Dvipaññāsatima pariccheda · Dvipaññāsatima pariccheda
Dvipaññāsatima pariccheda第五十二章
Tirājakonāma名为“三王”。
§1
1.
Tato laṅkābhisekaṃ so, patvā seno kamāgataṃ;
于是,他经受了兰卡的加冕,之后,得到了随军而来的兵力,
Mahindassādipādassa, yuvarājapadaṃ adā.
从摩诃林达尊足下,接受了太子的位阶。
§2
2.
Pañño mahākavī byatto, majjhatto mittasattusu;
这位大贤大诗人博学通达,处中间于朋友群中;
Yutto dayāya mettāya, rājā so sabbadā ahu.
他以仁慈和慈爱相应,君王时常具足这些德行。
§3
3.
Kālaṃ devo’natikkamma, sammā dhārābhivassati;
诸天超越了时节,正当而持续不绝;
Raṭṭhe tasmiṃ vasantā’suṃ, sukhitā nibbhayā sadā.
那些住于国中众人,无忧无惧,永远安乐。
§4
4.
Suttantaṃ lohapāsāde, nisinno vaṇṇayī tadā;
当时他端坐在铁楼之中,开始讲说法义;
Nikāyattayavāsīhi, rājā so parivārito.
身边环绕着诸宗派居士,君王亦在其侧护卫。
§5
5.
Dāṭhadhātukaraṇḍaṃ so, nānāratanabhūsitaṃ;
其手持着铁质骨器,镶嵌多种宝饰;
Akā catuvihāresu, dhātupūjā ca’nekadhā.
未在四方四处游说时,常以供养佛骨礼敬众多。
§6
6.
Pariveṇaṃ sitthagāmaṃ, kāretvā vutthamattanā;
他以聪慧将丝绸之村围绕,宽广广大,
Lokaṃ puttaṃva pāletvā, tivassena divaṅgato.
如同守护自己的儿子一般,三冬已过亦终守此处。
§7
7.
Yuvarājā mahindo so, rājāsi tadanantaraṃ;
少年王摩兴多那,即位为国王,不久之时;
Mahāpuñño mahātejo, mahāseno mahāyaso.
是大福德者,大光明者,大军队者,大威名者。
§8
8.
Ekacchattaṃ akā laṅkaṃ, ghātetvā corupaddavaṃ;
曾独自率军侵入兰加岛,杀戮盗贼群,
Akaṃsu tamupaṭṭhānaṃ, niccamaṇḍalanāyakaṃ.
亲自统率军队,常为诸区域的领袖。
§9
9.
Vijjamānepi laṅkāyaṃ, khattiyānaṃ narādhipo;
仍在兰加时,是众士族的王主;
Kāliṅgacakkavattissa, vaṃse jātaṃ kumārikaṃ.
生于迦陵国王族的公主家中。
§10
10.
Āṇāpetvāna taṃ agga-mahesiṃ attano akā;
他将伟大的国王供养完毕后,安置于自己身边;
Tassā puttā duve jātā, dhītā ekā manoramā.
他的儿女共生了两个,女儿中独有一位名为曼若摩。
§11
11.
Ādipāde akā putte, dhītaraṃ coparājiniṃ;
他将长子赐予王位,同时也将女儿送与另外一位国王;
Iti sīhaḷavaṃsañca, paṭṭhapesi sabhūpati.
如此,锡兰王族的始祖,向众诸侯立定了此规。
§12
12.
Balakāyaṃ imaṃ desaṃ, maddanatthāya vallabho;
年幼时此地,被那深爱恩泽的人统治;
Pesesi nāgadīpaṃ so, sutvā taṃ bhūpati idha.
他派遣使者往龙之岛去,诸侯闻其事迹亦聚集于此。
§13
13.
Balaṃ datvāna senavha-rājasenāpatiṃ tadā;
当时,给予武力,任命军王为总司令;
Vallabhassa balene’sa, yujjhituṃ tattha pesayi.
以其力量,这位亲近之人被派遣前去作战。
§14
14.
Gantvā senāpatī tattha, balene’tassa rājino;
总司令亲自前往那里,凭借这位国王的力量;
Yujjhitvā taṃ vināsetvā, gaṇhi so yuddhamaṇḍale.
作战并消灭敌人后,他占据了战场。
§15
15.
