← 增支部目录

AN 128 · 1. 财品

Tipitaka 7.0 静态阅读页 · 72 段 · 打开交互阅读器

1第一个五十
Paṭhamapaṇṇāsakaṃ
21. 财品
1. Dhanavaggo
31. 第一可爱经
1. Paṭhamapiyasuttaṃ
1如是我闻:一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。在那里,世尊称呼诸比丘:「诸比丘。」「尊者。」那些比丘回答世尊。世尊说此:——
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
5「诸比丘,具足七法的比丘,对同梵行者是不可爱的、不可意的、不受尊重的、不应受尊敬的。哪七种?诸比丘,这里,比丘是欲求利养的、欲求恭敬的、欲求不被轻视的、无惭的、无愧的、恶欲的、邪见的。诸比丘,具足这七法的比丘,对同梵行者是不可爱的、不可意的、不受尊重的、不应受尊敬的。」
‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu lābhakāmo ca hoti, sakkārakāmo ca hoti, anavaññattikāmo ca hoti, ahiriko ca hoti, anottappī ca, pāpiccho ca, micchādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.
6「诸比丘,具足七法的比丘,对同梵行者是可爱的、可意的、受尊重的、应受尊敬的。哪七种?诸比丘,这里,比丘是不欲求利养的、不欲求恭敬的、不欲求不被轻视的、有惭的、有愧的、少欲的、正见的。诸比丘,具足这七法的比丘,对同梵行者是可爱的、可意的、受尊重的、应受尊敬的。」第一经。
‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti, manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha , bhikkhave, bhikkhu na lābhakāmo ca hoti, na sakkārakāmo ca hoti, na anavaññattikāmo ca hoti, hirimā ca hoti, ottappī ca, appiccho ca, sammādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Paṭhamaṃ.
72. 第二可爱经
2. Dutiyapiyasuttaṃ
2「诸比丘,具足七法的比丘,对同梵行者是不可爱的、不可意的、不受尊重的、不应受尊敬的。哪七种?诸比丘,这里,比丘是欲求利养的、欲求恭敬的、欲求不被轻视的、无惭的、无愧的、嫉妒的、悭吝的。诸比丘,具足这七法的比丘,对同梵行者是不可爱的、不可意的、不受尊重的、不应受尊敬的。」
‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu lābhakāmo ca hoti, sakkārakāmo ca hoti, anavaññattikāmo ca hoti, ahiriko ca hoti, anottappī ca, issukī ca, maccharī ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.
9「诸比丘,具足七法的比丘,对同梵行者是可爱的、可意的、受尊重的、应受尊敬的。哪七种?诸比丘,这里,比丘是不欲求利养的、不欲求恭敬的、不欲求不被轻视的、有惭的、有愧的、不嫉妒的、不悭吝的。诸比丘,具足这七法的比丘,对同梵行者是可爱的、可意的、受尊重的、应受尊敬的。」第二经。
‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu+? Sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na lābhakāmo ca hoti, na sakkārakāmo ca hoti, na anavaññattikāmo ca hoti, hirimā ca hoti, ottappī ca, anissukī ca, amaccharī ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Dutiyaṃ.
103. 略说力经
3. Saṃkhittabalasuttaṃ
3如是我闻:一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园……诸比丘,有这七力。哪七种?信力、精进力、惭力、愧力、念力、定力、慧力。诸比丘,这些是七力。
Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme…pe… sattimāni , bhikkhave, balāni. Katamāni satta? Saddhābalaṃ, vīriyabalaṃ, hirībalaṃ , ottappabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta balānīti.
12「信力与精进,惭与愧之力;」
‘‘Saddhābalaṃ vīriyañca, hirī ottappiyaṃ balaṃ;
13念力与定,慧确实是第七力;
Satibalaṃ samādhi ca, paññā ve sattamaṃ balaṃ;
14具此诸力的比丘,贤智者生活安乐;
Etehi balavā bhikkhu, sukhaṃ jīvati paṇḍito;
15「如理地详察法,以慧见义;
‘‘Yoniso vicine dhammaṃ, paññāyatthaṃ vipassati;
16如灯之熄灭,心解脱即是涅槃。」第三。
Pajjotasseva nibbānaṃ, vimokkho hoti cetaso’’ti. tatiyaṃ;
174. 广说力经
4. Vitthatabalasuttaṃ
4「诸比丘,有此七力。哪七种?信力、精进力、惭力、愧力、念力、定力、慧力。
‘‘Sattimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni satta? Saddhābala, vīriyabalaṃ, hirībalaṃ, ottappabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ.
