← 文献总目录

第四十八章

e0703n.nrf47 · 静态文献页 · 270 段 · 打开交互阅读器

第四十八章
Aṭṭhacattālīsatima pariccheda
1独王
Ekarājako
1
1.
3于是,随从其后的军队,在前方撑起了降遮伞;
Tato tassā’nujo seno, chattaṃ ussāpayī pure;
4就如看到自己所爱的儿子一般,视众生为极大的财富。
Piyaṃ’va puttaṃ passanto, satte sabbe mahādhano.
2
2.
6其行为如同古代国王那样,恰当地遵循品行;
Cariyaṃ pubbarājūnaṃ, samācari yathābhataṃ;
7而且其行为先于他人,是合乎法的行为。
Apubbampi ca vattesi, cariyaṃ dhammasaṃhitaṃ.
3
3.
9对于比丘与比丘尼,以及亲属和岛上居民,
Bhikkhūnaṃ bhikkhūnīnañca, ñātīnaṃ dīpavāsinaṃ;
10对于鱼类、兽类和飞禽,也应当以此行为对待。
Macchānaṃ migapakkhīnaṃ, kattabbaṃ sa samācari.
4
4.
12彼往往超越彼岸,已达彼岸,在于努力行进之中;
Mahindaṃ paratīraṃ so, gataṃ yojiyamārayi;
13如是,他圆满清净,彻底断绝所有束缚。
Evaṃ so suvisodhesi, rajjapaccatthike’khile.
5
5.
15他施展大布施,布施富有乞求者;
Mahādānaṃ pavattesi, yācakānaṃ dhanesinaṃ;
16对比丘与婆罗门,亦施以人间御宴。
Bhikkhūnaṃ brāhmaṇānañca, manuññaṃ rājabhojanaṃ.
6
6.
18有三人是弟子,其一为大迦叶者;
Ahesuṃ anujātassa, mahindo kassapo tathā;
19其中兴盛三人中,大迦叶为太子王。
Udayoti tayo tesu, mahindo yuvarājako.
7
7.
21成为他的随从后,萨咖曾多次在旁护持他;
Hutvā tassānuvattanto, sakkaccaṃ tamupaṭṭhahi;
22他是这僧团中的国王,那国王的妻子;
Saṅghānāmāsi rājassa, bhariyā tassa rājinī.
8
8.
24为了戏耍海洋,国王的妻子离开了城市;
Kīḷanatthaṃ samuddassa, gate rājini paṭṭanaṃ;
25当时的城市,晨曦初升,夜已终止;
Udayo ādipādoso, ohīno nagare tadā.
9
9.
27携带名为纳兰的女儿,叫做玛尼拉尼的女子;
Nālanāmaṃ gahetvāna, dhītaraṃ māṇilāniyā;
28为守护国王安稳,前往布拉提尼城。
Rakkhitaṃ rājarakkhāya, puḷatthinagaraṃ agā.
10
10.
30国王止息忿怒,缔结和约,不生嗔恨;
Rājā tasmiṃ akujjhitvā, sandhiṃ katvā akuppiyaṃ;
31派遣大使,心满意足地安顿此事。
Mahādīpādaṃ pesetvā, tosatvā taṃ idhānayi.
11
11.
33如此和睦相处之后,那些武士们结伴而居;
Evaṃ samaggā te āsuṃ, tato paṭṭhāya khattiyā;
34保护法教及世间,安住其中,专心一致。
Rakkhantā sāsanaṃ lokaṃ, vasiṃsu susamāhitā.
12
12.
36后来某个时候,一位贤明且威严的国王;
Tato kenaci kālena, paṇḍurājā mahābalo;
37来到占婆洲,开始收集各岛屿。
Jambudīpā idhā’gamma, dīpa gaṇhitumārabhi.
13
13.
39国王听闻大军已集结,遂派遣使者前往近旁地区;
Rājā sutvā mahāsenaṃ, pesuyittha tadantikaṃ;
40为调解无主者之间的争执,荒野之主力图安定局势。
Amaccānaṃ vivādena, thaddhotāro nārādhipo.
14
14.
42潘杜国王摧毁了那片超越诸国的土地;
Paṇḍurājā vināsento, sabbaṃ taṃ desamuttaraṃ;
43在伟大梧桐树城镇安置防卫工事,筑起城墙。
Khandhāvāraṃ nivesesi, mahātālitagāmake.