Asakkento imaṃ jetuṃ, rājā naṃ vallabhādayo;
国王们未能战胜他,那些亲近者亦然;
Rājāno mittasambandhaṃ, laṃkindena akaṃsu te.
国王们因友好关系共同协助他们。
§16
16.
Icchevaṃ rājino tejo, jambudīpamavatthari;
此如国王的威光,犹如占据于印度大陆之中。
Pattharitvāna laṃkāyaṃ, ullaṅghitvāna sāgaraṃ.
渡越至兰卡,越过大海。
§17
17.
Saddhammaṃ kathāyantānaṃ, katvā sammā na muttamaṃ;
为宣说正法者,并未因此而获得究竟解脱;
Dhammaṃ sutvāna so rājā, pasanno buddhasāsane.
然闻法后国王内心欢喜,欢悦于佛陀教法。
§18
18.
Rājā so sannipātetvā, paṃsukūlikabhikkhavo;
那国王召集起披着尘堆衣的比库们,
Yācitvā attano gehaṃ, āṇāpetvāna sādhukaṃ.
请他们前往自己的宫殿,妥善安置供养。
§19
19.
Āsanaṃ paññapetvāna, nisīdāpiya bhojanaṃ;
设定座具以后,端坐而食;
Dāpesi vipulaṃ suddhaṃ, sadā ekadine viya.
施予广大而清净的食物,如同每日只有一餐般恒常。
§20
20.
Anekabyañjanaṃ rājā-raññakānaṃ tapassinaṃ;
为多位诸王及女王中修行者,送上多种美味;
Pesesi bhojanaṃ suddhaṃ, mahagghaṃ vipulaṃ sadā.
施予清净无染、美味广大之食物,恒时不变。
§21
21.
Vejjeva pesayitvāna, vilānānaṃ tapassinaṃ;
分别送给体弱的修行者;
Santikaṃ so dayāvāso, tikicchāpesi niccaso.
对其温和亲近,恒常予以治疗与护理。
§22
22.
Guḷāni ghanapākāni, lasuṇānaṃ rasāni ca;
糖蜜是浓稠成品,大蒜汁液亦然;
Tambulamukhavāsañca, pacchabhatte adā sadā.
嚼食槟榔叶和烟草烟灰,饭后常常取用。
§23
23.
Pattesu pūrayitvāna, lasuṇaṃ maricampi ca;
涂抹在叶片上的是大蒜和胡椒;
Pipphalisaṅgīverāni, guḷāni tiphalāni ca.
以及长胡椒果串、糖蜜和三果。
§24
24.
Ghataṃ telaṃ madhuñcāya, pāpurattharaṇāni ca;
还有容器、油、蜂蜜和救护药品;
Paṃsukūlikabhikkhūnaṃ, paccekaṃ sabbadā adā.
尘堆衣比库们各自常备这些物品。
§25
25.
Cīvarādīni sabbāni, parikkhārāni bhūpati;
一切袈裟等众多法器,乃是土地之主为所属。
Kārāpetvāna dāpesi, bhikkhūnaṃ paṃsukulinaṃ.
这些物品制成之后,供献给穿尘衣的比库。
§26
26.
Rājā mahāvihārasmiṃ, ekekassa hi bhikkhuno;
国王在大寺院中,为每一位比库分别供养九十件新衣。
Paccekaṃ navavatthāni, cīvaratthāya dāpayi.
这些衣服用于袈裟之用而施与。
§27
27.
Nikāyattayavāsīnaṃ, bhikkhūnaṃ lābhavāsinaṃ;
同团体、同处所的比库们居住者,为追求财物滋益之人,
Tulābhāramadā dvīsu, vāresu samahīpati.
在两个月中,国王平等地为他们施予称量财物。
§28
28.
Rājā so nāgatebhogaṃ,
国王不应享受诸天之物,
Rājāno saṅghabhogato;
国王不应享受僧团之物;
Na gaṇhantūni pāsāṇe,
不应拿取石头,
Likhāpetvā nidhāpayi.
也不应刻写和收藏。
§29
29.
Kathāpetvāna buddhassa, saraṇāni guṇenava;
应宣说佛陀言教,赞歎其庇护与功德;
Anāthehi ca tesañca, bhattavatthāni dāpayi.
同时应供养无依者及彼众生的食物和必须品。
§30
30.
