Vāti kiṃ. Maṃ ajini.
问曰:为何如此?答曰:非我所生。
§29
29. Taṃ eva, taṃ hītīha –
二十九、正如此处所说之“此即彼”——
Eheñaṃ.
『Eheñaṃ』。(此为呼唤或邀请之语气词形式,含「来吧,那个」之义。)
Ekāre, he ca pare binduno ño vā hoti. Dvitte – taññeva, tameva. Tañhi, taṃ hi.
一者,如是,且彼诸根或彼处有相续;二者,则唯有彼自身。于彼处,乃是此也。
§30
30. Saṃyogotīha –
三十、所谓“相联”于此——
Saye ca.
以及于卧处中。(此指「saye」一词,表示「在卧处/于睡眠中」,连同前文规则一并适用。)
Yakāre pare tena saha binduno ño vā hoti. Dvitte – saññogo, saṃyogo.
『Yakāre』者,即联结之所,乃二者合一之处;并且借助于彼处,或二者合一之相发生。『Dvitīye』者,是为联结、结合。
§31
31. Cakkhu aniccaṃ, ava sirotīha - āgamo, kvacitveva.
第31句:眼为无常,非永恒住处乃至于此教法中,偶有他义。
Niggahītañca.
以及鼻音收尾字。
Sare, byañjane vā pare kvaci bindvāgamo hoti. Cakkhuṃaniccaṃ, avaṃsiro.
在后接元音或辅音时,有时加入随鼻音(anusvāra,即字尾鼻音符号)。例如:「cakkhuṃaniccaṃ」(眼是无常的)、「avaṃsiro」(头朝下)。
§32
32. Vidūnaṃ aggaṃ, tāsaṃ ahaṃtīha –
32. 『诸智者中最上』者,此处彼等之『我』——
‘‘Kvaci lopaṃ’’ti sare bindulopo, vidūnaggaṃ. Dīghetāsāhaṃ.
「Kvaci lopaṃ」者,谓露珠消失,譬如无叶之树。意含长久忍耐。
§33
33. Buddhānaṃ sāsanaṃ, saṃ rāgotīha –
第33条:此处谓佛陀教法,即于此有烦恼。
‘‘Byañjane ce’’ti bindulopo, buddhānasāsanaṃ. Dīghesārāgo.
「Byañjane ce」者,谓露珠现象,指佛陀教法。意即烦恼久远。
§34
34. Bījaṃ ivetīha –
第34条:「种子」如是说——
Paro vā saro.
或为他者之川流,
Binduto paro saro vā lupyate, bījaṃva.
露珠或他者之水流消散,如同种子分别消失。
§35
35. Evaṃ assetīha –
35. 如是说,彼处如是说――
Byañjano ca visaññogo.
辅音及其结合之理。
Binduto pare sare lutte saṃyogo byañjano vinaṭṭhasaṃyogo hotīti pubbasalopo. Evaṃsa.
如小水滴在他处搅扰波动,辅音结合而无变化之结合,即前说者。诸如此类。
Niggahītasandhi. · 鼻音点连声。
Vomissaka sandhī
引吐音之结合,
§36
36.Anupadiṭṭhānaṃ vuttayogato.
36. 非所见者之分别。
Idhāniddiṭṭhā sandhayo vuttānusārena ñe yyā, yathā – yadi evaṃ, bodhi aṅgātīha – yādese iminā suttena dayakārasaṃyogassa jo, dhayakārasaṃyogassa jho, dvitte – yajjevaṃ, bojjhaṅgā.
于此明示之结合,依所说者,如是:若如是,则此处于觉支中——依此经文所示,除第一种为产生辅音连接之外,第二种为觉支。
§37
37. Asadisasaṃyoge ekasarūpatā ca.
37. 非实合时一形相性。
Pari esanātīha – yādese rakārassa yo, payyesa nā.
此处的『帕利语』是指——于此处,因所说色相者,非坚硬者。
§38
38. Vaṇṇānaṃ bahuttaṃ, viparītatā ca.
38. 色彩多样且相反。
Sarati, iti eva, sā itthī, busaṃ eva, bahu ābādho, adhi abhavi, sukhaṃ, dukkhaṃ, jīvotīha –
此女即随顺此说,犹如秸秆,虽多烦恼,然而存在,有苦有乐,生者是也——
Māgamo sakāre akārassa u ca, sumarati.
