Buddhaguṇagāthāvalī · Buddhaguṇagāthāvalī
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa · 礼敬彼世尊、阿拉汉、正自觉者
Buddhaguṇagāthāvalī佛功德偈集
Yatheva puppharāsimhā, gantheyya mālā sobhanā;
正如将盛放的花束串成华美的花环,
Evaṃ buddhaguṇagāthā, viraciṃ sahassādhikā.
如是以千百赞歌咏颂佛陀的功德。
Sopi bhagavā arahaṃ, sammāsambuddho sayambhū;
那世尊、阿拉汉、正自觉者、自在正觉者,
Vijjācaraṇasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1.
具足智慧与行为的圆满,我敬礼这佛陀。
Purisadammasārathī, lokavidū anuttaro;
他是善导众生的贤士,是世间卓绝智慧的导师;
Satthādevamanussānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.2.
为天人及人类之师长,我尊敬这佛陀。
Sugato sugado sāmī, sukhado santipadāyako;
善逝至善者,主宰者,安乐者,安住真实之所者;
Sabbalokānukampako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.3.
慈悲于一切世间者,我顶礼彼佛。
Varo varaññū varado, varuttamo varāharo;
最尊贵的至尊智者,施予者,最上胜者,取胜者;
Varadhammaṃ adesayi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.4.
宣扬功德无上法者,我顶礼彼佛。
Mahāmaṅgalamaṅgalyo, maṅgalo maṅgalālayo;
至大吉祥中最吉祥者,吉祥之所者,
Maṅgalāyatano nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.5.
吉祥所依之主者,我顶礼彼佛。
Maṅgalindo maṅgaliko, mahāmaṅgalanāyako;
「吉祥之主」者,为吉祥所成就者,为伟大吉祥之导引者;
Maṅgaladhammaṃ desesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.6.
「吉祥之法」者,世尊所宣说者,我礼敬彼佛。
Maṅgalaggo maṅgalaññū, maṅgalatthapadāyako;
「吉祥之集」者,通晓吉祥者,吉祥义之给予者;
Maṅgalapanthadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.7.
「吉祥之道」者,示现吉祥之道者,我礼敬彼佛。
Maṅgaliccho maṅgaliddho, maṅgalamabhivaddhano;
「吉祥之所欲」者,已得吉祥者,令吉祥增长者;
Maṅgalehi paripuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.8.
圆满于诸吉祥者,我礼敬彼佛。
Maṅgalābhā ujjotesi, maṅgalatthapabhākaro;
祈福光芒照耀,祈福利益之光辉;
Maṅgalālokamaṇḍito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.9.
祈福之光满溢,照耀如来,我顶礼于佛。
Maṅgalatthamanuppatto, maṅgalatthaparāyaṇo;
既生祈福利益,终归于祈福事业;
Sabbadā maṅgalakaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.10.
常行祈福造福,我顶礼于佛。
Maṅgalamaggamanvesi, patto maṅgalamuttamaṃ;
探求祈福之道,已得最上祈福;
Maṅgalāyanaṃ dassetā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.11.
将示祈福之行者,我顶礼于佛。
Maṅgalamahimādhārī, maṅgalakārī nāyako;
具大吉祥威德者,是吉祥的制造者与领导者;
Sabbadhi maṅgaladātā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.12.
普受一切吉祥所供养,我敬礼彼佛。
Maṅgalassa kovido ca, amaṅgalassa kovido;
善于辨识吉祥者,非吉祥不识者;
Paramaṃ maṅgalaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.13.
获得最高吉祥者,我敬礼彼佛。
Sabbamaṅgalasampanno, maṅgalaghosaghosako;
具足一切吉祥,发出吉祥声响者;
Maṅgaluttamaṃ desesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.14.
宣说最上吉祥法者,我敬礼彼佛。
Mahāmaṅgalatthaṃ maggī, laddho dhammasumaṅgalo;
得于通达大最吉利之道,获最善法之吉祥;
Maṅgala’ddhānaṃ ñāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.15.
谨悟吉祥之因果,于佛礼敬恭谦;
Agārikatthaṃ ñāpesi, mahāmaṅgalamuttamaṃ;
识于在家之所宜,最尊殊吉利;
Gihī sahāyako sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.16.
如家眷亲顺从佛,为王者辅助敬奉;
Mahāmaṅgala’laṅkito, mahāmaṅgalabhūsano;
有大吉祥之装饰,具大吉祥之庄严;
Mahāmaṅgalasekharo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.17.
大吉祥之巅峰焉,谨礼佛尊敬至诚。
Mahāmaṅgalaṃsumālī, maṅgalābho samujjalo;
宏伟吉祥的总集,吉祥之泉普遍涌现;
Maṅgalaṃsuṃ ujjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.18.
吉祥之光普照诸处,我恭敬礼拜那佛陀。
Mahaggha maṅgalodadhi, mahantamaṅgalaṇṇavo;
广大吉祥的海洋,最为广大而殊胜的吉祥波浪;
Mahāmaṅgalasāgaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.19.
广大吉祥的海洋,我恭敬礼拜那佛陀。
Amaṅgalanisāhantā, maṅgalabhānubhassaro;
除去不吉之者,吉祥之光辉无量;
Maṅgalālokavikiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.20.
吉祥之光遍照世间,我恭敬礼拜那佛陀。
Bāhusacco bujjhanako, dhammacakkhuuppādako;
多闻善解,觉悟广大,法眼初生的启发者;
Tibhavamaṅgalaṅkārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.21.
三宝庄严的具足者,我顶礼那位佛陀。
Mahāvattā pavattā ca, atthassa ninnetā pabhū;
广大无边教化众生,示显法义真实的光辉;
Amatassa dātā viññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.22.
无生智慧的施予者,我顶礼那位佛陀。
Divā tapati ādicco, rattiṃ dippati candimā;
白昼炽热如火,夜晚明亮如月;
Rattiṃdivaṃ tapi nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.23.
昼夜皆明照的主宰,我顶礼那位佛陀。
Sannaddho khattiyo tapati, jhāyī tapati brāhmaṇo;
武士穿戴整齐时烈火燃烧,修禅者专注打坐时烈火燃烧;
Nirantaraṃ tapi nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.24.
常常燃烧而不熄灭的是保护者,我礼敬此释迦牟尼佛。
Dukkhadomanassanāsī, sokaparidevakkhayo;
灭除苦恼与忧愁,毁灭悲伤哀痛;
Jātimaccujarātigo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.25.
能断生死老死之苦者,我礼敬此佛。
Yathāvādī tathākārī, tathavādī tathāgato;
言语如实,行为合宜,如来确实如此;
Yathākārī tathāvādī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.26.
行为合宜,言语如实,我礼敬此佛。
Bhaggarāgo bhaggadoso, bhaggamoho so bhagavā;
身染恶欲,心融恶怒,意蒙恶痴者,是为世尊;
Bhaggamāno bhaggamāyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.27.
处于恶境,受恶苦报,我顶礼彼如来佛。
Bhaggakāmo bhaggakodho, bhaggakopo bhaggakuho;
欲恶心起,怒恚疾燃,恼乱而愚顽者;
Bhaggakasāvo bhaggindho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.28.
心恚毒深,目盲心昏,我顶礼彼如来佛。
Bhaggajāti bhaggamaccū, bhaggaloko bhaggabhavo;
恶生恶灭,恶界恶生,恶行恶抱者;
Bhaggasaṃsāro bhaggogho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.29.
恶流轮回,无止无休,我顶礼彼如来佛。
Bhogabhaggo sokabhaggo, rogabhaggo bhaggarajo;
享乐者是苦乐中的受者,忧愁者是苦乐中的受者,疾病者是苦乐之王;
Sūlabhaggo sallabhaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.30.
利刺之苦是难堪之苦,我礼敬那世尊。30。
Āsābhaggo issābhaggo, ejābhaggo bhaggajaṭā;
渴望之苦是嫉恨之苦,受生之苦是苦恼之根;
Chandabhaggo bandhabhaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.31.
欲念之苦是束缚之苦,我礼敬那世尊。31。
Vītarāgo vītadoso, vītamoho vītāsavo;
离贪无嗔,离恚无痴,离邪见无烦恼;
Vītakāmo vītakodho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.32.
无恋无怒,我礼敬那世尊。32。
Vītapāpo vītapuñño, vītabhāro vītamalo;
远离恶业与善业,远离负担与污秽;
Vītavikāro vītindho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.33.
远离变化,远离盲昧,我顶礼那佛陀。
Vantarāgo vantadoso, vantamoho vantamalo;
离弃贪欲、瞋恚,离弃痴迷、污秽;
Vantakasāvo vantīgho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.34.
离弃贪着、憎恶,我顶礼那佛陀。
Vantarāgo vantadoso, vantamoho vantamalo;
离弃贪欲、瞋恚,离弃痴迷、污秽;
Vantakasāvo vantīgho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.35.
离弃贪着、憎恶,我顶礼那佛陀。
Sagguru tilokaguru, sabbasattānamaggagurū;
天上导师,三界导师,众生之路导师;
Netāresu mahānetā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.36.
诸领袖中最伟大领袖,我向佛陀顶礼敬拜。
Mahāguru naraguru, devaguru guruttamo!
伟大导师,人间导师,天界导师中最尊贵者!
Jeṭṭhaguru seṭṭhaguru, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.37.
最尊贵导师,首位导师,我向佛陀顶礼敬拜。
Vissaguru lokaguru, dhammaguru gurūttamo;
世间导师,法导师,导师中最尊者;
Natthi etādiso guru, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.38.
无有此等导师,我向佛陀顶礼敬拜。
Mahāsatthā mahāsotthi, mahāmitto mahāsakhā;
大导师、大救护者、大友伴、大善友;
Mahākalyāṇamitto yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.39.
是最善良的朋友,我向佛陀恭敬顶礼。
Mahāpañño mahāviññū, mahāvidvā mahāvidū;
大智慧者、大明达者、大知者、大智者;
Mahāmedhāvī sumedho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.40.
具大智慧的智者,我向佛陀恭敬顶礼。
Mahāsuddho mahābhaddo, mahādayo mahāsayo;
大清净者、大吉祥者、大心慈者、大长者;
Mahādibbo mahābhabbo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.41.
大母亲、大父亲,我向佛陀恭敬顶礼。
Mahāvīro mahādhīro, mahāsūro mahabbalo;
大勇士、大智慧者,大勇猛、大力者;
Mahāmāracamū maddi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.42.
能憾动大魔王者,我敬礼於佛陀。
Mahājeṭṭho mahāseṭṭho, mahaggo mahānāyako;
大长者、大至尊,大导引、大领导者;
Mahācheko mahādakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.43.
大守护、大善知者,我敬礼於佛陀。
Mahābyatto mahāñāto, mahākhyāto mahāyasī;
大远志、大智慧者,大著名、大贤德者;
Mahiddho mahāvikhyāto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.44.
大威德、大显著者,我敬礼於佛陀。
Mahātuṭṭho mahāhaṭṭho, mahājavo mahājayo;
一切广大者,广阔广大者,极为迅捷者,极为胜利者;
Mahāsantuṭṭho visiṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.45.
极为圆满者,卓异者,我礼敬那佛陀。45
Mahānātho mahāsāmī, mahāpabhū mahāvibhū;
大主人,大主宰,大至尊,大威德者;
Mahissaro bodhissaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.46.
威猛有力者,具觉悟者,我礼敬那佛陀。46
Mahāvaṇṇo mahākanto, manopiyo manāpiko;
广大光明者,极为光辉者,心念善巧者,心怀悦纳者;
Mahāsobhano manuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.47.
极为庄严者,人中英杰,我礼敬那佛陀。47
Mahājhāyī mahāñāṇī, mahādhīmā mahāsudhī;
大禅师、大智慧者、大聪明者、大明智者;
Mahāvibhāvī medhāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.48.
大解脱者、大智能者,我礼敬那佛陀。
Mahākhantī ca titikkho, mahānikkaṅkho dhammagū;
大忍耐者、锋利者、大渴望者、法之宣说者;
Mahāsaṃyato saṃvuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.49.
大自制者、大统摄者,我礼敬那佛陀。
Mahāthomito pūjito, mahāmānito vandito;
大谦卑者受敬仰、大庄严者受礼敬;
Mahābhivādito bhiyyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.50.
大敬礼者更为尊重,我礼敬那佛陀。
Mahatattho mahatthiko, mahantattho mahattaro;
具大义利、大利益者,具大深义、更为殊胜者;
Mahanto mahattappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.51.
伟大者、已证伟大者,我今顶礼彼佛陀。(五一)
Mahālābhī mahākārī, mahādāyī mahādhanī;
大获益者、大作为者,大施予者、大富裕者;
Mahāvijjo mahāpujjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.52.
大明智者、大受供者,我今顶礼彼佛陀。(五二)
Mahābuddhi mahābudhā, mahāpabodhipuṅgavo;
具大觉慧、大觉悟者,大觉悟中之最胜牛王;
Mahābhavaṇṇavaṃ tiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.53.
已渡巨大轮回瀑流,我今顶礼彼佛陀。(五三)
Mahānāgo mahābhāgo, mahābāho mahiddhiko;
大龙大贵,大力大威,大勇大猛,我顶礼尊者世尊。
Mahāyodho mahaggato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.54.
大战已胜,成就极胜,我顶礼佛陀。
Mahādanto mahāsanto, mahāgaṇī mahāguṇī;
大象大静,大众首领,大德广大,我顶礼佛陀。
Mahāsantipadāyako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.55.
以大静谧法引导众生,我顶礼佛陀。
Mahāsīlo mahācitto, mahābudho mahesino;
大戒大心,大智慧圣者,
Mahāmohodadhiṃ tiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.56.
已渡大惑之海,我顶礼佛陀。
Mahātapassī dhammesī, mahāyasassī nāyako;
大苦行者法行者,大智慧领袖;
Mahāpatāpī tejassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.57.
大慈悲光明者,我敬礼那佛陀。
Mahāābho mahāpabho, mohandhakārabhindako;
广大虚空广大天,破除迷惑黑暗者;
Ñāṇapadīpaṃ dīpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.58.
智慧之灯照亮者,我敬礼那佛陀。
Mahāpassaddhidāyako, munirājā munissaro;
赐予大安静者,圣王圣人;
Santidado sukhadado, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.59.
赐予安乐幸福者,我敬礼那佛陀。
Mahānīvaraṇā’tīto, mahāmohasamūhato;
超越诸大烦恼障碍,脱离广大无明迷乱;
Mahoghatiṇṇo mokkhako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.60.
越过重重流弊之渊,解脱者,我礼敬如来佛陀。
Mahābhavopadhicatto, lobhadosavināsako;
心离生死之缠缚,灭除贪欲之毒害;
Mahāripuṃ nimaddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.61.
令大恶敌身陷泥淖,我礼敬如来佛陀。
Mahā’bhiññābalappatto, mahāmaññitanāsako;
获得广大神通力量,截断骄慢之根本;
Mahāsaddhamaṃ niddisi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.62.
降服众多信心,我礼敬如来佛陀。
Ahorattiṃ sadāsuddho, mahālokagganāyako;
昼夜恒清净,大世尊为诸天王;
Samattavissavissuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.63.
心体自在安详,我恭敬那佛陀。
Mahāavijjāucchinno, mahāāsattiriñcako;
大无明已断绝,大烦恼已止息;
Mahājaṭā vijaṭesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.64.
大戒律已守持,我恭敬那佛陀。
Mahāsūlavivattako, mahāsallavinodano;
大智慧已显现,大辩才已运用;
Mahāsavaṃ byantikaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.65.
大烦恼已灭除,我恭敬那佛陀。
Mahāparakkamī sūro, sabbathā aparājayo;
大勇猛者,处处无敌;
Accantaabhayo vīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.66.
完全无畏的大英雄,我礼敬那世尊。
Mahātaṇhāvītivatto, mahāsokapanūdano;
如大火焰猛燃,如大悲伤激烈;
Mahādukkhamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.67.
超越极大苦楚,我礼敬那世尊。
Mahāmānamatikkamo, mārasenanimmaddano;
超越巨大傲慢,驱除魔军之扰;
Kammaklesaṃ nijjaresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.68.
破除业烦恼者,我礼敬那世尊。
Mahābhavodadhittiṇṇo, pāpaṇṇavapāraṅgato;
渡越大有漏海者,精通诸恶根本,
Mahāsaṃsaraṇātigo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.69.
远离大轮回者,世尊当受我礼敬。
Mahāsaṃyojanātīto, mahāvaṭṭavināsako;
超越大缚绳者,灭除大轮转者,
Mahāsaṃsāroghatiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.70.
度过大轮回苦者,世尊当受我礼敬。
Mahārāgavirañjako, mahādosanimmaddako;
远离大欲烦恼者,熄灭大嗔之火者,
Mahāsotaṃ visosesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.71.
净除重病大漏者,世尊当受我礼敬。
Mahāmettāvihārī yo, mahāpuñño mahāraho;
行大慈心的隐士,具大神咒、大阿拉汉,
Mahākaruṇāsāgaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.72.
如大慈悲海,我敬礼此佛。
Mahābhavasindhulaṅghī, bhavamutto bhavantagū;
超越大苦海者,得脱生死,通达究竟,
Sokasūlasamucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.73.
心破忧伤痛苦,我敬礼此佛。
Mahāvanapathātīto, mahākantārapāragū;
超越大林道者,至大荒野彼岸者,
Mahābhavoghanittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.74.
渡过生死洪流者,我敬礼此佛。
Mahāmaggaphalappatto, supatto amatodadhī;
得大道果,善出生,超越生死之流;
Bhavacakkaṃ vibhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.75.
断灭生死轮回,敬礼彼佛陀,唯愿礼敬之。
Mahāsubodhisampanno, muttimaggasubhāvito;
具大智慧觉性,修习出离之道;
Bhavabandhanaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.76.
破除存在之缚,敬礼彼佛陀,深怀敬意。
Mahānandīsamucchinno, mahākilesanissaṭo;
满载大喜悦,断绝烦恼重担;
Mahāpāpoghamuttiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.77.
超越大恶趣,涅槃安稳无忧,礼拜彼佛陀,至诚顶礼。
Mahāpihāparikkhīṇo, mahāsaṃyojane nudo;
伟大的殷勤探究者,解脱于伟大的束缚;
Sabbāsave vinodesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.78.
破除一切烦恼,我向佛陀顶礼。
Mohatimiraṃ bhañjesi, suriyo’va pabhaṅkaro;
断灭无明黑暗,如同太阳破除云翳;
Mahājutiṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.79.
放射大光明,我向佛陀顶礼。
Mahābhayaṃ padālesi, chambhacchinno bhayanudo;
消除巨大恐惧,如断丝般除净怖畏;
Mahādukkhakkhandhanudo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.80.
破除巨大苦难,我向佛陀顶礼。
Mahāsattuṃ vināsesi, sattidhārī mahābalī;
大力者,能灭诸众生,持有众生的伟大力量者;
Mahāsiddho mahesakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.81.
大成就者,极具威能者,我顶礼那位佛陀。
Mahātamaṃ panudi ca, mahājotipabhāsako;
最伟大者,放射广大光明者;
Ādicco viya dīpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.82.
如原始之火般照耀,以法光明遍照,我顶礼那位佛陀。
Mahābhogapariccāgī, tiṇṇamahātaṇhaṇṇavo;
舍弃丰饶享受者,断尽极大渴爱者;
Mohudadhiṃ pāraṅgato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.83.
通达迷惑之海彼岸者,我顶礼那位佛陀。
Mahābhiññābalappatto, mahāpadhānanāyako;
具大三明力者,具大智巧者;
Mahābandhanavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.84.
具大缚缚尽者,敬礼那佛陀。
Mahābodhimahaṇṇavo, mahāsambodhisāgaro;
具大觉王者,具大觉海者;
Mahāñāṇamahodadhi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.85.
具大智慧海者,敬礼那佛陀。
Mahābhisakko yatīndo, taṇhārogatikicchako;
具大医王者,苦集病难者;
Dukkhato bahū mocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.86.
于苦中解脱众多,敬礼那佛陀。
Mahāmahimāmaṇḍito, chabbaṇṇaraṃsidhārako;
大威德广大显赫,具六尘盖;
Mahāpabhāya byāpako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.87.
大光明普照四方,佛陀吾向彼顶礼。
Mahākaruṇāsampatto, sadā mettāya’bhirato;
大悲圆满不间断,常乐观世慈心;
Mahājanahitarato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.88.
广大利益众生者,佛陀吾向彼顶礼。
Mahāmicchādiṭṭhiṃ hantā, mahāsaddhammuddesako;
灭大邪见无明者,宣说正法大导师;
Mahāantakupacchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.89.
断灭诸苦极终者,佛陀吾向彼顶礼。
Mahāsokasallakatto, mahākhīlavisodhano;
伟大悲伤苦恼之去除者,广大烦恼污垢之净除者;
Mahāsantikaro loke, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.90.
广大安隐之造世者,彼佛我顶礼敬拜。
Mahāpāpapaṅkaṃ dhotā, mahādukkhavimocako;
广净恶浊污渍者,大解苦难之脱者;
Mahāsajjanaṃ sodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.91.
广大善友之清浄者,彼佛我顶礼敬拜。
Mahāantakahantā yo, maccusenavināsako;
广大灭命终结者,灭除死魔之破坏者;
Mahātaṇhaṃ vinodesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.92.
广大渴爱之消灭者,彼佛我顶礼敬拜。
Mahādiṭṭhiṃ viddhaṃsesi, pāpapuññasamūhato;
你能破除邪见,断绝诸恶业的集聚;
Mānaṃ māyañca maddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.93.
令我远离傲慢与妄念,我顶礼那位佛陀。
Mahāmohaṃ vināsesi, mahārāganirodhako;
你铲除大惑,能熄灭诸大贪欲;
Mahādosaṃ niddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.94.
你灭除大瞋恚,我顶礼那位佛陀。
Vicitradhammakathiko, abbhutamagguddesako;
你善于说异法,了知奇特正行的归向;
Mahakkhāto mahākathī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.95.
你广宣大义,妙语流畅,我顶礼那位佛陀。
Mahāvādī kammavādī, mahāsakyamunīvaro;
大谤法者、大业论者,伟大的萨伽牟尼尊者;
Munipuṅgavo munindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.96.
尊贵的圣者、圣王,我向那佛陀顶礼。
Mahāmohanisānāsī, mahāpabhā vitthārako;
大除惑迷者、大光明展现者,
Mahājuṇhā pajjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.97.
巨灯般放光辉,我向那佛陀顶礼。
Mahā’vijjānisā hantā, vijjāraṃsivibhūsito;
大无明之恶灭者,智慧如锋刃辉映其身,
Mahādhammābhā vikari, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.98.
大法光之变现者,我向那佛陀顶礼。
Mahāmohaṃ nimmaddesi, māyājālavimocano;
大痴惑予以镇息,如梦幻网得以解脱;
Micchāvādaṃ pamaddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.99.
误谬见使人懈怠,我敬礼彼佛陀。
Āsavasotaṃ sosesi, mahāvyāpādamaddano;
染污流之源被压制,诸重罪得以废除;
Mohamahodadhitiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.100.
渡过痴迷大海,我敬礼彼佛陀。
Mahāmohamatikkanto, mahāsaṅkāvinodano;
超越大痴惑,破除重大疑惑;
Mahābhavoghanittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.101.
跨越大生死之狱,我敬礼彼佛陀。
Pāṇātipātā virato, cattadaṇḍo ahiṃsako;
禁戒杀生者,持守不动摇的戒律,远离杀害,性情慈和无害。
Amitamettavāridhi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.102.
广种无量慈悲之海,我恭敬那觉者世尊。
Adinnādānā virato, aniccho apariggaho;
远离偷盗之行为,不贪不取非法之物;
Sabbassa cāgī virāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.103.
慷慨布施,心怀离欲无挂碍,我恭敬那觉者世尊。
Abrahmacariyātīto, kāmabhogapariccajo;
超越出世清净行,舍弃欲乐追求;
Māradhītāmānaṃ maddi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.104.
断除魔境傲慢与惑,我恭敬那觉者世尊。
Kāyānurakkhī sudanto, vācānurakkhī subbato;
护身者清净,言语者善美;
Mahāsīlena sampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.105.
具足广大戒德,礼敬彼佛陀。
Sammāājīvasampanno, suddhācaraṇacārako;
正当业自在者,净洁行为实践者;
Sīlasiromaṇi sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.106.
戒德宝珠尊者,礼敬彼佛陀。
Subharo sīlasampanno, suddhācārasiromaṇī;
清净德行庄严,行为清洁之宝;
Thāmavā javasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.107.
持守定慧迅捷,礼敬彼佛陀。
Avikappo avitakko, avicāro acintako;
不迷惑、不昏乱、不疑惑、不执著,
Cittaekaggatāppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.108.
心专一而得成,就敬礼那世尊为佛。
Indriyāni surakkhesi, sato saṃvaramānaso;
善护五根,正念自制心,
Sammāsamāhitacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.109.
心正受定持,敬礼那世尊为佛。
Pabalapañño paññaññū, gambhīrapaññāsobhano;
智慧软弱者难及,智慧深厚者光明耀目,
Sampannapañño paññakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.110.
圆满智慧称首,敬礼那世尊为佛。
Pahūtapañño supañño, puthulapañño paññavā;
多才多慧者为至慧,广博多闻者具智慧;
Paguṇañāṇo ñāṇakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.111.
能破劣善识智慧者,我顶礼那佛陀。
Tikkhapañño khippapañño, puṇṇapañño paññāpabhū;
锐慧敏慧者速慧,满具智慧者显慧身;
Paññānātho paññāsāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.112.
智慧保护者,智慧主宰者,我顶礼那佛陀。
Dhuvapañño ṭhitapañño, thirapañño paññādado;
坚定智慧者为真慧,稳固智慧者为坚慧;
Pariyodātapañño yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.113.
能清净智慧者,我顶礼那佛陀。
Paññāya pāramīppatto, anantapaññasekharo;
智慧已经达到彼岸,无量智慧的汇聚者;
Puññapāramīsampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.114.
具足福德波罗蜜者,我顶礼那佛。
Paññādhanī paññābalī, paññāsīlasamāhito;
智慧之宝库,智慧之力量,具智慧、戒律、定力者;
Paññāpati paññādhārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.115.
智慧之王,智慧的支柱,我顶礼那佛。
Paññavanto sudhīmanto, sīdhapañño paññānidhi;
智慧丰富,智慧深远,智慧为船、智慧为藏;
Paññāvāridhi paññagū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.116.
智慧为海洋,智慧的贤者,我顶礼那佛。
Paguṇapaññākusalo, anantapaññavā vibhū;
具足善慧者,智慧广大无边;
Seṭṭhapañño jeṭṭhapañño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.117.
最上智慧,长者智慧,向佛顶礼礼敬。
Paripuṇṇapañño puṇṇo, pavarapaññapāragū;
圆满智慧充盈,最上智慧究竟彼岸;
Paññissaro ñāṇissaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.118.
智慧满溢,知识充盈,向佛顶礼礼敬。
Accantaamalapañño, sampuṇṇapaṭibhānavā;
超越常见慧者,圆满通达辩才;
Paṭivedhapaññādhārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.119.
智慧根基透彻,向佛顶礼礼敬。
Anomapañño anomo, bhūripañño paññavaro;
无上智慧者无上,广大智慧者智慧最胜;
Parisuddhapañño suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.120.
清净智慧者清净,我顶礼彼觉者世尊。
Nibbedhikapañño nātho, paṭibodhapañño paṭū;
断尽烦恼智慧者是依止,觉悟智慧者通达;
Visuddhapañño saṃsuddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.121.
净洁智慧者尽净,我顶礼彼觉者世尊。
Paññācakkhu ñāṇacakkhu, buddhacakkhu sucakkhumā;
智慧之眼,知识之眼,觉知之眼明朗清晰;
Samantacakkhu sampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.122.
遍及诸处之眼圆满无缺,我顶礼彼觉者世尊。
Pabalapaññāsaṃyutto, tikkhamedho medhāmayo;
智慧圆满具足,三慧相融,
Puṇṇābhiññā aññātāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.123.
通达众多神通,敬礼彼觉者佛陀。
Paññāvudhena sampanno, ajeyyo ajito pabhū;
以智慧为兵器,胜无可胜,是自在胜者,
Jino ajini pāpimaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.124.
战胜恶敌,佛陀尊者,敬礼彼觉者佛陀。
Asaṅkhatamanuppatto, paññā’bharaṇabhūsito;
无量无边出世智,充满智慧宝饰,
Paramatthaṃ paññāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.125.
深示真实义理,敬礼彼觉者佛陀。
Paññavā paññaṃ pasāresi, ñāṇī ñāṇasaṃvaḍḍhano;
有智慧者宣说智慧,智者增长智慧;
Adhammadhaṃsako dhammī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.126.
精通法者是破坏无明者,我敬礼彼佛。
Paññāsekharo paññindo, ñāṇindo ñāṇasekharo;
智慧聚集者乃是智慧通达者,知识者是知识聚集者;
Dhammasekharo dhammindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.127.
法聚集者即法通达人,我敬礼彼佛。
Javanapañño jitatto, sabbaganthappamocano;
迅捷智慧胜利者,能解脱一切结缚;
Gaṇṭhimutto guttadvāro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.128.
断绝结发、闭锁舌门者,我敬礼彼佛。
Bahupañño bahukārī, bahuñāṇī bahuguṇo;
多智多行,多种多样的智慧,多种多样的功德;
Bahulaguṇasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.129.
具足广博诸德,我礼敬那觉者佛。
Paññāvimuttisampanno, mohātīto dukkhātigo;
具足智慧解脱者,超越无明与苦难;
Kilesasallakantako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.130.
烦恼虽曾困扰,佛陀我心礼敬。
Bodhihadayo sambuddho, paññindo paññamānaso;
觉悟心智的佛,智慧心智相具;
Ñāṇacetaso ñāṇābho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.131.
智慧心念辈出,佛陀我心礼敬。
Dhuvasīlo dhuvacitto, dhuvamedho dhuvaṅgato;
坚定戒律者,坚定心志者,坚定智慧者,坚定正行者;
Dhuvamutto dhuvaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.132.
坚定拔除者,坚定证得者,彼佛我顶礼敬拜。
Sīlabalī cittabalī, paññābalī aññābalī;
戒力坚定,心力坚定,慧力坚定,解力坚定;
Dhammabalī dhīrabalī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.133.
法力坚定,忍力坚定,彼佛我顶礼敬拜。
Sīladhanī cittadhanī, paññādhanī aññādhanī;
戒宝充足,心宝充足,慧宝充足,解宝充足;
Dhammadhanī dhīradhanī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.134.
法宝充足,忍宝充足,彼佛我顶礼敬拜。
Kāyāsaṃvarasaṃyato, saṃyatavācāsaṃvaro;
身行节制已成,言语自持已定;
Cittasaṃvara saṃyato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.135.
心意调伏无逸,敬礼如来佛陀。
Sīlaggo samādhippatto, paññappatto subhāvito;
戒行圆满得定,智慧增长自然;
Dhammasudhārasaṃ pāyī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.136.
精研法义入微,敬礼如来佛陀。
Susīlo samādhippatto, paññālaṅkāra’laṅkato;
清净戒行得定,智慧装饰其身;
Dhammābharaṇabhūsito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.137.
法义充满广博,敬礼如来佛陀。
Sammāsamādhi’laṅkito, sīlapaññavibhūsato;
具足正定装饰,品德与智慧增辉;
Sabbābhiññābalappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.138.
得成诸种神通,佛陀者我恭敬礼拜。
Suddhasīlo suddhacitto, suddhapañño suddhamano;
清净品德清净心,清净智慧清净意;
Suddhadhammaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.139.
示现清净法教,佛陀者我恭敬礼拜。
Sīlavā susamāhito, paññavā yasavā isi;
戒行具足止定坚,智慧光明享盛誉;
Lokavissuto vidito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.140.
通达世间广闻名,佛陀者我恭敬礼拜。
Sīlasamādhisampanno, vidhuro paññapuṅgavo;
具戒定圆满,智慧卓越尊贵;
Sabbesaṃ sabbaṃ bodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.141.
于一切法中成就正觉,世尊彼佛我恭敬礼拜。
Anantañāṇī nijjhānī, ñāṇasīsacūḷāmaṇi;
无量智慧清净者,智慧之髻宝珠;
Ñāṇakkho narapāmokkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.142.
智慧之海解脱者,世尊彼佛我恭敬礼拜。
Nāyakānaṃ varo nātho, ñāṇiko ñāṇapuṇṇiko;
诸领导之最上者,智慧满盈之导师;
Ñāṇasamattho ñāṇaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.143.
智慧能者智慧之荫庇,世尊彼佛我恭敬礼拜。
Ñāṇarāmo ñāṇarato, gambhīrañāṇakovido;
通达智慧者,乐于智慧,深知广大智慧,精通深奥智慧者;
Ñāṇadassanasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.144.
具足智慧与洞察者,我礼敬彼佛陀。
Ñāṇasobhito ñāṇaggū, ñāṇa’laṅkāra’laṅkato;
智慧光耀,具足智慧宝饰以装饰;
Ñāṇasiromaṇi ñāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.145.
智慧之宝石,智慧者,我礼敬彼佛陀。
Ñāṇavanto ñāṇavaro, ñāṇaneru suññāṇavā;
智慧具足,智慧贵显,智慧山峰而非虚无;
Ñāṇasindhu ñāṇodadhi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.146.
智慧之海,智慧之洋,我礼敬彼佛陀。
Ñāṇamoli ñāṇamuddho, ñāṇadīpo ñāṇasikho;
智慧之源,智慧之泉,智慧之灯,智慧之峰;
Ñāṇameru ñāṇasiṅgo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.147.
智慧之山,智慧之狮,彼佛世尊,吾当顶礼。
Gambhīraññāṇī medhāvī, tikkhaññāṇī vicakkhaṇo;
深明智慧之士,才智超卓,迅速通达,善于辨别;
Aññāṇamūlaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.148.
破除无明根本,彼佛世尊,吾当顶礼。
Sabbañāṇī sabbaññāto, satthā sammapavattako;
通达一切智慧,悉知一切者,正法弘扬的导师;
Suddhadhammaṃ vitthāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.149.
阐述清净法义,彼佛世尊,吾当顶礼。
Sabbaññutañāṇapatto, sabbaviññū vināyako;
具足一切智慧的智慧者,众生中真正的引导者;
Nibbānasukhasampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.150.
成就涅槃安乐者,我顶礼那世尊。
Sabbaññū sabbañāṇiko, sabbato maññanājaho;
通晓一切、拥有一切智慧者,断除一切执着的坚定者;
Sabbamathitavikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.151.
