7. Kibbidhānakappa · 7. Kibbidhānakappa
7. Kibbidhānakappa第七 衍生品
Paṭhamakaṇḍa第一章
(Ka)
Buddhaṃ ñāṇasamuddaṃ, sabbaññuṃ lokahetu’khīṇamatiṃ;
我顶礼那如海般广大智慧的佛,彼智慧通达无余,了知世间诸法因缘已尽的正觉者;
Vanditvā pubbamahaṃ, vakkhāmi sasādhanaṃ hi kitakappaṃ.
敬礼彼佛之后,我今说出一种罕见殊胜的修行法门。
(Kha)
Sādhanamūlaṃ hi payogaṃ,
修行之本为实践,
Āhu payogamūlamatthañca;
实践之本在于修持目的;
Atthesu visāradamatayo,
对于义理具有精通解达之人,
Sāsanassudharā jinassa matā.
他们遵循清净正觉胜者的教法。
(Ga)
Andho desakavikalo,
譬如盲者及行动迟缓之人,
Ghatamadhutelāni bhājanena vinā;
若无容器与盛物,便无法享用;
Naṭṭho naṭṭhāni yathā,
正如裸体者失去其所覆盖的衣物,
Payogavikalo tathā attho.
「作法不具足」亦同此理。
(Gha)
(Gha)此为略写符号,作词缀或音节之标记。
Tasmā saṃrakkhaṇatthaṃ, munivacanatthassa dullabhassāhaṃ;
因此,为守护智者言语之意,乃难得做之事;
Vakkhāmi sissakahitaṃ, kitakappaṃ sādhanena yutaṃ.
我将说教导学子利益处,是经长久用功修习所得。
§524
524, 561.Dhātuyā kammādimhi ṇo.
524、561。于因缘所起诸界诸法及身业中,『ṇo』为否定词。
Dhātuyā kammādimhi ṇapaccayo hoti.
于诸界诸法及身业中,不应有『ṇo』之依止存在。
Kammaṃ karotīti kammakāro, evaṃ kumbhakāro, mālākāro, kaṭṭhakāro, rathakāro, rajatakāro , suvaṇṇakāro, pattaggāho, tantavāyo, dhaññamāyo, dhammakāmo, dhammacāro.
作业者谓作业人,如同制陶者、编络者、造木者、造车者、造银匠、造黄金匠、采帛者、织布者、粮食丰足者、正法所乐者、遵行正法者。
§525
525, 565.Saññāyama nu.
525, 565。『想』及『制止』之后(接 nu 词尾)。
Saññāyamabhidheyyāyaṃ dhātuyā kammādimhi akārapaccayo hoti, nāmamhi ca nukārāgamo hoti.
识受此界属种类间的称谓,在业等中为作业之因,名称上从“作”字而来。
Ariṃ dametīti arindamo, rājā. Vessaṃ taratīti vessantaro, rājā. Taṇhaṃ karotīti taṇhaṅkaro, bhagavā. Medhaṃ karotīti medhaṅkaro, bhagavā. Saraṇaṃ karotīti saraṇaṅkaro, bhagavā. Dīpaṃ karotīti dīpaṅkaro, bhagavā.
‘制伏敌人’者谓王‘阿林达摩’,‘统御部族’者谓王‘部族中间者’,‘生起渴爱’者谓世尊‘渴爱作主’,‘生起智慧’者谓世尊‘智慧作主’,‘策求依止’者谓世尊‘依止作主’,‘点亮明灯’者谓世尊‘明灯作主’。
§526
526, 567.Pure dadā ca iṃ.
此云见526、567条。前文亦有如是表述。
Purasadde ādimhi dadaiccetāya dhātuyā akārapaccayo hoti, purasaddassa akārassa ca iṃ hoti.
以先声音作起始,谓用‘捨’字为种类间称谓之作业因,前声音无‘作’字却有此‘捨’字。
Pure dānaṃ adāsīti purindado devarājā.
普林陀天王曾布施清净的供养。
§527
527, 568.Sabbato ṇvu tvāvī vā.
此处引经文527、568。全无疑义。
Sabbato dhātuto kammādimhi vā akammādimhi vā akāra ṇvu tu āvīiccete paccayā honti.
在任何一切法中,无论有为或无为,若无行为,则必有缘起。
Taṃ karotīti takkaro, hitaṃ karotīti hitakaro, vineti ettha, etenāti vā vinayo nissāya naṃ vasatīti nissayo.
『作』谓正作,『为善作』谓行善,『调伏』于此处,意依调伏律而安住,此谓依止。
Ṇvumhi – rathaṃ karotīti rathakārako, annaṃ, dadātīti annadāyako, vineti satteti vināyako, karotīti kārako, dadātīti dāyako, netīti nāyako.
『作』如『造车』者为造车工;『给食』者为布施者;『调伏』者为调伏者;『作』为作事者;『给予』为施予者;『领导』为引领者。
Tumhi – taṃ karotīti takkattā, tassa kattāti vā takkattā. Bhojanaṃ dadātīti bhojanadātā, bhojanassa dātāti vā bhojanadātā. Karotīti kattā. Saratīti saritā.
『你们』谓正作,如『你作』,以此为正作。『供养』谓食物的给予者,或谓食物的供献者。『作』谓造作,『流淌』谓流淌者。
Āvīmhi – bhayaṃ passatīti bhayadassāvī iccevamādi.
「在明處——見恐怖」,故稱『見怖者』,諸如此類。
§528
528, 577.Visa ruja padādito ṇa.
528, 577。词根 visa(入/毒)、ruja(折/病)等之后(接派生词尾)ṇa。
Visa ruja padaiccevamādīhi dhātūhi ṇa paccayo hoti.
因『Visa ruja pada』所示类似之根本词,谓与诸种根本因缘无关联。
Pavisatīti paveso, rujatīti rogo, uppajjatīti uppādo, phusatīti phasso, ucatīti oko, bhavatīti bhāvo, ayatīti āyo, sammā bujjhatīti sambodho, viharatīti vihāro.
「进入」故称『入』;「损害」故称『病』;「生起」故称『生起』;「触及」故称『触』;「栖居」故称『居』;「存在」故称『有』;「来归」故称『来』;「正觉」故称『正觉』;「住」故称『住』。
§529
529, 580.Bhāveca.
第529、580条。【规则】亦于表示『状态义』时。
Bhāvatthābhidheyye sabbadhātūhi ṇapaccayo hoti.
凡表示状态义、抽象义之处,一切词根之后均可加「ṇa」后缀。
Paccate, pacanaṃ vā pāto, cajate, cajanaṃ vā cāgo, evaṃ yāgo, yogo, bhāgo, paridāho.
「酿造」是指发酵,「酿造」之法得以完成;「舍弃」是指放弃,「舍弃」之法得以成立;如是,「舍弃」、「修行」、「分配」、「燃烧」等义理皆成。
§530
530, 584.Kvi ca.
530, 584。以及(接)kvi(词尾)。
Sabbadhātūhi kvipaccayo hoti.
诸元素之间存在某种相互依赖关系。
Sambhavatīti sambhū, visesena bhavatīti vibhū, bhujena gacchatīti bhujago, saṃ attānaṃ khanati, saṃ saṭṭhu khanatīti vā saṅkho.
「共同生起」故称『自在』[Pali: sambhū,意为具足、能者];「殊胜存在」故称『大自在』[Pali: vibhū,意为遍在、胜者];「以腹行走」故称『腹行者』(即蛇);「自行掘穴」,或「善于掘穴」,故称『螺』[Pali: saṅkha,取其旋纹如掘之义]。
§531
531, 589.Dharādīhi rammo.
见第531、589节。有关地等元素之美。
Dharaiccevamādīhi dhātūhi rammapaccayo hoti.
诸如地等元素之美,皆因相依而成。
Dharati tenāti dhammo, karīyate tanti kammaṃ.
因此法是这样:行者所造作的业便得成就。
§532
532, 590.Tassīlādīsu ṇītvāvī ca.
532, 590。在表示习性等义〔的词根〕中,加〔初级〕「ṇī」词缀,以及「tvā」「vī」〔词缀〕。
Sabbehi dhātūhi tassīlādīsvatthesu ṇī tu āvī iccete paccayā honti.
诸法皆因诸根、钳制等因缘而得成立。
Piyaṃ pasaṃsituṃ sīlaṃ yassa rañño, so hoti rājā piyapasaṃsī, brahmaṃ carituṃ sīlaṃ yassa puggalassa so hoti puggalo brahmacārī, pasayha pavattituṃ sīlaṃ yassa rañño, so hoti rājā pasayhapavatthā, bhayaṃ passituṃ sīlaṃ yassa samaṇassa, so hoti samaṇo bhayadassāvī iccevamādi.