Dānasālaṃ karitvāna, hatthisālakabhūmiyaṃ;
建造施舍厅,于象牙树地之处;
Yācakānaṃ adā dānaṃ, tesañca sayanāsanaṃ.
向乞求者给予布施,亦为其设立卧具住所。
§31
31.
Vejjasālāsu sabbāsu, bhesajjaṃ mañcakañca so;
于医师所居之所皆设药床及卧具;
Corānaṃ bandhanāgāre, niccaṃ bhattāni dāpayi.
盗贼被禁锢之牢狱,恒常供给饮食。
§32
32.
Vānarānaṃ varahānaṃ, migānaṃ sunakhāna ca;
为猴王、大象及猛兽犬类,
Bhattaṃ pūvañca dāpesi, dayāvāso yathicchakaṃ.
供给饭食与饮水,慈悲护持随意施予。
§33
33.
Rājā catuvihāresu, katvā so vīhirāsayo;
国王在四种修行处成就之时,便置办供养肆意起居的比库;
Yathicchitena gaṇhantu, anāthā iti dāpayi.
按其所愿自由接纳,称为无所依止而施予。
§34
34.
Nānāpūjāhi pūjetvā, katvā maṅgalamuttamaṃ;
用各种供养尊敬他们,完成至高吉祥供养;
Kathāpesi ca bhikkhūhi, byattehi vinayaṃ tadā.
随后与比库们讲说先前戒律的深广义理。
§35
35.
Therena dhammamittena-sitthagāmakavāsinā;
由尊长比库、法友以及已成正行刹车巷住持者;
Pūjayitvāna kāresi, abhidhammassa vaṇṇanaṃ.
供奉他们之后,撰写详细的教法阐述。
§36
36.
Dāṭhānāgā’bhidhānena, therenā’raññavāsinā;
依《坚固之蛇》名义,长老林居者所持。
Laṃkālaṃkārabhūtena, abhidhammaṃ kathāpayi.
以兰卡装饰为本,宣说深义教法。
§37
37.
Paṭṭakañcukapūjāhi, hemamālikacetiyaṃ;
用竹扇等供养,奉献黄金花环佛塔;
Naccagītehi gandhehi, pupphehi vividhehi ca.
随舞乐与香气,并各种花卉供养。
§38
38.
Dīpamālāhi dhūpehi, pūjayitvāna’nekadhā;
用灯串与熏香,多方恭敬顶礼之后,
Tassa vatthāni bhājetvā, bhikkhūnaṃ dāpayī sayaṃ.
分配其衣物,亲自施予诸比库。
§39
39.
Sadā so attano rajje, uyyānesu tahiṃtahiṃ;
他常常在自己的王国中,遍游各处园林;
Āṇāpetvāna pupphāni, pūjesi ratanattayaṃ.
采摘花朵,供奉三宝。
§40
40.
Pāsādaṃ candanaṃ nāma, kātuṃ maricavaṭṭiyaṃ;
有一用檀香木制成的宫殿,形似胡椒圆环;
Akārambhañca bhikkhūnaṃ bhogagāme ca dāpayi.
在比库们修行之地,也以此宫殿布施供养。
§41
41.
Kesadhātuṃ nidhāpetvā, karaṇḍaṃ ratanehi so;
将发丝宝藏收藏其中,用宝器盛放;
Kārayitvāna pūjesi, ṭhapetvā tattha bhūpati.
制成后供奉,并将其安置在那里,作为统治者所在。
§42
42.
Soṇṇarajatapaṭṭehi , thūpārāmamhi cetiyaṃ;
以黄金、银色丝织品覆盖塔庙圣地的舍利塔;
Chādāpetvā yathārajjaṃ, pūjaṃ kāresi bhūpati.
诸侯依照其本分庄严覆盖,为其供养礼敬。
§43
43.
Tasmiṃ dhātughare rājā, soṇṇadvāramakārayi;
诸王在舍利塔所在宝阁建造黄金门扉;
Pajjalantaṃ sineruṃva, raṃsīhi sūriyassa so.
焰光炽烈如同阳光普照,辉映灿烂。
§44
44.
Jhāpitaṃ coḷarājassa, balena padalañchane;
表面涂覆象征寒冷的染料,增强装饰华美;
Catunnaṃ cetiyānaṃ so, ramanīyaṃ gharaṃ akā.
他为四座舍利塔营造了一座庄严秀丽的宫室。
§45
45.