15
15.
45春日,众多达米拉族人聚集于此,分布各地各方;
Vasantā damiḷā ettha, bahavo ye tahiṃ tahiṃ;
46他们皆依凭诸种所属之力,因此变得强大无比。
Sabbe taṃ pakkhiyāhesuṃ, tato so balavā ahu.
16
16.
48那时,大军前进,国王开始准备作战;
Tattha gantā mahāsenā, rañño yujjhitumārabhi;
49驾象出战,白色的国王也随即就座。
Hatthikkhandhagato paṇḍu-rājāpi samupāvisi.
17
17.
51此时,坦米拉的大军,看到主人面容,
Ahu damiḷasenāsā, passanti sāmino mukhaṃ;
52因力量充足、勇猛迅疾,四人共赴生死。
Sampattabalahussāhā, tadatthe cattajīvitā.
18
18.
54而灯岛军则士气低落,毫无欣慰之色;
Dīpasenā tu sāmina-mabhāvena nirussukkā;
55他们战斗时遭到重创,纷纷逃散各处。
Yujjhanti paribhinditvā, palāyittha tato tato.
19
19.
57大军向前推进,勇猛的国王部署兵力;
Otaritthamahāsenā, paṇḍurājāssa taṅkhaṇe;
58如魔军般前行,扫荡广大人群。
Mārasenāva gacchanti, vicuṇṇenti mahājanaṃ.
20
20.
60国王因军队溃散,全军皆败,
Rājā senāya bhinnattaṃ, sukkā sabbaṃ samādiya;
61弃掉象力资粮,转向马来一方。
Hatthasāraṃ puraṃ hitvā, malayābhimukho gato.
21
21.
63随后太子玛欣陀骑象出战,
Tato hatthiṃ samāruyha, yuvarājā mahindako;
64与萨咖军争斗,亲眼目睹败局。
Yujjhanto sakasenāya, palātattaṃ samekkhiya.
22
22.
66此中无人能够令所有众生死亡,
Ekename na sakkā ve, sabbe etehi mārituṃ;
67且这些堕落众生,死亡于自身手中并非安乐之事。
Etesaṃ na ca nīcānaṃ, hatthesu maraṇaṃ sukhaṃ.
23
23.
69因此我心念自己将死的境况;
Tasmā varaṃ me maraṇaṃ, mayā eveti cintiya;
70他的头颅正如被砍断的象体四肢一般破碎。
Hatthikkhandhagatoyeva, chindi so sīsamattano.
24
24.
72众多侍从见此情形,便在那里斩断此首;
Taṃ disvā bahavo sīse, tattha chindiṃsu sevakā;
73看见此状的达米厘军队,欢喜地起身欣慰。
Taṃ disvā damiḷī senā, haṭṭhatuṭṭhā pamodisā.
25
25.
75此人审视诸法无遗遗漏,如同昆萨波入手所及,谨慎周全。
Etaṃ sabbaṃ samekkhitvā, ādāpādo sakassapo;
76骑上骏马,整齐列阵,备战整肃的大军。
Turaṅgavaramāruyha, susannaddho mahāyudho.
26
26.
78亲近僧众舍所,犹如独自无惧般安稳。
Vihāramupasaṅkamma, abhayaṃ ekakova so;
79即使面对如此庞大的军队,也以巧智破敌摧毁。
Tādisampi mahāsenaṃ, ogāhetvā vidārayi.
27
27.
81如同神鸟飞翔,携带水珠,振翅欲飞者;
Supaṇṇo viya gaṇhanto, bhūjagena salilāla ye;
82他收拢一切,护持自身安乐无碍。
So taṃ sabbaṃ nivattesi, attānañca sugopayi.
28
28.
84如同一匹马独自显现,犹如一群马群聚集般;
Asso ekova dissittha, turaṅgāvalisannibho;
85自己却无人相随,未曾目睹者不跟随。
Attano so janaṃ kañci, apassanto’nugāminaṃ.
29
29.
87凭我一己之力,何以充满心愿;
Kiṃ me ekena verinaṃ, pūritena manorathaṃ;
88在此活着的时间内,实现我以往的希冀。
Kālantarehaṃ jīvanto, pūressaṃ me manorathaṃ.
30
30.
