← 中部目录

MN 148 · 六六经

Tipitaka 7.0 静态阅读页 · 33 段 · 打开交互阅读器

420如是我闻:有一次,世尊住在舍卫城的祇树给孤独园。那时,世尊对诸比丘说:“比丘们。”“尊者!”那些比丘回应世尊。世尊这样说道:“比丘们,我将为你们教导一个法,它起始善、中间善、结尾善,有意义、有词句;我要阐述那完全圆满、完全清净的梵行,也就是——‘六组六法’。你们仔细听,好好作意,我要说了。”“是的,尊者。”那些比丘回应世尊。世尊这样说道:
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘dhammaṃ vo, bhikkhave, desessāmi ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsessāmi, yadidaṃ – cha chakkāni. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
2“应当了知六内处,应当了知六外处,应当了知六识身,应当了知六触身,应当了知六受身,应当了知六渴爱身。
‘‘Cha ajjhattikāni āyatanāni veditabbāni, cha bāhirāni āyatanāni veditabbāni, cha viññāṇakāyā veditabbā, cha phassakāyā veditabbā, cha vedanākāyā veditabbā, cha taṇhākāyā veditabbā.
421“‘应当了知六内处’——这确实已说过了。是依据什么而说的呢?有眼处、耳处、鼻处、舌处、身处、意处。‘应当了知六内处’——凡是这样说的,正是依据这个而说的。这是第一个六法组。
‘‘‘Cha ajjhattikāni āyatanāni veditabbānī’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ , kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ. ‘Cha ajjhattikāni āyatanāni veditabbānī’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ paṭhamaṃ chakkaṃ.
4“‘应当了知六外处’——这确实已说过了。是依据什么而说的呢?有色处、声处、香处、味处、触处、法处。‘应当了知六外处’——凡是这样说的,正是依据这个而说的。这是第二个六法组。
‘‘‘Cha bāhirāni āyatanāni veditabbānī’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ . Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Rūpāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. ‘Cha bāhirāni āyatanāni veditabbānī’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ dutiyaṃ chakkaṃ.
5“‘应当了知六识身’——这确实已说过了。是依据什么而说的呢?依于眼和色,生起眼识;依于耳和声,生起耳识;依于鼻和香,生起鼻识;依于舌和味,生起舌识;依于身和触,生起身识;依于意和法,生起意识。‘应当了知六识身’——凡是这样说的,正是依据这个而说的。这是第三个六法组。
‘‘‘Cha viññāṇakāyā veditabbā’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, sotañca paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ, ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ, jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ, kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ, manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ. ‘Cha viññāṇakāyā veditabbā’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ tatiyaṃ chakkaṃ.
6“‘应当了知六触身’——这确实已说过了。是依据什么而说的呢?依于眼和色,生起眼识,这三者的合和就是触;依于耳和声,生起耳识,这三者的合和就是触;依于鼻和香,生起鼻识,这三者的合和就是触;依于舌和味,生起舌识,这三者的合和就是触;依于身和触,生起身识,这三者的合和就是触;依于意和法,生起意识,这三者的合和就是触。‘应当了知六触身’——凡是这样说的,正是依据这个而说的。这是第四个六法组。”
‘‘‘Cha phassakāyā veditabbā’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso; sotañca paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso; ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso; jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso; kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso; manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso. ‘Cha phassakāyā veditabbā’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ catutthaṃ chakkaṃ.
7“应当了知六受身”——这是就此而说的。它是因为什么而说的呢?因为眼和色,生起眼识,三者和合就是触,以触为缘而生起受;因为耳和声,生起耳识,三者和合就是触,以触为缘而生起受;因为鼻和香,生起鼻识,三者和合就是触,以触为缘而生起受;因为舌和味,生起舌识,三者和合就是触,以触为缘而生起受;因为身和触所及,生起身识,三者和合就是触,以触为缘而生起受;因为意和法,生起意识,三者和合就是触,以触为缘而生起受。‘应当了知六受身’——这一句所说的,正是因为这些而说的。这是第五个六法组。
‘‘‘Cha vedanākāyā veditabbā’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā; sotañca paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā; ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā; jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā; kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā; manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā. ‘Cha vedanākāyā veditabbā’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ pañcamaṃ chakkaṃ.
