SN 25 · 4. 入胎相应
14. 入胎相应
4. Okkantasaṃyuttaṃ
21. 眼经
1. Cakkhusuttaṃ
302在舍卫城的场合。
“诸比丘,眼是无常的、变易的、会变成其他样子的;耳是无常的、变易的、会变成其他样子的;鼻是无常的、变易的、会变成其他样子的;舌是无常的、变易的、会变成其他样子的;身是无常的、变易的、会变成其他样子的;意是无常的、变易的、会变成其他样子的。诸比丘,一个人如果对这些法以这样的方式深信、胜解,他就被称为随信行者,已进入正性决定,已进入善士的行列,已超越凡夫的行列;他不可能再造那种会让他投生到地狱、畜生道或鬼道的业了;而且,在他还没亲证入流果之前,是不可能死去的。”
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Cakkhuṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; ghānaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; jivhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī ; kāyo anicco vipariṇāmī aññathābhāvī; mano anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati – ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
4诸比丘,如果有人对这些法以少许智慧审察而认可,这人就称为‘随法行者’,已进入正性决定,已进入善士地,已超越凡夫地;他不可能再造作那种会导致他投生地狱、畜生界或饿鬼界的业;并且不可能在证得入流果之前死去。诸比丘,如果有人对这些法如此了知、如此照见,这人就称为‘入流者,不堕法者,决定趣向正觉’。第十经。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Paṭhamaṃ.
52. 色经
2. Rūpasuttaṃ
62. 色经
2. Rūpasuttaṃ
303在舍卫城的场合。
“诸比丘,色是无常的、变易的、会变成其他样子的;声是无常的、变易的、会变成其他样子的;香是无常的、变易的、会变成其他样子的;味是无常的、变易的、会变成其他样子的;触是无常的、变易的、会变成其他样子的;法是无常的、变易的、会变成其他样子的。诸比丘,一个人如果对这些法以这样的方式深信、胜解,他就被称为随信行者,已进入正性决定,已进入善士的行列,已超越凡夫的行列;他不可能再造那种会让他投生到地狱、畜生道或鬼道的业了;而且,在他还没亲证入流果之前,是不可能死去的。”
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; saddā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; gandhā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino ; rasā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; phoṭṭhabbā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; dhammā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino. Yo , bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
8「诸比丘,凡对这些法以慧如此适度地观察、忍可者,此被称为『随法行者,已入正性决定,已入善士地,已超越凡夫地;不能作那样的业,作了那业会投生于地狱、畜生界或饿鬼界;并且不能在证得入流果之前命终』。诸比丘,凡对这些法如此了知、如此见者,此被称为『入流者,不堕法,决定,以正觉为彼岸』。」第二。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Dutiyaṃ.
93. 识经
3. Viññāṇasuttaṃ
103. 识经
3. Viññāṇasuttaṃ
304在舍卫城的场合。
“诸比丘,眼识是无常的、变易的、会变成其他样子的;耳识……鼻识……舌识……身识……意识是无常的、变易的、会变成其他样子的。诸比丘,……(中略)……必定趋向正觉的。”
第三经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Cakkhuviññāṇaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaviññāṇaṃ… ghānaviññāṇaṃ… jivhāviññāṇaṃ… kāyaviññāṇaṃ… manoviññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi. Yo bhikkhave…pe… sambodhiparāyano’’ti. Tatiyaṃ.
124. 触经
4. Samphassasuttaṃ
134. 触经
4. Samphassasuttaṃ
305在舍卫城的场合。
“诸比丘,眼触是无常的、变易的、会变成其他样子的;耳触……鼻触……舌触……身触……意触是无常的、变易的、会变成其他样子的。诸比丘,一个人如果对这些法以这样的方式深信、胜解,他就被称为随信行者……(中略)……必定趋向正觉的。”
第四经。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Cakkhusamphasso, bhikkhave, anicco vipariṇāmī aññathābhāvī ; sotasamphasso… ghānasamphasso… jivhāsamphasso… kāyasamphasso… manosamphasso anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Catutthaṃ.
