SN 11 · 11. 帝释相应
1初品
1. Paṭhamavaggo
211. 帝释相应
11. Sakkasaṃyuttaṃ
31. 第一品
1. Paṭhamavaggo
41. 苏维拉经
1. Suvīrasuttaṃ
247如是我闻:有一次,世尊住在沙瓦提城的揭德林给孤独园。在那里,世尊对比丘们说:'比丘们。'那些比丘回答:'尊者。'世尊这样说道:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
6'比丘们,很久以前,阿修罗向天神进攻。那时,比丘们,帝释天对苏维拉天子说:“亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击天神。去吧,亲爱的苏维拉,去迎战阿修罗。”比丘们,苏维拉天子回答帝释天“好的,尊者”之后,却陷入了放逸。第二次,比丘们,帝释天又对苏维拉天子说:“亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击天神。去吧,亲爱的苏维拉,去迎战阿修罗。”比丘们,苏维拉天子回答帝释天“好的,尊者”之后,第二次又陷入了放逸。第三次,比丘们,帝释天再次对苏维拉天子说:“亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击天神。去吧,亲爱的苏维拉,去迎战阿修罗。”比丘们,苏维拉天子回答帝释天“好的,尊者”之后,第三次还是陷入了放逸。那时,比丘们,帝释天用偈颂对苏维拉天子说:
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, asurā deve abhiyaṃsu. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi – ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā pamādaṃ āpādesi . Dutiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi – ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā dutiyampi pamādaṃ āpādesi. Tatiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi – ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti . ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā tatiyampi pamādaṃ āpādesi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
7'不奋起、不努力,却能轻易得到安乐的地方,
‘‘Anuṭṭhahaṃ avāyāmaṃ, sukhaṃ yatrādhigacchati;
8苏维拉,你去那里吧,也把我带到那个地方去。'
Suvīra tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā’’ti.
9'懒惰的人不奋起,也不做该做的事;'
‘‘Alasvassa anuṭṭhātā, na ca kiccāni kāraye;
10一切欲望都能实现的那个境界,帝释天啊,请你把那个愿望指示给我吧。
Sabbakāmasamiddhassa, taṃ me sakka varaṃ disā’’ti.
11一个懒惰、不努力的人,能在哪里获得究竟的快乐呢?
‘‘Yatthālaso anuṭṭhātā, accantaṃ sukhamedhati;
12苏维拉,你去那里吧,顺便把我也带到那里去。
Suvīra tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā’’ti.
13天中至尊帝释天啊,愿我们得到那种不需劳作就能享有的快乐。
‘‘Akammunā devaseṭṭha, sakka vindemu yaṃ sukhaṃ;
14无忧无恼的境界,帝释天啊,请你把那个愿望指示给我吧。
Asokaṃ anupāyāsaṃ, taṃ me sakka varaṃ disā’’ti.
15如果真有谁靠着不劳作就能在什么地方活下去的话——
‘‘Sace atthi akammena, koci kvaci na jīvati;
16这正是通往涅槃之路,苏维拉,你就去那里吧,也把我送到那里去。
Nibbānassa hi so maggo, suvīra tattha gacchāhi;
17比丘们,这帝释天王,尚且是在享受自己福报的果报,统理三十三天、行使其主权与王权,却能成为奋起精进的称赞者。比丘们,你们在这善说的法、律中出家,如果能为证得未证得的、获得未获得的、亲证未亲证的而奋起、努力、精进,那在这里才是真正光耀的事。
Mañca tattheva pāpayā’’ti.
18比丘们,你们看,连帝释天王——他靠自己的福德果报过日子,统率三十三天,行使主权和统治权——都还赞叹忍辱和柔和。比丘们,在这件事上,你们这样在善说的法与律中出家了,也应该能忍辱、能柔和,这才是好样的。
‘‘So hi nāma, bhikkhave, sakko devānamindo sakaṃ puññaphalaṃ upajīvamāno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kārento khantisoraccassa vaṇṇavādī bhavissati. Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā khamā ca bhaveyyātha soratā cā’’ti.
192. 苏西玛经
2. Susīmasuttaṃ
248比丘们,从前,阿修罗攻打天神。那时,比丘们,帝释天王对苏西玛天子说:‘亲爱的苏西玛,这些阿修罗正在攻打天神。亲爱的苏西玛,你去迎战阿修罗吧。’比丘们,苏西玛天子回答帝释天王:‘好的,尊者。’之后却陷入了放逸。比丘们,帝释天王第二次对苏西玛天子说……第二次,他又陷入了放逸。第三次,比丘们,帝释天王对苏西玛天子说……第三次,他又陷入了放逸。于是,比丘们,帝释天王以偈颂对苏西玛天子说道:
Sāvatthiyaṃ. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
21「诸比丘,过去世时,阿修罗攻击诸天。诸比丘,于是帝释天王称呼苏维拉天子:『亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击诸天。亲爱的苏维拉,去吧,击退阿修罗。』诸比丘,苏维拉天子回答帝释天王:『是的,尊者。』之后陷入放逸。诸比丘,第二次,帝释天王称呼苏维拉天子:『亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击诸天。亲爱的苏维拉,去吧,击退阿修罗。』诸比丘,苏维拉天子回答帝释天王:『是的,尊者。』之后第二次陷入放逸。诸比丘,第三次,帝释天王称呼苏维拉天子:『亲爱的苏维拉,这些阿修罗正在攻击诸天。亲爱的苏维拉,去吧,击退阿修罗。』诸比丘,苏维拉天子回答帝释天王:『是的,尊者。』之后第三次陷入放逸。诸比丘,于是帝释天王以偈颂对苏维拉天子说:
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, asurā deve abhiyaṃsu. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi – ‘ete, tāta susīma, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta susīma, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, susīmo devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā pamādaṃ āpādesi. Dutiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi…pe… dutiyampi pamādaṃ āpādesi. Tatiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi…pe… tatiyampi pamādaṃ āpādesi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
22「『不奋起、不努力,在那里获得快乐;
‘‘Anuṭṭhahaṃ avāyāmaṃ, sukhaṃ yatrādhigacchati;
23苏西玛,你到那里去,把我也带到那里。
Susīma tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā’’ti.
24懒惰而不奋起,又不做该做的事,
‘‘Alasvassa anuṭṭhātā, na ca kiccāni kāraye;
25一切欲乐都具足,帝释天,请赐给我这个恩惠。
Sabbakāmasamiddhassa, taṃ me sakka varaṃ disā’’ti.
26在哪里,懒惰而不奋起的人能获得究竟的快乐,
‘‘Yatthālaso anuṭṭhātā, accantaṃ sukhamedhati;
27苏西玛,你到那里去,把我也带到那里。
Susīma tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā’’ti.
28帝释天,天中至尊,我们不做事所能获得的那种快乐,
‘‘Akammunā devaseṭṭha, sakka vindemu yaṃ sukhaṃ;
29「无忧无苦的状态——帝释天啊,请赐我这个恩惠吧。」
Asokaṃ anupāyāsaṃ, taṃ me sakka varaṃ disā’’ti.
30「如果在这世上,有谁能不造业而活着,
‘‘Sace atthi akammena, koci kvaci na jīvati;
31苏西玛,那正是通往涅槃的道路,你就往那儿去吧;
Nibbānassa hi so maggo, susīma tattha gacchāhi;
32就让他把我送到那里去。」
Mañca tattheva pāpayā’’ti.
33「诸比丘,那位帝释天王,依靠自己的福德果报,对三十三天众行使统治权力,尚且是精进勤奋的赞叹者。诸比丘,在此,你们在如此善说的法与律中出家,应当奋起、努力、精勤,为了未得者之得、未证者之证、未作证者之作证,这才是适当的。」
‘‘So hi nāma, bhikkhave, sakko devānamindo sakaṃ puññaphalaṃ upajīvamāno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kārento uṭṭhānavīriyassa vaṇṇavādī bhavissati. Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha, yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā uṭṭhaheyyātha ghaṭeyyātha vāyameyyātha appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā’’ti.
343. 幢顶经
3. Dhajaggasuttaṃ
249在沙瓦提城。在那里,世尊对比丘们说:「比丘们。」「尊师!」那些比丘回应世尊。世尊这样说:
Sāvatthiyaṃ . Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti . ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
36比丘们,从前,天神与阿修罗之间发生了一场大战。那时,比丘们,帝释天对三十三天众说——
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi –
37各位,如果诸位天神在战场上产生了恐惧、发抖或毛骨悚然,那时就仰望我的幢顶。因为你们仰望我的幢顶,无论产生什么恐惧、发抖或毛骨悚然,它都会消失。
‘Sace, mārisā, devānaṃ saṅgāmagatānaṃ uppajjeyya bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, mameva tasmiṃ samaye dhajaggaṃ ullokeyyātha. Mamañhi vo dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
38如果你们不仰望我的幢顶,那就仰望生主天王的幢顶。因为你们仰望生主天王的幢顶,产生的恐惧、发抖或毛骨悚然,它都会消失。
‘No ce me dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha pajāpatissa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Pajāpatissa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
39如果你们不仰望生主天王的幢顶,那就仰望婆留那天王的幢顶。因为你们仰望婆留那天王的幢顶,产生的恐惧、发抖或毛骨悚然,它都会消失。
‘No ce pajāpatissa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha varuṇassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Varuṇassa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
40如果你们不仰望婆留那天王的幢顶,那就仰望大自在天王的幢顶。因为你们仰望大自在天王的幢顶,产生的恐惧、发抖或毛骨悚然,它都会消失。
‘No ce varuṇassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha īsānassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Īsānassa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissatī’’’ti.
41然而,比丘们,仰望帝释天的幢顶,或仰望生主天王的幢顶,或仰望婆留那天王的幢顶,或仰望大自在天王的幢顶时,所生的恐惧、发抖或毛骨悚然,可能会消失,也可能不会消失。
‘‘Taṃ kho pana, bhikkhave, sakkassa vā devānamindassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, pajāpatissa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, varuṇassa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, īsānassa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyethāpi nopi pahīyetha .
42“那是什么原因呢?诸位比丘,因为三十三天之主帝释天,他并没有离贪、没有离嗔、没有离痴,他会害怕、会恐惧、会惊惶、会逃跑。”
‘‘Taṃ kissa hetu? Sakko hi, bhikkhave, devānamindo avītarāgo avītadoso avītamoho bhīru chambhī utrāsī palāyīti.