8“应当了知六渴爱身”——这是就此而说的。它是因为什么而说的呢?因为眼和色,生起眼识,三者和合就是触,以触为缘而生起受,以受为缘而生起渴爱;因为耳和声,生起耳识……(中略)……因为鼻和香,生起鼻识……因为舌和味,生起舌识……因为身和触所及,生起身识……因为意和法,生起意识,三者和合就是触,以触为缘而生起受,以受为缘而生起渴爱。‘应当了知六渴爱身’——这一句所说的,正是因为这些而说的。这是第六个六法组。
‘‘‘Cha taṇhākāyā veditabbā’ti – iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā; sotañca paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ…pe… ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ… jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ… kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ… manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā. ‘Cha taṇhākāyā veditabbā’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ. Idaṃ chaṭṭhaṃ chakkaṃ.
422如果有人说‘眼是我’,这是不成立的。眼的生起和灭去,是可以被了知的。而当一个东西的生起和灭去能被了知时,它就会落到‘我的我生起又灭去’这样的结论上。因此,说‘眼是我’是不成立的。所以,眼是无我。
‘‘‘Cakkhu attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Cakkhussa uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘cakkhu attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā.
10如果有人说‘色是我’,这是不成立的。色的生起和灭去,是可以被了知的。而当一个东西的生起和灭去能被了知时,它就会落到‘我的我生起又灭去’这样的结论上。因此,说‘色是我’是不成立的。所以,眼是无我,色是无我。
‘‘‘Rūpā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Rūpānaṃ uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘rūpā attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā, rūpā anattā.
11如果有人说‘眼识是我’,这是不成立的。眼识的生起和灭去,是可以被了知的。而当一个东西的生起和灭去能被了知时,它就会落到‘我的我生起又灭去’这样的结论上。因此,说‘眼识是我’是不成立的。所以,眼是无我,色是无我,眼识是无我。
‘‘‘Cakkhuviññāṇaṃ attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Cakkhuviññāṇassa uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘cakkhuviññāṇaṃ attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā, rūpā anattā, cakkhuviññāṇaṃ anattā.
12如果有人说‘眼触是我’,这是不成立的。眼触的生起和灭去,是可以被了知的。而当一个东西的生起和灭去能被了知时,它就会落到‘我的我生起又灭去’这样的结论上。因此,说‘眼触是我’是不成立的。所以,眼是无我,色是无我,眼识是无我,眼触是无我。
‘‘‘Cakkhusamphasso attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Cakkhusamphassassa uppādopi vayopi paññāyati . Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘cakkhusamphasso attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā, rūpā anattā, cakkhuviññāṇaṃ anattā, cakkhusamphasso anattā.
13如果有人主张'受是我',这不能成立。受的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'受是我',这不能成立。所以,眼是无我,色法是无我,眼识是无我,眼触是无我,受是无我。
‘‘‘Vedanā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Vedanāya uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘vedanā attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā, rūpā anattā, cakkhuviññāṇaṃ anattā, cakkhusamphasso anattā, vedanā anattā.
14如果有人主张'渴爱是我',这不能成立。渴爱的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'渴爱是我',这不能成立。所以,眼是无我,色法是无我,眼识是无我,眼触是无我,受是无我,渴爱是无我。
‘‘‘Taṇhā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Taṇhāya uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘taṇhā attā’ti yo vadeyya. Iti cakkhu anattā, rūpā anattā, cakkhuviññāṇaṃ anattā, cakkhusamphasso anattā, vedanā anattā, taṇhā anattā.