90因此驱策前行,如同麋鹿放纵其强大力量;
Tasmā gantuṃva yuttanti, nimphoṭetvā mahābalaṃ;
91毫无畏惧堪比大战,旋风般迅速而至。
Nibbhayova mahāyodho, koṇḍivātamupāgami.
31
31.
93须达罗王率领大军,从那里向前进发;
Paṇḍurājā mahāsenā, aggahesi tato puraṃ;
94他观看须达罗王太子首级的形状。
Sīsaṃ taṃ yuvarājassa, paṇḍurājassa dassayuṃ.
32
32.
96见此后,将王者须达罗召唤过来;
So taṃ disvā ca jhāpetvā, rājūnaṃ paṇḍudesinaṃ;
97使他承担起清除一切杂务的任务。
Sabbamāḷāhane kiccaṃ, tassa kātuṃ niyojayi.
33
33.
99从国王的仓库中拿走所有珍宝;
Sabbaṃ sāraṃ harāpesi, bhaṇḍāgāramhi rājino;
100将其运出,携带到城中的居所去。
Aggaṇhittha gahetabbaṃ, vihāre nagarepi ca.
34
34.
102所有宝石庄严的宫殿,皆饰以纯金和纯银的圣像;
Pāsāde ratane sabbe, sovaṇṇaṃsatthubimbakaṃ;
103用石料雕镌的圣人头颅像,眼睛镶嵌双珠宝宝石。
Silāmaya munindassa, cakkhubhūka maṇidvayaṃ.
35
35.
105如此,在金色缣帛上,也于佛塔庭院里建有佛塔;
Tathā sovaṇṇapaṭṭe ca, thūpārāmamhi cetiye;
106各寺院中安放着纯金佛像,分布于各处。
Suvaṇṇa paṭimāyo ca, vihāresu tahiṃ tahiṃ.
36
36.
108取尽一切之后,造作了兰卡岛(锡兰);
Sabbaṃ gahetvā nissāraṃ, laṅkādīpa makāsi so;
109遗弃了宫殿华丽的形象,变为被夜叉吞食的残存模样。
Chaḍḍayittha puraṃ ramma, yakkhabhakkhita rūpakaṃ.
37
37.
111国王虽已给与保护,于大路上各处戒备严密;
Rājā’pi rakkhaṃ datvāna, mahāmagge tahiṃ tahiṃ;
112在恒河两口扎营,广设警戒,周密准备。
Gaṅgādvaya mukhe vāsaṃ, kappesi parisaṅkito.
38
38.
114之后,贫穷国王与锡兰王联合行动;
Paṇḍurājā tato saddhiṃ, kātuṃ sīhaḷasāminā;
115派遣使者前往,亲眼见到锡兰的统治者。
Amacce tattha pesesi, disvā te sīhalādhipo.
39
39.
117听闻彼等教法,彻底了知其义;
Suṇitvā sāsanaṃ tesaṃ, sabbaṃ taṃ sampaṭicchiya;
118遣使传达命令,按照意愿组织聚会。
Dūtānaṃ kārayitvāna, yathākāmena saṅgahaṃ.
40
40.
120将两头象固定住,连同所有装饰品也一并安置;
Hatthidvayaṃ sadatvāna, sabbamābharaṇampi ca;
121为此差遣使者,目的是为了自身的利益和安乐。
Tassa pesesi dūteso, attanopi hitāvahe.
41
41.
123看到满身洁白的象王,心中充满满足之意;
Paṇḍurājā sitaṃ sabbaṃ, disvā santuṭṭhamānaso;
124下令使者前往,即刻点燃了大城。
Niyyātetvāna dūtānaṃ, tadaheva mahāpuraṃ.
42
42.
126出城前往之前,不久即到达城镇;
Nikkhamitvā purā gantvā, na cireneva paṭṭanaṃ;
127在那里登上船只,前去会见萨咖天帝。
Tattha āruyha nāvaṃ so, saka desa mupāgami.
43
43.
129于是来到城中,德行如云的诸侯王住在那里;
Tato āgamma nagaraṃ, sīlāmegho mahīpati;
130如同在适当之地安置灯火,心神专注而安稳。
Yathāṭhāne ṭhapetvāna, dīpaṃ vasi samāhito.
44
44.
132第二弟兄名为优陀耶,是贵族;
Bhātaraṃ dutiyaṃ katvā, udayaṃ nāma khattiyaṃ;
133他的足迹广大,居于南方净土。
Mahādīpādaṃ tassā’dā, sogatthaṃ dakkhiṇaṃ disaṃ.
