1. Saggakaṇḍa · 1. Saggakaṇḍa
1. Saggakaṇḍa1. 天品
§1
1.
Buddho dasabalo satthā, sabbaññū dvipaduttamo;
佛陀是具足十力的导师,通达一切,是天下二足尊最上者;
Munindo bhagavā nātho, cakkhuma’ṅgīraso muni.
圣人之王世尊,是护持者,是慧眼如炬的苦行圣者;
§2
2.
Lokanātho’ nadhivaro, mahesi ca vināyako;
世尊是世间的主宰,是众王之王,是律制的统率;
Samantacakkhu sugato, bhūripañño ca māraji.
他是普观十方的明眼善知者,是广智胜过魔王者;
§3
3.
Narasīho naravaro, dhammarājā mahāmuni;
他是人中狮子、人中第一,法王、伟大的圣者;
Devadevo lokagaru, dhammassāmī tathāgato.
天中之王、世间尊贵者,法之主宰,如来者也。
§4
4.
Sayambhū sammāsambuddho, varapañño ca nāyako;
『自出者』者,正自觉者之称;『正自觉者』者,圆满觉悟之尊者;『最有智慧者』者,智慧卓绝引导众生之师也。
Jino, sakko tu siddhattho, suddhodani ca gotamo.
『胜利者』者,超越烦恼成觉之者;『天帝』者,具大威德如萨咖天帝;『清净川』者,为众生涤除染污净土者;『果德玛』者,『果德玛』迦牟尼佛也。
§5
5.
Sakyasīho tathā sakya, muni cādiccabandhu ca;
『萨迦狮子』者,萨迦族中胜猛庄严之狮;『萨迦』者,该族名;『圣者』者,圣贤修道之人;『出离亲族』者,即由俗世亲族中超脱而出者也。
§6
6.
Mokkho nirodho nibbānaṃ, dīpo taṇhakkhayo paraṃ;
『解脱』者,破灭烦恼束缚之自由;『灭尽』者,烦恼火尽根绝;『涅槃』者,究竟平静无死之境;『火炬』者,破灭渴爱之明灯;『渴爱断灭』者,究竟苦集灭道中灭除贪欲也。
Tāṇaṃ leṇa marūpañca, santaṃ sacca manālayaṃ.
『防护』者,护盾之义;『遮盖』者,覆蔽邪恶;『形相』者,诸法相状;『安稳』者,安住如实;『真实』者,真理根本;『心之所依』者,心灵之栖居地也。
§7
7.
Asaṅkhataṃ siva mamataṃ sududdasaṃ,
『无为』者,无造作法界;『善良』者,纯洁正直;『无我持』者,无我执着;『难得』者,非常难遇,极难遇得之圣法也。
Parāyaṇaṃ saraṇa manītikaṃ tathā;
「归依」者,名为皈依;「谦敬」者,乃谦恭恭敬之意;此亦如是。
Anāsavaṃ dhuva manidassanā’ katā,
「无漏」者,谓无烦恼之法;「确定观察」者,是对法的究竟现前之观照。
Palokitaṃ nipuṇa mananta makkharaṃ.
「广见」者,谓普遍观察;「善思」者,意谓善于思维;「寂语」者,指安静恭敬之言。
§8
8.
Dukkhakkhayo byābajjhañca , vivaṭṭaṃ khema kevalaṃ;
苦灭者,谓苦已彻底消除;「微妙」者,表示非凡殊胜;「圆满」者,是诸善法圆具;稳当者,谓安稳不动摇;唯一者,谓无二无别。
Apavaggo virāgo ca, paṇīta maccutaṃ padaṃ.
断见者,谓离欲断贪;「离欲」者,断恶欲;「至善」者,至胜妙极;「灭度」者,涅槃之境界。
§9
9.
Yogakkhemo pāra mapi, mutti santi visuddhiyo;
「禅和安乐」者,谓身心安稳平和;「彼岸」者,超越生死彼岸;「解脱」者,脱离轮回痛苦;「清净功德」者,无染净洁之功德。
Vimutya’ saṅkhatadhātu, suddhi nibbutiyo siyuṃ.
一切结业法已断尽,自在解脱,其净净灭为真。
§10
10.
Khīṇāsavo tva’sekkho ca, vītarāgo tathā’ rahā;
出离染污者无疑,亦无欲求与隐秘:无染已清,无垢之净。
Devaloko divo saggo ,
天界诸天及天上福地,
Tidivo tidasālayo.
三重天界诸天宫殿。
§11
11.
Tidasā tva’marā devā, vibudhā ca sudhāsino;
三重天乃不死天,诸佛弟子与净智天;
Surā marū divokā cā, matapā saggavāsino.
亦有天与地上诸天,皆为天上福居之众。
§12
12.
Nijjarā’ nimisā dibbā, apume devatāni ca ;
纯净无瑕的天眼瞬间展现,非人类的天神们亦在其中。
§13
13.
Siddho bhūto ca gandhabbo, guyhako yakkha rakkhasā;
成就圣果的圣者,如歌唱者,隐密守护的夜叉及护卫者也都在列。
Kumbhaṇḍo ca pisācā’dī, niddiṭṭhā devayoniyo.
壶天鬼、饿鬼等恶鬼,以及被视为诸天的后裔,都被纳入其中。
§14
14.
Pubbadevā suraripū, asurā dānavā pume;
古代天神、须利天子、众鬼神与魔王族群;
Tabbisesā pahārādo, sambaro baliādayo.
特别出众的天兵、护卫及供奉祭品的诸众也都包含在其中。
§15
15.
Pitāmaho pitā brahmā, lokeso kamalāsano;
祇父、婆罗门之首、众生之主、莲座上的梵天,皆被称为至尊长者。
Tathā hiraññagabbho ca, surajeṭṭho pajāpati.
如来被称为金色胚胎者,是诸天之主、众生之父。
§16
16.
Vāsudevo hari kaṇho, kesavo cakkapāṇya’tha;
释迦牟尼神圣者、黑色者,以及净光耀眼者皆被称呼;
Mahissaro sivo sūlī, issaro pasupatya’pi.
大力者、庄严者,持三叉戟者,乃至牧主者亦名列其中。
§17
17.
Haro vutto kumāro tu, khandho sattidharo bhave;
被称为解脱者、幼者,承担五蕴者之名;
§18
18.
Sakko purindado deva, rājā vajirapāṇi ca;
萨咖天帝、天界之王及执金刚杵者;
Sujampati sahassakkho, mahindo vajirāvudho.
苏坚巴蒂、千萨咖,以及大王配执金刚铠者。
§19
19.
Vāsavo ca dasasata, nayano tidivādhibhū;
风神有十百,目乃天上主;
Suranātho ca vajira, hattho ca bhūtapatya’pi.
天护是金刚,象亦是众生之子。
§20
20.
Maghavā kosiyo indo, vatrabhū pākasāsano;
慕伽婆是拘尸罗,因多婆是因陀;
Viḍojo tha sujā tassa , bhariyā tha puraṃ bhave.
维陀婆及其妻,常于此城居。
§21
21.
Masakkasārā vassoka, sārā cevā’ marāvatī;
摩萨迦萨是瓦索迦,玛罗婆是摩罗伐底;
Vejayanto tu pāsādo,
威加延多则是宫殿,
Sudhammā tu sabhā matā.