423如果有人主张'耳是我'……等……'鼻是我'……'舌是我'……'身是我'……'意是我',这不能成立。意的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'意是我',这不能成立。所以,意是无我。
‘‘‘Sotaṃ attā’ti yo vadeyya…pe… ‘ghānaṃ attā’ti yo vadeyya… ‘jivhā attā’ti yo vadeyya… ‘kāyo attā’ti yo vadeyya… ‘mano attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Manassa uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘mano attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā.
16如果有人主张'法处是我',这不能成立。法处的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'法处是我',这不能成立。所以,意是无我,法处是无我。
‘‘‘Dhammā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Dhammānaṃ uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘dhammā attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā, dhammā anattā.
17如果有人主张'意识是我',这不能成立。意识的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'意识是我',这不能成立。所以,意是无我,法处是无我,意识是无我。
‘‘‘Manoviññāṇaṃ attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Manoviññāṇassa uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘manoviññāṇaṃ attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā, dhammā anattā, manoviññāṇaṃ anattā.
18如果有人主张'意触是我',这不能成立。意触的生起与灭去是可以被了知的。既然生起与灭去都可以被了知,那么'我的我生起又灭去'这样的论断就会出现。因此,如果有人主张'意触是我',这不能成立。所以,意是无我,法处是无我,意识是无我,意触是无我。
‘‘‘Manosamphasso attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Manosamphassassa uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘manosamphasso attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā, dhammā anattā, manoviññāṇaṃ anattā, manosamphasso anattā.
19如果有谁说‘受是我’,那是不成立的。受的生起与灭去是可以被了知的。既然它的生起与灭去可以被了知,那就会导致这样的结论:‘我的我生起又灭去’。因此,如果有谁说‘受是我’,那是不成立的。所以,意是无我,诸法是 无我,意识是无我,意触是无我,受是无我。
‘‘‘Vedanā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Vedanāya uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘vedanā attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā, dhammā anattā, manoviññāṇaṃ anattā, manosamphasso anattā, vedanā anattā.
20如果有谁说‘渴爱是我’,那是不成立的。渴爱的生起与灭去是可以被了知的。既然它的生起与灭去可以被了知,那就会导致这样的结论:‘我的我生起又灭去’。因此,如果有谁说‘渴爱是我’,那是不成立的。所以,意是无我,诸法是 无我,意识是无我,意触是无我,受是无我,渴爱是无我。
‘‘‘Taṇhā attā’ti yo vadeyya taṃ na upapajjati. Taṇhāya uppādopi vayopi paññāyati. Yassa kho pana uppādopi vayopi paññāyati, ‘attā me uppajjati ca veti cā’ti iccassa evamāgataṃ hoti. Tasmā taṃ na upapajjati – ‘taṇhā attā’ti yo vadeyya. Iti mano anattā, dhammā anattā, manoviññāṇaṃ anattā, manosamphasso anattā, vedanā anattā, taṇhā anattā.
424诸比丘,这是通往有身集起的道路:将眼视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将色视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将眼识视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将眼触视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将受视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将渴爱视为‘这是我的,这是我,这是我的我’。 将耳视为‘这是我的,这是我,这是我的我’……将鼻视为‘这是我的,这是我,这是我的我’……将舌视为‘这是我的,这是我,这是我的我’……将身视为‘这是我的,这是我,这是我的我’……将意视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将法视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将意识视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将意触视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将受视为‘这是我的,这是我,这是我的我’;将渴爱视为‘这是我的,这是我,这是我的我’。
‘‘Ayaṃ kho pana, bhikkhave, sakkāyasamudayagāminī paṭipadā – cakkhuṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; rūpe ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; cakkhuviññāṇaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; cakkhusamphassaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; vedanaṃ ‘etaṃ mama , esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; taṇhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati; sotaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati…pe… ghānaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati…pe… jivhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati…pe… kāyaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati…pe… manaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, dhamme ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, manoviññāṇaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, manosamphassaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, vedanaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, taṇhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati.
