SN 32 · 11. 云相应
纯净经
550舍卫城因缘。“诸比丘,我将为你们宣说云身天人。谛听,善加作意。诸比丘,什么是云身天人呢?诸比丘,有冷云天人、有热云天人、有雾云天人、有风云天人、有雨云天人——诸比丘,这些即名为‘云身天人’。”第一经。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Valāhakakāyike vo, bhikkhave, deve desessāmi. Taṃ suṇātha. Katame ca, bhikkhave, valāhakakāyikā devā? Santi, bhikkhave, sītavalāhakā devā; santi uṇhavalāhakā devā; santi abbhavalāhakā devā; santi vātavalāhakā devā; santi vassavalāhakā devā – ime vuccanti, bhikkhave, ‘valāhakakāyikā devā’’’ti. Paṭhamaṃ.
第二 善行经
551舍卫城因缘。那时,那位比丘坐于一旁,对世尊这样说:“尊者,是何因、何缘,使此处某人在身坏命终后,投生到云身天人的同伴中呢?”“比丘,此处有人以身行善、以语行善、以意行善。他听说:‘云身天人寿命长远、容貌端严、快乐众多。’他便心生此念:‘愿我身坏命终后,投生为云身天人的同伴。’他命终后,果真投生为云身天人的同伴。比丘,此即是因,此即是缘,使此处某人身坏命终后,投生到云身天人的同伴中。”第二经。
Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā valāhakakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti? ‘‘Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – ‘valāhakakāyikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā valāhakakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā valāhakakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā valāhakakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti. Dutiyaṃ.
冷云布施功德经十则
552-561在舍卫城。有位比丘坐在一旁,这样对世尊说:“尊者,以何为因,以何为缘,有人于身坏命终之后,得生冷云天众之中?”“比丘,于此有人以身行善,以语行善,以意行善。他听闻:‘冷云天神长寿、貌美、多乐。’他便这样想:‘啊!愿我身坏命终之后,得生冷云天众之中。’他布施饮食……乃至……布施灯明。他身坏命终之后,便得生冷云天众之中。比丘,这就是因,这就是缘,有人因此于身坏命终之后,得生冷云天众之中。”第十二。
Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sītavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti? ‘‘Idha bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – ‘sītavalāhakā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sītavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So annaṃ deti…pe… padīpeyyaṃ deti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sītavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sītavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti. Dvādasamaṃ.
热云布施功德经四十则
562-601舍卫城因缘。坐于一旁的比丘对世尊这样说:“尊者,以何种因,以何种缘,有人于身坏命终后,投生为热云天的同伴……乃至……雾云天的同伴……乃至……风云天的同伴……乃至……雨云天的同伴呢?”“比丘,在此,有人以身行善、以语行善、以意行善。他听闻:‘雨云天人长寿、貌美、多乐。’他这样想:‘啊,愿我身坏命终后,能投生为雨云天的同伴。’他施与食物……乃至……施与灯明。他在身坏命终后,便投生为雨云天的同伴。比丘,这就是因,这就是缘,有人因此于身坏命终后投生为雨云天的同伴。”第五十二经。
Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā uṇhavalāhakānaṃ devānaṃ…pe… abbhavalāhakānaṃ devānaṃ…pe… vātavalāhakānaṃ devānaṃ…pe… vassavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti? ‘‘Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – ‘vassavalāhakā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā vassavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So annaṃ deti…pe… padīpeyyaṃ deti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā vassavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā vassavalāhakānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti. Dvepaññāsamaṃ.
53. 冷云经
602舍卫城因缘。坐于一旁的比丘对世尊这样说:“尊者,以何种因,以何种缘,有时会寒冷呢?”“比丘,有名为冷云的天神。当他们这样想:‘我们何不依着自己的喜乐而安住呢?’依循他们此心的思愿,寒冷便出现。比丘,这就是因,这就是缘,由于此,有时会寒冷。”第五十三经。
Sāvatthinidānaṃ . Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā sītaṃ hotī’’ti? ‘‘Santi, bhikkhu, sītavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti – ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti , tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya sītaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā sītaṃ hotī’’ti. Tepaññāsamaṃ.
热云经
603舍卫城因缘。那位比丘在一边坐定后,对世尊这样说:“尊者,是什么因、什么缘,使得有时会酷热呢?”“比丘,有名为热云的天人。当他们心中这样想:‘我何不住于自己的喜乐中’时,随顺他们的心愿便会酷热。比丘,这便是因,这便是缘,由此有时会酷热。”
Sāvatthinidānaṃ . Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā uṇhaṃ hotī’’ti? ‘‘Santi, bhikkhu, uṇhavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti – ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya uṇhaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā uṇhaṃ hotī’’ti. Catupaññāsamaṃ.
雾云经
604缘起于舍卫城。有一位比丘坐在一旁后,对世尊这样说:“尊者,是什么因、什么缘,使得有时会起雾呢?”“比丘,有名为雾云的天人。当他们这样想:‘我们何不住于自己的喜乐之中呢?’时,随其心念,雾便生起。比丘,这就是因,就是缘,使得有时会起雾。”第五十五。
Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā abbhaṃ hotī’’ti? ‘‘Santi, bhikkhu, abbhavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti – ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya abbhaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā abbhaṃ hotī’’ti. Pañcapaññāsamaṃ.
56. 风云经
605缘起于舍卫城。有一位比丘坐在一旁后,对世尊这样说:“尊者,是什么因、什么缘,使得有时会起风呢?”“比丘,有称为风云的天人。当他们这样想:‘我们何不住于自己的喜乐之中呢?’时,随其心念,风便生起。比丘,这就是因,就是缘,使得有时会起风。”第五十六。
Sāvatthinidānaṃ . Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā vāto hotī’’ti? ‘‘Santi, bhikkhu, vātavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti – ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya vāto hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā vāto hotī’’ti. Chappaññāsamaṃ.
雨云经
606舍卫城事。那位比丘退坐一面定,便对世尊这样说:
“尊者,是什么因、什么缘,使得天有时下雨?”
“比丘,有名为雨云的天人。当他们这样想:‘我们何不依着自己的喜乐而住呢?’那时,随其心愿,天便下雨。比丘,这就是因、这就是缘,使得天有时下雨。”
第五十七。
Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā devo vassatī’’ti? ‘‘Santi, bhikkhu, vassavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti – ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya devo vassati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā devo vassatī’’ti. Sattapaññāsamaṃ.
21第五十七经终。
Sattapaññāsasuttantaṃ niṭṭhitaṃ.
22云相应终
Valāhakasaṃyuttaṃ samattaṃ.
23其摄颂:
Tassuddānaṃ –
25纯净、善行与布施资助等五十经。
Suddhikaṃ sucaritañca dānūpakārapaññāsaṃ;
26冷、热、雾、风、雨、云诸经
Sītaṃ uṇhañca abbhañca vātavassavalāhakāti.