43“诸位比丘,而我这样说:‘如果你们去到林野,在树下,或在空旷的屋子里,产生了怖畏、恐惧,或汗毛竖立,那个时候你们就应该忆念我:那位世尊是阿拉汉、正自觉者、明行足、善逝、世间解、无上调御者、天人师、佛陀、世尊。诸位比丘,当你们忆念我的时候,无论生起什么怖畏、恐惧或汗毛竖立,都会被舍断。
‘‘Ahañca kho, bhikkhave, evaṃ vadāmi – ‘sace tumhākaṃ, bhikkhave, araññagatānaṃ vā rukkhamūlagatānaṃ vā suññāgāragatānaṃ vā uppajjeyya bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, mameva tasmiṃ samaye anussareyyātha – itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Mamañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
44“如果你们没有忆念我,那就忆念法:‘世尊所善说的法,是当下可见的、不待时节的、来见可证的、导向涅槃的、智者各自可了知的。’诸位比丘,当你们忆念法的时候,无论生起什么怖畏、恐惧或汗毛竖立,都会被舍断。
‘‘No ce maṃ anussareyyātha, atha dhammaṃ anussareyyātha – ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti. Dhammañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
45“如果你们没有忆念法,那就忆念僧:‘世尊的声闻僧团是善行道者,世尊的声闻僧团是正直行道者,世尊的声闻僧团是如理行道者,世尊的声闻僧团是正当行道者,也就是四双八辈,这就是世尊的声闻僧团,是应供养、应款待、应布施、应合掌礼敬的,是世间无上的福田。’诸位比丘,当你们忆念僧的时候,无论生起什么怖畏、恐惧或汗毛竖立,都会被舍断。
‘‘No ce dhammaṃ anussareyyātha, atha saṅghaṃ anussareyyātha – ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā esa bhagavato sāvakasaṅgho, āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti. Saṅghañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
46“那是什么原因呢?诸位比丘,因为如来、阿拉汉、正自觉者,已经离贪、离嗔、离痴,不害怕、不恐惧、不惊惶、不逃跑。”这是世尊所说的。善逝这样说了之后,导师又进一步说道——
‘‘Taṃ kissa hetu? Tathāgato hi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho vītarāgo vītadoso vītamoho abhīru acchambhī anutrāsī apalāyī’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato athāparaṃ etadavoca satthā –
47“在林野,在树下,或是在空旷的屋子里,诸位比丘啊,
‘‘Araññe rukkhamūle vā, suññāgāreva bhikkhavo;
48你们应该忆念正自觉者,这样你们的恐惧就会消失。
Anussaretha sambuddhaṃ, bhayaṃ tumhāka no siyā.
49如果你们不忆念佛,那位世间最尊贵的人中雄杰;
‘‘No ce buddhaṃ sareyyātha, lokajeṭṭhaṃ narāsabhaṃ;
50那就忆念法,那导向解脱的善说之法。
Atha dhammaṃ sareyyātha, niyyānikaṃ sudesitaṃ.
51如果你们不忆念法,那导向解脱的善说之法;
‘‘No ce dhammaṃ sareyyātha, niyyānikaṃ sudesitaṃ;
52那就忆念僧,那无上的福田。
Atha saṅghaṃ sareyyātha, puññakkhettaṃ anuttaraṃ.
53比丘们,这样忆念佛、法与僧的人,
‘‘Evaṃ buddhaṃ sarantānaṃ, dhammaṃ saṅghañca bhikkhavo;
54将不会有恐惧、惊慌,也不会汗毛竖立。
Bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā, lomahaṃso na hessatī’’ti.
554. 韦巴吉帝经
4. Vepacittisuttaṃ
250在舍卫城因缘。那时,世尊对比丘们说:“比丘们,过去世时,有一次天人和阿修罗的大战全面爆发。那时,阿修罗王韦巴吉帝对阿修罗们说:‘贤友们,如果天人和阿修罗的大战全面爆发,阿修罗战胜、天人们战败,那么你们就把那位帝释天王用连脖子在内的五处绑缚绑住,带到我面前的阿修罗城来。’帝释天王也对三十三天众说:‘贤友们,如果天人和阿修罗的大战全面爆发,天人们战胜、阿修罗战败,那么你们就把那位阿修罗王韦巴吉帝用连脖子在内的五处绑缚绑住,带到我面前的善法堂来。’比丘们,在那场战斗中,天人们战胜了,阿修罗战败了。于是,三十三天众把阿修罗王韦巴吉帝用连脖子在内的五处绑缚绑住,带到了帝释天王面前的善法堂。比丘们,就在那里,阿修罗王韦巴吉帝被连脖子在内的五处绑缚绑着,在帝释天王进出善法堂时,都用粗恶、刺耳的话辱骂责骂他。于是,车夫马他利便用偈颂对帝释天王说:
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Bhūtapubbaṃ , bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo asure āmantesi – ‘sace, mārisā, devānaṃ asurasaṅgāme samupabyūḷhe asurā jineyyuṃ devā parājineyyuṃ , yena naṃ sakkaṃ devānamindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha asurapura’nti. Sakkopi kho, bhikkhave, devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi – ‘sace, mārisā, devānaṃ asurasaṅgāme samupabyūḷhe devā jineyyuṃ asurā parājineyyuṃ, yena naṃ vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha sudhammasabha’’’nti. Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme devā jiniṃsu , asurā parājiniṃsu . Atha kho, bhikkhave, devā tāvatiṃsā vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā sakkassa devānamindassa santike ānesuṃ sudhammasabhaṃ. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vepacitti asurindo kaṇṭhapañcamehi bandhanehi baddho sakkaṃ devānamindaṃ sudhammasabhaṃ pavisantañca nikkhamantañca asabbhāhi pharusāhi vācāhi akkosati paribhāsati. Atha kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkaṃ devānamindaṃ gāthāhi ajjhabhāsi –
57“您是出于恐惧,还是出于软弱,才这样容忍,
‘‘Bhayā nu maghavā sakka, dubbalyā no titikkhasi;
58听着韦巴吉帝当面说出的那些粗恶话语呢?”
Suṇanto pharusaṃ vācaṃ, sammukhā vepacittino’’ti.
59“我忍辱韦巴吉帝,既不是出于恐惧,也不是出于软弱;
‘‘Nāhaṃ bhayā na dubbalyā, khamāmi vepacittino;
60像我这样的智者,怎么会去跟愚者纠缠对骂呢?”
Kathañhi mādiso viññū, bālena paṭisaṃyuje’’ti.
61如果傻子越来越过分,又没有人能阻止他,
‘‘Bhiyyo bālā pabhijjeyyuṃ, no cassa paṭisedhako;
62那么聪明人就应该用严厉的手段,把傻子压下去。
Tasmā bhusena daṇḍena, dhīro bālaṃ nisedhaye’’ti.
63我认为,对愚人的制止正是这样:
‘‘Etadeva ahaṃ maññe, bālassa paṭisedhanaṃ;
64知道对方已经被激怒,自己能保持正念,让事情平息。
Paraṃ saṅkupitaṃ ñatvā, yo sato upasammatī’’ti.
65帝释天啊,我在忍耐中看到了这样一个过失:
‘‘Etadeva titikkhāya, vajjaṃ passāmi vāsava;
66当那个愚人这么想:‘他是出于害怕才容忍我的。’
Yadā naṃ maññati bālo, bhayā myāyaṃ titikkhati;
67愚蠢的人高高在上,就像牛群中逃得最远的那头。
Ajjhāruhati dummedho, gova bhiyyo palāyina’’nti.
68'随他怎么想吧,无论认为我出于恐惧才如此忍辱;
‘‘Kāmaṃ maññatu vā mā vā, bhayā myāyaṃ titikkhati;
69'各种利益之中,以自身利益为最上,没有什么比忍辱更殊胜的了。
Sadatthaparamā atthā, khantyā bhiyyo na vijjati.
70'一个真正强大的人,能容忍弱小的人;
‘‘Yo have balavā santo, dubbalassa titikkhati;
71'那便被称为最上的忍辱,弱者才需要时时忍耐。
Tamāhu paramaṃ khantiṃ, niccaṃ khamati dubbalo.
72'世人把那个称作无力之力,即那愚者之力的力;'
‘‘Abalaṃ taṃ balaṃ āhu, yassa bālabalaṃ balaṃ;
73对于有力量、以法保护自己的人,不会有报复这回事。
Balassa dhammaguttassa, paṭivattā na vijjati.
74对愤怒的人回以愤怒,只会让自己变得更糟。
‘‘Tasseva tena pāpiyo, yo kuddhaṃ paṭikujjhati;
75不对愤怒的人回以愤怒,便战胜了那难以战胜的战斗。
Kuddhaṃ appaṭikujjhanto, saṅgāmaṃ jeti dujjayaṃ.
76他同时为双方的利益而行动——既为了自己,也为了他人。
‘‘Ubhinnamatthaṃ carati, attano ca parassa ca;
77知道对方被激怒了,自己却保持正念而平静下来。
Paraṃ saṅkupitaṃ ñatvā, yo sato upasammati.
78治疗双方的人——既治疗自己,也治疗他人——
‘‘Ubhinnaṃ tikicchantānaṃ, attano ca parassa ca;
79人们把那些不懂法的人,当成傻子。
Janā maññanti bāloti, ye dhammassa akovidā’’ti.
80「比丘们,你们看看,帝释天虽然是三十三天的天王,享受着他自己福报带来的果,统治和掌管着三十三天众,却依然会称赞奋起和努力。比丘们,而你们在这样善说的法、律中出家了,这会让你们更加光彩——你们应当为获得还未获得的、证得还未证得的、实现还未实现的而奋起、努力、精进。」
‘‘So hi nāma, bhikkhave, sakko devānamindo sakaṃ puññaphalaṃ upajīvamāno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kārento uṭṭhānavīriyassa vaṇṇavādī bhavissati. Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha, yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā uṭṭhaheyyātha ghaṭeyyātha vāyameyyātha appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā’’ti.