彻底断灭一切恐惧者,我顶礼那世尊。
Sabbañāṇādhipatiko, samattho pavaro pabhū;
一切智慧的主宰,完全胜任、光明普照者;
Sabbato ñāṇadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.152.
从各处洞见智慧真理者,我顶礼那世尊。
Dasabalādhipo nāgo, amitañāṇādhipati;
十力之王如同那伽,广大智慧的主宰;
Bahuṃ iddhiṃ anuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.153.
虽未证得多种神通,然我恭敬彼佛陀。
Paṭivedhañāṇayutto, māyāpaṭapacchedako;
具渗透慧眼,能断魔惑;
Avijjaṃ paridhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.154.
灭除无明,彼佛陀我恭敬。
Muttiñāṇaṃ gavesi yo, maggasaccapakāsako;
寻求解脱智,明了道谛显现者;
Magga’kkhāyī maggavidū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.155.
解道者、道说者,彼佛陀我敬礼。
Sabbāññāṇaṃ vināsesi, mahāpaññānamuttamo;
能灭除一切智识者,乃至最上之大智慧;
Bodhiñāṇamahāsindhu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.156.
觉知之智广大如海,我顶礼那觉者世尊。
Sammādassanasampatto, sammāñāṇapatiṭṭhito;
具足正见之状态,建立正智稳固基;
Sammāvimuttijitatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.157.
胜得正解脱者,我敬礼彼佛陀。
Arahā vijjāsampanno, ñāṇasikharasekharo;
阿拉汉成就正知,智慧之巅峰华;
Paramaṃ sukhaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.158.
得至极乐境界,我恭敬礼那佛陀。
Paramañāṇasampanno, pavarapaññāpuṇṇiko;
具足究竟智慧,满具高贵智慧;
Sammāvimuttiṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.159.
获得正真解脱,向那佛陀顶礼敬仰。
Sabbadassāvī suññāṇī, sabbakiccesu paṇḍito;
洞彻一切法,无所执着,博通一切事理;
Sabbadhi suguṇupeto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.160.
处处具足殊胜德行,向那佛陀顶礼敬仰。
Saṃvedanā saṃveditvā, sammāsambodhiṃ bodhayi;
了知一切感受,觉悟正觉之道;
Sokavigato sumato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.161.
已远离忧伤且慧智清明,向那佛陀顶礼敬仰。
Vedanāsu vītagijjho, vedanāmutto sabbathā;
『感受』中无有恼乱,感受永远解脱;
Vedagū ca vedantagū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.162.
通达感受、超越感受者,彼佛我礼敬之。
Vissāsabhūmi sattānaṃ, andhānaṃ nayanūpamo;
众生如地坚定信心,盲者无目可比拟;
Arakkheyyo ārakkhako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.163.
不可护者自己护持,彼佛我礼敬之。
Dukkhasakkhī dukkhakkhīṇo, dukkhavidū dukkhantagū;
痛苦见证者痛苦灭,痛苦通晓者痛苦绝;
Dukkhappahīno dukkhaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.164.
痛苦断灭者善知痛,彼佛我礼敬之。
Kāyasakkhī cittasakkhī, vedanānusakkhī sukhī;
身为见证,心为见证,感受作为依止而快乐;
Dhammānusakkhī susakkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.165.
法为依止而精进,我恭敬那佛陀。165。
Santakāyo santavāco, santacitto samāhito;
身身安静,语语和悦,心心宁静,定力具足;
Sabbūpadhivūpasanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.166.
一切毒害皆净,我恭敬那佛陀。166。
Sammāsamāhitacitto, sammāsīle patiṭṭhito;
心正定,具正戒立;
Sammāpaññāparipuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.167.
智慧圆满,我恭敬那佛陀。167。
Nikhilaniṭṭha’dhigamo, accāraddhavipassako;
法门圆满的获得者,具足正见的内观者;
Samattasantisampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.168.
成就究竟的安乐者,我顶礼彼觉者佛。168。
Sabbakāyaṃ saṃveditvā, sabbadhammavipassako;
遍察诸根所感,洞察一切法者;
Bhavasaṃsāraṃ riñcesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.169.
破除生死流转,我顶礼彼觉者佛。169。
Sabbadā satisampanno, sampajaññarato sadā;
恒常具足念念,常乐于正知;
Santataṃ samaṇo sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.170.
常行止于正觉者,我顶礼彼觉者佛。170。
Saccadassanadassāvī, saccadhammavipassako;
「真谛见知者」,「真实法之智慧观察者」;
Saccacakkaṃ pavattesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.171.
「如理转轮圣王」,我敬礼彼佛陀。171。
Jhānasokhummasampanno, attapaṇidhipāragū;
「禅定微妙具备」,「自心法主熟达」;
Bhavādīnavadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.172.
「生死苦见知者」,我敬礼彼佛陀。172。
Cakkhumanto vatavanto, sīlavanto susīlavā;
「明眼善说者」,「具戒清净戒行者」;
Medhāvanto paññāvanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.173.
「聪慧具慧巧妙者」,我敬礼彼佛陀。173。
Vaṇṇavanto guṇavanto, jutimanto jutidharo;
具有美丽色相且德行完备,具足光明且能执持光明;
Yasavanto kittimanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.174.
享有名声且闻名远扬,我敬礼那佛陀。
Satimanto yati santo, matimanto medhāvino;
具足正念且精进清净,具足智慧且聪明睿智;
Patāpavanto dhīmanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.175.
勇猛且深明大义,我敬礼那佛陀。
Yogavanto khemavanto, paṭibhānavanto pabhū;
具有禅定功德且安乐自在,具足智慧反应且光明照彻;
Hirīmano sirīmano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.176.
具足羞耻心且自尊洁净,我敬礼那佛陀。
Attadanto anussado, dhīradhārī dhurandharo;
自护者、继承者,坚韧持久、能干卓绝者;
Dhitimanto dhīsampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.177.
聪慧明达、智慧完备者,我顶礼彼佛。
Thāmavanto iddhimanto, dayāvanto dayālayo;
坚定者、有神通者,慈悲宽厚者,我顶礼彼佛。
Kantimanto rūpavanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.178.
光明庄严、有美貌者,我顶礼彼佛。
Khantimanto santimanto, bhagavanto sukevalī;
忍耐安静者,为最上者世尊;
Ñāyavanto nayavanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.179.
有智慧、有引领者,我顶礼彼佛。
Bodhimanto buddhimanto, bodhiñāṇo bodhiguṇo;
具觉悟者,具智慧者,觉知觉性俱全者,
Bodhidhammamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.180.
觉法圆满者,我礼敬彼如来佛。
Muttadoso mettāvanto, karuṇāvanto modito;
断除嗔恨者,具慈爱者,欢喜者,
Sabbathā upekkhāvanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.181.
恒常持舍者,我礼敬彼如来佛。
Yatavanto yatacārī, khamavanto sukhemino;
持戒者,行持端正者,宽恕者,安乐静顺者;
Tapavanto tathavanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.182.
苦行者,真实正法者,我礼敬彼如来佛。
Pabhāvavanto puriso, patāpī paṭibhānavā;
品行高尚之人,具足正勤与智慧;
Sadatthapaṭidīpako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.183.
恒为众生指示正理,故我礼敬彼佛。183。
Saṅgachinno raṅgachinno, rāgachinno chinnaratī;
断除聚集与分散,断除贪恋与爱欲;
Nandīchinno taṇhāchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.184.
断除愉悦与渴求,故我礼敬彼佛。184。
Chinnāsaṅko chinnātaṅko, chinnākaṅkho chinnaṅgaṇo;
断除疑惑与恐惧,断除猜疑与杂念;
Chinnasaṃyojanā sabbe, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.185.
断除一切束缚,故我礼敬彼佛。185。
Chinnāsaṅgo chinnāsatto, chinnādāno chinnāvilo;
断绝结缚,断绝存在,断绝施与,断绝贪欲;
Chinnalitto chinnālambo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.186.
断绝牵缠,断绝依附,我礼敬那佛陀。
Chinnakāmo chinnakodho, chinnakopo chinnamado;
断绝欲望,断绝嗔恚,断绝怨恨,断绝我慢;
Chinnakleso chinnakhobho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.187.
断绝烦恼,断绝恐怖,我礼敬那佛陀。
Chinnapāpo chinnatāpo, chinniccho chinnasaṃsayo;
断绝恶业,断绝苦恼,断绝欲望,断绝疑惑;
Chinnasoto chinnasneho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.188.
断绝嗔恚,断绝爱恋,我礼敬那佛陀。
Chinnabhogo chinnayogo, chinnabhīti chinnabhayo;
断绝了嗜爱,断绝了结缔,断绝了恐惧,断绝了害怕,
Chinnakhandho chinnachando, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.189.
断除了蕴聚,断除了贪求,我顶礼那觉者世尊。
Bhinnāsaṅko bhinnātaṅko, bhinnākaṅkho bhinnussuko;
破除疑虑,破除挠痛,破除欲望,破除不安,
Bhinnābhirato bhinnāso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.190.
破除了爱着,破除了我执,我顶礼那觉者世尊。
Bhinnakhobho bhinnadukkho, bhinnakleso bhinnakhilo;
破除嗔恚,破除苦恼,破除了烦恼与六根,
Bhinnābhimāno bhinnejo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.191.
破除了骄慢,断尽了我见,我顶礼那觉者世尊。
Lobhabhinno lolabhinno, rosabhinno bhinnaraṇo;
贪著所破,欲著所破,怒所破者,分离者;
Nehabhinno khedabhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.192.
无贪著,无惧著,我顶礼彼佛。
Bhogabhinno sokabhinno, rogabhinno bhinnarajo;
饮乐著所破,忧悲所破,病痛所破,散乱者;
Sūlabhinno sallabhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.193.
苦痛所破,痛苦所破,我顶礼彼佛。
Saṅgabhinno raṅgabhinno, rāgabhinno bhinnaratī;
结集所破,爱欲所破,兴趣所破,离散乐著者;
Nandībhinno taṇhābhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.194.
欢喜所破,渴爱所破,我顶礼彼佛。
Sabbabhavābādhabhinno, bhinnamahāmohatamo;
受尽一切世间痛苦折磨,破除最深重的大惑烦恼;
Ādhibhinno vyādhibhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.195.
超越内外诸种疾病,敬礼那位觉者。
Khinnagiddho khinnamuddho, khinnābhilāso khinniccho;
除尽嗔恨与狂怒,除尽贪爱与欲求;
Khinnalobho khinnābhijjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.196.
除尽贪婪与嫉妒,敬礼那位觉者。
Āsākhinno issākhinno, ejākhinno khinnaiṇo;
除尽瞋恚与嫉妒,除尽恼恨与我见;
Chandakhinno bandhakhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.197.
除尽贪欲与束缚,敬礼那位觉者。
Kappakhinno kālakhinno, kilesakhinno sabbathā;
断除业报,断除时节,断除烦恼,遍一切处皆断;
Mūlakhinno sūlakhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.198.
断除根本,断除矛刺,於佛我恭敬礼拜;
Tiṇṇapāpo tiṇṇapuñño, tiṇṇamoho tiṇṇamalo;
断除恶业,断除善业,断除迷惑,断除秽污;
Tiṇṇavikāro tiṇṇīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.199.
断除变化,断除苦恼,诸苦悉已断尽,於佛我恭敬礼拜;
Tiṇṇadoso tiṇṇadoho, tiṇṇarāgo tiṇṇamamo;
断除过患,断除燃焰,断除爱欲,断除迷恋;
Tiṇṇatāpo tiṇṇatāso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.200.
断除火热,断除痛苦,於佛我恭敬礼拜。
Tiṇṇajāti tiṇṇamaccu, tiṇṇaloko tiṇṇabhavo;
斩断种姓,斩断众生,斩断世间,斩断有为;
Tiṇṇogho tiṇṇasaṃsāro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.201.
斩断汹涌的轮回,斩断流转的生死,我顶礼那位佛陀。
Cuṇṇamoho cuṇṇamakkho, cuṇṇamāno cuṇṇamado;
斩断烦恼,斩断恶习,斩断我慢,斩断傲慢;
Cuṇṇarāgo cuṇṇadoso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.202.
斩断贪爱,斩断嗔恨,我顶礼那位佛陀。
Cuṇṇakodho cuṇṇakopo, cuṇṇakhobho cuṇṇabhayo;
斩断瞋怒,斩断恶恼,斩断恐怖,
Cuṇṇasūlo cuṇṇasallo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.203.
斩断痛苦,斩断折磨,我顶礼那位佛陀。
Pāpacuṇṇo puññacuṇṇo, ahaṃcuṇṇo cuṇṇamamo;
『恶』者为恶行,『善』者为善行,自我须分别,分别之念深固;
Kaṅkhācuṇṇo saṅkācuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.204.
『疑』为怀疑,『疑惑』为顾虑,我当顶礼佛陀,庄严其德。
Saṃsāracakkaṃ cuṇṇesi, bhavarajjūnikantako;
轮回之轮,痛苦如毒箭般刺痛众生;
Sabbasaṅkhāravicuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.205.
通达诸行无常,我当顶礼佛陀,智慧无边。
Nimmamo nirahaṃkāro, nirālambo nirālayo;
无我我废,无傲慢心,无所依托无所挂碍;
Nippapañco nirārambho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.206.
无分别行为,无妄念污,我当顶礼佛陀,具足圆满。
Nirāsatto nirāsaṃso, nissaṃsayo nirussuko;
无欲无求,无依无畏;
Nirāsavo nirapekkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.207.
无贪无痴,超越偏见,我敬礼那佛陀。
Nirāsaṅko nirātaṅko, nirākaṅkho niraṅgaṇo;
无疑无怖,无期无诤;
Nissaṅkiliṭṭho nikkaṅkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.208.
无染污无求,我敬礼那佛陀。
Nhāto dhoto niddhoto, nibbuto nittharaṇiko;
浴净洗洁,已入安息;
Nimmalo nirodhappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.209.
清净已得灭尽,我敬礼那佛陀。
Nibbhayo naranisabho, nikkampo narakesarī;
无怖畜众,无动狮子,非迁也非人中狮;
Narakuñjaro nicchambhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.210.
地狱如驴,性羞怯,我礼敬彼佛陀。
Nirāgo cāpi nikkopo, nicchuddho cāpi nimmado;
离贪亦离断,离贪盲亦离愚;
Niddukkho cāpi nissoko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.211.
无苦与无忧,我礼敬彼佛陀。
Nāsako titthiye nānā, nānāvādaviddhaṃsako;
灭除诸见,散灭多种谤法者;
Nānādiṭṭhiṃ nivāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.212.
断除各种邪见,我礼敬彼佛陀。
Nandikkhayo nibbanatho, niricchako nirindhano;
无烦恼者,无欲望者,无妒恨者;
Nissaṭṭhamāno nittaṇho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.213.
无贪着者,无嗔恚者,我顶礼那觉者;
Nippaṭibaddho nibaddho, nirābādho nirabbudo;
远离束缚者,解脱者,无病痛者;
Niraggalo nikkaṇṭako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.214.
无戾怨者,无害者,我顶礼那觉者;
Nirupatāpo nippāpo, nippipāso nirākulo;
无肮脏者,无恶业者,无贪求者;
Nippariphando niriñjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.215.
无污秽者,无忧扰者,我顶礼那觉者。
Nihatamāno nepuñño, nayaniyāmañāṇiko;
此处弃绝所有恶行,不受贪染而心清净;
Nittiṇṇakaṅkho nissaṅko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.216.
断绝怀疑不生疑虑,我恭敬礼拜佛陀。
Nippagabbho nippaṭigho, nātimāno nirāvilo;
无所生,无所瞋恚,不狂妄且清净明净;
Nibbānapatto nikhilo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.217.
已证涅槃苦永灭,我恭敬礼拜佛陀。
Nirosamāno nivero, nikkodho ca nikkupito;
无嗔恨而无烦恼,既不愚痴亦无狂躁;
Niyāmappatto pamudo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.218.
自止自持心欢喜,我恭敬礼拜佛陀。
Sunipuṇo nayaladdho, nirāgu nibbānagato;
柔善者为导,得无忧,已入涅槃;
Namucidheyyamaccago, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.219.
无可憎者无可恶者,彼佛是故我礼敬;
Nillobhamāno nisneho, nikkamano nikkāmano;
无贪无爱,无起无止;
Nirabhimānī nilluddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.220.
无傲无慢,无狂无恼,彼佛是故我礼敬;
Nirāgamāno ninneho, nandīrāgavināsako;
无欲无爱者,欢喜与爱皆灭者;
Niricchamāno nillaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.221.
无嗔无垢,彼佛是故我礼敬。
Niddosamāno nimmakkho, bhavanettinikantako;
被贬抑者安静无怒,内心柔和不战斗;
Nikkasāvo nikkaluso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.222.
无垢污,无不洁,我向如此觉者顶礼。
Nikkilissako nikkuppo, niccalo ca niccañcalo;
不易动摇且不妥协,恒久坚定且不动摇;
Niccapalo ca nillolo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.223.
恒常成就且不懒散,我向如此觉者顶礼。
Nikkuho ca nikkuṭilo, nibbikāro nibbijjano;
无缠结无束缚,远离厌离而心清净;
Niggaṇṭho nirāparādho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.224.
无牵连且无过失,我向如此觉者顶礼。
Nikkukkucco niruddhacco, nirāso ca bhavābhave;
无追悔、无掉举,于诸有中亦无所冀望;
Nibbicikiccho nibbijjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.225.
「Nibbicikiccho」者,指远离欲望、憎恶与迷惑的状态;「nibbijjo」者,意为对一切事物心生厌倦;我敬礼那位觉悟者,即佛陀。
Namucisenasūdako, animittarato yatī;
摧破魔军之征服者,乐住于无相,精勤之修行者;
Nipuṇo nittiṇṇaogho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.226.
深微精妙、已渡洪流,礼敬彼佛陀,我今顶礼。(第二二六偈)
Nikkhīlo cāpi nissallo, nissūlo nibbānarato;
无楔刺、无毒箭,亦无脓疮,乐住涅槃;
Nippamādo nibbandhano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.227.
无放逸、无系缚,礼敬彼佛陀,我今顶礼。(第二二七偈)
Nirabhimāno nimmāno, nittaṇhamāno nicchalo;
无有骄慢,谦逊柔和,止息动摇,安稳不动;
Nikkaṅkhamāno nicchando, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.228.
无所希求,无所渴求,我礼敬那觉者——尊者世尊。
Naravīro naradhīro, narājañño naravaro;
人中英雄,心志坚忍,人中王者,人中第一;
Naranāgo narasīho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.229.
人中龙王,人中狮子,我礼敬那觉者——尊者世尊。
Narajeṭṭho naraseṭṭho, narusabho naruttamo;
人中王中最胜,人中王中最卓绝,人中王中美善,人法之正行驾驭者,
Naradammasusārathī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.230.
我礼敬那觉者——尊者世尊。
Varanātho naranātho, lokanātho lokajino;
护戒之主、护人之主,护世之主、世间征服者;
Devanātho brahmanātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.231.
护天之主、护婆罗门之主,彼佛我恭敬礼拜。
Jhānanirato nijjhāyī, kilesavisanāsako;
乐于禅定、深心定境者,断除烦恼毒者;
Sukhumajhānasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.232.
具微妙禅定资具者,彼佛我恭敬礼拜。
Nittaṇhamānaso nātho, sadā nimmalamānaso;
坚定不动心之主,常持清净心者;
Alittamānaso cāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.233.
戒洁净心之乐施者,彼佛我恭敬礼拜。
Nunnajāti nunnamaccu, nunnaloko nunnabhavo;
非生非灭,非死非活,
Nunnavibhavo nunnogho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.234.
非崩非溃,非凶非急,我顶礼彼世尊。
Nunnāsaṅko nunnātaṅko, nunnāso ca nunnussuko;
无疑无惧,无憎无忧,
Nunnābhirato nunniccho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.235.
无牵无厌,我顶礼彼世尊。
Nunnānutāpo nunnāgu, nunnadāho nunnāsavo;
无悔无恚,无贪无染,
Nunnamānābhimāno yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.236.
无人我慢者,我顶礼彼世尊。
Lobhanudo lolanudo, rosanudo nunnamado;
贪欲所驱,放逸所驱,瞋恚所驱,以及傲慢所驱;
Disanudo dessanudo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.237.
惟有被诸见所驱,乃至诸方向所驱,我敬礼彼佛。
Kammanudo klesanudo, kalinudo nunnamalo;
业所驱,烦恼所驱,恶劫所驱,岂非清净?
Sabbathā avijjānudo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.238.
常处无明所驱境,敬礼彼佛。
Sabbabhavābādhanudo, nunnamahāmohatamo;
一切众生之逆害,岂非大惑之最甚?
Ādhinudo vyādhinudo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.239.
支配所驱,病苦所驱,我敬礼彼佛。
Lahupañño paññaṇṇavo, kāruṇo karuṇaṇṇavo;
智慧轻捷且满盈,慈悲宽厚且充满;
Medhaṇṇavo mettaṇṇavo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.240.
聪慧明达且充溢,慈心无量,礼敬那佛陀。
Ñāṇanidhi ñāṇaṇṇavo, dhammanidhi dhammaṇṇavo;
智慧宝库智慧满盈,法宝库法力充满;
Guṇanidhi guṇaṇṇavo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.241.
资质宝库资质完备,礼敬那佛陀。
Muttāsaṅgo muttāsaṅko, muttālambo muttālayo;
解脱之同伴解脱之一,解脱之依止与解脱之境;
Muttāsaṃso muttāsatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.242.
解脱之助力与解脱之根本,礼敬那佛陀。
Muttalālaso muttindho, muttachambho muttadaro;
舍弃烦恼者,舍弃盲昧者,舍弃恐惧者,舍弃愁苦者;
Muttamaccharo mutticcho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.243.
舍弃恶习者,舍弃忧愁者,我礼敬佛陀。
Muttakāmo muttataṇho, muttarāgo muttapiho;
舍弃欲望者,舍弃渴爱者,舍弃嗔恨者,舍弃疑惑者;
Muttachando muttanandī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.244.
舍弃贪恋者,舍弃欢喜者,我礼敬佛陀。
Muttagiddho muttaluddho, muttābhilāso muttiñjo;
舍弃愚痴者,舍弃顽固者,舍弃渴望者,正得解脱者;
Muttalobho muttābhijjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.245.
舍弃贪婪者,舍弃执著者,我礼敬佛陀。
Jālamutto’va sakuṇo, muttāso yo bhavābhave;
如同鸟儿挣脱网罗,脱离生死烦恼;
Saṃyojanehi vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.246.
以断除诸束缚为自由者,敬礼彼觉者佛陀。
Cetovimutto jhānavā, paññāvimutto paññavā;
心解脱者,具禅定者,智慧解脱者,具智慧者;
Ubhatobhāga vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.247.
二利圆满得解脱者,敬礼彼觉者佛陀。
Sabbāyatanehi mutto, munindo parinibbuto;
断诸根缘而得自由,圣人如王已般涅槃;
Jātisaṃsāravimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.248.
生死轮回皆已解脱,敬礼彼觉者佛陀。
Sabbakilesā vimutto, sabbadomanassacuto;
断尽一切烦恼束缚,灭除一切忧惧分别;
Sabbadohavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.249.
断除一切障碍执著,我礼敬那佛陀。
Kāmesanā vinimutto, mutto cāpi bhavesanā;
断除欲念之烦恼,也断除生死流转的烦恼;
Vibhavesanā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.250.
远离轮回之苦,得解脱自在,我礼敬那佛陀。
Kāmiñjanā vinimutto, mutto cāpi bhaviñjanā;
断除欲界种种染污,断除所有生起之污染;
Vibhaviñjanā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.251.
远离染污之境界,获得解脱,我礼敬那佛陀。
Kāmataṇhā vinimutto, bhavataṇhāvibhañjako;
欲渴已断,破除有渴;
Vibhavataṇhāvikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.252.
断绝有渴者,彼佛是我所礼敬。
Sabbakāmarogamutto, bhavarogabhesajjagū;
一切欲病已离,灭除有漏生死病;
Rāgarogavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.253.
断除爱欲之病,彼佛是我所礼敬。
Dukkhamutto sukhappatto, attamutto anattagū;
苦已断,乐已得,自体已断离;
Aniccamutto niccaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.254.
无常已断,知常者,彼佛是我所礼敬。
Kodhamutto kopamutto, klesamutto muttakuho;
离恨怒已断,离嗔恚已断,离诸烦恼已断,已得解脱;
Chandamutto chalamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.255.
离贪欲已断,离不定已断,敬礼那世尊是也。
Māyāmutto mohamutto, makkhamutto muttamado;
离妄思已断,离无明已断,离欲痴已断,已得解脱;
Mānamutto mucchāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.256.
离慢傲已断,离愚痴已断,敬礼那世尊是也。
Dosamutto dohamutto, dessamutto muttadiso;
离嗔恨已断,离怨恨已断,离三恶道已断,已得解脱;
Diṭṭhimutto aghamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.257.
离见执已断,离无明已断,敬礼那世尊是也。
Lobhamutto lolamutto, rosamutto muttaraṇo;
贪欲已断,瞋恚已断,憎恨已断;
Khobhamutto khedamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.258.
怨恨已断,忧愁已断,谨敬佛陀。
Bhogamutto sokamutto, rogamutto muttarajo;
享受已断,悲伤已断,病苦已断;
Sūlamutto sallamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.259.
痛苦(针刺)已断,苦痛已断,谨敬佛陀。
Saṅgamutto raṅgamutto, rāgamutto muttaratī;
结缚已断,爱欲已断,迷恋已断;
Nandīmutto taṇhāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.260.
欢喜已断,渴爱已断,谨敬佛陀。
Iñjāmutto indhāmutto, icchāmutto muttapiho;
断除苦恼,断除瞋恚,断除欲望,断除一切束缚;
Edhamutto eḷamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.261.
断除愚昧,断除疑惑,我礼敬彼正觉佛陀。
Ītimutto bhītimutto, chambhamutto muttabhayo;
断除恐怖,断除畏惧,断除忧惧,无一所惧;
Ādhimutto vyādhimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.262.
断除灾难,断除疾病,我礼敬彼正觉佛陀。
Gabbamutto dambhamutto, kūṭamutto muttadaro;
断除胎生,断除傲慢,断除虚伪,断除爱欲;
Ḍāhamutto dāhamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.263.
断除渴望,断除纵欲,我礼敬彼正觉佛陀。
Kamyamutto kiccamutto, bhantimutto muttabhamo;
欲望已尽,工作已尽,恐惧已尽,最胜已尽;
Vaṭṭamutto oghamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.264.
轮回已尽,猛流已尽,我礼敬那世尊。
Jātimutto maccumutto, lokamutto muttabhavo;
生死已尽,死灭已尽,世间已尽,极乐已至;
Nehamutto nettimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.265.
苦恼已尽,正道已尽,我礼敬那世尊。
Āsāmutto issāmutto, ejāmutto muttaiṇo;
贪求已尽,嗔恨已尽,痴迷已尽,烦恼皆息;
Vānamutto pihāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.266.
困惑已尽,疑惑已尽,我礼敬那世尊。
Sotamutto yogamutto, phassamutto muttaraso;
离闻、离习,离触感甘露;
Mūlamutto bhāramutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.267.
离根本、离重担,我礼敬彼佛。
Oramutto pāramutto, ghoramutto muttagaho;
离边际、离至彼岸,离恐怖及束缚;
Kappamutto kālamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.268.
离劫数、离时刻,我礼敬彼佛。
Pāpamutto puññamutto, ahaṃmutto muttamamo;
离恶业、离善业,离我我法;
Kaṅkhāmutto saṅkāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.269.
离疑惑、离怀疑,我礼敬彼佛。
Thīnamutto middhamutto, tāpamutto muttupayo;
放逸已尽,昏沉已尽,烦恼已尽,已得解脱;
Muttuttāpo muttuddhacco, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.270.
解脱烦恼,解脱智慧,我顶礼那觉者佛。
Khandhamutto bandhamutto, kalimutto muttamalo;
蕴已断,束缚已断,恶劣世法已断,污秽已断;
Sabbathā pipāsāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.271.
处处贪欲已断,我顶礼那觉者佛。
Vicāravitakkamutto, sadā sammāsamāhito;
思维念头已断,常行正定;
Sammāpaṇihitacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.272.
心正坚定牢固,我顶礼那觉者佛。
Anvāhatacittamutto, mutto sabbabhayehi ca;
心无攀缘而解脱,亦从一切恐怖中解脱;
Bhīmamutto bhesmamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.273.
解除了畏惧与恐慌,我恭敬礼拜如来佛陀。
Yo paññattiṃ ṭhapetvāna, paramatthassa dassano;
立定真理理念,得见至高实相;背离谬误见解,我恭敬礼拜如来佛陀。
Vipallāsā vippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.274.
心未迷乱而解脱,亦从一切苦难中解脱;
Abhāvitacittamutto, mutto sabbadukkhehi ca;
脱离所有执著,我恭敬礼拜如来佛陀。
Sabbūpasaggā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.275.
解脱一切灾厄,礼敬彼佛陀,我今顶礼。(第二七五偈)
Ākulacittavimutto, sabbadā thiramānaso;
心意不乱解脱者,恒常心志坚定;
Aggalacittavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.276.
破除怒火解脱者,吾当礼敬彼佛世尊。
Abbudacittavimutto, sadā bhāvitamānaso;
超越愚痴解脱者,心常被正念修习;
Pamādacittapamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.277.
远离散乱无明者,吾当恭敬礼敬佛陀。
Upadhicittavimutto, sadā niyyānamānaso;
断除依附心解脱者,心常于出离中安住;
Ussukacittavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.278.
热诚心解脱者,吾当恭敬顶礼世尊佛。
Apekkhācittavimutto, sadā cittanirālayo;
『观心解脱』者,心恒不住于一境界者也;
Ārambhacittavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.279.
『勤心解脱』者,敬礼彼佛,意常专注不懈也。
Sammāvimutto sambuddho, suvimuttacitto munī;
『正解脱』者,正遍解脱者,善解脱心之贤者也;
Sammadaññāparimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.280.
『正智解脱』者,智慧无缺解脱者,敬礼彼佛也。
Asaṅkiliṭṭhacitto yo, mutto sabbabhavehi ca;
『无垢心者』,自在解脱于一切世间者;
Abhinivesābhimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.281.
『断执著者』,超越执着者,敬礼彼佛也。
Tilokatimirā mutto, paññappabhāpabhāsako;
远离世间黑暗,解脱于三界的无明,慧明光辉照耀众生;
Tibhavataṇhā nittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.282.
超越三界渴爱,我向那位觉者顶礼。
Pamadappamutto byatto, bhāvanāratamānaso;
远离疏忽散乱,专心于修习禅定;
Bhavaṇṇavavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.283.
解脱于意业困扰,我向那位觉者顶礼。
Saṃsārasaṅkhārā mutto, vikāramuttamānaso;
脱离轮回诸造作,心意离于变化无常;
Navasamussayamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.284.
超越新生烦恼,我向那位觉者顶礼。
Jātivyādhijarāmutto, maraṇamutto mārajī;
由生死病老之束缚解脱,超出死亡之苦的魔害,
Punabbhavavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.285.
又从再生流转中解脱,那位佛,我顶礼敬拜。
Asuciasuddhimutto, niccanimmalamānaso;
由不净污秽中解脱,常净清明心意纯净,
Subhāvitacitto suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.286.
其心清净光明,端正庄严,那位佛,我顶礼敬拜。
Avijjāndhakāramutto, vijjālokapakāsako;
由无明黑暗解脱,显显智慧光明普照,
Anavasesañāṇaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.287.
知见圆满无遗,那位佛,我顶礼敬拜。
Āsattimutto alitto, āsajjāmuttacetaso;
远离烦恼、不近恶人、心离取著;
Mohamānavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.288.
远离愚痴、尊敬觉者佛陀,礼敬彼世尊。
Bhavabhogavippamutto, bhavasaṃyojanacchido;
脱离生死之苦、断绝生死之缚;
Bhavabhītibhayātīto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.289.
超越对生死的恐惧畏惧,恭敬礼拜觉者佛陀。
Kopakodhavinimutto, dosadohaṃ visosayī;
离愤怒与嗔恚,身心清净无恼;
Sokasallaṃ vicuṇṇesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.290.
消除悲痛与伤痕,恭敬礼拜觉者佛陀。
Bījamutto balayutto, subujjhitā subuddhimā;
远离根本者与远离愚昧者,是明白领悟且智慧具足者;
Gedhāmutto medhāyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.291.
远离愚痴者且具慧者,我敬礼彼佛陀。
Sabbabhavābādhamutto, muttamahāmohatamo;
远离一切生起之障者,远离极大之惑者;
Bālyasaṭhatāvimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.292.
远离幼稚糊涂之心者,我敬礼彼佛陀。
Tasamutto tāsamutto, santāsamutto sabbathā;
远离世间痛苦,远离所有烦恼,处处清净安详;
Sabbatassanavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.293.
远离一切痛苦者,我敬礼彼佛陀。
Bhavanettiyā vimutto, bhavoghamuttamānaso;
由修习所带来的解脱,心离生死轮回;
Sabbattha saṃyogamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.294.
处处断尽诸种连接,向佛顶礼敬奉。
Sabbakāmayogamutto, sabbakāmagginibbuto;
断尽一切欲望牵缠,灭除一切欲火;
Sabbakāmaratimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.295.
断除诸种欲爱,向佛顶礼敬奉。
Sabbesānaṃ jaṭāmutto, vimutto sabbāsattiyā;
断尽一切烦恼枷锁,诸有悉皆解脱;
Sabbānusayāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.296.
断除一切习气,向佛顶礼敬奉。
Sabbāsavā vinimutto, sadā alīnamānaso;
断尽一切烦恼,心常谦顺恭敬;
Sabbāsajjā vippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.297.
断尽一切邪见,我礼敬那佛陀。
Sabbātaṅkavinimutto, sīho abhayamānaso;
断尽一切束缚,如狮无畏威仪;
Sabbathā tassanamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.298.
断尽一切缠绕,我礼敬那佛陀。
Sabbāsaṅkā vinimutto, anavassutamānaso;
断尽一切猜疑,心无纷扰恼乱;
Sabbaṭhāne kicchāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.299.
断尽一切困苦,我礼敬那佛陀。
Sabbālambavinimutto, sabbathā bhavabhañjako;
一切依止悉已断除,常断轮回之苦;
Sabbānusayā vicchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.300.
