Abhisambodhidīpanīgāthā · Abhisambodhidīpanīgāthā
Abhisambodhidīpanīgāthā阐明显等觉的偈颂
§142
142.
Purato gacchati cando rajatacakkaṃ va ambare,
前方行进的是月亮,如同天上银轮一般,
Sahassaraṃsi suriyo pacchimenupagacchati.
成千上万的太阳则从背面接近。
§143
143.
Majjhe bodhidumacchatte pallaṅke apparājite,
在菩提树中央的床榻上,阿难未被战胜,
Pallaṅkena nisīditvā dhammaṃ sammasate muni.
贤人坐于床榻,回忆所思之法。
§144
144.
一百四十四。
Sakko tasmiṃ khaṇe saṅkhaṃ dhamanto abhidhāvati,
萨咖天帝于此时刻吹响法螺,震响山岳,声音宏亮,遍及四方。
Brahmā tiyojanaṃ chattaṃ dhāreti munimuddhani.
梵天持伞遮顶,于圣人头上护持,遮蔽烈日炎阳。
§145
145.
一百四十五。
Maṇitālavaṇṭaṃ tusīto suyāmo vāḷabījaniṃ,
洁净温润、庄严光辉,恰似凤凰羽毛,或如繁茂的藤蔓籽实,
Nānāmaṅgalabhaṇḍāni gahito sesadevatā.
集聚众多种种吉祥宝物,诸天神祇聚集其间,庄严其座。
§146
146.
Evaṃ dasasahassamhi sakko brahmā ca devatā,
在十万天人中,萨咖天帝与梵天以及诸天众,
Saṅkhādīnī dhamantā ca cakkavāḷamhi pūrayuṃ.
以及诸多因缘力者,共同充满了须弥世界。
§147
147.
Maṇgalāni gahetvāna tiṭṭhanti kāci devatā,
诸天携持吉祥物而立,
Dhajamāla gahetvāna tathā puṇṇaghaṭādayo.
持旌旗与花环等物,同样在此列。
§148
148.
Tattha naccanti gāyanti seḷenti vādayanti ca,
在彼处,众神跳舞歌唱,击打鼓乐伴奏,
Devā dasasahassamhi tuṭṭhahaṭṭhā pamoditā.
于是天人于万众中欢喜欢迎,欢愉欢悦。
§149
149.
Dhammāmatarasassādaṃ labhissāmassa santike,
我们必得见到正法大师的欢喜,近在眼前,
Nayanāmatarasassādaṃ pāṭihāriyañca passituṃ.
得见大师的欢喜及觉悟妙事。
§150
150.
Jāramaraṇakantārā sokopāyāsasallato,
由老死苦难、忧伤劳苦所束缚,
Mocesi kāmapāsamhā desento amataṃ padaṃ.
教化欲爱止息者,令得解脱,宣说不死安稳之境。
§151
151.
Iti tuṭṭhehi devehi pūjiyanto narāsabho,
是故,诸天欢喜,人民敬礼,
Kiñci pūjaṃ acintento cintento dhammamuttamaṃ.
思虑不忘,思惟最胜法应当礼敬。
§152
152.
Sabbatthasādhito santo siddhattho apparājito,
在一切方面皆已圆满成就的圣者,圆满无余、无所败坏,
Cakkavāḷasilāsāṇipākārehi manorame.
周围以轮回世界的岩石、石柱、硝石所在的边缘装饰,美观宜人。
§153
153.
Tārāmaṇikhacitākāsavitāne candadīpake,
有星辰宝石点缀的空中凉亭,明亮如月的灯火,
Mānāratamapajjote mālāgandhādipūjite.
装饰以香气芬芳的花环,光辉如炬,令人欢喜礼敬。
§154
154.
Dibbehi chaṇabherīhi ghuṭṭhe maṅgalagītiyā,
以六只神鸟笼罩,簇拥著吉祥颂歌,
Cakkavāḷe suppāsāde bodhimaṇḍamahātale.
在世界轮回之中,护持于觉悟树本大地之上。
§155
155.
Bodhirukkhamaṇicchatte pallaṅke apparājite,
于觉悟树下的床榻,旁垫无敌之毯,
Nissinno paṭhame yāme purimaṃ jātimanussari.
初更时分端坐,回忆前世与人身。
§156
156.
Namarūpāmanuppatti sudiṭṭhā hoti tenidhā,
名色的生起是清晰显现的,由此而生的显现是如此确定,
Sakkātadiṭṭhi tenassa pahīnā hoti sabbaso.
他的自见由此被完全断除。
§157
157.
Tato hi dutiye yāme yathāyammupage sari,
然后在第二更时分,随着适当的时间到来,
Sudiṭṭhaṃ hoti tenassa kammakklesehi sambhavaṃ.
他对因缘相续所生的业烦恼现象,亦能够清晰洞见。
§158
158.
