名相明灯
1礼敬彼世尊、阿拉汉、正自觉者
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
2阿毗达摩义灯
Abhidhānappadīpikā
3礼敬佛
Buddhappaṇāmo
1
1.
2那位如来,是悲悯的源泉,
Tathāgato yo karuṇākaro karo,
3已前往不死之境,即至乐之住处;
Payāta’mosajja sukhappadaṃ padaṃ;
4他为了他人之利,在垢秽丛生的生存中,
Akā paratthaṃ kalisambhave bhave,
5我礼敬那唯有难行之事。
Namāmi taṃ kevaladukkaraṃ karaṃ.
9礼敬法
Dhammappaṇāmo
2
2.
7牟尼中的魁首们,已超越了老等,他们所礼敬的……
Apūjayuṃ yaṃ munikuñjarā jarā,
8他们已从此岸渡至彼岸,超越其中。
Rujādimuttā yahimuttare tare;
9人非人等,住于三有之海。
Ṭhitā tivaṭṭambunidhiṃ narānarā,
10他们渡越了能断罪恶之法。
Tariṃsu taṃ dhammamaghappahaṃ pahaṃ.
15礼敬僧
Saṅghappaṇāmo
3
3.
12已般涅槃的牟尼主之亲生子,为众所称叹,
Gataṃ munindo’rasasūnutaṃ nutaṃ,
13在世间被赞颂为至善的福田;
Supuññakhettaṃ bhuvane sutaṃ sutaṃ;
14那亲手秉持律仪的殊胜僧众。
Gaṇampi pāṇīkatasaṃvaraṃ varaṃ,
15恒常以功德之流,无间地安住于内。
Sadā guṇoghena nirantara’ntaraṃ.
21誓愿
Paṭiññā
4
4.
17于名词与性别中善巧,乃是决断意义之因由;
Nāmaliṅgesu kosalla, matthanicchayakāraṇaṃ;
18由此,大威力之佛陀,于教法中言词明利。
Yato mahabbalaṃ buddha, vacane pāṭavatthinaṃ.
5
5.
20因此,佛陀,我当宣说名词性别,此乃阿拉汉所宣说。
Nāmaliṅgānya’to buddha, bhāsitassā’rahānya’haṃ;
21我当展示并阐明此《阿毗达摩灯炬》。
Dassayanto pakāsessa, mabhidhānappadīpikaṃ.
28通则
Paribhāsā
6
6.
23此外,更多形态变化与行为方式,于某些情形中亦随之而有。
Bhiyyo rūpantarā sāha, cariyena ca katthaci;
24在某些情形下,应依特定规则了知阴性、阳性与中性。
Kvacā’ haccavidhānena ñeyyaṃ thīpunnapuṃsakaṃ.
7
7.
26唯有性相分明者及相违释,能表显性别;
Abhinnaliṅgānaṃyeva, dvando ca, liṅgavācakā;
27于偈颂之句首、句中、句末,前者趋后,后者向前。
Gāthāpādantamajjhaṭṭhā, pubbaṃ yantyapare paraṃ.
8
8.
29该词于二性中为阴性、阳性,于三性中则为一切性;
Pumitthiyaṃ padaṃ dvīsu, sabbaliṅge ca tīsviti;
30当另起词条时,应了知tvaṃ、anta、matha等。
Abhidhānantarārambhe, ñeyyaṃ tva’nta mathādi ca.
9
9.
32多依惯用法故,佛教传承中有时如此;
Bhiyyo payoga māgamma, sogate āgame kvaci;
33应知词典与理趣,名词之性如是解说。
Nighaṇḍu yutti ñcānīya, nāmaliṅgaṃ kathīyatīti.