19「诸比丘,什么是信力?诸比丘,于此,圣弟子有信,信如来的菩提——『如是,彼世尊是阿拉汉、正自觉者……(中略)……天人师、佛、世尊。』诸比丘,这称为信力。
‘‘Katamañca, bhikkhave, saddhābalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, saddhābalaṃ.
20「诸比丘,什么是精进力?诸比丘,于此,圣弟子发起精进而住,为了断除不善法,为了具足善法,努力、坚固勤奋,于诸善法不舍其轭。诸比丘,这称为精进力。
‘‘Katamañca, bhikkhave, vīriyabalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Idaṃ vuccati, bhikkhave, vīriyabalaṃ.
21「诸比丘,什么是惭力?诸比丘,于此,圣弟子有惭,惭于身恶行、语恶行、意恶行,惭于成就诸恶不善法。诸比丘,这称为惭力。
‘‘Katamañca, bhikkhave, hirībalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako hirimā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, hirībalaṃ.
22「诸比丘!什么是愧力?诸比丘!在此,圣弟子有愧,对身恶行、语恶行、意恶行感到愧,对获得诸恶不善法感到愧。诸比丘!这称为愧力。
‘‘Katamañca, bhikkhave, ottappabalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, ottappabalaṃ.
23「诸比丘,什么是念力?诸比丘,在此,圣弟子具念,成就最上的念与正知,能忆念、随念很久以前所作、所说之事。诸比丘,这称为念力。
‘‘Katamañca, bhikkhave, satibalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Idaṃ, vuccati, bhikkhave, satibalaṃ.
24「诸比丘,何为定力?于此,诸比丘,圣弟子远离诸欲……乃至……进入并安住于第四禅那。诸比丘,此称为定力。」
‘‘Katamañca, bhikkhave, samādhibalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako vivicceva kāmehi…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, samādhibalaṃ.
25「诸比丘!什么是慧力?诸比丘!在此,圣弟子具慧,具足通达生灭之慧,具足圣者的、洞彻的、正导向苦尽之慧。诸比丘!这称为慧力。诸比丘!这些是七力。」
‘‘Katamañca , bhikkhave, paññābalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, paññābalaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta balānīti.
26「信力与精进,惭力与愧力;
‘‘Saddhābalaṃ vīriyañca, hirī ottappiyaṃ balaṃ;
27念力与定,慧实为第七力;
Satibalaṃ samādhi ca, paññā ve sattamaṃ balaṃ;
28具此诸力之比丘,贤智者生活安乐。
Etehi balavā bhikkhu, sukhaṃ jīvati paṇḍito.
29如理地详察法,以智慧洞见义;
‘‘Yoniso vicine dhammaṃ, paññāyatthaṃ vipassati;
30如灯之熄灭,心解脱。」第四经。
Pajjotasseva nibbānaṃ, vimokkho hoti cetaso’’ti. catutthaṃ;
315. 略说财经
5. Saṃkhittadhanasuttaṃ
5「诸比丘!有这七种财。哪七种?信财、戒财、惭财、愧财、闻财、施财、慧财。诸比丘!这些是七种财。
‘‘Sattimāni, bhikkhave, dhanāni. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta dhanānīti.
33「信财、戒财,惭与愧之财;
‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;
34「闻财及施财,慧确实是第七财。
Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.
35「无论女人或男人,凡具有这些财者;
‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;
36「他们说他不贫穷,他的生命不空过。
Adaliddoti taṃ āhu, amoghaṃ tassa jīvitaṃ.
37「因此,具慧者应勤修信与戒,净信、见法;
‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;
38「忆念诸佛之教。」第五经。
Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. pañcamaṃ;
396. 广说财经
6. Vitthatadhanasuttaṃ
6「诸比丘,有这七种财。哪七种?信财、戒财、惭财、愧财、闻财、舍财、慧财。
‘‘Sattimāni, bhikkhave, dhanāni. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ.