正法集会被视为正法的体现。
§22
22.
Vejayanto ratho tassa,
在此集会上,战车驰骋,
Vutto mātali sārathi;
战车由马达利担任御者;
Erāvaṇo gajo paṇḍu, kambalo tu silāsanaṃ.
象是埃拉婆难,座位则是锦缎垫子。
§23
23.
Suvīroccādayo puttā, nandā pokkharaṇī bhave;
勇猛果断的儿子们,成为池塘中的莲花;
Nandanaṃ missakaṃ citta, latā phārusakaṃ vanā.
乐园与美雅的心意,如藤蔓繁茂茂密的丛林。
§24
24.
Asani dvīsu kulisaṃ, vajiraṃ punnapuṃsake;
如雷霆声响,二股锋利短剑,坚硬如金刚般的健壮男子;
Accharāyotthiyaṃ vuttā, rambhā alambusādayo;
有如山峦崛起之势,出现在诸讲堂、枝叶、树荫之下;
Devitthiyo tha gandhabbā, pañcasikhoti ādayo.
神女群及天界仙乐师,五种头饰为其特征;
§25
25.
Vimāno nitthiyaṃ byamhaṃ, pīyūsaṃ tvamataṃ sudhā;
天宫与上方诸处所,甘露如乳汁,堪称最优;
Sineru meru tidivā, dhāro neru sumeru ca.
辛耶卢山、梅鲁山及三界诸大山,持续支撑天地;
§26
26.
Yugandharo īsadharo, karavīko sudassano;
有犹格安达罗、依萨陀罗、卡拉维卡、苏达萨诺等诸名鬼神。
Nemindharo vinatako, assakaṇṇo kulācalā.
毫无瑕疵而谦逊,目光如莲,不贪图家世动荡。
§27
27.
Mandākinī tathā’kāsa, gaṅgā suranadī pyatha;
如同曼陀罗河与空中、恒河与苏罗那河流一样清净;
§28
28.
Koviḷāro tathā pāri, cchattako pārijātako;
如高城与帕利伽树般庄严;
Kapparukkho tu santānā, dayo devaddumā siyuṃ.
猕猴树族连绵不绝,慈悲似天龙神护佑。
§29
29.
Pācī patījhu’ dīci’tthī, pubba pacchima uttarā;
东方因日出而得名,西方因日落而称;
Disātha dakkhiṇā’ pācī, vidisā’nudisā bhave.
由方位设定,南方是东方之右,北方是东方之左。
§30
30.
Erāvato puṇḍarīko, vāmano kumudo’ ñjano;
埃拉瓦陀、蓮華、矮人、睡蓮之身;
Pupphadanto sabbabhummo, suppatīko disāgajā.
花多且全地盛開者,生於良土,四方生象;
§31
31.
Dhataraṭṭho ca gandhabbā, dhipo, kumbhaṇḍasāmi tu;
大地守護者與香界天,國王,盂蘭盆主宰;
Viruḷhako, virūpakkho, tu nāgādhipatīrito.
威猛者,形貌丑陋者,與龍族至尊同住。
§32
32.
Yakkhādhipo vessavaṇo, kuvero naravāhano;
夜叉之主威沙瓦那,庫維羅為人乘者;
Aḷakāḷakamandāssa, purī, paharaṇaṃ gadā;
阿拉卡拉甘陀薩城,手持槌、棍棒。
Catuddisāna madhipā, pubbādīnaṃ kamā ime.
四方之护,乃先行诸欲之主。
§33
33.
Jātavedo sikhī joti, pāvako dahano’ nalo;
燃烧之火焰燃烧,火焰如火炬,
Hutāvaho’ ccimā dhūma, ketva’ggi gini bhānumā.
送出火光与烟雾,火焰如日光普照。
§34
34.
Tejo dhūmasikho vāyu, sakho ca kaṇhavattanī;
火焰、烟雾和火焰之光,风与干草为伴,
Vessānaro hutāso tha, sikhājāla’cci cāpume.
风火之焰燃烧,火焰之网如弓弦。
§35
35.
Vipphuliṅgaṃ phuliṅgañca, bhasmā tu seṭṭhi chārikā;
火苗与火焰闪烁,灰烬乃火主人之尘埃。
§36
36.
Kukkuḷo tu’ṇhabhasmasmi, maṅgāro’lāta mummukaṃ ;
鸡虽为禽鸟,亦有寒灰之性,灶火毕竟难免起烟。
Samidhā idhumaṃ ce’dho, upādānaṃ tathindhanaṃ.
柴薪若登此火,则成为执取,以及燃烧之因。
§37
37.
Atho’bhāso pakāso cā,
其后是光明与照耀,
'Loko’jjotā’tapā samā;
视为世间的光亮与温暖;
Māluto pavano vāyu, vāto’nila samīraṇā;
或似微风和气流,风即是随风吹拂之气;
Gandhavāho tathā vāyo, samīro ca sadāgati.
或亦为载香的风,风常常吹拂向前进。
§38
38.
Vāyubhedā ime chu’ddha, ṅgamo cādhogamo tathā;
风的分类有三种,这三种分别是抬升风、下降风以及顺流风。
Kucchiṭṭho ca koṭṭhāsayo, assāsaṅgānusārino.
它们的行进方式包括曲折和环绕,依循呼吸的流动而动。
§39
39.
Atho apānaṃ passāso,
然后看到呼气之气下行的景象,
Assāso āna muccate.
吸气之气上升,而后放出畅达。
§40
40.
Vego javo rayo khippaṃ, tu sīghaṃ turitaṃ lahu;
风速迅捷如疾风飞电,行进快速而迅猛,轻捷敏速,
Āsu tuṇṇa maraṃ cāvi, lambitaṃ tuvaṭaṃpi ca.
有的则悠然缓慢,像安静地死去,有的则拖拽而缓慢,甚至延伸展开。
§41
41.
Satataṃ nicca maviratā, nārata santata manavaratañca dhuvaṃ;
常行不懈怠,坚守不贪欲,恒持心志坚定不移。
Bhusa matisayo ca daḷhaṃ, tibbe’kantā’timatta, bāḷhāni;
愚迷顽固,如同铁石般坚硬,执迷不悟至甚狂妄之人;
Khippādī paṇḍake dabbe, dabbagā tesu ye tisu.
迅捷敏巧如毒蛇,及那些行恶如野兽之辈,皆属此类。
§42
42.
Aviggaho tu kāmo ca, manobhū madano bhave;
无明污染之欲望,心所生之轻狂迷惑,乃生起内心傲慢迷乱;
Antako vasavattī ca, pāpimā ca pajāpati.
死神亦主宰于此,恶人无重;恶行散布如炽火者也。
§43
43.
Pamattabandhu kaṇho ca, māro namuci, tassa tu;
疏忽的亲属,盲目无知,魔王亦不放过其害。
Taṇhā’ratī ragā dhītū, hatthī tu girimekhalo.
渴爱、厌离、贪欲三者,犹如象群中的雄象。
§44
44.
Yamarājā ca vesāyī, yamo’ssa nayanāvudhaṃ;
阎王与沙婆伊,阎王为他的眼睛装配武器;
Vepacitti pulomo ca, kimpuriso tu kinnaro.