815. 善说胜经
5. Subhāsitajayasuttaṃ
251在沙瓦提城。比丘们,很久以前,发生过一场天人与阿修罗之间的战争。那时,韦巴吉帝阿修罗王对帝释天王说:‘帝释天王,就用善说来决胜负吧。’帝释天回答:‘韦巴吉帝,就用善说来决胜负。’接着,比丘们,天人和阿修罗各自安排了评判的人,他们说:‘这些人会辨别我们谁的偈颂好、谁的不好。’然后,韦巴吉帝阿修罗王对帝释天王说:‘帝释天王,你先说偈颂吧。’帝释天回应:‘韦巴吉帝,你们在这里是前辈天人。还是你先说吧。’比丘们,被这样一说,韦巴吉帝阿修罗王就说出了这个偈颂:
Sāvatthinidānaṃ. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘hotu, devānaminda, subhāsitena jayo’ti. ‘Hotu, vepacitti, subhāsitena jayo’ti. Atha kho, bhikkhave, devā ca asurā ca pārisajje ṭhapesuṃ – ‘ime no subhāsitadubbhāsitaṃ ājānissantī’ti. Atha kho, bhikkhave, vepacittiṃ asurindo sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘bhaṇa, devānaminda, gātha’nti. Evaṃ vutte, bhikkhave, sakko devānamindo vepacitti asurindaṃ etadavoca – ‘tumhe khvettha, vepacitti, pubbadevā. Bhaṇa, vepacitti, gātha’nti. Evaṃ vutte, bhikkhave, vepacitti asurindo imaṃ gāthaṃ abhāsi –
83如果没有人去制止,愚人会更加放肆。
‘‘Bhiyyo bālā pabhijjeyyuṃ, no cassa paṭisedhako;
84所以,智者应当用严厉的惩罚来管束愚人。
Tasmā bhusena daṇḍena, dhīro bālaṃ nisedhaye’’ti.
85那时,比丘们,韦巴吉帝阿修罗王说了这些偈颂之后,阿修罗众随喜赞叹,而天众默然不语。那时,比丘们,韦巴吉帝阿修罗王就对诸天之主帝释天说:'诸天之主帝释天,你说说偈颂吧。' 听了这话,比丘们,诸天之主帝释天便说出了以下的偈颂:
‘‘Bhāsitāya kho pana, bhikkhave, vepacittinā asurindena gāthāya asurā anumodiṃsu, devā tuṇhī ahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘bhaṇa, devānaminda, gātha’nti. Evaṃ vutte, bhikkhave, sakko devānamindo imā gāthāyo abhāsi –
86这就是我对愚人的制止。
‘‘Etadeva ahaṃ maññe, bālassa paṭisedhanaṃ;
87知道对方被激怒后,他以正念保持平静。
Paraṃ saṅkupitaṃ ñatvā, yo sato upasammatī’’ti.
88比丘们,当帝释天说完了这偈颂,天神们随喜,阿修罗们沉默。然后,比丘们,帝释天对韦巴吉帝阿修罗王说:“韦巴吉帝,你诵偈颂吧。”这样说了之后,比丘们,韦巴吉帝阿修罗王诵出了这偈颂:
‘‘Bhāsitāya kho pana, bhikkhave, sakkena devānamindena gāthāya, devā anumodiṃsu, asurā tuṇhī ahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo vepacittiṃ asurindaṃ etadavoca – ‘bhaṇa, vepacitti, gātha’nti. Evaṃ vutte, bhikkhave, vepacitti asurindo imaṃ gāthaṃ abhāsi –
89婆娑婆,我看到忍辱中确有这过失——
‘‘Etadeva titikkhāya, vajjaṃ passāmi vāsava;
90当愚人认为“他是因为怕我,所以才忍辱”,
Yadā naṃ maññati bālo, bhayā myāyaṃ titikkhati;
91那愚钝者就会更欺压上来,就像牛追逃跑的人一样。”
Ajjhāruhati dummedho, gova bhiyyo palāyina’’nti.
92比丘们,韦巴吉帝阿修罗王说完这个偈颂后,阿修罗们都很赞同,天人们却安静不说话。于是韦巴吉帝阿修罗王对帝释天王说:‘帝释天王,现在该你说了。’比丘们,被这样一说,帝释天王就说出了这个偈颂:
‘‘Bhāsitāya kho pana, bhikkhave, vepacittinā asurindena gāthāya asurā anumodiṃsu, devā tuṇhī ahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘bhaṇa, devānaminda, gātha’nti. Evaṃ vutte, bhikkhave, sakko devānamindo imaṃ gāthaṃ abhāsi –
93随他认为或不认为吧,反正他觉得我是出于恐惧才在忍耐。
‘‘Kāmaṃ maññatu vā mā vā, bhayā myāyaṃ titikkhati;
94在诸利益中,自己的利益最为殊胜,但没有什么比忍辱更高的了。
Sadatthaparamā atthā, khantyā bhiyyo na vijjati.
95一个有力量的人,对软弱者能忍耐,
‘‘Yo have balavā santo, dubbalassa titikkhati;
96那才被称为最高的忍辱;软弱的人只不过总是在忍耐罢了。
Tamāhu paramaṃ khantiṃ, niccaṃ khamati dubbalo.
97他们说那并不是力量——那只是愚人的力量罢了。
‘‘Abalaṃ taṃ balaṃ āhu, yassa bālabalaṃ balaṃ;
98有力者、以法保护者,不会退转。
Balassa dhammaguttassa, paṭivattā na vijjati.
99谁对愤怒者回以愤怒, 那人因此更糟糕;
‘‘Tasseva tena pāpiyo, yo kuddhaṃ paṭikujjhati;
100不对愤怒者回以愤怒, 就赢了那难胜的争战。
Kuddhaṃ appaṭikujjhanto, saṅgāmaṃ jeti dujjayaṃ.
101他既利益自己,也利益他人——
‘‘Ubhinnamatthaṃ carati, attano ca parassa ca;
102明知他人被激怒, 他保持正念而平息。
Paraṃ saṅkupitaṃ ñatvā, yo sato upasammati.
103他正在疗愈双方—— 自己,也疗愈他人。
‘‘Ubhinnaṃ tikicchantānaṃ, attano ca parassa ca;
104人们把那些不善巧于法的人称作愚者。
Janā maññanti bāloti, ye dhammassa akovidā’’ti.
105“诸比丘,帝释天王说了这些偈颂后,诸天随喜,阿修罗沉默。那时,诸比丘,诸天与阿修罗的随众们这样说:‘阿修罗主韦巴吉帝说了偈颂,那些偈颂伴随着棍棒和刀剑,由此有争吵、纷争、斗争。帝释天王说了偈颂,那些偈颂不伴随棍棒和刀剑,由此无争吵、无纷争、无斗争。帝释天王以善说获胜。’就这样,诸比丘,帝释天王以善说获得了胜利。”
‘‘Bhāsitāsu kho pana, bhikkhave, sakkena devānamindena gāthāsu, devā anumodiṃsu, asurā tuṇhī ahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, devānañca asurānañca pārisajjā etadavocuṃ – ‘bhāsitā kho vepacittinā asurindena gāthāyo. Tā ca kho sadaṇḍāvacarā sasatthāvacarā, iti bhaṇḍanaṃ iti viggaho iti kalaho. Bhāsitā kho sakkena devānamindena gāthāyo. Tā ca kho adaṇḍāvacarā asatthāvacarā, iti abhaṇḍanaṃ iti aviggaho iti akalaho. Sakkassa devānamindassa subhāsitena jayo’ti. Iti kho, bhikkhave sakkassa devānamindassa subhāsitena jayo ahosī’’ti.
1066. 鸟巢经
6. Kulāvakasuttaṃ
252在舍卫城。“诸比丘,从前,曾发生过诸天与阿修罗的大战。在那场战斗中,诸比丘,阿修罗胜了,诸天败了。诸比丘,战败的诸天向北退却,阿修罗则从后方追击他们。那时,诸比丘,帝释天王以偈颂对车夫马他利说道:”
Sāvatthiyaṃ. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme asurā jiniṃsu , devā parājiniṃsu. Parājitā ca kho, bhikkhave, devā apāyaṃsveva uttarenamukhā, abhiyaṃsveva ne asurā. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo mātali saṅgāhakaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
108“马他利,在希木巴利树上的鸟巢,
‘‘Kulāvakā mātali simbalismiṃ,
109请你用轭的前端避开它们;
Īsāmukhena parivajjayassu;
110我们宁可对阿修罗舍弃生命,”
Kāmaṃ cajāma asuresu pāṇaṃ,
111别让这些鸟儿无家可归。
Māyime dijā vikulāvakā ahesu’’nti.
112"是,尊者。”诸比丘,帝释天的车夫马他利应允后,便将那由千匹良马牵引的胜妙战车调头回转。
那时,诸比丘,阿修罗们心想:“帝释天那由千匹良马牵引的胜妙战车现在调头了。天人们就要第二次和阿修罗们交战了!”于是心生恐惧,径直逃回了阿修罗城。
诸比丘,帝释天就这样以正法赢得了胜利。
‘‘‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkassa devānamindassa paṭissutvā sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ paccudāvattesi. Atha kho, bhikkhave, asurānaṃ etadahosi – ‘paccudāvatto kho dāni sakkassa devānamindassa sahassayutto ājaññaratho . Dutiyampi kho devā asurehi saṅgāmessantīti bhītā asurapurameva pāvisiṃsu. Iti kho, bhikkhave, sakkassa devānamindassa dhammena jayo ahosī’’’ti.
1137. 不怖经
7. Nadubbhiyasuttaṃ
253在沙瓦提城。
“诸比丘,在过去世,帝释天独自静处时,心中生起了这样的念头:‘即使是与我为敌的人,我也不应去伤害他。’
那时,诸比丘,阿修罗王韦巴吉帝以心了知帝释天的心念后,便前往帝释天所在之处。
诸比丘,帝释天远远地就看见了韦巴吉帝阿修罗王正走过来。一看到他,帝释天就对韦巴吉帝阿修罗王说:‘站住,韦巴吉帝,你被抓住了!’
Sāvatthiyaṃ. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakkassa devānamindassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘yopi me assa supaccatthiko tassapāhaṃ na dubbheyya’nti. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkassa devānamindassa cetasā cetoparivitakkamaññāya yena sakko devānamindo tenupasaṅkami. Addasā kho, bhikkhave, sakko devānamindo vepacittiṃ asurindaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna vepacittiṃ asurindaṃ etadavoca – ‘tiṭṭha, vepacitti, gahitosī’’’ti.