若一人持守能得国王喜悦的戒律,彼即为受国王欢迎之君王;若一人持守适合修习梵行的戒律,彼即为修梵行之人;若一人持守得国王赞许的戒律,彼即为被国王赞许者;若一人持守令沙门生畏惧的戒律,彼即为令沙门生起畏惧者,法如是。
§533
533, 591.Sadda ku dha cala maṇḍattharudhādīhiyu.
533, 591。在「sadda(声)」、「ku(劣)」、「dha(持)」、「cala(动)」、「maṇḍa(庄严)」、「ttha(住)」、「rudha(障)」等〔词根〕之后,加「yu」〔词缀〕。
Sadda kudha cala maṇḍatthehi ca rucādīhi ca dhātūhi yupaccayo hoti tassīlādīsvatthesu.
声苦动与境界以及欢喜等多种根缘,皆为钳制等法之因缘。
Ghosanasīlo ghosano, bhāsanasīlo bhāsano. Evaṃ viggaho kātabbo. Kodhano, dosano, calano, kampano, phandano, maṇḍano, vibhūsano, rocano, jotano, vaḍḍhano.
习于喧声者称为『喧声者』,习于言说者称为『言说者』。应如此分析。愤怒者、嗔恚者、动摇者、颤抖者、跳动者、庄严者、装饰者、悦乐者、光耀者、增长者。
§534
534, 562.Pārādigamimhā rū.
534, 562。【语法规则】:在「pāra」等前置词与表示「行进」义的词根之后,加附缀「rū」。
Gamuiccetamhā dhātumhā pārasaddādimhā rūpaccayo hoti tassīlādīsvatthesu.
从『行』这一词根,与『彼岸』等词连用时,在表示『具有该戒等』诸义中,加入『rū』词缀。
Bhavassa pāraṃ bhavapāraṃ, bhavapāraṃ gantuṃ sīlaṃ yassa purisassa, so hoti puriso bhavapāragū.
存在的彼岸为『存在彼岸』;习于前往存在彼岸的人,即称为『渡越存在彼岸者』。
Tassīlādīsvīti kimatthaṃ? Pāraṅgato.
『于彼戒等之中』者,何义?答曰:已到彼岸也。
Pārādigamimhāti kimatthaṃ? Anugāmī.
『于到彼岸者之中』者,何义?答曰:随行者也。
§535
535, 593.Bhikkhāditoca.
注释于第535、593节,比库等词语的解释。
Bhikkhaiccevamādīhi dhātūhi rūpaccayo hoti tassīlādīsvatthesu.
以乞食等诸根为起始,则色法之聚集即生于戒等事物中。
Bhikkhanasīlo yācanasīlo bhikkhu, vijānanasīlo viññū.
以乞食为戒的比库,以乞求为戒的比库,以智慧为戒的明达比库。
§536
536, 594.Tanatyādīnaṃ ṇuko.
注释于第536、594节,关于收摄等事物的说明。
Hanatyādīnaṃ dhātūnaṃ ante ṇukapaccayo hoti tassīlādīsvatthesu.
于杀等根本事物终结处,有对杀事物之收摄及戒等事物中内依。
Āhananasīlo āghātuko, karaṇasīlo kāruko.
以杀生为戒的比库以暴击为戒的比库,以行为为戒的比库。
§537
537, 566.Nu niggahitaṃ padante.
537、566。字尾之鼻音化字母。
Padante nukārāgamo niggahitamāpajjate.
言语如非由嗔恨引起,则制止之事难以成就。此谓:若言语不是出自嗔恨,则止息难达成。
Ariṃ dametīti arindamo, rājā. Vessaṃ taratīti vessantaro, rājā. Pabhaṃ karotīti pabhaṅkaro, bhagavā.
『调伏敌者』故称『调敌者』,即王也。『渡越吠舍者』故称『韦桑德拉』,即王也。『作光明者』故称『发光者』,即世尊也。
§538
538, 595.Saṃhanāññāya vā ro gho.
538, 595。【语法规则】:在「saṃhana」(合击、聚合)义的词根之后,或在其他词根之后,亦可选择性地将附缀改为「ro」,词根末音则变为「gho」。
Saṃpubbāya hanaiccetāya dhātuyā, aññāya vā dhātuyā rapaccayo, hanassa ca gho hoti.
【训诂】:以「saṃ」为前置词、后接表「打击、聚合」义之词根「hana」,或接其他任一词根时,加附缀「ra」;同时,「hana」词根之末音须替换为「gho」。
Samaggaṃ kammaṃ samupagacchatīti saṅgho, samantato nagarassa māhire khaññatīti parikhā, antaṃ karotīti antako.
『僧团』者,共同参与和合甘马之义;『护城河』者,环绕城市四周掘土之义;『终结者』者,令其终结之义也。
Saṃiti kimatthaṃ? Upahananaṃ upaghāto.
『念』的意义为何?谓叫停、制止之意。
§539
539, 558.Ramhi ranto rādino.
【经文编号539、558】于乐境中犹如忧境。
Ramhi paccaye pare sabbo dhātvanto rakārādi lopo hoti.
于乐的条件中,其他一切因素皆被消除,如色质等灭尽。
Antako, pāragū, satthā, diṭṭho iccevamādi.
终结者、彼岸者、导师、已见者、意欲等皆如是。
§540
540, 545.Bhāvakammesu tabbānīyā.
【经文编号540、545】应当,适用于行诸造作。
Bhāvakammaiccetesvatthesu tabba anīyaiccete paccayā honti sabbadhātūhi.
于造作之类及心所缘法,应得,应不取得的因缘因果,悉皆具足一切界相。
Bhavitabbaṃ, bhavanīyaṃ, āsitabbaṃ, āsanīyaṃ, pajjitabbaṃ, pajjanīyaṃ, kattabbaṃ, karaṇīyaṃ, gantabbaṃ, gamanīyaṃ.
应当成就、应当修习、应当持守、应当安住、应当护卫、应当保护、应当完成、应当实施、应当前往、应当行走。
§541
541, 552.Ṇyo ca.
541, 552。以及〔加〕「ṇyo」〔词缀〕。
Bhāvakammesu sabbadhātūhi ṇyapaccayo hoti.
在造作诸法中,所有诸要素相互成为条件。
Kattabbaṃ kāriyaṃ, jetabbaṃ jeyyaṃ, netabbaṃ neyyaṃ, iccevamādi.
应当做的为所作,应当胜利的为所胜,应当舍弃的为所舍,如此等。
Caggahaṇenateyyapaccayo hoti. Ñātabbaṃ ñāteyyaṃ, daṭṭheyyaṃ, patteyyaṃ iccevamādi.
在止息中,彼此成为条件。应当认识的为所认识,应当见的为所见,应当得到的为所获,如此等。
§542
542, 557.Karamhā ricca.
在表示“作”的词根之后,接 ricca 后缀。
Karaiccetamhā dhātumhā riccapaccayo hoti bhāvakammesu.
若执此元素,则于存在之业中,彼为结集之因。
Kattabbaṃ kiccaṃ.
所应为者,所应作业。
§543
543, 555.Bhūto’bba.
五四三,五五五。由有故生。
Bhūiccetāya dhātuyā ṇyapaccayassa ūkārena saha abbādeso hoti bhāvakammesu.
于被执持之元素,随着其所从之缘,随感知共起于存在之业中,彼为出离。
Bhavitabbo bhabbo, bhavitabbaṃ bhabbaṃ.
所应成者,所能成者,应成之所能成业。
§544
544, 556.Vada mada gamu yuja garahākārādīhi jja mma gga yheyyā gāro vā.
五四四,五五六。命令、欺骗、前进、结合、厌恶、形状等,此数中含义及重负亦有。
Vada mada gamu yuja garahākārantaiccevamādīhi dhātūhi ṇyapaccayassa yathāsaṅkhyaṃ jja mma gga yha eyyādesā honti vā dhātvantena saha, garassaṃ ca gāro hoti bhāvakammesu.
谓说嗔恚、傲慢、烦恼及贪欲等诸根本烦恼,如此众多缘起体,要随其数量而生起缘缘彼此。此身及其业中,俱有重担为荷载。
Vattabbaṃ vajjaṃ, madanīyaṃ majjaṃ, gamanīyaṃ gammaṃ, yojanīyaṃ yoggaṃ, garahitabbaṃ gārayhaṃ, dātabbaṃ deyyaṃ, pātabbaṃ peyyaṃ, hātabbaṃ heyyaṃ, mātabbaṃ meyyaṃ, ñātabbaṃ ñeyyaṃ, iccevamādi.