胆怯者和恐怖者,以及奇人——肯尼罗[音译]。
§45
45.
Antalikkhaṃ kha’mādicca, patho’bbhaṃ gagana’mbaraṃ;
从天空起始至中空顶,路经天界及空中诸层;
Vehāso cānilapatho, ākāso nitthiyaṃ nabhaṃ.
风为无形之道,虚空为安止之天空。
§46
46.
Devo vehāyaso tārā,
诸天为风者,星为其伴侣。
Patho surapatho aghaṃ.
道路为害,犹如死亡之路。
§47
47.
Megho valāhako devo, pajjunno’mbudharo ghano;
云为雷吼之神,是聚集雨水之大山;
Dhārādharo ca jīmūto, vārivāho tathā’mbudo.
恒持不断之滴,河流及水之波涛。
§48
48.
Abbhaṃ tīsvatha vassañca, vassanaṃ vuṭṭhi nāriyaṃ;
云虽能降雨,有时却变为阴晴不定;
Sateratā’kkhaṇā vijju, vijjutā cācirappabhā.
雷声响起恰似击打石块,其响如快闪电之光。
§49
49.
Meghanāde tu dhanitaṃ, gajjitaṃ rasitādi ca;
雷鸣爆炸时声洪大,伴以雷声与震响等声音;
Indāvudhaṃ indadhanu, vātakkhittambu sīkaro.
天人之弓与天人之箭,风所射出的箭头。
§50
50.
Āsāro dhārā sampāto,
流动之水,河川奔流,
Karakā tu ghanopalaṃ;
彼抓取坚硬而凝聚的岩石;
Duddinaṃ meghacchannāhe, pidhānaṃ tvapadhāraṇaṃ.
于恶劣之日,云层遮蔽炎阳,遮闭乃为护持遮挡。
§51
51.
Tirodhāna’ntaradhānā, pidhāna chādanāni ca;
遮蔽与隐遁,护持与覆盖,皆为遮蔽之义;
Indu cando ca nakkhatta, rājā somo nisākaro.
月亮与星辰,天王月日之主宰。
§52
52.
Osadhīso himaraṃsi, sasaṅko candimā sasī;
药草凋零如同冰雪,怀疑如同月亮、如同月光;
Sītaraṃsi nisānātho, uḷurājā ca mā pume.
清凉如季节之主,山岭之王亦然,不是凡人。
§53
53.
Kalā soḷasamo bhāgo, bimbaṃ tu maṇḍalaṃ bhave;
时光犹如十六部分之一,圆月则如满月之相;
Aḍḍho tvaddho upaḍḍho ca, vā khaṇḍaṃ sakalaṃ pume.
半月、亏月与残月皆存,乃众生之全体现象。
§54
54.
Addhaṃ vuttaṃ same bhāge, pasādo tu pasannatā;
所说半月之分明,庄严则为明净清净;
Komudī candikā juṇhā, kanti sobhā juti cchavi.
睡莲似月之光辉,光明、华彩、照耀皆现。
§55
55.
Kalaṅko lañchanaṃ lakkhaṃ, aṅko’bhiññāṇa lakkhaṇaṃ;
『污点』者,为标志之污秽;『特征』者,为究竟知识之标识。
Cihanaṃ cāpi sobhā tu, paramā susamā tha ca.
『标记』亦为光彩;且是至高圆满的殊胜显现。
§56
56.
Sītaṃ guṇe, guṇiliṅgā, sīta sisira sītalā;
『寒冷』为性质,性质之标志为寒冷、凉爽。
Himaṃ tuhina mussāvo, nīhāro mahikā pyatha.
冰雪霜冻暴风之类,大地沾湿融化纷纷。
§57
57.
Nakkhattaṃ joti bhaṃ tārā, apume tārako’ḷu ca;
星辰光辉闪耀,游星及微小星辰亦然。
§58
58.
Assayujo bharaṇitthī, sakattikā rohiṇī pica;
冥府主宰与轮回众相,牺牲之地、乳谷之类共同涵摄。
Migasira maddā ca punabbasu, phusso cāsilesa’pi.
米伽斯罗、玛达两旬复现,普苏亦为清净旬。
§59
59.
Māghā ca phaggunī dve ca, hatthā cittā ca svātipi;
牟伽与婆拘尼二旬,亦名哈他与吉达旬;
Visākhā’ nurādhā jeṭṭhā, mūlā’ sāḷhā duve tathā.
维萨迦、努罗陀、长者三旬,穆拉与萨罗各二旬。
§60
60.
Savaṇo ca dhaniṭṭhā ca, satabhisajo pubbu’ttarabhaddapadā;
萨伐诺与达尼特旬,百本治病先后二旬;
Revatyapīti kamato, sattādhikavīsanakkhattā.
雷瓦提十旬计,七十多旬总计数。
§61
61.
Sobbhānu kathito rāhu, sūrādī tu navaggahā;
索巴努名阐述罗睺旬,宿曜诸旬入新运中。
Rāsi mesādiko bhadda, padā poṭṭhapadā samā.
『聚集』者,从大量开始,『吉祥』者,脚步稳健而相等。
§62
62.
Ādicco sūriyo sūro, sataraṃsi divākaro;
最初者太阳,『英雄』者勇猛,天上的日轮。
Verocano dinakaro, uṇharaṃsi pabhaṅkaro.
照耀者,日头,发光者,锋利如矛。
§63
63.
Aṃsumālī dinapati, tapano ravi bhānumā;
日光链者,天空之主,发热者,光与光明。
Raṃsimā bhākaro bhānu, akko sahassaraṃsi ca.
盛放光线者,光辉射者,千倍光彩者。
§64
64.
Raṃsi ābhā pabhā ditti, ruci bhā juti dīdhiti;
光线、明亮、视力,光艳、色泽、光辉,燃烧光耀。
Marīci dvīsu bhānvaṃ’su, mayūkho kiraṇo karo.
玛丽刺以两种光线,即光辉与波纹之光照耀。
§65
65.
Paridhi pariveso tha, marīci migataṇhikā;
围绕的环形,乃是玛丽刺的飞禽之网;
Sūrassodayato pubbu’, ṭṭhitaraṃsi siyā’ ruṇo.
太阳初升之前,尘埃尚未落定,露水依然未干。
§66
66.
Kālo’ddhā samayo velā,
时间是增长之法,时刻是其形态,时机是其分际,时辰是其节律。
Tabbisesā khaṇādayo;
特定时段和时刻等诸种分别时刻之名,当中包括短暂瞬间。
Khaṇo dasaccharākālo,
瞬间是十法之一的时期,乃时间之细微分段。
Khaṇā dasa layo bhave.
时刻共计十个具足消灭。
§67
67.
Layā dasa khaṇalayo,
消灭即是十个时刻之消灭,
Muhutto te siyā dasa;
你的时刻当有十个;
Dasa khaṇamuhutto te, divaso tu ahaṃ dinaṃ.
十个时刻为你,白昼实为一天。
§68
68.
Pabhātañca vibhātañca, paccūso kalla mapyatha;
晨时与明时,再加午时也不差;
Abhidoso padoso tha,
午后时刻与晚后时刻皆具。
Sāyo sañjhā dinaccayo.