115“尊者,你之前怀有的那个念头,你可别放弃它呀!”
‘‘Yadeva te, mārisa, pubbe cittaṃ, tadeva tvaṃ mā pajahāsī’’ti .
116“那么,韦巴吉帝,你也要发誓,对我绝不欺瞒。”
‘‘Sapassu ca me, vepacitti, adubbhāyā’’ti .
117“说谎之人所造的恶,以及毁谤圣者所造的恶;
‘‘Yaṃ musā bhaṇato pāpaṃ, yaṃ pāpaṃ ariyūpavādino;
118谁若背叛朋友,谁若不知感恩――
Mittadduno ca yaṃ pāpaṃ, yaṃ pāpaṃ akataññuno;
119让那人的罪孽,自己找上他吧,帝释天之主!"
Tameva pāpaṃ phusatu , yo te dubbhe sujampatī’’ti.
1208. 韦罗遮那阿修罗王经
8. Verocanaasurindasuttaṃ
254在沙瓦提城的祇陀林园。那时,世尊正独自静修,度过白天的时光。于是,天帝释与阿修罗王韦巴吉帝来到世尊那里;到了之后,各自靠着一根门柱站着。接着,阿修罗王韦巴吉帝在世尊面前诵出这首偈颂:
Sāvatthiyaṃ jetavane. Tena kho pana samayena bhagavā divāvihāragato hoti paṭisallīno. Atha kho sakko ca devānamindo verocano ca asurindo yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā paccekaṃ dvārabāhaṃ nissāya aṭṭhaṃsu. Atha kho verocano asurindo bhagavato santike imaṃ gāthaṃ abhāsi –
122"一个人应当努力精进,直到目标达成之时;
‘‘Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā;
123目标达成了才光彩,这是韦巴吉帝说的话。"
Nipphannasobhano attho , verocanavaco ida’’nti.
124"一个人应当努力精进,直到目标达成之时;
‘‘Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā;
125圆满成就的美好利益,在忍辱之上再也找不到了。
Nipphannasobhano attho , khantyā bhiyyo na vijjatī’’ti.
126一切众生都为利益而生,于各处随其适宜。
‘‘Sabbe sattā atthajātā, tattha tattha yathārahaṃ;
127结合才是至上,共享属于一切有情。
Saṃyogaparamā tveva, sambhogā sabbapāṇinaṃ;
128圆满成就的美好利益,这就是韦洛恰那所说的话。
Nipphannasobhano attho, verocanavaco ida’’nti.
129一切众生都为利益而生,于各处随其适宜。
‘‘Sabbe sattā atthajātā, tattha tattha yathārahaṃ;
130结合才是至上,共享属于一切有情。
Saṃyogaparamā tveva, sambhogā sabbapāṇinaṃ;
131摄颂:
Tassuddānaṃ –
132凭借忍辱成就的事最美好,忍辱之上再没有别的了。
Nipphannasobhano attho, khantyā bhiyyo na vijjatī’’ti.
1339. 林野住处仙人经
9. Araññāyatanaisisuttaṃ
255在舍卫城。“比丘们,从前,有很多具足戒行、品行善良的仙人,住在森林偏僻处的树叶小屋里。那时,比丘们,三十三天的天主帝释天,和阿修罗王韦巴吉帝,去到那些具戒善行的仙人那里。比丘们,到了之后,阿修罗王韦巴吉帝穿着便鞋,佩着剑,还让人撑着伞,从正门走进净修林,对那些具足戒行、品行善良的仙人不表尊敬,横身侧过就走了过去。而比丘们,三十三天的天主帝释天却脱掉便鞋,把剑交给别人,合起了伞,只从门走进净修林,然后顺风站着,向那些具足戒行、品行善良的仙人合掌礼敬。”那时,比丘们,那些具足戒行、品行善良的仙人,就以偈颂对帝释天说:
Sāvatthiyaṃ . ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sambahulā isayo sīlavanto kalyāṇadhammā araññāyatane paṇṇakuṭīsu sammanti. Atha kho, bhikkhave, sakko ca devānamindo vepacitti ca asurindo yena te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā tenupasaṅkamiṃsu. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo paṭaliyo upāhanā ārohitvā khaggaṃ olaggetvā chattena dhāriyamānena aggadvārena assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme apabyāmato karitvā atikkami. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo paṭaliyo upāhanā orohitvā khaggaṃ aññesaṃ datvā chattaṃ apanāmetvā dvāreneva assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme anuvātaṃ pañjaliko namassamāno aṭṭhāsi’’. Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu –
135“仙人长期修行的香气,
‘‘Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ,
136身上散发的气味随风飘去;
Kāyā cuto gacchati mālutena;
137千眼神啊,请从这里退开,
Ito paṭikkamma sahassanetta,
138天王,仙人的气味并不洁净。”
Gandho isīnaṃ asuci devarājā’’ti.
139“长期修习禁戒的仙人,
‘‘Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ,
140从身体散逸,随风飘送,
Kāyā cuto gacchatu mālutena,
141如头顶上精心编织的花环;
Sucitrapupphaṃ sirasmiṃva mālaṃ;
142尊者,我们渴望这香气,
Gandhaṃ etaṃ paṭikaṅkhāma bhante,
143这里的天神们不会反感。”
Na hettha devā paṭikūlasaññino’’ti.
14410. 海经
10. Samuddakasuttaṃ
256在舍卫城。“比丘们,从前,有许多持戒、具足善法的仙人住在海边的树叶小屋里。那时,天神与阿修罗之间爆发了大战。比丘们,那时,那些持戒、具足善法的仙人心里想:‘天神是如法的,阿修罗是不如法的。我们或许会遭到来自阿修罗的恐怖。我们何不去见桑巴拉阿修罗王,祈求无畏的护佑呢?’”
Sāvatthiyaṃ. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sambahulā isayo sīlavanto kalyāṇadhammā samuddatīre paṇṇakuṭīsu sammanti. Tena kho pana samayena devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, tesaṃ isīnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ etadahosi – ‘dhammikā kho devā, adhammikā asurā. Siyāpi no asurato bhayaṃ. Yaṃnūna mayaṃ sambaraṃ asurindaṃ upasaṅkamitvā abhayadakkhiṇaṃ yāceyyāmā’’’ti. ‘‘Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva – samuddatīre paṇṇakuṭīsu antarahitā sambarassa asurindassa sammukhe pāturahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sambaraṃ asurindaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu –
146仙人们来到了萨跋拉面前,乞求无怖畏的供养;
‘‘Isayo sambaraṃ pattā, yācanti abhayadakkhiṇaṃ;
147因为你确实有能力,给予怖畏或无怖畏。
Kāmaṃkaro hi te dātuṃ, bhayassa abhayassa vā’’ti.
148对那些邪恶的、追随帝释天的仙人,没有无怖畏可给;
‘‘Isīnaṃ abhayaṃ natthi, duṭṭhānaṃ sakkasevinaṃ;
149他们乞求无怖畏,我却给他们怖畏。
Abhayaṃ yācamānānaṃ, bhayameva dadāmi vo’’ti.
150我们乞求无怖畏,你反而给我们怖畏;
‘‘Abhayaṃ yācamānānaṃ, bhayameva dadāsi no;
151我们接受你这份'馈赠',愿怖畏与你永不消散。
Paṭiggaṇhāma te etaṃ, akkhayaṃ hotu te bhayaṃ.
152你种下什么样的种子,就收获什么样的果实;行善者得善果,作恶者得恶果。朋友啊,你所播种的种子,你将亲自品尝它的果实。
‘‘Yādisaṃ vapate bījaṃ, tādisaṃ harate phalaṃ;
153诸比丘,那时,那些持戒、具足善法的仙人,在诅咒了阿修罗王桑巴拉之后——就像一个强壮的人弯曲手臂再伸直,或伸直手臂再弯曲那样——就在阿修罗王桑巴拉面前消失,出现在海边的棕榈叶屋里。诸比丘,那时,阿修罗王桑巴拉被那些持戒、具足善法的仙人诅咒,在一个夜晚中三次感到惊恐。
Kalyāṇakārī kalyāṇaṃ, pāpakārī ca pāpakaṃ;
154亲爱的,你已播下种子,你将体验果报。」
Pavuttaṃ tāta te bījaṃ, phalaṃ paccanubhossasī’’ti.
155「诸比丘,那时,那些具戒、善法的仙人诅咒了阿修罗王三跋罗之后——犹如有力之人伸展弯曲的手臂,或弯曲伸展的手臂那样迅速——在三跋罗阿修罗王面前消失,出现在海岸边的叶屋中。诸比丘,那时,阿修罗王三跋罗被那些具戒、善法的仙人诅咒后,确实在那夜三次惊醒。」
‘‘Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sambaraṃ asurindaṃ abhisapitvā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva – sambarassa asurindassa sammukhe antarahitā samuddatīre paṇṇakuṭīsu pāturahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, sambaro asurindo tehi isīhi sīlavantehi kalyāṇadhammehi abhisapito rattiyā sudaṃ tikkhattuṃ ubbijjī’’ti.
156第一品
Paṭhamo vaggo.
157其摄颂——
Tassuddānaṃ –
158苏维拉与苏西马,旗顶与韦巴吉帝;
Suvīraṃ susīmañceva, dhajaggaṃ vepacittino;
159善说胜、不害鸟巢,
Subhāsitaṃ jayañceva, kulāvakaṃ nadubbhiyaṃ;
160韦巴吉帝阿修罗王、林中仙人,
Verocana asurindo, isayo araññakañceva;
161以及大海仙人。
Isayo ca samuddakāti.
162第二品
2. Dutiyavaggo
163第二品
2. Dutiyavaggo
1641. 誓愿经
1. Vatapadasuttaṃ
257在沙瓦提城。“比丘们,天帝释过去生为人时,曾完整受持七种誓愿,由于受持这些,他证得天帝释的尊位。哪七种誓愿?终身赡养父母,终身恭敬家族长辈,终身言语柔和,终身不两舌,终身以离悭垢之心居家,慷慨施舍、净手乐舍、欢喜布施、乐于分享,终身说真实语,终身不瞋恨——即使瞋恨生起,也能迅速调伏它。”比丘们,天帝释过去生为人时,曾完整受持这七种誓愿,由于受持这些,他证得天帝释的尊位。”
Sāvatthiyaṃ . ‘‘Sakkassa, bhikkhave, devānamindassa pubbe manussabhūtassa satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā. Katamāni satta vatapadāni? Yāvajīvaṃ mātāpettibharo assaṃ, yāvajīvaṃ kule jeṭṭhāpacāyī assaṃ, yāvajīvaṃ saṇhavāco assaṃ, yāvajīvaṃ apisuṇavāco assaṃ, yāvajīvaṃ vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvaseyyaṃ muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato, yāvajīvaṃ saccavāco assaṃ, yāvajīvaṃ akkodhano assaṃ – sacepi me kodho uppajjeyya, khippameva naṃ paṭivineyya’’nti. ‘‘Sakkassa, bhikkhave, devānamindassa pubbe manussabhūtassa imāni satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā’’ti.