45
45.
135他也不久便作如法的善行;
Sopi kho na cireneva, katvā puññaṃ yathārahaṃ;
136因病缠身,死门已经开启。
Rogenekena samphuṭṭho, paviṭṭho maccuno mukhaṃ.
46
46.
138迦叶起初居住于普罗陀城中,
Kassapo ādipādopi, pulatthinagare vasaṃ;
139驾驭着那青绿色之皇子,传说此皇子早逝。
Yojetvā paṇḍurājena, ahosi kira mārito.
47
47.
141当时名为迦叶者,有数名子弟庞大众多;
Tadā kassapanāmassa, puttā āsuṃ mahārahā;
142起初那青绿色皇子的四人,皆具稻谷特征相。
Ādipādassa cattāro, dhaññalakkhaṇa saññutā.
48
48.
144那率领该众的首领,名为小王子;
Yo senaṃ sabbapaṭhamo, seno nāma kumārako;
145勇猛无畏且具大智慧,力能担负王权。
Sūro vīro mahussāho, rājabhārakkhamo samo.
49
49.
147国王授予大岛之地,依照法度如是分配;
Rājā mahādīpādattaṃ, tassa datvā yathāvidhiṃ;
148为了利益,将南方境地作为给养,安排车辆运载。
Bhogatthaṃ dakkhiṇaṃ desaṃ, savāhana mupādisi.
50
50.
150罗欢领主很快知道此事,其子闻讯后十分荣耀;
Rohaṇādhipatissā’suṃ, puttā kittaggabodhito;
151共有四女,三个宜于教导,端庄悦目。
Cattāro dhītaro tisso, dassaneyyā manoramā.
51
51.
153彼时,长子者名为大子,乃贵族出身;
Tadā jeṭṭhasutaṃ tassa, mahindaṃ nāma khattiyaṃ;
154他杀害父亲,夺取土地和财富。
Pitucchā mārayitvāna, desaṃ gaṇhi sasādhanaṃ.
52
52.
156尊者你们三人,
Bhātaro te tayo tasmiṃ,
157在兄弟残杀中受困扰;
Saṃruṭṭhā bhātu ghātane;
158带着三位嫂嫂,
Ādāya bhagīnī tisso,
159来到王近前。
Rañño santikamāgamuṃ.
53
53.
161国王见到你们三人,极为怜悯;
Rājāpi disvā tetīva, mamāyanto dayāluko;
162宛如诸天子一般,增长慈爱之乐。
Sabbe devakumāreva, sukhaṃ vaḍḍhesi pemavā.
54
54.
164于是那位名为迦叶者,是他们中间的长老非沙门;
Tato kassapanāmaṃ so, tesaṃ jeṭṭhaṃ narissaro;
165他说:『你们应当取得那片地域,交与权力,扩大势力。』
Desaṃ taṃ gaṇha yāhīti, datvā balamapesayi.
55
55.
167他也曾前往那里,击杀那儿的人,实行遍光遍染;
So’pi gantvāna taṃ hantvā, rohaṇaṃ kasiṇampi taṃ;
168手持武器在此之地,从容无事安住下来。
Katvā hatthagataṃ tattha, vasittha nirupaddavo.
56
56.
170然后,两位兄弟,以及军队也一同出现;
Atha so bhātaro dve’pi, senañca udayaṃ tathā;
171他们相互策划,分割了那片地域,共同居住。
Pakkositvāna, bhājetvā, desaṃ tehi sahāvasi.
57
57.
173国王于是大力增长其善业,于三种年幼阶段皆是如此;
Rājā tā sādhu vaḍḍhetvā, vayapattāsu tīsu so;
174无论是皇家公主、丰盛之田野,或是天女、俊美之貌,均得增长。
Rājakaññāsu dhaññāsu, devaccharasū rūpisu.
58
58.
176国王于皇后之所安置,赐予副王以供给;
Ṭhapetvā rājini ṭhāne, uparājassa dāpayi;
177赐予名为众的广大财富,施与国家公务。
Saṅghanāmaṃ mahābhogaṃ, datvā rajjasarikkhakaṃ.
59
59.
179副王中最小者,有一名为摩兴陀的亲族;
Kaṇiṭṭho uparājassa, mahindo nāma bhātuko;
180他具足一切善德,聪明通达一切正理。
Atthi sabbaguṇopeto, sabbasatthavisārado.