Jhātaṃ nagaramajjhamhi, dāṭhādhātugharaṃ akā;
在城中心,建造了坚固如岩石的宅院;
Dhammasaṅgaṇīgehañca, mahāpāḷiñca bhūpati.
又建有法集室以及宏伟的巴利文藏书楼。
§46
46.
Tambūlamaṇḍapaṃ katvā, tattha suṅkaṃ mahīpati;
搭起牌楼式的凉亭,其中有大地之王的象征;
Bhikkhūnaṃ theravaṃse so, bhesajjatthāya dāpayi.
为供给比库们使用,特别为了医药用而施舍。
§47
47.
Upassayaṃ karitvāna, mahāmaṅgalanāmakaṃ;
另建了一处名为大吉祥的居所,
Theravaṃsamhi jātānaṃ, bhikkhunīnaṃ adāpayi.
供已出生于长老传承中的比库尼们安住。
§48
48.
Mātulodayarājena, āraddhaṃ sādhunā tadā;
当时,玛徒罗达夜王于诚实清净之意起,开始了工程;
Niṭṭhāpesi mahīpālo, pāsādaṃ maṇināmakaṃ.
国王大力完成了名为宝光殿的宫殿建筑。
§49
49.
Pariveṇāni cattāri, tasmiṃ jetavane tadā;
当时在祇树给孤独园中,有四处围墙;
Kārāpayiṃsu cattāro, amaccā tassa rājino.
这些围墙都是那位国王的奴仆所建造。
§50
50.
Rañño kittisamādevī, kittināmā manoramā;
国王的王后名为清誉,亦称美妙;
Pariveṇaṃ akārāmaṃ, thūpārāmassa pacchato.
在宝塔园背后,她建造了一处无忧园围墙。
§51
51.
Sā tasmiṃ pariveṇe ca, akā kappāsagāmake;
他当时住在那园林中,没有着用粗布衣。
Cīvaracetiye ceva, tisso pokkharaṇī suci.
又在袈裟舍利塔中,有三池净水。
§52
52.
Dvādasaratanāyāmaṃ, dhajaṃ soṇṇamayañca sā;
那面有十二条宝带,旌旗是镀金的;
Pūjesi puññasambhāraṃ, hemamālika cetiye.
他在舍利塔上,供奉集聚功德的黄金项链。
§53
53.
Gihīnaṃ vajjasālañca, putto tassā pureakā;
那个家庭主人的会堂里,则有他的儿子居住;
Guṇavāsakkasenānī, bhikkhūnañca purābahi.
又有居住在外的比库们,和教化善根的众人。
§54
54.
Rājā catuvihāresu, dibbapāsādasannibhe;
国王在四处游行礼拜之中,于神圣宫殿庄严处所,
Maṇḍape kārayitvāna, dhātupūjā anekadhā.
修建凉亭之后,施行多种珍贵宝物供养。
§55
55.
Vassamekamatikkamma, kārāpetvā mahīpati;
一岁一度,勤勉不懈,国王作为土地的主人,
Cārittaṃ pubbarājūnaṃ, paripālesi sādhukaṃ.
善护先王遗留的美德法行。
§56
56.
Evamādīni puññāni, uḷārāni anekadhā;
如此等诸多清净功德诸行广施,庄重殊胜多般,
Katvā soḷasame vasse, rājā so tidivaṃ gato.
历经十六年,国王圆满成就,归入三界。
§57
57.
Jāto paṭicca taṃ rājaṃ, senā dvādasavassiko;
因此出生的那位国王,已统领军队十二年;
Kāliṅgadeviyā putto, pattarajjo tadā ahu.
他是迦陵提天女之子,那时为王子。
§58
58.
Udayassa kaniṭṭhassa, yuvarājapadaṃ adā;
最幼弟弟承袭了太子之位;
Pitu senāpati seno, tassa senāpati ahu.
父亲乃军队统帅,他自己成为军队统帅。
§59
59.
Paccantaṃ balamādāya, gate senāpatimhi so;
带领后方兵力时,他于军队统帅离开时掌权;
Mātarā saha vattantaṃ, kaṇiṭṭhaṃ tassa bhātaraṃ.
与母亲同住,他是其弟中最幼者。
§60
60.
Mārāpetvā mahāmallaṃ, akā senāpatiṃ tadā;
魔曾派遣大勇士前去,当时担任军队统帅的便是此人;
Amaccaṃ udayaṃ nāma, sakaṃ vacanakārakaṃ.