41「诸比丘,什么是信财?诸比丘,在此,圣弟子有信,信如来的菩提——『如是,彼世尊是阿拉汉、正自觉者……(中略)……佛陀、世尊』。诸比丘,这称为信财。
‘‘Katamañca, bhikkhave, saddhādhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho…pe… buddho bhagavā’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, saddhādhanaṃ.
42「诸比丘,什么是戒财?诸比丘,在此,圣弟子离杀生……(中略)……离放逸之因的诸酒类。诸比丘,这称为戒财。
‘‘Katamañca , bhikkhave, sīladhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, sīladhanaṃ.
43「诸比丘,什么是惭财?诸比丘,在此,圣弟子有惭,对身恶行、语恶行、意恶行感到惭,对成就诸恶不善法感到惭。诸比丘,这称为惭财。
‘‘Katamañca, bhikkhave, hirīdhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako hirīmā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, hirīdhanaṃ.
44「诸比丘,什么是愧财?诸比丘,在此,圣弟子有愧,对身恶行、语恶行、意恶行感到愧,对成就诸恶不善法感到愧。诸比丘,这称为愧财。
‘‘Katamañca, bhikkhave, ottappadhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, ottappadhanaṃ.
45「诸比丘,什么是闻财?诸比丘,在此,圣弟子多闻,持闻,积聚闻。凡那些初善、中善、后善,有义、有文,宣说完全圆满、清净的梵行之法,如是诸法,他多闻、受持、以语熟习、以意观察、以见善通达。诸比丘,这称为闻财。
‘‘Katamañca , bhikkhave, sutadhanaṃ? Idha , bhikkhave, ariyasāvako bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti. Tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, sutadhanaṃ.
46「诸比丘,什么是舍财?诸比丘,在此,圣弟子以离垢离悭之心住于家,是慷慨施者,手常清净,喜好舍弃,乞者可求,喜好布施与分享。诸比丘,这称为舍财。
‘‘Katamañca, bhikkhave, cāgadhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Idaṃ vuccati, bhikkhave, cāgadhanaṃ.
47「诸比丘,什么是慧财?诸比丘,在此,圣弟子有慧……(中略)……正导向苦灭。诸比丘,这称为慧财。诸比丘,这些是七种财。」
‘‘Katamañca, bhikkhave, paññādhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako paññavā hoti…pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, paññādhanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, sattadhanānīti.
48「信财、戒财,惭与愧之财;
‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;
49闻财及施财,慧实为第七财。
Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.
50「若有这些财,于女人或男子;
‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;
51他们说彼非贫穷,彼之生命非虚度。
Adaliddoti taṃ āhu, amoghaṃ tassa jīvitaṃ.
52「因此,信与戒,净信、见法,
‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;
53具慧者应勤修,忆念诸佛之教。」第六经
Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. chaṭṭhaṃ;
547. 郁伽经
7. Uggasuttaṃ
7尔时,郁伽王大臣前往世尊处;抵达后,礼敬世尊,坐于一旁。坐于一旁的郁伽王大臣对世尊如此说:
Atha kho uggo rājamahāmatto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho uggo rājamahāmatto bhagavantaṃ etadavoca –
56「尊者,不可思议!尊者,未曾有!尊者,这位罗哈内亚的弥伽罗多么富有,多么大财富,多么大资产!」「郁伽,罗哈内亚的弥伽罗有多富有,有多大财富,有多大资产?」「尊者,十万黄金,何况白银!」「郁伽,确实有这财富,我不说『没有』。然而,郁伽,这财富是火、水、诸王、盗贼、不爱的继承者所共有的。郁伽,有这七种财,不为火、水、诸王、盗贼、不爱的继承者所共有。哪七种?信财、戒财、惭财、愧财、闻财、施财、慧财。郁伽,这七种财不为火、水、诸王、盗贼、不爱的继承者所共有。
‘‘Acchariyaṃ , bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva aḍḍho cāyaṃ, bhante, migāro rohaṇeyyo yāva mahaddhano yāva mahābhogo’’ti. ‘‘Kīva aḍḍho panugga, migāro rohaṇeyyo, kīva mahaddhano, kīva mahābhogo’’ti? ‘‘Sataṃ, bhante, satasahassānaṃ hiraññassa, ko pana vādo rūpiyassā’’ti! ‘‘Atthi kho etaṃ, ugga, dhanaṃ netaṃ ‘natthī’ti vadāmīti . Tañca kho etaṃ, ugga, dhanaṃ sādhāraṇaṃ agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehi. Satta kho imāni, ugga, dhanāni asādhāraṇāni agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehi. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ. Imāni kho, ugga, satta dhanāni asādhāraṇāni agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehīti.