60
60.
182彼时他赐给两位国王以及国王的美丽女儿。
Tassā’dāsi duve rājā, rājakaññā manoharā;
183并且赐予名为提萨瓦奇塔之物,以其所好随意给予享受。
Tissavhakitta nāmañca, datvā bhogaṃ yathāruciṃ.
61
61.
185如此行持者,对于亲属亲族则如实恰当聚集资财;
Evaṃ karonto ñātīnaṃ, saṃgahaṃ so yathārahaṃ;
186又以礼敬与布施等聚集善行,供养广大众生。
Ārādhento ca dānādi-saṅgahehi mahājanaṃ.
62
62.
188该国王教导诸王,并以法引导诸王;
Rājā dasayi rājūnaṃ, dhammehi samupāgato;
189行持善法功德,广泛安享这国土。
Samācaranto puññāni, paribhuñjittha mediniṃ.
63
63.
191尘堆衣着之比丘,于荒凉山上修持戒律;
Paṃsukūlika bhikkhūnaṃ, katvā’riṭṭhamhi pabbate;
192视此山如巨大园林,犹如天眼变化所现的神迹。
Mahābhogaṃ adārāmaṃ, nimmitaṃ viya iddhiyā.
64
64.
194而四周环绕者皆为皇宫神护,居住于宫殿之内;
Parihārañca tassadā, rājārahamasesato;
195众多园林修道者,以及勤务的仆从从旁侍奉。
Ārāmike ca bahavo, dāse kammakarepi ca.
65
65.
197在此揭林名的寺院中,建有宏伟的宫殿与房舍;
Pāsādaṃ sova kāresi, vihāre jetanāmake;
198多所土地由诸有德天,等如佛土中的居止之地。
Anekabhūmiṃ bhūmindo, buddhabhūmigatāsayo.
66
66.
200增长完成之后,在那里建造了全部如来金身;
Vaḍḍhetvā tattha kāretvā, sabba sovaṇṇayaṃ jinaṃ;
201安置宏大庄严之物,住持者即比丘们这样安住。
Saṇṭhapetvā mahābhogaṃ, vasāpesi ca bhikkhavo.
67
67.
203在宏伟圆形围墙之内,建造了美丽庄严的建筑;
Mahādi pariveṇamhi, kāresi sumanoharaṃ;
204建造了宝殿、塔刹和高耸的平台,正位于该中心僧院内。
Pāsāda maggisandaṃḍḍhaṃ, tasmiṃyeva vihārake.
68
68.
206修建了勇士园林,位于无畏之林修行处;
Katvā vīraṅkurārāmaṃ, vihāre abhayuttare;
207供养广大僧团中的比丘们及尊长们。
Mahāsaṅghika bhikkhūnaṃ, theriyānañca dāpayi.
69
69.
209先前他曾建造,具足四种条件;
Pubbārāmañca kāresi, sampanna catupaccayaṃ;
210与诸比丘、乃至他的妻子共同同住。
Saddhiṃ so saṅghanāmāya, deviyāpi ca attano.
70
70.
212正如在大寺中,他与大地一同同住;
Mahāvihāretāyeva, saddhiṃ kāresi bhūmipo;
213建立僧团会所,庄严极大,为大智者所兴。
Āvāsaṃ saṅghasenavhaṃ, mahābhogaṃ mahāmati.
71
71.
215建成全部金质,髻冠圣器俱备;
Kāretvā sabbasovaṇṇaṃ, kesadhātu karaṇḍakaṃ;
216开展盛大礼敬,使国家上扬为最尊贵。
Mahāpūjaṃ pavattesi, rajjaṃ vissajji uttamo.
72
72.
218从祭祀所的山丘到迦那瓦山多重聚集;
Cetiyassa gīrissādā, kāṇavāpiṃ bahudayaṃ;
219供养众多比丘在瓦萨时节衣服三件。
Bhikkhūnaṃ dipavāsīnaṃ, dāpesi ca ticīvaraṃ.
73
73.
221在波罗奈城迦尸地区,沼泽地及其周围;
Pulatthi nagare kāsi, vāpiyo thusavāpiyā;
222有名叫森纳嘎波蒂的菩提树下住所,村庄林间所安静之地。
Senaggabodhimāvāsaṃ, gāmārāmika saññutaṃ.
74
74.
