三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页藏外大史Dvādasama pariccheda

Dvādasama pariccheda · Dvādasama pariccheda

169 段 · CSCD 巴利原典
Dvādasama pariccheda第十二章
Nānādesapasādo诸方国生信
§1
1.
Thero moggaliputto so, jinasāsana jotako;
此长老名为摩嘎剌那子,乃世尊教法之光明传扬者。
Niṭṭhāpetvāna saṃgītiṃ, pekkhamāno anāgataṃ.
圆满完成诵典,审视未来之义。
§2
2.
Sāsanassa patiṭṭhānaṃ, paccantesu avekkhiya;
在教法立基处,回顾并观察周边之境。
Pesesi kattike māse, tete there tahiṃ tahiṃ.
于雨季之中,传达于三位长老各处。
§3
3.
Theraṃ kasmīragandhāraṃ, majjhantikamapesayi;
何人赠予长老甘美之香气,身于四众之间?
Apesayī mahādeva-ttheraṃ mahisamaṇḍalaṃ.
为此乃赠予大德长老,置于广袤庄严之境。
§4
4.
Vanavāsiṃ apesayi, theraṃ rakkhitanāmakaṃ;
派遣居住于森林的长老,名为保护者。
Tathā’parantakaṃ yona-dhammarakkhitanāmakaṃ.
又派遣名为守护外邦法的长老。
§5
5.
Mahāraṭṭhaṃ mahādhamma-rakkhitatthera nāmakaṃ;
派遣统御大国的大法护长老;
Mahārakkhita theraṃ taṃ, yona lokamapesayi.
将其称为大护者长老,派遣至外邦。
§6
6.
Pesesi majjhimaṃ theraṃ, himavantapadesakaṃ;
派遣居中部的长老,称为喜马拉雅教化者;
Suvaṇṇabhūmiṃ there dve, soṇamuttara meva ca.
向两位长老派遣往黄金之地,以及前往索那姆他拉。
§7
7.
Mahāmahindattheraṃ taṃ, thera iṭṭiyamuttiyaṃ;
长老大摩诃明陀尊者,称为该长老的解脱者;
Sambalaṃ bhaddasālañca, sake saddhivihārike.
善住于桑巴拉城及宝殿,因信心而修行之所也。
§8
8.
Laṃkādīpe manuññamhi, manuññaṃ jinasāsanaṃ;
在人间兰卡岛上,人间的佛陀教法,
Patiṭṭhāpetha tumhe’ti, pañca there apesayi.
汝等应当确立,是由五位长老所示现。
§9
9.
Tadā kasmīragandhāre, pakkaṃ sassaṃ mahiddhiko;
那时何处藏香?森严的守护大力士;
Aravālo nāgarājā, vassaṃ karakasaññitaṃ.
有阿罗伐罗,诸龙王,守护雨季,知守此法。
§10
10.
Vassā petvā samuddasmiṃ, sabbaṃ khipatidāruṇo;
雨季已过,众生如厄难猛火般迅速消逝于大海之中;
Tatra majjhantikatthero, khippaṃ gantvā vihāyasā.
此时,有位中年长老急速远行,离开了僧所。
§11
11.
Aravāladahevāri-piṭṭhe caṅkamanādike;
他途经有野猪吞食者所在的泥潭等地,
Akāsi disvā taṃnāgā, ruṭṭhārañño nivedayuṃ.
他们见到那条毒蛇,愤怒地向其领头猪呼告。
§12
12.
Nāgarājā’tharuṭṭho so, vividhā bhisikā’kari;
蛇王因此愤怒,施展各种雷电攻击;
Vātā mahantā vāyanti, megho gajjati vassati.
大风猛烈吹拂,乌云轰鸣着下起雨来。
§13
13.
Phalantya’saniyo vijju, niccharanti tato tato;
果实成熟时沉重,因而从各处纷纷掉落;
Mahiruhā pabbatānaṃ, kūṭāni papatanti ca.
如同高耸的群山上的峰巅,也一同陡然坠落。
§14
14.
