三藏之路 Tipitaka Path
巴利三藏 · 巴利语翻译标准中译
首页随附论藏随附其他随附7. Paṭṭhānamātikā

7. Paṭṭhānamātikā

34 段 · CSCD 巴利原典
7. Paṭṭhānamātikā7. 发趣论母
Hetupaccayo ārammaṇapaccayo adhipatipaccayo anantarapaccayo samanantarapaccayo sahajātapaccayo aññamaññapaccayo nissayapaccayo upanissayapaccayo purejātapaccayo pacchājātapaccayo āsevanapaccayo kammapaccayo vipākapaccayo āhārapaccayo indriyapaccayo jhānapaccayo maggapaccayo sampayuttapaccayo vippayuttapaccayo atthipaccayo natthipaccayo vigatapaccayo avigatapaccayoti (paṭṭhā. 1.1.paccayuddesa).
因缘种类有缘起因缘、所缘因缘、主宰因缘、继起因缘、相续因缘、同生因缘、相互因缘、依止因缘、次依止因缘、先生因缘、后生因缘、亲近因缘、业因缘、果报因缘、饮食因缘、根性因缘、禅定因缘、道因缘、相联因缘、相分离因缘、有义因缘、无义因缘、除去因缘、不除去因缘等。
Paṭṭhānamātikā niṭṭhitā. · 发趣论母已毕。
Nigamanaṃ结论
Sattappakaraṇanāmato , abhidhammamadesayi;
七资粮之名,是为阿毗达摩所说;
Devātidevo devānaṃ, devalokamhi taṃ pure.
天中诸天之最上者,住于天界的上方,
Tassāyaṃ mātikā sabbā, sakalassāpi uddharā;
此名称表之所有之清单,皆被圆满阐扬;
Ciraṭṭhitatthaṃ dhammassa, taṃ paggaṇhantu sādhavo.
诸贤圣长期寄居其中,应当通达此义;
Dvāvīsati tikā ceva, tatheva hetugocchakaṃ;
二十三种分类,以及三种因缘所标示的性质,
Cūḷantaradukā satta, gocchakā ca tato paraṃ.
『小间隙』者,七种;『牛栏』亦其次。
Mahantaradukā cāpi, tato cuddasa niddise;
『大间隙』者亦有,继之为十五种所示;
Gocchakāni duve piṭṭhi-dukāniṭṭhārasedisā.
『牛栏』者二种,标示为『尾间隙』与『底间隙』。
Dvācattālīsa suttanta-dukā tevanti pañcadhā;
共计四十二种『经文间隙』,依次可分为十五种;
Sattappakaraṇikā bhinnā, dhammasaṅgaṇimātikā.
分为七种附属小段,及『法集点数表』。
Abhidhammamātikāpāḷi niṭṭhitā. · 阿毗达摩论母圣典已毕。
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa · 礼敬彼世尊、阿拉汉、正自觉者
Mohavicchedanī · 破痴
Ganthārambhakathā
『经籍起首解说』
§1
1. Kāruññabhāvitaṃ yassa, ñāṇacakkhu mahodayaṃ.
1. 彼者以慈悲心所感,智慧之眼大放光明。
Andhabhūtassa lokassa, jātaṃ sāmaññalocanaṃ.
对于盲昧无知的世间,生起了平等观察之眼。
§2
2. Taṃ buddhaṃ sugataṃ dhīraṃ, sasaddhammaṃ sasāvakaṃ.
2. 那位佛,善逝者,智者,正法导师,及其弟子。
Vanditvānussaritvā ca, thometvā ca vināyakaṃ.
敬礼而忆念,怀敬由衷称赞并恭敬护持。
§3
3. There ca thirasīlādi-guṇālaṅkārasobhite.
3. 长老以及具有长老戒相等德相之装饰者光彩耀目。
Sāsanujjotake dhīre, pubbake vaṃsapālake.
于此教法光明中智者,乃前世族群保护者。
§4
4. Visuddhidevadevo yaṃ, devānaṃ tidasālaye.
四、纯净天王,被称为诸天的主宰。
Paññāya desayī tassa, abhidhammassa mātikā.
其以智慧宣说,具足详尽法义根本纲目。
§5
5. Yā tassā vipulatthāya, dhammasaṅgaṇiādihi.
五、其为广大义故,如法集及诸义聚集等。
Anekehi pakārehi, pāḷiaṭṭhakathāhi ca.
有多种种种方式,以及古巴利文注疏广博详尽。
§6
6. Attho vinicchayo ceva,
六、义理分析究竟,
Vibhatto sāgarūpamo;
明了如浩瀚海洋般广博清晰;
Anantanayavokiṇṇo,
被烦恼所缠绕,
Dukkhogāho yato tato.
痛苦的根由从此而生。
§7
7. Samāsenābhidhammatthaṃ, mātikāmukhatokhilaṃ.
七、以概要方式阐述义理,列出纲目整体详尽。
Ñātukāmehi suddhehi, antevāsīhi yācito.
以亲属之欲为净,寄居于终老之家恳求教诲。
§8
8. Saṅkaḍḍhitvāna nayato, pāḷiaṭṭhakathāgataṃ.
经过深入研究并摄取要义,精炼删繁就简的注疏法义。
Atthaṃ vinicchayañceva, samāsena nirākulaṃ.
既分析义理又清除杂乱,整体明确无惑地表达。
§9
9. Sāmatthiyagataṃ atthaṃ, nikāyantaranissaṭaṃ.
第九,此义专用于能够深入的学者,依所处部派而有不同。
Mahāvihāravāsīnaṃ, kamābhatanayānugaṃ.
属于大寺院住持者,随顺欲界烦恼的教导。
§10
10. Dīpayanto nayaññūnaṃ, sadā sammodakāriniṃ.
第十,永远指引修行者,其功用常生欢喜。
Mohavicchedaniṃ nāma, karissāmatthavaṇṇananti.
此称断惑义,即作详尽义解说明。
Ganthārambhakathā niṭṭhitā. · 论藏开始之语已毕。