所应行者:应当侍奉、所应欲者:应当欢喜、所应随者:当随从、所应结合者:当结合、所应担负者:当承担重累、所应给予者:当给予、所应饮用者:当饮受、所应舍弃者:当舍弃、所应敬重者:当敬重、所应知者:应加认知,如此等等。
§545
545, 548.Te kiccā.
是为诸务。
Ye paccayā tabbādayo riccantā, te kiccasaññāti veditabbā.
若有依缘应然发生者,当知为行之识。
Kiccasaññāya kiṃpayojanaṃ? Bhāvakammesu kiccattakhatthā.
以行之识得名何?谓为业之行动而有作用者。
§546
546, 562.Aññe kita.
他者如上。
Aññe paccayā kita eva saññā honti.
其他条件所造作的唯有分别。
Kita saññāya kiṃpayojanaṃ? Kattari kita.
以分别为何因缘?以作事为分别。
§547
547, 596.Nandādīhi yu.
547, 596.【由『nanda』等词根,接『yu』(现在分词)后缀。】
Nandādīhi dhātūhi yupaccayo hoti bhāvakammesu.
由能使喜乐的法则所成的条件,是有行为造作者的缘。
Nandīyate nandanaṃ, ninditabbaṃ vā nandanaṃ, gahaṇīyaṃ gahaṇaṃ, caritabbaṃ caraṇaṃ, evaṃ sabbattha yojetabbā.
“使喜”指令令人欢喜之物;“应责”指应受责备之物;“应隐”指应隐蔽之物;“应行”指应实行之物;此皆当处处加以结合。
§548
548, 597.Kattukaraṇapadesesu ca.
〔引文〕在作事之部位亦复如是,见第548、597条。
Kattukaraṇapadesaiccetesvatthesu ca yupaccayo hoti.
「作事」是指「作」与「事」二词合成,用于表示所作之事,或活动之内容。此处言「作」是指施为的行为,「事」是指对象事务,由此而生依附或完成之义。
Kattari tāva – rajaṃ haratīti rajoharaṇaṃ toyaṃ.
「作」者,譬如「夺取污秽」,即「夺污」即水。此处以「夺污」示作义,即夺取污秽之水的意。
Karaṇe tāva – karoti tenāti karaṇaṃ.
「行为」者,谓「作」与「行为」二义,「作」是动作,「行」是所为,合成表示行为动作之义。
Padese tāva – tiṭṭhanti tasminti ṭhānaṃ. Evaṃ sabbattha yojetabbā.
「处所」者,谓「站立」之处,即所在之地。由此整体意为「如此处所,普遍应适用」。
§549
549, 550.Rahādito ṇa.
第五四九、五五零节曰:「不接音 ṇa。」此为语音注解,指出某处不加 ṇa 音。
Rakārahakārādyantehi dhātūhi anādesassa nassa ṇo hoti.
以「护」「守」「作」及末尾音素等诸法,若无加音则不加 ṇa,此为语音正误之规定。
Karoti tenāti karaṇaṃ, pūreti tenāti pūraṇaṃ. Gahaṇīyaṃ tenāti gahaṇaṃ. Evamaññepi yojetabbā.
『作』者,行为也;『成』者,完成也;『抓取』者,攫取也。依此义理,诸词皆应如此合用。
Iti kibbidhānakappe paṭhamo kaṇḍo. · 如是衍生品第一章竟。
Dutiyakaṇḍa第二章
§550
550, 546.Ṇādayo tekālikā.
五百五十,五百四十六。『Ṇāda』是指同时发声或同时声响。
Ṇādayo paccayā yupaccayantā tekālikāti veditabbā.
应知『Ṇāda』乃条件相依而共同发生的同时声响。
Kumbhaṃ karoti akāsi karissatīti kumbhakāro, karoti akāsi karissati tenāti karaṇaṃ. Evamaññepi yojetabbā.
『制作瓦罐者』谓制造瓦罐者,将瓦罐制成,或将要制成;『作』者,行为也。依此义理,诸词皆应如此合用。
§551
551, 598.Saññāyaṃdā dhāto i.
五百五十一,五百九十八。『以想为界』第一类。
Saññāyamabhidheyyāyaṃ dā dhāto ipaccayo hoti.
此类以想为名称,即依此为条件。
Paṭhamaṃ ādīyatīti ādi, udakaṃ dadhātīti udami, mahodakāni dadhātīti mahodadhi, vālāni dadhāti tasminti vāladhi, sammā dhīyatīti sandhi.
『起始』者,云『始』也;『水』者,云『水分』也;『大水』者,云『广大水域』也;『波浪』者,于彼处波涛翻动也;『善解』者,云『契合正确地了解』。
§552
552, 609.Ti kita cāsiṭṭhe.
552,609。此言解释前所述第三种。
Saññāyamabhidheyyāyaṃ sabbadhātūhi tipaccayo hoti, kita ca āsiṭṭhe.
『三种分别』者,于诸法上皆具三种差别,亦谓第三种。
Jino janaṃ bujjhatūti jinabuddhi, dhanaṃ assa bhavatūti dhanabhūti, bhavatūti bhūto, bhavatūti bhāvo, dhammo janaṃ dadātūti dhammadinno, vaḍḍhatūti vaḍḍhamāno. Evamaññepi yojetabbā.
『胜利者能令众生觉悟』者,即胜利智慧;『财富属于他』者,即财富存在;『存在』者,即存在体;『存在』者,即现象;『法施与众生』者,为法之所受;『增长』者,即增长者。诸义如是,当加结合。
§553
553, 599.Itthiyamatiyavo vā.
553,599。此言女性众生所观之谓也。
Itthiyamabhidheyyāyaṃ sabbadhātūhi akāra ti yu iccete paccayā honti vā.
『女性意涵』于诸法上无实体,此或谓因缘而生之义也。
Jīratītī jarā, maññatīti mati, cetayatīti cetanā, vedayatīti vedanā. Evamaññepi yojetabbā.
『已老』者,指衰老;『认为』者,为意念;『念』者,为意志;『感受』者,则谓受。此四义皆当如是取用。
§554
554, 601.Karatoririya.
554, 601。「做」之词根,加表主动意味的「iriya」[行为名词后缀]之规则。
Karato itthiyamanitthiyaṃ vā abhikheyyāyaṃ rirīyapaccayo hoti vā.
『做作』者,谓行为或业,能引发令人或不令人厌恶的羞耻感,作为害的条件。
Kattabbā kiriyā, karaṇīyaṃ kiriyaṃ.
『当作』、『应作』皆指应当执行的行为。
§555
555, 612.Atīte tatavantutāvī.
555, 612.【过去时,用『tavant』及『tāvī』(两种过去分词后缀)。】
Atīte kāle sabbadhātūhi tatavantutāvīiccete paccayā honti.
『过去』者,于过去时间,诸法皆存余德,此时缘起缘生。
Huto, hutavā, hutāvī. Vusito, vusitavā, vusitāvī. Bhutto, bhuttavā, bhuttāvī.
「已祭祀」、「曾祭祀者」、「已祭祀者」。「已修梵行」、「曾修梵行者」、「已修梵行者」。「已受食」、「曾受食者」、「已受食者」。
§556
556, 622.Bhāvakammesu ta.
第五五六、六二二则。【规则】被动义与业义,用「ta」词尾。
Bhāvakammesu atīte kāle tapaccayo hoti sabbadhātūhi.
于被动义与业义的过去时,一切字根皆接「ta」词尾。
Bhāve tāva – tassa gītaṃ, naccaṃ, naṭṭaṃ, hasitaṃ.
先说被动义——「彼人之歌唱」、「舞蹈」、「舞技」、「笑声」。
Kammani tāva – tena bhāsitaṃ, desitaṃ.
『Kammani tāva』意指『在行为中』,即『tena bhāsitaṃ, desitaṃ』——是由此行为所言说、所宣说。此义揭示动作所带表达性,即该行为内涵有其语言交流与开示之功能。
§557
557, 606.Budhagamāditthe kattari.
第五五七、六○六则。【规则】「budha」(知)、「gama」(行)等字根,于已知之义的主动者,用特定词尾。
Budhagamuiccevamādīhi dhātūhi tadatthe gamyamāne tapaccayo hoti kattari sabbakāle.