22诸比丘,这是通往有身灭尽的道路:将眼视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将色视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将眼识视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将眼触视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将受视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将渴爱视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’。 将耳视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’……将鼻视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’……将舌视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’……将身视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’……将意视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将法视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将意识视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将意触视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将受视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’;将渴爱视为‘这不是我的,这不是我,这不是我的我’。
‘‘Ayaṃ kho pana, bhikkhave, sakkāyanirodhagāminī paṭipadā – cakkhuṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Rūpe ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Cakkhuviññāṇaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Cakkhusamphassaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Vedanaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Taṇhaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Sotaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati…pe… ghānaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati… jivhaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati… kāyaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati… manaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Manoviññāṇaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Manosamphassaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Vedanaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Taṇhaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati.
425诸比丘,依于眼与色,生起眼识。三者的聚合就是触。以触为缘,生起感受,或乐、或苦、或不苦不乐。当他接触到乐受时,他欢喜、欢迎、执著而住。他的贪随眠就随著增长。当他接触到苦受时,他忧愁、疲惫、悲泣、捶胸号哭、陷入迷乱。他的嗔恚随眠就随著增长。当他接触到不苦不乐受时,他不如实地了知那受的集起、灭没、乐味、过患与出离。他的无明随眠就随著增长。诸比丘,他若不舍断乐受的贪随眠,不去除苦受的嗔恚随眠,不根绝不苦不乐受的无明随眠,不舍断无明,不使明生起,而能在此生成为苦的终结者——这是不可能的。
‘‘Cakkhuñca, bhikkhave, paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā. So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa rāgānusayo anuseti. Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. Tassa paṭighānusayo anuseti. Adukkhamasukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa avijjānusayo anuseti. So vata, bhikkhave, sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ appahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ appaṭivinodetvā adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayaṃ asamūhanitvā avijjaṃ appahāya vijjaṃ anuppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
24比丘们,以耳处和声处为条件,耳识就生起了……(中略)……
‘‘Sotañca, bhikkhave, paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ…pe….
426比丘们,以眼处和色处为条件,眼识就生起了;这三者的合和就是触;以触为条件,感受就生起了,或乐、或苦、或不苦不乐。当这个人接触到乐受时,他不欢喜、不欢迎、不沉迷其中而住。他的贪随眠就不会随之潜藏。当这个人接触到苦受时,他不忧愁、不疲倦、不悲泣、不捶胸痛哭、不陷入迷乱。他的嗔随眠就不会随之潜藏。当这个人接触到不苦不乐受时,他如实了知那种受的集起、灭没、乐味、过患与出离。他的无明随眠就不会随之潜藏。比丘们,这确实是可能的:一个人在乐受上舍断了贪随眠,在苦受上驱除了嗔随眠,在不苦不乐受上根除了无明随眠,舍弃了无明而生起了明,就在这现世成为苦的终结者。这件事是存在的。
‘‘Cakkhuñca , bhikkhave, paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā. So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa rāgānusayo nānuseti. Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati. Tassa paṭighānusayo nānuseti. Adukkhamasukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa avijjānusayo nānuseti. So vata, bhikkhave, sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ pahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayaṃ samūhanitvā avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – ṭhānametaṃ vijjati.
26诸比丘,依于耳与声,生起耳识……依于鼻与香,生起鼻识……依于舌与味,生起舌识……依于身与所触,生起身识……依于意与法,生起意识;三者的聚合就是触;以触为缘,生起感受,或乐、或苦、或不苦不乐。当他接触到乐受时,他欢喜、欢迎、执著而住。他的贪随眠就随著增长。当他接触到苦受时,他忧愁、疲惫、悲泣、捶胸号哭、陷入迷乱。他的嗔恚随眠就随著增长。当他接触到不苦不乐受时,他不如实地了知那受的集起、灭没、乐味、过患与出离。他的无明随眠就随著增长。诸比丘,他若不舍断乐受的贪随眠,不去除苦受的嗔恚随眠,不根绝不苦不乐受的无明随眠,不舍断无明,不使明生起,而能在此生成为苦的终结者——这是不可能的。
‘‘Sotañca, bhikkhave, paṭicca sadde ca uppajjati sotaviññāṇaṃ…pe… ghānañca, bhikkhave, paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ…pe… jivhañca, bhikkhave, paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ…pe… kāyañca, bhikkhave, paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ…pe… manañca, bhikkhave, paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā. So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa rāgānusayo anuseti. Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. Tassa paṭighānusayo anuseti. Adukkhamasukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa avijjānusayo anuseti. So vata, bhikkhave, sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ appahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ appaṭivinodetvā adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayaṃ asamūhanitvā avijjaṃ appahāya vijjaṃ anuppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
27比丘们,以鼻处和香处为条件,鼻识就生起了……(中略)……
‘‘Ghānañca, bhikkhave, paṭicca gandhe ca uppajjati ghānaviññāṇaṃ…pe….