此人名为阿摩叉,乃语族的领导者。
§61
61.
Taṃ sutvā kupito hutvā, seno senāpati tadā;
听闻此事后,他怒不可遏,立即成为军队统帅;
Balamādāya āgañchi, gaṇhissāmīti sattavo.
凭借武力亲自前来,誓言要制服那些勇士。
§62
62.
Sutvāna taṃ mahīpālo, katavantaṃ vācamattano;
国王闻此有所作为,亲自发表训示;
Rakkhāmi taṃ amaccanti, gato nikkhamma rohaṇaṃ.
他言必将保护阿摩叉,若其离去则将出征讨伐。
§63
63.
Tassa māyā nivattitvā, yuvarājañca rājiniṃ;
于是那魔离去,迎来了太子与王后;
Ādāya kupitā tena āṇāpesi camūpatiṃ.
他怒气冲冲地抓住他们,召集军队前往战斗。
§64
64.
Tāya so saṅgahītova, damiḷe sannipātiya;
由此他如同聚集会众般,聚集了战士;
Datvā janapadaṃ tesaṃ, puṭatthinagare vasī.
赐予他们国土,居住于布陀城市。
§65
65.
Yujjhituṃ tena so rājā, balaṃ pesesi rohaṇā;
为了与那国王交战,他派遣了罗罕纳军队;
Senāpati vināsesi, sabbaṃ taṃ rājino balaṃ.
将军毁灭了那国王的一切军力。
§66
66.
Damiḷā te janapadaṃ, pīḷetvā rakkhasā viya;
达米拉为彼国土,如魔鬼般暴虐凌迫众生,
Vilumpitvāna gaṇhanti, narānaṃ santakaṃ tadā.
众人不堪其苦,急欲寻求安息之地。
§67
67.
Khittā manussā gantvāna, rohaṇaṃ rājasantikaṃ;
人众已被摧残,欲往国王府邸求助,
Nivedesuṃ pavattiṃ taṃ, mantetvā sacīvehi so.
详细上书诉说此苦,携其臣婢共同陈述。
§68
68.
Rakkhituṃ sāsanaṃ raṭṭhaṃ, tampahāya camūpatiṃ;
欲护持教法与国家,乃舍弃军队统帅之职,
Sandhiṃ katvāna senena, puḷatthinagaraṃ agā.
与军队议和后,亲率大军至普罗提尼城。
§69
69.
Mahesiṃ attajaṃ katvā, pāletuṃ vaṃsamattano;
在摩诃世生下自己之后,保持其家族的传承;
Puttaṃ uppādayitvāna, kassapaṃ nāma uttamaṃ.
生育了一子,此子名为咖萨巴,品德出众;
§70
70.
Vasante tattha laṃkinde, ahitā vallabhā janā;
当时居于那兰陀的国中,世人多不喜爱其亲近者;
Alabhantā suraṃ pātu-māriyā tassa santike.
未能获得供养众天的保护,住在其身旁之地;
§71
71.
Majjapāne guṇaṃ vatvā, pāyesuṃ taṃ mahīpatiṃ;
饮酒时显露出其恶习,是这土地的国王;
Pivitvā majjapānaṃ so, mattabyāḷo ahu tadā.
饮酒后沉醉失态,因而成为醉鬼。
§72
72.
Āhārānaṃ khayaṃ patvā, cajitvā dullabhaṃ padaṃ;
断除了饮食的依赖,舍弃了难以得着的境地;
Mato so dasame vasse, taruṇoyeva bhūpati.
认为这是第十个年头,如同一位年轻的国王。
§73
73.
Ito viditvā khalupāpamitta-
从此明知恶友的存在,
Vidheyyabhāvaṃ parihāni hetuṃ;
应当破除这般恶行的生起与消灭的缘由;
Sukhattitoyeva ida vā huraṃ vā;
这儿是幸福之地或混乱之所,
Jahantu te ghoravisaṃ’va bālaṃ.
愚人当舍弃它们,宛如舍弃剧毒般之物。
Sujanappasādasaṃvegatthāya kate mahāvaṃseti rājako nāma · 在为令善人生起信悦与悚惧而作的《大史》中,名为“三王”。
Dvipaññāsatimo paricchedo. · 第五十二章。