傍晚时分,即日暮之时。
§69
69.
Nisā ca rajanī ratti, tiyāmā saṃvarī bhave;
夜间为黑夜,是三夜中最拘束的时段;
Juṇhā tu candikāyuttā, tamussannā timisikā.
仲夏时分,月光明亮,昏暗处漆黑如墨。
§70
70.
Nisītho majjhimā ratti, aḍḍharatto mahānisā;
正夜是夜深中段,时值大半夜;
Andhakāro tamo nitthī, timisaṃ timiraṃ mataṃ.
黑暗无光之时,称为黑暗的黑暗,阴暗的幽暗。
§71
71.
Caturaṅgatamaṃ evaṃ, kāḷapakkhacatuddasī;
此为四种阶段之一,即黑翼月的十四日。
Vanasaṇḍo ghano megha, paṭalaṃ cā’ḍḍharatti ca.
森林中密密的相连,乌云低垂,将天半遮蔽。
§72
72.
Andhatamaṃ ghanatame, pahāro yāma, saññito;
在最浓密的黑暗中,山岳如遮盖,故称为“山肿”。
Pāṭipado tu dutiyā, tatiyādī tithī, tāyati pāletīti tithi, tā+iti (ṇvādi) dvisu.
第一是天一天的压制,三日及以后为止,称作“节”,节由“节+eti”(即结束)二词合成。
§73
73.
Pannarasī pañcadasī, puṇṇamāsī tu puṇṇamā;
第十五日称为“十五日”,满月日则称为“满月”。
Amāvasī pyamāvāsī, thiyaṃ pannarasī’ parā.
无月日称“无月”,即朗月,次于十五日者。
§74
74.
Ghaṭikā saṭṭhya’ horatto, pakkho te dasa pañca ca;
月龄六十时为“长半月”,翅展为十五至二十五日左右。
Te tu pubbāparā sukka,
这前后二月乃为小月,
Kāḷā, māso tu te duve.
黑月、满月共计算为二者。
§75
75.
Citto vesākha, jeṭṭho cā, sāḷho dvīsu ca sāvaṇo;
按心历法则,维萨凯节为长月,沙漏节并作中月,萨旺节连续两月;
Poṭṭhapāda’ssayujā ca, māsā dvādasa kattiko.
博他巴达月相合计,皆十二个月,以堪提月为岁。
§76
76.
Māgasiro tathā phusso, kamena māgha phagguṇā;
自玛嘎西洛月至弗索月,因果报扔,盖冬季月;
Kattika’ssayujā māsā, pacchima pubbakattikā.
堪提月相合的月份,为前后堪提的两个月。
§77
77.
Sāvaṇo nikkhamanīyo,
萨般月是出行的月,
Cittamāso tu rammako.
月末则为游乐适怡的月。
§78
78.
Caturo caturo māsā, kattikakāḷapakkhato;
四分为四个月,是在十月的月半(起始);
Kamā hemanta gimhāna, vassānā utuyo dvisu.
即冬季、夏季、雨季和热季各为两个月。
§79
79.
Hemanto sisira mutū,
冬季为寒冷时节,
Cha vā vasanto ca gimha vassānā;
春季和夏季以及雨季各有六个月。
Saradoti kamā māsā, dve dve vuttānusārena.
湿热季节称为卡摩月,根据前后次第各有两个月。
§80
80.
Uṇho nidāgho gimhotha,
热季即炎热的时节,农作物枯萎。
Vasso vassāna pāvusā;
雨季为降雨季节,雨水众多。
Utūhi tīhi vassānā, dikehi dakkhiṇāyanaṃ.
凉季是三个月的秋季,向南方向。
§81
81.
Uttarāyana maññehi, tīhi vassāyanadvayaṃ;
北回归线所在的是三个月的冬季之间,称为冬季两种。
Vassa saṃvaccharā nitthī, sarado hāyano samā.
雨季终结,凉季开始,秋季与夏季相当。
§82
82.
Kappakkhayo tu saṃvaṭṭo, yuganta palayā api;
业的消灭是必定发生的现象,甚至在时代终结时也不会停止。
Alakkhī kālakaṇṇitthī, atha lakkhī siri’tthiyaṃ.
「不吉祥者」,乃不吉之女;「吉祥者」,乃吉祥之女也。
§83
83.
Danu dānavamātā tha, devamātā panā’diti;
水乃众多水神(dānavas)之母,天众(devas)之母是诸天的母亲,二者相称。
§84
84.
Pāpañca kibbisaṃ verā, ghaṃ duccarita dukkaṭaṃ;
恶行是众恶业的根源,因恶行而生的恶果令人痛苦难忍;
Apuññā’kusalaṃ kaṇhaṃ, kalusaṃ duritā’gu ca.
不善、不善业的黑暗行为,污秽而且是苦难的根本;
§85
85.
Kusalaṃ sukataṃ sukkaṃ, puññaṃ dhamma manitthiyaṃ;
善业是美好、纯净且无杂质的功德,是法所赞扬的正道。
Sucarita matho diṭṭha, dhammikaṃ ihalokikaṃ.
善行者之所见为法,是此世间的法。
§86
86.
Sandiṭṭhika matho pāra, lokikaṃ samparāyikaṃ;
现前所见者,透过彼岸;此为世俗之法及轮回之法;
Takkālaṃ tu tadātvaṃ co,
现时时间为当下所现,
Ttarakālo tu āyati.
未来时间则为远未来。
§87
87.
Hāso’ ttamanatā pīti, vitti tuṭṭhi ca nāriyaṃ;
欢笑、意趣、喜悦,觅利及满足皆为非圣者境界;
Ānando pamudā’modo, santoso nandi sammado.
欢喜、欢欣、欢悦、安心、快乐、和合为圣者所证。
§88
88.
Pāmojjañca pamodo tha, sukhaṃ sātañca phāsva’tha;
欣喜欢悦者也,快乐安详者也;
Bhaddaṃ seyyo subhaṃ khemaṃ, kalyāṇaṃ maṅgalaṃ sivaṃ.
吉祥优良者,安稳善良者,令人吉庆者,吉祥美善者。
§89
89.
Dukkhañca kasiraṃ kicchaṃ, nīgho ca byasanaṃ aghaṃ;
痛苦与疾病为苦,缠绵不愈为危害,恶报为恶劣;
Dabbe tu pāpapuññāni, tīsvākicchaṃ sukhādi ca.
而善恶果报均有,三者为苦及乐之根源。
§90
90.
Bhāgyaṃ niyati bhāgo ca, bhāgadheyyaṃ vidhī’rito;
命运为幸福,运分为幸运,命运与幸运受法所决定;
Atho uppatti nibbatti, jāti janana mubbhavo.
复有生起与灭灭,生与老死俱先后相续。
§91
91.
Nimittaṃ kāraṇaṃ ṭhānaṃ, padaṃ bījaṃ nibandhanaṃ;
相、因、所缘、基、缚有:相作为标志,因作为根本,所缘作为处所,种作为种子,缚作为束缚。
Nidānaṃ pabhavo hetu, sambhavo setu paccayo.
