三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页藏外大史Ekādasama pariccheda

Ekādasama pariccheda · Ekādasama pariccheda

128 段 · CSCD 巴利原典
Ekādasama pariccheda第十一章
Devānaṃpiyatissābhiseko天爱帝须的灌顶
§1
1.
Tassaccaye tassa suto, muṭasivo’ti vissuto;
因此,当此事成就时,有人便称赞说:『穆陀斯佛是智者。』
Suvaṇṇapāliyā putto, patto rajjamanākulaṃ.
此人名为苏瓦纳帕利,是一位子嗣纯正且不染污的王族之子。
§2
2.
Mahāmeghavanuyyānaṃ, nāmanugaguṇoditaṃ;
此园林名为大云园,因其名所寓之德行被众人称颂;
Phalapupphatarupetaṃ, so rājā kārayi subhaṃ.
园内结满果实与花朵之形象,国王命人营建其美好。
§3
3.
Uyyānaṭhānaggahaṇe, mahāmegho akālajo;
在园林地点的确立时,大云园乃非自然时节而生之云;
Pāvassitena uyyānaṃ, mahāmeghavanaṃ ahu.
经降雨洗礼,此园遂成为大云林园。
§4
4.
Saṭṭhivassāni muṭasivo, rājā rājjamakārayi;
长达六十年之久,摩诃提德王治理国土,
Anurādhe puravare, laṃkā bhuvadane subhe.
其国在安那罗陀城前隅,兰迦优美丰饶之地。
§5
5.
Tassa puttā dasā’hesuṃ, aññamaññahitesino;
其子众共有十人,相互间无恶意相伤害,
Duve dhītā cā’nukulā, kulānucchavikā ahū.
其中两个女儿关系和顺,家族无衰败之象。
§6
6.
Devānaṃ piyatissoti, vissuto dutiyo suto;
其中,被尊为诸天所喜者乃比族提王子,又名第二子,
Tesu bhātūsu sabbesu, puññāpaññādhiko ahu.
此王子众兄弟中,德行智慧皆为第一。
§7
7.
Devānaṃ piyatisso so, rājā’si pituaccaye;
他是天众中所欢喜者,于父族中亦为王者;
Tassā’bhisekena samaṃ, bahūna’cchariyāna’huṃ.
凭借他的加冕仪式,我获得了许多奇异殊胜的事物。
§8
8.
Laṃkādīpamhi sakale, nidhayo ratanāni ca;
在兰卡诸岛所有处所,有众多宝藏;
Antoṭhitāni uggantvā, pathavītalamāruhuṃ.
他们升高穿越这些宝藏,登上了大地高处。
§9
9.
Laṃkādīpasamīpamhi, bhinnanāvāgatāni ca;
在兰卡诸岛附近,有分裂离散的区域;
Tatrajātāni ca thalaṃ, ratanāni samāruhuṃ.
那里诞生的土地上,宝石得以升起。
§10
10.
Chātapabbatapādamhi, tisso ca veḷuyaṭṭhiyo;
在六座山脚下,有三种茂密的藤蔓丛生;
Jātārathapatodena, samānā parimāṇato.
它们如同出生于马车之轮之下的树,大小相近均齐。
§11
11.
Tāsu ekālatāyaṭṭhi, rajatā’bhā tahiṃ latā;
其中有一种银色的藤蔓独立攀附,其蔓叶形态如银色枝条;
Suvaṇṇāvaṇṇārucirā, dissantetā manoramā.
它们色泽辉煌光明,显现出令人赏心悦目的光彩。
§12
12.
Ekā kusumā yaṭṭhītu, kusumāni tahiṃ pana;
另有一种花藤丛生于此,其上开有花朵;
Nānāni nānāvaṇṇāni, dissante’ti phuṭāni ca.
这些花朵色彩各异,纷繁绚丽,状貌显著分明。
§13
13.
Ekāsakuṇayaṭṭhitu , tahiṃ pakkhimigā bahū;
在一棵独自立着的树上,那时有许多鸟兽居住于其间;
Nānā ca nānāvaṇṇā ca, sajīvā viya dissare.
它们形态各异,色彩纷呈,宛如活物般相互展示。
§14
14.
Bhayagajarathāmalakā, valayaṅguliveṭhakā;
有像大象般威严,具斑纹的、如车轮般多彩、指环般装饰的;
Kakudhaphalāpākatikā, iccetā aṭṭhajātiyo.