Kaṅkhāvitaraṇī nāma ñāṇantaṃ samupāgataṃ,
名为除疑的智者生起,
Tenasesa pahīyittha kaṅkhā soḷasadhā ṭhitā.
彼以其所有尽皆断除疑惑,十六种疑断现前。
§159
159.
Tato so tatiye yāme dvādasaṅge asesato,
尔时至第三更,十二集余尽皆住,
So paṭiccasamuppāde ñāṇamotārayī muni.
彼依缘起之智开显,成就智者。
§160
160.
Avijjavādyānulomena jarādipaṭilomato,
因无明为缘而生起的痛苦与烦恼,如同因逆转而起的老死,
Sammasanto yathābhūtaṃ ñāṇadassanamāgami.
正如实相一般,彻底断灭,并获得智慧见解。
§161
161.
Kappakoṭisatenāpi appameyyesu jātisu,
即使以千万亿倍的寿命度量,
Lobhaṃ asesadānena vināsento punappunaṃ.
依然因永无止息的贪欲不断破坏而反复轮回。
§162
162.
Sīlena khantimettāya kokhadosaṃ nivāresi,
以持戒为基础,修习忍耐与慈爱,从而消除愤怒和恼恨,
Paññāya mohaṃ chetvāna micchādiṭṭhi tatheva ca.
以智慧割除无明,同时摈弃邪见,保持正见不移。
§163
163.
Garūpasevanādīhi vicikicchaṃ vinodayaṃ,
以侍奉长辈等方式消除疑惑,
Mānuddhaccaṃ vinodento kule jeṭṭhopacāyinā.
破除傲慢之心,如家族中最年长者以谦敬待人一般。
§164
164.
Nekkhammena vināsento kāmarāgaṃ punappunaṃ,
通过出离欲乐而断除贪欲之染,反复用真实、彻底的断除,以及安静与精进的方法,
Saccena visaṃvādaṃ kosajjaṃ vīriyena ca.
以真实为基础,断除一切妄语,并且安心精勤修行。
§165
165.
Evaṃ dānādinā taṃ taṃ kilesaṇgaṃ vinodayaṃ,
如此以布施等善法,渐渐消除各种烦恼的束缚,
Suvaḍḍhitā mahāpaññā kathaṃ santiṃ na rūhati.
智慧广大通达者因此不受污浊所染,其内心安稳宁静,安然不动摇。
§166
166.
Sudukkaraṃ karitvāna dānādipaccayaṃ pure,
曾经造作过恶业,且以施舍等事作为条件,
Na kiñci bhavasampattiṃ patthesi bodhimuttamaṃ.
却未见于有漏世间安乐、解脱之最高觉境。
§167
167.
Paṇidhānamhā paṭṭhāya kataṃ puññañca patthanaṃ,
若发起坚定誓愿,努力行善修福,
Ekkattha dāni sampattiṃ deti bodhiṃ asaṃsayaṃ.
则一处果报现得,毫无疑义能分别成就觉悟境界。
§168
168.
Tato so sabbasaṅkhāre aniccadukkhanattato,
于是,由于诸行无常、苦、无我,
Sammasantonulomena nibbānaṃ samupāgami.
他随顺正息,达到涅槃。
§169
169.
Savāsane kilese so jhāpentonumattaṃ pi ca,
在此教法中,由于烦恼熄灭,他即使处于禅那内,
Arahattappattiyā suddho buddho bodhitale ahu.
也因得阿拉汉果,于觉悟之地成为清净的觉者。
§170
170.
Patto vimettiṃ varasetachattaṃ,
获得了能够驱除无明的遮盖,
So pītivegena udānudīrayi;
他以地力(地之力)将其破坏,
Chetvāna māre vijitārisaṅgho,
斩断了魔王,以战胜敌人的勇士之势,
Tibuddhakhettekadivākaro ahu.
那个三明犹如战场上的极锐兵器般显现。
§171
171.
Rājādhirājā varamevamāsi,
国王中的至尊王是如此,
Tichattadhāri varadhammarājā;
秉持三宝法教的至善法王;
Mahāsahassaṃ pi ca lokadhātuṃ,
有能力驾驭万千宇宙世界,
Sarena viññāpayituṃ samattho.
能够乘车展现其威仪。
§172
172.
Buddho lokāloke loke,
如来在世间,世间之中,
Jāto satto konummatto;
众生生来便轻狂,
Suddhaṃ buddhaṃ oghā tiṇṇaṃ,
纯洁觉者如洪水渡越,
Saddho pañño ko no vande.
信慧俱足者谁不敬?
§173
173.
Bhajitaṃ cajitaṃ pavanaṃ bhavanaṃ,
所爱所舍皆如风起如风灭,
Jahitaṃ gahitaṃ samalaṃ amalaṃ;
舍弃攫取俱如净秽无染。
Sugataṃ agataṃ sugatiṃ agatiṃ,
善归者名为已归,迷失者名为未归。
Namitaṃ amitaṃ namatiṃ sumatiṃ.
受敬者名为被敬,善思者名为正思。