166“赡养父母的人,恭敬家族长辈的人,”
‘‘Mātāpettibharaṃ jantuṃ, kule jeṭṭhāpacāyinaṃ;
167说话温和、亲切友好,舍弃了离间语的人。
Saṇhaṃ sakhilasambhāsaṃ, pesuṇeyyappahāyinaṃ.
168这个人致力于破除悭吝,真实不虚,降伏了愤怒——
‘‘Maccheravinaye yuttaṃ, saccaṃ kodhābhibhuṃ naraṃ;
169三十三天的众天神,确实称他为善士。
Taṃ ve devā tāvatiṃsā, āhu sappuriso itī’’ti.
1702. 帝释天名经
2. Sakkanāmasuttaṃ
258在舍卫城祇树林。那时,世尊对比丘们这样说:“比丘们,诸天的天主帝释天,过去还是人身的时候,是一位名叫摩伽的青年,因此他被称为摩伽婆。”
Sāvatthiyaṃ jetavane. Tatra kho bhagavā bhikkhū etadavoca – ‘‘sakko, bhikkhave, devānamindo pubbe manussabhūto samāno magho nāma māṇavo ahosi, tasmā maghavāti vuccati.
172“比丘们,诸天的天主帝释天,过去还是人身的时候,常常行布施,因此他被称为补琳达多。”
‘‘Sakko, bhikkhave, devānamindo pubbe manussabhūto samāno pure dānaṃ adāsi, tasmā purindadoti vuccati.
173“比丘们,诸天的天主帝释天,过去还是人身的时候,恭敬地行布施,因此他被称为帝释。”
‘‘Sakko, bhikkhave, devānamindo pubbe manussabhūto samāno sakkaccaṃ dānaṃ adāsi, tasmā sakkoti vuccati.
174“比丘们,帝释天王过去还是凡人的时候,曾经布施住处,因此被称为瓦沙瓦。”
‘‘Sakko , bhikkhave, devānamindo pubbe manussabhūto samāno āvasathaṃ adāsi, tasmā vāsavoti vuccati.
175“比丘们,帝释天王能在一瞬间思虑上千件事情,因此被称为萨哈沙卡。”
‘‘Sakko, bhikkhave, devānamindo sahassampi atthānaṃ muhuttena cinteti, tasmā sahassakkhoti vuccati.
176“比丘们,帝释天王的妻子是一位名叫苏阇的阿修罗之女,因此被称为苏阇波低。”
‘‘Sakkassa, bhikkhave, devānamindassa sujā nāma asurakaññā pajāpati, tasmā sujampatīti vuccati.
177“比丘们,帝释天王对三十三天众行使着统治权、最高权威和王权,因此被称为天王。”
‘‘Sakko, bhikkhave, devānamindo devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreti, tasmā devānamindoti vuccati.
178“比丘们,帝释天王过去还是凡人的时候,完整地受持、实践了七条行为准则。正是由于受持了这些准则,他后来才获得了帝释天的地位。是哪七条行为准则呢?只要我还活着,我就赡养父母。只要我还活着,我就尊敬家中的长者。只要我还活着,我说话就温和。只要我还活着,我就不说离间的话。只要我还活着,我就以远离了污垢和悭吝的心过在家生活,乐于布施、双手干净、喜欢舍弃、有求必应、乐于分享和供养。只要我还活着,我就说真实的话。只要我还活着,我就不发怒——即使我生起了怒气,也能迅速地平息它。比丘们,帝释天王过去还是凡人的时候,完整地受持、实践了这七条行为准则。正是由于受持了这些准则,他后来才获得了帝释天的地位。”
‘‘Sakkassa , bhikkhave devānamindassa pubbe manussabhūtassa satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā. Katamāni satta vatapadāni? Yāvajīvaṃ mātāpettibharo assaṃ, yāvajīvaṃ kule jeṭṭhāpacāyī assaṃ, yāvajīvaṃ saṇhavāco assaṃ, yāvajīvaṃ apisuṇavāco assaṃ, yāvajīvaṃ vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvaseyyaṃ muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato, yāvajīvaṃ saccavāco assaṃ, yāvajīvaṃ akkodhano assaṃ – sacepi me kodho uppajjeyya, khippameva naṃ paṭivineyya’’nti. ‘‘Sakkassa, bhikkhave, devānamindassa pubbe manussabhūtassa imāni satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā’’ti.
179“一个赡养父母的人,一个尊敬家中长者的人……”
‘‘Mātāpettibharaṃ jantuṃ, kule jeṭṭhāpacāyinaṃ;
180说话温和、言语友善,远离离间语的。
Saṇhaṃ sakhilasambhāsaṃ, pesuṇeyyappahāyinaṃ.
181善于调伏悭吝、真实、克服愤怒的人;
‘‘Maccheravinaye yuttaṃ, saccaṃ kodhābhibhuṃ naraṃ;
182三十三天的众神,确实称他为善士。
Taṃ ve devā tāvatiṃsā, āhu sappuriso itī’’ti.
1833. 玛哈利经
3. Mahālisuttaṃ
259如是我闻:有一次,世尊住在毘舍离城大林里的重阁讲堂。那时,摩诃利离车人走到世尊那里,到了之后,向世尊礼敬,然后坐在一旁。坐在一旁后,摩诃利离车人对世尊这样说:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho mahāli licchavī yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho mahāli licchavī bhagavantaṃ etadavoca –
185“尊者,世尊见过天帝释吗?”
‘‘Diṭṭho kho , bhante, bhagavatā sakko devānamindo’’ti?
186“摩诃利,我见过天帝释。”
‘‘Diṭṭho kho me, mahāli, sakko devānamindo’’ti.
187“尊者,那他应该真的像帝释天一样了。因为尊者,帝释天确实很难见到啊。”
‘‘So hi nūna, bhante, sakkapatirūpako bhavissati. Duddaso hi, bhante, sakko devānamindo’’ti.
188“马哈利,我确实了解帝释天,也了解那些成就帝释天身份的法——正是因为他受持了那些法,帝释天才获得了帝释天的地位。这些我也了解。”
‘‘Sakkañca khvāhaṃ, mahāli, pajānāmi sakkakaraṇe ca dhamme, yesaṃ dhammānaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā, tañca pajānāmi.
189“马哈利,帝释天在过去世还是人的时候,曾是一位名叫马果的年轻人。因此,他被称为马果。”
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno magho nāma māṇavo ahosi, tasmā maghavāti vuccati.
190“马哈利,帝释天在过去世还是人的时候,曾恭敬地布施。因此,他被称为恭敬施者。”
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno sakkaccaṃ dānaṃ adāsi, tasmā sakkoti vuccati.
191“马哈利,帝释天在过去世还是人的时候,曾常行布施。因此,他被称为常施者。”
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno pure dānaṃ adāsi, tasmā purindadoti vuccati.
192“马哈利,帝释天在过去世还是人的时候,曾布施住所。因此,他被称为住所施者。”
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno āvasathaṃ adāsi, tasmā vāsavoti vuccati.
193“马哈利,三十三天之主帝释能在一瞬间思考上千件事,因此被称为‘千眼者’。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo sahassampi atthānaṃ muhuttena cinteti, tasmā sahassakkhoti vuccati.
194“马哈利,三十三天之主帝释的妻子是名为苏阇的阿修罗少女,因此他被称为‘苏阇之主’。
‘‘Sakkassa , mahāli, devānamindassa sujā nāma asurakaññā pajāpati, tasmā sujampatīti vuccati.
195“马哈利,三十三天之主帝释对三十三天众行使主权、统治与王权,因此他被称为‘天王’。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreti, tasmā devānamindoti vuccati.
196“马哈利,三十三天之主帝释在过去生为人身时,曾完全受持并履行七条誓愿。因为受持了这些誓愿,帝释才成就了帝释之位。是哪七条誓愿呢?‘我愿一辈子赡养父母。我愿一辈子尊敬家中的长者。我愿一辈子言语柔和。我愿一辈子不说离间语。我愿以远离悭吝污垢的心居家生活,乐于布施、慷慨好舍,常怀施予之心,乐于回应乞求,乐于分享供养。我愿一辈子说真实语。我愿一辈子没有嗔怒——如果我的嗔怒生起,我要迅速将它降伏。’马哈利,三十三天之主帝释在过去生为人身时,曾完全受持并履行这七条誓愿。因为受持了这些誓愿,帝释才成就了帝释之位。”
‘‘Sakkassa, mahāli, devānamindassa pubbe manussabhūtassa satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā. Katamāni satta vatapadāni? Yāvajīvaṃ mātāpettibharo assaṃ, yāvajīvaṃ kule jeṭṭhāpacāyī assaṃ, yāvajīvaṃ saṇhavāco assaṃ, yāvajīvaṃ apisuṇavāco assaṃ, yāvajīvaṃ vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvaseyyaṃ muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato, yāvajīvaṃ saccavāco assaṃ, yāvajīvaṃ akkodhano assaṃ – sacepi me kodho uppajeyya, khippameva naṃ paṭivineyya’’nti. ‘‘Sakkassa, mahāli, devānamindassa pubbe manussabhūtassa imāni satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā’’ti.
197赡养父母的人,在家尊敬长者的人,
‘‘Mātāpettibharaṃ jantuṃ, kule jeṭṭhāpacāyinaṃ;
198言语柔和、和蔼亲切,远离离间语的人。”
Saṇhaṃ sakhilasambhāsaṃ, pesuṇeyyappahāyinaṃ.