还有像喙果形状、尖锐利器状的,这些是欲求的八种族类。
§15
15.
Muttāsamudā uggantvā, tīre vaṭṭi viya ṭhitā;
它们从水面升起,如鱼跃水面般停立于岸边;
Devānaṃ piyatissassa, sabbaṃ puññavijambhitaṃ.
这是为了诸天尊者的欢喜,皆由满布功德所摄持。
§16
16.
Indanīlaṃ veḷuriyaṃ, lohitaṅkamaṇidhi’me;
胭脂色水晶、琉璃石、赤金矿;
Rajatāni pane’tāni, muttā tā tāvayaṭṭhiyo.
银器和板片、珍珠,以及淡蓝色宝石;
§17
17.
Sattahabbhantareyeva, rañño santikamāharuṃ;
就在七十里范围内,于王的王宫近旁;
Tāni disvā patīto so, rājā iti vicintayi.
王见到这些宝物后,心中沉思自己为何堕落。
§18
18.
Ratanāni anagghāni, dhammāsoko imānime;
这些无比珍贵的宝石,以及此教法的悲愁;
Sahāyo’rahatenā’ñño, tassa dassaṃ imāna’to.
都是阿拉汉的同伴们,为他呈现出来的。
§19
19.
Devānaṃ piyatisso ca, dhammāsoko ca te ime;
这些诸天心悦诚服法,亦悲愍法;
Dve adiṭṭhasahāyāhi, cirappabhuti bhūpati.
两位不善之助力,长久执持如王。
§20
20.
Bhāgineyyaṃ mahāriṭṭhaṃ, amaccaṃ pamukhaṃ tato;
贤兄具有大恶行,恶友为首位;
Dijaṃ amaccaṃ gaṇataṃ, rājā te caturo jane.
恶友众多聚集,王者乃四人。
§21
21.
Dūto katvāna pāhesi, baloghaparivārite;
使者往至彼处,于强敌重围中护持;
Gāhā petvā anagghāni, ratanāni imāni so.
放弃无价宝物,珍宝便是此者。
§22
22.
Maṇijātī ca tisso tā, tisso ca rathayaṭṭhiyo;
宝珠族共有三种,战车族也共有三种;
Saṅkhañca dakkhiṇāvattaṃ, muttā jātī ca aṭṭha tā.
又有南旋族,珍珠族共八种。
§23
23.
Āruyha jambukolamhi, nāvaṃ sattadinena te;
他们乘船登上巨树岛,旅途历时七天;
Sukhena titthaṃ laddhāna, sattāhena tato puna.
安乐前往渡口,七天后复返。
§24
24.
Pāṭaliputtaṃ gantvāna, dhammāsokassa rājino;
到达巴嗒厘子城,见王法难忧苦者;
Adaṃsu paṇṇākārete, disvā tāni pasīdi so.
他们承受五十辆战车,见此众相而欢喜。
§25
25.
Ratanāni’disānettha, natthi me iti cintiya;
以宝物为先,此处思维没有我之所在。
Adā senāpatiṭṭhānaṃ, tuṭṭho’riṭṭhassa bhūpati.
已承受军队将帅之位,心满意足王者不复疑惧。
§26
26.
Porohiccabrāhmaṇassa, daṇḍanāyataṃ pana;
给与波罗支婆罗门之杖和旗帜,
Adāsi tassā’maccassa, seṭṭhittaṃ gaṇakassa tu.
乃其子孙,属邑首领之中给予冠首者。
§27
27.
Tesaṃ anappake bhoge, datvā vāsagharāni ca;
在其无亏损享受中,施舍房舍等财物;
Mahāmaccehi mantento, passitvā paṭipābhataṃ.
伟大子孙谋议之时,观察并察觉行迹所致。
§28
28.
Vālabījanī muṇhisaṃ, khaggaṃ chattañca pādukaṃ;
拂尘蝇拂、头巾、剑、伞与鞋;
Moḷiṃ vataṃ sapāmaṅgaṃ, bhiṅkāraṃ haricandanaṃ.
头冠、戒绳并吉祥物、净瓶、黄旃檀。
§29
29.
Adhovimaṃ vatthakoṭiṃ, mahagghaṃ hatthapuñchaniṃ;
其下衣角,价值连城之拭手布;
Nāgā’haṭaṃ añjanañca, aruṇābhañca mattikaṃ.