224就在此处修建宏大庄严的进食处所;
Tasmiṃyeva ca kāresi, mahāpāḷiṃ subhojanaṃ;
225此宏大进食处为诸处中最大,位于山峰之巅。
Mahāpāḷiñca sabbesaṃ, mahānettampi pabbate.
75
75.
227他制作药草衣,居住于城镇的西面;
Vejjasālampi kāresi, nagarassa ca pacchime;
228他照顾孤儿寡母,施予布施般若和施友的帮助。
Anāthānaṃ pavattesi, yāgudānaṃ sakhajjakaṃ.
76
76.
230为穿尘衣的比丘们、以及有大鼻子的独行比丘,
Paṃsukūlika bhikkhūnaṃ, paccekañca mahānasaṃ;
231他亲手准备、分送合宜的饮食,常常供养最上等的饮食。
Katvā dāpesi sakkaccaṃ, niccaṃ bhojanamuttamo.
77
77.
233这位伟大迈步者,烧香在炉旁;
Hutvā mahādipādo’yaṃ, kappūra pariveṇake;
234他在北山坡进行,修整围墙和门口。
Uttarāḷhe ca kāresi, paricchede sanāmake.
78
78.
236此人以天平和秤衡量,欲以此三十倍其大财富为度。
Tulābhārañca pādāsī, tikkhattuṃ so mahādhane;
237他还施舍善业,作为国王务行诸多善事。
Puññamaññampi so’kāsi, rājā nānappakārakaṃ.
79
79.
239名为僧团女仙的天神,也在北方的寺院中,
Saṅghanāmāpi sā devī, uttaramhi vihārake;
240使僧众住于大军王的常所,安住修行。
Katvā mahindasenavhā-vāsaṃ vāsesi bhikkhavo.
80
80.
242他专注于桑树庄园,慧眼明辩于国王刹那间,
Āraddho dappulavhassa, kāle rājassa dhīmabho;
243与大神同在,那仙人庄园山峦风景优美。
Mahādevena so āsi, rammo dappula pabbato.
81
81.
245以达鲁迦萨帕那的名字作为典范,因此称为迦叶的巴拉基。
Dārukassapanāmena, tathā kassaparājikaṃ;
246两者均已成过失,国王为此将其镇压。
Ubhopi te vippakate, rājā so vasamāpayi.
82
82.
248其军队统帅甚为贤明,被称为优秀的军队统帅;
Bhaddo senāpati tassa, bhaddasenāpati’vhayaṃ;
249他还建造了围墙,配备了奴仆财物。
Pariveṇampi kāresi, dāsabhogasamāyutaṃ.
83
83.
251乌达罗与阿摩诃曾居于无畏之精舍,
Uttaro ca amacco’kā, vihāre abhayuttare;
252于无畏军队聚集之处安住,有游乐之所作为条件。
Vāsamuttarasenavhaṃ, ramma muttarapaccayaṃ.
84
84.
254名为瓦吉罗者,居于塔特特韦的瓦萨,名为瓦吉罗塞那迦;
Vajiro nāma tatthevā-vāsaṃ vajirasenakaṃ;
255迦尸国的魔名瓦萨,名为魔名迦;
Kāsi rakkhasanāmocā-vāsaṃ rakkhasanāmakaṃ.
85
85.
257其后二十年间,居住于普罗提城;
Tato vīsati vassesu, pulatthi nagare vasaṃ;
258施设白色王舍城,流转流明光华;
Paṇḍurājakataṃ kāraṃ, saranto saradassano.
86
86.
260如同吮乳于军队者,以勇士之利器哺育;
Dadanto viya senassa, sūrassāvasarañcaso;
261舍弃灯火,犹如灯火般离去,被大风所折损终亡。
Pahāya dīpaṃ dīpo’va, mahāvāta hato gato.
87
87.
263所乐非常,与生命一同无常;
Bhogo aniccā saha jīvitena;
264只有亲属伴侣同在;
Pageva te bandhujanā sahāyā;
265唯应独自察看人主;
Narādhīpaṃ passatha ekameva;
266那个凶恶可怕的死亡聚集者。
Samāgataṃ maccumukhaṃ sughoraṃ.
267为令善人生信与悚惧而作的《大史》中
Sujanappasādasaṃvegatthāya kate mahāvaṃse
268名为独王
Eka rājako nāma
269第四十八章。
Aṭṭhacattālīsatimo paricchedo.