Virūparūpā nāgā ca, bhiṃsāpenti samantato;
形态各异的龙众,四处威吓;
Sayaṃ dhupāyati jalati, akkosanto anekadhā.
自身喷吐烟雾,点燃火焰,用多种方式怒吼。
§15
15.
Sabbaṃ taṃ iddhiyā thero, paṭibāhiya bhiṃsanaṃ;
这位长老凭借神通,禁锢住这有害之物;
Avoca nāgarājaṃ taṃ, dassento balamuttamaṃ.
并对龙王说话,显现其无上的威力。
§16
16.
Sadeva kopi ce loko, āgantvā tāsayeyya maṃ;
即便世间中有人来到,欲欲加害于我,
Na me paṭibalo assa, janetuṃ bhayabheravaṃ.
我也不会软弱怕惧,生起恐怖心。
§17
17.
Sace’pi tvaṃ mahiṃ sabbaṃ, sasamuddaṃ sapabbataṃ;
即使你翻越整个大地,包含海洋与山岳,
Ukkhipitvā mahānāga, khipeyyāsi mamo’pari.
如同巨龙跃起,你也将被我消灭。
§18
18.
Neva me sakkuṇeyyāsi, janetuṃ bhayabheravaṃ;
你绝无可能令我产生恐怖害怕,
Aññadatthu tave‘va’ssa, vighāto uragādhipa.
因为在别处只有你,才是那蛇王的祸患。
§19
19.
Taṃsutvā nimmadassa’ssa, thero dhammamadesayi;
听闻此事后,那位长老便向他开示佛法;
Tato saraṇasīlesu, nāgarājā patiṭṭhahi.
随后,在护持净戒者之中,国王立定了庄严的地位。
§20
20.
Tatheva caturāsīti-sahassāni bhujaṅgamā;
正如四万八千条毒蛇一样攰伸盘绕;
Himavanteva gandhabbā, yakkhā kumbhaṇḍakā bahū.
犹如喜马拉雅山上的神精,亚卡以及众多坛魔。
§21
21.
Paṇḍako nāma yakkho tu, saddhiṃhārita yakkhiyā;
有一名为般达迦的亚卡,与他的亚卡尼妻子同住;
Pañcasatehi puttehi, phalaṃ pāpuṇi ādikaṃ.
他们共有五百个子女,从初生开始便得享果实。
§22
22.
‘‘Mā’’dāni kodhaṃ janiyittha, ito uddhaṃ yathāpure;
“勿令愤怒于今生生起,应照先前如昔般向上精进;
Sasaghātañca mā’kattha, sukhakāmāhi pāṇino.
勿生相互残害之心,应于渴求安乐之众生中广行慈心。”
§23
23.
Karotha mettaṃ sattesu, vasantu manujā sukhaṃ;
应对众生行慈爱,使人类得安乐;
Iti tenā’nusiṭṭhā te, tatheva paṭipajjisuṃ.
因此依此而修行者,应如是安住实践。
§24
24.
Tato ratanapallaṅke, theraṃ so uragādhipo;
于是那条宝床上,有一位长老为众蛇之王;
Nisīdāpiya aṭṭhāsi, bījamāno tadantike.
此王就座身处床边,盘膝而坐,静观不动。
§25
25.
Tadā kasmīragandhāra-vāsino manujā’gatā;
那时,居住在甘达拉香土的众人来到人间;
Nāgarājassa pūjatthaṃ, mantvā theraṃ mahiddhikaṃ.
为了礼敬那国王,他们商议并敬奉那位大神长老。
§26
26.
Theramevā’bhi vādetvā, ekamantaṃ nisīdisuṃ;
他们与诸长老争论之后,便一同坐在一旁;
Tesaṃ dhammamadesesi, thero āsivisopamaṃ.
那位长老向他们宣说法义,所讲法义如芦苇的比喻。
§27
27.
Asītiyā sahassānaṃ, dhammābhisamayo ahu;
有八万法的成就得以显现;
Satasahassa purisā, pabbajuṃ therasantike.
有十万众人在长老面前出家。
§28
28.