一切烦恼悉已破除,向佛顶礼致敬。
Sabbāpekkhā vippamutto, sadā alittacetaso;
一切期待悉已放舍,心恒清净无染;
Sabbābhijjhā vinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.301.
一切贪欲悉已断除,向佛顶礼致敬。
Iñjanāindhanāmutto, muttomohamadehi ca;
断除贪嗔痴及执着;
Sabbalobhavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.302.
一切贪欲悉已断除,向佛顶礼致敬。
Sabbākkosā vinimutto, sampuṇṇamettamānaso;
从一切嗔恚中解脱,心怀满满慈爱;
Kuppanakujjhanamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.303.
从一切忿恨烦恼中解脱,我礼敬那尊如来。
Sabbathā saṅkopamutto, byāpādamutto sabbadā;
时时刻刻从一切愤怒解脱,永远免除忧恼;
Sabbadhi paṭighamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.304.
无论何处离开怨恨,我礼敬那尊如来。
Sabbābhilāsā vimutto, ākaṅkhāmutto sabbathā;
常常从一切贪欲中解脱,永远斩断渴求;
Sabbalālasā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.305.
从一切痴迷放逸中解脱,我礼敬那尊如来。
Virodhānurodhamutto, saṅkhobhamutto sabbadā;
断绝一切相对相违,永远断除一切纷乱;
Sabbānutāpā sumutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.306.
彻底离除所有忧悔,恭敬顶礼彼佛陀。
Sabbadā sammosamutto, sammohamutto sabbathā;
常断诸热恼起,处处离一切迷惑;
Sabbadhi avijjāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.307.
一切时处无明绝,我恭敬顶礼彼佛。
Sabbaṭhāne vibbhamamutto, vibbhantimutto sabbadhi;
无论何地断除分散,处处断除纷乱分裂;
Sabbavipallāsamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.308.
常断一切颠倒变化,恭敬顶礼彼佛陀。
Kaṭukakasāyāmutto, kakkasamutto sabbathā;
断舍苦恼之睡眠,断绝恶习无所遗留;
Sabbadā kalusāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.309.
常除一切污秽,我敬礼那佛陀。
Sabbassādanā vimutto, saṃsaṭṭhamutto sabbadā;
断除一切习气,永远获得解脱;
Āsajjanā vinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.310.
远离恶友所缠,我敬礼那佛陀。
Ahaṅkārā vinimutto, mamaṅkārā mutto munī;
断绝我慢之心,破除我执智慧显;
Mānāvamānā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.311.
超脱尊卑分别,我敬礼那佛陀。
Sabbaganthavinimutto, palighamutto sabbadā;
解脱于一切缠结,远离一切障碍,永远解脱;
Sabbābhibhū sabbamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.312.
全然超越一切限碍,彻底自在,我礼敬那佛陀。
Sabbasārambhasumutto, papañcamutto sabbadā;
断尽一切起始之因,常常超越纷乱;
Sabbūpadhi vinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.313.
解脱于一切烦恼罩障,我礼敬那佛陀。
Kohaññakoṭillamutto, cāpallamutto sabbathā;
断除愤怒和憎恨,时常超然自在;
Sabbathā viddesamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.314.
在一切时处均超脱,我礼敬那佛陀。
Domanassā vinimutto, paḷāsamuttamānaso;
解脱于忧愁,心如阖合的花蕾;
Sabbasantāpā sumutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.315.
远离一切苦恼自由自在,我礼敬那佛陀。
Sabbābhimānā vimutto, sabbatāpehi muccako;
摆脱一切自尊,自由于一切痛苦;
Sabbadhi vikkhobhamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.316.
免于一切内心纷乱,我礼敬那佛陀。
Sabbanīvaraṇāmutto, siddho ekaggamānaso;
断除一切障碍,心一境性而成功;
Sammāpañño sammāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.317.
正觉者正得解脱,我礼敬那佛陀。
Sabbāvilā vippamutto, suddho saṃsuddhacetaso;
断尽一切烦恼,心意清净无染;
Kasāvakalaṅkamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.318.
远离烦恼污点,我礼敬那世尊。
Sabbabyāpādappamutto, sadā pasādamānaso;
断尽一切嗔恨,常存安住清净心;
Sabbūpanāhā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.319.
完全脱离依待,我礼敬那世尊。
Sabbathāpamādamutto, sampajāno satiyuto;
断净一切懈怠,具足正念正知;
Bhāvanābhirato yogī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.320.
精进修习禅定者,我礼敬那世尊。
Sabbābhisajjanā mutto, sadā kāruññamānaso;
一切善友所解脱,恒常慈心柔和;
Sabbupārambhavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.321.
一切因缘所解脱,敬礼彼世尊;
Sabbadhi rosarahito, sabbadhi karuṇānidhī;
诸恼恨完全断尽,慈悲常为宝藏;
Sabbasāvajjā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.322.
一切罪秽皆解脱,敬礼彼世尊;
Sabbabādhāparimutto, bandhamutto ca sabbathā;
诸苦恼悉皆解脱,世间枷锁尽解脱;
Kaṅkhicchākaṇṭakamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.323.
疑虑及荆棘悉断,敬礼彼世尊。
Sabbārambhavinimutto, sadā samitamānaso;
无有一切所起之缚,恒持正念之心;
Khambhanākhobhanā mutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.324.
解脱一切烦恼痛苦,向佛礼敬一心。
Sabbasaṅkhatā sumutto, asaṅkhata sudassano;
解脱一切所造之法,慧眼见无为法;
Uddhaccakukkuccāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.325.
远离焦虑与懊恼,向佛恭敬礼拜。
Sabbabyasanavimutto, abyāsatta sumānaso;
摆脱一切恶习染污,心智清明自持;
Sabbasaṃsaraṇamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.326.
超越一切轮回苦集,向佛顶礼膜拜。
Sabbupādānapamutto, mutto sabbamadehi ca;
断除一切取著,断除身上一切魔障;
Sabbāyatanehi suñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.327.
断除一切触境皆空,礼敬彼佛陀。
Sabbapāsehi pamutto, yo vippasannamānaso;
断除一切缠缚,内心清净明朗;
Sabbamānānusayāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.328.
断除一切心之染污,礼敬彼佛陀。
Sabbanehavinimutto, sadā alittacetaso;
断除一切烦恼,常怀纯净之心;
Sabbāsativinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.329.
断除一切污秽,礼敬彼佛陀。
Cittiñjanā vinimutto, sadā cittanirindhano;
心智清净且解脱,常常不怀疑心念;
Sabbāsavā vippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.330.
解脱于一切烦恼,我敬礼那世尊佛陀。
Sabbadā akampacitto, thiravimuttamānaso;
永远心无动摇,意志坚定自由;
Sabbavikkhepavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.331.
完全解脱一切散乱,我顶礼那佛陀。
Bhavasnehā vippamutto, vimutto tibhavodadhi;
断除三界爱恋,三界大海皆离;
Sabbānugiddhisumutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.332.
远离种种烦恼,我敬礼那觉者佛陀。
Bhavacakkavinimutto, sudanto bahusaṃyato;
解脱生死轮回者,善于断除繁多束缚者;
Visaṅkhāragatacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.333.
心离杂染纯净者,我敬礼那佛。
Sabbathā bhaviñjāmutto, vantalokāmiso isi;
处处解脱未来者,弃绝世间贪著的尊者;
Dhāresi antimaṃ dehaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.334.
持有最后躯体者,我敬礼那佛。
Sabbābhijjhāvinimutto, santuṭṭho suddhamānaso;
断除一切渴求者,心意清净满足者;
Saṃsārasāgarā mutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.335.
脱离生死大海者,我敬礼那佛。
Sabbadhi sabbato mutto, sabbaññāto sabbañjayo;
处处无所拘束,处处被全面认识并彻底征服;
Sabbathā mutto subhaddo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.336.
处处安乐自由,安宁无恙,于佛我顶礼敬拜。
Sabbantarāyavimutto, aggalamutto sabbadhi;
断除一切障碍,慧灯高照处处无碍;
Sabbabyavadhānamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.337.
斩断一切束缚,于佛我顶礼敬拜。
Sabbatāpavinimutto, sītalo sītimānaso;
远离一切烦恼,如寒凉清净之心;
Bhavarāgaggivimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.338.
断除生死贪欲火焰,于佛我顶礼敬拜。
Vaṅkamutto paṅkamutto,?..Dhamutto muttamano;
远离瞋恚,远离恶行,心中恒存法之至上;
Sabbadā ātaṅkamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.339.
常常远离恐怖,我顶礼那世尊无上正觉者。339
Sabbathā saṃsayamutto, kampamutto visārado;
处处远离疑惑,远除战栗,具足通达;
Aggiidhumavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.340.
远离热毒,我顶礼那世尊无上正觉者。340
Sabbadā caṇḍikkamutto, dussanamutto sabbathā;
常远离暴躁,处处远离恶见;
Sabbadhi sampuṇṇamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.341.
时时圆满自在,我顶礼那世尊无上正觉者。341
Ujucitto sujūcitto, samacitto samācaro;
正心、善心、平等心、行持恰当;
Dhīticitto vatacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.342.
坚定心、清净心,向佛敬礼。
Alobhaadosacitto, alaggacitto sobhano;
无贪无嗔心、超越心、端正心;
Amohacitto dhīcitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.343.
无惑智慧心,向佛敬礼。
Sādhucitto suddhacitto, sotthicitto satiyuto;
善良心、清净心、安善心、具足正念;
Cārucitto sivacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.344.
温和心、稳正心,向佛敬礼。
Dhammacitto atthacitto, dhīracitto cittuttamo;
法心者,义心也;智者心,心为第一。
Hiricitto siricitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.345.
羞愧心者,光明心者,彼佛我礼敬。
Hitacitto sukhacitto, kalyāṇacitto kāruñño;
利益心,安乐心,善心,慈悲心;
Pīticitto sīticitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.346.
欢喜心,清凉心,彼佛我礼敬。
Paramavisuddhacitto, muttacitto yativaro;
最清净心,自由心,尊敬的修行者;
Yatacitto vatacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.347.
修习心,淳敬心,彼佛我礼敬。
Haṭṭhacitto tuṭṭhacitto, seṭṭhacitto suṭṭhuttaro;
执心清净、满足心、最上心、安稳宁静,
Santuṭṭhacitto pahaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.348.
满足心充足无缺,我顶礼如来佛陀,
Saticitto yaticitto, sampajañño viriyavā;
正念心、勤修心、正智明达、勇猛精进,
Sumaticitto sappañño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.349.
善正念心、圆满智慧,我顶礼佛世尊,
Mettacitto dayācitto, karuṇacitto kevalī;
慈心、悲心、独处无染的心,
Modito maddavacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.350.
欢喜心、柔和谦恭的心,我顶礼佛陀。
Saccacitto tathacitto, suguṇacitto sīlavā;
诚实心、真实心、善良心且持戒心;
Nillobhacitto sucitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.351.
无贪心、清净心,我礼敬那佛陀。
Niddosacitto niddhoto, nimmohacitto nillīno;
无嗔心、不瞋恚、无愚痴、无憎恨;
Nimmalacitto nissaṅgo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.352.
心无玷秽、心无牵缠,我礼敬那佛陀。
Dibbacitto bhabbacitto, dammacitto dasabalo;
天人心、现行心、法心、十力;
Bhabbabhāvarato bhabbo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.353.
常修习于现行者,有能力者,我礼敬那佛陀。
Ñāṇacitto medhācitto, vijjācitto vijjādhanī;
慧心、聪明心,智慧心、智慧财宝心;
Paññācitto aññācitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.354.
慧解心、无他心,我顶礼那佛陀。
Ditticitto juticitto, juṇhacitto ālokado;
所见心、公正心,光明照耀心;
Kanticitto khanticitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.355.
弹性心、忍辱心,我顶礼那佛陀。
Amalo odātacitto, pasannacitto pesalo;
清净心、纯洁心,欢喜心、明净心;
Pāvano punītacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.356.
清洁心、净化心,我顶礼那佛陀。
Javacitto balacitto, thāmacitto visārado;
迅速心、强力心,沉稳心、熟练心;
Ṭhitacitto thiracitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.357.
坚定心、不动心,我敬礼那世尊。
Ojacitto tejacitto, yodhacitto avicalo;
威力心、光明心,勇猛心、不动摇心;
Nibbhayacitto nipphando, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.358.
无畏心、断灭心,我敬礼那世尊。
Paguṇo supaññacitto, saṃyatacitto saṃvuto;
无过失心、善慧心,拘束心、束缚心;
Pasannacitto passaddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.359.
清净心、安稳心,我敬礼那世尊。
Bhaddacitto mokkhacitto, sabbaseṭṭho sattuttamo;
善心解脱心,最为优秀,众生至尊;
Somanassacitto santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.360.
欢喜之心清净,我向佛陀礼敬。360
Santacitto dantacitto, vasīcitto vusitavā;
安静心、调伏心、可驯心已实现;
Sucicitto rucicitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.361.
纯洁心、光明心,我向佛陀礼敬。361
Guttacitto muttacitto, pasannacitto cittujū;
沉默心、自在心、清朗明心;
Sumanacitto sucitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.362.
良善心、清净心,我向佛陀礼敬。362
Santacitto sadāsanto, sadā santusito isi;
心不动摇而恒为安乐者,常自安适而常自满足者,是圣者。
Sabbattha saṃvuto sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.363.
常随顺诸处而不失自制的主人,我顶礼觉者佛。
Rittakāmo rittataṇho, rittarāgo rittarajo;
无欲无渴无爱无恼者,无贪无瞋无乐无愁者,我顶礼觉者佛。
Rittachando rittanandī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.364.
无欲无求无乐无喜悦者,我顶礼觉者佛。
Rittavero rittaroso, rittuttāpo rittāvilo;
无瞋无恨无热无忧者,无怒无恼惹者,我顶礼觉者佛。
Rittakodho rittakopo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.365.
无嗔恚无怨毒者,我顶礼觉者佛。
Saṅgaritto raṅgaritto, rāgaritto rittaratī;
断除结缚,断除染着的缠累,断除贪欲,绝断淫欲;
Nandīritto taṇhāritto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.366.
断除欢喜,断除渴爱,向佛陀恭敬顶礼。
Sabbabhavābādharitto, rittamahāmohatamo;
断除一切世间的恶因,断绝至大的无明迷惑;
Sabbathā avijjāritto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.367.
常常断除无明,向佛陀恭敬顶礼。
Nandīsaṃyojanaritto, sabbasaṅgapariccajo;
断除欢喜的束缚,舍弃一切缠累;
Uttamatthaṃ hatthagato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.368.
至善之道已成就,向佛陀恭敬顶礼。
Iñjāritto indhāritto, icchāritto rittaagho;
用利箭射中的,用火点燃的,用意念控制的,断灭贪欲的人;
Edharitto gedharitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.369.
被撑持的,被守护的,我顶礼那位佛陀。
Antagato antappatto, pārappatto pāraṅgato;
已进内行,已到彼岸,已逾越安乐之地,踏上至高境界;
Koṭigato koṭippatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.370.
成群结队的人成就者,我顶礼那位佛陀。
Khemappatto khemaṅgato, aggappatto aggaṅgato;
获得安全,进入安稳处,获得首位,至于极高;
Sivappatto sivaṅgato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.371.
利益增长,趋于善道,我顶礼那位佛陀。
Padappatto dhuvappatto, parisuddhippatto pabhū;
获得了清净,得到永恒不坏的清净,
Maggappatto phalappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.372.
获得了圣道,得到了果德,我礼敬那佛。
Sārappatto pāragato, pariyantappatto varo;
获得了圆满,达到了岸边,成就了究竟,是最尊贵的;
Pariyodātasampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.373.
具足了圆满光辉,我礼敬那佛。
Vimalo vodātappatto, nibbānappatto nimmalo;
清净无玷,证得了涅槃,彻底清净;
Amalo amatappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.374.
不染污,获得了不死,我礼敬那佛。
Dhammappatto dhammayogī, kusalappatto kevalī;
得法者是与法调和者,得善者为独觉者;
Lokuttarappatto pujjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.375.
得出世者当受敬礼,我顶礼佛陀。
Pattavijjo pattapañño, patto sambodhimuttamaṃ;
得学识得智慧,得至上觉悟;
Pattasanti pattasukho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.376.
得安宁得安乐,我顶礼佛陀。
Pattadhammo pattabodhi, pattamaggo pattaphalo;
得法得觉悟,得道得果实;
Pattaamato pattattho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.377.
得快乐得目的,我顶礼佛陀。
Paramatthasaccaṃ patto, pattakhemo pattasivo;
已获究竟真谛,已得安全解脱;已成正浄善清净,向佛恭敬礼拜。
Pattaaccuto pattaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.378.
已展现六通,已圆满诸记;已证涅槃寂灭,向佛恭敬礼拜。
Pattaanomo pattiṭṭho, pattadhuvo pattakkhayo;
已证无上觉,已断三结使;已具真理极致,向佛恭敬礼拜。
Pattalokuttaradhammo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.379.
已通达上法,已断除烦恼;已获众生解脱,向佛恭敬礼拜。
Pattañāṇo pattamedho, pattadhammaniyāmako;
已成智慧明了,已通达世法;已无边已圆满,向佛恭敬礼拜。
Pattaananto pattanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.380.
已成无量功德,已具无尽圆满,向佛恭敬礼拜。
Pattavisuddhi pattiddhi, pattapparamatthapado;
戒净、得知、以及由戒而起的究竟义;
Pattanipuṇatthadhammo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.381.
戒具足、功德圆满之理,我顶礼如来佛。
Pattakanti pattavaṇṇo, pattakitti pattayaso;
戒为光辉、戒为色相、戒为名声、戒为荣耀;
Pattapassiddhi pakhyāto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.382.
戒得清净而广为闻知,我顶礼如来佛。
Sabbakappaparikkhīṇo, parimutto patāpavā;
超越一切世间,以戒为边际得解脱;
Saṃsāroghapārappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.383.
已越轮回之苦海,我顶礼如来佛。
Nayappatto vasīppatto, sacchikaraṇapāragū;
未曾获得、已然获得,越越真实的实现者,
Niyyānaṃ susacchikato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.384.
已圆满调伏证得涅槃,我于佛陀顶礼敬仰。
Bhārabhañjako bhadanto, bhuvanabhogabhindako;
拆破重负的尊者,破除诸界享乐的智者,
Bhavamahaṇṇavaṃ tiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.385.
已经渡越生死大海,我于佛陀顶礼敬仰。
Dukkare bodhissambhāre, pūretvāna asesato;
在觉悟之难集处,以不断修习圆满,
Patto sabbaññutaṃ ñāṇaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.386.
获得普遍通达的智慧,我于佛陀顶礼敬仰。
Santipatto santibhūto, sītalībhūto sabbadhi;
已得安祥,已成安祥,处处清凉;
Paramaṃ sukhaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.387.
极乐已成,我敬礼那觉者。
Pannāsajjo pannāsatto, pannālambo pannālayo;
智慧广博,智慧纯净,智慧根本,智慧之依;
Pannasūlo pannasallo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.388.
智慧锐利,智慧敏捷,我敬礼那觉者。
Pannāsaṅko pannātaṅko, pannākaṅkho pannaṅgaṇo;
智慧熟练,智慧健全,智慧渴望,智慧障碍;
Pannāpekkho pannābhijjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.389.
智慧洞察,智慧渴求,我敬礼那觉者。
Pannabhāro katakicco, puṇṇaabhiññā vosito;
智慧的负担是必须承担的,具足完全的大神通得以彰显;
Sabbavosita vosānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.390.
诸种所彰显的全部中,我顶礼那觉者——佛陀。390
Manogutto vacīgutto, kāyagutto guttivaro;
心所受制,言辞所制,身躯所制,制者最佳;
Guttakammo guttadhammo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.391.
受制之业,制法无二,我顶礼那觉者——佛陀。391
Cittagutto cittadanto, saṃtata citta saṃyato;
心受制而守心,恒顺心以自制;
Cittamutto cittasanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.392.
心得解脱心安静,我顶礼那觉者——佛陀。392
Indriyagutto sugutto, attapaccakkho āsabho;
具根眼速通,觉自观正直;
Pacurapaññāsampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.393.
满具智慧之福,礼敬彼佛陀。
Kāyagutto vacīgutto, cittagutto yo guttatto;
身根口根心根,悉皆具足者;
Sabbindriyagutto sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.394.
诸根集持主,礼敬彼佛陀。
Dhīrahadayo dhorayho, saṃvuto saṃyatamano;
心坚胆广大,意守定持固;
Guttindriyo guttamāno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.395.
所具根皆具,礼敬彼佛陀。
Dhitiyutto matiyutto, nītiyutto yuttanayo;
具定力者,具智慧者,具正法者,具正见者;
Maggayutto phalayutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.396.
具道者,具果者,彼世尊我礼敬之。
Maggaladdho aggaladdho, antaladdho laddhapatho;
得正道者,行正道者,中道者,行正道之路者;
Paramatthasaccaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.397.
得真实最上者,得最上真实者,世尊我礼敬之。
Iṭṭhaladdho siddhaladdho, sītiladdho laddhasivo;
得正果者,得成就者,得清凉者,得殊胜者;
Dullabhanibbānaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.398.
难得无余涅槃者,世尊我礼敬之。
Dhammaladdho atthaladdho, muttiladdho laddhatatho;
得法得义,且得自在;
Paladdhatiṃsapāramī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.399.
越过苦海的彼岸,世尊我礼敬。
Santiladdho khantiladdho, kantiladdho laddhayaso;
得忍得宽,得力得荣;
Dittiladdho kittiladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.400.
得见得闻,世尊我礼敬。
Dibbaladdho bhabbaladdho, sabbaladdho laddhabalo;
得神通得神力,获得诸般威力;
Sududdasaṃ sivaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.401.
极难知极清净,世尊我礼敬。
Suddhiladdho buddhiladdho, iddhiladdho laddhanidhī;
清净所得,智慧所得,神通所得,俱为所得之藏;
Upaladdhachaḷabhiñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.402.
具足八法成就者,我向佛顶礼敬奉。
Kalyāṇaṃ kusalaṃ laddho, pītiladdho laddhasukho;
善美之功德所得,喜悦所得,因喜悦而得安乐,
Upaladdhaamatasindhū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.403.
得如甘露海之所充满,我向佛顶礼敬奉。
Upaladdhayogakkhemo, sotthiladdho laddhadhuvo;
所得者无病安宁,所获为安全,长得安稳,
Dasabalaladdho vīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.404.
具足十力之勇士,我向佛顶礼敬奉。
Bodhiladdho ñāṇaladdho, medhāladdho laddhanayo;
觉悟之智所得,智慧之智所得,聪慧之智慧所得;
Paññāladdho vijjāladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.405.
慧明之智与知识之智所得,我顶礼那觉者世尊。
Sumatiladdho dhīladdho, laddhavimuttisampattī;
善思维所得,坚定智慧所得,解脱所获功德;
Parama’pavaggaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.406.
至上超越所得,我顶礼那觉者世尊。
Punītaṃ pavittaṃladdho, laddhauttamamaṅgalo;
清净光明所得,获得极致不祥兆;
Paramaṃ avayaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.407.
最究竟无尽所得,我顶礼那觉者世尊。
Ukkaṭṭhaṃ kevalaṃ laddho, sumuttiladdho sabbato;
完全获得卓绝之果,圆满获得周全成就;
Ananta’nītikaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.408.
所获无量无边,理趣无尽,我顶礼这觉者;
Sattabojjhaṅgupaladdho, laddhaabhiñño sabbato;
获得七觉支,圆满通达遍于一切;
Bhavataṇhakkhayaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.409.
断灭生死渴爱,我顶礼这觉者;
Parisuddhapanthaladdho, saccaladdho anūpamo;
成就道业清净,真实殊胜无双;
Paripuṇṇadhammaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.410.
得法具足完满,我顶礼这觉者。
Sampuṇṇapariññāladdho, aññāladdho sabbuttamo;
具足圆满智慧者,超越于一切者;
Paṭisambhidāsuladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.411.
洞达多种分别解者,唯佛是敬礼者。
Paccakkhavimuttiladdho, laddhachaḷabhiññāvaro;
断尽诸束缚者,得四禅三慧者;
Paripuṇṇasantiladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.412.
圆满平静者,唯佛是顶礼者。
Yathābhūtasaccaladdho, tathatāladdho sabbadhi;
如实知真理者,究竟如实法者;
Samantasamatāladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.413.
周遍圆满者,唯佛是至敬礼者。
Nimmalacakkhupaladdho, vimalavijjāvāridhi;
清净目中所现,净彻智慧障碍之解。
Nipuṇatthadhammaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.414.
得究竟义理,谨守义法,彼佛,我敬礼。
Thāmaladdho javaladdho, samaladdho patāpavā;
无垢无烦,火焰般炽烈,亦稳定闪耀;
Lokuttarasaccaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.415.
具超世真理,彼佛,我敬礼。
Dhitiladdho suciladdho, saṃsuddhiladdho suddhimā;
得坚定清净,乃至究竟清净,具大清净者;
Sudhāladdho sumedhāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.416.
得妙甜智慧,智德圆满,彼佛,我敬礼。
Laddhaaddho bhaddaladdho, modaladdho laddhasubho;
善得根基,得大善根,开始得善,得大善;
Sabbattha santosaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.417.
处处皆得满足安乐,我礼敬那世尊。417。
Tīraladdho pāraladdho, sāraladdho laddhaphalo;
得岸得彼岸,得恒久果实;
Maṅgalamuttamaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.418.
获最上吉祥,我礼敬那世尊。418。
Aṃsuladdho raṃsiladdho, ojaladdho laddhajutī;
得肢得毛,得血得精华;
Uggaaggaābhāladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.419.
得高大光明,我礼敬那世尊。419。
Pasaṃsāpasiddhiladdho, visesavissavissuto;
得称赞无上成就,殊胜超越普遍闻名;
Pūjanaṃ thomanaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.420.
获得供养敬礼,故我礼敬彼佛。420
Mohandhakāravimutto, ālokaladdho lokajī;
解脱无明黑暗,称为世尊的光明;
Appameyyappabhāladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.421.
得殊胜广大光明,故我礼敬彼佛。421
Visallo kusalo satthā, kammākammassakovido;
清净善巧的导师,通达业力善恶;
Pāragū sabbakammānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.422.
超越诸业彼岸者,故我礼敬彼佛。422
Kusalassa kovido ca, akusalassa kovido;
善者的通达者,恶者的通达者;
Kusalassupasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.423.
具足善法者,敬礼彼佛,我敬礼彼佛。
Dhammassa kovido cāpi, adhammassāpi kovido;
法的通达者,非法亦通达者;
Pāragū sabbadhammānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.424.
超越诸法者,敬礼彼佛,我敬礼彼佛。
Puññassa kovido cāpi, apuññassāpi kovido;
功德的通达者,不功德亦通达者;
Pāpapuññamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.425.
超越恶功德者,敬礼彼佛,我敬礼彼佛。
Maggassa kovido cāpi, amaggassāpi kovido;
善于认识正道者,同样善于认识邪道者;
Aggamaggamugghāṭesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.426.
揭示正邪之路,故我礼敬佛陀。
Sukhassa kovido cāpi, dukkhassa cāpi kovido;
善于认识安乐者,也善于认识苦恼者;
Paramasukhadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.427.
见证至上安乐者,故我礼敬佛陀。
Iṭṭhassa kovido cāpi, aniṭṭhassāpi kovido;
善于认识所喜者,同时也善于认识所恶者;
Paramiṭṭhaṃ paññāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.428.
明示至喜者,故我礼敬佛陀。
Antassa kovido cāpi, anantassāpi kovido;
自心通达者也通达,无边者亦通达;
Anantaobhāsaṃ sakkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.429.
无边光明为证,我顶礼彼佛陀。
Matassa kovido cāpi, amatassāpi kovido;
我身通达者也通达,不死者亦通达;
Amatassasindhuladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.430.
得不死宝的彼佛陀,我顶礼敬礼。
Niccassa kovido cāpi, aniccassāpi kovido;
常者通达者也通达,无常者亦通达;
Niccasaccaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.431.
常谛昭示者,彼佛陀我顶礼敬拜。
Bhavassa kovido cāpi, vibhavassāpi kovido;
对有为世间通达者,亦对无为境界通达者;
Sabbaso bhavaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.432.
能够断除一切有为,敬礼彼世尊。
Rāgassa kovido cāpi, arāgassāpi kovido;
对贪欲通达者,亦对无贪通达者;
Sabbarāgaṃ virañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.433.
能够断除一切贪欲,敬礼彼世尊。
Dosassa kovido cāpi, adosassāpi kovido;
对嗔恚通达者,亦对无嗔通达者;
Sabbadosaṃ viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.434.
能够破坏一切嗔恚,敬礼彼世尊。
Mohassa kovido cāpi, amohassāpi kovido;
愚痴上的能慧者也,智慧远离愚痴者也。
Sabbamohavītivatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.435.
断除一切愚痴者,我礼敬彼佛。
Verassa kovido cāpi, averassāpi kovido;
瞋恚上的能慧者也,远离瞋恚者也。
Sabbaveramatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.436.
超越一切戒禁者,我礼敬彼佛。
Klesassa kovido cāpi, niklesassāpi kovido;
烦恼上的能慧者也,远离烦恼者也。
Sabbakilesaṃ jhāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.437.
烧尽一切烦恼者,我礼敬彼佛。
Tamassa kovido cāpi, ālokassāpi kovido;
他是善于智慧者,亦是善于光明者;
Loke ālokaṃ jotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.438.
在世间如光明普照,我敬礼彼佛。
Neḷassa kovido cāpi, aneḷassāpi kovido;
他是世俗烦恼的善断者,亦是无世俗烦恼的智慧者;
Aneḷako akkileso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.439.
无世俗烦恼者,佛陀,我敬礼汝。
Saṅgassa kovido cāpi, asaṅgassāpi kovido;
他是与染著有缘者的善知者,亦是远离一切染著的智慧者;
Sabbasaṅgavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.440.
远离一切染著者,佛陀,我敬礼汝。
Kovido ca vedanāya, avedanāya kovido;
通晓感受者,通晓无感受者;
Sabbassa vedanātīto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.441.
超越一切感受者,我敬礼如来佛。441。
Ārambhassa kovido ca, anārambhassa kovido;
通晓起始者,通晓无起始者;
Sabbārambhapariccāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.442.
放弃一切起始者,我敬礼如来佛。442。
Ālayassa kovido ca, anālayassa kovido;
通晓所依者,通晓无所依者;
Sabbālayavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.443.
超脱一切所依者,我敬礼如来佛。443。
Ālambassa kovido ca, anālambassa kovido;
善于依止者,善于无依止者;
Sabbālambanā vigato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.444.
远离一切依止者,向那样的佛陀顶礼。
Taṇhāya kovido cāpi, vītataṇhāya kovido;
善于对治渴爱者,善于无渴爱者;
Taṇhājālaṃ vidālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.445.
破除渴爱之网者,向那样的佛陀顶礼。
Mānassa kovido cāpi, avamānassa kovido;
善于自尊者,善于受辱者;
Mānāvamānasamako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.446.
能与自尊与贬辱同等者,向那样的佛陀顶礼。
Kāmassa kovido cāpi, nikkāmassāpi kovido;
精于欲念者,亦通于无欲;
Sabbakāmaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.447.
断除一切欲望者,我顶礼彼佛。
Kopassa kovido cāpi, nikkopassāpi kovido;
精于忿怒者,亦通于无怒;
Sabbakopagginibbuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.448.
已灭一切忿恚者,我顶礼彼佛。
Kodhassa kovido cāpi, nikkodhassāpi kovido;
精于瞋恨者,亦通于无恨;
Kodhānalaṃ nibbāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.449.
熄灭瞋恨烈火者,我顶礼彼佛。
Chandassa kovido cāpi, nicchandassāpi kovido;
对欲乐精通者,亦对无欲乐精通者;
Sabbabhavacchandacchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.450.
断除一切有情贪欲者,我礼敬那佛。
Lobhassa kovido cāpi, nillobhassāpi kovido;
对贪欲精通者,亦对无贪精通者;
Lobhalālasānillitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.451.
不缠染贪婬烦恼者,我礼敬那佛。
Sokassa kovido cāpi, nissokassāpi kovido;
对忧伤精通者,亦对无忧伤精通者;
Sokasūlaṃ abbāhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.452.
断除忧伤痛苦者,我礼敬那佛。
Snehassa kovido cāpi, nisnehassāpi kovido;
于慈爱方面亦善知者,于无慈爱方面亦善知者;
Sabbasnehā vinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.453.
断绝一切慈爱,唯有世尊我顶礼敬仰。
Khobhassa kovido cāpi, nikkhobhassāpi kovido;
于嗔恚方面亦善知者,于无嗔恚方面亦善知者;
Sabbakammakhobhakhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.454.
一切业行嗔恚灭尽,唯有世尊我顶礼敬仰。
Sallassa kovido cāpi, visallassāpi kovido;
于谤语方面亦善知者,于远离谤语方面亦善知者;
Sabbasallaṃ sandālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.455.
断除一切谤语,唯有世尊我顶礼敬仰。
Khayassa kovido cāpi, akkhayassāpi kovido;
通达灭除者,亦通达不灭者;
Sabbathā akkhayaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.456.
恒常处于不灭境地者,此我礼敬之世尊。
Lokassa kovido cāpi, lokantassāpi kovido;
世间通达人,亦通达出世间者;
Lokuttaraṃ sacchikato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.457.
真实证得出世间者,此我礼敬之世尊。
Suddhassa kovido cāpi, asuddhassāpi kovido;
清净通达人,亦通达不清净者;
Suddhimaggaṃ visodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.458.
净除清净之道者,此我礼敬之世尊。
Kālassa kovido cāpi, akālassāpi kovido;
对于时间的明达者亦是,对于不受时间约束者也同样明达;
Kālānusārī desesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.459.
于依顺时间法则者开示,我至诚顶礼世尊。
Chalassa kovido cāpi, nicchalassāpi kovido;
对变化者明达,也对不变者明达;
Sabbathā chalavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.460.
在诸处皆从变化中解脱,我至诚顶礼世尊。
Sumanassa kovido ca, dummanassāpi kovido;
对善心者明达,也对恶心者明达;
Sabbadhi sumano santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.461.
常常心境善良安和,我至诚顶礼世尊。
Kovido lokacakkassa, dhammacakkassa kovido;
世间转轮明智者,法轮转动明智者。
Lokacakkaṃ viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.462.