缘、果、因、缘聚、缘合、依止者:缘是果的本始,因是生起的由,缘聚是汇聚,缘合是桥梁,是相互依靠的关系。
§92
92.
Kāraṇaṃ yaṃ samāsannaṃ, padaṭṭhānanti taṃ mataṃ;
所谓因即一切所依、一切根本,谓之所在;此说为理所当。
Jīvo tu puriso’ttā tha, padhānaṃ pakatitthiyaṃ.
活者即为人、自体存在,以处所作为根基。
§93
93.
Pāṇo sarīrī bhūtaṃ vā, satto dehī ca puggalo;
手、身、贪著于境界,生灵、有生命者、个体、众生有所谓;
Jīvo pāṇī pajā jantu,
活者指手,众生指子孙动物,
Jano loko tathāgato.
人民与世界如来同在。
§94
94.
Rūpaṃ saddo gandha rasā, phasso dhammo ca gocarā;
色、声、香、味、触及法,这些皆为感官所缘。
Ālambā visayā te chā, rammaṇā lambaṇāni ca.
诸感官之所依分别为色、声等,诸悦事及相随而生的依附。
§95
95.
Sukko goro sito’dātā,
干燥、沉重、寒冷者为赠予之相。
Dhavalo seta, paṇḍarā;
洁白、明净、纯白为其特征。
Soṇo tu lohito ratto,
黄色则为血色、鲜红也属其中。
Tamba mañjiṭṭha rohitā.
赤褐色、淡红色、红褐色。
§96
96.
Nīlo kaṇhā’sitā kāḷo,
青色、黑色、浅黄色、乌黑色,
Mecako sāma sāmalā;
如同青铜和青铜器般的颜色;
Sitapītetu paṇḍu’tto, īsaṃpaṇḍutu dhūsaro.
苍白带黄的颜色,亦或灰白色,略显灰暗。
§97
97.
Aruṇo kiñciratto tha,
带红光的淡红色,
Pāṭalo setalohito;
红带白色的,有光泽鲜明的色彩;
Atho pīto halidyābho,
又称黄色的土黄色者,
Palāso harito hari.
黄鹂是绿色的羽毛。
§98
98.
Kaḷāro kapilo nīla, pīte tha rocanappabhe;
乌鸦是灰黑色,蓝色,黄色,发光的光辉;
Piṅgo pisaṅgo pyathavā, kaḷārādī tu piṅgale.
黄褐色,脏黄,苍白,从乌鸦等而来,皆属黄褐色。
§99
99.
Kammāso sabalo citto,
花白灰色的有力者,
Sāvo tu kaṇhapītake;
灰黑色的是深灰黄色者。
Vāccaliṅgā guṇinyete, guṇe sukkādayo pume.
声的标志是性质,性质包括清净等。
§100
100.
Naccaṃ naṭṭañca naṭanaṃ, nattanaṃ lāsanaṃ bhave;
舞蹈、歌舞以及跳舞,跳舞当作戏剧的表演;
Naccaṃ tu vāditaṃ gīta, miti nāṭumidaṃ tayaṃ.
跳舞是演奏、歌唱,因而说此乃舞的性质。
§101
101.
一百零一。
Naccaṭṭhānaṃ siyā raṅgo, bhinayo sūcyasūcanaṃ;
舞台应该有场地,分界线用于标示界限。
Aṅgahāro’ṅgavikkhepo, naṭṭako naṭako naṭo.
「肢体动作」者,肢体之舞动也;「演员」者,舞蹈表演之人也;「舞者」者,习于舞蹈之人也。
§102
102.
Siṅgāro karuṇo vīra, bbhuta hassa bhayānakā;
艳情、悲悯、英勇、奇异、喜笑、恐怖,
Santo bībhaccha ruddāni, nava nāṭyarasā ime.
寂静、厌恶、暴烈,此九者乃戏剧之情味也。
§103
103.
Posassa nāriyaṃ pose, itthiyā saṅgamaṃ pati;
「养育男子」者,对男子之供养;「与女子交会」者,对女子之亲近也。
Yā pihā esa siṅgāro, ratikīḷādikāraṇo.
所谓『装饰』者,是因爱欲及娱乐之故。
§104
104.
第一〇四。
Uttama ppakatippāyo, itthipurisahetuko;
『高尚』者,谓男女之缘故;
So sambhogo viyogoti,
即由此而生相聚与别离,
Siṅgāro duvidho mato.
装饰被分为二种。
§105
105.
第一〇五。
Bhāsitaṃ lapitaṃ bhāsā, vohāro vacanaṃ vaco;
言语所表达者,是已说出或未说出之言,行为、言辞,皆为言语。
Utti vācā girā vāṇī, bhāratī kathitā vacī.
言语亦称发声、语言或口舌,也有人将其称为巴利语言中「巴拉蒂」一词,指人所说之语。
§106
106.
Ekākhyāto padacayo, siyā vākyaṃsakārako;
单一标示的词汇组合,应为能成句意者。
Āmeḍitanti viññeyyaṃ, dvattikkhattu mudīraṇaṃ.
此处所称『āmeḍita』当知为重复之意,即双重的、二者交叠、互相印证的含义。
§107
107.
Bhaye kodhe pasaṃsāyaṃ, turite kotūhale’cchare;
在恐惧、愤怒、称赞时,以及在急速好奇、惊讶中;
Hāse soke pasāde ca, kare āmeḍitaṃ budho.
在欢笑、悲伤、安慰时,智者保持内心中正的平静。
§108
108.
一百零八。
Iru nārī yaju sāma, miti vedā tayo siyuṃ;
所谓两种妇女祭祀圣歌,即所谓有三种力量;
Ete eva tayī nārī, vedo manto sutitthiyaṃ.
仅此三种妇女,拥有力量、智谋与诚信。
§109
109.
一百零九。
Aṭṭhako vāmako vāma, devo caṅgīraso bhagu;
八(数)者,代表左边,天神如清澈之水;
Yamadaggi ca vāsiṭṭho, bhāradvājo ca kassapo;
阎摩达吉及瓦悉陀,婆罗多瓦及咖萨巴;
Vessāmittoti mantānaṃ, kattāro isayo ime.
韦萨米托是众贤人之导师,主人,这些即是指称;
§110
110.
一一零(数字标记)。
Kappo byākaraṇaṃ joti, satthaṃ sikkhā nirutti ca;
语法阐释明白,释教法与修习之言辞;
Chandoviciti cetāni, vedaṅgāni vadanti cha.
韵律意念及六部学问,名为韵律学的六种知识。
§111
111.
一百一十一。
Itihāso purāvutta, ppabandho bhāratādiko;
传说故事与古老记载,皆为印度诸邦来由。
Nāmappakāsakaṃ satthaṃ, rukkhādīnaṃ nighaṇḍu so.
都有名称释义的导师,及诸如树木等的辞典。
§112
112.
一百一十二。
Vitaṇḍasatthaṃ viññeyyaṃ, yaṃ taṃ lokāyataṃ iti;
应了知争谤之导师,所教内容即俗世学问;
Keṭubhaṃ tu kriyākappa, vikappo kavinaṃ hito.
而‘凯徒婆’则是恶意扭曲,所造之诗人为害众生。
§113
113.