155. 触所生经
5. Samphassajāsuttaṃ
306在舍卫城。 “诸比丘,眼触所生的受是无常的、变易的、变异的;耳触所生的受……乃至……鼻触所生的受……乃至……舌触所生的受……乃至……身触所生的受……乃至……意触所生的受是无常的、变易的、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,他就被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第五部。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Cakkhusamphassajā, bhikkhave, vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; sotasamphassajā vedanā…pe… ghānasamphassajā vedanā…pe… jivhāsamphassajā vedanā…pe… kāyasamphassajā vedanā…pe… manosamphassajā vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Pañcamaṃ.
176. 色想经
6. Rūpasaññāsuttaṃ
186. 色想经
6. Rūpasaññāsuttaṃ
307在舍卫城。 “诸比丘,色想是无常的、变易的、变异的;声想……香想……味想……所触想……法想是无常的、变易的、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,他就被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第六部。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Rūpasaññā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasaññā… gandhasaññā… rasasaññā… phoṭṭhabbasaññā… dhammasaññā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Chaṭṭhaṃ.
207. 色思经
7. Rūpasañcetanāsuttaṃ
308在舍卫城。 “诸比丘,色思是无常的、变易的、变异的;声思……香思……味思……所触思……法思是无常的、变易的、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,他就被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第七部。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpasañcetanā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasañcetanā… gandhasañcetanā… rasasañcetanā… phoṭṭhabbasañcetanā… dhammasañcetanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Sattamaṃ.
228. 色渴爱经
8. Rūpataṇhāsuttaṃ
238. 色渴爱经
8. Rūpataṇhāsuttaṃ
309在舍卫城。 “诸比丘,色渴爱是无常的、变易的、变异的;声渴爱……香渴爱……味渴爱……所触渴爱……法渴爱是无常的、变易的、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,他就被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第八部。
Sāvatthinidānaṃ . ‘‘Rūpataṇhā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddataṇhā… gandhataṇhā… rasataṇhā… phoṭṭhabbataṇhā… dhammataṇhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī . Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Aṭṭhamaṃ.
259. 地界经
9. Pathavīdhātusuttaṃ
310在舍卫城。 “诸比丘,地界是无常的、变易的、变异的;水界……火界……风界……空界……识界是无常的、变易的、变异的。诸比丘,凡对这些法如此深信、胜解者,他就被称为‘随信行者……乃至……以正觉为归宿’。” 第九部。
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Pathavīdhātu, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; āpodhātu… tejodhātu… vāyodhātu… ākāsadhātu… viññāṇadhātu aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī…pe… sambodhiparāyano’’’ti. Navamaṃ.
2710. 蕴经
10. Khandhasuttaṃ
2810. 蕴经
10. Khandhasuttaṃ
311舍卫城因缘。「诸比丘!色是无常、变易、变异之法;受是无常、变易、变异之法;想……诸行是无常、变易、变异之法;识是无常、变易、变异之法。诸比丘!凡对这些法如是信解、胜解者,此称为随信行者,已入于正性决定,已入于善士地,已超越凡夫地;不能作那样的业,作了那业会投生于地狱、畜生界或饿鬼界;在未现证入流果之前,不能死去。」
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saññā… saṅkhārā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; viññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi . Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ , sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’.
30「诸比丘!凡对这些法如是以慧稍加审察而认可者,此称为『随法行者,已入于正性决定,已入于善士地,已超越凡夫地;不能作那样的业,作了那业会投生于地狱、畜生界或饿鬼界;在未现证入流果之前,不能死去』。诸比丘!凡对这些法如是了知、如是见者,此称为『入流者,不堕恶趣法,决定,以正觉为彼岸者』。」第十经。
‘‘Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. Dasamaṃ.
31入胎相应完
Okkantasaṃyuttaṃ samattaṃ.
32其摄颂:
Tassuddānaṃ –
33其摄颂:
Tassuddānaṃ –
34眼、色、识;触及受;
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;
35想、思与爱;界、蕴,这十项。
Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.