尔乃断除世间轮转者,我顶礼彼佛陀。
Tīrassa kovido cāpi, pārassa cāpi kovido;
彼岸渡难明智者,彼彼岸渡难明智者;
Ghoraṃ oghaṃ pāraṅgato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.463.
渡过可怖大洪流者,我顶礼彼佛陀。
Bodhassa kovido cāpi, dubbodhassāpi kovido;
觉悟者智者亦然,难觉者智者亦然;
Sabbathā sabbaṃ bodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.464.
处处皆通达觉理者,我顶礼彼佛陀。
Yogassa kovido cāpi, khemassa cāpi kovido;
对禅定精通者同样对安稳精通者;
Yogakkhemamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.465.
禅定与安稳俱足者,我敬礼那佛陀。465
Āvilassa kovido ca, anāvilassa kovido;
对有染污者精通者,也对无染污者精通者;
Sabbāvilaṃ vidhopesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.466.
全部染污断除者,我敬礼那佛陀。466
Saṃsayassa kovido ca, asaṃsayassa kovido;
对怀疑者精通者,也对无疑者精通者;
Sabbattha saṃsayamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.467.
到处无疑者,我敬礼那佛陀。467
Sārajjassa kovido ca, visārajjassa kovido;
通晓真诚者,亦通晓虚伪者;
Vesārajjañāṇupeto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.468.
洞察伪装之知者,向佛顶礼敬奉。
Vikārassa kovido ca, nibbikārassa kovido;
通晓变化者,亦通晓平息者;
Vikārāni vikkhambhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.469.
能令变化消散,向佛顶礼敬奉。
Sammohassa kovido ca, asammohassa kovido;
通晓迷惑者,亦通晓无迷者;
Sabbasammohā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.470.
虽被诸种迷惑所解脱,吾今顶礼如来。
Santāpassa kovido ca, asantāpassa kovido;
痛苦者通达,非痛苦者亦通达;
Santāpānaṃ santikaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.471.
痛苦宁静者安稳,我敬礼彼佛陀。
Paṭighassa kovido ca, appaṭighassa kovido;
能忍受者通达,缺忍受者亦通达;
Paṭighasaññāsuñño yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.472.
于忍受无所执者,我敬礼彼佛陀。
Āsavassa kovido ca, anāsavassa kovido;
烦恼通达者,烦恼断尽者亦通达;
Sabbāsavaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.473.
全断烦恼者,我敬礼彼佛陀。
Suguṇassa kovido ca, dugguṇassāpi kovido;
善于良善者,亦善于不善者;
Sabbasuguṇasaṃyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.474.
具足诸种善法者,我礼敬彼佛。
Kalyāṇassa kovido ca, akalyāṇassa kovido;
善于善者,亦善于不善者;
Kalyāṇatthamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.475.
能分别善法者,我礼敬彼佛。
Vipulapañño pabalo, maggāmaggassa kovido;
智慧广大而愚钝,通达前行与后退;
Paramatthadhammaladdho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.476.
得至最高法者,我礼敬彼佛。
Cetosamathakovido, jhānasamādhikovido;
精通心念安住者,善解禅定之集者;
Samāpattisamāpanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.477.
成就正集者,吾敬礼彼佛陀。
Maggakovido maggaññū, dhammaññū dhammakovido;
通晓道者,解知法者,了悟法行者;
Aggakovido aggaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.478.
精通至高者,智慧最胜者,吾敬礼彼佛陀。
Sampajaññassa kovido, sammāsatiyā kovido;
明了正念者,善于正念者;
Satipaṭṭhāne kovido, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.479.
精通念处修习者,吾敬礼彼佛陀。
Sattabojjhaṅgakovido, sabbavibhaṅgakovido;
觉支通达行者,悉能辨明无碍;
Vijjākovido tevijjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.480.
智慧深达三明通者,向觉者顶礼敬礼。
Cetovimuttikovido, paññāvimuttikovido;
心解脱者,慧解脱者;
Ubhatovimuttippatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.481.
二者俱得自由者,向觉者顶礼敬礼。
Iddhipādesu kovido, cetopariyakovido;
力道具足法门通者,善于心之观察者;
Chaḷabhiññāhi sampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.482.
具六通神通成就者,向觉者顶礼敬礼。
Appamaññāsu kovido, aṭṭhaṅgamaggaṃ pāragū;
精通不轻慢者,已能通达八正道;
Sabbathā nikkhayappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.483.
于一切处断尽恶习,我顶礼那世尊。
Dhammaniyāme kovido, dhammatāyapi kovido;
通达法则者,亦是法性通达者;
Dhammaṭṭhitiyā kovido, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.484.
能坚定法理者,我顶礼那世尊。
Kāyasaṃvarasampanno, cittasaṃvarakovido;
具身体束缚者,能制心者;
Vacīsaṃvarasaṃvuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.485.
具言语束缚者,我顶礼那世尊。
Lokajeṭṭho lokaseṭṭho, tilokajeṭṭho tevijjo;
世间至尊,世界之主,三界至尊、三明智者;
Purisajeṭṭho visiṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.486.
众生至尊、卓越者,我顶礼那觉者佛。
Sabbaseṭṭho sudhammaṭṭho, yoniso sabbaniggaho;
一切至尊、法中纯净者,诸法明达、理智深远者;
Visaṃsaggo visaṃsaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.487.
断绝缠缚、断尽烦恼者,我顶礼那觉者佛。
Sabbajeṭṭho sabbaseṭṭho, sabbaggo sabbanāyako;
一切至尊,一切最上者,全体导师,全方领袖;
Sabbanātho sabbasāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.488.
一切依怙,一切主宰,我顶礼那觉者佛。
Maccujayī mārajayī, māradheyyaviddhaṃsako;
生死胜利者,魔的死敌,能破坏魔的宿命之人;
Mārapāsaṃ vināsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.489.
灭除魔网,我顶礼那佛。
Maccuhāyī mārahāyī, maccudheyyaviddhaṃsako;
死者之杀戮者,魔的毁灭者,能破坏死者宿命之人;
Maccupāsaṃ vināsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.490.
断除死网,我顶礼那佛。
Mārajayo maccujayo, antakadheyyaddhaṃsako;
生死胜利者,死亡胜利者,终结轮回宿命之破坏者;
Maccukhettaṃ padālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.491.
叛弃生死之境界,我顶礼那佛。
Parakkamapuṇṇo vīro, māracamūnimmaddano;
勇猛充满力量的英雄,斩断魔根、远离魔障;
Maccutiṇṇo maccujito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.492.
超越生死之苦、胜过死亡者,我顶礼那佛陀;
Māramāyaṃ vimaddesi, mohanamāraghātako;
毁灭魔王并使其迷惑者,斩断迷惑如魔的杀手;
Māramadanamaddano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.493.
远离魔障、抑制魔患者,我顶礼那佛陀;
Pabalo māraṃ maddesi, sabalo maccumaddako;
愚昧而使魔气盛旺者,有力而下杀死亡者;
Namucināsako nāgo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.494.
无法脱离之蛇,我敬礼那佛陀。
Pāpīmārabalānīkaṃ, nimmaddesi mahājino;
那具恶力的军团,已被伟大的圣人所伏镇;
Paraṃ sukhaṃ adhippatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.495.
至尊安乐的主宰,我顶礼那位佛。
Pāpajayo puññajayo, ahaṃjayo jitamamo;
恶的胜利、功德的胜利,我自身的胜利,我自我所征服的;
Kaṅkhājayo saṅkājayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.496.
对疑惑的胜利、对徬徨的胜利,我顶礼那位佛。
Jitamoho jitamāyo, jitamakkho mārañjito;
征服了迷惑、征服了病苦,征服了魔王的侵扰;
Jitamaccharo jiticcho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.497.
征服了行为的爱欲、征服了欲念,我顶礼那位佛。
Jitakodho jitakāmo, jitalobho nandījito;
胜服忿怒胜服欲望,胜服贪欲者欢喜获胜;
Jitataṇho jitarāgo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.498.
胜服渴爱胜服嗔恨,我礼敬此佛陀。498
Jitavero jitasneho, jitamāno jitamado;
胜服仇敌胜服爱恋,胜服我慢胜服骄傲;
Jitātaṅko jitāpekkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.499.
胜服恐惧胜服牵挂,我礼敬此佛陀。499
Sabbadā vijayī vīro, sabbaji samaṇuttamo;
恒常胜利的勇士,诸沙门中最尊胜;
Khemadāyako khemindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.500.
安全之给予者、安全之王者,我礼敬此佛陀。500
Sabbajito sabbavasī, sabbavijayamaṅgalo;
一切征服者、一切统辖者、一切胜利吉祥者;
Sabbajayo sakkasīho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.501.
一切胜利者俱足狮王,我礼敬那佛陀。
Dantathīno dantamiddho, dantapamādo dantiñjo;
坚固不动如象牙的根基,懈怠迟钝之象牙,无明迷乱如象牙绳索;
Dantārambho dantalīno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.502.
如象牙开裂般缺乏稳固,离弃坚固如象牙土,我礼敬那佛陀。
Dantachambho dantadaro, dantabhīti dantabhayo;
象牙凹陷之境、象牙磨损,象牙生怖、象牙恐怖;
Dantabhesmo dantabhīmo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.503.
象牙破裂、象牙可怖,我礼敬那佛陀。
Dohadanto dosadanto, dessadanto dantadiso;
制怒者,止恼者,胜意者,为善止者;
Ḍāhadanto dāhadanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.504.
忍辱者,饶益者,世尊,我礼敬彼佛。
Sammāpadhāno vikkanto, mahāvikkamamānaso;
正勤者,弘广者,心大坚固者;
Parakkamī mārañjayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.505.
勇猛者,降魔者,世尊,我礼敬彼佛。
Sammāpadhānakusalo, saṃvuto atisaṃyato;
正勤善巧者,深调伏者,极自制者;
Pāramitāparipuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.506.
波罗蜜圆满者,世尊,我礼敬彼佛。
Hirottappī ātāpī ca, sudanto atisaṃvuto;
『忿怒者』即怒者,『热诚者』即苛厉奋发者,『清净者』即波利斯塔净行者,『极聚者』即潜心至上者;
Sakyaseṭṭho sabbajeṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.507.
萨伽世尊,诸世尊中最尊最高,我向如来顶礼。
Dasabaladhārī daḷho, dhīro asayhasāhino;
持十力者为坚强,慧敏且无恐惧;
Purisapuṅgavo sūro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.508.
英雄之人最胜勇士,我向如来顶礼。
Dvipaduttamo damako, danto daḷhaparakkamo;
两足最高驯服者,已驯已制且勇猛;
Dosāpagato dosaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.509.
远离嗔恨且了解嗔恨,我向如来顶礼。
Upakkamī parakkamī, viriyārambho vikkamī;
初发心者与坚定者,是精进努力的起始者;
Pāramī paripūresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.510.
圆满波罗蜜的行者,敬礼那位佛陀。
Patāpī pāramīppatto, padhāniko paggāhako;
勇猛的已成波罗蜜者,是坚毅毅力的执持者;
Pāpīmāraṃ parājesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.511.
战胜恶魔与魔障者,我敬礼那位佛陀。
Javasattisusampanno, sūro vikkamasekharo;
身心充满轻捷精进者,是勇猛奋斗之星;
Dhitidhārako sudhīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.512.
坚固信解且智慧深明者,我敬礼那位佛陀。
Vikkamo duratikkamo, akilanto parakkamo;
远离罪恶、难以逾越、无有恐惧、勇猛精进;
Amatāgadhaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.513.
已断无明、成就不死者,我礼敬那佛。
Satisātaccasampanno, sammappadhāna pāragū;
具足念虑正勤、到达正勤彼岸;
Ariyadassanadassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.514.
圣谛现见之者,我礼敬那佛。
Sammāviriyasampanno, sammāpadhānapāragū;
具足正精进、精进彼岸;
Sabbatthappatto siddhattho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.515.
无所不至、具足成就者,我礼敬那佛。
Sūro vijitasaṅgāmo, vīro vijitaveriko;
勇士征服了战争,英雄战胜了敌人;
Dhīro purisadhoreyyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.516.
沉稳者胜过人中之杰,唯佛当敬礼。
Pūresi pāramī sabbā, narāsabho parakkamī;
众人皆具足波罗蜜多,犹如众兽之王勇猛;
Vimuttajātimaraṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.517.
超脱生死轮回,唯佛当敬礼。
Vikkamo ca parakkamo, pāpakammaṃ pahāṇako;
勇猛刚毅,断恶业者;
Paggāhako upakkamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.518.
积极勤勉,利益众生者,唯佛当敬礼。
Sabbasattahitatthāya, parikkāmesi vikkamī;
为了众生利益,我周遍各处巡视。
Muttāyanaṃ anvesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.519.
寻访圣者,顶礼那位佛陀。
Bhavavaṭṭaṃ suacchecchi, narasaddūlo niddaro;
断尽生死轮回,远离世俗喧嚣烦扰;
Paramiṭṭhaṃ susampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.520.
究竟圆满至善成就,我顶礼那位佛陀。
Hatamoho hatamāyo, hatamakkho hatamado;
无明已除,病苦消灭,愚痴断绝,狂妄息灭;
Hatamāno hatamāro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.521.
消除了烦恼魔军,我顶礼那位佛陀。
Dambhahantā gabbahantā, vaṭṭahantā arahanto;
杀怖者、杀胎者、杀环者,即阿拉汉;
Bījahantā bādhāhantā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.522.
杀种者、杀障者,我敬礼那世尊。
Bhavanettiṃ sammāhantā, saṅkhatamuttamānaso;
善断净净者,断灭集惑之心;
Sabbadhi avijjāhantā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.523.
一切处断无明者,我敬礼那世尊。
Saṃvutatto saṃyatatto, samitatto samāhito;
受制者、守制者、节制者、安住者;
Vimuttatto virattatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.524.
得解脱者、止息者,我敬礼那世尊。
Pāpaghacco puññaghacco, ahaṃghacco ghaccamamo;
恶趣之流、善趣之流、自我之流,流转不息;
Kaṅkhāghacco saṅkāghacco, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.525.
疑惑之流、犹豫之流,我礼敬彼佛。
Kappaghacco kālaghacco, kilesaghacco sabbathā;
劫流、时流、烦恼之流,恒常流转;
Mūlaghacco sūlaghacco, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.526.
根本流、刺流,我礼敬彼佛。
Ghaccajāti ghaccamaccu, ghaccaloko ghaccabhavo;
流转生起、流转消灭、流转世间、流转存有;
Ghaccavibhavo ghaccogho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.527.
流转之尊、流转之声,我礼敬彼佛。
Ghaccakhobho ghaccadukkho, ghaccasallo ghaccakhilo;
流失是苦,流失是痛苦,流失如流的箭,流失如折断的箭;
Ghaccābhimāno ghaccedho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.528.
我敬礼那世尊,超越流失之我执的佛陀。
Dosabhañjo dohabhañjo, kāmabhañjo bhañjatamo;
烦恼之破坏者,痛苦之破坏者,最能破坏欲望者;
Diṭṭhibhañjo dukkhabhañjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.529.
见解之破坏者,苦难之破坏者,我敬礼那佛陀。
Bhogabhañjo sokabhañjo, rogabhañjo bhañjarajo;
享乐之破坏者,忧伤之破坏者,破坏病痛者如火;
Sūlabhañjo sallabhañjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.530.
刺痛之破坏者,音声之破坏者,我敬礼那佛陀。
Bhañjathīno bhañjamiddho, bhañjabandho bhañjaggalo;
破坏者、破坏的执着者,是破坏的束缚者,是破坏的刽子手;
Bhañjārambho bhañjalīno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.531.
破坏的开端、破坏的行为、我礼敬那佛陀。
Bhañjāsaṅko bhañjātaṅko, bhañjāsaṃso bhañjussuko;
担忧破坏者,爱好破坏者,贪好破坏者;
Bhañjābhirato bhañjiccho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.532.
热衷于破坏者、渴望破坏者,我礼敬那佛陀。
Bhañjānutāpo bhañjāgu, bhañjaṅgaṇo bhañjāsavo;
因破坏而生之辛苦,觉知破坏者,破坏的恶念;
Mānābhimānavibhañjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.533.
毁谤骄慢的破坏者,我礼敬那佛陀。
Sallabhañjo sūlabhañjo, mūlabhañjo bhañjamalo;
断除荆棘,断除锐刺,断除根本的痛苦;
Sabbabhavabandhabhañjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.534.
断除一切世间的羁绊,礼敬那世尊佛陀。
Kappakkhayo kālakkhayo, kilesakkhayo sabbathā;
断灭劫尽,断灭时间,断灭烦恼无余处;
Mūlakkhayo sūlakkhayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.535.
断灭根除,断灭锐利,我礼敬那佛陀。
Dosakkhayo dohakkhayo, kāmakkhayo khīṇamado;
断灭嗔恨,断灭贪欲,断灭骄慢消逝;
Diṭṭhikkhayo dukkhakkhayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.536.
断灭见解,断灭苦难,我礼敬那佛陀。
Kodhakhīṇo kopakhīṇo, klesakhīṇo khīṇakuho;
嗔恨断尽,怨恨断尽,烦恼断尽,断然清净;
Verakhīṇo dessakhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.537.
怨仇断尽,爱见断尽,谨敬礼那佛陀。
Lobhakhīṇo lolakhīṇo, rosakhīṇo khīṇaraṇo;
贪欲断尽,迷恋断尽,嗔怒断尽,断绝敌害;
Kicchākhīṇo icchākhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.538.
痛苦断尽,欲念断尽,谨敬礼那佛陀。
Khīṇarāgo khīṇadoso, khīṇamoho khīṇabhavo;
断除爱欲,断除瞋恚,断除痴惑,断除存在;
Khīṇamāno khīṇamakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.539.
断除分别,断除贪染,谨敬礼那佛陀。
Khīṇagedho khīṇalobho, khīṇakāmo ca khīṇiñjo;
『断垢者』者,断除烦恼垢染;『断贪者』者,断除贪欲;『断欲者』者,断除各种欲望;『断瘾者』者,断除此心上的瘾痒;
Khīṇasārambho khīṇindho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.540.
『断动力者』者,断除兴起的努力;『断盲者』者,断除无明的盲昧;我顶礼彼世尊。
Khīṇāsayo khīṇabījo, aviruḷhichando vasī;
『断念者』者,断除杂染之念;『断种子者』者,断除业根之种子;其心无欲,无染无著;
Khīṇataṇho khīṇabhijjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.541.
『断渴者』者,断除渴爱;『断贪者』者,断除贪欲;我顶礼彼世尊。
Khayāsaṅko khayātaṅko, khayākaṅkho khayaṅgaṇo;
『灭疑者』者,疑惑皆灭;『灭烦恼者』者,烦恼已灭;『灭构想者』者,构想灭尽;『灭群者』者,烦恼群灭;
Khayāpekkho khayābhijjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.542.
『灭望者』者,期望皆灭;『灭贪者』者,贪欲皆灭;我顶礼彼世尊。
Khayataṇho khayalobho, khayasallo khayakhilo;
断绝贪欲,断绝嗔恚,断绝疑惑,断绝懈怠;
Khayabhogo khayarogo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.543.
断绝贪爱,断绝病苦,礼敬彼佛,我敬礼佛陀。
Khayachambho khayadaro, khayabhismā khayabhayo;
断绝色欲,断绝贪著,断绝傲慢,断绝怖畏;
Khayasaṃsayo khayiñjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.544.
断绝疑惑,断绝迟疑,礼敬彼佛,我敬礼佛陀。
Khayasaṃsaṭṭho khayoko, khayāgāro khayagaho;
断绝纷乱,断绝恼害,断绝贪求,断绝执持;
Khayasūlo khayamūlo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.545.
断绝痛苦,断绝根本,礼敬彼佛,我敬礼佛陀。
Ahaṅkhayo mamaṅkhayo, saṅkhatakkhayo sabbadhi;
我灭我灭,行灭尽尽,诸行皆灭尽;
Saṅkilesakkhayappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.546.
恶业已除,我顶礼世尊。
Suññataṇho suññarāgo, suññaraṅgo suññarajo;
空渴空爱,空相空贪;
Suññachando suññanandī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.547.
空欲空乐,我顶礼世尊。
Suññaroso suññadoso, suññadoho suññadaho;
空忧空恼,空热空苦;
Suññasāpo suññatāpo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.548.
空恨空火,我顶礼世尊。
Suññakodho suññakopo, suññakleso suññakuho;
空无瞋恚,空无嗔怒,空无烦恼,空无愚痴;
Suññaverī suññasattu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.549.
空无怨敌,空无众生,我顶礼彼佛。
Suññajāti suññamaccu, suññaloko suññabhavo;
空无生、空无死,空无诸界,空无存在;
Suññatā’bhirato sugato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.550.
弃空寂灭乐已证,彼善逝佛,我顶礼彼佛。
Ītisuñño bhītisuñño, chambhasuñño suññabhayo;
空无嗔怖,空无恐惧,空无恐怖;
Sabbathā sārajjasuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.551.
处处无障碍,我顶礼彼佛。
Suññagantho suññarajju, sabbathā suññabandhano;
「空结」者为空绳,「空索」者为空绳索;无处不为「空缚」者。
Suññadiṭṭhi suññanetti, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.552.
「空见」者为虚妄见解,「空网」者为空网;我敬礼彼如来。
Sallasuñño sūlasuñño, mūlasuñño suññamalo;
「声空」者声无实体,「刺空」者刺无实体,「根空」者根无污垢;
Sabbānusayehi suñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.553.
凭诸根尘悉空虚者,我敬礼彼如来。
Sabbadhi santāpasuñño, santāsasuñño sabbathā;
处处无热者,无造作热,无所不无热;
Tasasuñño tāsasuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.554.
贵体无热者,严净无热者,我敬礼彼如来。
Āsāsuñño issāsuñño, ejāsuñño suññaiṇo;
「渴望」者无,贪求者无,欲念者无,虚妄之境也无;
Chandasuñño bandhasuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.555.
「意乐」者无,束缚者无,彼佛我顶礼敬礼。
Pāpasuñño puññasuñño, ahaṃsuñño suññamamo;
「恶」者无,「善」者无,「我」者无,「我的」者无;
Kaṅkhāsuñño saṅkāsuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.556.
「疑虑」者无,「怀疑」者无,彼佛我顶礼敬礼。
Sabbakammajaho cāgī, cattābhilāso sabbadhi;
一切业皆弃,一切布施无求;
Sabbathā cattasaṃsaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.557.
常断四取,证得四禅,彼佛我顶礼敬礼。
Dosacāgī dohacāgī, kujjhanacāgī cattindho;
恼怒布施者、愤怒布施者、专注布施者、迟钝者;
Kodhacāgī kopacāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.558.
发怒布施者、易怒布施者,我敬礼那觉者如来。
Sabbarājabhogacāgī, mahāoghamummujjako;
享受天下一切、激起大洪水者;
Paramatthadhammadassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.559.
见正法最高者,我敬礼那觉者如来。
Cattakāmo cattakleso, cattāsatto cattāsavo;
四大欲、四大苦恼、七种活着、七种烦恼;
Cattapāpo cattuttāpo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.560.
四重恶业、四种痛苦,我敬礼那觉者如来。
Īticuto bhīticuto, chambhacuto cuttabhayo;
『如此言』者,因畏惧、因惧怖、因怖畏、因害怕这四种心境;
Ḍāhacuto dāhacuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.561.
因烧灼、因焚烧之感,故对此佛礼敬。
Sabbacatto sabbacajo, sabbacāgī sabbaccago;
『从各方面』者,从一切方位,从一切所生,从一切所欲,从一切所作而来;
Sabbaritto sabbañjaho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.562.
从一切行为,从一切所杀,从一切所毁,故对此佛礼敬。
Anāsaṅko anātaṅko, anākaṅkho anaṅgaṇo;
无怀疑、无恐惧、无贪念、无欺巧;
Sadā asaṅgacetaso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.563.
常具无染的心念,故对此佛礼敬。
Anusūyo anāsaṃso, anāso ca anussuko;
无嫉恨无嗔恨,无嗔恨亦无怀念,
Anāsavo anapekkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.564.
无烦恼无偏袒,顶礼彼佛如来。
Ākāso viya paññāya, alitto anilo yathā;
智慧如虚空,无染无恼若清风;
Anissito vihāsi yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.565.
不依于一切而自在,顶礼彼佛如来。
Āraddhaviriyo ātāpī, uyyujjanto padhāniko;
精进热诚用功,奋发前行坚定;
Akusīto analaso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.566.
不恶不懈怠,顶礼彼佛如来。
Anupamo satthā jeṭṭho, sabbaseṭṭho ovādako;
无比最尊的师长,诸法中最尊的开示者;
Ariyadhammaṃ aññāsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.567.
了知圣法者,我恭敬顶礼那世尊。
Amatena atappi lokaṃ, dhammameghapavassako;
以无死的不朽明照濡润世间,如法雨云普降;
Assāsesi yathā cando, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.568.
如月光润泽大地,我恭敬顶礼那世尊。
Avikampī anabhīto, asantāsī anāturo;
坚定不动摇,无所畏惧,内心安然无恙;
Abhīruko yo acchambhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.569.
无怖畏,无颤栗,我恭敬顶礼那世尊。
Amaccharī amāyāvī, ajeguccho aniṭṭhuro;
无嗔恚者,无诡谲者,不脏秽者,非毁坏者;
Appaduṭṭho akuṭilo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.570.
不恶行者,不曲解者,我敬礼那世尊。
Anabhijjho apihālu, akuhako alolupo;
无嫉妒者,无毒害者,不欺诳者,无愚痴者;
Anupavajjo amatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.571.
无顽固者,无懈怠者,我敬礼那世尊。
Appagabbho appaṭigho, appāvilo amucchito;
不自暴者,不自恼者,不昏沉者,不无知者;
Apesuṇiko adoso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.572.
无怨恨者,无嗔怒者,我敬礼那世尊。
Akopo cāpi aduṭṭho, vītussuko adūsako;
不疾不徐,心无散乱,不被污染,
Vītakopo vītakuho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.573.
无瞋灭恚,无怨无愁,唯有如来,常受我顶礼。
Akampito akampako, avero akutobhayo;
坚定不动摇,无所动摇,无嗔无恐怖,
Sabbadā chambharahito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.574.
时时远离怀疑,恒常无恐惧,唯有如来,常受我顶礼。
Anatimānī akhilo, akuppano akujjhano;
无骄无慢,无缺无损,无狂无恚,
Anabhisajjo akkodho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.575.
无嗔无怒,无攻击心,唯有如来,常受我顶礼。
Akakkaso ca akkopo, akaṭuko akūṭako;
无烦恼、无嗔恨、无争斗、无聚合,
Appadesso anunnalo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.576.
无短见、无不净心者,我礼敬如来佛陀。
Anapekkhī anupayo, anāsaṅgo anāvilo;
无所期待、无所追随、无挂碍、心不染污,
Analitto anālambo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.577.
不退转、无依赖者,我礼敬如来佛陀。
Aggamahattatto muni, abhinibbuttatto yatī;
勇猛与伟大者、登彼涅槃者、修苦行者,
Visuddho abhisambuddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.578.
清净、正觉者,我礼敬如来佛陀。
Abbūḷhasallo arajo, akkhadakkhī anāsavo;
无瑕疵者,清净无染,目光明净无所执;
Anomadakkhī anaṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.579.
目光殊胜不贪,毫无吝惜,我礼敬那佛陀。
Atthapatiṭṭho atthagū, anappaatthapāragū;
目标坚定,言行真实,能至善趣彼岸;
Accanto atthakusalo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.580.
终极善巧,圆满其义,我礼敬那佛陀。
Ariyaddhānaṃ sampatto, atthatto atthapaṇḍito;
已成圣者的决心,了达真义且智慧广大;
Mocesi bandhanāsatte, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.581.
使束缚断除,解脱奴役,我礼敬那佛陀。
Asajjamānaso alīno, sadā asaṅgamānaso;
心不生嗔恨且清净,常不与烦恼结缔;
Appamādarato nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.582.
善于精进无疏怠,我恭敬那佛陀。
Asaṅgacitto akleso, āsā yassa na vijjati;
心无依著无染污,欲望亦绝不生起;
Asaṅkiliṭṭho akkuho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.583.
心不玷污不怨恨,我恭敬那佛陀。
Upekkhacitto acalo, upādānakkhayo ujū;
心平稳不动摇,离取无染清净现;
Abhinibbido appiñjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.584.
断欲断染不贪著,心息涅槃志坚固,我恭敬那佛陀。
Abhiññāpāramīpatto, abhipañño abhigato;
获得了神通波罗蜜,具足了正智而达到目的;
Anupādā vimutto yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.585.
不贪著而解脱者,我礼敬那如来佛。585。
Aviruddho asāratto, santiladdho anappako;
不反感、不空虚、不羡慕他者;
Amitaamatappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.586.
究竟证得不退转果位者,我礼敬那如来佛。586。
Ākaṅkhiñjāritto, anupādāno uttamo;
断除贪嗜,是无取著的上上人;
Appaneho ca appiho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.587.
既不起怒,亦不嗔恨,我礼敬那如来佛。587。
Atisīlo atisanto, ativiññū arahato;
品行极为端正,心意极为清净,智慧极为明了的阿拉汉;
Aggatthapatto aggatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.588.
已成正觉者,已得最终安乐,佛陀,我敬礼彼佛。
Adhisīlo adhicitto, adhipañño adhigato;
持戒至刚,心意至定,智慧至胜所证得;
Apalokitadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.589.
目光锐利,所见真实,我敬礼彼佛。
Attadīpo attasaraṇo, attanātho adhivaro;
自己为灯,自己为归依,自己为主宰与庇护;
Accantuttamo aggabhū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.590.
极为尊贵,位居首位,觉者,我敬礼彼佛。
Anabhikaṅkho aniccho, arāgo anapekkhako;
无贪无欲,无嗔无挂念;
Ananugiddho alobho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.591.
无所迷恋无贪婪,我向佛陀顶礼。
Anabhilāso anedho, aviruḷhitaṇho isi;
无嗔无瞋无毁谤,无盛怒无憎恨强烈;
Ucchinnarāgo alaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.592.
断除渴爱与执著,向佛陀顶礼。
Naṭṭharāgo naṭṭhadoso, naṭṭhamoho naṭṭhamado;
无失爱无失嗔,无失痴与失慢;
Naṭṭhakodho naṭṭhakopo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.593.
无失瞋无失憎惧,向佛陀顶礼。
Vinaṭṭhiñjo vinaṭṭhindho, vinaṭṭhiccho vinaṭṭhiṇo;
无瞋恚者无瞋恚眼,无瞋恚心无瞋恚根;
Vinaṭṭhāsā vinaṭṭhissā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.594.
无瞋恚者必得无瞋恚,故我敬礼如来。
Naṭṭhakaṅkhā naṭṭhasaṅkā, naṭṭhabhanti naṭṭhabhamo;
无恐怖疑虑,无恐怖怀疑,无恐怖怖畏,无恐怖恐怖,
Naṭṭhamāyā, naṭṭhāvijjā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.595.
无恐怖心无恐怖识,故我敬礼如来。
Amāyo aparicchinno, ujuko ativissuto;
不痴愚无所疑惑,心正直且极纯净;
Anomacitto aneḷo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.596.
无怨恨无嗔恨,故我敬礼如来。
Atthapassī atthacaro, atthakkhāyī atthakaro;
『有义者』是意行者,『有意者』是义行者;
Atthakāmo attamano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.597.
『有义者』心有所欲,心自欢喜,我顶礼那位佛陀。
Abbhuto ca acchariyo, cittakathī ovādako!
奇妙且令人惊叹,心中善说正教者!
Aggamaggaṃ suakkhāsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.598.
宣说第一正道,我顶礼那位佛陀。
Akalaṅko akaluso, akasāvo apaṇṇako;
无垢污者,无不净者,无恶劣者;
Akukkucco ca akaṅkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.599.
无恶劣者且无所求者,我顶礼那位佛陀。
Sabbaso vijayo sūro, abhayo abhayappado;
勇猛者为全胜者,无所畏惧无所畏惧之处;
Anākulo appabhīto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.600.
不生烦恼不生恐怖,彼佛我敬礼焉。
Upekkhako upasanto, anusayaritto isi;
平等心持守者,善持戒者如圣哲;
Appaṭibaddho abaddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.601.
无所缚绊无所犯戒,彼佛我敬礼焉。
Atthacārī atthakārī, atthasārī attharato;
利益行者利益所造者,利益深厚者利益于远方者;
Atthañāṇī atthabhāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.602.
利益知者利益语者,彼佛我敬礼焉。
Anadhivaro asoko, usabho isipuṅgavo;
无畏无忧,犹如猛牛强健雄壮;
Anomanāmo anomo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.603.
名号至高无上,我敬礼那觉者。
Anavassutahadayo, ananvāhatacetaso;
无污染之心,无随波逐流之意;
Anabhirato aniñjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.604.
无贪无注,无所依恋,我恭敬那觉者。
Appāsaṅko appātaṅko, appākaṅkho appaṅgaṇo;
无畏无惧,无憎无欲;
Appalolo appakampī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.605.
无动无摇,我敬礼那觉者。
Atthaviññū atthavidū, atthakusalo atthavā;
通达义理者即是知义者,善能究竟义理者乃真义者。
Kusalatthamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.606.
因有善巧之义故,我顶礼佛陀。
Avicalito akuppo, kesarī’va achambhito;
心不动摇不恶劣,如狮王般无所畏惧,我顶礼佛陀。
Avikampito abbhayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.607.
不动摇无惧无畏,我顶礼佛陀。
Akiñcano anādāno, amataññū amatogadho;
不积聚不贪取,通晓不死之理,悟达无死大义,
Aggaphalamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.608.
已获烈火果报,我顶礼佛陀。
Amitaanuggahaṃ katvā, akālikadhammadado;
为无量利益所成,即时授与法教;
Accantupakārī nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.609.
极大利益之主,我礼敬彼世尊。
Anupalitto lokena, toyena padumaṃ yathā;
如地上滴水滋润莲花,在世罕现我见;
Nissaṅgacitto nissatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.610.
心无挂碍心安稳,我礼敬彼世尊。
Abbūḷhesiko isi, ukkhittapaligho ujū;
如具智慧之圣者,心直而远恶秽;
Anuddhato atandito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.611.
不自矜不懈怠,我礼敬彼世尊。
Agiddho alittacitto, ādīnavavidālako;
无火焰之者,心无恼乱者,痛苦之毒病的解脱者;
Pakatatto pahitatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.612.
觉悟者显现且远离一切,有智慧者,我向佛陀顶礼。
Aggapuñño aggaviññū, aggīsi aggasekharo;
功德第一与智慧最高,光明迸发如火焰,胜利者成就第一;
Aggamaggamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.613.