Tatoppabhupati kasmira-gandhāraṃ te idānipi;
于是那位领主今犹居于迦湿弦那之地,
Āsuṃ kāsāva pajjotā, vatthuttayaparāyanā.
身穿色泽斑斓的袈裟,衣着破布为衣。
§29
29.
Gantvā mahādevatthero, desaṃ mahisamaṇḍalaṃ;
这位大天长者到达广袤的大国境内,
Suttantaṃ devadūtaṃ so, kathesi janamajjhago.
这位天使传授经教,向人民叙说其义理。
§30
30.
Cattālīsa sahassāni, dhammacakkhuṃ visodhayuṃ;
四万四千众清净其法眼,
Cattālīsa sahassāni, pabbajiṃsu tadantike.
四万四千众皆于彼所出家。
§31
31.
Gantvā’tha rakkhitatthero, vanavāsiṃ nabhe ṭhito;
于是,受具足护持的长老,来到森林之中,立足于空中;
Saṃyuttamanamataggaṃ, kathesi janamajjhago.
在诸众人中,他宣说了无上而汇聚的正法。
§32
32.
Saṭṭhi narasahassānaṃ, dhammābhisamayo ahu;
有六万众生,得以法的增长;
Sattatiṃsa sahassāni, pabbajiṃsu tadantike.
三万七千人,在彼处出家修道。
§33
33.
Vihārānaṃ pañcasataṃ, tasmiṃdese patiṭṭhahi;
在此地区,建成了五百座僧舍;
Patiṭṭhāpesi tatthevaṃ, thero so jinasāsanaṃ.
长老即在那里建立了佛陀的教法。
§34
34.
Gantvā’parantakaṃ thero, yonako dhammarakkhito;
长老阿帕伦塔卡行至彼处,乃是法护者;
Aggikkhandhopamaṃ suttaṃ, kathetvā janamajjhago.
他讲述了如火焰聚集般的经文,成为人群中的主导。
§35
35.
Sattatiṃsa sahassāni, pāṇe tattha samāgate;
三万七千人在那里聚集;
Dhammāmatamapāyesi, dhammā dhammesu kovido.
他阐明了法理,通达法中诸法的真义。
§36
36.
Purisānañca sahassañca, itthiyo ca tato’dhikā;
有一千男众及超过一千的女众;
Khattiyānaṃ kulāyeva, nikkhamitvāna pabbajuṃ.
他们出自士族贵族之家,舍弃家业而出家。
§37
37.
Mahāraṭṭhamisī gantvā, so mahādhammarakkhito;
往大国境内去,于彼处宏扬正法,保护法义,成为弘法者。
Mahānāradakassapavhaṃ, jātakaṃ kathayī tahiṃ.
在伟大的那罗达咖萨巴老师面前,讲述了一则本生事迹。
§38
38.
Maggaphalaṃ pāpuṇiṃsu, caturāsīti sahassakā;
他们得到了道果,人数达到四万八千之众。
Terasantu sahassāni, pabbajiṃsu tadantike.
另有一万三千人在其附近出家修行。
§39
39.
Gantvāna yonavisayaṃ, so mahādhammarakkhito isi;
前往邻近的约那境内,他是那个大法的守护者与弘扬者;
Kāḷakārāma suttantaṃ, kathesi janamajjhago.
他在黑园林处讲说经典,于人群中心宣说法义。
§40
40.
Pāṇasata sahassāni, sahassāni ca sattati;
有十万众多,比此更有七万众多;
Maggaphalaṃ pāpuṇiṃsu, dasa sahassāni pabbajuṃ.
他们获得道果,达成出家者十万众。
§41
41.
Gantvā catūhi therehi, desesi majjhimo isi;
曾往四位长老处,宣说中道圣者法;
Himavantapadesasmiṃ, dhammacakkapavattanaṃ.
在喜马拉雅山境,展开法轮之义。
§42
42.
Maggaphalapāpuṇiṃsu, asītipāṇa koṭiyo;
获道果者达三十亿众;
Visuṃ te pañcaraṭṭhāni, pañcatherā pasādayuṃ.