199精勤于破除悭吝, 为人真实, 能调伏嗔怒的人,
‘‘Maccheravinaye yuttaṃ, saccaṃ kodhābhibhuṃ naraṃ;
200三十三天的众天神, 确实称他为善士。
Taṃ ve devā tāvatiṃsā, āhu sappuriso itī’’ti.
2014. 贫穷经
4. Daliddasuttaṃ
260有一次, 世尊住在王舍城的竹林园, 松鼠觅食处。在那里, 世尊招呼比丘们说:“比丘们。”那些比丘回答世尊:“尊师。”世尊这样说道:
Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
203“比丘们, 很久以前, 就在这王舍城里, 有一个人, 他非常贫穷、潦倒困苦。他对如来所教导的法与律, 生起了信, 持守了戒, 听闻了法, 修习了施舍, 培育了智慧。在他对如来所教导的法与律, 生起了信, 持守了戒, 听闻了法, 修习了施舍, 培育了智慧之后, 身体崩解、死亡以后, 投生到了善道、天界, 与三十三天的天神们为伴。他在容貌和名声上, 都远远超过了其他天神。比丘们, 那时, 三十三天的天神们就为此事纷纷议论、指责、抱怨:‘朋友啊, 真是稀有! 朋友啊, 真是前所未有! 这位天子前世还是人的时候, 曾是那么贫穷、潦倒困苦; 现在身体崩解、死亡以后, 却投生到善道、天界, 与三十三天的天神们为伴了。他在容貌和名声上, 都远远超过了其他天神呢。’”
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, aññataro puriso imasmiṃyeva rājagahe manussadaliddo ahosi manussakapaṇo manussavarāko. So tathāgatappavedite dhammavinaye saddhaṃ samādiyi, sīlaṃ samādiyi, sutaṃ samādiyi, cāgaṃ samādiyi, paññaṃ samādiyi. So tathāgatappavedite dhammavinaye saddhaṃ samādiyitvā sīlaṃ samādiyitvā sutaṃ samādiyitvā cāgaṃ samādiyitvā paññaṃ samādiyitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajji devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ. So aññe deve atirocati vaṇṇena ceva yasasā ca. Tatra sudaṃ, bhikkhave, devā tāvatiṃsā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho! Ayañhi devaputto pubbe manussabhūto samāno manussadaliddo ahosi manussakapaṇo manussavarāko; so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapanno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ. So aññe deve atirocati vaṇṇena ceva yasasā cā’’’ti.
204“比丘们, 于是, 天神之王帝释天就对三十三天的天神们说:‘各位尊者, 请不要对这位天子议论纷纷。各位尊者, 这位天子前世还是人的时候, 对如来所教导的法与律, 生起了信, 持守了戒, 听闻了法, 修习了施舍, 培育了智慧。正因为他这样做了, 身体崩解、死亡以后, 才投生到善道、天界, 与三十三天的天神们为伴。所以他在容貌和名声上, 都远远超过了其他天神。’比丘们, 接着, 天神之王帝释天为了安抚三十三天的天神们, 就在那时, 诵出了这些偈颂:
‘‘Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi – ‘mā kho tumhe, mārisā, etassa devaputtassa ujjhāyittha. Eso kho, mārisā, devaputto pubbe manussabhūto samāno tathāgatappavedite dhammavinaye saddhaṃ samādiyi, sīlaṃ samādiyi, sutaṃ samādiyi, cāgaṃ samādiyi, paññaṃ samādiyi. So tathāgatappavedite dhammavinaye saddhaṃ samādiyitvā sīlaṃ samādiyitvā sutaṃ samādiyitvā cāgaṃ samādiyitvā paññaṃ samādiyitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapanno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ . So aññe deve atirocati vaṇṇena ceva yasasā cā’’’ti. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo deve tāvatiṃse anunayamāno tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi –
205“若有人对如来, 有不动摇、稳固建立的信,
‘‘Yassa saddhā tathāgate, acalā suppatiṭṭhitā;
206如果一个人有善好的戒行,那是圣者们喜爱、称赞的。
Sīlañca yassa kalyāṇaṃ, ariyakantaṃ pasaṃsitaṃ.
207对僧团有清净的信心,并且见解正直。
‘‘Saṅghe pasādo yassatthi, ujubhūtañca dassanaṃ;
208人们称他不贫穷,他的一生没有白费。
Adaliddoti taṃ āhu, amoghaṃ tassa jīvitaṃ.
209因此,信心、戒行、净信、见法,
‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;
210有智慧的人应精勤于,忆持佛陀的教法。
Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti.
2115. 可喜经
5. Rāmaṇeyyakasuttaṃ
261在舍卫城祇树给孤独园。那时,帝释天来到世尊所在之处,到了之后,礼敬世尊,站在一旁。站在一旁的帝释天以偈颂问世尊:
Sāvatthiyaṃ jetavane. Atha kho sakko devānamindo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sakko devānamindo bhagavantaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
213那些园林的树丛、森林的树丛、构造精巧的莲花池,
‘‘Ārāmacetyā vanacetyā, pokkharañño sunimmitā;
214它们的可爱,还不及人类可爱之处的十六分之一。
Manussarāmaṇeyyassa, kalaṃ nāgghanti soḷasiṃ.
215无论是在村落还是旷野,低地还是高地,
‘‘Gāme vā yadi vāraññe, ninne vā yadi vā thale;
216只要是阿拉汉居住之处,那大地就是最可爱的地方。
Yattha arahanto viharanti, taṃ bhūmirāmaṇeyyaka’’nti.
2176. 祭祀者经
6. Yajamānasuttaṃ
262有一次,世尊住在王舍城的灵鹫山上。那时,帝释天来到世尊那里,向世尊礼敬后,站在一旁。站在一旁的帝释天以偈颂问世尊:
Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho sakko devānamindo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sakko devānamindo bhagavantaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
219“对于那些祭祀的人类,那些渴望福德的众生,
‘‘Yajamānānaṃ manussānaṃ, puññapekkhāna pāṇinaṃ;
220“你们造作依着生存资具的福德吧——布施在哪里有大果报呢?”
Karotaṃ opadhikaṃ puññaṃ, kattha dinnaṃ mahapphala’’nti.
221“四位在行道中,四位安立在果上——
‘‘Cattāro ca paṭipannā, cattāro ca phale ṭhitā;
222这就是正直的僧团,智慧、戒行都已具足。”
Esa saṅgho ujubhūto, paññāsīlasamāhito.
223“对于那些祭祀的人类、渴望福德的众生,”
‘‘Yajamānānaṃ manussānaṃ, puññapekkhāna pāṇinaṃ;
224你们造作依着生存资具的福德吧——在僧团中的布施有大果报。”
Karotaṃ opadhikaṃ puññaṃ, saṅghe dinnaṃ mahapphala’’nti.
2257. 礼敬佛经
7. Buddhavandanāsuttaṃ
263在舍卫城祇树给孤独园。那时,世尊正在昼间静修,独处安住。这时,帝释天王与梵天萨汉巴帝来到世尊那里;到了之后,各自靠着门柱站着。那时,帝释天王在世尊面前说出这首偈颂:
Sāvatthiyaṃ jetavane. Tena kho pana samayena bhagavā divāvihāragato hoti paṭisallīno. Atha kho sakko ca devānamindo brahmā ca sahampati yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā paccekaṃ dvārabāhaṃ nissāya aṭṭhaṃsu. Atha kho sakko devānamindo bhagavato santike imaṃ gāthaṃ abhāsi –
227“站起来吧,英雄,战场上的胜利者,”
‘‘Uṭṭhehi vīra vijitasaṅgāma,
228“放下重担,无债一身轻地漫步世间;”
Pannabhāra anaṇa vicara loke;
229“你的心已彻底解脱,”
Cittañca te suvimuttaṃ,
230“如同十五之夜的明月。”
Cando yathā pannarasāya ratti’’nti.
231“不,帝释天,不应那样礼敬如来。帝释天,如来应这样被礼敬——”
‘‘Na kho, devānaminda, tathāgatā evaṃ vanditabbā. Evañca kho, devānaminda, tathāgatā vanditabbā –
232“站起来吧,英雄,战场上的胜利者,”
‘‘Uṭṭhehi vīra vijitasaṅgāma,
233商队领袖般无债行于世间,
Satthavāha anaṇa vicara loke;
234请教授法吧,世尊啊,
Desassu bhagavā dhammaṃ,
235将会有理解者的。
Aññātāro bhavissantī’’ti.
2368. 居士礼敬经
8. Gahaṭṭhavandanāsuttaṃ
264在舍卫城。在那里……世尊这样说:'诸比丘,过去世时,天之主帝释天对车夫马他利说:"亲爱的马他利,套上那千匹良马所驾的骏车,我们去园地——去欣赏那美丽的园地。""是的,尊贵的先生。"诸比丘,车夫马他利回应天之主帝释天后,套上千匹良马所驾的骏车,然后向天之主帝释天报告:"尊贵的先生,您的千匹良马所驾的骏车已套好了。现在请您看什么时候是合适的时间。"那时,诸比丘,天之主帝释天从胜利殿下来的同时,合掌礼敬四方。接着,诸比丘,车夫马他利以偈颂对天之主帝释天说:'
Sāvatthiyaṃ. Tatra…pe… etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakko devānamindo mātaliṃ saṅgāhakaṃ āmantesi – ‘yojehi, samma mātali, sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ. Uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmiṃ dassanāyā’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkassa devānamindassa paṭissutvā sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ yojetvā sakkassa devānamindassa paṭivedesi – ‘yutto kho te, mārisa, sahassayutto ājaññaratho. Yassa dāni kālaṃ maññasī’’’ti. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo vejayantapāsādā orohanto añjaliṃ katvā sudaṃ puthuddisā namassati. Atha kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
238那些三明者礼敬您,所有地上的刹帝利也礼敬您;
‘‘Taṃ namassanti tevijjā, sabbe bhummā ca khattiyā;
239四大天王与那有声誉的三十三天众也礼敬您——
Cattāro ca mahārājā, tidasā ca yasassino;
240以此为其摘要——
Tassuddānaṃ –
241那么,帝释天,你礼敬的那个夜叉又是谁呢?
Atha ko nāma so yakkho, yaṃ tvaṃ sakka namassasī’’ti.
242三明者,以及大地上的一切刹帝利,都敬礼我。
‘‘Maṃ namassanti tevijjā, sabbe bhummā ca khattiyā;
243四大天王,还有那些享有盛名的三十三天众。
Cattāro ca mahārājā, tidasā ca yasassino.