行径中的最胜道者,我向这位佛陀顶礼。
Aggagocaro aggagū, aggattho aggadesako;
行为高洁且智慧深广,目的高远且示现正法的导师;
Aggañāṇī aggabhāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.614.
知识至高言语殊胜者,我向佛陀顶礼。
Aggapañño aggaṭṭhito, aggasiddho aggayatī;
至上智慧者,智慧最高者,成就至上者,行至上者;
Aggabhūto aggapati, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.615.
生为至上领主,世尊我礼敬之。
Aggasamaṇo lokaggo, paññaggo aggamaggagū;
第一出家众,世间至上者,智慧高远,通达至上道;
Aggadhammaṃ ugghāṭesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.616.
揭示第一法,世尊我礼敬之。
Aggadhammamanuppatto, aggadhammappakāsako;
第一法之实现者,第一法之宣扬者;
Apāyadukkhaṃ nāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.617.
灭除堕落苦难,世尊我礼敬之。
Aggapuggalo aggaggo, ñāṇaggo ñāṇapuṅgavo;
最上者为首领中之首领,智慧者为智者中之智者;
Dhammapuggalo dhammaggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.618.
法之人中为首,佛陀为至高无上者,吾当顶礼。
Aggapassī aggadassī, aggapanthapakāsako;
首屈指观者,首领之眼,开显正道者,
Aggesī aggadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.619.
正道领袖,示现正见者,佛陀为至高无上者,吾当顶礼。
Anantajhānī jhānindo, anantapaññavāridhī;
无量禅定者,为禅定中之顶点,无量智慧如海者,
Anantamedhāsampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.620.
满具智慧者,佛陀为至高无上者,吾当顶礼。
Anantavijjāvāridhi, anantapaññāsāgaro;
无量的智慧海洋,无边的慧海;
Anantakaruṇāsindhu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.621.
无尽的慈悲深渊,我顶礼那尊佛陀。
Sabbuttamo sattuttamo, sumano samaṇuttamo;
诸佛中最善,众生中最胜,具德的出家人中最尊;
Januttamo jinuttamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.622.
生者中最尊,征服者中最尊,我顶礼那尊佛陀。
Kalyāṇamitto kalyāṇo, maṅgalamitto maṅgalo;
善友中最善,吉祥友中最吉祥;
Dhammamitto dhammadado, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.623.
法友中最善护法者,我顶礼那尊佛陀。
Dhammiṭṭho cāpi dhammaṭṭho, paññiṭṭho cāpi paññaṭṭho;
知法者即是通达法理者,智慧成就者亦为慧明之人;
Suddhiṭṭho cāpi suddhaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.624.
清净观察者同样为清净之人,故我敬礼那佛陀。
Kāyāsakkhī cittasakkhī, dhammasakkhī sakkhīvaro;
身体为见证,心识为见证,法理为见证,三者皆为最尊之证;
Vedanāsakkhī susakkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.625.
感觉为见证且善见证,故我礼敬那佛陀。
Sīghapañño sunipuṇo, santipatto sukhādhipo;
聪慧迅速且巧妙熟练,达成安宁且为幸福之主,
Kalyāṇakārī kusalo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.626.
善行者并且精熟善巧,故我顶礼那佛陀。
Susīlaggo sucittaggo, supaññaggo susobhito;
品行端正,心意纯净,智慧圆满,仪表端庄;
Aggamatthamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.627.
已得究竟正觉,我礼敬彼世尊。
Upariṭṭho ujjugato, ukkaṭṭho amatāvaho;
安住正直,纯洁坚固,超越生死;
Appadambho appagabbo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.628.
无欺无诈,无所恐惧,我礼敬彼世尊。
Appasoko apparogo, appabhīti appabhayo;
无忧无病,无惧无畏;
Appapāpo appatāpo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.629.
无恶无苦,我礼敬彼世尊。
Apparoso appadoso, appadoho appindhano;
无垢无罪,无污无秽;
Appābhisajjo appīgho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.630.
无所诘难,无恼无疾,我顶礼那觉者。
Accantakaruṇākārī, accantamettacetaso;
极为慈悲,极为慈心;
Accantamudito santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.631.
极为欢喜安乐,我顶礼那佛陀。
Ekappatto ekanātho, eko appaṭipuggalo;
独觉独尊,唯一无二;
Ekova sabbalokasmiṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.632.
唯有一人在天下,我顶礼那佛陀。
Atuliyo atitulo, adutiyo anuttaro;
无比无伦,超绝无上,
Appameyyo appaṭimo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.633.
无量无边,无法比拟,我敬礼那佛。
Atuladassī atulo, asarikkho anupamo;
难以匹敌的观察者,无人能比,独一无二,
Asamo yo asadiso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.634.
无人能及,与之相比,佛陀我恭敬礼拜。
Amito aparimito, amitañāṇasāgaro;
无量无边,智慧如海,
Aparitto appamāṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.635.
无有边际,无限无尽,我顶礼那佛。
Asīmo asamasamo, atulyo amitaguṇo;
无限无等,无法比拟,德性无量;
Anupameyyo agādho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.636.
无可匹敌,深不可测,我礼敬那世尊。
Nipparicchinno nissīmo, nappamañño jinavaro;
无所疑惑,无所限制,无可超越的圣者;
Nappamāṇo nirupamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.637.
无可比拟,无有双伦,我礼敬那胜利者。
Natthi añño etādiso, nipako ekapuggalo;
没有他人能够相提并论,这样纯熟的独行圣者;
Ekantasukhasaṃvedī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.638.
专注得大乐的觉悟者,我礼敬那世尊。
Aggavasabho asamo, asamapaṭipuggalo;
阿耆婆沙波非一般人,非普通行者;
Ekako ekapuriso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.639.
孤独者,独步者,我顶礼那世尊。
Sabbattha āsattisuñño, sabbathāmuttamānaso;
处处无所驻留,处处心无上挂;
Sabbadā ekasadiso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.640.
时刻唯我一见,我顶礼那世尊。
Pāpasūlaṃ vibhañjesi, pāpamūlassa chedako;
断除恶根,斩断邪恶根本;
Pāparajjuṃ vikantesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.641.
毁坏恶绳,唯我顶礼那世尊。
Pāpanettiṃ nijjaresi, pāpakammavināsako;
破坏恶法,消灭恶业者;
Sabbapāpaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.642.
一切恶尽灭者,我顶礼此佛。
Samūlaṃ khaṇito pāpaṃ, pāpavāridhipāragū;
根本摧毁恶业,跨越恶浪者;
Pāpaganthiṃ vimocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.643.
解开恶结者,我顶礼此佛。
Pāpacakkaṃ vicuṇṇetvā, dhammacakkaṃ pavattayī;
破坏恶轮,转法轮者;
Bahūjane uddhāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.644.
令众生觉醒者,我顶礼此佛。
Nijjaresi pāpakammaṃ, mahāpāpoghapāragū;
远离恶行,超越大恶的深渊;
Sabbapāpavītivatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.645.
一切恶污皆已净尽,我敬礼如来。
Sabbapāpamatikkanto, sabbapāpasamūhato;
超越一切恶业,断除一切恶集;
Sabbapāpasamucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.646.
断灭一切恶根,我敬礼如来。
Pāpasotaṃ visosesi, pāpatāpapanūdano;
灭除恶流,摧破恶痛;
Pāpachandaṃ vicchindesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.647.
斩断恶欲,我敬礼如来。
Pāpatāsavinimutto, pāpapāvakanibbuto;
断除恶行所缚,灭绝恶惧恶毒;
Pāpabandhaṃ vimocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.648.
解脱恶缠拘束,敬礼彼佛陀。
Pāpasallaṃ vicuṇṇesi, pāpacakkavidālako;
斩断恶网纷纷,恶眼智者利剑;
Pāparogasokakhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.649.
恶疾恼愁消尽,敬礼彼佛陀。
Pāpamohaparimutto, pāpasaṃtāsanāsako;
断除恶惑迷痴,消释恶意怨恨;
Pāpakhobhaṃ vikkhambhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.650.
摧散恶怒狂焰,敬礼彼佛陀。
Kaṇhakalusaṃ dhopesi, pāpamalapakkhālako;
于污浊黑暗中,清洗毒恶恶染;
Sabbaklesaṃ vodāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.651.
灭除一切烦恼,我礼敬彼佛陀。
Pāpapariḷāhamutto, vimuttapāpatassanā;
污秽罪苦尽,涤净恶业解脱;
Pāpasantāpavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.652.
断除罪苦伤害,我礼敬彼佛陀。
Pāpaupadhimucchinno, pāpapalighabhaggavā;
斩断恶根源,绝离恶趣污秽;
Pāpadheyyavītivatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.653.
断恶远邪道,我礼敬彼佛陀。
Pāpapuññapanūdako, bhavabandhanabhañjako;
污浊与清净的水,断除生死轮回的枷锁;
Pāpakaṇṭakakantako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.654.
是恶毒荆棘是荆棘篱笆,吾敬礼彼佛陀。
Sabbapāpaṃ padālesi, sabbapāpaṃ pariccajī;
除尽一切恶行,舍弃所有邪恶;
Sabbapāpehi nissaṭo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.655.
远离一切罪恶,吾敬礼彼佛陀。
Sabbapāpaṃ pavāhesi, sabbapāpajigucchako;
洗净一切恶业,是一切恶污的扫除者;
Sabbapāpehi vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.656.
于一切罪恶得自由,吾敬礼彼佛陀。
Sabbapāpaṃ virajjesi, sabbapāpaniddhotako;
净除一切恶业,断绝一切恶因;
Sabbapāpaṃ niddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.657.
令一切恶业熄灭,礼敬此世尊。
Pāpaṇṇavasamuttiṇṇo, chinnabhavasaṃyojano;
超越恶业生成,断除生死羁绊;
Punabbhavaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.658.
离尽再生之苦,礼敬此世尊。
Pāpapaṅkaṃ pakkhālesi, dhammasotapavāhako;
洗净恶秽污泥,是法之清流;
Saddhammaṃ patiṭṭhāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.659.
坚立正法道业,礼敬此世尊。
Pāputtāpaṃ samucchinno, mohuttāpaṃ sītikaro;
聚集诸恶痛苦,如同寒冷之苦使者;
Sabbuttāpaṃ nibbāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.660.
熄灭一切痛苦,我顶礼彼佛。
Pāpahārī tāpahārī, sukhakārī khemaṅkaro;
断除恶业、痛苦之者,成就安乐护持者;
Mettāvihārī mārārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.661.
修持慈心、魔障破除者,我顶礼彼佛。
Saṃyojanaparikkhīṇo, pāpatāpaviddhaṃsako;
断除烦恼缠累,破坏罪恶痛苦者;
Antimabhavasampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.662.
已至终极生死,彼佛我顶礼。
Paṭipadāpaṭipanno, dukkhadāhapanūdano;
修行了断正道者,是苦难焚烧者;
Pāpatāpaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.663.
断除一切恶业者,向佛顶礼敬拜。
Puññapāpaparikkhīṇo, sokasallavinodano;
断尽善恶者,是忧愁烦恼消解者;
Padhānapahitatto yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.664.
专心用功者,向佛顶礼敬拜。
Cakkhumā sabbadhammesu, sabbapāpappabhañjako;
在诸法中有智慧者,断除一切恶业者;
Sabbasaṃyojanahantā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.665.
斩断一切束缚者,向佛顶礼敬拜。
Sabbapāpaṃ pakkhālesi, sabbakilesasodhako;
破除一切恶业,清净一切染污;
Sabbattha vimalo suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.666.
无所不净洁清净,我礼敬那世尊。
Sabbapāpaṃ nimmaddesi, sabbatāpasamūhato;
熄灭一切恶行,断除一切烦恼;
Sabbasantāpaṃ hāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.667.
止息一切忧苦,我礼敬那世尊。
Sabbūpadhīnaṃ nissaggo, sabbāsānaṃ virajjako;
远离一切烦恼,离欲淡泊无染;
Sabbapāpaṃ pabhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.668.
摧毁一切恶行,我礼敬那世尊。
Pāragū pārasampatto, āsavasotasosako;
已渡彼岸,已证彼岸者,如漏尽者;
Sabbapāpaṃ pahāsi yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.669.
破除一切恶者,我敬礼彼世尊。
Sabbāsavaṃ viddhaṃsesi, sabbamohasamūhato;
断除一切烦恼者,彻底破除无明迷惑;
Sabbapāpaṃ vivajjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.670.
远离一切恶行者,我敬礼彼世尊。
Sabbāsā samatikkanto, sabbarāgaggi nibbuto;
超越一切欲望者,尽除一切贪火已灭;
Sabbapāpaṃ parimaddi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.671.
厌弃一切恶事者,我敬礼彼世尊。
Sabbakāmabhavatiṇṇo, sabbavibhavavajjito;
一切欲望皆已断除,一切财富皆远离之人;
Sabbapāputtāpakkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.672.
一切恶行一切过错皆已消灭,我顶礼那觉者。
Sabbanīvaraṇātīto, sabbapāsappamocano;
超越一切障碍,解脱诸种缠累者;
Māramarīcikā bhañji, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.673.
破除魔王幻影,我顶礼那觉者。
Saraṇadāyako sāmī, parittāṇappadāyako;
庄严予以庇护者,守护众生令其安乐者;
Ārakkhaṇadātā satthā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.674.
护持正法之导师,我顶礼那觉者。
Saccassa kovido cāpi, asaccassāpi kovido;
通达真谛者,亦通达非真者;
Catusaccaṃ ugghosesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.675.
宣扬四圣谛者,彼佛我顶礼敬拜。
Bhaddassa kovido cāpi, abhaddassāpi kovido;
通达吉祥者,亦通达不吉者;
Sabbato bhaddaṃ dassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.676.
常观诸吉祥者,彼佛我顶礼敬拜。
Ākaṅkhāya kovido ca, anākaṅkhāya kovido;
有所希求者,亦无所希求者;
Sabbesu ca nirākaṅkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.677.
诸无所求者中,彼佛我顶礼敬拜。
Lolassa kovido cāpi, alolassāpi kovido;
『懒惰』者亦有能者,『不懒惰』者亦有能者;
Nillobho api nillolo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.678.
『无贪』者亦无迷惑,我顶礼那佛陀。
Papañcassa kovido ca, nippapañcassa kovido;
『分别』者有能者,『无分别』者亦有能者;
Nippapañco ca nicchalo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.679.
『无分别』且安住,我顶礼那佛陀。
Sabbe dhamme pabodhesi, sabbapāpehi mocako;
诸法皆能开悟,诸恶皆能解脱;
Sabbadukkhavītivatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.680.
遍断诸苦,我顶礼那佛陀。
Viduro sabbadhammesu, pāpappahānapāragū;
诸法中智慧明了,出离恶业之彼岸;
Sabbasaṅkhārūpasamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.681.
于一切行灭尽中安住,我敬礼那佛。
Saccadhammaṃ vitthāresi, sabbapāpavināsako;
宣说真谛法,能灭诸恶;
Pāpāyatanā vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.682.
解脱恶处者,我敬礼彼佛。
Sabbadhammānupassī yo, sabbapāpaṃ visosayī;
常观察一切法,断绝诸恶;
Sabbataṇhā pahāsi yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.683.
断除诸渴恚者,我敬礼那佛。
Pāpapāsaṃ pamocesi, sabbadhammāna vedagū;
您使一切恶业得以解脱,通达诸法之苦;
Sabbupadhīhi vimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.684.
远离一切缠累,于佛我深致礼敬。
Cakkavattī dhammarājā, dhammacakkavibhūsito;
世界君主法王,法轮庄严光辉;
Adhammacakkaṃ cuṇṇesī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.685.
您摧毁不法法轮,敬礼彼佛陀。
Saddhammamuddhābhisito, dhammamahārañño budho;
以正法建立权威,佛陀为大法王;
Dhammasāsana ṭhāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.686.
创立法教教义,顶礼彼佛陀。
Dhammanātho dhammassāmī, dhammīso dhammasāsako;
法为主,法为主宰,守护法者,法之教导者;
Dhammasūro dhammasatthā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.687.
法勇士,法的目的者,我礼敬那佛陀。
Dhammarañño dhammapati, dhammavattī dhammissaro;
法王,法主,持法者,法之尊长;
Dhammabhūpo dhammādhipo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.688.
法主,法的主宰,我礼敬那佛陀。
Dhammamahārājādhipo, sabbathā dhammasammato;
法大王的主宰,处处皆受法所赞许;
Dhammasamattho dhammīso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.689.
能够契合法,守护法者,我礼敬那佛陀。
Dhammatāṇo dhammaleṇo, dhammasaraṇadāyako;
法之子,法之粮,法之依止者;
Dhammasakko dhammāsayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.690.
法之能者,法之思想,彼佛我敬礼。
Dhammadātā dhammatātā, dhammakkhātā dhammasakhā;
法的赐予者,法的支撑者,法的守护者,法的挚友;
Dhammasukho dhammahito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.691.
法之安乐,法之所乐,彼佛我敬礼。
Dhammanāgo dhammasīho, dhammājañño dhammusabho;
法蛇,法狮,法之智者,法牛;
Dhammadhurandharo dhīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.692.
法之勇猛者,智慧者,彼佛我敬礼。
Dhammasiṅgo dhammatuṅgo, dhammameru dhammagiri;
法之王者,法之顶峰,法之须弥,法之山;
Dhammakūṭo dhammasīso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.693.
法之峰顶,法之师长,彼佛陀,我敬礼之。
Dhammādicco dhammappabho, dibbo dhammavibhākaro;
法之首领,法之光明,法之妙分,
Dhammabhākaro dhammābho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.694.
法之光辉,法之云端,彼佛陀,我敬礼之。
Dhammasiromaṇi sāmī, dhammasikharasekharo;
法之宝饰之主,法之巅峰之冠,
Dhammacūḷāmaṇi cāru, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.695.
法之巧宝之珠,甚美,彼佛陀,我敬礼之。
Dhammabhūsanabhūsito, dhammālaṅkāra’laṅkito;
身披法宝,装饰以法的华丽饰物;
Dhammābharaṇasobhito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.696.
承载法的光辉,光耀出世尊,我恭敬礼拜那佛陀。
Dhammadīpo dhammobhāso, dhammaloko dhammajuti;
法是灯,法是光明,法是世界,法是法的辉煌;
Dhammapakāso dhammaṃsu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.697.
法弘扬法义,法中诸法清楚显现,我恭敬礼拜那佛陀。
Dhammagutto pāpamutto, dhammayutto dhammālayo;
守护法,断除恶业,依止法,法的净土;
Dhammañatto dhammasañño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.698.
执持法,牢记法理,我恭敬礼拜那佛陀。
Dhammadassī dhammapassī, dhammapekkhī vicakkhaṇo;
观察法的,见法的,善于审察的;
Dhammavipassī supassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.699.
透彻正观法的,清净明了的,我恭敬那佛。
Dhammadakkhī dhammasakkhī, dhammarakkhī dhammadharo;
慧解法的,作证法的,护持法的,承持法的;
Saddhammapekkhī upekkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.700.
诚实正观法的,平等无喜无厌的,我恭敬那佛。
Dhammasañño dhammapañño, dhammaabhiñño dhammañño;
了知法的,聪慧法的,亲证法的,通达法的;
Dhañño dhammaparāyaṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.701.
富有法的,勤修法的,我恭敬那佛。
Dhammañāṇī dhammabhāṇī, dhammavācī dhammavidū;
『法智者』者,即法之知悉者;『法说者』者,即宣说法者;『以法语者』者,即以正法言语者;『通法者』者,即悉知法理者。
Mantabhāṇī madhubhāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.702.
『思行说者』者,即有思维而善言者;『甘美言者』者,即辞意甜美者;我顶礼彼佛。
Dhammavā dhammasampanno, ñāṇavā ñāṇasāgaro;
『法勇者』者,即具足法德者;『法足者』者,即法之具足者;『智者』者,即具有智慧者;『智慧海者』者,即如大海智慧广大者;我顶礼彼佛。
Paññavā paññāvāridhi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.703.
『慧者』者,即有大智慧者;『慧藏者』者,即智慧之宝藏者;我顶礼彼佛。
Dhammakkho dhammarakkhako, buddhakkho bodhirakkhako;
『法眼者』者,即能见法者;『法护者』者,即护持法者;『佛眼者』者,即具足佛之智慧眼者;『觉眼护者』者,即护持觉悟者;
Paññakkho cāpi medhakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.704.
『慧眼者』者,即以慧眼观察者;『智眼者』者,即以智能洞察者;我顶礼彼佛。
Adhammamutto dhammabhā, aññāṇamutto ñāṇabhā;
非法所离即法光,愚痴所离即智光;
Avijjāmutto vijjābhā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.705.
无明所离即明光,彼佛我礼敬。
Dhammasindhu dhammodadhi, anantadhammasāgaro;
法海法洋,无量法海;信法宝藏,彼佛我礼敬。
Saddhammaratnākaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.706.
得法之明,通法之行;通达三解脱道,彼佛我礼敬。
Dhammapaṭibhānappatto, dhammappaṭipadāvidū;
已获法辩才,通晓法行道;
Paṭisambhidāmaggaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.707.
了知无碍解之道,我今顶礼彼佛陀。(第707偈)
Tuṭṭho dhammasantuṭṭhito, dhīro dhammapatiṭṭhito;
心满意足于法者,智慧坚定依止法者;
Aggapatiṭṭhito aggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.708.
为诸所依的首领者,佛陀,唯敬礼赞。
Mokkhaddhajaṃ unnāmesi, māraddhajaṃ onāmako;
发起解脱火焰者,损灭魔火者;
Pāpahārī sokahārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.709.
断除恶业者,灭除忧愁者,佛陀,唯敬礼赞。
Sabbāsavaṃ vivajjitvā, pattadhammaniyyāniko;
断除一切烦恼者,证得法的真谛者;
Samiddhiguṇasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.710.
具足圆满功德者,佛陀,唯敬礼赞。
Dhammadhārā pavāhesi, pāpadhārānirodhako;
法流如河般奔涌,断绝恶流不放逸;
Atittānaṃ sutosesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.711.
淬炼过去如火炼金,彼佛我心敬礼礼拜。
Dhammamegho paññāmegho, dhammāmataṃ pavassayī;
法云智慧之云,法蜜纷纷洒落;
Rajojallaṃ vidhovesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.712.
污泥尘垢被洗净,彼佛我心敬礼礼拜。
Dhammañatto dhammakkhāyī, dhammamaggassa desako;
法行者者法守护者,法道之教令传播者;
Dhammiṃ dhammaṃ vitthāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.713.
于法中广展深解,彼佛我心敬礼礼拜。
Sabbañeyyadhammaṃ ñatvā, ñattadhammaṃ suvitarī;
若能了知一切所知法,所知法则能正觉识达;
Abhiññāñāṇasampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.714.
彼佛充满神通与智慧,故我顶礼那世尊。
Sabbasaddhammasampatto, tiṇṇasaṃsārasāgaro;
具足一切善法妙义,已超越轮回苦海;
Sabbapāpaparimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.715.
尽除一切恶业垢污,故我顶礼那世尊。
Siddhadhammo siddhaattho, sabbasaṃsārapūjito;
法已成就义亦圆满,诸轮回中最为敬仰;
Sabbuttamo sammacārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.716.
至善至上行者无比,故我顶礼那世尊。
Dhammakārī dhammadhārī, dhammacārī dhammayuto;
行持法者,承持法者,依止法者,具足于法;
Dhammasārī dhammabhāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.717.
护持法者,修习法者,我向那佛顶礼。
Dhammajeṭṭho dhammaseṭṭho, dhammasuddho dhammasucī;
法中至尊尊者,法中纯净纯洁者,
Dhammaketu dhammaddhajo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.718.
法之旗帜旗手,我向那佛顶礼。
Dhammakāmo dhammabhūto, dhammābhiramanto muni;
法之所愿所成者,法中满足者,圣贤欢喜法;
Dhammānurāgī virāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.719.
热爱法者,离欲法者,我向那佛顶礼。
Dhammañāto pāpanudo, dhammavihārī dhammiko;
以法为知者,断恶者;以法为依止者,行法者;
Dassesi amataṃ dhammaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.720.
示现不灭法者,彼佛,我恭敬礼敬。
Dhammakāyo dhammarūpo, dhammanāmo dhammamudo;
法身法相者,以法为名,断法者;
Dhammapatiṭṭho muttiṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.721.
立于法中得解脱者,彼佛,我恭敬礼敬。
Dhammadhārako dhoreyho, dhammapuṇṇo’va puṇṇindu;
持法信守法者,如同盈满月;
Amatogadhaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.722.
集无上无灭之法藏,彼佛,我恭敬礼敬。
Dhammatikicchako dakkho, visallo sallakantako;
善解教法者,观察敏锐,善于妙言巧语;
Mahopakārī bhisakko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.723.
大慈大悲的医者,我向如来敬礼。
Dhammasakko dhammasiddho, dhammamakuṭasobhano;
法之贤能,法已成就,身披法冠;
Dhammakanto dhammasanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.724.
爱法而法清净,法心安住,我向如来敬礼。
Dhammāñāṇī dhammakathī, dhammadāyī maggadado;
通达法义者,擅长说法,赐予法者,蜂王般庄严;
Dhammavibhū dhammapabhū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.725.
法之光辉,法之根基,我向如来敬礼。
Amatadhammaṃ ñāpesi, santāresi bahujanaṃ;
宣说不死法,为大众带来安乐;
Āturānaṃ tikicchako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.726.
疾病者医师,我敬礼那佛陀。
Dhammabhāgī pāpacāgī, dhammabhajī pāpaccajo;
法的持有者,也是业恶者;奉行法者,业生所作;
Dhammarāgī dhammaramo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.727.
热爱法、乐于法者,我敬礼那佛陀。
Dhammaviññū dhammavidvā, dhammavijjo dhammayuto;
智慧通达法、明了法者,得法之智;
Dhammavattā dhammavyatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.728.
宣说法、守护法者,我敬礼那佛陀。
Dhammānudhammadhārako, tāsānutāsanāsako;
持守法者,依循正法者;
Bhayānubhayabhañjako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.729.
破除恐怖与畏惧者,我礼敬彼佛。
Visuddhadhammadhārako, sabbadhi upakārako;
持守清净法者,时时皆为利益者;
Cārucaraṇacārako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.730.
行为纯洁端正者,我礼敬彼佛。
Dhammamakarandapāyī, muducitto madhukaro;
以法蜜为甘露饮者,心如蜜者;
Saddhammasudhāmathano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.731.
正法甘露之饮用者,我礼敬彼佛。
Ehipassikaṃ dhammadado, sandiṭṭhikamakālikaṃ;
前来随喜聆听教法,能亲见现时义理;
Opanayikaṃ svākkhātaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.732.
导引入道流通广传,佛陀者,敬礼礼拜之。
Suddhadhammāmataṃ pāyī, subhuñjesi muttiphalaṃ;
护持净法如甘露,善美果实获解脱;
Santibhojī sukhabhakkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.733.
以安乐为食滋养,佛陀者,敬礼礼拜之。
Mānito mahimāvanto, mahiddhiko mahīyato;
受人尊敬且尊崇,智慧广大而伟大;
Mahāsaddhammādhipati, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.734.
大法之主无上尊,佛陀者,敬礼礼拜之。
Attasaraṇamanusāsi, nepakko anusāsako;
以自我为依止者熟思,以伴侣为教化者;
Dhammasaraṇamanusāsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.735.
以法为依止者熟思,向彼世尊顶礼。
Bodhipakkhiyadhammānaṃ, bhāvito bahulīkato;
正觉支诸所修习,广行于多;
Sammāsambodhisampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.736.
成就正觉者,向彼世尊顶礼。
Matimā dhitisampanno, dhīravaro sudhammiko;
智慧具足而持志坚定,善法庄严之最胜者;
Dhammaṭṭhappaṭisaṃyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.737.
与法相应,观察精通,向彼世尊顶礼。
Dhamma’jjhāsayakusalo, dhammesu akathaṃkathī;
善于指导法意,却不言说法义;
Paramatthamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.738.
究竟义已现,敬礼那觉者世尊。
Dhitibalo dhitidharo, dhitidhārī dhīsekharo;
观念坚定者、持守见解者、持见坚定者、睿智耕耘者;
Uttamadhammesī dhīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.739.
是最高法的智者,敬礼那觉者世尊。
Sabbasantāpaṃ dhaṃsesi, sabbapāpavinodano;
破除一切苦恼,消除一切恶业,
Sabbadhammaphalappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.740.
获一切法果,敬礼那觉者世尊。
Virato sabbapāpehi, sabbādhammehi muñcito;
远离一切恶业,舍离一切恶法;
Sabbadukkhabyantikaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.741.
断除一切苦恼,我顶礼那世尊。
Sabbadhi pāpavimutto, suddhadhamme patiṭṭhito;
从一切罪恶中解脱,立足清净法中;
Sabbadukkhā pamocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.742.
开示一切苦难,我顶礼那世尊。
Sabbapāpappahīno yo, sabbadhammāna pāragū;
彻底断除一切恶行,善法彼岸者;
Ghoradukkhoghauttiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.743.
渡过重重苦海,我顶礼那世尊。
Sabbādhammaṃ viddhaṃsesi, sabbapāpakkhayaṅkaro;
他摧毁一切法,是一切恶业灭除的主因;
Kattako sabbabandhānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.744.
断除一切束缚者,我礼敬那佛陀。
Sabbādhidhammaṃ pālesi, sabbapāpapanūdano;
守护一切法,驱除一切恶行者;
Sabbadukkhaṃ niddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.745.
灭除一切苦者,我礼敬那佛陀。
Dukkhamocako mokkhado, samattho satthavāhako;
苦难的解脱者、涅槃的达到者,是宣说正法的能者;
Pāpanāsī dhammabhāsī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.746.
消灭恶法、讲说真理者,我礼敬那佛陀。
Dhammabhajo pāpaccajo, rāgaccajo cāgabhajo;
受法得乐者、断恶得乐者、断恚得乐者、布施得乐者;
Sukhabhajo dukkhaccajo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.747.
受乐得乐者、离苦得乐者,我礼敬那佛。
Sammājīvī dhammājīvī, suddhājīvī sucijīvī;
正业得乐者、依法得乐者、清净得乐者、善意得乐者;
Sīlajīvī saccājīvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.748.
守戒得乐者、真实得乐者,我礼敬那佛。
Paññājīvī aññājīvī, ñāṇājīvī varajīvī;
智慧得乐者、他法得乐者、智解得乐者、具德得乐者;
Vijjājīvī viññājīvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.749.
知识得乐者、辨智得乐者,我礼敬那佛。
Khantijīvī santijīvī, sūjujīvī ujujīvī;
忍生者、命生者、正直生者、端正生者;
Pītijīvī pītibhojī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.750.
欢喜生者、乐食生者,我礼敬彼佛陀。
Dibbājīvī bhabbājīvī, bhaddājīvī samajīvī;
天生者、婆罗门生者、善生者、共生者;
Modajīvī mettājīvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.751.
欢喜生者、慈友生者,我礼敬彼佛陀。
Guttājīvī muttājīvī, dantājīvī yatajīvī;
守戒生者、解脱生者、驯服生者、修养生者;
Dakkhājīvī seṭṭhājīvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.752.
智能生者、尊贵生者,我礼敬彼佛陀。
Hitajīvī sukhajīvī, jhānajīvī vatajīvī;
以利他为生者、以安乐为生者、以禅定为生者、以道理为生者;
Sudhājīvī subhājīvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.753.
以清净为生者、以善法为生者,吾向彼佛顶礼敬礼。
Visuddhajīvī saṃsuddho, santuṭṭhajīvī sutuṭṭho;
以纯净为生者、以圆满为生者、以知足为生者、以充足为生者;
Pavarajīvī pakaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.754.
以出世为生者、以明确为生者,吾向彼佛顶礼敬礼。
Mettādhārī mettācārī, mettākārī mettālayo;
以慈爱为根本者、以慈爱行持者、以慈爱作业者、以慈爱为所依者;
Mettāsayo mettāsārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.755.
以慈爱为念者、以慈爱为精髓者,吾向彼佛顶礼敬礼。
Santidhārī santikārī, santicārī santimano;
持守安忍者,安忍的实行者,安忍的行动者,安忍的心念者;
Santisārī santicitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.756.
安忍的持有者,安忍的心意者,我敬礼那如来,
Khantidhārī khantikārī, khanticārī khantimano;
持守忍辱者,忍辱的实行者,忍辱的行动者,忍辱的心念者;
Khantiyutto khantisārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.757.
具忍辱者,忍辱的持有者,我敬礼那如来,
Sukhakārī sukhacārī, sukhadhārī sukhāvaho;
施与安乐者,行持安乐者,安乐的持守者,安乐的弘行者;
Sukhasārī sukhacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.758.
安乐的弘传播者,怀有安乐之心者,我敬礼那如来,
Hitakārī hitadhārī, hitacārī hitāvaho;
利益众生者,持利益法者,行利益法者,身带利益法者;
Hitasārī hitesino, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.759.
利益精要者,利乐众生者,我顶礼那佛。
Paññācārī paññāsārī, paññādhārī paññālayo;
智慧行者,智慧精要者,有智慧根基者,有智慧源头者;
Paññābhānu paññādicco, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.760.
智慧光明,智慧之王,我顶礼那佛。
Medhācārī medhāsārī, medhādhārī medhālayo;
聪慧行者,聪慧精要者,有聪慧根基者,有聪慧宝藏者;
Medhācando medhāindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.761.
聪慧之月,聪慧之主,我顶礼那佛。
Mettaṅkaro modaṅkaro, kusalo kusalaṅkaro;
慈心所缘者,乐心所缘者,善巧所造者,善巧所缘者;
Medhācārī medhaṅkaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.762.
有智慧行者,智慧所造者,我顶礼此佛。
Pabhaṅkaro divaṅkaro, kāruñño karuṇaṅkaro;
光明所造者,如天所造者,慈悲之慈者;
Nibbhīto nibbhayaṅkaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.763.
无怖所造者,解脱之所造者,我顶礼此佛。
Sivaṅkaro subhaṅkaro, sukhaṅkaro hitaṅkaro;
祥瑞所造者,美好所造者,安乐所造者,利益所造者;
Sallaharo sūlaharo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.764.
调伏所造者,苦痛所除者,我顶礼此佛。
Mahākhemaṅkaro khemī, mahāpaññaṅkaro pabhū;
大安隐住者,安智庄严者,
Mahāsantikaro santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.765.