世尊所说的依止诸法,以此而达彼,因修习而增长,常为诸有力者所行之事。
Sabbe saṅkhatāsaṅkhate dhamme bujjhati abujjhi bujjhissatīti buddho, saraṇaṅgato, samathaṅgato, amathaṅgato, jānāti ajāni jānissatīti ñāto, iccevamādi.
一切有为法中,佛能觉知、不觉知複杂之法,故称佛;能依止佛法而归依者称为舍利;能得安稳者称为安稳;不动摇者称为不动摇;已知者知,将来必知者称为智者,如此而起。
§558
558, 602.Jito ina sabbattha.
此义通行于第558及602条。
Jiiccetāya dhātuyā inapaccayo hoti sabbakāle kattari.
于欲得此义者,常于所有法中为因缘所摄,不离此事。
Pāpake akusale dhamme jināti ajini jinissatīti jino.
对于恶不善之法,能胜服,不为胜服者,称为胜者。
§559
559, 603.Supato ca.
此释同第559与603条“安卧者”义。
Supaiccetāya dhātuyā inapaccayo hoti kattari, bhāve ca.
「柔和」为诸法的助缘,亦为造作。
Supatīti supinaṃ, supīyate supinaṃ.
「柔和」即指睡眠中,入睡状态。
§560
560, 604.Īsaṃdusūhi kha.
在 īsaṃ、du、su 之后,接 kha 后缀。
Īsaṃdususaddādīhi sabbadhātūhi khapaccayo hoti.
由于柔和之声等诸种法,有助缘。
Īsassayo, dussayo, sussayo bhavatā, īsakkaraṃ, dukkaraṃ, sukaraṃ, bhavatā.
柔和、难和、易和为三相,柔和为易作,难和为难作,易和为易作。
§561
561, 636.Icchatthesusamānakattukesu tave tuṃ vā.
561、636句。论等欲相应造作时,或在此,或在彼。
Icchatthesu samānakattukesu sabbadhātūhitavetuṃiccete paccayā honti sabbakāle kattari.
在所欲求的同类事物上,相应所有因素都必须具足条件,方能成就,此为恒常的因缘。
Puññāni kātave, saddhammaṃ sotu micchati.
行善之事,亲近正法者,必有所获无亏。
§562
562, 638.Arahasakkādīsu ca.
见于562、638经文。关于阿拉汉、萨咖等诸者。
Arahasakkādīsu ca atthesu sabbadhātūhi tuṃpaccayo hoti.
在阿拉汉、萨咖等诸境界中,所有因素皆具条件相应成就。
Ko taṃ ninditumarahati, sakkā jetuṃ dhanena vā. Evamaññepi yojetabbā.
谁若怀有轻视心,即使有财力亦不应轻慢,理当如此看待应作之事。
§563
563, 639.Pattavacane alamatthesu ca.
见于563、639经文。与『得受之言』及其含义相关。
Pattavacane alamatthesu sabbadhātūhi tuṃpaccayo hoti.
在计数用语中,诸种法皆为多数量之因缘。
Alameva dānāni dātuṃ, alameva puññāni kātuṃ.
数量即是布施的缘起,数量亦是造福的缘起。
§564
564, 640.Pubbakāle’ kakattukānaṃ tuna tvāna tvāvā.
过去时间中,三为不合时数,二为正确数。
Pubbakāle ekakattukānaṃ dhātūnaṃ tunatvāna tvāiccete paccayā honti vā.
过去时间中,一种合时法的三种法相是三,若念及此则为因缘。
Kātuna kammaṃ gacchati, akātuna puññaṃ kilissati, sattā sutvāna dhammaṃ modanti, ripuṃ jitvāna vasati, dhammaṃ sutvāna’ssa etadahosi, ito sutvāna amutra kathayanti, sutvā jānissāma. Evaṃ sabbattha yojetabbā.
行者作业,非作则福德生秽。众生闻法生喜悦,胜敌已伏而安住。闻法者得是现象,将来亦复宣说,闻已自知。如此一切处应当结合运用。
§565
565, 646.Vattamāne mānantā.
当前处境中持敬重法。
Vattamāne kāle sabbadhātūhi mānaantaiccete paccayā honti.
现行时,诸法彼此相互为缘起之因。
Saramāno rodati. Gacchanto gaṇhāti.
疼痛时哭泣,行时摄取。
§566
566, 574.Sāsādīhi ratthu.
见条文第566、574节,关于法之根源。
Sāsaiccevamādīhi dhātūhi ratthupaccayo hoti.
如是根源之法,为国之根本缘起。
Sāsatīti satthā, sāsati hiṃsatīti vā satthā.
根源者,或谓为师者,或谓为伤害者。
§567
567, 575.Pātitoritu.
见条文第567、575节,关于摧毁与打击。
Pāiccetāya dhātuyā ritupaccayo hoti.
借助季节相续才有缘起的因素。
Pāti puttanti pitā.
抚养儿女的是父亲。
§568
568, 576.Mānādīhirātu.
568, 576。以『māna』等词,附加『rātu』字。
Mānaiccevamādīhi dhātūhi rātupaccayo hoti, ritu paccayo ca.
因季节性缘起诸因素而有季节条件,亦称为季节缘。
Dhammena puttaṃ mānetīti mātā, pubbe bhāsatīti bhātā, mātāpitūhi dhārīyatīti dhītā.
子女应尊敬父法,母亲则以慈爱对待,是父母所养护。
§569
569, 610.Āgamā tuko.
此文见于第569与610节。为语气简短之经文部分。
Āiccādimhā gamito tukapaccayo hoti.
伊起初者,目的地为单一的条件。
Āgacchatīti āgantuko, bhikkhu.
『来到』者,为到来的比库。
§570
570, 611.Bhabbe ika.
570, 611。在『bhabba』(有能力的)之后,附加『ika』字。
Gamuiccetamhā dhātumhā ikapaccayo hoti bhabbe. Gamissati gantuṃ bhabboti gamiko, bhikkhu.
『去』者,于此元素上为单一条件。当说将去欲去者,为『去者』,比库。
Iti kibbidhānakappe dutiyo kaṇḍo. · 如是衍生品第二章竟。
Tatiyakaṇḍa第三章
§571
571, 624.Paccayādaniṭṭhā nipātanā sijjhanti,
571、624。条件已成就,句尾词尾消失,
Saṅkhyānāmasamāsataddhitākhyātakitakappamhi sappaccayā ye saddā aniṭṭhaṅgatā, te sādhanena nirakkhitvā sakehi sakehi nāmehi nipātanā sijjhanti.
数、名称、合成、得法、称谓、词尾变化中,单条件声响不固者,借助手段破除后,诸名称句尾消失。
Saṅkhyāyaṃ tāva – ekassa etā hoti, dasassa ca dakārassa rakārādeso hoti. Eko ca dasa ca ekārasa.
数目上,此时一为一者,十为十者;一与十皆属一种类,分别为一类与十类。
Dvissa bā hoti, dasassa ca dakārassa rakārādeso hoti, dve ca dasa ca bārasa.
二为二者,十为十者;二与十皆属二类,共为二十。
Dvissa bā hoti, dasassa ca vīsaṃ hoti. Dve ca vīsañca bāvīsaṃ.
二为二者,十则为二十;二与二十共为二十二。
Chassa so hoti, dasassa ca dakārassa ḷo hoti, cha ca dasa ca soḷasa.
六为六者,十为十者;六与十共为十六。
Chaāyatanamhi chassa saḷo hoti, saḷāyatanaṃ. Evaṃ sesā saṅkhyā kātabbā.
六处中六为六,即为六处。如此其余亦应这样计数。
Nāmike tāva-ima samāna aparaiccetehi jjajju paccayā honti, ima samānasaddānañca akārasakārādesā honti. Imasmiṃ kāle ajja, ajju, samāne kāle sajja, sajju, aparasmiṃ kāle aparajja, aparajju.
名称上,此类同属者因相同比较而起因果关系,且发音相同,仅有所差别其声调。此中现时称“现”,上时称“上”,同时称“同时”,他时称“他”或“他时”。
Samāse tāva – bhūmigato, apāyagato, issarakataṃ. Sallaviddho, kathinadussaṃ, corabhayaṃ, dhaññarāsi, saṃsāradukkhaṃ, pubbāparaṃ.
合成部分中有“地到”、“堕落到恶趣”、“生吝啬家”的意思。又有“极厉害的痛苦”、“盗贼的恐怖”、“财富积聚”、“轮回的苦楚”、“过去未来”等义。
Taddhite tāva – vāsiṭṭho, bhāradvājo, bhaggavo, paṇḍavo, kāleyyo.