28比丘们,以舌处和味处为条件,舌识就生起了……(中略)……
‘‘Jivhañca, bhikkhave, paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ…pe… .
29比丘们,以身处和触处为条件,身识就生起了……(中略)……
‘‘Kāyañca, bhikkhave, paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati kāyaviññāṇaṃ…pe….
30比丘们,以意处和法处为条件,意识就生起了;这三者的合和就是触;以触为条件,感受就生起了,或乐、或苦、或不苦不乐。当这个人接触到乐受时,他不欢喜、不欢迎、不沉迷其中而住。他的贪随眠就不会随之潜藏。当这个人接触到苦受时,他不忧愁、不疲倦、不悲泣、不捶胸痛哭、不陷入迷乱。他的嗔随眠就不会随之潜藏。当这个人接触到不苦不乐受时,他如实了知那种受的集起、灭没、乐味、过患与出离。他的无明随眠就不会随之潜藏。比丘们,这确实是可能的:一个人在乐受上舍断了贪随眠,在苦受上驱除了嗔随眠,在不苦不乐受上根除了无明随眠,舍弃了无明而生起了明,就在这现世成为苦的终结者。这件事是存在的。
‘‘Manañca, bhikkhave, paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā. So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa rāgānusayo nānuseti. Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati. Tassa paṭighānusayo nānuseti. Adukkhamasukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa avijjānusayo nānuseti. So vata, bhikkhave, sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ pahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayaṃ samūhanitvā avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – ṭhānametaṃ vijjati.
427“比丘们,当一位有听闻的圣弟子这样观察时,他对眼厌离,对色厌离,对眼识厌离,对眼触厌离,对感受厌离,对渴爱厌离。他对耳厌离,对声音厌离……他对鼻厌离,对气味厌离……他对舌厌离,对味道厌离……他对身厌离,对所触厌离……他对意厌离,对法尘厌离,对意识厌离,对意触厌离,对感受厌离,对渴爱厌离。因为厌离,他离染;因为离染,他解脱。在解脱时,生起‘已解脱’的智。他了知:‘生已灭尽,梵行已住立,应做的已做,不再有这后的状态。’”
‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmiṃ nibbindati, rūpesu nibbindati, cakkhuviññāṇe nibbindati, cakkhusamphasse nibbindati, vedanāya nibbindati, taṇhāya nibbindati. Sotasmiṃ nibbindati, saddesu nibbindati…pe… ghānasmiṃ nibbindati, gandhesu nibbindati… jivhāya nibbindati, rasesu nibbindati… kāyasmiṃ nibbindati, phoṭṭhabbesu nibbindati… manasmiṃ nibbindati, dhammesu nibbindati, manoviññāṇe nibbindati, manosamphasse nibbindati, vedanāya nibbindati, taṇhāya nibbindati. Nibbindaṃ virajjati , virāgā vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti.
32这是世尊所说的。那些比丘内心满意,欢喜世尊的言说。而在宣说这个解说时,约有六十位比丘的心,无取著地从诸漏中解脱了。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. Imasmiṃ kho pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne saṭṭhimattānaṃ bhikkhūnaṃ anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsūti.
33六六经完,第六
Chachakkasuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.