大息灭者,清净者,彼世尊我顶礼。
Anāthānaṃ bhavanātho, bhītānaṃ abhayaṅkaro;
孤独者之依怙,畏惧者之无畏者;
Saraṇaṅkaro dīnānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.766.
贫苦者之庇护者,彼世尊我顶礼。
Dūradassī dīghadassī, antadassī bhavantagū;
远见者,长远观察者,世间究竟通达者;
Tīradassī pāradassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.767.
彼岸观察者,彼岸究竟者,彼世尊我顶礼。
Sāradassī saccadassī, sivadassī sudassiko;
清净观者,真实见者,明彻见者,善见者;
Yogadassī khemadassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.768.
修习者,安稳见者,我向彼佛顶礼。
Santidassī sukhadassī, suddhidassī suddhamano;
和平现者,安乐现者,清净现者,心清净者;
Aggadassī dhuvadassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.769.
光明现者,导正现者,我向彼佛顶礼。
Lokuttaradhammadassī, pariyantadassī isī;
出世间法现者,周遍现者,至高修行者;
Maggadassī phaladassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.770.
道现者,果现者,我向彼佛顶礼。
Atthadassī pathadassī, anomadassī sudassī;
明意义者,行迹显者,超胜明者,清明显者;
Paramapassī supassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.771.
至善明者,善观者,我礼敬那位佛陀。
Khayadassī vayadassī, nayadassī sudassano;
灭灭者,消逝者,导引者,善导者;
Akkhayadassī sudassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.772.
不灭者,清明现者,我礼敬那位佛陀。
Amatadassī paccakkho, pekkhako parisodhako;
不死明者,当知当觉,观察者,净化者;
Paṭisambhidāsampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.773.
具足正分别者,我礼敬那位佛陀。
Sabbadhi sabbadassāvī, sabbapassī sabbavidū;
普遍而洞见一切,善于观察且通达一切;
Sabbaṃ sammā abhaññāsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.774.
全然正确地宣说真理,我礼敬那位佛陀。
Hantvā kāmabhavataṇhā, vibhavataṇhābhañjako;
断除欲界渴爱,破坏世间欲火;
Sabbataṇhā vicuṇṇesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.775.
彻底断除诸渴爱,我礼敬那位佛陀。
Taṇhāsaṃyojanakkhayo, taṇhāsallavicuṇṇako;
断绝渴爱之缚,去除渴爱的毒刺,
Taṇhāpihā padāḷesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.776.
令渴爱完全消散,我礼敬那位佛陀。
Kāmataṇhāparikkhīṇo, bhavataṇhāupaccago;
欲渴已断,生渴已息;
Vibhavataṇhāvinaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.777.
无贪欲渴,故我顶礼佛陀。
Tuṭṭhimante tosavante, atassante sutappayī;
知足常乐,无嗔无恼,心清净者;
Taṇhātīto sadātitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.778.
常超渴爱,永远超越,故我顶礼佛陀。
Kilesajālaviddhaṃsī, taṇhāmalapakkhālako;
烦恼污痕未净,渴爱如毒尾巴;
Saṃsārasotaṃ sosesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.779.
吸吮轮回之流,故我顶礼佛陀。
Upadhipaṭinissaggo, taṇhājālappabhedako;
离执著的根本,分别断除渴爱之网;
Nīvaraṇe pavijjhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.780.
入于遮蔽之中,我礼敬彼佛。
Guhāsayaparikkhīṇo, pahīnataṇhānissayo;
遍察幽隐之所,断绝渴爱之因;
Chinnaavijjānusayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.781.
断除无明之习,我礼敬彼佛。
Taṇhāsallaṃ hanitvāna, tevijjo maccuhāyano;
破除渴爱毒箭,三智通达灭生死;
Sambodhimuttamaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.782.
证得至上正觉,我礼敬彼佛。
Taṇhājaṭā vijaṭesi, sabbaṭhāne nehanudo;
灭尽渴爱根本,彻底消除一切成所作法的根源;
Nandīrāgaṃ viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.783.
断除对世间乐欲的迷恋,故我恭敬礼拜佛陀。783。
Sabbāsāsamatikkanto, taṇhāsotavisosako;
超越一切烦恼,息灭对欲爱的流注;
Dhammasotaṃ pavāhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.784.
如法流转正法之声,故我礼敬佛陀。784。
Sabbataṇhakkhayaṃ patto, sabbadukkhappanūdano;
已达断尽一切渴爱,断灭一切苦恼的境地;
Sabbupadhi sandālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.785.
灭尽一切烦恼缠累,故我恭敬礼拜佛陀。785。
Sabbataṇhā vikkhambhesi, paṭippassaddhasabbiccho;
一切渴爱皆被破坏,修习平静者断除一切所欲;
Sabbiñjā samucchindesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.786.
一切渴爱皆被切断,我顶礼那佛。
Sabbiñjā paribhañjesi, sabbataṇhātigo yatī;
一切渴爱皆被灭除,超越一切渴爱的比库;
Sabbicchā paricajjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.787.
断除一切所欲,我顶礼那佛。
Taṇhāsāgaranittiṇṇo, sabbamicchamanicchako;
已越渴爱海洋,无一恶欲者;
Cittasallaṃ vimocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.788.
解脱心中痛苦,我顶礼那佛。
Kammavaṭṭaṃ vivajjesi, kammaklesā apagato;
断绝业流,远离烦恼;
Sabbattha saṃvuto sūro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.789.
处处安住勇猛,敬礼那世尊佛。
Asatto upasantatto, kāmakodhabhayātigo;
非时诸恶断灭,已超欲怒怖畏;
Bhavakammajaho cheko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.790.
断除生死业缘,将敬那世尊佛。
Vigatasārado sīho, chinnachambho chinnadaro;
离欲猛狮无碍,断除恐惧断绝;
Bhavakammakkhayappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.791.
得证生死业灭,将敬那世尊佛。
Kammabījāni jhāpesi, mohamūlapalikhaṇo;
断除业种,销灭无明根本;
Nijjaresi anusaye, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.792.
除净心中执著,顶礼佛陀如来。
Sabbakammaparikkhīṇo, sabbavipākanijjaro;
破除一切业障,消散一切果报;
Sabbapuññapāpañjaho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.793.
断绝所有善恶熏习,顶礼佛陀如来。
Sabbakammaṃ kilese ca, asesamabhivāhayī;
断除一切烦恼业,永不复生;
Sabbagaṇṭhiṃ vimocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.794.
解脱一切结缚,顶礼佛陀如来。
Sabbakammehi vimutto, sabbakammapariccajo;
超脱于一切行为,舍弃一切行为,
Sabbakāmaguṇā’peto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.795.
获得一切愿望的美德,彼佛我顶礼赞叹。
Avijjāmūlaṃ bhindesi, kammayantavighātako;
破除无明根本,断除业障梗阻,
Sabbakammakkhayaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.796.
证得一切业尽,彼佛我顶礼赞叹。
Natthikavādaṃ madditvā, atthikavādaṃ tiṭṭhayi;
摒弃虚假论断,坚守正义论说,
Sammādiṭṭhiṃ viññāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.797.
明示正见教义,彼佛我顶礼赞叹。
Ajjhattanhātako nātho, tibhavoghapāraṅgato;
内在的主宰者,三界之彼岸者,
Subhago sabbathā suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.798.
善逝者常清净,我敬礼那佛陀。
Nāgavaro sīhavaro, satthavāho satthuvaro;
龙中之尊,狮中之王,师道的承载者,导师中的上首,
Dhīsāgaro dhīradharo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.799.
智慧海洋,智慧的持有者,我敬礼那佛陀。
Tāpanudo dukkhanudo, sabbahitasukhadado;
苦难的消除者,利益普遍众生的给予者,
Vagguvado piyavado, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.800.
善言者,慈爱言语者,我敬礼那佛陀。
Caraṇayutto tevijjo, mūlaghaccasamūhato;
持犯重戒而通三明者,从根本疏远恶行群者;
Pacchimajātisampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.801.
来自西方的圣者,我向佛顶礼敬礼。
Tibhavaddhaja’cchariyo, tilokaketuabbhuto;
三世之卓越导师,三界昭彰之征象;
Saddhammapatākāseṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.802.
善法旗帜第一者,我向佛顶礼敬礼。
Yatindriyo santindriyo, pasannapasādindriyo;
断欲断意的觉者,容颜安详庄严者;
Subhāvitindriyo santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.803.
善行安静之觉者,我向佛顶礼敬礼。
Nabhūpamamedhāyutto, dhitiyutto selasamo;
乃至具足无边智慧,坚定不移如钢铁般坚固;
Khantiyutto dharāsamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.804.
忍耐圆满如大地稳固,佛陀者,我敬礼于尔。
Appameyyasirimanto, santilaṅkāra’laṅkato;
光明无限庄严无比,身披柔和优美装饰;
Sukhābharaṇabhūsito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.805.
满载安乐与美好饰物,佛陀者,我敬礼于尔。
Tiṃsapāramī sañcayi, suttiṇṇo tibhavaṇṇavā;
集三十种波罗蜜,通达三界别解;
Antimajātiyutto yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.806.
超脱最上生死者,佛陀者,我敬礼于尔。
Bhavāsavapariññāto, pāputtāpavūpasamo;
了解生死烦恼,灭尽恶趣苦患;
Paramasukhadhigato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.807.
得至最高安乐者,我敬礼那佛。
Bhaddappatto bhaddakkhāyī, bhaddamaggappakāsako;
得至吉祥果德,开示吉祥之道;
Bhaddakkho bhaddadassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.808.
准知吉祥真义,我敬礼那佛。
Mahāmahiddhiko dhīmā, bhavābhavaṃ byantikato;
身心大能智者,超越生死两边;
Yo amatapphalaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.809.
成至不死大果,我敬礼那佛。
Nibbānabhāgī bhagavā, santippatto subhāgyavā;
得于涅槃为其福分,世尊与诸缘遇合,极其吉祥,幸运之具。
Paramaṃ sivaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.810.
已达至极究竟清净,殊胜安乐圆满具足,敬礼彼正觉果德尊。
Ācāraguṇasampanno, sabbaguṇānamākaro;
行诫品德圆满成就,诸种功德悉皆具足,敬礼彼正觉果德尊。
Puṇṇindu viya sampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.811.
如满月光辉清朗现,圆满无缺刚健完善,敬礼彼正觉果德尊。
Nandīrāgaparikkhīṇo, upādānappamocano;
乐欲烦恼悉已断尽,断绝取著获解脱,诸人之中最佳善护,敬礼彼正觉果德尊。
Narottamo yogakkhemī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.812.
人中最尊、已得轭安稳者,我今顶礼彼佛陀。(第812偈)
Kiccakārī katakicco, kiccākiccappakāsako;
施行事者,行事明了,了知事由;
Kiccādhikaraṇadakkho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.813.
精通事理者,顶礼那世尊。
Supassaddho munivaro, paguṇo munipuṅgavo;
通达寂静者,圣人优胜,贤者尊贵;
Isipuṅgavo uttamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.814.
人中最胜者,至高圣人,顶礼那世尊。
Pahīnabhayabheravo, parisāsu visārado;
远离恐怖怖惧者,善于劝诫众僧;
Narasīhanādaṃ nadi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.815.
若狮吼声流淌江河,顶礼那世尊。
Pāragāmī pāragato, pavaro pariyantagū;
达彼岸德者,已达彼岸者,乃是至善圆满利行者;
Lokavidū lokantagū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.816.
通达世间者,已超越世间者,彼佛我恭敬礼拜之。
Paramatthaparipuṇṇo, paramasaccadassano;
究竟真实圆满者,究竟真理见者;
Nibbānaṃ yo sacchikato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.817.
真证涅槃者,彼佛我恭敬礼拜也。
Lābhālābhe yasāyase, sammānaavamānane;
于利得与失落,荣誉与蔑视,
Sabbattha samako sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.818.
处处平等庄严者,彼佛我恭敬礼拜之。
Paramatthappatto dhīro, paramanimmalottamo;
达至究竟真谛的智者,真寂静中的最胜者;
Bhavabandhaṃ pamocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.819.
解脱生死的缠绊,世尊当敬礼于心。
Paṭirūpo paṭibuddho, saṃsārapaṭimocako;
彻悟真相者,解脱轮回者;
Paṭipassaddhisaṃyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.820.
具足修行安住者,世尊当敬礼于心。
Pañcakkhandhapariññāto, paññāya paṭibhāvito;
通达五蕴真相,以慧映现;
Sabbamohaṃ nimmaddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.821.
断灭一切迷惑,世尊当敬礼于心。
Padhāno purisavaro, pāragavesī pāragū;
勤勇为人第一,勇猛前行达彼岸;
Pavivekamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.822.
已得离乐静处,我敬礼那佛陀。
Sabbaklesakkhayaṃ patto, sabbānusayaddhaṃsito;
已得断除所有烦恼,尽除一切烦恼缠绕;
Sabbāsave pahāsi yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.823.
断除诸结使灭尽,我敬礼那佛陀。
Sabbāvijjā sañchindesi, tikkhavijjāvudhandharo;
斩断一切无明,锐利智慧如宝剑;
Sabbāsayaṃ vināsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.824.
灭尽一切染污,我敬礼那佛陀。
Sabbasokamatikkanto, sabbadukkhavināsako;
超越一切忧愁,消灭一切苦难;
Sabbupāyāsaucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.825.
断除一切烦恼,我顶礼那佛。
Muttimaggaṃ pakāsesi, muttimaggagavesako;
显现解脱之路,探求解脱之道;
Sabbabhavabyādhimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.826.
断尽生死一切病苦,我顶礼那佛。
Yo na limpati kāmesu, āraggeriva sāsapo;
不染于欲,犹如箭杆的箭灵;
Bhavāsattivisaṃyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.827.
断绝生死轮回,我顶礼那佛。
Muni moneyya sampanno, bāhitapāpo brāhmaṇo;
圣者是清净具德者,是远离过恶的婆罗门;
Samaṇo samatāvino, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.828.
沙门是平等无见差的,我礼敬那如来佛陀。
Bhavāsavā vidhūpito, kāmāsavā vūpasamo;
被生死苦恼破坏者,是欲乐之流已断者;
Avijjāsavā vigato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.829.
断除无明之流者,我礼敬那如来佛陀。
Pariññeyyaṃ pariññāto, bhāvetabbaṃ ca bhāvito;
所应了知已了知者,应当修习且已修习者;
Pahātabbaṃ pahīnaṃ yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.830.
应当舍弃已舍弃者,我礼敬那如来佛陀。
Santisukhamanuppatto, muttisotapavāhako;
涅槃安乐已经现起,解脱道的流源为携带者;
Bahū satte pamocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.831.
令众多众生获解脱者,彼佛我礼敬之。
Pariññāpāragū cāpi, pahānapāragū pabhū;
智慧通达已甚广大者,舍弃执着已臻彼岸者;
Bhāvanāpāragū vibhū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.832.
修行纯熟得大功德者,彼佛我礼敬之。
Āsattidosarahito, vippamutto nirupadhi;
无染污无恶习者,已解脱舍弃痛苦者;
Onaddhamutto omutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.833.
解脱无碍真正解脱者,彼佛我礼敬之。
Nibbānapatto siddhattho, pagabbho papañcajaho;
已证得涅槃者,成就无上者,断除诸分别执着者;
Pabuddho paṭisaraṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.834.
觉悟者,护持净法者,我顶礼那佛。
Maggaṭṭho api phalaṭṭho, mohajālasuphālako;
道者果者亦当说,迷网断除果实者;
Suphāsuko sumuttimā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.835.
断惑安乐善解脱者,我顶礼那佛。
Bodhiratanasampanno, pavarabhūrimedhaso;
具足觉宝庄严者,智慧最上充满者;
Brāhmaṇo samaṇo sādhu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.836.
婆罗门行者善行者,我顶礼那佛。
Micchādiṭṭhiṃ padālesi, micchācāranimmaddako;
汝摧毁邪见,如同毁坏污秽之物,迷惑邪行者;
Micchāñāṇaṃ nivāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.837.
消除邪知,因而我敬礼佛陀。
Mohajālamatikkanto, duṭṭhantakassa antako;
超越烦恼之网,是恶终结者;
Māramadaṃ nimmaddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.838.
熄灭魔王幻惑,因而我敬礼佛陀。
Siddhattho sadatthapatto, paripuṇṇamanoratho;
成就者,真实义者,心愿圆满;
Katakicco vūpasanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.839.
已成所作业,心意宁静,因而我敬礼佛陀。
Yassa māyā ca māno ca, moho makkho ca pātito;
若谓幻术与自我之执,及愚痴覆蔽已堕入其内;
Vāri pokkharapattā’va, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.840.
如同水面上漂浮之物,彼佛应受吾等礼敬。
Uḷurājā’va vimalo, suddhacitto anāvilo;
如同乌鲁王纯净清净,心性不染污;
Asatto sugato nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.841.
非真行者,非善德主,唯佛可礼敬。
Kāmabhavapparikkhīṇo, rūpabhavamupaccago;
断弃欲界生,断舍色界界相;
Arūpabhavaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.842.
破除无色界生,彼佛当受吾等礼敬。
Yasī yasaābhūsito, mahesī isikuñjaro;
有荣耀者,有王者,伟大神圣庄严者;
Hitesī hitasambhavo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.843.
慈善者,善根所生者,我礼敬那位佛。
Tapassī cāpi tejassī, yasassī ca yasodharo;
苦行者和有光辉者,名声显赫者;
Vipassī cāpi vidassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.844.
具慧者和通达者,我礼敬那位佛。
Aggamaggagavesī ca, sukhesi sabbapāṇinaṃ;
求正道者,令众生皆得安乐者;
Mahāmuni mahesī ca, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.845.
大圣人伟大神明者,我礼敬那位佛。
Atthavidū saccavidū, lokavidū lokantagū;
知义者、知谛者、知世者、超越世间者;
Addhagū addhānagato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.846.
已出离已出世者,我礼敬那佛陀。
Sokasallasatticuṇṇo, sabbupādānajhāyako;
断除忧恼非命苦者,断除诸根缘者;
Mohaṇṇavatiṇṇo vīro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.847.
断迷惑者英勇者,我礼敬那佛陀。
Bhayabheravamatikkanto, abhīto vītasārado;
超越恐怖惧怖者,无畏无挂者;
Sabbathā chambhavimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.848.
断除一切畏惧者,常得安乐者,我礼敬那佛陀。
Nippapañcarato nātho, nippapañcaṃ niddesayi;
无有执著者是护持者,无执著者为法所现扬;
Sabbappapañcaṃ hāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.849.
断尽一切执著者,我顶礼彼佛。
Ovādako viññāpako, tārako bahupāṇinaṃ;
教导者、启示者,为多众度者;
Desanākusalo satthā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.850.
善于宣说者、导师,我顶礼彼佛。
Suddhahadayo saṃsuddho, vimalo virajamānaso;
心清净而彻净,纯净且无染着;
Nhātako nimmalacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.851.
洗涤者、心清净者,我顶礼彼佛。
Vikkhīṇajātisaṃsāro, antimadehadhārako;
放弃轮回生死者,终结身躯的承担者;
Saṃsāre asaṃsaranto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.852.
不再在轮回中流转,世尊我礼敬你。
Dīpaṅkarapādamūle, muttiṃ hatthagataṃ caji;
依止光明种子之根,舍弃束缚的手足;
Sammāsambodhimākaṅkhī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.853.
渴望正觉成就者,世尊我礼敬你。
Piyavācī piyabhāṇī, piyavādī vacīvaro;
亲切言语口吻柔和,言辞嘉美清净;
Vagguvācī vaggubhāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.854.
妙语连珠善辩者,世尊我礼敬你。
Thiravāco khemavāco, pītivāco santivado;
言语庄重语气安详,语调愉悦如同圣者。
Acchabhāṇī tacchabhāṇī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.855.
言辞真实且恰当,吾向觉者致敬。
Ñāṇabhāsī ñāṇavidū, kālabhāsī kālavidū;
智慧之光照亮,通达智慧者明了时序;
Saccabhāsī saccavidū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.856.
真实之语闪耀,通晓真实者知晓真谛;吾向觉者致敬。
Karavīkabhāṇī ñāṇī, gambhīradhammadesako;
智慧如杜鹃鸟般清晰发声,善于宣讲深奥法义;
Citrakathiko vicitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.857.
言辞多采善巧别致,内涵深邃广博不同凡响,吾向觉者致敬。
Sammāsambodhisampanno, saddhammabalasobhito;
具足正觉之果德玛,信法之力辉映其身;
Sampannavijjācaraṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.858.
悉备智行圆满无漏,彼果德玛我至心礼敬。
Yassāsavā na vijjanti, vimuttacitto sabbadā;
断绝所有烦恼,常怀解脱之心;
Paramaṃ padaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.859.
至高无上的安乐境界已得,彼果德玛我敬礼。
Samathappatto samaṇo, brahmavihārī brāhmaṇo;
得于止禅之沙弥,住于梵法之婆罗门;
Sabbamalaṃ pabbājesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.860.
断除一切垢染出家,彼果德玛我至心礼敬。
Nandībhavaparikkhīṇo, bhavoghamohamaccago;
断尽欢喜迷惑,灭除轮回之渊,
Sabbottamamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.861.
成就最胜无上者,我礼敬彼佛陀。
Pañcanīvaraṇātīto, sattavisuddhidhāraṇo;
远离五种盖障,具足纯净七清净,
Sattabojjhaṅgakusalo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.862.
善修七觉支者,我礼敬彼佛陀。
Sabbapāramī pūretvā, suddhadhammagavesayī;
圆满一切波罗蜜,探求净法无染,
Mokkhamaggaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.863.
昭示解脱之道者,我礼敬彼佛陀。
Lokābhibhū lokajito, lokaññū lokanāyako;
彼为世间的统御者,世间的征服者,世人智慧的具足者,世间的领袖;
Tilokanātho lokīso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.864.
世间的主宰者,世间的王者,我敬礼那佛。
Suvatthināmo sunāmo, saccanāmo sukhāvaho;
号称安乐,誉称善名,名为真实,带来安乐;
Saccasandho saccavādo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.865.
以真实为依,诚信不欺,我敬礼那佛。
Chandarāgavippahīno, amamo ca anāsayo;
断绝贪欲嗔恨,清净无染无瑕;
Asatto sugato suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.866.
非邪非凡,善逝清净,我敬礼那佛。
Puṇṇavositavosāno, abhiññābalavosito;
满愿之祸荡然止息,具足神通之力归于具足;
Jātimaccukkhayaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.867.
已得生死之苦尽灭,唯敬礼那觉世尊。
Māyāmohasamucchinno, dosadohavidālako;
而无明妄迷已尽绝,魔障恼怒悉皆清除;
Lobhalālasā dhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.868.
贪嗔癫狂悉被摧毁,唯敬礼那觉世尊。
Dosasallasamucchinno, appaṭibaddhamānaso;
嗔恚剧烈已消灭,心无拘束不为所缚;
Daḷhacitto asantāpī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.869.
意志坚固无所困,宁静自在恒不恼,唯敬礼那觉世尊。
Paphullamānaso satthā, sadā pasannamānaso;
『心开朗者』者,导师常具欢喜明朗之心;
Muditamānaso sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.870.
『心生喜悦者』者,至尊觉者吾执礼敬。
Nirajamānaso nātho, sadā vimalamānaso;
『心净灭者』者,导师恒具清净无染之心;
Visuddhamānaso suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.871.
『心清净者』者,纯净无垢,至尊觉者吾执礼敬。
Tejassī ca tejadhano, tapassī ca tapodhano;
『光明者』亦『光明宝藏者』,『苦行者』亦『苦行宝藏者』;
Ñāṇesī ca ñāṇadhano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.872.
『智慧了知者』亦『智慧宝藏者』,至尊觉者吾执礼敬。
Pamodito pamodesi, tosesi paritosako;
欢喜者使他人欢喜,怨恨者使他人怨恨;
Parirakkhako rakkhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.873.
保护者护持他人,我礼敬彼佛陀。
Puṇṇavositavosāno, abhiññābalavosito;
圆满庄严,具足神通力;
Jātimaccukkhayaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.874.
断除生死苦恼,我礼敬彼佛陀。
Māyāmohasamucchinno, dosadohavidālako;
不为幻惑所动,破除嗔恨顽固;
Lobhalālasā dhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.875.
摧毁贪欲与吝啬,我礼敬彼佛陀。
Dosasallasamucchinno, appaṭibaddhamānaso;
『恶意』者,恶根聚集,心无缚缚,即心不受缚束。
Daḷhacitto asantāpī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.876.
『坚定心』者,心不懊恼,我向彼佛顶礼。
Sahetudhammaṃ ñāpesi, ātāpī jhāyī brāhmaṇo;
热诚禅修婆罗门,理解缘起法理,
Sabbā kaṅkhā vinodesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.877.
尽除所有烦恼,我向彼佛顶礼。
Sabbā kaṅkhāyo vāpesi, ātāpī jhāyī brāhmaṇo;
一切疑虑尽除,热诚禅修婆罗门,
Paccayānaṃ khayaṃ vidvā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.878.
了知缘起灭尽,我向彼佛顶礼。
Mārasenā parājitvā, suriyo’va obhāsasi;
胜过魔众,显现如日;
Saccadhammamanuppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.879.
真实法已现,我礼敬此佛。
Tiṃsapāramīpūresi, sabbalokahitaṅkaro;
修满三十七波罗蜜,利益一切世间;
Catusaccaṃ anvesayi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.880.
探求四圣谛,我礼敬此佛。
Catusaccaṃ sacchikatvā, taṇhānaṃ khayamajjhagā;
证得四圣谛,炎渴中灭;
Visaṅkhāragatacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.881.
心离结使净,我礼敬此佛。
Bhaddakāyo bhaddavāco, bhaddacitto bhaddāsayo;
身体吉祥,言语吉祥,心念吉祥,志向吉祥;
Samantabhaddo subhaddo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.882.
普遍吉祥,极为吉祥,我向佛顶礼。
Santakāyo santavāco, santavā santacetaso;
安详之体,安详的言语,安详的心念;
Santisamuddaṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.883.
已达和平之海,我向佛顶礼。
Lokabandhu lokasāmī, lokādhipo lokissaro;
世间之友,世间之主,世间之君;
Lokamitto lokasakhā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.884.
世间之友人,世间之伴侣,我向佛顶礼。
Akkharānaṃ sannipāte, pubbāparānaṃ pāragū;
文字的集合,是前后相继的传承者;
Niruttipadakovido, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.885.
通晓词义和语法者,彼世尊我恭敬礼拜。
Santisukhapadāyako, vijjānidhi vināyako;
赐予安乐之地,智慧宝藏的导师;
Bāhūjane sahāyako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.886.
广为大众的援助者,彼世尊我恭敬礼拜。
Vijayanto bodhimūḷe, patto sambodhimuttamaṃ;
胜利于觉悟之根本,得无上正觉者;
Antakassa antakaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.887.
灭者之灭者,彼世尊我恭敬礼拜。
Vinayavādī viratto, dhammavādī dhammagato;
戒律持守者断除恶行,法义弘扬者遵循正法;
Atthavādī atthappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.888.
义理知见者得正法旨趣,世尊我礼敬之。888。
Santivādī muduvādī, saccavādī saccarato;
和睦慈柔者诚实不妄,实语守持真理者,佛我礼敬之。889。
Bhūtavādī bhaddavādī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.889.
说真实语、说吉祥语者,我今顶礼彼佛陀。(第889偈)
Yatakāyo yatavāco, yatacitto yatindriyo;
身行为语语思心及识根,诸类约束修持者,世尊我礼敬之。890。
Sabbavidhe yato yati, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.890.
于一切处皆能自制而行者,我今顶礼彼佛陀。(第890偈)
Niriccho ceva chinniccho, vīticcho icchāucchinno;
弃绝者,断绝者,忘却者,断绝一切欲望者;
Gaticcho icchānicchāto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.891.
出离者,出离一切欲乐者,向佛礼敬,唯愿皈依佛陀。
Acchacitto acchacārī, anacchaicchāriñcako;
心无杂染者,行止纯净者,不为一切欲爱所染著;
Sabbicchā’nicchā ucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.892.
断绝一切爱欲者,断绝一切爱着者,向佛礼敬,唯愿皈依佛陀。
Accito accisajjito, accucco ca accuttamo;
不伤者,不堕落者,不动摇者;
Accutaṃ akataṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.893.
断绝一切恶行,断绝一切恶业所证得,向佛礼敬,唯愿皈依佛陀。
Suddho maggaṃ visodhesi, siddho samaṇasekharo;
净化了道路,清净其所,成就了修行的道场;
Buddho bodhiṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.894.
觉者显现了觉悟,我礼敬那觉者。
Paṇīto ca punīto ca, pavitto cāpi pāvano;
智慧圆满且清净,纯洁无染且圣洁;
Pesalo pavaro mejjho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.895.
明净卓越居首位,我礼敬那觉者。
Khemo khīṇapariḷāho, khemayutto khemakaro;
安稳无烦恼,具安稳而安稳作业;
Khemakkhetto khemaṭṭhāno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.896.
为安稳之地与安稳之所,我顶礼那觉者。
Gatabhogo gatarogo, gatasoko gatāvilo;
离去享受,离去病苦,离去忧伤与烦恼;
Gatānutāpo gatindho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.897.
离去痛苦,离去盲暗,我顶礼彼佛。
Pāragū sabbadukkhānaṃ, pariññāṇañca pāragū;
彼趣超越一切苦难,彼趣彻悟涅槃;
Nirodhaṃ susacchikato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.898.
息灭已被正智证得,我顶礼彼佛。
Sattavisuddhisampanno, suddho visuddhamānaso;
具足七净清净者,心意清净无垢染;
Vimuttamānaso vidvā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.899.
解脱乃由心识已获,我顶礼彼佛。
Bhavābhave anubhavitvā, patto sumuttimuttamaṃ;
经历生死轮回苦,证得究竟究竟解脱;
Brahmacakkaṃ pavattesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.900.
转动圣贤的梵行轮,敬礼那佛陀,吾心恭敬。
Bhūripañño bhūrimedho, bhūribodhipakāsako;
智慧广大、才智深沉,启发觉悟无量广博;
Bhūriñāṇaṃ pasāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.901.
广宣至深智慧者,敬礼那佛陀,吾心恭敬。
Bhāranikkhepako vīro, bhavasinehanāsako;
舍弃重担的勇士,断除轮回之爱恨;
Bhavanettiṃ vibhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.902.
斩断生死的绳索,敬礼那佛陀,吾心恭敬。
Bhāvitatto bhavamutto, bhāvito bhāvanārato;
由具足修行而断除生死,修行者常于开发禅定而精勤不懈;
Bhāvitindriyo bhagavā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.903.
由开发诸根而具足的世尊,我恭敬礼拜那觉者;
Mahābhisakko bhesajjo, bhavarogatikicchako;
伟大医王,诸药之主,消除生死苦难的良医;
Bhavoghatārako bhaddo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.904.
慈悲拔除生死恶疾的至善者,我顶礼那觉者;
Bhavābhavataṇhābhaggo, bhavāsattivibhañjako;
断灭生死渴爱之根,令众生生死尽灭;
Bhavasaṃyojanaṃ chindesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.905.
斩断生死缠累之锁,我恭敬礼拜那觉者。
Bhavantadassī subhaddo, bhavaggātīto nibbuto;
尔时现前者善法布施者,如彼已超脱生死,已证涅槃者;
Bhavantagū bhagavanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.906.
恩德庄严的世尊,佛陀者,吾等合掌礼敬焉。
Bhāvito ariyamaggo, bhavabandhanasamūhato;
已修行圣道,断除生死之链者;
Bhayabheravaṃ bhedesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.907.
以无畏威力击破贪怖者,吾等合掌礼敬佛陀。
Bhāvesi kusalaṃ dhammaṃ, bojjhaṅgaratanissaro;
修习善法,以觉支宝珠为依凭者;
Bhavasotaṃ tiṇṇo nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.908.
已越生死流,世尊为吾师,吾等合掌礼敬佛陀。
Bhavasaṃyojanaṃ chetvā, bhavasaṅgātigo isi;
断除生死缠缚,超越生死之苦的圣者;
Bhavasāgaramuttiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.909.
已出生死之海,我恭敬礼敬彼佛。
Bhavayogavītivatto, bhavasantāpanibbuto;
越过生死枷锁,断绝生死苦恼;
Bhavamohodadhitiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.910.
穿越生死迷海,我恭敬礼敬彼佛。
Bhavabhogavisaṃyutto, bhāramutto bhavajayo;
断绝生死苦乐纠缠,解脱重担,成就超越生死;
Bhavayogavippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.911.
从生死枷锁中解脱,我恭敬礼敬彼佛。
Bhavabhogoghanittiṇṇo, bhavajālasandālako;
断尽了生死之苦,断绝了生死之网;
Bhavasaṃsaraṇātīto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.912.
超越了轮回的世间,我敬礼那佛。
Bhīrutāṇo bhīruleṇo, bhīrusaraṇadāyako;
他是胆小者的胆怯,胆小者的避难所;
Bhīruārakkhako bhiyyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.913.
更是胆小者的保护者,我敬礼那佛。
Sabbāsaraṇasaraṇo, tāṇo leṇo surakkhako;
是一切依止者的依止,遮蔽,庇护;
Janānaṃ nandako bhiyyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.914.
是众生的快乐源泉,我更恭敬礼拜那佛。
Sabbābādhaṃ accagamo, taṇhātimirantakaro;
诸恶障碍皆断尽,灭尽渴爱黑暗者;
Kāmāsavaṃ pajahi yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.915.
舍弃欲贮之毒根者,彼是觉者我敬礼。
Sabbadhammābhisambuddho, mokkhamaggaganvesako;
遍知诸法之无上者,探求解脱正道者;
Paramatthadhammappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.916.
得正法极义者,是为觉者我恭敬。
Sabbadhammaṃ sambodhesi, antakantakaro jino;
究竟了知一切法,灭除诸苦之尊者;
Pariyantadhammappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.917.
成就究竟教法者,彼是觉者我顶礼。
Sabbalokaṃ pariññāsi, sabbalokapanūdano;
世尊洞察一切世界,通达一切世间因果;
Lokuttaradhammappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.918.
得无上胜法成就者,我恭敬礼敬彼佛。
Sabbalokahitatthāya, bodhesi karuṇāpatī;
为利益一切众生,悲愿觉悟之尊者;
Nipuṇatthadhammappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.919.
圆满了诸义法之通达者,我恭敬礼敬彼佛。
Sabbaiddhī abhiññāsi, sabbataṇhā nirodhako;
通达悉皆神通力,断绝一切渴爱欲;
Nirodhaṃ sakkhiṃ akāsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.920.