派生词部分有“家主”、“贤士”、“贤德者”、“智者”、“农夫”等义。
Ākhyāte tāva – ‘‘asa bhāve’’ti dhātuto vattamānesu ekavacanabahuvacanesu ekavacanassa tissa sso hoti antena saha, bahuvacanassa antissa ssu hoti antena saha. Evamassa vacanīyo, evamassu vacanīyā.
说明“在此非存在”这根词的单数和复数形式中,单数一般用以 sso 结尾,复数一般用 ssu 结尾。如此说法即所谓的此词形态变化规则。
Āṇattiyaṃ hissa ssu hoti vā, gacchassu, gacchāhi.
在命令语气中,「希」(hi)之后可附加「苏」(ssu),即成「去吧」、「请去」两种形式。
Kitake tāva – vada hanaiccevamādīhi dhātūhi kapaccayo hoti, vadassa ca vādo hoti, hanassa ca ghāto hoti. Vādako, ghātako.
构词部分中,词根如 vada 表示“说”、hana 表示“打”等,从而构成派生词,存在“争论”、“杀害”等义,如“争论者”、“杀害者”。
Naṭadhātuto tapañcayassa cca ṭṭādesā honti antena saha. Naccaṃ, naṭṭaṃ. Iccevamādayo nipātanā sijjhanti.
舞蹈相关词根和派生词如 naṭa、naṭṭa 具有准定语用法,在五种形态中与词尾 antena 结合,表示“舞蹈”的相关概念。此类词素最终形成的固定词群渐趋消逝。
§572
572, 625.Sāsa disato tassa riṭṭho ca.
在此法中,遵守的准则也起作用。
Sāsa disaiccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa riṭṭhādeso hoti ṭhāne.
以如此等诸处为根本的诸界,是依止之所起的固定之地。
Anusiṭṭho so mayā, diṭṭhaṃ me rūpaṃ.
我已回忆,见到了色相。
Caggahaṇena kiccatakārassa ca tuṃ paccayassa ca raṭṭharaṭṭhuṃādesā honti. Dassanīyaṃ daṭṭhabbaṃ. Daṭṭhuṃ vihāraṃ gacchanti samaṇānaṃ.
由于束缚者及因缘者的行为,诸地界各自成固定之所,此处当观。修学者当亲见,当往止于此。
§573
573, 626.Sādisanta puccha bhanja hansādīhiṭṭho.
以高岸之问,断绝如雁等。
Sakāranta puccha bhanja hansa iccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa sahādibyañjanena ṭṭhādeso hoti ṭhāne.
在彼岸之问,断绝如雁。如是,以此等诸处为根本的诸界,并伴随声响其起于处中。
Tuṭṭho, ahinā daṭṭho naro, mayā puṭṭho, bhaṭṭho, pabhaṭṭho, haṭṭho, pahaṭṭho, yiṭṭho. Evamaññepi dhātavo sabbattha yojetabbā.
『满足』、『被蛇咬之人』、『被我询问』、『堕落』、『大堕落』、『欢喜』、『大欢喜』、『已祭祀』。其余语根亦应依此例处处运用。
§574
574, 613.Vasato uṭṭha.
574、613页文载:居止时当起立。
Vasaiccetamhā dhātumhā takārapaccayassa sahādibyañjanena uṭṭhādeso hoti ṭhāne.
居住地中若意于土壤有析之因缘及伴随之声字相应,则『uṭṭhā』之义,于斯处当作起立义。
Vassaṃvuṭṭho.
释为『居止中起立』之义。
§575
575, 614.Vassa vā vu.
va 可任选变为 vu。
Vasasseva dhātussa tapaccaye pare vakārassa ukārādeso hoti vā.
乃至居处土质因缘中,如他变字母『vā』于所属语土中当作起立义用。
Vusitaṃ brahmacariyaṃ, uṭṭho. Vuṭho vā.
「受持清净行」者,起身也;起立也。
§576
576, 607.Dhaḍha bha ye hi dha ḍhā ca.
576, 607。在『ye』及『hi』之后,『dha』和『ḍha』分别变为『dha』及『ḍhā』。
Dha ḍha bha haiccevamantehi dhātūhi takārapaccayassa yathākkamaṃ dha ḍhādesā honti.
「dha ḍhā」者,依诸诸元素之法,如实相应于因缘称作刚强固定之义。
Yathā? Buddho bhagavā, vaḍḍho bhikkhu, laddhaṃ me patthacīvaraṃ, agginā daḍḍhaṃ vanaṃ.
如何?佛世尊、乃至增上比库,如我得受后衣,火焰烤灼丛林,譬如此。
§577
577, 628.Bhanjato gvo ca.
577, 628条。「折断者」之词形变化规则。
Bhanjato dhātumhā takārapaccayassa ggo ādeso hoti sahādibyañjanena.
「bhanjato」者,谓从元素中,刚强固定之义,借由辅音共同启示。
Bhaggo.
「具足」者。
§578
578, 560.Bhujādīnamanto no dvi ca.
「由臂部等名」指臂部等处,然非二处。
Bhujaiccevamādīnaṃ dhātūnaṃ anto no hoti, tapaccayassa ca dvitāvo hoti.
臂部及其诸根本相的界限不止于二处,亦有触缘二者。
Bhutto, bhuttāvī, catto, satto, ratto, yutto, vivitto.
「所食部分、所食体部分、第四、六、七、结合、分别」诸相。
§579
579, 629.Vaca vāvu.
「语言」者,或作「阐说」。
Vacaiccetassa dhātvassa vakārassa ukārādeso hoti anto cakāro no hoti, tapaccayassa ca dvebhāvo hoti vā.
语言之根本音素,即发音字母「无间」的末端,而其「触缘」则有「双重能量」的二相。
Vuttaṃ bhagavatā, uttaṃ vā.
世尊所说,或所说者也。
§580
580, 630.Gupādīnañca.
第五百八十、第六百三十。属根着物。
Gupaiccevamādīnaṃ dhātūnaṃ anto ca byañjano no hoti, tapaccayassa ca dvebhāvo hoti.
属根着物等元素的末端没有附着语尾,且因缘存在两种状态。
Sugutto, catto, litto, santatto, utto, vivitto, sitto. Evamaññepi yojetabbā.
有“苏供陀”“叉特”“利陀”“桑达特”“乌特”“毗毗陀”“悉陀”等。如此类者亦当加以组合。
§581
581, 616.Tarādīhi iṇṇo.
第五百八十一、第六百一十六。如“他拉”等。
Taraiccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa iṇṇādeso hoti, anto ca byañjano no hoti.
“他拉”等此类元素中,因缘所依的地方存在末端,末尾无附着语尾。
Taratīti tiṇṇo, uttaratīti uttiṇṇo, saṃpūratīti sampuṇṇo, turatīti tuṇṇo, parijīratīti parijiṇṇo, ākiratīti ākiṇṇo.
「渡越」者,已渡也;「上渡」者,已上渡也;「充满」者,已充满也;「疾速」者,已疾速也;「周遍老朽」者,已周遍老朽也;「散布」者,已散布也。
§582
582, 631.Bhidāditoinna anna īṇāvā.
582, 631条。以『裂』等词根,加后缀『已成』或『已净』,可二者择一。
Bhidiiccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa inna anna īṇādesā honti vā, anto ca byañjano no hoti.
『Bhidi』等词涉及各种根本元素,因缘关系被分解,所谓『inna anna īṇādesā』即食物的所在,或许是指受到食物的感触,但末端未现象征性标记。
Bhinditabboti bhinno, chindīyatīti chinno, ucchindīyitthāti ucchinno, dīyatīti dinno, nisīdatīti nisinno, suṭṭhu chādīyatīti suchanno, khidatīti khinno, rodatīti runno, khīṇā jāti.
「应被劈裂」者,已劈裂也;「被截断」者,已截断也;「被彻底截断」者,已彻底截断也;「被给予」者,已给予也;「坐下」者,已坐下也;「善加覆盖」者,已善加覆盖也;「受苦」者,已受苦也;「哭泣」者,已哭泣也;「生已尽」[Pali: khīṇā jāti],此为已尽之例。
Vāti kimatthaṃ? Bhijjatīti bhitti.
加『或』字有何用意?「被破裂」者,壁也——此词不取前述后缀,故须以『或』字表明二者可择一,非强制也。
§583
583, 617.Susa paca sakato kkha kkā ca.
583、617.在表示“干枯”的词根 susa、表示“烹煮”的词根 paca、表示“能够”的词根 saka 之后,也可加 kkha、kkā 等后缀。
Susa paca sakaiccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa kkhakkādesā honti, anto ca byañjano no hoti.
