SN 25 · 4. 入胎相应

相应部 · 28 段 · 打开交互阅读器

14. 《入相应》
4. Okkantasaṃyuttaṃ

1. 眼经

302起源于舍卫城。 “诸比丘,眼是无常的、变易的、会变异的;耳是无常的、变易的、会变异的;鼻是无常的、变易的、会变异的;舌是无常的、变易的、会变异的;身是无常的、变易的、会变异的;意是无常的、变易的、会变异的。诸比丘,若有人对这些法如此深信、胜解,他便称为随信行者,已入正性决定,已入善士之列,已超越凡夫之列;他不可能再造作任何令他投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;他也不可能在尚未亲证入流果时死去。”
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Cakkhuṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; ghānaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; jivhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī ; kāyo anicco vipariṇāmī aññathābhāvī; mano anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati – ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
4“诸比丘,若有人对这些法,以些许智慧审察而认可,此人便称为随法行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;他不可能再造作那种令他投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;且在未证得入流果之前,不可能死去。诸比丘,若有人对这些法如此了知、如此照见,此人便称为入流者,不再堕恶趣者,决定趣向正自觉。” 第一经。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Paṭhamaṃ.

第二 色经

303舍卫城因缘。诸比丘,色是无常、变易、会成为别样的;声是无常、变易、会成为别样的;香是无常、变易、会成为别样的;味是无常、变易、会成为别样的;触是无常、变易、会成为别样的;法是无常、变易、会成为别样的。诸比丘,若有人如此深信、胜解这些法,他便名为随信行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;他不可能再造作令其投生于地狱、畜生界或饿鬼界的业;他也绝不可能在未证得入流果之前命终。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; saddā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; gandhā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino ; rasā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; phoṭṭhabbā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; dhammā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino. Yo , bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
8“诸比丘,凡以智慧如此适度观察、忍可这些法者,此便称为随法行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;已不能造作那令他投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;亦不可能在证得入流果之前命终。诸比丘,凡对这些法如此了知、如此见者,此便称为入流者,不堕法,决定,以正觉为彼岸。”第二。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Dutiyaṃ.

3. 识经

304在舍卫城。“诸比丘,眼识是无常、变易、变异的;耳识……鼻识……舌识……身识……意识是无常、变易、变异的。诸比丘,……(中略)……以正觉为彼岸。” 第三。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Cakkhuviññāṇaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaviññāṇaṃ… ghānaviññāṇaṃ… jivhāviññāṇaṃ… kāyaviññāṇaṃ… manoviññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi. Yo bhikkhave…pe… sambodhiparāyano’’ti. Tatiyaṃ.

4. 触经

305舍卫城缘起。 “诸比丘,眼触是无常、变易、变异的;耳触……鼻触……舌触……身触……意触是无常、变易、变异的。诸比丘,若有人对这些法如此深信、胜解,他便被称为随信行者……乃至……必以正觉为归宿。” 第四。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Cakkhusamphasso, bhikkhave, anicco vipariṇāmī aññathābhāvī ; sotasamphasso… ghānasamphasso… jivhāsamphasso… kāyasamphasso… manosamphasso anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Catutthaṃ.

5. 触所生经

306舍卫城缘起。 “诸比丘,眼触所生之受是无常、变易、变异的;耳触所生之受……乃至……意触所生之受是无常、变易、变异的。诸比丘,若有人对这些法如此深信、胜解,他便被称为随信行者……乃至……以正觉为归宿。” 第五。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Cakkhusamphassajā, bhikkhave, vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; sotasamphassajā vedanā…pe… ghānasamphassajā vedanā…pe… jivhāsamphassajā vedanā…pe… kāyasamphassajā vedanā…pe… manosamphassajā vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Pañcamaṃ.

6. 色想经

307于舍卫城。 “诸比丘,色想是无常、变易、变异的;声想……香想……味想……所触想……法想是无常、变易、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,即称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第六部。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Rūpasaññā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasaññā… gandhasaññā… rasasaññā… phoṭṭhabbasaññā… dhammasaññā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. 色思经

308在舍卫城。 “诸比丘,色思无常、变易、变异;声思……香思……味思……触思……法思无常、变易、变异。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,即名为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第七经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpasañcetanā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasañcetanā… gandhasañcetanā… rasasañcetanā… phoṭṭhabbasañcetanā… dhammasañcetanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Sattamaṃ.

8. 色渴爱经

309在舍卫城。 “诸比丘,色渴爱无常、变易、变异;声渴爱……香渴爱……味渴爱……触渴爱……法渴爱无常、变易、变异。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,即名为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第八经。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Rūpataṇhā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddataṇhā… gandhataṇhā… rasataṇhā… phoṭṭhabbataṇhā… dhammataṇhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī . Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. 地界经

310在舍卫城。 “诸比丘,地界是无常的、变易的、变异的;水界……火界……风界……空界……识界是无常的、变易的、变异的。诸比丘,若有人对这些法如此深信、胜解,他便被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第九部。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Pathavīdhātu, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; āpodhātu… tejodhātu… vāyodhātu… ākāsadhātu… viññāṇadhātu aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Navamaṃ.

10. 蕴经

311在舍卫城。“诸比丘!色是无常、变易、变异之法;受是无常、变易、变异之法;想……诸行是无常、变易、变异之法;识是无常、变易、变异之法。诸比丘!凡对此诸法能如是信受、胜解者,便称为随信行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;他绝不可能造作将导致投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;若未现证入流果,便不会命终。”
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saññā… saṅkhārā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; viññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi . Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ , sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
30“诸比丘!凡对此诸法,以慧稍作审察而认可者,便称为随法行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;他绝不可能造作将导致投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;若未现证入流果,便不会命终。诸比丘!凡对此诸法能如是了知、如是见者,便称为入流者,不堕恶趣,决定成就,以正觉为彼岸者。”第十经。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Dasamaṃ.
31入胎相应圆满。
Okkantasaṃyuttaṃ samattaṃ.
32摄颂:
Tassuddānaṃ –
34眼、色、识,触与受。
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;
35想、思与爱;界、蕴,是为十法。
Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.