9. Hevatthikathā · 9. 确实存在论义注
9. Hevatthikathāvaṇṇanā九、「正是存在」论注释
§304
304. Idāni hevatthikathā nāma hoti. Tattha yesaṃ ‘‘sabbepi atītādibhedā dhammā rūpādivasena atthi, atītaṃ anāgatapaccuppannavasena, anāgatapaccuppannāni vā atītādivasena natthi; tasmā sabbamevidaṃ evaṃ atthi evaṃ natthī’’ti laddhi, seyyathāpi etarahi vuttappabhedānaṃ andhakānaṃ; te sandhāya atītaṃ atthīti pucchā sakavādissa. Hevatthi heva natthīti vissajjanaṃ paravādissa. Tattha hevāti evaṃ . Atha naṃ sakavādī ‘‘yadi atītova evaṃ atthi, evaṃ natthīti laddhi, evaṃ sante soyeva atthi, soyeva natthi nāmā’’ti pucchanto sevatthi, seva natthīti āha. Itaro teneva sabhāvena atthitaṃ, teneva natthitaṃ sandhāya paṭikkhipati. Dutiyaṃ puṭṭho sakabhāveneva atthitaṃ, parabhāveneva natthitaṃ sandhāya paṭijānāti. Tato paraṃ atthaṭṭho natthaṭṭhoti atthisabhāvo natthisabhāvo nāma hotīti pucchati. Imināvupāyena sabbavāresu attho veditabbo. Pariyosāne pana ‘‘tena hi atītaṃ hevatthi, heva natthī’’ti ca ‘‘tena hi rūpaṃ hevatthi, heva natthī’’ti cātiādīni vatvā kiñcāpi paravādinā laddhi patiṭṭhāpitā, ayoniso patiṭṭhāpitattā panesā appatiṭṭhāpitāyevāti.
304. 现在所谓「有与无」的说法。其意指:那些『所有诸法,无论是过去的分别、色等外相,都存在着;过去、未来及现在三世的诸法存在着;未来及现在的诸法,作为过去而不存在;』因而认为『一切法就是这样地存在,也就是这样地不存在』。例如此时说法不同的愚暗之辈,会反复追问『是否存在过去』?有者说「有」,无者说「无」。这里「有」即是如此。于是看见有者说「如果过去确实存在,又同时说不存在也是如此」——说有人存在又有人不存在,因而被称为「有无论断」。其他人便为此以相反的方式,主张存在便诠释为存在,不存在便诠释为不存在。第二次被问者则在一方面认为存在,在另一方面却认为不存在。此时问到「存在与不存在这是怎样的状态?」回答者将此称为「诸存在法与诸非存在法」。用这种方式,在所有争辩中,应当判断其意为何。最后讲说:「因故过去既是有,也即是无」,又说「因故色既是有,也即是无」等等。由此可知,即便被某些反对者据理据理地说出一些观点,但因其不合理,终究不能立住,因此为不立的缘故,终归也是不立的。
Hevatthikathāvaṇṇanā. · 「正是存在」论注释。
Mahāvaggo niṭṭhito. · 大品结束。