象所奉献之眼药,以及赤色泥土。
§30
30.
Anotattodakañceva, gaṅgāsalilameva ca;
阿诺达湖之水,以及恒河之流水;
Saṅkhañca nandiyāvaṭṭaṃ, vaḍḍhamānaṃ kumārikaṃ.
法螺与南迪亚宛踏,以及正在成长的少女。
§31
31.
Hemabhojanakaṇḍañca, sivikañca mahārahaṃ;
黄金餐具一组,丝织大袈裟一件;
Harīṭakaṃ āmalakaṃ, mahagghaṃ amatosadhaṃ.
还包括哈里陀果、阿摩柰果,以及名贵香膏和不死药;
§32
32.
Sukāhaṭānaṃ sālīnaṃ, saṭṭhivāhasatāni ca;
干净的手帕与精制米饭,连同六十辆驮运粮食的车马;
Abhiseko pakaraṇaṃ, parivāravisesitaṃ.
浇洒用的器具一套,配以特别的陪从;
§33
33.
Datvā kāle bhahāyassa, paṇṇākāre narissaro;
一旦时间到达,赠予此物以华丽形式,予那放逸者;
Dūte pāhesisaddhamma-paṇṇākāramimampica.
如有使者,当以言辞美好且华丽的形式将之递送。
§34
34.
Ahaṃ buddhañca dhammañca, saṅghañca saraṇaṃ gato;
我皈依佛、皈依法、皈依僧,求得依止;
Upāsakattaṃ desesiṃ, sakyaputtassa sāsane.
我在释迦子所宣说的教法中,讲说奉行佛法的居士道。
§35
35.
Tvampimāni ratanāni, uttamāni naruttama;
你也应当使这些宝物——至高无上的人中之最——欢喜心安;
Cittaṃ pasādayitvāna, saddhāya saraṇaṃ vaja.
心悦诚服之道,应当以信心作为依止。
§36
36.
‘‘Karotha me sahāyassa, abhisekaṃ puno’’ iti;
“请为我这同伴,再次施以加持。”他说;
Vatvā sahayā’maccete, sakkaritvā ca pesayi.
说毕,他唤来同伴,并且邀约他们前往受加持。
§37
37.
Pañcamāse vasitvāna, te maccā’tivasakkatā;
居住五个月后,他们超越了生死的束缚。
Vesākhasukkhapakkhādi-dine dūtā viniggatā.
于卫塞节、安居节等吉祥日,特派使者被派遣出去。
§38
38.
Tāmalittiyamāruyha, nāvaṃ tejambukolake;
登上塔摩利提山,位于帝娑天王领地的捷扬部国中;
Oruyha kūpaṃ passiṃsu, patvā dvādasiyaṃ idha.
登上舟船后看到深井,在此投掷下去,竟沉没十二天之久。
§39
39.
Adaṃsu paṇṇākāre te, dūtā laṃkādīpassate;
使者们化成树叶的形状,留在兰卡岛的彼岸;
Tesaṃ mahantaṃ sakkāraṃ, laṃkāpati akārayi.
兰卡国王对此表示极大的敬意。
§40
40.
Te maggasiramāsassa, ādicandodayejine;
彼诸正道诸首,称为初升明月之主;
Abhisittañca laṃkindaṃ, amaccā sāmibhattino.
又被尊称为兰迦山之居者,与同伴共享;
§41
41.
Dhammāsokassa vacanaṃ, vatvā sāmi hiteratā;
阐述法喜之语,宣说世尊利益;
Punopi abhisiñciṃsu, laṃkāhitasukherataṃ.
复而浸润众生,赞扬兰迦之福乐;
§42
42.
Vesākhe narapati puṇṇamāyamevaṃ;
于卫塞节月圆之时,
Devānaṃ piyavacano pagūḷanāmo;
乃诸天所爱称誉,称为深奥名号;
Laṃkāyaṃ pavītatapīti ussavāyaṃ;
称为兰伽之净处;
Attānaṃ janasukhado’bhisecayī soti.
以自身利益大众的浇洒行仗此。
Sujanappasādasaṃvegatthāya kate mahāvaṃse · 为令善人生信与悚动而作的《大史》
Devānaṃpiyatissābhisekonāma · 名为天爱帝须灌顶
Ekādasamo paricchedo. · 第十一章。