善行以及诸如此类的根本因素皆因熬炼而纯熟,故其边界不显,且无终止之相。
Sussatīti sukkhaṃ, kaṭṭhaṃ, paccatīti pakkaṃ, phalaṃ. Sakati samattheti, pūjetīti vā sakko, sujampati.
“善行”者乃安乐、柔软、成熟、圆满之义。『具备圆满』者,即受敬奉,受恭敬。
§584
584, 618.Pakkamādīhi nto ca.
以“圆满”等义为例,底边与终终止相俱。
Pakkamaiccevamādīhi dhātūhi tapaccayassa ntoādeso hoti, anto ca no hoti.
同样,诸如“圆满”等根本因素,因熬炼而成,其终边显现,终止之相不开。
Pakkamatīti pakkanto, vibbhamatīti vibbhanto, saṅkanto, khanto, santo, danto, vanto.
“圆满”者谓前进、开放、散布、饱满、止息、驯服、服从等义。
Caggahaṇaṃ kimatthaṃ? Teheva dhātūhi tapaccayassanti hoti. Anto ca no hoti. Kanti, khanti. Evaṃ sabbattha.
聚合之意为何?谓诸根本因素因熬炼而圆满成就,故终止相不开。此义处处皆然,亦含光明与忍耐义。
§585
585, 619.Janādīnamā timhi ca.
在众生种类中也有此处所说的界限。
Janaiccevamādīnaṃ dhātūnaṃ antassa byañjanassa āttaṃ hoti tapaccaye pare, timhi ca.
由众生等种类的界限,依赖于其他因缘而成其自性,亦有此处所说。
Ajanīti jāto, jananaṃ jāti.
所谓“未生”,是指已经生起的生,此处“生”即为生起。
Timhīti kimatthaṃ? Aññasmimpi paccaye pare ākāranivattanatthaṃ. Janitvā, janitā, janituṃ, janitabbaṃ iccevamādi.
此界限有何意?是指依其他因缘改变形态之界限。如“生起了”、“生起者”、“生起”等,是类似此意的。
§586
586, 600.Gama khana hana ramādīnamanto.
从乡村、巷区、村落、居所等众多界限中。
Gama khana hana ramuiccevamādīnaṃ dhātūnaṃ anto byañjano no hoti vā tapaccaye pare timhi ca.
由乡村、巷区、村落、居所等之界限,作为外缘,其界限并非形状之变化,亦非此处所说的境界。
Sundaraṃ nibbānaṃ gacchatīti sugato. Sundaraṃ nibbānaṃ gacchatīti sugati, khataṃ, khati. Upahataṃ, upahati. Rato, rati, mato, mati.
『美妙的涅槃』者,世尊谓之。『美妙的涅槃』,又称为『善往』、『破灭』、『毁灭』、『破坏』。『欢喜』者,即『欢喜心』,『思想』者,即『意念』。
Vāti kimatthaṃ? Ramato, ramati.
『吹风』有何意义?『欢喜』、『喜乐』也。
§587
587, 632.Rakāro ca.
587, 632。以及〔加〕r 音。
Rakāro ca dhātūnamantabhūto no hoti tapaccaye, pare timhi ca.
『变相』非内界诸元素之现象,亦非缘此得到,乃他处。
Pakārena karīyatīti pakato, paṭhamaṃ karīyatīti pakati, visarīyatīti visato, visati.
『成就』谓之已成;『第一成就』谓之初成;『放出』谓之散出;『散出』谓之散失。
§588
588, 620.Ṭhāpānami ī ca.
588, 620。〔動詞語基〕ṭhā、pā、nam 〔在某些變化中〕加 i,並〔可作〕ī。
Ṭhā pāiccetesaṃ dhātūnaṃ antassa ākārassa ikāra īkārādesā honti yathāsaṅkhyaṃ tapaccaye pare, timhi ca.
由该等元素组成的所有部分的末端形状,为其所在字母表中的韵母i与ī所在的位置,与音数相应,其数量有差别,且其中其次。
Yatra ṭhito, ṭhiti, pīto, pīti.
「亚德拉踏多」(住立于彼处)、「踏底」(住立)、「毕多」(已饮)、「毕底」(饮)。
§589
589, 621.Hantehi ho hassa ḷo vā adahanahānaṃ.
589,621。此处为呼唤声,如“嗬”“哈”“嚎”,或表明灼烧、破坏的声音。
Hakārantehi dhātūhi tapaccayassa hakārādeso hoti, hakārassa dhātvantassa ḷo hoti vā adahanahānaṃ.
以喉音开始的元素用作条件时,喉音所在的部位便成为条件的位置,该喉音所处元素即为破坏或灼烧等象征。
Āruhitthāti āruḷho. Gāḷho, bāḷho. Mūḷo.
āruhittha意为高起、隆起。其义含有坚硬、粗糙、基底之意。
Adahanahānamiti kimatthaṃ? Dayhatīti daḍḍho, saṃsuṭṭhu nayhatīti sannaddho.
所谓灼烧破坏,是何意义?指的是状如坚硬牢固、紧缩密合之状态。
Iti kibbidhānakappe tatiyo kaṇḍo. · 如是,在动词派生词缀规定篇中,第三分段完。
Catutthakaṇḍa第四分段
§590
590, 579.Ṇamhiranjassa jo bhāvakaraṇesu.
在染色作用中具有固着作用。
Ṇamhi paccaye pare ranjaiccetassa dhātussa antabhūtassa njakārassa joādeso hoti bhāvakaraṇesu.
在某种条件下,若该色素成分为内在存在时,即在染色作用中产生附加的色彩效果。
Rañjanaṃ rāgo, ranjanti etenāti rāgo.
染色者为贪欲,染色即因其而起的贪欲。
Bhāvakaraṇesūti kimatthaṃ? Ranjatīti raṅgo.
所谓染色作用有何意义?染色即为颜色。
§591
591, 544.Hanassa ghāto.
击打,即伤害。
Hanaiccetassa dhātussa sabbassa ghātādeso hoti ṇamhi paccaye pare.
在该成分所具备的条件下,所有伤害均表现为击打,且与染色作用有关。
Upahanatīti upaghāto, gāvo hanatīti goghātako.
『伍波哈那帝』者,伍波嘎达(伤害)也;『嘎沃哈那帝』者,果嘎达咖(杀牛者)也。
§592
592, 503.Vadhovā sabbattha.
592, 503。或以「瓦达」替代,通行于一切处。
Hanaiccetassa dhātussa vadhādeso hoti vā sabbattha ṭhānesu.
「哈纳」此词根,以「瓦达」作替换,可用于一切语法位置,此乃或然之规。
Hanatīti vadho, vadhako, avadhi, ahani vā.
『杀』者,即『害』义;其施动者为『行害者』,过去式为『曾害』或『曾杀』也。
§593
593, 564.Ākārantānamāyo.
第五九三条,第五六四条。【规则】以长阿声结尾者,其词尾变换为『āya』。
Ākārantānaṃ dhātūnaṃ antassa ākārassa āyādeso hoti ṇamhi paccaye pare.
以长阿声结尾之词根,当其后接『ṇa』类词缀时,该词根末尾之长阿声须替换为『āya』。
Dadātīti dāyako, dānaṃ dātuṃ sīlaṃ yassāti dānadāyī, majjaṃ dātuṃ sīlaṃ yassāti majjadāyī, nagaraṃ yātuṃ sīlaṃ yassāti nagarayāyī.
「施予」者,称为施主。具备施予德行者,可谓施主;具备施予酒者德行者,可称为酒施主;具备施城市者德行者,可称为城市施主。
§594
594, 582.Pura samupa parīhi karotissa kha kharā vā tappaccayesuca.
本节对应经文编号594、582。关于围绕城镇四周设立篱笆、障墙等结构的情形。
Pura saṃ upa pariiccetehi karotissa dhātussa kha kharādesā honti vā tapaccaye pare, ṇamhi ca.
围绕城镇者,即用篱笆、障墙等物障碍之地,称为障墙之地。
Pure karīyatīti purakkhato, sammā karīyatīti saṅkhato, upagantvā karīyatīti upakkhato, parisamantato karotīti parikkhāro, saṃkarīyatīti saṅkhāro.
「先行作」即预先作,「正确作」即正式作,「接近作」即靠近作,「周遍作」即全面施行,「合成作」即组织构成。
Vāti kimatthaṃ? Upagantvā karotīti upakāro.
为何如此说?因为「接近作」即辅助和帮助之义。
§595
595, 637.Tavetunādīsu kā.