皆彼五国之人,五位长老均调伏。
§43
43.
Purisasatasahassāni, ekekasseva santike;
凡有万人男女,各自在其所,亲近于此。
Pabbajiṃsu pasādena, sammāsambuddha sāsane.
他们欢喜而出家,随顺正自觉者之教法。
§44
44.
Saddhiṃ uttaratherena, soṇatthero mahiddhiko;
长老索那辅导其众,法力伟大;
Suvaṇṇabhūmiṃ agamā, tasmiṃ tu samaye pana.
当时前往黄金之地。
§45
45.
Jāte jāte rājagehe, dārake ruddarakkhasī;
生于世间王族之家,有童子名曰鲁达罗护卫;
Samuddato nikkhamitvā, bhakkhitvā pana gacchati.
他从水中上岸,饮食后而前去。
§46
46.
Tasmiṃ khaṇe rājagehe,
在那个时候,于王宫中,
Jāto hoti kumārako;
出生了一位小王子;
There manussā passitvā,
长老观察众人,
Rakkhasānaṃ sahāyakā.
是护卫天众的助手。
§47
47.
Iti cintiya māretuṃ, sā yuvā upasaṅkamuṃ;
思考要击杀他时,这位年轻女子走近;
‘‘Kimetanti’’ca pucchitvā, theraṃ te eva māhute.
并且询问‘这是何意’,她便告知了长老。
§48
48.
Samaṇā mayaṃ himavantā, na rakkhasi sahāyakā;
我们这些沙门是喜好静处于喜马拉雅山脉的众生,不是保护者和辅佐者。
Rakkhasī sā saparisā, nikkhantā hoti sāgarā.
女妖聚众,往往出没于大海之中。
§49
49.
Taṃ disvāna mahārāvaṃ, viraviṃsu mahājanā;
众人见此巨响,乃众多广大人民,惊恐动摇;
Diguṇe rakkhase thero, māpayitvā bhayānake.
长老保护众人,驱散令人恐惧的景象。
§50
50.
Taṃ rakkhasiṃ saparisaṃ, parikkhipi samantato;
我保护这众妖,四处布下防护;
Idaṃ imehi uddhanti, mantvā bhītā palāyisā.
此等众生因惊惶而起,思虑恐惧各自逃散。
§51
51.
Tassa desassa ārakkhaṃ, ṭhapetvāna samantato;
于所宣扬之法中,设立遍及四方的护持设施;
Tasmiṃ samāgame thero, brahmajālamadesayi.
当时聚会中,长老宣说了梵网经;
§52
52.
Saraṇesu ca sīlesu, aṭṭhaṃsu bahavo janā;
在皈依与戒律方面,众生众多达八种;
Saṭṭhiyā tu sahassānaṃ, dhammābhisamayo ahu.
于六万众生中,修习法行者果报成就;
§53
53.
Aḍḍhuḍḍhāni sahassāni, pabbajuṃ kuladārakā;
断除缠累的千百名世子,出家修行;
Pabbajiṃsu diyaḍḍhantu, sahassaṃ kuladhītaro.
出家者有一千五百名,皆为世子之女。
§54
54.
Tatoppabhuti sañjāte, rājagehe kumārake;
于是,当感官心生起时,在王宫中的幼儿那里;
Nāmaṃ kariṃsu rājāno, soṇuttara sanāmake.
国王们为他取名为索那达罗。
§55
55.
Mahājanassāpi jinassa kaḍḍhanaṃ;
即便是大众,也憎恨这胜利者;
Vihāya pattaṃ amataṃ sukhampite;
舍弃了那通达不死的安乐;
Kariṃsu lokassa hitaṃ tahiṃ tahiṃ;
他们在众生利益上,处处努力;
Bhaveyya yo lokahite pamādavāti.
若有人轻忽不顾,则不可能成就众生利益。
Sujanappasāda saṃvegatthāya kate mahāvaṃse · 在为令善人生起净信与悚惧而作的《大史》中
Nānādesapasādo nāma dvādasamo paricchedo. · 名为“诸方国生信”的第十二章。