证灭谛为真实见者,我恭敬礼敬彼佛。
Sabbasaccaṃ abhiññāsi, sabbaññū samaṇuttamo;
洞悉一切真谛,通达万法智慧,为出世无上的圣者;
Paṇḍito sabbadhammesu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.921.
此智慧于诸法中无所不包,我敬礼彼世尊。
Sabbasiddhatthasiddho ca, samantabhaddo sabbathā;
达成一切成就,周遍一切吉祥,无远弗届;
Sabbuttamaṃ dhammaṃ laddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.922.
得闻至高法,彼世尊我顶礼。
Upeto bodhidhammehi, vimutto sabbabhavehi ca;
行于觉悟法门,离于一切世间;
Iṭṭhapatto muttā’niṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.923.
所愿已得,得到解脱,无所畏惧,我礼敬世尊。
Sabbāhārapariññāto, sabbāhāramanissito;
洞悉一切世间因缘,依止一切世间法;
Sabbādhārapariccāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.924.
舍弃一切所有执着,我顶礼那佛陀。
Sabbamohanisā hantvā, sabbaṃ rāgaṃ dosaṃ nudo;
断除一切迷惑,止息一切贪瞋;
Suddhidhammaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.925.
彰显清净法义,我顶礼那佛陀。
Sabbakilesaṃ sosesi, sabbādānapanūdano;
除净一切烦恼,斥责一切贪欲;
Sabbasokaṃ vināsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.926.
灭除一切忧伤,我顶礼那佛陀。
Sabbindriyagutto sāmī, sabbakaṅkhicchāsaṃvuto;
具足诸根,独尊无上,具足一切心愿,
Sabbalokesanācāgī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.927.
不为世间所染净,为世界舍弃一切,我敬礼那佛。
Sabbāsavapariccāgī, jātimaccu nivārayī;
断除一切烦恼,灭除生死流转;
Bhavadukkhaṃ viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.928.
你破除生死之苦,我敬礼那佛。
Sabbakammaklesajaho, vītasaṅkhāracetaso;
断除一切业结,心无所著执;
Antimasārīrappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.929.
已证得无余涅槃者,我敬礼那佛。
Sabbabandhaṃ vighātesi, sabbantarāyanāsako;
断绝一切缠累,消除一切障碍;
Bodhaññū dubbuddhimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.930.
觉悟智慧者,远离愚痴,我顶礼那佛。
Sabbamohaparikkhīṇo, sabbaññū sabbakovido;
断尽一切迷惑,通达一切智慧,通晓无碍;
Sabbābhibhū sabbavidū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.931.
全面具足、无所不知,我顶礼那佛。
Sabbābhinivesā suñño, sabbaguṇapatiṭṭhito;
远离一切贪著,坚立诸善法;
Sabbaklese visodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.932.
清净一切烦恼,我顶礼那佛。
Sabbarāgaṃ virājesi, sabbadosaviddhaṃsako;
断尽一切贪欲,灭除一切烦恼如毒;
Sabbamohavinimutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.933.
彻悟一切迷惑,唯有佛陀我顶礼赞叹。
Sabbadukkhapariññāto, sabbadukkhakkhayaṅkaro;
深知一切苦难,灭除所有苦集因;
Sabbadhi bhavabhañjano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.934.
破除一切生死,唯有佛陀我顶礼赞叹。
Sabbadukkhamatikkanto, sabbadukkhassa antagū;
超越诸苦难,断尽一切苦之根源;
Sabbadukkhappahīno ca, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.935.
离脱一切苦恼,唯有佛陀我顶礼赞叹。
Saṃsārasāgaruttiṇṇo, sabbabhavāna pāragū;
已越过轮回大海,通达一切众生的彼岸;
Antimadehaṃ dhāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.936.
把握最终的身躯,我顶礼彼佛。
Sabbathā ākaṅkhātīto, sabbasaṅgātigo sudhī;
无处有所希求,通达一切缚累的智慧者;
Sabbesu anūpalitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.937.
在一切中不着染,我顶礼彼佛。
Giddhiñjaho taṇhakkhayo, sabbacāgesu saṇṭhito;
断尽渴爱火焰,安住于一切布施中;
Sabbattha upasammato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.938.
处处安静平和,我顶礼彼佛。
Sabbāmitte vasīkatvā, sabbajino sabbābhibhū;
虽有诸多朋友,却能自持;虽有诸多欲望,却能制伏一切。
Sabbaveravippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.939.
远离一切恐惧,我敬礼那觉者世尊。
Sabbabhogamatikkanto, sabbakāmaraticajo;
超越一切享乐,远离一切欲爱;
Sabbakaṅkhicchā ucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.940.
断除一切贪求烦恼,我敬礼那觉者世尊。
Sabbītiyo vītivatto, sabbabhītivināsako;
熄灭一切贪欲,消除一切恐怖;
Sabbadosadohadanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.941.
驯服一切瞋恚烦恼,我敬礼那觉者世尊。
Sabbakopakodhakhīṇo, kāmaklesamatikkamo;
断尽一切恼怒,能超越一切欲结,
Sabbamohamāyāmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.942.
离尽一切迷惑幻术,我礼敬彼佛陀。
Sabbasaṃyojane chetvā, sabbasaṃsaya’pagato;
斩断一切结缚,远离一切疑惑,
Sabbupādānupacchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.943.
断尽一切取著,我礼敬彼佛陀。
Sabbābhilāsā hāpesi, sabbaklesavisodhako;
止息一切贪欲,清净一切烦恼,
Sabbiñjā paṭippassaddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.944.
了知一切智慧,我礼敬彼佛陀。
Sabbādānapariccāgī, sabbasaṃyojanātigo;
舍弃一切财产,超越一切烦恼的束缚;
Sabbasaṅgavisaṃyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.945.
彻底断除一切结缚,我顶礼佛陀。
Sabbattha sumano sāmī, sabbasotthiṃ padāyako;
普遍欢喜广布,为一切众生安乐的给予者;
Sabbesaṃ sampasīdesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.946.
使一切法皆得欢喜,我顶礼佛陀。
Sabbānalaṃ nibbāpesi, sabbasantāpamaddako;
熄灭一切火焰,减轻一切苦痛;
Sabbadhi sumutto santo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.947.
一切境界皆通达心自在,我顶礼佛陀。
Sabbāsavaṃ parijāni, sabbabyādhivināsako;
摈除诸漏,灭除诸病;
Sabbasokakkhayaṃ patto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.948.
得无有诸忧灭尽者,我恭敬佛。948
Sabbarāgatamaṃ dhaṃsī, sabbadosatamaṃ nudo;
破除诸毒,谴责诸恨;
Sabbamohatamaṃ hantā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.949.
杀灭诸痴,我恭敬佛。949
Sabbadhi sabbatthappatto, sabbatthadassāvī isi;
遍至无所不达,处处亲见梵行者;
Sabbapāsaṇḍaṃ maddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.950.
破坏一切邪见,我恭敬佛。950
Sabbapāramīsambhūto, sabbapariññāpūrito;
具足一切波罗蜜德,圆满究竟一切智慧;
Sabbaabhiññāsampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.951.
充满一切神通,彼佛我顶礼奉敬。
Sabbadukkhakkhayaṃ patto, sabbasokamatikkamo;
已断一切苦灭尽,超越一切忧悲;
Saṃsārasindhunittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.952.
渡过轮回大海,彼佛我顶礼奉敬。
Sīlasamādhisaṃyutto, vijjāvāridhi paññavā;
具足戒定相应,智慧如海无量;
Sabbāsavāchinnabhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.953.
断除一切烦恼,超越烦恼分别,彼佛我顶礼奉敬。
Sabbatāpavippamutto, samucchinnasabbūpadhi;
诸苦已尽断,诸烦恼悉断绝;
Sabbapapañcūpasamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.954.
诸恶染已平息,敬礼彼佛陀。
Sabbaahaṅkāramutto, sabbamamaṅkārakkhayo;
诸我执已断除,一切我欲消灭;
Sabbāsatti vippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.955.
诸缠缚皆断绝,敬礼彼佛陀。
Vijitasabbasaṅgāmo, sabbattha aparājito;
胜过一切诸战斗,处处未曾被敌胜;
Sabbe vattesi sabbaso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.956.
遍行诸处无碍,敬礼彼佛陀。
Sabbaññū tilokaseṭṭho, sabbasaṃyojanā nudo;
通达无碍、世间至上者,断除所有束缚;
Sabbaoghe nittharesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.957.
斩断一切烦恼,我顶礼彼佛。
Sabbabandhavinimutto, sabbagaṇṭhivikhaṇḍito;
断绝一切缠结,解脱一切结网;
Sabbapāsehi mocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.958.
解除诸种束缚,我顶礼彼佛。
Sabbaganthasamucchinno, sabbayogavisaṃyuto;
断绝一切缠结,断除一切结合;
Hatakkhobho hatālayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.959.
断绝三大毒,除灭二十八缚,我顶礼彼佛。
Sabbasaṃyojanā suñño, sabbavaṭṭavināsako;
诸结皆为空,诸轮回悉灭除;
Sabbajaṭā vijaṭesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.960.
诸烦恼皆已断,佛陀此人我礼拜。
Sabbesu anicchāsaññī, sabbābhijjhātigo isi;
诸法皆无所欲,诸贪尽已超越;
Sabbasaṃyoga’saṃyogo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.961.
诸缚无缚束,佛陀此人我礼拜。
Sabbasaṅkhārehi ritto, sabbāsatti panūdano;
诸造作皆已空,诸记皆消灭;
Sabbākusalapamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.962.
诸善已得解脱,佛陀此人我礼拜。
Sabbapakārasampanno, sabbasamantabhaddako;
具足一切善行,周遍诸方安乐者;
Sabbākāraparipuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.963.
满具一切庄严,我敬礼那佛陀。
Sabba vijjā anuppatto, sabbasuguṇasaṅgaho;
圆满无上智慧,集一切美德者;
Bhaddako subhaddakārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.964.
安乐且使他安乐,我敬礼那佛陀。
Sabbāsave pariññāto, sabbāsave byantikato;
了知并断除一切烦恼,消灭无余诸垢污;
Sabbesaṃ paricajjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.965.
事事周全照料者,我敬礼那佛陀。
Sabbabandhavippamutto, sabbasaṅkappapūrito;
断绝一切束缚,充满一切善念;
Sabbakkhemaṃ vikāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.966.
在一切安乐中展开,我礼敬彼佛。
Sabbattha kusalo satthā, sabbattha kovido vidū;
处处善巧的导师,处处通达而智慧;
Sabbattha vimalo suddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.967.
处处清净而清洁,我礼敬彼佛。
Sabbocca sabbatobhaddo, sabbathā maññitaṃ cajo;
最胜最善无上,远离一切妄想;
Sammādassanasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.968.
具足正见成就,我礼敬彼佛。
Anavasesañāṇaññū, sabbato suvijānako;
无余漏知者,遍于诸法了达;
Sabbaaññāṇamucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.969.
诸种智慧皆解脱者,彼佛我敬礼焉。
Sabbaññāsampatto nātho, āsattiritto sabbadhi;
诸般智慧具足者,常离欲念一切时;
Sabbattha sabbavisiṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.970.
处处庄严最胜佛,彼佛我恭敬礼。
Sabbakilesehi suñño, sabbaganthippamocako;
诸结无余悉断尽,诸缚完全解脱者;
Sabbabandhaṃ vicchindesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.971.
一切羁绊皆破除,彼佛我恭敬礼。
Sabbabhavaupacchinno, ucchinnalokabandhano;
断除一切生死烦恼,斩断世间诸缚绊;
Sabbaoghaṃ nittharaṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.972.
远离一切毒害苦恼,向佛世尊顶礼敬仰。
Nittiṇṇabhavasāgaro, katakicco yatissaro;
跨越生死苦海,超脱劳役懈怠;
Sabbaso sītalībhūto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.973.
身心普遍清凉,向佛世尊顶礼敬仰。
Sabbalokamabhibhūto, sabbalokavidū isi;
统御诸世界者,洞察一切世界真相的圣人;
Sabbalokaṃ sudassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.974.
光明普照诸世界,向佛世尊顶礼敬仰。
Sabbalokavisaṃyutto, sabbalokavirajjako;
远离一切世界,断绝一切世间联系;
Sabbalokaṃ nirodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.975.
断绝一切世间烦恼,我敬礼那位佛陀。
Sabbaloke anāsaṃso, sabbaloke anūpayo;
对一切世间不生污染,对一切世间无所依止;
Sabbaloke saṅgasuñño, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.976.
断绝一切世间缠绵,我敬礼那位佛陀。
Sabbaabhiññā sampatto, sabbadhi sumativaro;
具足一切神通,完全具足至高正念;
Sabbasaccaṃ vitthāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.977.
广宣一切真理,我敬礼那位佛陀。
Sabbapāramīsampanno, sabbaguṇānupāgato;
具足一切波罗蜜德,随顺一切善法;
Sabbathā pariññāpatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.978.
无所不周遍洞达,彼佛我敬礼。
Bhavasotaṃ visosesi, sabbaklesamupaccago;
灭除生死之流毒,远离一切烦恼;
Sabbāsavaṃ vikkhālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.979.
断除诸根本烦恼,彼佛我敬礼。
Sabbathā sampaṭinissajji, sabbaṃ santarabāhiraṃ;
彻底舍弃内外一切,成就圆满安稳;
Sabbaṃ sotthiṃ sacchikato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.980.
真实证得完全安乐,彼佛我敬礼。
Sabbappapañcaṃ pahāsi yo, pariccāgesu saṇṭhito;
断除一切恶缘者,内守舍弃诸法;
Sabbasaṅgaṃ vivajjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.981.
远离一切缠累者,向如来作礼敬。
Sabba’ntarāyavihato, sabba’ghānalanibbuto;
摒弃一切障碍者,灭除一切火焰;
Sabbasārambhaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.982.
断绝一切心所起者,向如来作礼敬。
Sabbābhilāsā ucchinno, sabbābhimānabhindako;
消灭一切渴爱者,破坏一切傲慢;
Sabbā’nusayaṃ nissaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.983.
止息一切潜流者,向如来作礼敬。
Sabbasaṃsaṭṭhavicchinno, sabbasaṃyojanā cajo;
断尽诸恶习,舍弃一切束缚,
Sabbagedhapabhedako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.984.
破除诸有漏法,我礼敬佛陀。
Sabbupādānūpasamo, sabbākaṅkhāvikhaṇḍito;
息灭一切取执,破坏诸疑惑,
Sabbasallaṃ vicuṇṇesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.985.
斩断所有魔碍,我礼敬佛陀。
Sabbamohaṃ vinodesi, sabbamānanimaddako;
消除一切痴迷,摧毁诸我慢,
Sabbabhītiṃ vītivatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.986.
断绝一切恐惧,我礼敬佛陀。
Kāmāsattiṃ byantikato, sabbachandasañchindako;
断除欲乐之念,斩断众多贪爱,
Sabbā icchā ucchedesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.987.
断绝一切渴望,敬礼彼佛陀。
Sabbasammohaṃ maddesi, sabbasotavisosako;
解除一切迷惑,消释诸根污染,
Sabbaganthiṃ niddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.988.
灭尽一切羁绊,敬礼彼佛陀。
Sabbissā samatikkanto, sabbato iñjā riñcako;
超越诸苦苦恼,破除一切烦恼,
Sabbadosadohaṃ hantā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.989.
我为除疾苦者,敬礼彼佛陀。
Sabbakodhamatikkanto, sabbakāmanimaddako;
断尽一切瞋恨,灭绝一切欲望,
Sabbamohasamucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.990.
消除一切无明,彼世尊我顶礼奉敬。
Bhavanettiṃ sañchindesi, sabbabhogajigucchako;
破除生命忧患,断除一切世间贪著,
Sabbabodhiguṇupeto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.991.
具满一切觉悟功德,彼世尊我顶礼奉敬。
Sabbatthadohātīto yo, sabbamānātigo muni;
超越一切痛苦苦界,超越一切当下烦恼的圣者,
Sabbadosaṃ vippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.992.
解脱一切烦恼污垢,彼世尊我顶礼奉敬。
Sabbasaṃsayā vimutto, sabbasaṃyojanācuto;
断尽一切疑惑,斩断一切缠累;
Sabbasaṃsāroghaṃ tiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.993.
超越一切流转之苦,向佛陀顶礼。
Sabbamhi anūpalitto, sabbavidū sabbābhibhū;
无所依止,遍知一切,统摄万法;
Sabbantarāyavikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.994.
断除一切障碍,向佛陀顶礼。
Sabbūpadhimatikkanto, sabbāsavakkhayaṅkaro;
超越一切烦恼,成就断除一切染污之作;
Sīho’va anutrāso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.995.
如猛狮无所恐惧,向佛陀顶礼。
Sabbamamaṅkāramutto, sabbaahaṃkārakkhayo;
断尽一切我执,消除所有自我见,
Sabbadosamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.996.
超越一切言说,我顶礼那世尊。
Sabbabhavapathaṃ khinno, sabbasaṅkhāranibbuto;
断绝一切生死路径,熄灭万法诸行生,
Sabbabandhanaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.997.
断除一切束缚,我敬礼那觉者。
Sabbīghā samugghātesi, sabbindhā parinissago;
断绝一切缚害,舍弃所有执着,
Sabbissā paṭinissaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.998.
完全离断一切欲望,我礼敬那佛。
Sabbagiddhāgijjhācāgī, sabbamohamāyānudo;
以悉皆断除渴爱与舍弃欲望,尽皆破除迷惑与错误诱导;
Sabbābhijjhā vibhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.999.
破灭一切贪欲,我礼敬这位觉者。
Sabbakopakodhātīto, sabbadosaklesaccajo;
超越一切易怒之心,远离一切恶癡与贪恚;
Sabbadohamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1000.
超越所有恶业,我礼敬这位佛陀。
Sabbarāgaṃ virajjesi, sabbadosavināsako;
涤净一切贪欲,破坏一切恶毒;
Sabbamohamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1001.
超越所有迷惑,我礼敬这位觉者。
Sabbamalaṃ pakkhālesi, sabbasallasandālako;
洗净一切污秽,断除一切箭毒;
Sabbakhilaṃ viddālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1002.
破除一切妄念,我顶礼那佛。
Sabbabhayamatikkanto, sabbabhītibyantikato;
超越一切恐惧,断绝一切忧惧;
Sabbachambhisamucchinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1003.
灭除一切恶习,我顶礼那佛。
Sabbalobhaabbuḷhanto, sabbarajaṃ virājesī;
放弃一切贪欲,涤除一切烦恼;
Sabbanandī vicchindesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1004.
断除一切嗔恚,我顶礼那佛。
Sabbasokasamucchinno, sabbadosavisosako;
一切忧苦已然止息,一切恶意纷争皆已消除;
Sabbanettiṃ nivāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1005.
断绝一切恶网,向佛陀甚敬礼拜。1005
Sabbajātiṃ nijjaresi, sabbabhavagginibbuto;
断绝一切生死轮回,涅槃永断所有有;
Sabbalokamatikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1006.
超越一切世界境界,向佛陀甚敬礼拜。1006
Sabbasaṃsaṭṭhavirato, sabbasaṃsaggaārako;
远离一切结缠,断绝一切相缠;
Sabbāsattinirattako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1007.
不迷于一切众生,向佛陀甚敬礼拜。1007
Sabbākaṅkhāparikkhīṇo, sabbāpekkhāvikkhambhako;
断尽一切疑惑,止息一切等待迟延;
Sabbābhilāsā bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1008.
破除一切欲望,故我礼敬佛陀。
Sabbāsaṅkā nivāresi, sabbātaṅkāvicchindako;
消除一切疑虑,斩断一切烦恼;
Sabbāvilaṃ vikkhālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1009.
净除一切污秽,故我礼敬佛陀。
Sabbālayasamucchinno, sabbāsayaanissito;
断绝一切妄想,依止一切正觉;
Sabbāsave visosesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1010.
消除一切烦恼,故我礼敬佛陀。
Sabbupadhiṃ niddhovesi, sabbārammaṇariñcako;
摒弃一切烦恼,断除一切外境执着;
Sabbābhimānaṃ bhañjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1011.
破除一切我慢,我敬礼那佛陀。
Sabbupāyāsaṃ ukkhitto, sabbupādānaṃ ujjhito;
断绝一切痛苦,摒弃一切取执;
Sabbābhijjhā ucchedesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1012.
斩断一切贪欲,我敬礼那世尊。
Sabbasaṃyojanaṃ chetvā, suddhājīvī suddhācaro;
断除一切结缚,清净生活,纯洁行为;
Saṅgātigo oghatiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1013.
出离结戒,渡过烦恼之惧浪,我敬礼那佛。
Sabbadomanassasanto, sabbasaṃyojanā hato;
一切忧愁已息灭,一切束缚已断除;
Sabbāsaṅkāvippamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1014.
一切烦恼已解脱,我礼敬那佛陀。
Sabbasokavītivatto, sabbanīvaraṇānudo;
一切忧伤已扫除,一切障碍皆消灭;
Sabbadomanassamutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1015.
一切忧愁已解脱,我礼敬那佛陀。
Sabbabhītibhayātīto, chambhanasuñño sabbaso;
一切恐惧远离,身心宁静无畏;
Sabbākulatā nāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1016.
一切动荡皆消除,我礼敬那佛陀。
Sabbabhoge pahāsi yo, sabbāsattipariccajo;
舍弃一切爱着的事物,放弃诸种生命的依赖;
Sabbakāmamatikkamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1017.
超越一切欲望,我顶礼那位佛陀。
Sabbottamayogakkhemī, sabbottamaṃ adhigamo;
具足一切至善的安稳护持,获得诸法最胜的圆满;
Sabbottamasantimanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1018.
满具诸上正静,我顶礼那位佛陀。
Sabbavositavosāno, katakicco yatindriyo;
身心无有杂染,根尘不为所役,
Mahāmohaṇṇavuttiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1019.
破除大惑之罣碍,我顶礼那位佛陀。
Dukkhakkhandhaṃ pariññāto, taṇhāpāsavicchedako;
已了知苦蕴,断除渴爱束缚;
Sabbasantāsasumutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1020.
超脱一切转变,我恭敬礼拜那佛。1020。
Sabbayogavītivatto, sītibhūto nirūpadhi;
断绝各种联结,内心清凉无染;
Bhavarāgaparikkhīṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1021.
断绝生死贪欲,我恭敬礼拜那佛。1021。
Sabbejā samatikkanto, sabbadhiṃ samatāṭhito;
超越一切生死,立于无上法中;
Sadā sumatidāyako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1022.
恒常给予善慧,我恭敬礼拜那佛。1022。
Bhavena nirāsattiko, paramoyaṃ samussayo;
由于对存在生死本质的绝望,这便是极重的烦恼;
Pahāsi sabbasaṅkhāre, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1023.
舍弃一切所造作,我顶礼那位佛。
Sabbadukkhaparimutto, dosadohapadhaṃsako;
远离一切苦难,断除烦恼根源;
Bhavaganthaṃ padālesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1024.
切断生死之结,我顶礼那位佛。
Aṃsumālī accimālī, raṃsimālī dhammaravi;
他是智慧之光,戒律严明,法的守护者;
Moha’māvasī nāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1025.
破除愚痴之暗,我顶礼那位佛。
Candimā’va santikaro, candimā’va pabhākaro;
如同月亮带来安宁,如同月亮放出光辉;
Santipabhā saṇṭhapesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1026.
安宁的光辉安稳地照耀,我向那佛顶礼敬拜。
Aggikkhandho’va suppabho, bhabbatejo sukhālayo;
如同火团光明照耀,化为安乐之所;
Obhāsito ukkādhārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1027.
显现而高举光明,我向那佛顶礼敬拜。
Accimā’va pabhassaro, sabbaloke ālokadā;
如同火焰光辉明朗,给予世间光明;
Atiruciro obhāso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1028.
极为可爱的光辉,我向那佛顶礼敬拜。
Byāmappabhāya suppabho, karuṇāruṇaujjalo;
如黑云般生起光明,慈悲之光艳丽明朗;
Rucirābhāya sampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1029.
具足光辉与光彩,我敬礼那佛陀。
Induviya’mbaramajjhe, saṅghamajjhe virocayi;
如同云间明月,法中僧团放光;
Ñāṇālokaṃ vikiresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1030.
展开智慧之光,我敬礼那佛陀。
Ādiccabandhu ātāpī, dibbarūpo virocano;
具足无上热诚,天人形相光耀;
Sabbalokaṃ pajjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1031.
照耀诸天法界,我敬礼那佛陀。
Majjhe samaṇasaṅghassa, ādicco’va virocayī;
在沙门僧团中,世尊如同初发光明的晨曦,光辉照耀四方;
Vijjālokakaro loke, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1032.
他于世间放出智慧的光明,故我顶礼那世尊。
Tārā’va samaṇamajjhe, puṇṇindusamasobhito;
如同满月之光照耀沙门中间,完美无垠;
Sabbasattuttamo sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1033.
他是诸有中最尊贵的主人,我顶礼那世尊。
Cāruñāṇasikhādhārī, sobhājotisamujjalo;
其头如美丽之花蕊,光照辉映;
Pabhassaraṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1034.
发出明亮光辉,普照世间,我顶礼那世尊。
Dinakaro tamonudo, ditto timiraddhaṃsako;
日轮驱除黑暗,眼目驱散昏暗之影;
Chabbaṇṇaraṃsīsobhito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1035.
披覆六色光辉,我顶礼那觉者;
Indu’va nimmalo suddho, paramapuriso yasī;
如同明净无垢的月亮,至高无上的尊贵人;
Varalakkhaṇasampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1036.
满具卓越之相,我顶礼那觉者;
Puṇṇindasadiso juṇho, sampuṇṇasantamānaso;
如满盈盛开的莲花,心胸圆满安宁;
Sabbato sītalībhūto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1037.
全然清凉自在,我顶礼那觉者。
Cārudassī piyadassī, aṅgīraso ālokito;
美目善观,慈颜亲切,如炎焰照耀般明亮;
Pabhaṅkaro’va ujjoto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1038.
熠熠闪烁如火光炽盛,我顶礼那佛陀。
Indu’va ambaratale, abhivaṇṇo susobhito;
如同月轮高悬天空,色泽光艳秀丽;
Mahādhammappabhāyutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1039.
持大法光明照耀,我顶礼那佛陀。
Ārocito obhāsito, suriyo’va virocito;
明亮灿烂,宛如初升太阳;
Atulatejo tejassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1040.
无比光辉灿然,我顶礼那佛陀。
Sahassaraṃsī bhagavā, padumāmalasucchavī;
世尊光明普照,有千百宝光,清净无染,如莲花般洁白无瑕;
Dhammappabhāparivuto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1041.
身披法光照遍,周绕法之辉映,我顶礼彼世尊。
Sobhito sālarājā’va, puṇṇamāyaṃ’va candimā;
世尊庄严如沙拉树王,满月般圆满明朗;
Obhāsesi disā sabbā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1042.
其光普照十方,辉映无所不及,我顶礼彼世尊。
Raṃsijālaparikkhitto, padumānanalocano;
身被千丝网罩,面如莲花绽放;
Kanakaṃ’va virocesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1043.
世尊面光金色犹如光芒耀眼,我顶礼彼世尊。
Mettāpabhāparivuto, dhammabhānupabhāsito;
充满慈心光辉,法的光辉映照其中;
Paññappabhā vikāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1044.
智慧光明显现,我礼敬那佛陀。
Paridhoto parisuddho, candimā iva puṇṇako;
庄严清净无染,如满月般光辉;
Saddhamaṃ parisodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1045.
清净正法庄严,我礼敬那佛陀。
Ñāṇaraṃsiṃ vikiresi, dhammādiccasubhāsuro;
智慧之光流溢,佛法宣扬美妙言辞;
Muttipanthaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1046.
显露解脱之道,我礼敬那佛陀。
Antalikkhe puṇṇindu’va, sītalapabhādāyako;
如同天空中的满月,清凉而明亮;
Suddhadhammajotikaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1047.
清净法光照耀,我顶礼那觉者世尊。
Saddhammajotiṃ jotesi, jutivanto jutindharo;
正法之灯辉煌照耀,光明震动震撼;
Sabbalokaṃ pajjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1048.
普照三界众生,我顶礼那觉者世尊。
Pabhassaro tilokaggo, saddhammassa sudīpako;
明亮如世间之极光,为正法树立明灯;
Ariyañāṇaṃ vitthāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1049.
广宣圣知妙理,我顶礼那觉者世尊。
Candimā’va gaganatale, sītābhā suppakāsako;
如同天空中的明月,光辉清凉而明净,
Anūnasukhadāyako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1050.
带来适度而愉悦的安乐,我顶礼那佛陀。
Jalitappadīpaṃ ditto, tilokassatimiraharo;
如同火焰燃烧的灯火,能够破除三界黑暗,
Ariyamaggaṃ jotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1051.
指示圣道智慧之路,我顶礼那佛陀。
Jutiṅkaro jotidharo, pabhaṅkaro pabhādharo;
发出光辉,照耀四方,照明万物,
Ābhādharo ābhākaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1052.
具足光明,朔照四界,我顶礼那佛陀。
Avijjātamaṃ dhaṃsesi, vijjābhānusamujjalo;
你摧毁了无明之根基,正如智慧之光辉灿烂明净;
Dhammavibhā vibhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1053.
阐明了法之微妙差别,彼尊者佛,我向汝顶礼敬拜。1053
Tilokatimiraṃ hantā, medhāmuddhāsamujjalo;
你灭除三界之黑暗,智慧如洪水般明澈;
Lokālokakaro nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1054.
为世间与世间外之护持者,彼尊者佛,我向汝顶礼敬拜。1054
Mohatimiraṃ dhaṃsesi, pabhākaro padīpako;
你破除愚痴之昏暗,照耀如光明之火炬;
Saccadhammaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1055.
显现真实之正法,彼尊者佛,我向汝顶礼敬拜。1055
Karuṇāruṇo āloko, paññāraṃsipakāsako;
慈悲如红光明,智慧如蜂翅闪耀;
Avijjāvaraṇabhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1056.
破除无明遮蔽,我顶礼那佛陀。
Karuṇākaro paññābho, tibhave ālokaṅkaro;
慈悲为行,智慧为光,照耀三界之中;
Santirasmī vipphāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1057.
安宁佛光绽放,我顶礼那佛陀。
Puṇṇindu viya suditto, ñāṇindu ñāṇapuṇṇiko;
如满月般光明,智慧满盈如月;
Saddhammābhā pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1058.
正法之辉煌普照,我顶礼那佛陀。
Mohatimisikāchinno, dīpaṅkaro sudīpito;
愚痴如同浓重的黑雾,此世如同火苗闪明;
Bodhippabhā pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1059.
觉悟之光普照无碍,我顶礼那佛陀。
Avijjānisā nāsesi, tiloke dhammasūriyo;
无明之网尽被摧毁,诸法之太阳照大千;
Dhammaraṃsiṃ vikiresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1060.
法的声响广为传播,我顶礼那佛陀。
Avijjācchādite loke, vijjālokaṃ vikāsayī;
在被无明所覆世间,智慧之光渐次展开;
Dhammappabhā visajjesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1061.
法之光明渐渐净化,我顶礼那佛陀。
Mohanisā vināsesi, dhammujjalo divākaro;
汝如日光破除迷茫,众生迷惑之昏暗亦随之消灭;
Lokālokaṃ ālokesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1062.
照耀世间出世间光明,我敬礼那世尊佛陀。
Tibhavassa tamohantā, tejassī jinasūriyo;
为三界黑暗之破灭者,威光赫赫如胜利之勇士;
Ābhassaro ābhāpuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1063.
光明盈满如珍宝之光轮,我恭敬那觉者佛陀。
Bhaddatejo mahātejo, tibbatejo tejabahū;
吉祥光辉广大无边,锐利光明众多变化;
Jhānatejo ñāṇatejo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1064.
禅定之光智慧之光,我敬礼那智慧圆满佛陀。
Uggatejo aggatejo, puṇṇatejo tejissaro;
高明之光,最上之光,圆满之光,光明卓绝者;
Brahmatejo dhammatejo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1065.
梵天之光,法之光,我礼敬彼佛陀。
Sabbadisā pabhāsesi, sabbatthaṃ sampakāsako;
普照诸方,所在皆光辉;
Mahāpabhassaro uggo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1066.
广大光明至极,佛我礼敬彼佛陀。
Bhūripañño pabhaṅkaro, sabbathā tamanāsako;
广慧之光,破暗除夜者,普遍除灭黑暗;
Ariyasaccaṃ jotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1067.
宣扬圣谛,佛我礼敬彼佛陀。
Raṃsimanto raṃsidharo, jotimanto jotikaro;
如恒河多沙那般量无数的尘沙子,如光明炽盛的火焰一般;
Sahassaraṃsi jotindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1068.
那些无量无边的光明汇聚成炬,我礼敬彼佛。
Puṇṇindu sadisaditto, paññāobhāso bhāsuro;
如满盈明月般纯净,无碍的智慧光辉闪耀;
Mahāmohatamaṃ bhinno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1069.
断除了最大无明障碍,我礼敬彼佛。
Mohaamāvasīnāsī, mahādicco mahappabho;
彼为无明的终灭者,伟大的导师,至尊光明;
Sabbalokaṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1070.
其光遍照诸世界,我礼敬彼佛。
Aṅgāriva accimanto, vijjādīpo rasmidharo;
燃烧的炭火与煤炭,智慧之火燃起光明。
Mohatimisaṃ dhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1071.
毁灭无明的黑暗,我礼敬那佛陀。
Tamacchanne bhave sabbe, ñāṇālokena mocayī;
在黑暗遮蔽的存在中,用智慧之光解脱一切;
Dhammajotiṃ ujjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1072.
点亮法火光明,我礼敬那佛陀。
Avijjāndhakārahantā, sabbaññū sabbato pabho;
无明之暗抑制衰减,如来为全知全见;
Vijjāyanaṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1073.
智慧之光普照,我礼敬那佛陀。
Sabbatamantarahito, sabbathā sabbato pabho;
无所不在,无所不照,无所不显现;
Sabbasaccaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1074.
悉显究竟真实,我顶礼那世尊。
Sabbalokānukampāya, sabbaloke jotiṅkaro;
恻隐一切众生,是为世间之光;
Sabbaloke tamoharo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1075.
灭除一切黑暗,我顶礼那世尊。
Sabbaññutaṃ pakāsesi, sabbassa dassāvī isi;
昭示一切智慧,是为诸相之见;
Mohamūlaṃ viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1076.