57「信财、戒财、惭与愧之财;
‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;
58闻财及施财,慧实为第七财。
Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.
59「无论女人或男子,若拥有这些财;
‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;
60彼于世间为大富者,于天人中无能胜者。
Sa ve mahaddhano loke, ajeyyo devamānuse.
61「所以,信与戒,净信与见法;
‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;
62忆念诸佛之教诫。」第七经
Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. sattamaṃ;
638. 结经
8. Saṃyojanasuttaṃ
8「诸比丘,有七结。哪七种?随贪结、嗔恚结、见结、疑结、慢结、有贪结、无明结。诸比丘,这些是七结。」第八经
‘‘Sattimāni, bhikkhave, saṃyojanāni. Katamāni satta? Anunayasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, bhavarāgasaṃyojanaṃ, avijjāsaṃyojanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta saṃyojanānī’’ti. Aṭṭhamaṃ.
659. 断经
9. Pahānasuttaṃ
9「诸比丘,为了断除、根绝七结而行梵行。为了断除、根绝哪七种?为了断除、根绝随贪结而行梵行,为了断除、根绝嗔恚结……为了断除、根绝见结……为了断除、根绝疑结……为了断除、根绝慢结……为了断除、根绝有贪结……为了断除、根绝无明结而行梵行。诸比丘,为了断除、根绝这七结而行梵行。诸比丘,当比丘的随贪结已被断除、根已被切断、如多罗树头被斩、使之成为非有、于未来不再生起。嗔恚结……见结……疑结……慢结……有贪结……无明结已被断除、根已被切断、如多罗树头被斩、使之成为非有、于未来不再生起。诸比丘,这称为比丘已切断渴爱、已解开结缚、以正确地现观慢而作苦之终结。」第九经
‘‘Sattannaṃ , bhikkhave, saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Katamesaṃ sattannaṃ? Anunayasaṃyojanassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati, paṭighasaṃyojanassa…pe… diṭṭhisaṃyojanassa… vicikicchāsaṃyojanassa… mānasaṃyojanassa… bhavarāgasaṃyojanassa … avijjāsaṃyojanassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Imesaṃ kho, bhikkhave, sattannaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhuno anunayasaṃyojanaṃ pahīnaṃ hoti ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃ kataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Paṭighasaṃyojanaṃ…pe… diṭṭhisaṃyojanaṃ… vicikicchāsaṃyojanaṃ… mānasaṃyojanaṃ… bhavarāgasaṃyojanaṃ… avijjāsaṃyojanaṃ pahīnaṃ hoti ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃ kataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’ti. Navamaṃ.
6710. 悭吝经
10. Macchariyasuttaṃ
10「诸比丘,有这七结。哪七种?随贪结、嗔恚结、见结、疑结、慢结、嫉结、悭结。诸比丘,这些是七结。」第十经。
‘‘Sattimāni, bhikkhave, saṃyojanāni. Katamāni satta? Anunayasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, issāsaṃyojanaṃ, macchariyasaṃyojanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta saṃyojanānī’’ti. Dasamaṃ.
69财品第一
Dhanavaggo paṭhamo.
70其摄颂——
Tassuddānaṃ –
71二可爱、力、财,总说与广说;
Dve piyāni balaṃ dhanaṃ, saṃkhittañceva vitthataṃ;
72上升、结,断与悭。
Uggaṃ saṃyojanañceva, pahānaṃ macchariyena cāti.