Ākhyāyikopaladdhatthā, pabandhakappanā kathā;
本节所说乃指教义之阐释通说,及其为障碍所缚之思惟。
Daṇḍanītya’tthasatthasmiṃ, vuttanto tu pavatti ca.
又言此行刑与道理之教义,在此教法中既广被传述,又普遍流行。
§114
114.
Saññā, khyā, vhā samaññā cā, bhidhānaṃ nāma mavhayo;
『念』、『称扬』及『违背』,与『善法』之观念;皆属『称谓』之意项。
Nāmadheyyā’ dhivacanaṃ, paṭivākyaṃ tu uttaraṃ.
『名称』及『涵义』组成字句,其对答则为『回答』。
§115
115.
Pañho tīsva nuyogo ca, pucchā pyatha nidassanaṃ;
问答、分续或从三分出发,并且提出疑问与示现,
Upogghāto ca diṭṭhanto, tatho’dāharaṇaṃ bhave.
还包括观察与解释,以及随之产生的摄取。
§116
116.
Samā saṅkhepa saṃhārā, samāso saṅgaho pyatha;
总括的简略与合摄,并且以聚合相连,
Sataṃ dhārayasī tyādya, bbhakkhānaṃ tucchabhāsanaṃ.
百分持守至今,但饮食已成无义的言说。
§117
117.
Vohāro tu vivādo tha, sapanaṃ sapathopi ca;
行为,乃争吵;梦境,乃誓言;
Yaso siloko kittitthī,
名声,则为名胜,
Ghosanā tu’ccasaddanaṃ.
而宣扬,则为高声。
§118
118.
Paṭighoso paṭiravo, tho’ paññāso vacīmukhaṃ;
反言、反对之音,是反抗的声响,然而智慧则远离言语。
Katthanā ca silāghā ca, vaṇṇanā ca nuti tthuti.
造作与吠声,以及叙述、赞美和称颂。
§119
119.
一百一十九。
Thomanañca pasaṃsātha, kekā nādo sikhaṇḍinaṃ;
呵斥与称赞,犀牛的吼声好似头上有角;
Gajānaṃ koñcanādo tha,
大象的吼声猛烈刚强,
Matā hesā hayaddhani.
如同母狮或马群的威严。
§120
120.
一百二十。
Pariyāyo vevacanaṃ, sākacchā tu ca saṃkathā;
「转语」乃言辞变换之意;「对话」则指面对面交谈之义。
Upavādo cu’pakkosā, vaṇṇavādā’nuvādo ca;
「争执」为反对之言争;「述说」则为文字叙述。
Janavādā’pavādāpi, parivādo ca tulyatthā.
「赞扬」与「毁谤」皆属言辞之表现;「毁谤」亦称为废弃之语,彼诸言语虽异,实质相近。
§121
121.
一百二十一。
Khepo nindā tathā kucchā, jigucchā garahā bhave;
「轻蔑」即为贬斥与责难;「厌恶」与「嫌弃」亦生于此中。
Nindāpubbo upārambho, paribhāsana muccate.
轻蔑常为攻击之先声,遂发生侮辱之语。
§122
122.
一百二十二。
Aṭṭhānariyavohāra, vasena yā pavattitā;
贵族规范行为,所持续的习惯表现;
Abhivākyaṃ siyā vācā, sā vītikkamadīpanī.
言语则应是尊敬的表达,应能断除过失的。
§123
123.
一百二十三。
Muhuṃbhāsā nulāpotha, palāpo natthikā girā;
频繁空谈,妄语无益之辞;
Ādobhāsana mālāpo,
无益言语,废言无用的谈话;
Vilāpo tu pariddavo.
哀号者谓之悲叹。
§124
124.
Vippalāpo virodhotti, sandesotti tu vācikaṃ;
妄语是反对真理之语,谣言则是传播虚假信息的言辞;
Sambhāsanaṃ tu sallāpo, virodharahitaṃ mithu.
言谈是用语交谈,交谈中不含对立、欺骗之义。
§125
125.
Pharusaṃ niṭṭhuraṃ vākyaṃ, manuññaṃ hadayaṅgamaṃ;
粗糙严厉之言,是使人心痛的言语;
Saṃkulaṃ tu kiliṭṭhañca, pubbāparavirodhinī.
纷乱者众多且污秽,既有前后相违之义。
§126
126.
Samudāyattharahitaṃ, abaddhamiti kittitaṃ;
谓无集故之义,号为『不真实』;
Vitathaṃ tu musā cātha , pharusādī tiliṅgikā.
而虚妄谎伪之言,粗恶等为其标记。
§127
127.
Sammā byayañcā vitathaṃ, saccaṃ tacchaṃ yathātathaṃ;
正确者虽灭亦虚妄,真实确实则如其所是。
Tabbantā tīsva līkaṃ tva, saccaṃ micchā musā byayaṃ.
应当断除三种污点,真理是虚妄和谎言是无有价值的。
§128
128.
一百二十八。
Ravo ninādo ninado ca saddo,
声响、声音、响声,
Nigghosa nāda ddhanayo ca rāvo;
响动、声响、响声以及喧哗;
Ārāva saṃrāva virāva ghosā,
喧怒、喧哗、怨怒、呼声,
Ravā sutitthī sara nissanā ca.
响声、被称听、欢喜和安静也。
§129
129.
一百二十九。
Vissaṭṭha mañju viññeyyā, savanīyā visārino;
细致明净的应当了解,是值得聆听而且熟练的;
Bindu gambhīra ninnādī, tyeva maṭṭhaṅgiko saro.
深重彻底的如珠滴,正如对待中心之源的理解。
§130
130.
一百三十。
Tiracchānagatānañhi, rutaṃ vassita muccate;
隐蔽之处之物,听闻后消散解脱;
Kolāhalo kalahalo,
闹哄哄的喧嚣扰乱,
Gītaṃ gānañca gītikā.
歌曲与短歌。
§131
131.
Sarā satta tayo gāmā, cekavīsati mucchanā;
七十二个村庄,二十二个社区;
Tānā cekūnapaññāsa, iccetaṃ saramaṇḍalaṃ.
共有五十二个二十四个社区,构成此广大区域。
§132
132.
Usabho dhevato ceva, chajja gandhāra majjhimā;
野牛(象征力量)与天众,以及位于中央的甘达拉之地;
Pañcamo ca nisādoti, satte’te gaditā sarā.
第五,所谓坐具,此七者皆为其类。
§133
133.
Nadanti usabhaṃ gāvo, turagā dhevataṃ tathā;
牛马鸣声,如同神明;
Chajjaṃ mayūrā gandhāra, majā koñcā ca majjhimaṃ.
孔雀微风,香气四溢,鹈鹕与鹭居其中。
§134
134.
Pañcamaṃ parapuṭṭhādī, nisādampi ca vāraṇā;
第五者,为背靠物等,以及挡风物等。
Chajjo ca majjhimo gāmā,
舍近处与居中处,
Tayo sādhāraṇoti ca.
称为三通用之所。
§135
135.
Saresu tesu pacceke, tisso tisso hi mucchanā;
在特定之列中,各有三种分别释然;
Siyuṃ tatheva tānāni , satta satteva labbhare.
依此法分别为七种,则得以成立。
§136
136.