斩断迷惑根本,我顶礼那世尊。
Jalanto ñāṇatejena, tikkhatejo atisayo;
燃烧着以智慧之火,锋利的火焰异常猛烈;
Ñāṇaṃsumālī ātāpī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1077.
智慧如光明般热烈,我顶礼那佛陀。
Mohatamaṃ vināsesi, dhammajotipakāsako;
灭除最大的愚痴,显现法之光明;
Bahujane pahāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1078.
使众生离弃愚昧,我顶礼那佛陀。
Ghoratamācchannaloke, mahāñāṇena mocayī;
在这黑暗重重覆盖的世间,以广大智慧解脱;
Dhammālokaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1079.
照耀法光明出世,我顶礼那佛陀。
Karuṇāruṇo jotido, sabbasokapanūdano;
慈悲庄严智慧光明,能断尽一切忧悲之苦;
Taṇhātimiraṃ dhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1080.
摧毁渴爱之暗黑,彼佛陀我顶礼敬仰。
Tamācchanne sabbaloke, dhammālokakaro pabhū;
至尊遍盖三界,法光照耀世间;
Avijjābhantibhañjako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1081.
断除无明之暗,彼佛陀我顶礼敬仰。
Avijjāvaraṇaṃ chetvā, vijjālokapabhāsako;
破除无明之障,照显智慧之光;
Paññāppabhā pabhaṃkārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1082.
般若之光辉宝盖,彼佛陀我顶礼敬仰。
Ghoratamaṃ niddhaṃsesi, viddhaṃsesi tayo bhave;
你毁灭最可怕的地狱,摧毁三界轮回的烦恼;
Narādicco varādicco, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1083.
诸人皆供养你这无上至高世尊,我恭敬礼拜这佛陀。
Ñāṇajotiṃ pajjotesi, mohāvaraṇanāsako;
你点燃智慧的光明,破除无明的覆盖;
Dhammappabhaṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1084.
你放射法的光辉,佛陀我恭敬礼敬。
Dhammajotiṃ vijotesi, pāpatamaniddhaṃsako;
你燃起法灯,斩断恶业毁灭;
Mokkhāyanaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1085.
你显现解脱之道,我敬礼这佛陀。
Dhammadīpaṃ padīpesi, pāpāvaraṇa chedako;
法灯明照,断除恶浊之障;
Muttipathaṃ paññāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1086.
解示解脱之道,故我礼敬佛陀。
Paññābhānu paññāppabho, uddhataṃ andhatamaṃ haro;
智慧之光明,智慧之光辉,消除深沉瞑暗;
Lokālokaṃ pakāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1087.
照破世间黑暗,故我礼敬佛陀。
Dhammadīpapajjalito, mohatamasandālako;
燃起法灯,驱散无明之暗;
Varadhammamujjotesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1088.
照耀殊胜善法,故我礼敬佛陀。
Paññā’lokaṃ pajjalesi, tamakkhandhappadālako;
智慧之光照耀世间,揭示蕴法奥秘者;
Pañcakkhandhaṃ nirodhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1089.
灭尽五蕴烦恼,我礼敬那佛陀。
Dhammabhānu bhabbappabho, sabbañāṇatamaṃ hato;
法之光辉如日初升,智慧圆满已达灭除;
Ujjalo jotijjalito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1090.
光耀灿烂而昭彰,我礼敬那佛陀。
Paññājotippabhandharo, sabbalokālokakaro;
智慧之光宝库,行世间诸光明之事;
Mokkhadhammaṃ pabhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1091.
彰显解脱法义,我礼敬那佛陀。
Avijjāndhakāraṃ hantā, dhammālokappakāsako;
无明如黑暗的杀害者,法如光明的显照者;
Pabhākārī ābhākārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1092.
发光者、照耀者,我礼敬那佛。
Ojassī ojasampanno, tapassī tapasekharo;
具足力气者,拥有威力者,坚忍苦行者,坚苦的中心;
Tejabhūsito tejassī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1093.
体持光明者,光明照耀者,我礼敬那佛。
Dhammamaṅgalasammato, dhammābhāparimaṇḍito;
与法吉祥相应者,被法光环绕者;
Dhammaṃ suṭṭhuparivutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1094.
善周遍法者,我礼敬那佛。
Paññābhāparimaṇḍito, paññābhāparidīpako;
智慧光环围绕,智慧之光照耀;
Paññaṃsumā paññaccimā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1095.
智慧充满、智慧极致,我礼敬彼佛陀。
Aṃsumanto ābhāvanto, tejavanto jutikaro;
光辉绽放,光明存在,光耀显著闪烁;
Pabhāvanto sobhāvanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1096.
光彩照耀,美丽显现,我礼敬彼佛陀。
Koṭibhānusamappabho, candimā’va samujjalo;
亿万太阳同等光辉,宛如皎洁明月;
Abhikkanto adhikkanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1097.
超越且胜过众光,我礼敬彼佛陀。
Sabbakaṅkhā nivāresi, mārasena vidhūpako;
断除一切忧虑者,是被魔王所调伏;
Sabbalokaṃ obhāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1098.
普照三界者,我顶礼那佛陀。
Amitābho atulābho, loke amitālokadā;
具无量光,光明无等,世间无边光明所施者;
Amitojo atulojo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1099.
具无量火,无等火者,我顶礼那佛陀。
Sabbalokaṃ pabhāsesi, abbhāmutto’va candimā;
普照三界,如出离光明之月;
Suddhaṃ saddhammaṃ dīpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1100.
照耀清净正法,我顶礼那佛陀。
Aggi yathā pajjalito, devatā’va virocayi;
如同火焰被点燃,诸天亦发放光明;
Mahā’vijjā viddhaṃsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1101.
除灭了无明,我礼敬那觉者—世尊。
Santidhammaṃ pakāsesi, suriyo tamacchaddako;
如太阳揭示安乐法,遮蔽黑暗;
Santataṃ santiṃ pasāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1102.
恒久地广展安乐,我礼敬那觉者—世尊。
Lokamitto lokahito, lokabandhu lokasakhā;
世间大友、世间利乐者、世间的亲属、世间知友;
Tiloke ālokakaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1103.
光照三界者,我礼敬那觉者—世尊。
Pītipassaddhikhāyī ca, pītirasapāyī bahū;
因欢喜而清净者增多,众多充满喜悦安乐;
Pītibhakkhī pītimano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1104.
心以欢喜为食,我恭敬于彼佛陀。
Pītipāmojjajanako, paramaṃ sukhaṃ bhojako;
生起欢喜与安慰,奉献极胜妙乐;
Paṭisallānanirato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1105.
修习自处,恭敬于彼佛陀。
Bodhitejo bodhiraṃsi, bodhippabhāya maṇḍito;
觉悟之光如觉者之光明,觉悟时照耀如宝石辉映;
Brahmatejo brahmaraṃsi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1106.
梵天之光如梵者之辉光,我恭敬于彼佛陀。
Brahmakāyo brahmarūpo, brahmadhammo yo brāhmaṇo;
婆罗门身具梵身相,表现梵行梵持法,正如婆罗门所为之法;
Brahmapatto brahmabhūto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1107.
已得梵果成就梵体的,我礼敬此佛陀。
Brahmapañño brahmacārī, brahmavihārī brahmaññū;
具梵般智慧,行梵生活,游梵行者,洞达梵理者,
Brahmacakkhu dhammacakkhu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1108.
具梵眼、法眼明了,故我礼敬此佛陀。
Bahūpakārī mettāvā, mahākāruññamānaso;
多方利益众生,慈心广大悲愿长久,
Muttinayaṃ niddesesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1109.
示现解脱正法者,我礼敬此佛陀。
Bahū bhavoghā tāresi, sudakkho nāviko yathā;
善于渡过众多苦海者,如同技艺高超的水手;
Mettāvegaparakkamī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1110.
以爱心迅猛奔进者,我顶礼那位觉者。
Kalyāṇakāmī nibbano, anantakaruṇālayo;
渴望善法涅槃者,无量慈悲的圣所;
Anūnaka kalyāṇaññū, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1111.
少有善智慧者,我顶礼那位觉者。
Cakkhudado ñāṇadado, sabbalokānukampako;
眼光给予者,智慧也给予者,慈悲遍及一切众生者;
Karuṇāpuṇṇamānaso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1112.
慈悲丰满心者,我顶礼那位觉者。
Kalyāṇacitto acaṇḍo, mettāmano akkodhano;
善心坚忍不暴烈,慈心恒存不嗔恨;
Visuddhacitto akkoso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1113.
净心无怒忿,我敬礼彼佛陀。
Kalyāṇakārī kalyāṇo, kalyāṇapathanāyako;
行善者为善,善引导之领导;
Kalyāṇapāramīppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1114.
已得善行波罗蜜,我敬礼彼佛陀。
Nissīmakaruṇākārī, ussannakaruṇānidhī;
无所求的慈悲行者,发露慈悲宝藏;
Gaṃbhīrakaruṇālayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1115.
深广慈悲之所在,我敬礼彼佛陀。
Mahākāruṇiko dhīro, karuṇāñāṇasāgaro;
大慈悲者,智慧坚固者,慈悲智慧如大海洋者;
Atīvakaruṇākārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1116.
极为悲护众生者,我礼敬彼佛。
Kalyāṇakārī kāruñño, kalyāṇamitto mettavā;
善行作者,慈悲为怀,乐行善友;
Kalyāṇaṃ dhammaṃ desesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1117.
教导善法者,我礼敬彼佛。
Karuṇāhadayo nātho, khemino khemamānaso;
慈悲为心的主宰,安乐安心者;
Muditacitto mādako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1118.
心怀喜悦而欢喜者,我礼敬彼佛。
Cakkavattiṃ vivajjitvā, patto sabbaññutaṃ budho;
舍弃轮转王身份,成就究竟智慧者,佛陀;
Nissesaṃ karuṇāsindhu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1119.
完全充满慈悲海洋,我礼敬彼佛陀。
Kodhadosamahāaggiṃ, mettodakena siñcayī;
如利箭射出如火焰,似甘露洒遍;
Sabbalokassa hitakārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1120.
为世间一切利益者,我礼敬彼佛陀。
Karuṇāsītalacitto, sabbasattānukampako;
怜心凉洒于众生,悲悯无量无边;
Kalyāṇadhammena yutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1121.
具善法智慧相,慈悲拥护,我礼敬彼佛陀。
Dayodadhi dayānidhi, dayālu dayāsāgaro;
慈悲海、慈悲库,慈悲者、慈悲洋洋者;
Dayādhipo dayānātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1122.
慈悲王、慈悲主,我礼敬那佛陀。
Mahādayo mahodayo, mahāsayo mahesi yo;
大悲大恳者、大恳大主者、大庄严者、大威德尊者;
Sadādayo sadāsayo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1123.
恒行慈悲者、恒行善主者,我礼敬那佛陀。
Hitado sabbasattānaṃ, sabbesānaṃ sukhadado;
利益一切众生者,予一切众生安乐者;
Santido sabbapāṇānaṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1124.
安定一切有情者,我礼敬那佛陀。
Pajjunnoriva bhūtāni, dhammameghena vassitā;
如大地受甘雨滋润般众生,得以法雨沐浴;
Santisukhakaro loke, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1125.
使世间安乐喜悦,我敬礼觉者佛陀。
Parapekkhī parasevī, parasukhakārī isi;
慈悲体恤他人,乐为他人服务,善作他人欢喜者比库;
Parahitesī paratthī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1126.
利益有情众生,关怀他人利益,我敬礼佛陀。
Catusaccaṃ pakāsesi, anukampāya pāṇinaṃ;
阐明诸圣真谛,为众生发大悲心;
Bahūjane santāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1127.
广度大众众生,我敬礼觉者佛陀。
Sadā santo santidāyī, sukhito sukhadāyako;
常为圣洁,常为安乐的施与者,常享安乐,常为安乐之所给予者;
Dhammameghaṃ pavassesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1128.
你施降法雨,普润众生,我礼敬佛陀。
Bahujanahitatthāya, anekabhavaṃ saṃsari;
为广大众生利益,历经多生轮回,
Bahujanaṃ uddhāresi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1129.
你令广大众生觉醒,我礼敬佛陀。
Bahūnaṃ hitasukhāya, paripūresi pāramī;
为众多众生利益与快乐,充满圆满诸波罗蜜,
Mokkhamaggaṃ gavesesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1130.
你寻求解脱正道,我礼敬佛陀。
Sabbattha samattacitto, sabbapāṇānukampako;
恒以一心专注无二,普遍慈悲护念众生;
Sabbadā karuññacitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1131.
恒怀悲念无时不恭敬,我顶礼那觉者世尊。
Sabbamitto sabbasakho, sabbabhūtānukampako;
恒为一切善友良师,慈愍护念诸有情者;
Sabbasattahitakaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1132.
恒为众生利益之行者,我顶礼那觉者世尊。
Sabbesānaṃ hitacintī, sabbesānaṃ sukhāvaho;
恒思一切众生之安乐,恒为诸众生流转幸福;
Sabbesānaṃ anukampī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1133.
恒怀慈愍悲悯大悲心,我顶礼那觉者世尊。
Sampuṇṇasukumāraṅgo, aṅgapaccaṅga sobhano;
具足柔软圆满,身躯仪表端正;
Vaṇṇanīyo vandanīyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1134.
应受称赞敬礼,我敬礼那佛陀。
Sabbasobhā susobhito, sabbamahimāmaṇḍito;
诸种光明显现,遍被宏大荣耀;
Sabbapajānaṃ vallabho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1135.
众生所爱护,我敬礼那佛陀。
Ruciro abhiruciro, abhirūpo surūpavā;
仪容可喜悦,最美妙者如天女;
Anomavaṇṇo suvaṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1136.
极为殊胜光辉,胜于金色,我敬礼那佛陀。
Kantavaṇṇo kantarūpo, kantakitti kantayaso;
具刺状体色者,具刺状形貌者,具刺状名誉者,具刺状威望者;
Kantajuṇho kantajoti, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1137.
具刺状寿命者,具刺状光明者,佛陀,我敬礼于彼。
Chaḷabhiññāppatto dhīmā, chavivaṇṇo sudassano;
六种神通已获,聪慧内明,光明色泽如月;
Chabbaṇṇaraṃsī sobhano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1138.
六根清净显现光彩,佛陀,我敬礼于彼。
Kañcanagghiyasaṅkāso, niddoso kanakattaco;
如黄金块状般体色,声声甜美如金属;
Soṇṇānano suruciro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1139.
金色口唇光滑瑰丽,佛陀,我敬礼于彼。
Pabhāhi anurañjesi, mokkhapanthapakāsako;
以光明照耀,使人欢喜,开启解脱之道;
Dhammarasmiparikkhitto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1140.
沐浴在法的光辉中,我顶礼觉者佛陀。1140
Sīhahanu’sabhakkhandho, ñāṇanibhāmaṇḍito;
如狮口般庄严的教团,智慧之光辉覆盖其上;
Sumukho sundaro eso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1141.
庄严美丽,这位觉者佛陀,我顶礼祈敬。1141
Kantiyutto kantidatto, manojo manamodano;
伴以光明,给予光明,心灵之悦者;
Sabbajane pamodesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1142.
令众生欢喜快乐,我顶礼觉者佛陀。1142
Suvaṇṇo suvaṇṇavaṇṇo, hemavaṇṇo vaṇṇuttamo;
光明灿烂,色泽纯正,金色殊胜,色相至美;
Hiraññavaṇṇo hemāṃsu, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1143.
其色如金,光照辉煌,吾礼敬彼佛陀。
Kantakāyo kantasobho, kantaābho kantapabho;
身形端庄,容姿华美,头顶洁净,光辉朗然;
Kantadassano kantimā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1144.
面目庄严,光采内敛,吾礼敬彼佛陀。
Mududhavaluṇṇo cāpi, aviraḷadantāvalī;
唇色柔和,牙白整齐,脚步庄重,行止稳健;
Ussaṅkhapādo bhagavā, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1145.
世尊高行庄重,吾礼敬彼佛陀。
Dīghatanu dīghajivho, dīghabāhu dīghaṅgulī;
身材高长,寿命久远,臂膀修长,手指细长;
Sudaḷhahatthacaraṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1146.
手足洁净无垢,我恭敬礼敬那佛。
Brahmaghoso eṇijaṅgho, ujudeho brahmāsamo;
其身稳健如梵钟,体态正直如梵天;
Rasaññū rasaggasaggī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1147.
威仪端庄典雅,我恭敬礼敬那佛。
Nīlakkhī dīghapaṇhī ca, kanakatuṅganāsiko;
黑双眼明亮聪慧,鼻梁挺拔如黄金山峰;
Cakkavaraṅkitapādo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1148.
足印带有车轮之相,我恭敬礼敬那佛。
Cattālīsasamadanto, taruṇavaccha pakhumo;
年过四十,犹如少年,強盛健壮;
Sīho’va pubbaddhakāyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1149.
宛若狮子其身,雄伟威严,我敬礼那佛。
Lomakūpekalomo ca, kañcanasadisattaco;
鬓发稀疏如金色,微微闪烁光芒;
Odātadāḍhāsampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1150.
口齿清晰如钟声,我敬礼那佛。
Sunīlamuddhaggalomo, byāmappabhāsumaṇḍito;
毛色青灰且蓬松,光辉似金莲花;
Jālikahatthacaraṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1151.
双足如开爪之象,恭敬我礼那佛。
Kosohitavatthaguyho, suppatiṭṭhitacaraṇo;
此处意谓聚合于善因处,行为端正安稳;
Sīhahanu’ṇhīsasīso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1152.
如狮口威严而无畏,如苍鹰头锋锐,世尊我恭敬礼拜;
Sabbamahāpurisaṅgo, battiṃsalakkhaṇadharo;
与广大善男子为伴,具备完满美德之特征;
Asītānubyañjano yo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1153.
彼能以三十八相完美示现,世尊我恭敬礼拜;
Ativiya manuñño ca, ativiya manoramo;
极为安静祥和,极为令人欢喜;
Ativiya manohārī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1154.
极为迷人悦目,世尊我恭敬礼拜。
Accantakantimā kanto, sobhano piyadassano;
极为端庄美丽,光彩照人可爱;
Battiṃsalakkhaṇapuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1155.
具足宝相庄严,我顶礼敬这佛陀。
Kantābho kañcanavaṇṇo, kañcanānanalocano;
美丽如金色辉光,双眼光芒如金;
Kañcanācalasaṅkāso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1156.
体态如金刚坚固,我顶礼敬这佛陀。
Kamanīyo kantanīyo, kañcanaṃ’va jutikaro;
令人喜悦端庄,如黄金般光辉;
Padumapattakkho rūpī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1157.
容貌似莲花开放,我顶礼敬这佛陀。
Kalyāṇadassano juṇho, ditto’va kanakācalo;
善见者,如同少年,目若金刚般坚定;
Jutimā dibbadassano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1158.
光明显现,具天眼透视,故我顶礼彼佛。
Varalakkhaṇalaṅkito, sabbato sabbasundaro;
饰有上善之相,处处皆美胜;
Somma sabbaṅgasobhano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1159.
光辉普照全身,故我顶礼彼佛。
Guṇānamākaro pujjo, karavīkarutassaro;
具诸功德,品格崇高,涂饰如贵金属;
Varalakkhaṇaākiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1160.
身披吉祥之相,故我顶礼彼佛。
Mahākāyo brahākāyo, brahmakāyo kāyaujū;
广大身躯,荣耀无比,尊贵之体充满威严;
Kantikāyo santikāyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1161.
光辉照耀,安详庄严,我礼敬那世尊如来。
Accantasukhumālaṅgo, accantamudulatanu;
极为细腻柔软的肌肤,极为柔软柔嫩的身体;
Accantasundaro sāmī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1162.
极为美丽的尊者,我礼敬那世尊如来。
Jananetto janamoḷi, pasannanayanānano;
生育之王,生灵之首,清净明亮的眼睛与面容;
Kumudānanalocano, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1163.
如莲花般纯净目光,我礼敬那世尊如来。
Pasannacitto pasādo, paṇīto atisobhito;
心清净安详,庄严美艳;
Pariyodāto paramo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1164.
超越一切洁净,甚为崇高,我顶礼那世尊。
Bhabbarūpo bhaddarūpo, bhaddabhāṇī bhaddamukho;
形美相善,善声善颜;
Bhassaro bhāsuro bhiyyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1165.
明亮庄严更胜,我顶礼那世尊。
Mañjughoso mañjuvāṇī, mañjubhāṇī mañjussaro;
声音柔和,语调悦耳,言辞优美,口齿清晰;
Mañjubhāsī mudubhāsī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1166.
言语柔和善巧,我顶礼那世尊。
Mudukāyo muducitto, muduko mudulakkhaṇo;
愚颍者,心愚癡;愚钝者,具愚痴特征;
Mudumano mudubhaṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1167.
愚昧者,言谈愚钝。此佛,我礼敬之。
Varalakkhaṇasampanno, sabbaṅgasamannāgato;
具众德标志者,具全体庄严;
Sabbaloke sabbuttamo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1168.
世间无上者,此佛,我礼敬之。
Susobhito sobhāyutto, santibhūsanabhūsito;
庄严殊胜,具殊胜光辉;以安乐庄严自恃;
Tilokassa tuṅgaketuṃ, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1169.
为三界高贵燈塔,此佛,我礼敬之。
Ghorasaṃsāroghatiṇṇo, mokkhalaṅkāra’laṅkato;
历经苦难轮回,已超越烦恼,由解脱光辉所庄严;
Susobhayutto suguṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1170.
具清净美好善德,获诸善法圆满,我顶礼那佛。
Sabbaguṇasusampanno, sīlālaṅkāra’laṅkato;
具足一切善法美德,由戒德光辉所饰;
Saddhammaratanaseṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1171.
为正法的宝珠至尊,我顶礼那佛。
Anantakittivaṇṇo yo, sabbasaṃsāravandito;
名声无量无边,受世间众生敬仰;
Pasiddho vissuto pujjo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1172.
清净显赫广为敬奉,我顶礼那佛。
Suvandito sabbaloke, sabbaloke sambhāvito;
香远益清,遍满世间,备受称赞;
Sammānito sabbaloke, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1173.
受世间尊敬,世间所护,我于佛陀顶礼敬仰。
Devādhidevavandito, mahādevavināyako;
天中之天,众天尊长,佛陀受敬礼;
Tibhavavallabho khyāto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1174.
三界所爱,广为闻名,佛陀当敬礼。
Dassaneyyo thomaneyyo, pasaṃsaneyyo pāmokkho;
可见可敬,值得赞叹,是解脱导师;
Vaṇṇanīyo vandanīyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1175.
称誉值得尊崇,受人顶礼,我敬礼佛陀。
Pasādanīyo pasīdo, pāsādiko passaddhiko;
值得信赖、使人欢喜、庄严庄重、令心安静;
Pūjanīyo accanīyo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1176.
应当供养、无可侮辱者,我向那佛顶礼。
Apacito sakkārito, pathito abhivādito;
不可轻慢、受人尊敬、不堕落、受人敬礼;
Nissīmasilāghāppatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1177.
不贪不嗔、谦和恭敬,我向那佛顶礼。
Tibhavavandito bhiyyo, oraṃ tīraṃ pāraṅgato;
三世恒供养者、最为崇敬者、已越岸彼岸者;
Anagho paññasekharo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1178.
无瑕疵智慧宝,佛我顶礼敬礼。
Balavanto phalavanto, bahūhi bahumānito;
具大力者,果报甚盛,受众多敬重;
Bahūpakārī bodhindo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1179.
广为利益众生的觉者,我礼敬那世尊。
Sabbaloke namassito, sabbaloke sammānito;
受众生普遍敬礼,广获普遍尊重;
Manujāmarasakkato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1180.
虽被魔王及人所憎,但我礼敬那觉者。
Lokānaṃ uttamo pujjo, susakkato sagāravo;
为诸世界至尊为人所敬,仁慈而有庄严;
Vaṇṇakittibhato kanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1181.
以美名与功德闻名广大,我礼敬那世尊。
Khyāto pakhyāto sukhyāto, vissavikhyāto vandito;
为人所知、广为宣扬、广受喜爱、广为传扬、受人敬礼,
Vaṇṇādhiko vitthāriko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1182.
色相胜美、详尽述说,佛陀啊,我恭敬礼拜您。
Sabbaseṭṭho sabbajeṭṭho, sabbasuddho sabbuttamo;
最为尊贵、最为卓越、至为清净、最为崇高,
Sabbavandito mānito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1183.
众所尊敬、众所敬仰,佛陀啊,我恭敬礼拜您。
Sabbe devenuvattesi, sabbadevavināyako;
统率诸天、诸天的领袖,
Tilokamahito nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1184.
三界安乐之主,佛陀啊,我恭敬礼拜您。
Sabbalokassa vinetā, sabbalokatikicchako;
调伏一切世间者,克治一切世间苦者;
Sabbesaṃ seṭṭho dhammaṭṭho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1185.
以法为上者中最高者,我敬礼彼佛陀。
Sabbalokābhibhū vīro, sabbalokuttamo jino;
为一切世间的英雄,世间最上之胜利者;
Vissuto sabbalokamhi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1186.
在一切世界广为赞扬者,我敬礼彼佛陀。
Sabbābhiññāparipuṇṇo, sabbalokasmiṃ vissuto;
圆满于一切神通者,广为三界所称赞;
Samantacakkhū pasiddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1187.
以圆满无漏慧眼著称者,我敬礼彼佛陀。
Sabbalokahito nātho, sabbalokasukhāvaho;
一切世间利益之主,一切世间幸福之导;
Supūjito sabbaloke, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1188.
受尽普遍尊敬于世间,世尊,我礼拜於汝。
Sabbicchaṃ anicchanto, ucchinnachando sabbadhi;
一切欲望皆已断绝,所有渴爱悉皆断绝;
Mahātaṇhāṇṇavuttiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1189.
恼大渴爱已覆灭,世尊,我礼拜於汝。
Yathāpekkhī tathā’kkhāsi, sabbathā saccamānaso;
如何持守如实之语,常怀真实之心;
Avitathaṃ viññāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1190.
正如实相而宣说,世尊,我礼拜於汝。
Ñāṇaññū ñāṇasampanno, paññāsampanno paññavā;
智慧通达者,充满智慧者,具足智慧者,具有聪明才智者;
Dhammojo dhammappasanto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1191.
法之光明,法之清净者,我顶礼那觉者。
Suguṇesu susampanno, sādhu sappuriso sudhī;
具有美善品质,具足善德之人,善良之人,明智之士;
Mahāsumatisāgaro, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1192.
如大智慧海,我顶礼那觉者。
Nāmadassī rūpadassī, tapassī ca taponidhi;
能见名与色,修苦行者、苦行宝藏;
Yathābhūtaṃ vipassī ca, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1193.
如实了知者、内观真实者,我顶礼那觉者。
Upeto buddhadhammehi, aṭṭhārasahi nāyako;
具足于佛法中,十八位导师;
Iddhippatto mahāsiddho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1194.
得成神通、大成就者,我顶礼那佛陀。
Sīlañca samādhiṃ patto, patto paññaṃ niyyānikaṃ;
具戒定,得智慧解脱;
Paripuṇṇadhammappatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1195.
具足圆满之法,我敬礼那佛陀。
Parisuddhadhammappatto, sabbavipallāsanudo;
具净法,破除一切障碍;
Tibhavāṇṇavanittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1196.
超越三界色相,我顶礼那佛陀。
Rāgānalaṃ nibbāpesi, sītibhūto sītaṅkaro;
熄灭贪欲之火,成就清凉,化为凉意;
Santisudhā vassāpesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1197.
如甘露般滋润一切众生,向佛礼敬。
Titthiye sunimmadditvā, ṭhapetvā micchāmaññitaṃ;
弃绝邪见,断除错误见解;
Saccadhamme patiṭṭhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1198.
立于真实法中,向佛礼敬。
Vimutto mānusāsattiṃ, dibbāsattiṃ upaccago;
解脱人间及天界之心念;
Sabbāsattivinimmutto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1199.
度脱一切众生,向佛礼敬。
Tibhavetimiraharo, bodhiñāṇappabhandharo;
三昧深广而明朗,觉知光明的聚集者;
Dhammappadīpako bhabbo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1200.
法之灯明的开示者,我礼敬那世尊。
Jhāniko jhānasampanno, aññāṇadheyyadhaṃsako;
禅定者,具足禅定,能破无明者;
Suṭṭhujhānī mahājhānī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1201.
善于正念禅定,大禅定者,我礼敬那世尊。
Taṇhakkhayappatto nāgo, bhavanettipacchindako;
灭除渴爱者,如猛龙般降伏世间;
Āsattiṃ parimaddesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1202.
摧破贪欲烦恼,我礼敬那世尊。
Sabbakammakilesāni, anavasesa vāhayī;
一切业习之垢,毫无残余地消除;
Dhammagaṅgā pavāhesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1203.
法流大河湍急奔涌,于世尊我顶礼敬献。
Damappatto yamappatto, samappatto samācaro;
已得调御、已得自制、已得平等、行为端正;
Dhuvaṃ sassataṃ sampatto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1204.
永久恒常且圆满,世尊我顶礼敬献。
Buddhimā mutimā ceva, matimā ca matissaro;
智慧明达且觉悟,理智深思且聪慧;
Muttimā mettamānaso, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1205.
解脱且心怀慈爱,世尊我顶礼敬献。
Ṭhānāṭhānesu kusalo, dhammesu atikovido;
在各处所中善巧,法中通达甚深;
Laddhamedho sumedhāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1206.
具足明慧且聪颖,我恭敬礼敬那世尊。
Bhavadukkhoghanittiṇṇo, taṇhāpahānapāragū;
超越世苦重重,通达断除渴爱彼岸;
Aññāṇanisā nāsesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1207.
灭除烦恼无明,我恭敬礼敬那世尊。
Dhīrahadayo dhorayho, saṃvuto saṃyatamano;
内心坚定心量广大,心意调伏身心合摄;
Guttindriyo guttamāno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1208.
根藏隐密意念守护,我恭敬礼敬那世尊。
Susaṃvuto santindriyo, santuṭṭho susamāhito;
谛听纯熟者,具足安忍根;心满意足者,专注而调伏;
Vijjācaraṇasampuṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1209.
知识行为圆满者,我礼敬那世尊。
Jāticakkaṃ vicuṇṇesi, natthi dāni punabbhavo;
识破生死轮回,无复再生;
Tilokaoghanittiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1210.
超越三界重重难处,我礼敬那世尊。
Asaṃsaṭṭho agārehi, anāgārehi cūbhayaṃ;
不住于宅舍,亦不依止野外;
Anokasārī asaṅgo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1211.
独行不执着,我礼敬那世尊。
Pahīnajātimaraṇo, anupādāya nibbuto;
已弃绝生死轮回,证得无依止之涅槃;
Saṃsārasāgaraṃ tiṇṇo, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1212.
度脱生死大海者,彼佛我今敬礼。
Maggagavesī maggagū, maggakkhāto tathāgato;
追求大道者,通晓大道者,正法宣说者如来;
Amatamaggaṃ dassāvī, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1213.
示现不死不灭之道,彼佛我今敬礼。
Yathā adakkhi akkhāsi, bhagavā bhūrimedhaso;
正如尊者目力犹如大地广大,
Nikkāmo nimmalo nātho, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1214.
断尽烦恼清净无染,彼佛我今敬礼。
Moneyyaseṭṭho munindo, ratiṃ ca aratiṃ cuto;
贤者之王、辟支佛,已断渴爱与厌弃;
Bhayātīto bhavātīto, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1215.
超越恐惧与生死,我敬礼那佛。
Pabuddhapariṇāyako, atiuccupakārako;
觉悟的引导者,利益甚大;
Sabboccasukhadāyako, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1216.
给予一切安乐者,我敬礼那佛。
Amalino amaliccho, nimmalo malamajjano;
清净无垢、无染,圣洁不污;
Madamaddo vītamado, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1217.
不自大不骄矜,我敬礼那佛。
Apacito namassito, pathito abhivādito;
不轻慢、不轻视,谦恭敬礼,
Devamanujaaccito, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1218.
恭敬天人及人间众生,敬礼那世尊。
Byāmappabhābhirucito, dvattiṃsalakkhaṇaddharo;
身披灰白袈裟,具三十二相之庄严,
Anubyañjanasampanno, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1219.
无瑕无垢,具足殊胜,敬礼那世尊。
Adaṇḍena asatthena, dhammena anusāsayi;
以非暴力非恶业导化众生,
Uddharesi bahū satte, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1220.
拯救众多众生,敬礼那世尊。
Dhañño dhammasudhā pāyī, taṇhāvisaviddhaṃsako;
福德广大者,法甘露的守护者,渴爱断灭之因的砍断者;
Sabbāvijjaṃ vicuṇṇesi, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1221.
破除一切无明的,世尊我恭敬礼拜汝。
Dhañño nātho! Dhañño sāmī! Dhañño mārābhibhū munī!
有福的护持者啊!有福的主宰啊!有福的魔魅征服者圣者啊!
Dhañño vijitasaṅgāmo! Buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1222.
有福的胜敌者啊!世尊我恭敬礼拜汝。
Jhānārāmo jhānarato, dhammārāmo dhammarato;
禅悦之所,乐于禅定;法悦之所,乐于法理;
Aho! Aho! Pāraṅgato, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1223.
啊!啊!达至彼岸者,世尊我恭敬礼拜汝。
Puṇḍarīko’va nillitto, passa tassa visuddhataṃ;
如同盛开的莲花悬挂于水面,观其洁净无染;
Alaggamānaso eko, buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1224.
心念专一独注,我向彼佛顶礼敬拜。
Aho! Buddho! Aho! Suddho! Aho! Saṃsuddhamānaso!
啊!佛陀!啊!清净者!啊!意念圆满清净者!
Aho! Aho! Mettāsindhu! Buddhaṃ taṃ paṇamāmyahaṃ.1225.
啊!啊!满怀慈爱的大海!我向彼佛顶礼敬拜。
Sīlavisuddho, cittavisuddho, diṭṭhivisuddho namo namo;
戒洁净,心洁净,见解洁净,敬礼再敬礼;
Dhammavihārī, maṅgalakārī, janahitakārī namo namo.
常行法,利益吉祥,利益众生,我等顶礼再顶礼。
Mahātapassī, dhammavipassī, akkhayadassī namo namo;
敬礼大苦行者、大法观察者、不灭见者。
Maggagavesī, lokahitesī, buddhamahesī namo namo.
敬礼道求者、利乐众生者、佛中大王者。