244而我,则礼敬那些具足戒行、长久修定的人,
‘‘Ahañca sīlasampanne, cirarattasamāhite;
245礼敬如法出家的、以梵行为究竟的人。
Sammāpabbajite vande, brahmacariyaparāyane.
246那些在家人,行善积德、持戒清净的优婆塞们,……
‘‘Ye gahaṭṭhā puññakarā, sīlavanto upāsakā;
247依法养育妻子的人,我礼敬他们,马他利。
Dhammena dāraṃ posenti, te namassāmi mātalī’’ti.
248帝释天,你所礼敬的那些人,确实是世间最优秀的;
‘‘Seṭṭhā hi kira lokasmiṃ, ye tvaṃ sakka namassasi;
249瓦萨瓦啊,我也礼敬你所礼敬的人。
Ahampi te namassāmi, ye namassasi vāsavā’’ti.
250大力天王、苏阇之夫帝释天说了这番话后,
‘‘Idaṃ vatvāna maghavā, devarājā sujampati;
251向诸方礼敬后,作为最上者登上车。
Puthuddisā namassitvā, pamukho rathamāruhī’’ti.
2529. 礼敬导师经
9. Satthāravandanāsuttaṃ
265在舍卫城祇树林。比丘们,从前,天王帝释天唤马他利车夫:“来吧,好马他利,备好由千匹良马牵引的车,我们去园地观赏美景。”“是的,尊者。”比丘们,马他利车夫答应帝释天后,备好千马良车,向帝释天报告:“大人,千马良车已经备好,现在请您看时机出发。”那时,比丘们,帝释天从最胜殿下来,合掌礼敬世尊。这时,马他利车夫以偈颂对帝释天说:
Sāvatthiyaṃ jetavane. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakko devānamindo mātaliṃ saṅgāhakaṃ āmantesi – ‘yojehi, samma mātali, sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ, uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmiṃ dassanāyā’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkassa devānamindassa paṭissutvā sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ yojetvā sakkassa devānamindassa paṭivedesi – ‘yutto kho te, mārisa, sahassayutto ājaññaratho. Yassa dāni kālaṃ maññasī’’’ti. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo vejayantapāsādā orohanto añjaliṃ katvā sudaṃ bhagavantaṃ namassati. Atha kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
254天神和人类都礼敬他,瓦萨瓦啊,
‘‘Yañhi devā manussā ca, taṃ namassanti vāsava;
255那么,帝释天,你向他敬礼的那个夜叉是谁呢?
Atha ko nāma so yakkho, yaṃ tvaṃ sakka namassasī’’ti.
256在这有天神在内的世间,那位正自觉者,
‘‘Yo idha sammāsambuddho, asmiṃ loke sadevake;
257我礼敬那名为无等的导师,马他利。
Anomanāmaṃ satthāraṃ, taṃ namassāmi mātali.
258那些已灭除贪、嗔和愚痴的人,
‘‘Yesaṃ rāgo ca doso ca, avijjā ca virājitā;
259漏尽的阿拉汉们,我礼敬他们,马他利。
Khīṇāsavā arahanto, te namassāmi mātali.
260那些调伏了贪和嗔、超越了无明的人,作为有学,乐于损减烦恼,精勤不放逸地修学——马他利,我礼敬他们。
‘‘Ye rāgadosavinayā, avijjāsamatikkamā;
261帝释天啊,你礼敬的那些人,在世间确实是最殊胜的。
Sekkhā apacayārāmā, appamattānusikkhare;
262婆娑婆啊,你礼敬谁,我也礼敬他们。
Te namassāmi mātalī’’ti.
263摩伽婆——天王、须阇波提——说了这番话之后……
‘‘Seṭṭhā hi kira lokasmiṃ, ye tvaṃ sakka namassasi;
264我也礼敬他们,瓦萨瓦啊,你所礼敬的那些人。
Ahampi te namassāmi, ye namassasi vāsavā’’ti.
265天王摩伽婆、苏阇之夫如此说后;
‘‘Idaṃ vatvāna maghavā, devarājā sujampati;
266我向世尊表达了敬意后,领头登上了车。
Bhagavantaṃ namassitvā, pamukho rathamāruhī’’ti.
26710. 礼敬僧团经
10. Saṅghavandanāsuttaṃ
266在沙瓦提城的揭德林。在那里……世尊对比丘们说:“比丘们,从前,有一个丑陋矮小的夜叉,坐到了帝释天的宝座上。那时,三十三天众埋怨、非议、指责起来:‘真是稀有啊,诸位!真是奇妙啊,诸位!这个丑陋矮小的夜叉,居然坐在帝释天的宝座上!’比丘们,三十三天众越埋怨、非议、指责,那个夜叉就变得越英俊、越好看、越让人欢喜。
Sāvatthiyaṃ jetavane. Tatra kho…pe… etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, bhikkhave, aññataro yakkho dubbaṇṇo okoṭimako sakkassa devānamindassa āsane nisinno ahosi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, devā tāvatiṃsā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata, bho! Ayaṃ yakkho dubbaṇṇo okoṭimako sakkassa devānamindassa āsane nisinno’’’ti! Yathā yathā kho, bhikkhave, devā tāvatiṃsā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti, tathā tathā so yakkho abhirūpataro ceva hoti dassanīyataro ca pāsādikataro ca.
269那些躺在腐臭身体里的人,本该礼敬你才对,
‘‘Tañhi ete namasseyyuṃ, pūtidehasayā narā;
270他们陷在死尸里,受尽饥渴的折磨。
Nimuggā kuṇapamhete, khuppipāsasamappitā.
271瓦萨瓦,你为何羡慕那些无家者?
‘‘Kiṃ nu tesaṃ pihayasi, anāgārāna vāsava;
272说说这些圣者的行仪吧,我们想听你的话。”
Ācāraṃ isinaṃ brūhi, taṃ suṇoma vaco tavā’’ti.
273马他利啊,我羡慕那些无家者:
‘‘Etaṃ tesaṃ pihayāmi, anāgārāna mātali;
274他们离开哪座村庄,就无所牵挂地离去。
Yamhā gāmā pakkamanti, anapekkhā vajanti te.
275他们不在仓库里储粮,不在瓦罐里,也不在篮子里;
‘‘Na tesaṃ koṭṭhe openti, na kumbhi na kaḷopiyaṃ ;
276他们寻求他人已备好的食物,凭此度日,这些善持戒者。
Paraniṭṭhitamesānā , tena yāpenti subbatā.
277他们是善于商议的贤者,保持沉默,行止平静;
‘‘Sumantamantino dhīrā, tuṇhībhūtā samañcarā;
278马他利啊,天众与阿修罗对峙,还有那众多的凡人。
Devā viruddhā asurehi, puthu maccā ca mātali.
279在愤怒者中不愤怒,在持刀杖者中寂静;
‘‘Aviruddhā viruddhesu, attadaṇḍesu nibbutā;
280在有执取者中无执取,马他利啊,我礼敬这些人。
Sādānesu anādānā, te namassāmi mātalī’’ti.
281据说世间最上者,帝释啊,你所礼敬的那些人;
‘‘Seṭṭhā hi kira lokasmiṃ, ye tvaṃ sakka namassasi;
282瓦沙瓦,我也礼敬你所礼敬的那些人。」
Ahampi te namassāmi, ye namassasi vāsavā’’ti.
283「说此之后,摩伽瓦,天王善言者;
‘‘Idaṃ vatvāna maghavā, devarājā sujampati;
284礼敬了比丘僧团,然后作为首领登上了战车。
Bhikkhusaṅghaṃ namassitvā, pamukho rathamāruhī’’ti.
285第二品
Dutiyo vaggo.
286其摄颂——
Tassuddānaṃ –
287说有三种天众,以及贫困与愉悦;
Devā pana tayo vuttā, daliddañca rāmaṇeyyakaṃ;
288供奉与礼敬,三种帝释天归依。
Yajamānañca vandanā, tayo sakkanamassanāti.
289第三品
3. Tatiyavaggo
2903. 第三品
3. Tatiyavaggo
2911. 断经
1. Chetvāsuttaṃ
267在舍卫城的祇树林。那时,帝释天王来到世尊那里,到了之后,向世尊礼敬,然后站在一边。站在一边的帝释天王这样问世尊:“尊者,到底是什么让这世间值得喜爱呢?”
Sāvatthiyaṃ jetavane. Atha kho sakko devānamindo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sakko devānamindo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bhante, bhūmirāmaṇeyyaka’’nti?
293“断除了什么,能安稳睡眠?断除了什么,不再忧愁?
‘‘Kiṃsu chetvā sukhaṃ seti, kiṃsu chetvā na socati;
294“乔达摩,你称赞杀掉哪一种单一的东西呢?”
Kissassu ekadhammassa, vadhaṃ rocesi gotamā’’ti.
295“杀掉愤怒,便安稳入睡;杀掉愤怒,不再忧愁。
‘‘Kodhaṃ chetvā sukhaṃ seti, kodhaṃ chetvā na socati;
296愤怒的根有毒,顶端却甜美;帝释天啊,
Kodhassa visamūlassa, madhuraggassa vāsava;
297圣者们称赞杀掉这种东西——因为杀了它,就不再忧愁。”
Vadhaṃ ariyā pasaṃsanti, tañhi chetvā na socatī’’ti.
2982. 丑陋经
2. Dubbaṇṇiyasuttaṃ
268在舍卫城的祇陀林。……那时,世尊说:“比丘们,从前,帝释天召唤车夫马他利:‘来,马他利,去套上那辆千匹良马拉的御车,我们到园林地去,见见那些美景。’‘好的,尊上。’马他利答应了帝释天,把千匹良马拉的车套好,然后禀告帝释天:‘阁下,千匹良马的车已经套好了,您觉得什么时候出发,就请动身吧。’那时,帝释天从最胜殿下来,合起手掌,向比丘僧团恭敬地礼敬。于是,马他利便用偈颂问帝释天:
Sāvatthiyaṃ jetavane. Tatra kho…pe… etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakko devānamindo mātaliṃ saṅgāhakaṃ āmantesi – ‘yojehi, samma mātali, sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ , uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmiṃ dassanāyā’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkassa devānamindassa paṭissutvā, sahassayuttaṃ ājaññarathaṃ yojetvā sakkassa devānamindassa paṭivedesi – ‘yutto kho te, mārisa, sahassayutto ājaññaratho, yassa dāni kālaṃ maññasī’’’ti. Atha kho, bhikkhave , sakko devānamindo vejayantapāsādā orohanto añjaliṃ katvā sudaṃ bhikkhusaṅghaṃ namassati. Atha kho, bhikkhave, mātali saṅgāhako sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
300“那时,比丘们,三十三天众来到帝释天那里,对帝释天这么说:‘尊者,有一个丑陋矮小的夜叉,坐到了帝释天的宝座上。尊者,三十三天众就在那里埋怨、非议、指责说:真是稀有啊,诸位!真是奇妙啊,诸位!这个丑陋矮小的夜叉,居然坐在帝释天的宝座上!可是,尊者,他们越是埋怨、非议、指责,那个夜叉就变得越英俊、越好看、越让人欢喜。尊者,那个夜叉恐怕是以愤怒为食的吧!’”