业报因不坚硬之形相而生,且随顺而动。
Issa vo, itveva.
此乃你们欲望,如是而已。
Paralope ākārassa o, sotthī.
后词省略时,[前词] ā 音变为 o。例如:「sotthī」(吉祥)。
Mādese , pubbadīghe ca ekārassa i. Busāmiva.
在 mā 等词的位置,以及前一音节长化时,e 音变为 i。例如:「busāmiva」(犹如糠秕)。
Vādese havakāravipariyayo. Bahvābādho.
在『vāda』(说/论)之义中,『hava』的词形发生转换(字母换位)。例词:『bahvābādho』(多病的)。
Adhissa kvaci addho, dīghe-addhābhavi.
『adhi』一词在某些情况下变为『addha』,并伴随长音化——例如『addhābhavi』(成为……之上)。
Binduno, okārassa ca e. Sukhe, dukkhe, jīve.
随鼻点(bindu/ṃ)之后,以及『o』元音,均可变为『e』。例词:『sukhe』(在乐中)、『dukkhe』(在苦中)、『jīve』(在生命中)。
§39
39. Radānaṃ ḷo, paṭibodho, pariḷāho.
三十九、关于连音「Radānaṃ」的「ḷo」,表示觉悟、觉醒以及强烈的渴望。
§40
40. Sare, byañjane vā pare binduno kvaci mo. Mama abhāsi, buddhama saraṇaṃ, pubbe mo paraṃ na netabbo ayuttattā.
40. 无论是在本词,附加成分,或他处断句,皆有模糊之处。我曾言:应当以佛陀为依止,先前不应依他法,因其非正就此教法而言。
§41
41. Binduto parasarāna maññassaratāpi.
41. 彼断句常自认为光辉卓越。
Taṃ iminā, evaṃ imaṃ, kiṃ ahaṃ tīha-issa a. Tadaminā.
此即由此,如此之义,我为何三者俱具?唯赖此故。
Issa u, akārassa ca e, bindulopādo. Evumaṃ, kehaṃ.
此处所指主语,乃无形符号,断点之起处。如是,所及者。
§42
42. Vākyasukhuccāraṇatthaṃ, chandahānitthañca vaṇṇalopopi.
42. 为表达语句之明了流畅,及欲去除雅趣或美辞修饰之不足。
Paṭisaṅkhāya yonisotīha – pubbayalopo, paṭisaṅkhāyoniso.
须细细思维,依缘正当,其中蕴含先后的缺失,必须细致辨析。
§43
43. Alābūnityādo akāralopo. Lābūni sīdanti, silā plavanti.
第四十三条 不增益等乃是无所作为的消失。增益便消散,如石头浮动。
§44
44. Vutyabhedāya vikāropi.
第四十四条 又于音类产生的变异亦应如是理解。
Akaramhase tetyādo sakāre garuno ekārassa iminā lahuakāro, akaramhasa te kiccaṃ.
关于无所作为者,谓因声调沉重同一个音节上有重音与轻音之分,轻音则无所作为,但仍须有所事。
§45
45. Akkharaniyamo chandaṃ, garulahuniyamo bhave vutti,
第四十五条 字母之法则名为音节之意欲,音节之庄重轻重则成其发声状态。
Dīgho, saṃyogādipubbo rasso ca garu, lahu tu rasso. Yathā- ā, assa, aṃ, a.
长音、复合音等起于结合的初始,结绳则庄重,轻柔则为轻。例如 ā(长音)、assa(复合)、aṃ(鼻音)、a(短音)。
§46
46.
Evamaññāpi viññeyyā, saṃhitā tantiyā hitā;
其余若干亦当如此理解,音节合成者由弦线紧张紧密形成。
Saṃhitāti ca vaṇṇānaṃ, sannidhabyavadhānato.
『Saṃhita』者,谓诸音节词语之连结,依其类聚合也,因而可知为集合。此名因其所摄诸言辞紧密相续、同出一处也。
Vomissakasandhi. · 混合连声。