第五九五条,第五六三条。【规则】在『tave』、『tunu』等词缀之前,加『kā』。
Tave tunaiccevamādīsu paccayesu karotissa dhātussa kāādeso hoti vā.
若是你是因于这三种或其他诸种条件所生之法,便成「应」或「可」的义。
Kātave, kātuṃ, kattuṃ vā, kātuna, kattuna vā.
「应作」、「当作」、「须作」等,皆由「作」分,谓「以作」或「由作」而成。
§596
596, 551.Gama khana hanādīnaṃ tuṃ tabbādīsu na.
第五九六条,第五五一条。【规则】『行』、『掘』、『害』等词根,在接『tuṃ』、『tabba』等词缀时,词根末尾之鼻音脱落。
Gama khana hanaiccevamādīnaṃ dhātūnaṃ antassa nakāro hoti vā tuṃ tabbādīsu paccayesu.
在「行」、『住』、『灭』等条件中,诸法终止时无固定形态,故在「应」与「可」诸条件上尤为如此。
Gantuṃ, gamituṃ, gantabbaṃ, gamitabbaṃ. Khantuṃ. Khanituṃ, khantabbaṃ, khanitabbaṃ. Hantuṃ, hanituṃ, hantabbaṃ. Hanitabbaṃ. Mantuṃ, manituṃ, mantabbaṃ, manitabbaṃ.
「去」「行」:去行、去应去、去应去之义。「忍」:忍应忍、忍应忍之义。「杀」:杀应杀、杀应杀之义。「思」:思应思、思应思之义。
Ādiggahaṇaṃ kimatthaṃ? Tunaggahaṇatthaṃ. Gantuna, khantuna, hantuna, mantuna.
「起执」为什么义?为了三重执持之义:去执、忍执、杀执、思执。
§597
597, 641.Sabbehi tunādīnaṃ yo.
关于所有以三为始的事物。
Sabbehi dhātūhi tunādīnaṃ paccayānaṃ yakārādeso hoti vā.
在诸种界中,三种缘起的前后顺序或有连结之处。
Abhivandiya, abhivanditvā, ohāya, ohitvā, upanīya, upanetvā, passiya, passitvā, uddissa, uddisitvā, ādāya, ādiyitvā.
敬礼后称为「敬祝」;舍弃后称为「舍离」;带领后称为「引领」;观看后称为「见闻」;指示后称为「指向」;拿取后称为「接受」。
§598
598, 643.Canantehiraccaṃ.
关于三生恐惧。
Cakāranakārantehi dhātūhi tunādīnaṃ paccayānaṃ raccādeso hoti vā.
由作和作之所依诸界,三种缘起的保护涵盖。
Vivicca, āhacca, uhacca.
分别为拔除、加持与兴起。
Vāti kimatthaṃ? Hantvā.
『Vāti』者,用意为『吹拂』,于此处意为『击打』。
§599
599, 644.Disā svāna svāntalopo ca.
第五九九条,第六四四条。【规则】『dis』词根在接『svā』、『nā』、『svā』等词缀时,词尾之字母亦随之脱落。
Disaiccetāya dhātuyā tunādīnaṃ paccayānaṃ svānasvādesā honti, antalopo ca.
以方位为根本者乃三种缘起法——元素等之内外各自皆有『内向』与『向内夺取』。
Disvāna, disvā.
『已见』者,即『见』也。
§600
600, 645.Ma ha da bhehi mma yha jja bbha ddhā ca.
600, 645。〔字根末音為〕m、h、d、bh 〔之後,重疊輔音分別變為〕mma、yha、jja、bbha、ddha 等。
Ma ha da bha iccevamantehi dhātūhi tunādīnaṃ paccayānaṃ mma yha jja bbha ddhā ādesā honti vā antalopo ca.
依此,三种缘起元素中诸如宏大土,如前所述,存在内向相与向内夺取相。
Āgamma, āgamitvā, okkamma. Okkamitvā, paggayha, paggaṇhitvā, uppajja, uppajjitvā, ārabbha, ārabhitvā, āraddha, ārabhitvā.
『已来』者,即『来已』;『已下』者,即『下已』;『已举』者,即『举已』;『已生』者,即『生已』;『已始』者,即『始已』;『已发起』者,即『发起已』。
§601
601, 334.Taddhitasamāsakitakānāmaṃ vā’ tave tunādīsu ca.
此说乃指向第六零一条及第三三四条。如其所示,此乃名为「taddhitasamāsakitakānāmaṃ」之复合名词,亦于「tuna」等三项中出现。
Taddhitasamāsakitakaiccevamantā saddānāmaṃva daṭṭhabbā tave tuna tvāna tvādipaccayante vajjetvā.
凡以【陀底他】(派生后缀)、【复合词】、【已完成分词】等形式结尾的词,除去以『tave、tuna、tvāna、tvā』等词缀结尾者,皆应视同名词看待。
Vāsiṭṭho, pattadhammo, kumbhakāro iccevamādi.
例如:『婆私吒后裔』(由人名派生的姓氏词)、『已得法者』(已成就法义之人)、『制陶者』(以制陶为业之人),以及其余同类之词。
§602
602, 6.Dumhi garu.
【规则六百零二、第六条】在『du』之后,字母变为重音。
Dumhi akkhare yo pubbo akkharo, so garukova daṭṭhabbo.
在两个字母(音节)中,前一个字母应被视为重音节。
Bhitvā, chitvā, datvā, hutvā.
劈开已、斩断已、给予已、成为已。
§603
603, 7.Dīgho ca.
第六百零三节,卷七。经文开始为长部。
Dīgho ca saro garukova daṭṭhabbo.
长元音亦应被视为重音节。
Āhāro, nadī, vadhū, te dhammā, opanayiko.
食物、河流、新妇——此三法,具有导向(涅槃)之义。
§604
604, 684.Akkharehi kāra.
第六百零四节,六百八十四节。开始正文字。
Akkharatthehi akkharābhidheyyehi kārapaccayo hoti payoge sati.
当有实际运用时,以字母义及字母所指称者为基础,加上『咖拉』(kāra)后缀。
A eva akāro, ā eva ākāro, ya eva yakāro.
『a』即是短音阿字,『ā』即是长音阿字,『ya』即是牙字。
§605
605, 647.Yathāgamamikāro.
605, 647.依据传承(经典来源)而作变化。
Yathāgamaṃ sabbadhātūhi sabbapaccayesu ikārāgamo hoti.
『Agama』者,谓依诸法一切因缘而成之聚。
Kāriyaṃ, bhavitabbaṃ, janitabbaṃ, viditabbaṃ, karitvā, icchitaṃ.
作事、应作之事、应生之事、应知之事,皆作之、所欲之事也。
§606
606, 642.Dadhantato yo kvaci.
(规则606、642):凡随处持有(某音节)者(,即适用此规则)。
Dakāradhakārantāya dhātuyā yathāgamaṃ yakārāgamo hoti kvaci tunādīsu paccayesu.
对于作『da』者及作『dha』者之质,依如实合之理,或在『tuna』等因缘中,有为作『ya』聚之聚成。
Buddho loke uppajjitvā, dhammaṃ bujjhitvā.
佛陀生于世间,了知法义。
Dadhantatoti kimatthaṃ? Labhitvā.
『给予』何意?得以给予也。
Kvacīti kimatthaṃ? Uppādetvā.
『在何处』何意?生起之义也。
Iti kibbidhānakappe catuttho kaṇḍo. · 如是,在动词派生词缀规定篇中,第四分段完。
Pañcamakaṇḍa第五分段
§607
607, 578.Niggahita saṃyogādino.
607、578。与所摄之结合等有关者。
Saṃyogādibhūto nakāro niggahitamāpajjate.
由结合等所成之形相,因而成就所摄。
Raṅgo, bhaṅgo, saṅgo.
(例词):染著、破坏、执取。
§608
608, 623.Sabbatthage gī.
各处的歌。
Geiccetassa dhātussa gīādeso hoti sabbattha ṭhāne.
若此处所指元素,则在各处均有相应的歌示现。
Gītaṃ gāyati.
『所唱之歌』,(其动词形式)为『歌唱』。
§609
609, 484.Sadassa sīdattaṃ.
609, 484.【『sad』者,其义为『下沉、陷落』也。】关于词根『sad』(沉降),其含义为沉陷之义。
Sadaiccetassa dhātussa sīdādeso hoti sabbattha ṭhāne.
若此处所指元素,则座的意涵在各处均成立。
Nisinno, nisīdati.
坐着,坐下。
§610
610, 627.Yajassa sarassi ṭṭhe.