‘‘Atha kho, bhikkhave, devā tāvatiṃsā yena sakko devānamindo tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā sakkaṃ devānamindaṃ etadavocuṃ – ‘idha te, mārisa, aññataro yakkho dubbaṇṇo okoṭimako sakkassa devānamindassa āsane nisinno. Tatra sudaṃ, mārisa, devā tāvatiṃsā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti – acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho! Ayaṃ yakkho dubbaṇṇo okoṭimako sakkassa devānamindassa āsane nisinnoti. Yathā yathā kho, mārisa, devā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti, tathā tathā so yakkho abhirūpataro ceva hoti dassanīyataro ca pāsādikataro cāti. So hi nūna, mārisa, kodhabhakkho yakkho bhavissatī’’’ti.
301「那时,比丘们,帝释天前往那位以瞋怒为食的亚卡那里。到了之后,他把上衣搭在一肩,右膝跪在地上,朝着那位以瞋怒为食的亚卡合掌致敬,报了三次自己的名字:『贤友,我是帝释天,是天王。贤友,我是帝释天,是天王。』比丘们,帝释天越是报自己的名字,那位亚卡就变得越丑、越矮。变得越丑越矮之后,他就在那里消失了。」那时,比丘们,帝释天在自己的座位上坐下,安抚着三十三天的天众,在那个时刻说了这些偈颂:
‘‘Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo yena so kodhabhakkho yakkho tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā dakkhiṇajāṇumaṇḍalaṃ pathaviyaṃ nihantvā yena so kodhabhakkho yakkho tenañjaliṃ paṇāmetvā tikkhattuṃ nāmaṃ sāveti – ‘sakkohaṃ mārisa, devānamindo, sakkohaṃ, mārisa, devānamindo’ti. Yathā yathā kho, bhikkhave, sakko devānamindo nāmaṃ sāvesi, tathā tathā so yakkho dubbaṇṇataro ceva ahosi okoṭimakataro ca. Dubbaṇṇataro ceva hutvā okoṭimakataro ca tatthevantaradhāyī’’ti. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo sake āsane nisīditvā deve tāvatiṃse anunayamāno tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi –
302「我的心没有被严重伤害,也不会被变化牵着走;
‘‘Na sūpahatacittomhi, nāvattena suvānayo;
303我对你们从来没有长时间生气,瞋怒在我这里不会停留。
Na vo cirāhaṃ kujjhāmi, kodho mayi nāvatiṭṭhati.
304「我生气了也不说粗暴的话,也不宣扬自己的德行;
‘‘Kuddhāhaṃ na pharusaṃ brūmi, na ca dhammāni kittaye;
305我把自己克制住,看见了对自己的利益。」
Sanniggaṇhāmi attānaṃ, sampassaṃ atthamattano’’ti.
3063. 散巴利幻术经
3. Sambarimāyāsuttaṃ
269在舍卫城……世尊这么说:「比丘们,从前,韦巴吉帝阿修罗王生了病,疼痛,病得很重。那时,比丘们,帝释天前去探望韦巴吉帝阿修罗王的病情。比丘们,韦巴吉帝阿修罗王远远看见帝释天走过来。看见帝释天之后,他对帝释天这么说:『天王,给我治病吧。』『韦巴吉帝,那你把桑巴利技艺教给我吧。』『贤友,在我先问过阿修罗们之前,我还不教你。』比丘们,于是韦巴吉帝阿修罗王问阿修罗们:『诸位贤友,我可以把桑巴利技艺教给帝释天吗?』『贤友,你不要把桑巴利技艺教给帝释天。』那时,比丘们,韦巴吉帝阿修罗王用偈颂对帝释天说:——
Sāvatthiyaṃ…pe… bhagavā etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, bhikkhave, vepacitti asurindo ābādhiko ahosi dukkhito bāḷhagilāno. Atha kho bhikkhave, sakko devānamindo yena vepacitti asurindo tenupasaṅkami gilānapucchako. Addasā kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṃ devānamindaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘tikiccha maṃ devānamindā’ti. ‘Vācehi maṃ, vepacitti, sambarimāya’nti. ‘Na tāvāhaṃ vācemi, yāvāhaṃ, mārisa, asure paṭipucchāmī’’’ti. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo asure paṭipucchi – ‘vācemahaṃ, mārisā, sakkaṃ devānamindaṃ sambarimāya’nti? ‘Mā kho tvaṃ, mārisa, vācesi sakkaṃ devānamindaṃ sambarimāya’’’nti. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
308'狡猾的帝释天摩迦婆,天王苏贾主,'
‘‘Māyāvī maghavā sakka, devarāja sujampati;
309'堕入可怕地狱,像桑婆罗一样百年受苦。'
Upeti nirayaṃ ghoraṃ, sambarova sataṃ sama’’nti.
3104. 罪过经
4. Accayasuttaṃ
270在沙瓦提城……世尊的园林里。那时,有两个比丘起了争执。其中一个比丘犯了错。犯错的比丘向那位比丘当面如法承认错误;那位比丘不接受。于是,众多比丘去拜见世尊。到了之后,礼敬世尊,然后坐在一边。坐在一边之后,那些比丘对世尊说:'大德,这里有两个比丘起了争执。其中一个比丘犯了错。大德,那位犯错的比丘当面如法承认错误;那位比丘却不肯接受。'
Sāvatthiyaṃ…pe… ārāme. Tena kho pana samayena dve bhikkhū sampayojesuṃ. Tatreko bhikkhu accasarā. Atha kho so bhikkhu tassa bhikkhuno santike accayaṃ accayato deseti; so bhikkhu nappaṭiggaṇhāti. Atha kho sambahulā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, dve bhikkhū sampayojesuṃ, tatreko bhikkhu accasarā . Atha kho so, bhante, bhikkhu tassa bhikkhuno santike accayaṃ accayato deseti, so bhikkhu nappaṭiggaṇhātī’’ti.
312'比丘们,有两种愚人:一种是犯了错却不把错误看作错误的人,一种是对如法承认错误的人不肯接受的人。'比丘们,这就是那两种愚人。'比丘们,有两种智者:一种是犯了错能把错误看作错误的人,一种是对如法承认错误的人愿意接受的人。'比丘们,这就是那两种智者。
‘‘Dveme, bhikkhave, bālā. Yo ca accayaṃ accayato na passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ nappaṭiggaṇhā’’ti – ime kho, bhikkhave, dve bālā. ‘‘Dveme, bhikkhave, paṇḍitā. Yo ca accayaṃ accayato passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ paṭiggaṇhā’’ti – ime kho, bhikkhave, dve paṇḍitā.
313'比丘们,很久以前,帝释天王在善法讲堂里,为了安抚三十三天的天众,在那个时刻说了这首偈颂:
‘‘Bhūtapubbaṃ , bhikkhave, sakko devānamindo sudhammāyaṃ sabhāyaṃ deve tāvatiṃse anunayamāno tāyaṃ velāyaṃ imaṃ gāthaṃ abhāsi –
314'不要让愤怒掌控你们的心,也不要在朋友之间互相伤害。'
‘‘Kodho vo vasamāyātu, mā ca mittehi vo jarā;
315不要去责备那不该被责备的人,也不要说离间之语;
Agarahiyaṃ mā garahittha, mā ca bhāsittha pesuṇaṃ;
316接着,怒气会像山一样,把心恶之人碾得粉碎。”
Atha pāpajanaṃ kodho, pabbatovābhimaddatī’’ti.
3175. 不嗔经
5. Akkodhasuttaṃ
271如是我闻:有一次,世尊住在沙瓦提城的揭德林给孤独园。就在那里,世尊对诸比丘说……世尊说了这些:“比丘们,从前,帝释天在善法讲堂里教导三十三天众时,在那时候说了这首偈颂——
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū…pe… bhagavā etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakko devānamindo sudhammāyaṃ sabhāyaṃ deve tāvatiṃse anunayamāno tāyaṃ velāyaṃ imaṃ gāthaṃ abhāsi –
319“别让怒气战胜你们,也别对那些生气的人发火;
‘‘Mā vo kodho ajjhabhavi, mā ca kujjhittha kujjhataṃ;
320不愤怒与不伤害,是行走在圣者之道上的行持;
Akkodho avihiṃsā ca, ariyesu ca paṭipadā ;
321接着,怒气会像山一样,把心恶之人碾得粉碎。”
Atha pāpajanaṃ kodho, pabbatovābhimaddatī’’ti.
322第三品
Tatiyo vaggo.
323其摄颂——
Tassuddānaṃ –
324切断丑陋幻术,以不嗔而得超越;
Chetvā dubbaṇṇiyamāyā, accayena akodhano;
325由最胜佛陀所教导,这就是帝释五经。
Desitaṃ buddhaseṭṭhena, idañhi sakkapañcakanti.
326摄颂:
Tassuddānaṃ –
327帝释相应完
Sakkasaṃyuttaṃ samattaṃ.
328有偈品第一
Sagāthāvaggo paṭhamo.
329其摄颂——
Tassuddānaṃ –
330天女、天子,和国王、魔王、比丘尼;
Devatā devaputto ca, rājā māro ca bhikkhunī;
331梵天、婆罗门、旺基萨,林野夜叉和帝释天。
Brahmā brāhmaṇa vaṅgīso, vanayakkhena vāsavoti.
332有偈品相应部完
Sagāthāvaggasaṃyuttapāḷi niṭṭhitā.