Tisso duve catasso ca, catasso kamato sare;
三、二、四,四,为欲乐境,
Tisso duve catassoti, dvāvīsati sutī siyuṃ.
三、二、四者,即二十一个音节。
§137
137.
Uccatare rave tāro, thābyatte madhure kalo;
在高处之日光明媚,夜星显赫,时光圆满恰好,
Gambhīre tu rave mando, tārādī tīsvatho kale;
在深处之日光微弱,星辰等三者不圆不满,
Kākalī sukhume vutto,
乌鸦般柔和细微之声给予描述,
Kriyādisamatā layo.
行为不够一致而导致毁灭。
§138
138.
Vīṇā ca vallakī satta, tantī sā parivādinī;
琴和七弦琴,弦众多者为弦乐器;
Pokkharo doṇi vīṇāya,
弥勒琴是双弦琴,
Upavīṇo tu veṭhako.
副琴则是拨奏用的乐器。
§139
139.
Ātatañceva vitata, mātatavitataṃ ghanaṃ;
「有弦张」及「有蒙皮」,「既张弦又蒙皮」,「实体」,
Susiraṃ ceti tūriyaṃ, pañcaṅgika mudīritaṃ.
所谓『空鸣乐器』,乃五支乐器中被演奏之类。
§140
140.
此处为句号「140」标示,示文段顺序编号。
Ātataṃ nāma cammāva, naddhesu bheriyādisu;
所谓『单面蒙皮』者,即以皮革蒙覆于鼓框两端之大鼓等;
Tale’kekayutaṃ kumbha, thuṇa daddarikādikaṃ.
『双面蒙皮』者,即一面加底之坛形鼓、柱形鼓、达达利鼓等。
§141
141.
此处为句号「141」标示,示文段顺序编号。
Vitataṃ co’bhayatalaṃ, tūriyaṃ murajādikaṃ;
此处谓无畏地广阔展开,高起如四方檐梁般坚实。
Ātatavitataṃ sabba, vinaddhaṃ paṇavādikaṃ.
整体广大无碍,断绝一切风声杂响。
§142
142.
Susiraṃ vaṃsasaṅkhādi, sammatālādikaṃ ghanaṃ;
此处谓如响声连绵不断般,声波厚密如家族世系。
Ātojjaṃ tu ca vādittaṃ, vāditaṃ vajja muccate.
又谓猛烈响亮之声,所发之音依法应当放声呈现。
§143
143.
Bherī (bheri) dundubhi vutto tha,
大鼓、雷鼓,于此已述;
Mudiṅgo murajossa tu;
「Mudiṅga」(铜钹)、次第声响的金器也被说到;
Āliṅga, ṅkyo, ddhakā bhedā,
阿灵迦鼓、安克鼓、达咖鼓,此为诸分类;
Tiṇavo tu ca ḍiṇḍimo.
蒂纳瓦鼓,以及丁底摩鼓。
§144
144.
Ālambaro tu paṇavo, koṇo vīṇādivādanaṃ;
『阿拉姆巴拉』者,小鼓也;『果纳』者,弹奏琴等乐器也。
Daddarī paṭaho bheri, ppabhedā maddalādayo.
铜锣响起,鼓等击打之声响彻。
§145
145.
一百四十五。
Janappiye vimadduṭṭhe, gandhe parimalo bhave;
在人民喜爱的地方,发出明亮之声,香气四溢芬芳;
So tvā modo dūragāmī, vissantā tīsvito paraṃ.
此即远离忧愁之乐,深入三界彼岸之乐。
§146
146.
一百四十六。
Iṭṭhagandho ca surabhi, sugandho ca sugandhi ca;
玫瑰香气芬芳,醇美之香,清新芬香。
Pūtigandhi tu duggandho, tha vissaṃ āmagandhi yaṃ.
污秽者则为恶臭,然彼之恶臭,尤以鼹鼠之臭为甚。
§147
147.
Kuṅkumañceva yavana, pupphañca tagaraṃ tathā;
如同藏红花及青稞,以及花朵和龙脑等;
Turukkhoti catujjāti, gandhā ete pakāsitā.
所谓四种香料,即彼等芳香之物已被揭示。
§148
148.
Kasāvo nitthiyaṃ titto, madhuro lavaṇo ime;
袈裟洁净,裁制完备,其味甘美带咸,此等为是。
Ambilo kaṭuko ceti, cha rasā tabbatī tisu.
『酸』与『辛辣』等,共六种味,见于三部典籍中。
§149
149.
第百四十九。
Siyā phasso ca phoṭṭhabbo,
『触』与『所触』义可通用,
Visayī tvakkha mindriyaṃ;
然『有境』者,皮肤根也;
Nayanaṃ tvakkhi nettañca, locanaṃ ca’cchi cakkhu ca.
『目官』、『眼珠』、『导引』、『明视』、『目』、『眼』,皆眼根之异名也。
§150
150.
第百五十。
Sotaṃ saddaggaho kaṇṇo, savanaṃ suti natthu tu;
耳朵是接收声音之器,听觉是听闻之功能,然而听闻并非实体。
Nāsā ca nāsikā ghānaṃ, jivhātu rasanā bhave.
鼻子与鼻孔用于嗅觉,舌头则是味觉的根本。
§151
151.
Sarīraṃ vapu gattañcā, ttabhāvo bondi viggaho;
身体、形体、筋脉,乃至存在的本质,皆为结合之体。
Dehaṃ vā purise kāyo, thiyaṃ tanu kaḷevaraṃ.
无论称之为人身、躯体,或单说肢体、形壳,皆是一体。
§152
152.
Cittaṃ ceto mano nitthī, viññāṇaṃ hadayaṃ tathā;
「心」是意识,「内心」是意念,「识」则是心脏所在,三者皆不同。
Mānasaṃ dhī tu paññā ca, buddhi medhā mati muti.
「心意」是精神力,「智慧」是智慧光明,「悟性」是思虑与理解。
§153
153.
Bhūrī mantā ca paññāṇaṃ, ñāṇaṃ vijjā ca yoni ca;
智慧有广博的思虑,「知识」是智慧的根源,博学是其来源。
Paṭibhāna mamoho tha, paññābhedā vipassanā.
反应敏捷是心乱,「智慧的分辨」则是清明观察。
§154
154.
Sammādiṭṭhi pabhutikā, vīmaṃsā tu vicāraṇā;
正见者乃善知见,审察者即深思考;
Sampajaññaṃ tu nepakkaṃ, vedayitaṃ tu vedanā.
正知者不散乱,受为感受之知觉也。
§155
155.
一百五十五。
Takko vitakko saṅkappo,
念起念止乃意念,
Ppano’ hā’ yu tu jīvitaṃ;
呼吸悲喜即生命;
Ekaggatā tu samatho, avikkhepo samādhi ca.
专注者即静虑, 坚固不动者为定。
§156
156.
一百五十六。
Ussāhā’ tappa paggāhā, vāyāmo ca parakkamo;
精进即竭力抓持,努力并勇猛进取;
Padhānaṃ vīriyaṃ cehā, uyyāmo ca dhiti tthiyaṃ.
用功是勇猛劲头,是毅力坚忍不拔。
§157
157.