610, 627.【『yaj』词根在含『r』音之词缀前。】关于词根『yaj』(祭祀、供奉),当后接含『r』音的词缀时,适用此规则。
Yajaiccetassa dhātussa sarassa ikārādeso hoti ṭṭhe pare.
如果是供养的本质(Dhātu),供器会被放置于另一处的外侧。
Yiṭṭho, yiṭṭhā.
被放置,被放置着。
Ṭṭheti kimatthaṃ? Yajanaṃ.
“被放置”意指何事?指的是供养行为。
§611
611, 608.Hacatutthānamantānaṃ do dhe.
611, 608.『ha』及第四字母(即各组浊气音)位于词尾时,转换为『d』与『dh』。
Hacatutthānaṃ dhātvantānaṃ do ādeso hoti dhe pare.
四根的本质上有两个形状,且这些形状位于另一侧。
Sannaddho, kuddho, yuddho, siddho, laddho, āraddho.
已装备者、已愤怒者、已战斗者、已成就者、已获得者、已精勤者。
§612
612, 615.Ḍoḍhakāre.
612, 615.【在『ḍoḍhaka』格式中。】此规则适用于『ḍoḍhaka』韵律格式之情形。
Hacatutthānaṃ dhātvantānaṃ ḍo ādeso hoti ḍhakāre pare.
以「诃」字及第四字母结尾的词根,若后接「荼诃」字,则替换为「荼」。
Dayhatīti daḍḍho, vaḍḍhatīti vuḍḍho.
『燃烧』义,故作『烧尽』;『增长』义,故作『长成』。
Ḍhakāreti kimatthaṃ? Dāho.
言『荼诃』字者,有何用意?例如『燃烧』(此处后接「诃」字而非「荼诃」字,故不适用本规则,保留原形)。
§613
613, 583.Gahassa ghara ṇe vā.
613, 583。『gaha』(屋宅)〔词根〕,在加接「ṇe」〔等后缀〕时,可替换为『ghara』。
Gahaiccetassa dhātussa sabbassa gharādeso hoti vā ṇapaccaye pare.
若谓此处本质,或谓它具有一切房屋的属性,亦或谓其因缘成就而别有所属。
Gharaṃ, gharāni.
房屋,复数为房屋们。
Vāti kimatthaṃ? Gāho.
【此处加】『或』字何义?【答:涵盖】『gāha』【此形亦成立】。
§614
614, 581.Dahassa do ḷaṃ.
614, 581。『daha』(燃烧)〔词根〕,替换为『do ḷa』。
Dahaiccetassa dhātussa dakāro ḷattamāpajjate vā ṇapaccaye pare.
若谓此处本质,则该字头部所指的火焰得生或因缘成就而别有所属。
Paridahanaṃ pariḷāho.
火焰燃烧即是燃烧现象。
Vāti kimatthaṃ? Paridāho.
「或」字有何用意?为了保留『paridāha』(炽热、遍烧)〔此形式不作替换〕。
§615
615, 586.Dhātvantassa lopo kvimhi.
615, 586。【词根末音省略。】——当后缀「kvi」(kvi 词缀)随附于词根之后时,该词根末尾的音节(或字母)须予省略。
Dhātvantassa byañjanassa lopo hoti kvimhi paccaye pare.
当『kvi』词缀跟随其后时,语根末尾的辅音发生脱落。
Bhujena gacchatīti, bhujago. Urena gacchatīti urago, turago, saṅkho.
以腹行走,故称『腹行者』(蛇)。以胸行走,故称『胸行者』(蛇)、『快行者』(马)、『螺』。
§616
616, 587.Vidante ū.
六一六、五八七。『vid』词根,末尾加长音。
Vidaiccetassa dhātussa ante ūkārāgamo hoti kvimhi paccaye pare.
『vid』此词根,在『u』类词缀之前,词根末尾须添加长音『ū』。
Lokaṃ vidati jānātīti lokavidū.
『知世者』者,谓知晓世间之人。
§617
617, 633.Na ma ka rānamantānaṃ niyuttatamhi.
指本律部第六一七、第六三三条文:并非于『卡』『拉』『那』『曼达那』等词的任意事物所缚受。
Nakāra makāra kakāra rakārānaṃ dhātvantānaṃ lopo na hoti ikārayutte tapaccaye pare.
『那』音节、『玛』音节、『卡』音节以及『拉』音节等根本音节虽为基本构成,但这些音节所具之根本成分并不因缺失而灭亡,若音节结合中断,则依其他条件尚存。
Hanibhuṃ, gamito, ramito, sakito, sarito, karitvā.
「汉尼布」、「迦米陀」、「拉米陀」、「萨基陀」、「萨利陀」等为动词修饰用法,意义为:已经行动、已往、已喜悦、已联合、已流通、已作成。
Iyuttatamhīti kimatthaṃ? Gato, sato.
『结合』者,何义?谓已前往、已存在。
§618
618, 571.Na ka gattaṃ ca jāṇvumhi.
指本律部第六一八、五七一条文:非由『卡』及『加塔』音节等产生。
Cakāra jakārā kakāra gakārattaṃ nāpajjante ṇvumhi paccaye pare.
当「ṇvu」词缀位于其后时,字母「c」与「j」不得转变为字母「k」与「g」(即:遇「ṇvu」词缀时,c→k、j→g 的音变规则不适用)。
Pacatīti pācako, yajatīti yājako.
能烹煮者,故称『厨者』;能祭祀者,故称『祭祀者』。
§619
619, 573.Karassaca tattaṃ tusmiṃ.
此文条文编号为六百一十九及五百七十三;『Karassaca tattaṃ tusmiṃ』者,谓‘手’于此处当作何义,由此处及彼处而得释。
Karaiccetassa dhātussa antassa rakārassa takārattaṃ hoti tupaccaye pare.
『kar』此词根,在『tu』词缀之前,词根末尾之『r』转变为『t』。
Karotīti kattā, karontīti kattāro.
『作者』者,谓能作之人也;『诸作者』者,谓众能作之人也。
§620
620, 549.Tuṃ tuna tabbesu vā.
第六百二十条,第五百四十九条。【规则】:『tuṃ』、『tuna』、『tabba』等词缀,可随情况选用。
Karaiccetassa dhātussa antassa rakārassa takārattaṃ hoti vā tuṃ tuna tabbaiccetesu paccayesu.
若在此种体质的内部,于骨骼之中,存在形状或坚硬之物,或依赖于坚固或柔软的因缘。
Kattuṃ, kātuṃ, kattuna. Kātuna, kattabbaṃ, kātabbaṃ.
「kattuṃ」、「kātuṃ」、「kattuna」——「kātuna」、「kattabbaṃ」、「kātabbaṃ」。(以上为词根「kar/kā」(做、作)所构成之不定词及义务分词的各种形式:「kattuṃ」「kātuṃ」「kattuna」「kātuna」为不定词形,「kattabbaṃ」「kātabbaṃ」为义务分词形,表「应当被做」之义。)
§621
621, 553.Kāritaṃ viya ṇānubandho.
第六百二十一条,第五百五十三条。【规则】:带『ṇa』尾的词缀,其用法类同使役形。
Ṇakārānubandho paccayo kāritaṃ viya daṭṭhabbo vā.
是以连附词表示因缘,且应视为与『做』相同。
Dāho, deho, vāho, bāho, cāgo, vāro, cāro, parikkhāro, dāyako, nāyako, lāvako, bhāvako, kārī, ghātī, dāyī.
烧热、身体、运载、臂膀、舍弃、轮番、行走、资具、施予者、引导者、收割者、修习者、作者、杀者、施者。
Vāti kimatthaṃ? Upakkharo.
为何谓之『风』?是指扰乱。
§622
622, 570.Anakāyu ṇvūnaṃ.
乔树寿命长久者,非也。
Yuṇvuiccetesaṃ paccayānaṃ ana akaiccete ādesā honti.
对于那些成熟的条件,若不成熟则不能发出命令。
Nandanaṃ, kārako.
指供养者、作业者。
§623
623, 554.Ka gā ca jānaṃ.
加枯树木,即树木的生长。
Ca jaiccetesaṃ dhātvantānaṃ kakāragakārādesā honti ṇānubandhe paccaye pare.
对那些生起的法之要素及其因缘果报关系中,有牵连依赖的义。
Pāko, yogo.
熟成、结合、相应之义。
Iti kibbidhānakappe pañcamo kaṇḍo. · 如是,在动词派生词缀规定篇中,第五分段完。
Kitakappo niṭṭhito. · 动词派生词缀篇结束。