一百五十七。
Cattāri vīriyaṅgāni, tacassa ca nahāruno;
勇猛的四种根本,即在青年时;
Avasissana maṭṭhissa, maṃsalohitasussanaṃ.
虽疲顿衰败,犹如肌肉瘦削血色贫弱。
§158
158.
Ussoḷhī tva dhimattehā, sati tva nussati tthiya;
有正智者应具足热念,具念者应念念不忘法义;
Lajjā hirī samānā tha, ottappaṃ pāpabhīrutā.
羞耻与愧疚相应,生起对恶行的恐惧心。
§159
159.
Majjhattatā tu’pekkhā ca, adukkhamasukhā siyā;
中道应持平衡,远离苦乐极端;
Cittābhogo manakkāro,
心应调匀,专心致志调护。
Adhimokkho tu nicchayo.
『胜解』者,决断也。
§160
160.
一百六十。
Dayā’ nukampā kāruññaṃ, karuṇā ca anuddayā;
慈悲为怀,怜恤众生,乃至慈心不退转,
Thiyaṃ veramaṇī ceva, viratyā’ rati cāpyatha.
庄严戒律,远离恶行,亦因自我愿离欲爱。
§161
161.
一百六十一。
Titikkhā khanti khamanaṃ, khamā mettā tu metya’tha;
忍辱、宽容与容忍,乃至宽恕,慈心以待。
Dassanaṃ diṭṭhi laddhitthī, siddhanto samayo bhave.
见解乃于此处获得,成就者乃于此时发生。
§162
162.
一百六十二。
Taṇhā ca tasiṇā ejā, jālinī ca visattikā;
渴爱如烈火燃烧,网罗纷繁缠绕;
Chando jaṭā nikantyā’sā, sibbinī bhavanetti ca.
欲念生起不断,病苦生灭随之。
§163
163.
一百六十三。
Abhijjhā vanatho vānaṃ, lobho rāgo ca ālayo;
贪欲如林丛般茂盛,嗔恨与迷恋为其根本所在;
Pihā manoratho icchā, bhilāso kāma dohaḷā;
『欲望』者为强烈的心志,『喜好』为渴求,『爱乐』为强烈的欲望。
Ākaṅkhā ruci vuttā sā, tvadhikā lālasā dvisu.
『希求』与『趣向』被称说,远多于这两者者为贪恚。
§164
164.
Veraṃ virodho viddeso, doso ca paṭighañca vā;
『怨』者,乃对立、敌对、憎恶、嗔恚与反感也;
Kodhā’ ghātā kopa rosā,
由忿、由害、由怒、由恼,
Byāpādo’ nabhiraddhi ca.
『忧恼』、及『放逸不节』也。
§165
165.
Baddhavera mupanāho, siyā soko tu socanaṃ;
被困之恶波罗,若当有忧愁悲伤;
Roditaṃ kanditaṃ ruṇṇaṃ, paridevo pariddavo.
哭泣啼哭流泪,哀恸悲痛难忍。
§166
166.
Bhītitthi bhaya muttāso, bheravaṃ tu mahabbhayaṃ;
恐惧惊恐之解脱,然畏惧却为大怖;
§167
167.
Bheravaṃ bhīsanaṃ bhīmaṃ, dāruṇañca bhayānakaṃ;
恐怖、惊怖、猛怖,及凶恶可怖之事;
Ghoraṃ paṭibhayaṃ bhesmaṃ, bhayaṅkara mime tīsu.
严重令人害怕、毁灭性的恐惧,此三者皆属于恐怖的范畴。
§168
168.
Issā usūyā maccheraṃ, tu macchariya maccharaṃ;
嫉妒、猜忌、强欲之心,贪婪及贪心;
Moho’vijjā tathā’ñāṇaṃ, māno vidhā ca unnati.
迷惑、无明以及无智,傲慢与骄纵不良行为。
§169
169.
Uddhacca muddhaṭaṃ cātha , tāpo kukkuccameva ca;
掉举与昏沉睡眠,烦恼与忧郁恰似如是;
Pacchātāpo nutāpo ca, vippaṭisāro pakāsito.
悔恨与新生的悔恨,已清楚地显现出来。
§170
170.
Manovilekha sandehā, saṃsayo ca kathaṃkathā;
心意的混乱与怀疑,疑惑如何说起;
Dveḷhakaṃ vicikicchā ca, kaṅkhā saṅkā vimatyapi.
两种心智的迷乱与怀疑,疑惑、猜疑与动摇也在其中。
§171
171.
Gabbo bhimāno’haṃkāro, cintātu jhāna muccate;
骄傲自大谓之『傲慢心』,其意念执著则禅定得以解脱;
Nicchayo niṇṇayo vutto, paṭiññā tu paṭissavo.
『断灭』与『终结』已被说明,『承认』乃是『谴责』的应验现象。
§172
172.
Avamānaṃ tirakkāro, paribhavo pya’ nādaro;
轻慢、欺诈、虐待及不敬皆为恶行;
Parābhavo pya’ vaññā tha, ummādo cittavibbhamo.
被他人击败被嘲笑,精神错乱心志混乱。
§173
173.
Pemaṃ sineho sneho tha, cittapīḷā visaññitā;
爱恋、亲情、情爱者,皆由心被烦恼所染著;
Pamādo sativossaggo, kotūhalaṃ kutūhalaṃ.
疏忽大意为无念之地,兴趣好奇属疑惑之处。
§174
174.
Vilāso lalitaṃ līlā, hāvo heḷā ca vibbhamo;
放荡、逍遥、嬉戏,恼恨、出言轻佻皆现显;
Iccādikā siyuṃ nāri, siṅgārabhāvajā kiriyā.
淫欲等为女所特有,乃生美色之行为。
§175
175.
Hasanaṃ hasitaṃ hāso, mando so mihitaṃ sitaṃ;
笑声、微笑、呵呵笑,迟钝的笑容,阴暗的微笑;
Aṭṭahāso mahāhāso,
八种笑声,广大笑声;
Romañco lomahaṃsanaṃ.
鸡皮疙瘩、起毛发的感觉。
§176
176.
Parihāso davo khiḍḍā, keḷi kīḷā ca kīḷitaṃ;
嘲笑、谩骂、游戏、戏弄和被戏弄;
Niddā tu supinaṃ soppaṃ, middhañca pacalāyikā.
睡眠是躺卧时的沉睡,昏睡是沉闷不安的昏沉。
§177
177.
Thiyaṃ nikati kūṭañca, dambho sāṭhyañca ketavaṃ;
嗔恚如同近旁的倚柱,妄语虚伪则像招牌;
Sabhāvo tu nissaggo ca, sarūpaṃ pakatitthiyaṃ.
本性上则是不分别的,色相上则是变异的。
§178
178.
Sīlañca lakkhaṇaṃ bhāvo,
戒律是品行标志,
Ussavo tu chaṇo maho .
而烦恼则是巨大祸患。
§179
179.
Dhārento jantu sasneha, mabhidhānappadīpikaṃ;
持有众生眷属的爱护,猶如照明名号的灯盏;
Khuddakādyatthajātāni , sampassati yathāsukhaṃ.
虽属小部初生者,观察时随自安适自在。
Saggakaṇḍo niṭṭhito. · 天品已完结。